Kapitola štyridsaťdeväť
"Takže kde spíte?" Harryho spočiatku prekvapilo, že sú tam dvojčatá, rovnako ako predpokladal, že tam budú všetci ostatní, ale zatiaľ sa nerozprával s jediným človekom, ktorého by bitka nezmenila.
Keď sa všetci uistili, že Harry je naozaj tam, pri vedomí a úplne pri zmysloch, rozhovor sa zvrtol na každodenné záležitosti. Bol vďačný, že sa nikto na nič nepýtal, ani nijako inak nerozoberal bitku. Stále ešte nerozpitvával svoje vlastné myšlienky na všetko, čo sa stalo. Jeho zábrany boli celé rozhádzané a on sa snažil zablokovať niektoré vstupy, ktoré sa k nemu dostávali z preplnenej siene, ale nedokázal ich zadržať všetky. Len Charlieho prítomnosť, jeho neustály fyzický kontakt, ho udržiaval v stabilite.
Fred sa usmial a George odpovedal za oboch: "No... mysleli sme si, že do vašej izby vo veži pribudnú dve ďalšie postele..."
"...ale hrad vie, kde spíte..."
"...tak sme vám jednoducho zabrali vaše postele."
Všetky hlavy sa otočili k Ronovi, ktorý sa zúrivo červenal. Hermiona naďalej nonšalantne jedla šalát.
"Chceš nám niečo povedať, bratríček?" Charlie si doberal svojho mladšieho, ale teraz už oveľa vyššieho brata. Harry cítil, ako sa z neho valí pobavenie.
"Hm... no...," Ron sa zarazil a červená sa mu ešte viac prehĺbila.
Svet bol na tom tak, ako mal byť. Voldemort bol mŕtvy, Ron bol v rozpakoch a Harry mal skutočne rodinu. Stále tu však niečo nesedelo, ale Harry to ignoroval. Na to príde neskôr.
Pozrel na hlavnú prefektku, ktorá sedela vedľa neho, a bol jej vďačný, že tak zariadila sedenie. Vždy, keď sa ho niekto dotkol, zostalo mu príšerne zle, s jedinou výnimkou Charlieho. Hermiona síce nevedela presne prečo, ale akceptovala to a nechcela sa oňho ani náhodou otrieť. Drobný úsmev, ktorý mala pri jedle, stačil na to, aby potvrdil jeho podozrenie, a ak si ho všimli aj všetci ostatní, tak aj ich.
"Spáva u teba?" zašepkal Harry.
Okolo nich prepukol smiech, pravdepodobne kvôli vtipu dvojčiat, ak bol takmer bordový odtieň pokožky siahajúci až po Ronov krk nejakým ukazovateľom.
Hermiona prikývla a Harry si ju pozornejšie prezrel. Nemusel zhadzovať zábrany, aby odhalil detaily, ktoré boli Hermione vlastné, ale musel sa vyrovnať s oveľa väčším množstvom okolitých emócií a mágie, ktorá ho mátala.
Harry nedokázal zabrániť, aby mu nezabehol tekvicový džús. Charlie mu pošúchal chrbát a pozrel naňho, jeho otázka nebola vyslovená, ale stále bola jasná. To bola ďalšia zvláštna vec. Harry by takmer prisahal, že niekedy vedel, na čo Charlie myslí. Nielenže neustále cítil ryšavcove emócie, ale dokázal ich aj bezchybne interpretovať.
"Nepi žiaden alkohol, Miona," zašepkal Harry. "Choď za Poppy a nechaj sa vyšetriť. Tá, ehm, mágia okolo tvojho brucha je iná."
Oči sa jej citeľne rozšírili, a keď si to Ron všimol, len sa natiahla cez stôl a pohladila ho po ruke, že to nič nie je. Ku koncu jedla Harry bojoval, aby udržal oči otvorené, a nedokázal potlačiť zívanie, ktoré k nemu opäť pritiahlo pohľady.
"Je čas ísť späť?" spýtal sa ho Charlie.
Harry pokrútil hlavou: "Chcem počkať s odchodom, kým sa sieň vyprázdni. Ak tu zaspím, jednoducho... no... veď vieš."
Keď ho ruka pohladila po drieku, len si vzdychol a priklonil sa k Charliemu.
"Nikoho k tebe nepustím," zašepkal mu Charlie do ucha.
Harry naozaj zaspal vo Veľkej sieni a zobudil sa, až keď ho zo spánku vytrhla nočná mora o jeho zajatí. Posadil sa na posteli a triasol sa. Charlie otvoril oči, ale Harry mu povedal, aby sa vrátil spať. Vedel, že Charlie sa od bitky ani zďaleka nevyspal. Privolal si brko a pergamen a naškriabal rýchly odkaz, aby nikto nepanikáril.
Pri premene do svojej animágskej podoby mal pozoruhodný pocit pokoja a správnosti. Necítil sa už unavený, hoci bol permanentne unavený, odkedy sa deň predtým zobudil, a takmer doslova cítil, ako sa uzdravuje.
Harry vyletel z okna a obletel hrad. Vietor v jeho perí bol nádherný pocit. Bolo to takmer ako jeho prirodzená podoba, nie ľudská, v ktorej sa narodil. Harry zbadal svoju vežu, kam si chodil sadnúť a premýšľať, keď potreboval. Práve vtedy mal strašne veľa na premýšľanie.
Aj z diaľky však vedel povedať, že je tam niekto iný. Tá časť jeho mozgu, ktorá bola ešte ľudská, sa hnevala, že jeho miesto objavili a už nie je len jeho. Malfoy, Remus aj Dumbledore ho tam hore videli, ale rešpektovali, že je to jeho miesto.
Harry zblízka uvidel ryšavé vlasy a potom útlu postavu svojho najlepšieho priateľa.
Zaspieval niekoľko tónov na pozdrav, kým zostúpil a premenil sa.
"Harry!" Ron sa zľakol. "Čo si... nemal by si..."
"V tejto podobe sa uzdravujem rýchlejšie." Harry pokrčil plecami a sadol si, opäť unavený ako človek. "Prečo si tu hore?"
"Harry...," Ron šúchal nohami a odvrátil pohľad, "už nechcem byť aurorom."
"Prečo nie?" Harryho to zaujalo. Ron chcel byť aurorom viac ako Harry v ich štvrtom a piatom ročníku.
Ron si sadol vedľa Harryho, ale udržiaval medzi nimi nápadný odstup: "Tá bitka... bola hrozná. Teda... používali sme dosť jednoduché kúzla... presne tak, ako sme si to nacvičovali." DA vzala na vedomie, že nie všetci študenti sú dostatočne silní na to, aby mohli naozaj bojovať, a tak pracovali na tom, aby to, čo vedeli, prispôsobili bojovým situáciám. “Ale tie kúzla, ktoré používali smrťožrúti... boli strašné. Na chvíľu... som si myslel... Myslel som si, že Hermiona je mŕtva."
Harry zdvihol hlavu. Spomenul si, ako videl všetkých padlých študentov a všimol si, že sú nažive, hoci väčšina z nich by nemala byť.
"Zabudol som na tie tabletky... pochop... takmer som tam stratil hlavu…" Harry zmätene pozrel na Rona. Aké tabletky?
"Ty si to nevedel! Zabudol som! Fred a George vyrobili tieto tabletky... zahryzneš a ony ťa na pár sekúnd premenia na niečo neživé, čo pohlcuje kliatby, myslím, a potom naspäť, a je v nich nejaký Dúšok živej smrti."
Harry sa len díval na Rona s ústami dokorán. Fred s Georgom prišli na spôsob, ako prekonať smrtiacu kliatbu? To preto prežilo tak veľa študentov. Dvojčatá ho nikdy neprestali prekvapovať.
"Ale Katie..." spomenul si Harry.
Ron pokrútil hlavou. "Nikto nevie, prečo nepoužila tú svoju. Neboli testované, takže sme nevedeli, či budú fungovať. Myslíme si, že neriskovala... v prípade, že by kliatba zasiahla Olivera cez ňu alebo niečo podobné. A ani ju nemal každý. Nemali ich dosť pre dospelých."
Harry si vzdychol. Vedel, že by mal byť rád, že zomrelo tak málo ľudí, ale každá strata života bola hrozná. Charliemu trvalo vyše hodiny, kým Harryho upokojil, keď si uvedomil, že z deviatich smrťožrútov, ktorí zahynuli, Harry zabil piatich a traja zahynuli kvôli nemu. Na štyri z tých úmrtí si Harry ani nepamätal a pochyboval, že sa niekedy dozvie, ako presne tých čarodejníkov zabil.
"Čo budeš robiť?" Harry sa spýtal svojho najlepšieho priateľa, pričom sám stále nevedel odpovedať na túto otázku. Tušil, že nejaký čas nebude toho robiť veľa.
Ron sa začal usmievať. "Napadlo mi, že si vyskúšam niekoľko tímov. Poslal som sovu Oliverovi a on povedal, že mi môže pomôcť všetko zariadiť.”
Harry sa výrazne rozžiaril: "To je skvelé! Budeš skvelý, Ron. Ja to viem. Len nehraj za Kanonierov, v oranžovej vyzeráš hrozne."
Ronov úsmev sa pri tom roztiahol od ucha k uchu.
MLOKy boli oveľa ľahšie, ako Harry očakával, až na jednu malú výnimku. Na elixíroch si počínal tak dobre, ako očakával. Jeho skóre nebolo úžasné, ale prešiel. Problémy nastali pri praktickom cvičení z Kúziel... a potom z Transfigurácie... a Obrany proti čiernej mágii.
"Rozpohybujte túto sochu," prikázal Harrymu dozor.
Harry švihol falošným prútikom... a nič sa nestalo. Zvraštil tvár a nudný pohľad skúšajúceho vystriedalo prekvapenie.
"Počkajte chvíľu." Harry sa snažil zablokovať všetko okolo seba a sústredil sa na svoje vlastné kúzlo. Od bitky sa poriadne neskúmal a bol šokovaný, keď zistil, že sú miesta, kde je jeho mágia pomalá alebo kde sa jej dráha zmenila. "Myslím, že mám asi niečo poškodené."
Skúšajúci nadvihol obočie a zažmurkal na Harryho. Harry sa sústredil na svoju mágiu a skúsil kúzlo znova. Videl ten problém. Niečo sa... vypálilo... hádal, že keď ničil Voldemorta.
"To sa mi nepodarí." Harry si zahryzol do spodnej pery. "Myslím, že som možno prišiel o celý rad kúziel. Skúsim to inak."
Skúšajúceho to zaujalo a očividne dal Harrymu vyskúšať viac kúziel, ako bolo normálne na skúške. Podarilo sa mu takmer všetko vyvolať okľukou, nie nevyhnutne pomocou zaklínadla, ale možno kombináciou iných zaklínadiel alebo len surovou vynútenou mágiou. Z nejakého dôvodu boli všetky čistiace kúzla nemožné.
Keď vyšiel zo siene a premiestnil sa rovno na posteľ, kde sa zrútil.
"Harry," zašepkal mu do ucha Charlieho hlas.
Pomaly sa prebúdzal a vychutnával si tlak známeho tela, mágiu a pocity vedľa seba. Harry zahmkal a otočil sa. Mierne popraskané pery si našli jeho a on sa poddal teplu vychádzajúcemu z druhého čarodejníka.
****
Harry trávil vo svojej fénixovej podobe aspoň niekoľko hodín denne, hoci vedel, že to robí starosti jeho otcovi, Remusovi aj Charliemu. Pochyboval, že by inak dokázal bdieť celý deň.
Nechal zmiznúť svoje a Charlieho oblečenie ku skrini a pocítil len nepatrné napätie, keď sa ich pokožka dotýkala po celej dĺžke ich tiel.
"Si si istý?" Charlie bol ustráchaný a znepokojený.
Za posledný asi týždeň, čo bol Harry hore, toho veľa neurobili. Harry si stále nebol istý, či to dokáže... po tom, čo sa stalo.
"Nie... ale...," Harry prehltol a pozrel nadol. Cítil, ako sa mu do očí tisnú slzy.
"Ak to neskúsiš, nedozvieš sa to," dokončil zaňho Charlie, ktorý ho čítal tak jasne, ako Harry v poslednom čase vedel čítať Charlieho.
"Ale ja to chcem." Harry opäť zdvihol zrak a videl, že Charlieho oči sú vlhké.
Harry zachytil jazykom jedinú slzu, ktorá vypadla z tých zafírovo modrých očí. Pohybovali sa pomaly a rozvážne, skúšajúc Harryho toleranciu. Keď sa Harry napol a žalúdok sa mu zauzlil, pretože sa Charlieho ruky dostali príliš blízko, Charlie okamžite presunul ruky na známe bezpečné miesto a čakal, kým napätie opadne.
Priložil si hlavu k Charlieho hrudi a pevne stisol oči. Nezáležalo by na tom, či by sa rozplakal alebo zastavil slzy, pretože Charlie aj tak cítil jeho emócie. Harry nič nebude skrývať.
Bol frustrovaný, smutný a zahanbený, všetko vzrušenie v tej chvíli zmizlo. Po všetkom, čo urobil, čo dosiahol, sa Voldemortovi a jeho smrťožrútom stále darilo narúšať Harrymu život.
"Chce to čas, Harry," upokojoval ho Charlie. "Môžem čakať tak dlho, ako to bude potrebné. Je veľa iných dôvodov, prečo som s tebou."
Harry len prikývol, nepohol sa zo schúlenej polohy a zaspal v nej.
****
Koniec školského roka bol antiklimatický. Dumbledorov prejav hovoril o novej šanci, o novom svete, ktorý sa pre nich všetkých otvára. V duchu zmien a nových začiatkov Albus Dumbledore oznámil, že sa vzdáva funkcie riaditeľa Rokfortu.
Harrymu to bolo oznámené vopred, spolu s jeho otcom, Charliem, personálom Rokfortu a zvyškom Rádu. Rád zostane naďalej aktívny, na jeho čele bude stáť Dumbledore a on bude naďalej bývať na Rokforte. Na hrade už vytvorili druhú kanceláriu, ktorá bola takmer rovnaká ako tá Dumbledorova, ale jej strážcom bol gryf. Hodila sa na ňu McGonagallovej kancelária.
Harry a Charlie sa na Potter manor nasťahovali hneď po odchode z Rokfortu, Fideliovo kúzlo sa prenieslo na Snapea. Čoskoro sa k nim pridali Ron a Hermiona, ktorí sa na prekvapenie všetkých ešte nebrali. Hermiona trvala na tom, že sa nevydá len preto, že čaká dieťa. Charlie povedal Harrymu, že Molly Weasleyovej trvalo niekoľko dní, kým sa po tom, čo to počula, upokojila.
Keď prišli do sídla, Harry mal v úmysle vziať Charlieho rovno do portrétovej miestnosti, aby sa zoznámil s rodičmi a starými rodičmi, ktorých portréty Remus vrátil naspäť. Čakala ho tam však zvláštna sova.
Harry odstránil pergamen a sova odletela po tom, čo si rozstrapatila perie a arogantne zahúkala. Rozvinul pergamen a zistil, že sú v ňom tri listy.
Pán Potter,
Oddelenie rekonštrukcie kúziel vás žiada o vašu prítomnosť v čo najkratšom možno čase v súvislosti so záležitosťami z 26. mája na pôde Rokfortskej strednej školy. Prosím, dostavte sa do kancelárie čo najskôr.
Dominik Croaker
ODDELENIE REKONŠTRUKCIE MÁGIE
MINISTERSTVO MÁGIE
Harry podal list Charliemu a snažil sa prísť na to, akú spomienku mu vyvoláva v mysli, ale odsunul ho nabok a upriamil pozornosť na ďalší list.
Pán Potter,
Budúci piatok o siedmej večer sa v Diagon Alley uskutoční slávnostný obrad na vašu počesť. Žiadame vás, aby ste sa dostavili aspoň o tridsať minút skôr na stretnutie s predstaviteľmi ministerstva v kancelárii hlavného raráška.
Cornelius Fudge
MINISTER KÚZIEL
MINISTERSTVO KÚZIEL
Zadržal zastonanie podráždenia a obáv, keď Harry pocítil z Charlieho údiv, a nepotreboval jeho výkrik, aby mu povedal, že Charlie jasne spoznal to, čo v Harrym vyvolalo len nepríjemný pocit známosti.
"Croaker je Nedotknuteľný, Harry." Charlie položil list a Harry pocítil trochu obavy. "Tá kancelária musí byť zásterkou pre prácu Nedotknuteľných."
Harry zdvihol obočie a podal mu druhý list: "Nemyslím si, že by som mohol mať príliš veľké problémy."
Charlie sa usmial a pokrútil hlavou: "Stále sa o to snaží."
"Stále..." Harry si vzdychol a nenávidel to, čo sa chystal povedať, "radšej Fudge ako niekto nepredvídateľný. Aspoň naňho máme vplyv."
List od Fudgea hodil do odpadkového koša, kde príhodne vzbĺkol. Harry sa neskôr rozhodne, či pôjde na slávnosť, ale nemienil sa objaviť tak skoro len preto, aby sa Fudge pokúsil niečo od neho získať.
Posledný list bol menej formálny a napísaný známym písmom.
Ahoj, Harry!
Ohľadne Nika sa neboj. Je neškodný. Pozdravuj odo mňa Charlieho.
Mám vás rada, chlapci,
Tonksová
Harry sa usmial. Keď prvýkrát videl Tonksovej rukopis, doberal si ju, že píše takým dievčenským štýlom. Snažila sa to poprieť a zároveň ho začarovať, ale skončilo to len tým, že si za desať sekúnd dvadsaťkrát zmenila z frustrácie farbu vlasov.
Charlie zapískal a Hedviga vletela cez otvorené okno. Pristála ryšavcovi na pleci a Harry sa na ňu zradne pozrel.
"Myslel som si, že si moja sova!" protestoval Harry.
Charlie sa usmial: "Keď si bol v bezvedomí, dosť často ťa navštevovala."
Harry naškriabal rýchlu odpoveď Fudgeovi, že sa zúčastní na obrade, pričom sa neobťažoval riadne osloviť ministra, a zroloval ju, aby ju Hedviga doručila.
"Si späť v práci, dievča." Harry ju láskyplne pohladil po perí a ona ho štípla do prsta, potom vzala list do pazúrov a odletela smerom k Londýnu. Otočil sa k Charliemu a otvoril ústa, aby prehovoril, ale zastavil ho ľahký bozk.
Zavrel oči, keď sa mu okolo pása obtočili ruky a pritisli ho k sebe. Harrymu chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že je vo svojom dome, bozkáva svojho... ehm... čokoľvek Charlieho, a že je oficiálne plne vyškolený dospelý čarodejník. Keď sa bozk skončil, cítil sa trochu odľahčený a ohromený a trvalo mu niekoľko minút, kým zaregistroval Charlieho samoľúby úsmev na tvári.
Harry však presne vedel, ako sa ho zbaviť.
"Si pripravený spoznať mojich rodičov?"
-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-