Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola päťdesiatjeden

Charlie narovnal Harrymu rúcho, najmä sponu na plášti. Bola to ďalšia tradícia v čarodejníckom svete, o ktorej Harry nemal ani potuchy, kým ju nezažil. Ako hlava rodov Potterovcov a Blackovcov mal oba erby vyšité na ľavej strane habitu, tam, kde by na košeli bolo vrecko. Ako dedič Snapovho rodu mal Snapov erb na spone plášťa.

„Cítim sa tak...,“ zavrčal Harry, lebo vedel, že Charlie presne vie, ako sa cíti. Vychovávali ho, aby si myslel, že je bezcenný, a nie aby hrdo ukazoval svoj pôvod a spoločenské postavenie. Bolo to viac než trápne.

Charlie sa naňho usmial a Harry sa s údivom zamyslel nad tým, ako Charlie dokáže byť vždy taký šťastný: „Je to len dnes.“

„A na budúci mesiac, a o týždeň potom...,“ Harry si odfrkol a neobťažoval sa dokončiť zoznam.

„Mama hovorí, že sa to stalo aj minule,“ poznamenal Charlie. „Počet sobášov hneď po tom Halloweene bol absurdný. Boli ľudia, ktorí sa niekedy museli zúčastniť aj troch v jeden deň. Potom o deväť mesiacov neskôr...“

Harry sa napokon uškrnul: „Skončili sme s rekordne vysokým počtom pôrodov. Je to lepší spôsob oslavy než odpaľovať ohňostroje, o ktorých sa žiadnemu muklovi ani nesníva... alebo sa opíjať a hulákať tak, že aurori musia ľudí odvádzať domov a treba zavolať jednotku na úpravu pamäte.“

„Mne by tiež nevadilo trochu oslavovať.“ Charlie pristúpil bližšie a Harry naklonil hlavu, aby privítal bozk.

Cítil, ako sa k nemu blíži jeden z mnohých Weasleyovcov, ale nevšímal si ho a ignoroval otvárajúce sa dvere.

„Nemôžeme vás dvoch nechať päť minút samých!“ Billov hlas bol jasný a šťastný. Bol oblečený podobne ako Charlie a Harry, s erbom Weasleyovcov ako sponou na plášti. Charlieho spona mala len weasleyovské farby.

Harry sa na staršieho čarodejníka usmial: „Spomínam si, že keď ste nás s Fleur len pred niekoľkými týždňami navštívili, úplne ste ignorovali všetky knihy v knižnici.“

Bill sa začervenal. Takúto reakciu si ľahko vyslúžil od ktoréhokoľvek Weasleyho, možno okrem dvojičiek, ktoré akoby nemali ani poňatia o pojme hanba. Charlie mal práve vtedy tiež pekný odtieň červenej.

„Už je takmer čas,“ usmial sa Bill.

Charlie a Harry ho nasledovali dolu schodmi a Harry bol rád, že cíti domácu pohodu a pohodlie, ktoré sa mu vždy spájali s Brlohom. Weasleyovci napriek tomu, že zdedili po Siriusovi peknú sumu, dom ani trochu nezmenili. Harry bol nadšený, že to, že zrazu vlastnili značnú hromadu zlata, jeho adoptívnu rodinu ani trochu nezmenilo.

Vonku bolo jasno a slnečno. Harry cítil, ako sa mu slnečné lúče vpíjajú do pokožky, a lenivo sa natiahol, ako to teraz robil vždy, keď vyšiel na slnko. Jeho pokožka bola pekne bronzová od hodín strávených každý deň vonku. Mal vlastnú záhradu, rozľahlé pozemky, ktoré mohol skúmať, a jazero s lanom, na ktorom sa mohol hojdať a púšťať do vody.

„Si až príliš sexi, keď to robíš,“ zašepkal mu Charlie do ucha.

Bill zastonal: „Nechcite, aby som vás opäť musel rozdeliť.“

„Budeme sa správať slušne,“ sľúbil Harry s úsmevom.

Zišla sa tam pomerne veľká skupina, ale všetko to boli ľudia, ktorých Harry dobre poznal. Väčšinou ju tvorili členovia Rádu a potom tam bolo niekoľko ľudí, ktorí boli v ročníku dvojčiat na Rokforte, ako aj zopár ľudí z ročníkov okolo ich. Prítomná bola aj celá DA, ale viacerí z nich sa tvárili neochotne, keď sa mali stretávať so svojimi profesormi, dokonca aj niektorí, ktorí už odmaturovali.

Množstvo stoličiek všetkých tvarov a veľkostí, z ktorých jedna bola mimoriadne veľká, aby sa na ňu zmestil Hagrid, bolo rozmiestnených oproti kvitnúcemu stromu na dvore Brlohu. Arthur Weasley stál pod konármi stromu s prútikom v ruke a vyzeral trochu nervózne.

Bill, Charlie a Harry sa išli pridať k Fredovi, Georgeovi a Ronovi vedľa pána Weasleyho. Každý z Weasleyovcov Freda rýchlo objal a potom vykročil na pridelené miesta. Harry sa zdržal, stále mal obavy, keď prišlo na dotyky. Iba Hermiona so svojou zvyčajnou rozhodnosťou urobila v tomto smere pokrok.

Hostia zaujali svoje miesta a začala hrať hudba, hoci Harry netušil, odkiaľ prichádza. Dievčatá sa pohli k oltáru, Angelina ako posledná zo všetkých v bielych muklovských svadobných šatách. Bolo treba chvíľu vysvetľovania, keď Harry a Hermiona vybuchli smiechom nad Angelininým naliehaním na biele šaty, ale keď to zvyšok osadenstva pochopil, Fred a Angelina boli terčom nekonečných vtipov o „bielej svadbe“.

Harry skôr sledoval kúzla, ako počúval slová, keď pán Weasley viedol obrad. Potvrdilo sa mu malé podozrenie.

Samotný obrad bol oveľa kratší, ako Harry očakával. Počul, ako sa Dursleyovci po svadbách, na ktorých boli, sťažovali, aký je obrad dlhý a nudný. Keď to Harry komentoval, Remus sa tak rozosmial, až mu vyhŕkli slzy, a potom začal všetkým rozprávať, ako musel bojovať, aby na svadbe Dursleyovcov nezaspal.

Molly Weasleyová trvala na tom, že jedlo pripraví sama, hoci prijala pomoc od Harryho domácich škriatkov. Jej kuchyňa bola ako vždy veľkolepá, hoci Harry mal stále len zlomok chuti do jedla, akú mal pred rokmi.

Večierok trval celý deň, až kým Fred a Angelina za súmraku neodišli na svadobnú cestu do Ameriky. Kým sa zotmelo, väčšinou sa tancovalo a rozprávalo v malých skupinkách. Harry to všetko spokojne sledoval, opretý o Charlieho pod dubom.

„Mama je nadšená,“ povedal Charlie ticho a jeho ústa spočívali hneď pri Harryho uchu.

„Hm,“ súhlasil Harry.

Prvá reakcia Molly Weasleyovej na to, že si Harry adoptoval Eriku a Carvera, bola, že je na takú zodpovednosť príliš mladý. Harry vedel, že všetci sa obávajú skôr o jeho duševný stav, a nie o jeho vek. V skutočnosti nikdy nemal šancu byť mladý. Len čo ich však Molly Weasleyová uvidela, vkĺzla do úlohy starej mamy. Dve batoľatá, dvojročného Carvera, ktorý všade pobehoval, a ročnú Eriku, ktorá práve začínala chodiť, mala pri sebe na deke na trávniku.

„Vieš, že teraz bude len ešte viac otravovať ostatných,“ uškrnul sa Charlie.

Harry sa musel tiež zasmiať: „Áno. Posledné dieťa, u ktorého čakala, že z nej urobí babičku, bolo prvé, a Ron už má jedno na ceste. Divím sa, že sa k nej Bill vôbec odváži priblížiť.“

Ticho tam stáli a sledovali večierok. Harry sa nemohol priblížiť k tanečnému parketu bez toho, aby si nevyvolal záchvat paniky. Dokonca aj konverzujúce skupinky boli naňho trochu priveľa. Našťastie preňho bol Charlie spokojný, keď stál bokom od skupiny.

„Vezmi si ma.“ Harrymu prešiel mráz po chrbte, keď ho Charlieho teplý dych pošteklil na krku.

„Myslím, že s tým som už začal.“ Harry sa usmial a otočil sa v objatí.

Jeho pery našli Charlieho ústa a vyžiadali si ich. Otvoril sa, aby sa mohol plnšie spojiť s krotiteľom drakov na dovolenke, a ukázal mu svoju spomienku na krátky okamih počas bitky, keď mal Harry pramene ich mágie omotané okolo prstov a zauzlil ich.

Bozk sa prehĺbil a obaja ignorovali skutočnosť, že tam bolo ešte päťdesiat ďalších ľudí. Harry vedel, že premieta, ale bolo mu to jedno. Boli na svadbe. Projekcia lásky bola vhodná, a ak nie, nuž... bol Harry Potter. Mohol z toho mať aj nejaký úžitok.

Keď prerušili bozk, spoza Harryho chrbta sa ozvalo zapískanie a Charlieho tvár získala farbu Weasleya v rozpakoch.

Na tvári sa mu však objavil úsmev: „Koľko ľudí sa náhodou ožení?“

„Nie je to dokončené,“ vysvetlil Harry, hoci nikto v skutočnosti nemal slová na opísanie toho, čo len pár ľudí dokázalo vidieť, „ale som viac než ochotný dokončiť, čo som začal.“

Úsmev sa rozšíril a obaja naďalej ignorovali svojich priateľov a rodinu: „Som pripravený, keď budeš ty, Harry.“

Harry sa jemne usmial, vyhliadka na to, že bude oficiálne zviazaný s Charliem, ho zbavila niektorých všadeprítomných obáv, ktoré ho sužovali. Naklonil hlavu k ďalšiemu bozku a takmer úspešne zablokoval zvyšok zhromaždenia.

„Čoskoro,“ sľúbil Harry. Najprv musel skontrolovať niekoľko vecí, urobiť menší prieskum a porozprávať sa s niekoľkými ľuďmi.

****

Poslední hostia odišli len krátko pred polnocou. Všetci zostávajúci Weasleyovci, Hermiona, Harry a Carver s Erikou strávili noc v Brlohu. Harryho pobavilo, keď zistil, že Charlieho stará posteľ sa buď výrazne rozšírila, alebo vymenila. Bolo to aj dobre, lebo Harry si bol istý, že Carver a Erika sa čoskoro objavia a vlezú si k nim do postele, ako to robili každý večer.

Obe batoľatá trpeli nočnými morami. Z toho mála, čo Carver dokázal vysvetliť, sa mu snívalo o útoku na jeho rodinu a o sirotinci. Erika bola ešte príliš malá na to, aby robila čokoľvek iné, len fňukala a zahrabávala sa do Harryho alebo Charlieho náručia. Veľká časť obáv z toho, že si Harry adoptoval dve deti, sa rozplynula, keď ho ľudia videli, ako skutočne nosí Carvera a Eriku a pohodlne sa ich dotýka.

Na druhý deň sa Harry a Charlie rozlúčili a odišli do Rumunska. Napriek častým sovám Harry vedel, že dračí ošetrovatelia sa oňho obávajú a všetci sa chcú stretnúť s Carverom a Erikou. Potom tu bola Eliza. Harry tušil, že ak bude návštevu dlhšie odkladať, nájde si na dvore rozzúreného draka.

Bola to obrovská úľava a Harry takmer ochabol od námahy, ktorú už nebolo potrebné vynaložiť na to, aby udržal emócie zablokované. Každý tam mal svoje vlastné zábrany, takže nedochádzalo k žiadnym emocionálnym výkrikom. Takmer okamžite ich obkľúčili a Harry cítil, ako sa mu Carver a Eriku dvíhajú z náručia. Vôbec nereagoval, keď sa ho niekto náhodne dotkol, a len šokovane pozrel na Charlieho. Ryšavec sa len usmieval.

Po počiatočnom prívale pozdravov, objatí a zmätených pozitívnych emócií väčšina krotiteľov odišla za svojou prácou. Zostali len tí, ktorí s Charliem a Harrym pracovali najbližšie.

„Takže Charlie, aká bola materská dovolenka?“ doberal si ho Jean Pierre.

Charlie vyprskol: „Čo prosím?“

„Veď máš teraz deti.“ Jean Pierre sa zoširoka usmial a oči mu takmer zažiarili, „Takže sme ťa oficiálne zapísali na materskú.“

„Naznačujete, že Charlie je matka?“ Harry vycítil vo svojich očiach zlomyseľný lesk. Batoľatá sledoval periférnym videním, ale boli v pohode s Jeremym a Anyou, ktorí sa medzi sebou tvárili veľmi priateľsky. Harry zdvihol obočie a všetci okolo nich sa vševediaco usmiali. V spoločenstve empatikov sa vzťah nedal utajiť.

„Nein,“ povedal Dieter a pohladil Harryho po vlasoch, „to by si bol ty, mein kleines. Ty si ten maličký. Charlie má na sebe nejaké svaly, je príliš zavalitý na to, aby bol dievča.“

Harry už dávno prestal čo i len predstierať, že používa prútik, hoci noviny sa ešte nestihli vrhnúť na tento poznatok a zverejniť ho, aby sa o ňom dozvedel celý svet, takže nemohol vytiahnuť prútik, aby niekoho ohrozil. Vyzývavý pohľad v jeho očiach však bol viac než dostatočný. Dieter sa zasmial a odovzdane zdvihol ruky do vzduchu. Charlie stál za Harrym a prehodil mu ruku okolo pliec.

„Môžem ťa uistiť, Dieter,...“ Charlie sa usmieval, hoci Harry to nevidel. Boli teraz neustále dostatočne silno prepojení, takže ak Harry dával pozor, alebo sa dotýkali, uvedomovali si každé svalové zachvenie. „..., že Harry je rozhodne muž.“

„Ty to budeš vedieť, Charlie.“ Jean Pierre si dramaticky povzdychol. „Je to tvoja manželka.“

Dračí krotitelia zjavne nepotrebovali, aby sa konal oficiálny obrad, aby uznali alebo zistili spojenie.

Nebolo potrebné vymeniť si žiadne slová, ba ani pohľad. Harry a Charlie vyskočili dopredu ako jedna bytosť a pustili sa do dvoch väčších dračích krotiteľov v hravom zápasení. Hoci bol Harry zo štvorice najmenší a najmenej svalnatý, mal silu posilnenú dračou krvou a bol vycvičený na zabíjanie pomocou mágie aj bez nej. V tom zápase nemal žiadneho súpera.

Prial si, aby ho z Rumunska nič neodviedlo, ale sovy boli čoraz vytrvalejšie. Čoskoro, ak sa Harry nevráti do čarodejníckeho sveta, príde ten za ním. Zdalo sa, že po tom všetkom, čo urobil, neexistuje spôsob, ako by mohol len tak sedieť a nechať svet napredovať bez neho. Za dva mesiace odišli z Rumunska len na svadby, najprv na svadbu Billa a Fleur, Olivera Wooda a strážkyne (brankárky) u Harpyjí a potom na svadbu Jeremyho a Anyi.

Čarostolec chcel, aby tam Harry bol pri rokovaní a schvaľovaní niekoľkých nových zákonov. Medzinárodná konfederácia čarodejníkov odložila svoje výročné zasadnutie, aby sa ho Harry mohol zúčastniť. Potom tu boli drobnosti, ktoré boli pre Harryho oveľa dôležitejšie.

Ron prijal miesto náhradného brankára v klube Kenmarské kane a chcel, aby Harry a Charlie prišli na zápas. S Hermionou sa mali sťahovať z manoru do vlastného domu a Hermiona začala opäť chodiť do školy. George sa odsťahoval z panstva a na veľké prekvapenie všetkých, ktorí ho poznali, nastúpil na Rokfort. Učil sa u McGonagallovej a vyučoval transfiguráciu, jeho práca s Weasleyovskými výmyslami a vynálezmi bola odsunutá na poobedia a leto, s občasnými víkendmi.

Harry ešte stále nebol pripravený byť vo veľkých skupinách ľudí, ale s Charliem mali teóriu, ako by to mohol napraviť... alebo aspoň uľahčiť. Rozposlali sovy, v ktorých pozvali celú svoju rodinu, ako aj Hermionu, Dumbledora, Remusa a Ollivandera na večeru do sídla na deň po ich návrate. Ollivander bol prekvapený, že tam má byť viac ako hodinu pred ostatnými hosťami, ale rýchlo súhlasil s ich plánom.

„My, ehm, pozvali sme vás sem na niečo viac ako na večeru,“ povedal Harry nervózne. Všetci prítomní boli zvyknutí vidieť Harryho nervózneho, aj keď normálne v tejto konkrétnej skupine ľudí takým nebýval.

Charlie držal Harryho za ruku a trochu mu ju stisol. Ako vždy pôsobil šťastne a upokojujúco. „Harry sa vám snaží povedať, že pred niekoľkými mesiacmi sme sa rozhodli spojiť a dnes večer vykonáme obrad.“

Z každej prítomnej osoby okrem troch, Andersa Ollivandera, Carvera a Eriky, jasne zaznel šok. Dve deti vlastne nevedeli, čo sa deje, a Ollivander súhlasil s vykonaním obradu o hodinu skôr. Harry potreboval Ollivanderovu schopnosť vidieť aspoň trochu mágie, aby počas obradu zachytil Harryho náznaky.

Keď šok pominul, Ollivander vykročil dopredu a začali. Harryho ruky sa po celý čas pohybovali, brali pramene Charlieho mágie a spájali ich s jeho vlastnými. Slová jedného z najstarších obradov, ktoré mohli nájsť, len dopĺňali to, čo Harry robil. On a Charlie boli pevne spojení a Charlieho oči s úžasom sledovali prepletanie.

Mali pravdu. Ako Harry prepletal mágiu, cítil ako napätie a tlak, ktoré mu neustále prenikali celým telom, začína ustupovať, ako sa jeho zábrany opäť dvíhajú. Charlieho mágia upokojilo jeho, podobne ako to Charlie dokázal s Harryho emóciami. Harry cítil, ako sa synchronizujú aj základné funkcie ich tiel, tlkot ich srdca, dýchanie, keď sa prepletanie blížilo k záveru.

Počul svoj vlastný hlas a Charlieho hlas, ktorý reagoval na správnych miestach obradu, ale boli vzdialené a tlmené. Jeho posledným kúskom prepletania bolo vziať jemnú zelenú niť, ktorá spojila jeho mágiu s Elizinou ochranou, a rozšíriť túto ochranu na Charlieho.

Bolo to ako prepustenie z väzenia. Stále bol prehnane citlivý na emócie a mágiu okolo seba, ale bolo to utlmené, uzemnené.

Keď Ollivander skončil a odstúpil, zdvihli spolu hlavy a ich oči sa spojili. Stáli už tak blízko, že cítili dych toho druhého. Charlie zdvihol ruku a pohladil Harryho po líci. Harryho ruka nejako našla Charlieho bok. Len mierne sa naklonili a ich pery sa stretli, publikum zabudnuté, keď sa strácali v chuti a pocite toho druhého.

Pani Weasleyová ticho plakala, keď sa oddelili a spomenuli si, že sú prítomní aj ďalší ľudia. Hermiona si jednou rukou hladila teraz už očividne vystúpené brucho a druhou si utierala pod očami. Dokonca aj Snape vyzeral, že má v očiach slzy. Všetci sa usmievali.

Na pokyn do miestnosti vbehla Tawny a ohlásila večeru. Nikto nikdy nestál medzi Weasleyovcami a jedlom.

Charlie prijal objatia za oboch, hoci Hermiona sa stihla jemne dotknúť Harryho ruky, keď im blahoželala.

Weasleyovci sa z takéhoto prekvapenia prebrali tak, ako to robia len Weasleyovci, a rozhovor pri jedle bol pre rodinu ryšavcov typický.

„Predpokladám, že vy nikdy nebudete robiť nič tradičným spôsobom?“ opýtal sa ho otec potichu, ale s malým úsmevom.

Harry pokrútil hlavou: „Nie. Myslím, že porušovanie všetkých pravidiel mám v krvi.“

Snape si len odfrkol a vrátil sa k svojmu jedlu, ale Remus sa na Harryho usmial spoza stola. Harry po večeri uložil Carvera a Eriku do postelí a poveril dvojicu domácich škriatkov, aby na nich dohliadali.

Ginny vtlačila Charliemu do ruky pergamen a pobozkala ho na líce, keď jej George povedal, že musia odísť.

Bolo už neskoro, keď všetci odišli, Ginny sprevádzal George, keďže bola ešte stále študentkou Rokfortu. Harry mal podozrenie, že Dumbledore tušil, že v ten večer je na programe niečo viac ako večera, keďže McGonagallová dovolila Ginny opustiť školu.

„Otec, skôr než odídeš... Ja...,“ Harry zastavil Snapa pred krbom.

„Áno?“ Snape sa otočil a zdvihol jedno obočie.

Harry sa napol, zhlboka sa nadýchol a rýchlo otca objal. Na krátku sekundu tam bol údiv, kým dlhé ruky objatie opätovali. Harrymu sa uľavilo, že necíti takmer žiadny odpor ani strach.

„Len som sa potreboval otestovať,“ ustúpil Harry s úsmevom.

„A?“ Snapeov hlas bol plný nádeje.

Harry si zahryzol do pery: „Je to čoraz lepšie.“

„Čoskoro sa opäť uvidíme,“ sľúbil Snape, kým hodil za hrsť prášku a vstúpil do plameňov. „Horská búda!“

Vďaka ochranám okolo panstva a tomu podivnému rozšíreniu ochrán Rokfortu, musel každý, kto cestoval medzi nimi, zvoliť zvláštnu cestu. Snape bol jedným z mála ľudí, ktorí nemuseli prejsť takmer pol míle, aby sa mohli premiestniť alebo použiť prenášadlo. Jediné letaxové spojenia boli do Horskej búdy a do Brlohu.

„Už sa k tomu blížiš,“ povedal Charlie ticho, keď pristúpil k Harrymu a objal ho okolo ramien.

„Ja viem.“ Harry sa usmial a pobozkal svoju spriaznenú dušu. Bozky sa rýchlo zmenili na vášnivé. Harry čakal celú noc, kým Charlie zostane sám. Preniesol ich do ich spálne, priamo na posteľ.

„Nemôžeš sa dočkať?“ podpichol Charlie Harryho a ľahol si na chrbát, keď sa Harry nad neho naklonil.

Harry klesol a začal Charliemu ukazovať, aký je nedočkavý.

****

Na pergamen od Ginny sa pozreli až na druhý deň skoro ráno, po bezsennej noci.

Charlie a Harry,

Toto mám naplánované ako darček k zviazaniu, ale ak som vám to dala skôr, potom ste vy dvaja idioti čakali príliš dlho. Zaujal ma príbeh o tom, ako bol počatý Harry, a tak som sa na to spýtala profesora Snapea a on súhlasil, že mi pomôže, ak to budem potrebovať.

Kedykoľvek budete vy dvaja pripravení, ponúkam sa, že vám vynosím dieťa. Mám vás oboch rada a už ste ukázali, akí ste úžasní rodičia.

S láskou,

Ginny

Harry ostal bez slov. Počul, ako sa Carver hore pohol, a vedel, že ho Erika bude čoskoro nasledovať.

„Ona...,“ ani Charlie nedokázal sformulovať súvislú myšlienku.

Pozreli sa na seba a Charlie nadvihol obočie. Harry sa usmial a prikývol. Znova sa stratili v bozku, keď počuli, ako Carver ohlásil svoju prítomnosť.

„Ocko! Tati!“ Po výkriku nasledovalo chichotanie.

Charlie zdvihol Carvera a začal ho štekliť, čo spôsobilo, že chichotanie zosilnelo a pridal sa k nemu jeden alebo dva výkriky. Erika potiahla Harryho za nohavice a čoskoro sa mu uvelebila na kolenách.

„Hádam by sme mali poslať Ginny ďakovný list,“ povedal Harry, stále trochu omámený.

Charlie sa naňho usmial: „S poriadne výdatným ďakujem. Mamka sa z toho zblázni.“

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-