Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 19: Vysvetľuj

Zdesené výrazy ľudí ležiacich na zemi by Lestrangeovi zjavne všetko prezradili, keby sám nezízal na Eliáša. Malfoyove sivé oči sa rozšírili do obrovských rozmerov, zatiaľ čo Hermione padla sánka. Pansy stuhla a nedokázala sa pohnúť.

„Lady Malfoyová?“ zopakoval Lestrange, stále hľadiac na Eliáša.

„Áno, pane.

„Toto...“ začal. „Toto... je lady Malfoyová?“

„Jedna a jediná.“

Lestrange sa otočil na Cassiusa, ktorý vyzeral rovnako zmätený. Pokrčil plecami. „Chceš mi povedať, že... toto... toto je Dracova...“

„Manželka,“ doplnila Pansy. „Toto je Dracova manželka.“

Zmätene sa pozrela na Hermionu a hneď nato späť na Lestrangea. Hermiona bola naprosto šokovaná, triasla sa v ľadovom vetre a bola premočená od hlavy až po päty. Roztrasené pery jej značne sťažovali rozprávanie, no pri víre myšlienok, ktoré sa jej práve teraz preháňali hlavou, pochybovala, že by jej slová dávali zmysel.

„Nikdy som o nej nepočul,“ odvetil Lestrange.

„Áno, ani ja nie!“ doplnil ho jeden z jeho kumpánov.

„Tak dlho ste boli preč, pán Lestrange,“ vložil sa do toho Eliáš. „Pochybujem, že by sa pán Malfoy s vami dokázal spojiť.“

Lestrangeove ostražité oči sa preniesli na Hermioninu modrú tvár. Triaška sa jej rozšírila na končatiny a objala sa rukami, aby sa zahriala. Eliáš si zložil zimný plášť a jemne ho ovinul okolo Hermioninho trasúceho sa tela.

„Je vám lepšie, pani moja?“ spýtal sa. Jeho tvár bola blízko jej a len ona mohla vidieť prosebný výraz v jeho očiach.

Mierne otočila hlavu k Dracovi, ktorý neprehovoril ani slovo. Zdalo sa, že je rovnako vydesený ako ona. Chcela odpovede... bude žiadať odpovede... ale neskôr.

„Áno,“ odpovedala roztrasene.

„Možno by sme mali v tomto rozhovore pokračovať vo vnútri?“ spýtal sa pokojne Eliáš, odstúpil od Hermiony a otočil sa späť k Lestrangeovi. „Škriatkovia pripravili teplé jedlo, po ktorom ste túžili.“

„Je mi zima,“ súhlasila Pansy. „A som si istá, že aj Dracovi a Her-“

Zastavila sa uprostred vety a náhle sa nadýchla, akoby povedala prekliate slovo.

„Čože?“ ozval sa podozrievavo Lestrange.

„Hermia,“ povedal Draco nečakane. „Hermia a ja mrzneme.“

Lestrangeovo stiahnuté obočie a zvraštené čelo ostali napnuté. Pozorne sa pozrel na Draca a potom na Hermionu. „Samozrejme,“ povedal a vynútil si na tvári strohý úsmev, ktorý bol všetko, len nie úprimný.

„Slečna Parkinsonová,“ povedal Eliáš a pozrel na Pansy. „Možno by ste sa mali pripraviť s pánom a pani Malfoyovými na večeru. Ja zatiaľ týmto pánom ukážem ich izby.“

Draco sa náhle otočil a vstal. Zdalo sa, že jeho strach sa rozplynul a držanie tela sa obnovilo do rozhodnej a správnej polohy.

„Moja pohostinnosť sa vzťahuje len na teba, strýko Ralf,“ vyhlásil chladne. „Obávam sa, že Malfoy manor ako smrťožrútska ubytovňa bol dovolený len za čias môjho otca.“

Lestrange sa usmial. „Prirodzene.“

„Bude tu bývať len Cassius a ja,“ dodal. „Mulciber, Marcus a Hector nás budú občas navštevovať.“

„Eliáš, ukáž im ich izby,“ prikázal Draco a obrátil sa na Pansy. „Poďme.“

„Uvidíme sa pri večeri, chlapče,“ povedal Lestrange a prikývol. „Už sa neviem dočkať, kedy sa dozviem o tvojej svadbe.“

„Rovnako ako ja,“ doplnil Cassius úlisne a prvýkrát na tomto mieste prehovoril.

Draco prikývol a sledoval, ako Eliáš vedie návštevu do sídla. Cassius bol zo všetkých najvyšší a jeho chôdza bola vyrovnaná a plynulá, zatiaľ čo ostatní muži sa hrbili ako zvieratá a kráčali ťažko.

Keď muži zmizli z dohľadu, Draco sa otočil.

„Dovnútra,“ povedal a z každého jeho slova kvapkal hnev, keď sa zahľadel na Hermionu, ktorá sa odvrátila ako dieťa, ktorému ide rodič vynadať.

„Okamžite.“

****

Draco sa bez jediného slova rútil okolo veľkých jedální a kľukatých chodieb. Hermiona sa krčila niekoľko metrov za ním a kráčala slimačím tempom, kým sa jej chladné telo spamätávalo. Pansy spomalila krok, aby sa s ňou udržala v jednej línii, pričom držala prútik pevne zovretý v ruke. Keď sa chodby začali rozširovať, priblížili sa k obrovskému dvojitému schodisku, ktoré vytváralo z dvoch strán prístup na plochu nad ním. Dracove kroky boli rozhodné a dlhé, čo od Hermiony vyžadovalo mimoriadne úsilie, aby s ním udržala krok.

„Kam ideme?“ zašepkala.

„Do hlavnej spálne,“ odpovedala Pansy stručne. „Pokračuj.“

Keď vyšli po schodoch nahor, Hermiona uvidela nádherné tmavé dubové dvere so striebornými madlami. Draco sa postavil pred ne a otočil striebornou západkou, aby otvoril zložito vyrezávané dvere.

Keď vošli do hlavnej spálne Malfoy manoru, Hermiona sa prudko nadýchla. Hlavná spálňa nebola spálňa... bol to hotelový apartmán, len trikrát väčší. Steny boli neutrálnej hnedej farby, zakončené svetlo béžovou korunnou lištou a zlatými rezbami po celom strope. Na dvoch veľkých oknách, ktoré sa nachádzali po oboch stranách o niečo svetlejšej sedacej súpravy, viseli tmavé závesy. Po miestnosti boli rozmiestnené rôzne stoly a na nich fotografie a mimoriadne drahá krištáľová keramika. Miestnosť osvetľovalo veľmi málo svetiel, len toľko, aby ju naplnili svetlozlatým odtieňom.

Pansy gestom naznačila Hermione, aby vstúpila, a zavrela za sebou dvere. Hermiona sa chystala otvoriť ústa, aby prehovorila, ale okamžite ju Dracov pohľad umlčal. Pansy namierila prútikom na dvere a zamrmlala niekoľko zaklínadiel, ktoré uzavreli miestnosť, ako Hermiona odhadla.

Výborne, pomyslela si nešťastne. Chystajú sa ma tu zabiť.

Pansy sa otočila späť k Dracovi a prikývla.

„ZOŠALELA SI, DOČERTA?!“ zakričal Draco. Hermiona pri jeho náhlom výbuchu nadskočila. „ČO TU, KRUCINÁL, ROBÍŠ?“

„KEĎŽE KLADIEME OTÁZKY, PREČO MI NEPOVIEŠ, PREČO SA STREÁVAŠ S MEDZINÁRODNE HĽADANÝM ZLOČINCOM?“ vystrelila.

Draco prevrátil očami. „Doprdele, Grangerová! Najprv odpovedz na moju otázku!“

„NIE!“

„Uvedomuješ si, čo sa mohlo stať!“ zakričal. „Keby sa dozvedeli, kto si, práve teraz by sme zbierali tvoje rozštvrtené časti tela!“

„A aká je to škoda, že sa nedozvedeli!“

„A nielen to, aj nás by kvôli tebe zabili!“ dodal a sčervenal v tvári.

Hermiona sa otočila a videla, ako ukazuje na Pansy, a prepadol ju pôvodný strach. Pansy. Pansy bola dôvodom, prečo sa vrátila. Podozrievavo sa na Pansy pozrela a otočila sa späť k Dracovi.

„Prišla som ti pomôcť!“

„Preboha, Grangerová! Prečo sa jednoducho nedokážeš prestať pliesť do mojich záležitostí?!“ Jeho zazeranie bolo z minúty na minútu výraznejšie. „S čím by som, preboha, mohol ja potrebovať tvoju pomoc?!“

„S ňou!“ Hermiona vykríkla a ukázala na Pansy.

V miestnosti zavládlo ticho. Draco sa zmätene pozrel na Pansy a potom sa obrátil späť na Hermionu.

„A čo je s Pansy?“

„Ona... ona... ona sa dostala na manor,“ zamrmlala Hermiona. „A nikto z vás o tom nevedel... stále hovorila, ako ťa prekvapila, a potom... potom Eliáš povedal, že ju dnu nepustil. Nebolo možné, aby sa dostala dovnútra bez niekoho pomoci... niekoho zvonku...“

Nasledovalo ďalšie krátke ticho, keď sa na Dracovej tvári zjavil bolestný výraz a Pansy si zaborila tvár do dlaní.

„Kvôli tomu si sa vrátila?“ opýtal sa podráždene. Otočil sa k Pansy. „Všetka tá prehnaná aktivita... kvôli ničomu!“

Pansy sa pozrela na Draca. „Nie je to moja vina! Nemyslela som si, že skutočne spochybní všetko, čo som povedala! A okrem toho si bol preč, keď som prišla, takže som nemohla veľmi dobre povedať, že si to bol ty, kto ma pustil dnu.“

Hermiona zmätene sledovala, ako si Draco a Pansy vymieňajú slová, akoby tam nebola. Niečo hlboko vnútri jej hovorilo, že Draco vedel, že Pansy príde... a že je v sídle oveľa vítanejším hosťom než ona.

„Mohol by mi niekto povedať, čo sa deje?!“ zvolala nahnevane.

„Draco vedel, že prídem,“ vysvetlila Pansy. „Som animágus a tak ako ty si sa dnes dostala do sídla, keď sa odomklo Fideliovo zaklínadlo, ja som sa dostala do sídla, keď Weasley odchádzal v koči.“

Hermiona otvorila ústa, aby protestovala, ale v pamäti sa jej mihol živý obraz. Obraz, ako sa dívala na oblohu, keď Ron odletel v majestátnom Malfoyovom koči a tesne predtým, ako zmizol, sa z oblakov objavil malý hnedý vrabec.

„Ty si vrabec?“ Hermiona zrazu zalapala po dychu.

Bola hlúpa. Riskovala svoj život, aby sem prišla, len aby zistila, že ju vôbec nepotrebujú. Pansy naplánovala svoju návštevu a Malfoy naplánoval Pansyinu návštevu, ale nikto neplánoval jej príchod.

„A čo Lestrange?!“ Hermiona vystrelila a držala sa akejkoľvek nádeje, že dôstojne zdôvodní svoju prehnanú reakciu. „Prečo je tu?!“

Malfoy pretočil oči a hlasno zaklial. „Pre zmilovanie, Grangerová! Nebudem sa s tebou hrať na dvadsať otázok a odpovedí! Rozumieš tomu?! Keby si sa starala len o svoje prekliate veci, nebola by si v tom istom dome ako človek, ktorý sa ťa pokúša zabiť!“

Hermiona mala napoly chuť sa práve teraz rozplakať, ale Dracove arogantné a hrubé výpady jej v tom zabránili.

„Chcem odpoveď,“ žiadala a snažila sa, aby to znelo dôrazne. „Mal si ma pred ním chrániť!“

„Áno!“ Malfoy vybuchol. „Mal som to urobiť a JA SOM TO UROBIL! Nebyť tvojho veľkého nosa, bola by si sa vrátila k svojmu prekliatemu predmestskému spôsobu života bez toho, aby sa ti skrivil čo i len vlas na hlave. Ale ty si sa rozhodla rýpať okolo seba a nechať nás takmer zabiť a teraz si sa vrátila, aby si to dokončila! Skvelé!“

„Keby si LEN...“

Dvere do hlavnej spálne sa so zavŕzganím pomaly otvorili a Eliáš sa ponáhľal dovnútra, pričom ich za sebou zavrel.

„Všetci sa musíte pripraviť na večeru,“ prikázal.

„Ach, áno, čo mi pripomína,“ začala Hermiona, využívajúc tento náhly príval energie. „Čo je to za nezmysel, že som tvoja manželka?!“

„Nuž, niečo sa muselo urobiť!“ skríkol Malfoy.

Zdalo sa, že Pansy a Eliáš pomaly vycúvali z tohto rozhovoru a znepokojene sa na seba pozerali, zatiaľ čo Hermiona a Draco sa naďalej navzájom zahŕňali urážkami.

„Doslova si spadla z neba do náručia človeka, ktorý túži po tvojej krvi!“ vyhlásil nahnevane Malfoy. „Máš prekliate šťastie, že ťa Lestrange nikdy nevidel.“

„Áno, ale prečo som nemohla byť slúžkou v domácnosti? Alebo... alebo iný smrťožrútsky priateľ?“

„Ja neviem! Prečo sa nespýtaš Eliáša?“

Všetci traja sa otočili k Eliášovi, ktorý mal teraz v tvári výraz viny. „Spanikáril som,“ priznal. „Lestrange by vás bol zabil práve v tej chvíli, keď ste spadla... Chystal sa na to, videl som to.“

„Zabil by nás všetkých,“ opravila ho Pansy.

„Ale prečo ste zo mňa urobil Malfoyovú?“ spýtala sa Hermiona, jej hlas bol teraz podstatne tichší.

„Pán Lestrange si veľmi neváži nikoho iného než čistokrvných,“ pokračoval Eliáš. „Urobiť z vás čokoľvek iné než Malfoyovú by ho prinútilo spochybniť váš pôvod. Pokiaľ sa nám podarí vymyslieť dôveryhodný príbeh o vašich rodičoch, nebude mať podozrenie.“

Hermiona sa chcela s Eliášom hádať, ale jej lepší úsudok ju zastavil. Vedela, že má pravdu. Syn Luciusa Malfoya by sa nikdy neoženil s nečistokrvnou alebo muklom, a tak ju už podľa asociácie považovali za čistokrvnú. Stačilo by trochu vymyslieť rodokmeň a mohla by všetkých presvedčiť, že pochádza z najvyšších kruhov čarodejníckej spoločnosti.

„Ale to ešte stále neodpovedá na otázku, prečo tu Lestrange vôbec je!“ Hermiona povedala.

„Teraz nie,“ povedala Pansy a vystrašene sa pozrela na Draca.

„Slečna Parkinsonová má pravdu,“ súhlasil Eliáš. „Najprv večera, potom otázky.“

„Vyjasnime si jej príbeh,“ povedal Draco, stále červený v tvári. Hermiona cítila, ako sa jej pod kožou varí krv, keď o nej začal hovoriť, akoby tam ani nebola. „Z akej rodiny je Grangerová?“

„Nemôže to byť britská rodina,“ doplnila Pansy. „Lestrange všetky tie slávne pozná.“

„Ale on o tej rodine musel počuť,“ povedal Eliáš. „Morettisovci?“

„Z Talianska?“ odfrkol si Draco. „Bol tam a pozná celú ich bandu.“

„Bancroftovci?“ navrhla Pansy. „S Clarissou Bancroftovou som sa zoznámila rok pred jej smrťou. Jej rodina je roztrúsená po celom svete, nie je možné, aby ich Lestrange všetkých poznal.“

„Sú príliš neznámi,“ povedal Eliáš a pokrútil hlavou.

„Devereuxovci,“ navrhol zrazu Draco. „Sú to Francúzi.“

„Rodina Edwarda Devereuxa?“ spýtal sa Eliáš.

„Rodina sa po porážke Temného pána ukryla a opustila Francúzsko. Mimo Belgicka sa takmer s nikým nekontaktujú.“

„To by šlo!“ Pansy znela, že sa jej uľavilo, keď sa obrátila k Hermione.

Eliáš sa zdal byť tiež spokojný, keď siahol do vrecka a vytiahol zlaté hodinky. „Mali by ste sa pripraviť na večeru.“

Draco prevrátil oči a obrátil sa k Hermione. „Čo si oblečie?“

„Vieš, som tu!“ precedila Hermiona pomedzi zuby.

„Áno, ale na to sa snažím zabudnúť!“

„Môžem byť taký trúfalý a navrhnúť šaty vašej matky?“ spýtal sa Eliáš Malfoya. „Sú rovnako vysoké.“

Hermiona sledovala, ako Dracov výraz na chvíľu stuhol a zúrivosť z jeho očí mu vyprchala z tela. Pozrel sa von oknom do záhrady a potom sa rýchlo vrátil späť k svojmu normálnemu, podráždenému ja.

„Nie,“ odpovedal chladne. „Matka bola príliš chudá, Grangerová sa do nich nezmestí.“

Hermiona už mala napoly otvorené ústa s nahnevanou replikou, keď pocítila, ako sa jej Eliášove teplé ruky pritlačili na ruku a naznačili jej, aby mlčala.

„Vždy môžeme tie šaty očarovať,“ povedal Eliáš.

„Nie.“

„Mám kopec spoločenských šiat,“ ponúkla zrazu Pansy. „Môže si obliecť moje.“

„Jasne,“ povedal Draco krátko predtým, ako sa otočil na päte a vošiel do jednej z ďalších vedľajších izieb v hlavnej spálni.

****

„Tvoj starý otec sa volal Edward Devereux,“ ozvala sa Pansy spoza dverí.

„Správne,“ odpovedala Hermiona roztržito, keď sa snažila prísť na to, ako si v kúpeľni obliecť Pansyine šaty.

„Zomrel mladý a tvojho otca vychovávala tvoja stará mama, kým ju nezabila banda humusákov - pardon, muklov. Ale musíš si zvyknúť, že pred Lestrangeom sa hovorí 'humusáci'.“

Hermiona sa otočila chrbtom k zrkadlu, aby videla zadné ramienka tmavých bordových šiat. „Prečo ju zabili?“

„To naozaj nikto nevie,“ povedala Pansy cez dvere. „Jej telo sa nikdy nenašlo.“

Hermiona konečne pevne uchopila zamatový pás a posunula ho tak, aby udržala šaty pevne v línii pása. Potom si upravila tenké ramienka na pleciach, kým Pansy pokračovala v rozprávaní.

„Tvoji rodičia sú Edward Devereux II. a jeho manželka Constance. Tvojho staršieho brata vyhlásili za blázna v Azkabane, kde stále trčí v zajatí, a tvoj mladší brat je stále s tvojou matkou.“

„Môj otec je mŕtvy?“ Hermiona sa spýtala.

Na sekundu sa zastavila a rozjímala nad vetou, ktorú práve vyslovila. Celý tento chaotický zmätok ju odvrátil od najdôležitejšieho faktora – od smrti jej rodičov.

„Zomrel pred rokom,“ povedala Pansy. „Takže to bude hneď po tom, ako ste sa s Dracom vzali.“

Hermione pri jej slovách takmer zabehlo.

„Som pripravená.“

Otvorila dvere a vypotácala sa do krásnej šatne, vyzerala pritom menej chaoticky ako predtým. Tmavobordové šaty, ktoré jej požičala Pansy, jej celkom dobre padli, hoci boli o čosi vyzývavejšie, než bola zvyknutá.

„Musí byť toto tak hlboko?“ spýtala sa, keď sa pohrávala s výstrihom.

„Habit to zakryje,“ ubezpečila ju Pansy, ktorá sa objavila spoza zásteny na šaty. Mala na sebe elegantné čierne šaty, ktoré jej koketne siahali až po kolená. Vlasy mala rozpustené a mierne sa jej hojdali v ľahkom vánku v miestnosti.

Hermiona sa vo svojom ťažkopádnom oblečení cítila úplne neprimerane. „Upravíme ti vlasy,“ navrhla Pansy a vytiahla prútik.

„Prečo je to dôležité?“ zatrpknuto sa spýtala.

„V čistokrvných rodinách je vzhľad kľúčový,“ povedala prísne. „To, ako vyzeráš, odráža tvoju rodinu. Na bežnú večeru vyzeráš dobre.“

Podala Hermione zladený bordový habit, ktorý si s radosťou obliekla, aby si zakryla studené ruky a chvejúce sa ramená. Pansy mávla prútikom, narovnala Hermione zvlnené vlasy a potom ich zviazala do rafinovaného účesu.

„Nechaj všetko rozprávanie na Draca.“

****

Pansy a Hermiona sa stretli s Dracom pri dverách hlavnej spálne. V tmavom čiernom habite vyzeral úplne rovnako ako Pansy... Hermiona usúdila, že mali pôvodne tvoriť pár. Rozstrapatené blond vlasy mal umyté a učesané dozadu, zatiaľ čo jeho bledá tvár sa vrátila do svojej obvyklej, bezchybnej podoby.

„Keď opustíš túto miestnosť,“ informoval ju. „Môže počuť, čo hovoríš. Už to kúzlo aktivoval.“

Hermiona prikývla.

„Snaž sa nerozprávať,“ dodal.

****

Keď všetci traja dorazili do druhej jedálne pri bielej hudobnej miestnosti, Draco ustúpil nabok, aby Pansy mohla vstúpiť. Obom venovala slabý úsmev, ktorý nedokázal zakryť jej úprimnú úzkosť, keď zmizla vo dverách.

Hermiona počula, ako sa presúvajú stoličky, a ešte trochu šuchotania, kým sa začal akýsi rozhovor. Draco sa k nej na zlomok sekundy otočil, prikývol a chytil ju za ruku. Tam, kde očakávala drsný stisk, pocítila namiesto toho ľahký dotyk ľadu, keď vložil svoju dlaň do jej. Dvere sa pomaly otvorili a Hermiona sa vystrela, keď vstúpila dovnútra ako lady Malfoyová.

Jedáleň sa značne zmenila, odkedy tu naposledy raňajkovala pred niekoľkými dňami. Obrovské kytice kvetov stále dominovali rohom tmavosivých stien, ale vzhľad bol teraz oveľa strnulý. Hlavné miesto pri stole bolo neobsadené, ale naľavo od neho sedela Pansy. Vedľa nej sedel muž menom Cassius, oblečený v tmavomodrom habite. Jeho čistá podoba bola vysokým kontrastom k Lestrangeovi, ktorý sedel po jeho druhej strane. Vo svetle vyzeral starší než kedykoľvek predtým, s hlbokými kruhmi pod očami, ktoré sa mu vrývali do drsnej tváre. Traja kumpáni, Mulciber, Marcus a Hector sedeli na opačnej strane stola, takže miesto napravo od čela stola zostalo prázdne.

Draco podišiel, aby sa usadil do čela stola, ale nepustil Hermioninu ruku, kým si nesadla na prázdne miesto vedľa neho. Stôl bol ako vždy plný chutných jedál a zdalo sa, že tí traja umierali od hladu, keď si nakladali mäso.

„Aké lahodné jedlo,“ poznamenal Lestrange so spokojným úsmevom.

„Eliáš sa ako vždy prekonal,“ súhlasila Pansy. „Vidím, že sú dosť hladní...“ dodala s nevôľou, keď narážala na troch mužov, ktorí sa vlčili v jedle.

„Zdvorilosť je pre nich pokročilá veda,“ povedal Cassius napoly pobavene a napoly znechutene. „Odmietajú byť slušní.“

„Héj!“ jeden z nich zamrmlal cez ústa plné kuracieho mäsa. „Hladovali sme celé dni!“

Lestrange prevrátil oči. „No tak, Cassius,“ povedal pokojne. „Pri večeri môžeme viesť iné rozhovory.“

Jeho oči sa obrátili na Hermionu a tá sa na svojom mieste nepríjemne posunula. „Myslím, že Draco nám dlhuje formálne predstavenie svojej krásnej dámy,“ zažartoval.

Draco sa stroho usmial. „Samozrejme, strýko Ralf.“

Zo vzdialenej kuchyne sa vyrútili dvaja domáci škriatkovia a niesli misy s duseným jedlom a zeleninou, ktoré bez námahy položili na dlhý stôl.

„Hermia,“ povedal Draco hladko. „Toto je môj strýko Rodolphus Lestrange. Bol ženatý so sestrou mojej matky.“

„Je mi potešením,“ povedala Hermiona a snažila sa znieť rovnako šarmantne ako Draco, keď natiahla ruku a dovolila, aby sa jej dotkli Lestrangeove mastné pery. Keď jej na prsty dopadol jeho teplý dych, pocítila, ako sa jej mierne prevrátil žalúdok.

„A strýko Ralf, toto je moja manželka Hermia Malfoyová.“

„Odpusťte, moja drahá,“ povedal Lestrange a pustil Hermioninu ruku. „Z akej rodiny pochádzate? Nepamätám si, že by som mal niekedy to potešenie sa s vami stretnúť.“

„Rodina Devereuxovcov,“ povedala Hermiona a cítila, ako sa jej trasie hlas.

Lestrangeova tvár sa trochu uvoľnila, keď sa jeho úsmev stal o niečo úprimnejším. „Tá rodina Devereuxovcov? Z Belgicka?“

„Tá jediná,“ prehodil Draco.

„O vašom starom otcovi som počul skvelé veci,“ pokračoval Lestrange. Jeho hlas bol vyrovnaný, zdanlivo nútený. „Ako sa darí vášmu otcovi?“

Hermiona odvrátila pohľad od jeho prázdnej tváre. „Žiaľ, minulý rok zomrel. Moja matka je odvtedy chorá.“

Zdalo sa, že Lestrange je s Hermioninými odpoveďami viac a viac spokojnejší. „Vyjadrujem vám úprimnú sústrasť.“

Dracov napätý výraz sa tiež uvoľnil, keď sa pochybnosti z Lestrangeovej mysle začali vytrácať. Presunul ruku k mise a začal do nej pomaly naberať polievku. Lestrange, dočasne spokojný, začal siahať aj po veľkých porciách mäsa, ktoré jedol s veľkou trpezlivosťou na človeka, ktorý bol celé mesiace zbavený poriadneho jedla.

„Podali by ste mi, prosím, chlieb?“ požiadal Cassius Hermionu.

„Ehm, áno... áno, iste.“

Zašmátrala po chlebe a s trochu zmäteným výrazom podala strieborný podnos Cassiusovi.

„Tak čo presne ste robili na streche veže?“ spýtal sa nečakane.

Draco sa zasmial. „Myslela si, že jej na streche spadol jeden z náramkov, a tak ho išla hľadať, a vieš, aký je v zime povrch klzký.“

„Jasné, jasné...“ povedal Lestrange.

„Počul som, že vaša rodina je v Belgicku dosť utajená,“ povedal Cassius a prihovoril sa Hermione. „Nevedel som si predstaviť, že by sa niekto z vás dostal práve z tohto konkrétneho kraja. Ako ste sa s Dracom zoznámili?“

Hermionu to zaskočilo. Pripravila sa na príbehy o svojej rodine, ale nad dvorením sa ani len nezamyslela... robili to vôbec smrťožrúti? Mali s niekým chodiť? Možno Lucius a Narcissa dohodli Dracovi svadbu?

„Myslím, že Draco rozpráva ten príbeh lepšie,“ zamiešala sa zrazu Pansy.

„No tak, no tak,“ odvetil Lestrange a opatrne si Pansy premeral pohľadom. „Nechajme Hermiu, nech ten príbeh rozpovie.“

Hermiona sa obrátila k Dracovi, ktorý sa na ňu usmial, hoci nedokázal skryť znepokojenie.

„Pokračuj,“ povzbudil ju.

„Nuž, po tom, čo môjho brata poslali do Azkabanu, sa moji rodičia rozhodli, že bude bezpečnejšie, ak opustím Francúzsko, zatiaľ čo sa oni presťahujú do Belgicka,“ začala Hermiona. Snažila sa, aby jej hlas bol chladný a hladký ako Pansy a Dracov.

„Múdre rozhodnutie,“ súhlasil Lestrange. Zdalo sa, že ho to teší.

„Do Anglicka som prišla v poslednom ročníku na Rokforte, kde som sa prvýkrát stretla s Dracom. Bol taký očarujúci a taký... zlý...“

Muži pri stole sa zasmiali, a hoci Hermiona mala pocit, že urobila chybný krok, všetci ostatní si mysleli, že žartovala.

„Moji rodičia ho okamžite schválili,“ pokračovala a teraz, po povzbudivom prikývnutí od Pansy, nadobudla viac sebavedomia. „Ale, samozrejme, bolo treba vyriešiť aj iné záležitosti, kým sme sa mohli vziať, napríklad ministerstvo chytajúce smrťožrútov a tak. Ale keď sa to vyjasnilo, minulý rok sme sa vzali.“

To znelo dôveryhodne, však?

„Vedel som, že skončíš s nejakou krásavicou,“ povedal Lestrange uznanlivo, hoci jeho oči sa na Hermionu pozerali so silným hladom, ktorý ju nesmierne znepokojoval. „Keby si ešte  Cassius našiel niekoho, ako je tvoja mladá dáma, mohol by som pokojne odpočívať.“

Cassius prevrátil očami. „Vravel si, že to nebudeš vyťahovať.“

„Zatiaľ ho nikto nezaujal, hoci sa zdá, že si získal pozornosť poriadneho množstva žien.“

„Už v detstve sa okolo Cassiusa točili dievčatá,“ dodala Pansy a snažila sa odľahčiť náladu.

„Pamätám sa,“ povedal Lestrange a nasadil veľmi otcovský tón, ktorý Hermionu nesmierne zaujal. „Bola si niekedy jednou z nich, Pansy?“

Cassius sa zasmial. „Nie, nie... Pansy sa ku mne nikdy nesprávala ako ostatné dievčatá. Vždy sa ku mne správala ako k rovnocennému, a preto som ju mal vždy radšej ako ostatné.“

Hermiona bola nesmierne prekvapená. Očakávala, že rozhovor sa bude niesť vo veľmi pochmúrnom tóne o vraždách, smrti a Azkabane, ale... hovorili o rodine. Nedokázala pochopiť, ako títo ľudia, ktorí si očividne nedôverovali, dokázali sedieť ako na rodinnom stretnutí na Deň vďakyvzdania v štyridsiatych rokoch.

„Draco dostal tiež veľa dievčat,“ dodal Cassius. „Len tie tichšie typy.“

„Vždy som mal rád tie tichšie,“ súhlasil Draco. „Ale ako si spomínam, teba neprirodzene priťahovali tie bláznivé hlasné baby.“

„Áno, vždy sa občas vyskytli aj bizarné,“ povedal Cassius a zasmial sa spolu s Dracom.

„Mala si byť pri týchto chlapcoch, keď boli ešte deti,“ povedal Lestrange Hermione. „S Luciusom sme ich vždy sledovali s takou hrdosťou - poviem ti, boli sme najšťastnejší otcovia zo všetkých.“

Hermiona zaskočil kúsok mrkvy, ale keď sa veľmi ticho dusila, všimol si to len Draco. Ten sa na ňu ostro pozrel a potom sa s usmievavou tvárou obrátil späť k ostatným hosťom.

Hermiona pochopila otcovský tón v Lestrangeovom hlase. Cassius... Cassius bol jeho syn. Snažila sa spomenúť si na stovky prípadov, keď počula alebo hovorila o rodine Lestrangeovcov, ale nikdy sa tam nespomínal syn. Pozrela na Cassiusove hladké črty a s rozpakmi ich porovnávala s Lestrangeovými drsnými. Možno v mladšom veku vyzeral inak, alebo Cassius prevzal víliu časť z rodu Narcisy a Bellatrix Blackových.

„Som strašne vyčerpaná,“ povedala Pansy a pomaly vstala. „Ak ma ospravedlníte, myslím, že to na noc zabalím.“

„Áno, celkom súhlasím,“ vmiešal sa do toho Cassius. „Bol to dlhý deň. Otec, pôjdeme?“

Lestrange sa pozrel na jedlo pred sebou a potom prikývol. „Už sa teším na raňajky.“

„Dobrú noc vám obom,“ povedal a vyceril na Hermionu a Draca svoje veľké žlté zuby. „Aj tebe, Pansy.“

„Eliáš vás oboch odprevadí do vašich izieb vo východnom krídle,“ povedal Draco. „Pansy, my ťa odprevadíme k tvojim.“

„Dobrú noc,“ povedala Hermiona a kývla im, keď sa Eliáš zhmotnil pri konci dlhého stola.

****

Cesta späť do Malfoyovej hlavnej spálne bola rýchla, tichá a kratšia, ako si Hermiona predstavovala. Nepadlo ani slovo, odkedy Lestrangeovi a Cassiusovi zaželali dobrú noc a zamierili do postele.

Veľké dubové dvere sa hladko otvorili a Hermiona pocítila, ako ju pohltil teplý vánok, keď sa za ňou dvere zavreli a ona vstúpila do nádhernej spálne.

Pansy si spokojne vzdychla. „Išlo to dobre,“ povedala.

„Lepšie, ako som si myslel,“ priznal Draco. „Zdá sa, že boli s tvojím príbehom spokojní,“ dodal a obrátil sa na Hermionu.

„Bola si dobrá,“ povedala Pansy a usmiala sa na Hermionu. „Myslím to vážne.“

Hermione sa uľavilo, že sa jej podarilo presvedčiť ich, že je čistokrvná. Všimla si, že ani Draco sa ju neobťažoval urážať. Mala pocit, že už ju trošku prijali a tak sa rozhodla položiť otázku, ktorá ju trápila od večere.

„Nevedela som, že Lestrange má syna,“ povedala pomaly.

Draco a Pansy si okamžite vymenili vševediace pohľady, kým sa Draco otočil ku kúpeľni naľavo. „Idem sa prezliecť,“ povedal.

Pansy sa posadila na posteľ, vyzliekla si vrchnú vrstvu habitu a položila si ju na kolená. Keď Hermiona počula, ako sa zatvárajú dvere kúpeľne, otočila sa späť k Pansy.

„Je strašne arogantný,“ odsekla podráždene.

„Len nechce hovoriť o histórii rodiny Lestrangeovcov,“ ubezpečila ju Pansy. „Je to... je to trochu komplikované.“

„Ľudia hovoria, že som múdra,“ povedala Hermiona. „Skús ma.“

Pansy sa zasmiala. „Na začiatok máš pravdu... Cassius v skutočnosti nikdy nebol v kruhu detí smrťožrútov ako Draco a ja. Nepredvádzali ho v pekných šatách, nenútili ho, aby sa učil, a nechodil na Rokfort ako my ostatní.“

„Chodil na Durmstrang,“ povedala Hermiona a spomenula si, čo Draco povedal predtým na nádvorí.

„Presne tak,“ povedala Pansy. „Držali ho ďaleko od nášho typu života. Hoci keď sme boli deťmi, stále sme sa stýkali a hrali sa spolu. Až keď bol starší, Bellatrix sa rozhodla poslať ho do Durmstrangu.“

„Prečo?“

Pansy chvíľu rozmýšľala, kým Hermione odpovedala. „Veľmi ho chránila... všetci ho chránili. Dracov otec bol v rade školy Rokfortu, takže sa zdalo logické, že Draco pôjde tam, a potom ho nasledovala väčšina ostatných smrťožrútov. Ale Bellatrix chcela, aby Cassius bol vycvičený... a myslím tým naozaj vycvičený v umení čiernej mágie. Durmstrang ponúka oveľa intenzívnejšie učebné osnovy ako Rokfort.“

Hermiona našpúlila pery. „To neznie príliš zložito.“

Draco vyšiel z kúpeľne vo veľkom čiernom tričku a zelených teplákových nohaviciach. „Mala by si sa vrátiť do svojej izby, Pansy,“ povedal jej. „Lestrange bude mať podozrenie.“

„Dobre,“ povedala. „Dobrú noc.“ Krátko sa usmiala na Hermionu a potom sa vydala von.

Draco sa obrátil k Hermione. „Asi by si sa mala pripraviť na noc,“ povedal a na tvári sa mu objavil úškrn. „Rozťahovacia pohovka môže byť dosť nepohodlná.“

Hermione poklesla sánka. „Čo prosím? Ja spím na posteli. Ty si môžeš ľahnúť na pohovku.“

Draco pokrčil plecami. „Moje panstvo, moje pravidlá. A po všetkých tých chvíľach, čo som ťa zachránil, si zaslúžim posteľ.“

Podišiel k posteli a hodil Hermione dva veľké vankúše. „Sladké sny.“

Hermiona podráždene zavrčala, keď si Draco ľahol na posteľ a ruky si dal za hlavu. Hermiona znechutene prevrátila oči a prešla k hnedej rozkladacej pohovke, ktorá stála pri zástene na prezliekanie.

****

Hermiona počula, ako znova dýcha, tentoraz hlbšie a ťažšie. Hovoril niečo nezrozumiteľné a tiché, ale pochybovala, že to dáva nejaký zmysel. Mierne sa pretočila a zdvihla hlavu, aby naňho videla. Pravú ruku mal položenú na hrudi, pritláčal si prsty do tenkej kože a čerstvých jaziev. Hermiona vedela, v čom je problém - jej elixír na satanský oheň začínal vyprchávať. Dracovo namáhavé dýchanie jej pripadalo až príliš známe a spomenula si na jeho ustavičné rozprávanie, keď ho liečila prvýkrát.

****

PS.(AP): O Dracových rodičoch sa ešte bude hovoriť. Buďte trpezliví!