Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned The Sea - Kapitola dvadsiata piata

Vraj láska dokáže dopadnúť tak silno, že vie celé ríše položiť

Vraj láska dokáže, aby jar prišla, i keď je nesprávna ročná doba

Je to búrka v presklenom ráme, sila, s ktorou počítať je treba,

Keď si ťa nájde a dostane ťa, svoje si vie presadiť.

Dar Williams "Milujem, milujem"

Kapitola 25 - Búrka v presklenom ráme

Na druhý deň sa Hermiona vyhýbala Dracovi, ktorý strávil celý deň s Harrym plánovaním ich ďalších niekoľko ťahov. Hermionin jediný kontakt s niektorým z nich bol vtedy, keď priniesla Dracovi jeho elixír. Veľkolepo sa usmiala na Harryho, nezáväzne pokecala, ale na Draca zazerala. Pripravila im jedlo a nechala im ho vytiahnuté, aby sa najedli, pretože  sa rozhodla nechať ich najesť sa osamote.

Naozaj mala v úmysle premýšľať o všetkom, čo sa s ňou dialo - konkrétne o tých nepríjemných, otravných citoch k Malfoyovi; ale väčšinu dňa strávila zízaním do prázdna, kým dovolila svojej mysli, aby sa zatúlala tam, kam sa jej uráčilo.

Väčšinou nakoniec zašla k jej rodičom. Na druhý deň bolo druhé výročie ich smrti. Pochybovala, že by si Harry spomenul; mal toho tak veľa, teraz aj vtedy, že by to nebol zaznamenal. A s istotou vedela, že si to Draco pamätať nebude.

Už na neho dokonca nebola ani nahnevaná, len bola hrozne smutná. Tie veci, ktoré na neho nakričala, boli dôsledkom blížiaceho sa výročia ich smrti; vôbec nie zlosťou, ktorú by voči nemu chovala. Myslela si, že to vedel, ale nemohla si byť istá; dúfala, že áno, pretože si nebola istá, či by sa dokázala ospravedlniť, nie s tým, čo sa dialo v jej hlave. Bolo to príliš ťažké. Nakoniec by skončila tým, že by sa rozplakala a bolo neprijateľné, aby pred ním plakala dva razy za dva dni.

Po večeri našla Hermiona Harryho s Dracom stále ešte uprene pozerať na papiere v jedálni.

"Malfoy," povedala.

Pozrel sa na ňu.

"Musím skontrolovať, presvedčiť sa, či sa tvoja rana zahojila."

"Dobre... čo chceš, aby som urobil?"

"Potrebujem, aby si si ľahol a nechal ma prezrieť ti brucho."

Dracovi sa tá predstava nie veľmi páčila. "Kde?"

"To mi je naozaj jedno."

"Gauč v obývačke."

"Dobre." Ani jeden sa nepohol.

"Hneď?" spýtal sa.

"Áno. Idem spať."

"Tak zavčasu, Hermiona?" spýtal sa Harry.

"Som unavená," odvetila a odišla z izby. Draco ju neochotne nasledoval do obývacej izby. Založila si ruky na hrudi a sledovala ako si ľahol.

Jej nedočkavé spôsoby mu pohli nervami a znervóznili ho. Čo bolo naozaj dosť hlúpe. Pozrel sa na Hermionu; čakajúc, kedy prejde cez izbu a prezrie ho. Všimol si ako sa mračí a uvedomil si, že je rovnako nervózna ako on, ak nie viac. Nebola nedočkavá, bola nervózna kvôli tomu, čo musí urobiť. Naposledy, keď kontrolovala jeho zranenia, bol v bezvedomí

Keď si to uvedomil, poskytlo mu to všetko, čo potreboval, aby sa vyrovnal s vlastnou nervozitou.

"Hmm, brucho," riekla, stále od dverí.

"Ach, správne," povedal. Posadil sa a vyzliekol si tričko. Začul ako sa prudko nadýchla a uškrnul sa.

Naposledy, keď Hermiona z Draca videla tak veľa, bol pokrytý hnusne vyzerajúcimi modrinami. Spoly čakala, že tam stále budú, napriek tomu, že ich úplne vyliečila. Keď sa zjavila jeho dokonalá pokožka, okrem tej jazvy po seknutí zo šiesteho ročníka, pocítila nesmiernu úľavu.

"Keby to bolo dnes, Grangerová," povedal netrpezlivo.

"Ach, čuš," vyprskla. Prešla cez izbu a postavila sa ku gauču. Prehltla a začula ho zachichotať sa. To ju rozhnevalo, a časť z nej, veľká časť, bola v pokušení strčiť do neho svojím prútikom, a tvrdo; ani by nikdy nezistil, že to nie je to, čo by mala urobiť.

Namiesto toho prešla nad miestom,  kde mala byť slezina a zamrmlala kúzlo. Objavil sa modrý záblesk.

"Gratulujem, je to chlapec," riekla, potom odišla z izby a nechala veľmi zmäteného Draca na ňu vypliešťať oči. "Si v poriadku," zavolala nakoniec a Draco ju začul štverať sa hore schodmi do izby a zatvoriť dvere.

ooo

Keď sa Hermiona na druhý deň prebudila, vedela, že je niečo zle. Cítila sa hrozne, ako keby bola plná olova. Pomaly otvorila oči a rozhliadla sa po izbe. Nič sa nezdalo nebyť na správnom mieste, či akokoľvek naopak. Tá ťažoba sedela na jej srdci a hlave, ale keď sa pokúsila hlavu zdvihnúť, zistila, že z nejakého dôvodu nemôže. Spanikárila, oči jej prebehovali po izbe, nakoniec pristáli na jej prútiku, akurát na nočnom stolíku mimo jej dosahu. Vedľa jej prútika si hovel malý, mesačný kalendár, na ktorom boli vyobrazené slávne elixíry a návod na ich prípravu. Oči jej pritiahla kolonka, ktorá nemala žiadne zvláštne označenie, žiadne slová, len veľmi prázdny, biely priestor.

Dnes pred dvoma rokmi Draco zabil jej rodičov. Zdalo sa, že tá ťažoba rastie a ona sa schúlila do klbka, slzy jej vybehli do očí. Chvíľu prerušovane plakala; upadajúc a preberajúc sa zo spánku, až kým sa konečne nevrátila k nepokojnému, polohlbokému spánku.

Keď sa Hermiona prebudila, mohla vidieť slnko nakúkajúce cez medzery v závesoch, a súdiac podľa uhla dopadu slnečných lúčov na stenu, bolo okolo obeda. Čerstvé, horúce slzy naplnili jej oči, ale keď sa obzrela po izbe, všimla si niečo nové; na jej komode stála zelená kartička. Zamračila sa a prinútila sa vstať z postele, aby sa pozrela, čo to je.

Tá karta bola sýtej, smaragdovozelenej farby so strieborným "M" na prednej strane. Hermiona sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila a zdvihla ju.

"Je mi to stále ľúto," bolo jediné, čo tam stálo Znovu jej začali tiecť slzy a oprela sa o komodu, aby sa podoprela. Toto ale boli odlišné slzy od tých prvých. Toto boli slzy oslobodenia namiesto tých sĺz naplnených žiaľom. Kým plakala, začala sa cítiť o niečo lepšie. Tiché zaklopanie na dvere prerušilo jej myšlienky.

"Grangerová," ozval sa jemný hlas. Bol to Malfoy.

Utrela si vreckovkou oči, prešla k dverám a  pootvorila ich.  Draco tam stál sám, oblečený v cestovnom plášti.

"Odchádzame," povedal.

Hermionine srdce spadlo, a bez hanby dovolila slzám znova tiecť, plecia sa jej triasli od nemých vzlykov. Draco otvoril dvere úplne a pritiahol si ju do náručia; pevne ju objímal, ako keby ju nikdy nechcel pustiť, ako keby mohol všetku tú bolesť odtlačiť preč. Mohla cítiť ako mu bije srdce a jeho rovnomerný rytmus ju upokojil, rovnako ako rovnomerné zdvíhanie a klesanie jeho hrudníka. Postupne jej vzlykanie spomalilo, potom prestalo. Odtiahla sa od neho, utrúc si oči.

"Chceš, aby sme ostali?" spýtal sa potichu. Pokrútila hlavou, ale on nadvihol jej bradu, aby sa im stretli pohľady. "Hermiona, budeš dnes v poriadku? Povedz mi pravdu. Nenávidím, že ťa dnes nechávame samu."

Pozrela sa mu do očí a zbadala hlboký záujem a obavy. "Áno," povedala slabo. "Ďakujem ti."

Draco ju znova ovinul rukami, potom ju pustil, sklonil sa a pobozkal ju na čelo. "Čoskoro sa uvidíme." Otočil sa a nechal ju tam stáť skôr než by stratil tú schopnosť a odhodlanie, aby odišiel.

Hermiona zostala stáť opierajúc sa o zárubňu; z toho dotyku jeho pier sa stále motala. Po zvyšok dňa myslela Hermiona na svojich rodičov, ale už znova neplakala. Kedykoľvek sa mala rozplakať, pomyslela si na Draca, ako ju objíma, alebo na jeho kartu, alebo tú láskavosť v jeho hlase, a usmiala sa. Skutočne si spomenul. Zistila, že je naozaj smutná, že tam v ten deň nemohol byť. To relatívne malé úsilie, ktoré kvôli nej vynaložil, vyslalo jej myseľ do víru s nádejou, a zistila, že veľmi chce byť mu viacej nablízku.

V ten deň už znova neplakala.

ooo

Tri dni potom, ako Harry s Dracom odišli, Hermiona dostala od Seamusa sovu, že sa mu podarilo zariadiť jej stretnutie s Narcissou. V ráno tej schôdzky Hermiona vstala zavčasu a duševne sa pripravila.

Nemala tušenia, čo očakávať a bola trochu vystrašená. Bude Narcissa schopná poznať, že je v Dracovej blízkosti? Bude ju urážať a poníži ju? Bude s ňou vôbec hovoriť?

Keď prišla na ministerstvo, šla sa stretnúť so Seamusom rovno na najnižšie poschodie budovy, kde budú kráčať tými dlhými, podzemnými tunelmi, aby sa premiestnili do Azbakanu.

"Vďaka, že si prišla," s pochmúrnym úsmevom riekol Seamus. "Nemali sme s ňou absolútne žiaden úspech, kvôli čomu Taylor súhlasil, aby si to skúsila. Bola si jediná, s kým hovorila Andromeda; možno to s Narcissou bude rovnaké."

Hermiona prikývla a začala kráčať. Nemohla si pomôcť, ale divila sa, prečo bola Andromeda otvorená s ňou a nie s nikým iným. Mal Draco pravdu? Bola schopná vycítiť, že spolu pravidelne pracujú a z toho dôvodu veriť Hermione? Opäť jej do mysle vplávali jej otázky a obavy ohľadne stretnutia s Dracovou matkou a musel jej meno povedať trikrát, kým ho začula.

"Sme tu," riekol, ukazujúc tú malú kontrolnú miestnosť, skade ich manuálne premiestnia do Azbakanu.

Hermionu zaviedli do tej istej miestnosti, kde sa v auguste stretla s Dracom. Narcissa tam už bola, sediaca s vystretým chrbtom, zízajúca rovno dopredu. Vlasy mala perfektné upravené, ani pramienok mimo svojho miesta a to sivé väzenské oblečenie na nej stále dobre vyzeralo.

Hermiona sa posadila oproti nej. Narcissa zízala na bod niekde nad Hermioniným plecom.

"Dobré popoludnie, pani Malfoyová."

Narcissa neodpovedala a nijako nenaznačila, že ju začula.

Hermiona sa zhlboka nadýchla. "Volám sa Hermiona Grangerová."

Narcissa pomaly preniesla svoj pohľad, aby sa stretol s Hermioniným a keď sa ich oči stretli, nadvihla obočie. "Tá humusáčka?"

Hermiona zaťala zuby, ale odmietla, aby ju to slovo dostalo. "Áno," nakoniec odvetila.

Narcissa zažmurkala. "Takže? Prečo ste tu?"

"Chcela som sa s vami hovoriť."

"A odvádzate excelentnú prácu. Prosím pokračujte."

"Hovorila som s vašou sestrou, keď ju prvý raz priviedli, a mala som na vás pár otázok."

"Ach, chápem. Takže sa v skutočnosti chcete so mnou porozprávať, nie so mnou hovoriť." Tá staršia žena sa uškrnula. "Úprimne, mali by ste presnejšie formulovať slová, ktoré zdieľajú vaše zámery. Proces komunikácie tak pobeží oveľa hladšie."

"Máte pravdu, samozrejme," priznala s nechuťou Hermiona.

"Nedokážem pochopiť, prečo by moja sestra hovorila s vami, ale nie s nikým iným."

"Povedala, že je to kvôli tomu, ako som vyslovila vaše meno."

Narcissa ju chvíľu študovala, potom mávla rukou. "Spýtajte sa svoje otázky."

"Andromedu predviedli kvôli podozreniu, že sa spolu s vami účastní na temnej mágii. Trvala na tom, že to nie je nič takého druhu. Aká je pravda?"

"Slečna Grangerová. Moja sestra nikdy, nijako, nebola zapletená v temnej mágii. Taká myšlienka je dosť smiešna."

"Som si toho vedomá, kvôli čomu som veľmi zvedavá na to, aký je skutočný dôvod toho náhleho znovuobnovenia vašich príbuzenských vzťahov. Mám dôvod pochybovať o dôvode, ktorý mi poskytla Andromeda."

"Čo vás núti myslieť si, že ja vám poviem pravdu? Mohla by som klamať rovnako ako ona."

"Povedala mi, že to bolo kvôli vášmu synovi."

Pri zmienke o Dracovi Narcissa okamžite stuhla, pozerajúc sa na Hermionu s takou intenzitou, že si pripadala priehľadná. Mala pocit, že sa jej Narcissa snaží nazrieť do mozgu, ale necítila žiadne účinky mágie. Potom sa Narcissa uvoľnila, ako keby na niečo prišla.

"Prosím vás, povedzte mi, čo vám ešte moja sestra povedala."

"Povedala, že ste vyžadovali jej prítomnosť, pretože ste si robili starosti o svojho syna. Že ste potrebovali niekoho, komu by ste sa mohli zdôveriť so svojimi obavami. Lucius by nepočúval, a vašej druhej sestre by to bolo jedno. Takže ste zavolali ju."

Narcissa sa zhlboka nadýchla. "To, čo vám povedala, je pravda."

Hermiona sa v duchu potešila, mala pravdu, keď povedala Dracovi, že jeho matke na ňom naozaj záleží. "Pani Malfoyová. Nemala som dojem, že by ste si vy a váš syn boli blízki."

"Nie, nie sme si blízki. Ale stále som jeho matka. A všímam si svojho syna. Sledujem ho, odkedy bol veľmi malý. Spoznám na ňom veľa podľa toho, ako o seba dbá, podľa toho, ako vojde do izby, podľa toho ako sa uvíta s Luciusom a so mnou. Pred dvoma rokmi sa stalo niečo, čo ho zmenilo."

Hermiona zadržala dych. "Čo sa stalo?"

"Nie som si celkom istá. Draca poslali na misiu a nedokončil ju úplne. A po tej misii sa zmenil. Začalo to pomaly, ale silnelo to. Naposledy som ho videla uprostred júla a jeho oči, jeho oči - boli úplne iné než tie, ktoré som vídavala predtým. A ich zmena začala po tej misii.

Pred ňou nebol za nimi žiaden život. V skutočnosti až po tú noc som sa bála o jeho život, že urobí niečo unáhlené a nakoniec za to zaplatí svojím životom. Ale v to ráno po tom, čo čiastočne neuspel vo svojej misii, som videla, že sa tá hmla zdvihla, len trošku. Ale stačilo to, aby som si to všimla.

Počas posledných dvoch rokov som sledovala ako sa jeho oči stávajú jasnejšie a sústredenejšie, pretože sedel vyššie, keď  prišiel so mnou na čaj, pretože sa mu vrátil do kráčania ten sebaistý krok. Bola som nadšená, keď som zistila, že sa stalo niečo, čo ho prinavrátilo k životu, ale bála som sa toho, čo to mohlo znamenať."

"Prečo? Čo ste si mysleli, že to znamenalo?"

Narcissa sa veľmi dôkladne pozrela na Hermionu než pokračovala. "Myslela som si, že sa Draco pozrel do zrkadla a konečne znenávidel to, čo tam uvidel. A to ho prinútilo rozhodnúť sa zmeniť svoj osud."

Nemohla to byť náhoda, že dvojročné výročie smrti jej rodičov pripadlo presne na tú istú dobu Dracovej náhlej, ale malej zmeny. Jej srdce búšilo, keď si to uvedomila, opäť, ale tentoraz silnejšie, že musí existovať spojenie medzi týmito dvoma udalosťami.

"Pokračujte," riekla Hermiona. "Vysvetlite mi, prečo ste sa báli."

"Keby naozaj prešiel zmenou srdca, tak povediac, bol by v smrteľnom nebezpečenstve od Temného pána. Nepočula som o ňom, odkedy som ho naposledy videla a Lucius mi hovorí, že je v Indii, alebo nejakom takom mieste, ale nemôžem si pomôcť, aby som si nemyslela, že je zranený. Alebo - alebo zabitý, dokonca."

"Iste by vám niekto povedal, keby bol zabitý."

Narcissa pokrútila hlavou. "Som pod toľkým podozrievaním od Luciusa a Bellatrix. Myslia si, že spolupracujem s Temným pánom len kvôli Dracovi. Utajili by predo mnou jeho smrť, aby som sa nevzbúrila môjmu pánovi a nedala sa zabiť."

Narcissine oči sa leskli slzami. "Naozaj si o neho robím starosti."

Hermiona sa na chvíľu odvrátila. "Verím vám," povedala. "Ale čo to má spoločné s Andromedou?"

"Meda bola jediná, s kým som sa mohla porozprávať. A snažila sa zachytiť jeho stopu prostredníctvom svojich kontaktov, ale vôbec nemala šťastia."

"Andromedu pustili v ten istý deň, ako vás zatkli. Nepovažujete to za čudné?"

Narcissa sa už pozbierala z jej skoro plaču a tvár mala znova tvrdú. "Nie tak celkom, nie."

"Vašu sestru zadržali, pretože chceli, aby im prezradila informácie o vás alebo Luciusovi, ktoré by im pomohli v ich úsilí voči Temnej strane. Netrápi vás, že sa obrátila proti vám?"

Narcissa sa uškrnula. "Nie. Andromeda im dala to, čo som jej povedala, aby im dala."

Hermiona zalapala po dychu. "Ne-nerozumiem."

"Mega im dala proste dosť, aby ju pustili a mňa zavreli."

"Ale prečo by ste niečo také chceli?"

Narcissa znova vyzerala, že je na pokraji sĺz, a ruka sa jej chvela, keď si zastrčila lokňu za ucho.

"Lucius."

ooo

Keď Hermiona ležala v ten večer na posteli, nemohla si pomôcť, aby nepremýšľala o tom, čo Narcissa povedala. Bola schopná prísť len k jedinému záveru, keď si to spojila s tým, čo jej povedal Harry. Mala strach povedať to Dracovi, ale vedela, že bude musieť. A čoskoro. Stále nevedel, že ju zavreli a Hermiona sa kvôli tomu cítila hrozne. Povie mu to čoskoro, ale muselo to byť správne načasované. Musel mať dobrú náladu. Pretože to, čo mu musela povedať, ho rýchlo uvrhne do tej zlej.

ooo

Vrátili sa poobede na siedmy deň po tom, čo odišli. Hermiona dojedala svoj obede, keď ich začula vojsť.

Zneli, ako keby mali dobrú náladu, smiali sa, keď sa blížili ku dverám.

"Hej, Hermiona!" riekol veselo Harry. Venoval jej veľké, priateľské objatie. "Ako si sa mala?"

"Skvele. Hoci pred pár dňami som narazila na slepú uličku v mojej úlohe," riekla s úškrnom. Draco sa na ňu pozeral skoro placho. "Tak som sa nudila, že som vážne rozmýšľala, že použijem Dracovu metlu."

Harryho oči sa roztvorili v pobavenom šoku.

"Použiješ na čo?" spýtal sa Draco.

"Na lietanie," odvetila.

Draco sa pozrel z Hermiony na Harryho, potom späť na Hermionu. "No a..."

"No a? Ja nenávidím lietanie. Vedela som, že bude rýchle a desivé. Viem - ale začínalo to znieť príťažlivo."

"Nuž, som rád, že sme sa vrátili a môžeme ti uľaviť v tvojej nude," riekol Harry

"Dala si si pauzu?" spýtal sa Draco.

"Áno," riekla, "ale potrebovala som ju. Snažila som sa prísť na iné veci, čo robiť, ale bez toho, aby som mohla odísť," venovala Dracovi významný, hrane mrzutý pohľad, "nemala som príliš veľa možností."

"Nuž, malo by ťa to tešiť, že my sme skoro na konci svojej práce," povedal Harry.

Ostro sa nadýchla. "Našli ste ten viteál?" Pozrela sa na Draca, ktorý sa netváril príliš zaujato. Nemohla mu to povedať práve teraz, práve sa vrátili z dlhej misie a zaslúžil si čas na oddych. Ale povie mu to čoskoro.

"Takmer," odvetil Harry. "Dostávame sa bližšie k záhube Voldemorta."

"A vášmu neodvrátiteľnému boju, ktorý by mohol byť strašný," povedala.

"Už pracujeme šesť a pol mesiaca na tom, aby sme sa pokúsili zabezpečiť, že výsledok bude v skutočnosti priaznivý," dodal Draco.

"O tom viem," riekla. "Ale môžeš sa na niečo takého naozaj pripraviť?"

Draco pokrčil plecami. "Celkom určite môžeš byť nepripravená, čo Harry nebude."

"Myslela som, že ho máš zabiť ty, Malfoy."

"Nič také. Prísaha, že nezabijem, spomínaš si?"

Hermiona sa zamračila a pozrela sa na Harryho. "Ale Bellatrix..."

"Je to v poriadku, Hermiona," riekol Harry. "Dostane, čo si zaslúži. Schvaľujem Dracovo rozhodnutie."

Hermiona teraz dostala celkom strach. Harry napokon bude čeliť Voldemortovi. To ju vydesilo, ale súčasne sa jej uľavilo, že to nebude Draco. Keď si to uvedomila, cítila sa hrozne. Harry bol jeden z jej najdrahších priateľov a Draco bol len - nuž, on proste – on nebol. Ale bol pre ňu niečím.

Harry sa posadil a chytil ju za ruku. "Hermiona," začal. Pozrela sa mu do očí. "Toto vieme už od piateho ročníka. Zmieril som sa s tým, čo sa odo mňa žiada - musím to skúsiť. Proste sa nemôžem - nepokúsiť."

Hermiona sa pozerala do lona, bojujúc, aby zadržala slzy. "Viem, Harry, viem." Pozrela sa na neho, odhodlanie vpísané v jej tvári. "A ty vieš, že urobím čokoľvek na svete, aby som pomohla. Dokonca-"  prehltla, "- dokonca ťa nechám ísť."

Harryho oči zvlhli a objal ju. "Mám ťa rád, Hermiona. Ďakujem ti."

"Tiež ťa mám rada, Harry." Niekoľko minút sa pevne objímali. Keď sa odtiahli, Draco bol preč.

Harry podal Hermione vreckovku na jej oči. "Len ty to vieš, Hermiona. Mám pocit, viac než kedykoľvek predtým, že mám v tomto šancu. Vďaka Malfoyovi. On nie - nie je ten istý človek, vieš. Nie je to monštrum, čo býval kedysi."

"Viem," povedala, prikývnuc.

"Skutočne mu verím. Dokážeš tomu uveriť?" Zachichotal sa. "Ja, Harry Potter, verím Dracovi Malfoyovi. Občas ma to stále mätie."

"Harry, ako ďaleko mu naozaj veríš? Myslím, ako veľmi?"

"Verím mu svojím životom. Už som mu ho zveril." Pozrel sa uprene na ňu. "A verím mu s tvojím."

"Harry!"

"Je to pravda." Postavil sa. "Keď sa mi niečo stane, viem, že o teba bude postarané a to pre mňa veľmi veľa znamená. Ale nerob si starosti, nič som mu nepovedal. Nechceme, aby sa mu nafúkla hlava ešte viac než už je. Teraz je krotkejší než býval, ale stále je trochu sám sebou."

Usmiala sa. "Áno, občas sa to prejavuje."

"Nuž, máme niečo na práci."

"Dobre, dnes večer sa mám stretnúť s Ginny."

"Ach? Naozaj?"

"Áno. Len počas večera. Vy dvaja budete na večeru odkázaní sami na seba."

"Prečo?" riekol Draco, keď znova vošiel do izby.

"Idem von."

"S kým?" spýtal sa strnulo.

Pozrela sa na neho a nadvihla obočie. "Ginny, a idem len do Brlohu."

Draco odolával nutkaniu protestovať. Naozaj nechcel, aby Hermiona odišla, ale nemohol prísť s dosť dobrým dôvodom, aby ju tu zadržal. "Fajn, môžeš ísť," povedal.

Usmiala sa na neho. "Nepýtala som sa ťa. Obed," riekla a ukázala veci na sendviče na kuchynskej doske a šla do svojej izby.

Hermiona zišla dole po niekoľkých minútach, na sebe mala prosté mukelské oblečenie - džínsy a tričko. Draco si nemohol pomôcť, aby sa trochu neusmial.

"Majte sa, chlapci! Dovidenia večer!"

"Maj sa, Hermiona. Úplne žiarlim, že sa chystáš tento večer stráviť s mojou manželkou!" riekol Harry, vyprevádzajúc ju von z dverí.

"Viem. Pokúsim sa, aby sa o tebe trocha rozhovorila." Hermiona žmurkla a odišla.

Harry sa vrátil do kuchyne, keď Draco pripravoval sendviče.

"Prečo proste nezostane doma?" vrčal, dávajúc maslo na svoj chlieb.

"Pretože je to Hermiona. Nepáčila by sa ti, kebyže je inakšia. Nudí sa a v súčasnej dobe žije s dvoma mužskými. A vieš, čo je zajtra?"

Draco sa zamračil. "Nie... Nedeľa?"

"Ten hanebný, neznesiteľný, červeno-ružový deň."

"Čože? Ach - fuj. Naozaj? Zajtra?"

"Obavám sa, že áno."

"Čo to má s niečím spoločné?"

"Bez ohľadu na to, čo sa deje vo svete - táto vojna, naša práca tu, nedostatok benzínu - všetky dievčatá po celom svete venujú tomuto sviatku akýsi druh pocty, buď s ich dôležitými polovičkami alebo s inými slobodnými dievčatami. Zavládnu úbohá strava a a nemožné romantické filmy, aspoň v mukelskom svete. V čarodejníckom svete je stále dobrý kúsok mizernej potravy, alebo možno dievčatá pália obrázky chlapcov, s ktorými si prajú byť namiesto toho, aby s nimi boli len priateľmi."

Draco sa zatváril, ako keby práve dostal za domáceho miláčika tryskochvostého škrota (cz: třaskavého skvorejša)

"Ach, a Malfoy, zajtrajšok strávim s Ginny. To sa tak trochu vyžaduje."

"Dobre."

Harry sa uprene pozrel na Draca. "Vieš, zajtra tu budeš len ty a Hermiona."

Draco na neho vypleštil oči. "A tým mieriš k čomu presne?"

"Len - buď na ňu jemný. Snaž sa jej dať pauzu."

"Ja??  Ona je rovnako nepriateľská ako som ja, ak nie viac."

"Jednako. Bude citovo rozrušená, takže ju neprovokuj."

"Potter, urobím pre teba niečo lepšie. Vôbec ju zajtra neuvidím. Vyhnem sa jej a ona nebude musieť na mne ani spočinúť pohľadom. Čo toto?"

Harry prevrátil oči. "To je trochu extrémne, nemyslíš?"

"Nie, nie, ak chceš záruku, že sa nepohádame."

"To nie je presne to, čo som mal na mysli."

"Ach, nie? A čo teda?"

Harry sa na neho pozrel, zamyslene. Rozhodol sa, že sa so svojím názorom s Dracom nepodelí. "Nevadí."

"Nie, to neberiem. Čo?"

Harry si vzdychol. "Možno by bolo od teba milé niečo urobiť, nuž, niečo milé pre ňu."

Vtedy Dracovi svitlo. "Ach! Ty si dúfal, že jej kúpim kvetiny? Alebo sladkosti? Vyznám jej svoju nehynúcu lásku?" spýtal sa posmešne.

"Niečo také. Nie celkom tak extrémne ako nehynúca láska, ale niečo také," zamrmlal Harry.

"Nuž, na to môžeš zabudnúť. To sa nestane. Neprediskutovali sme už toto spolu?"

"Nie, ty si sa o tom odmietol baviť."

"Pretože sa nie je o čom baviť!" Draco začínal byť nahnevaný. "S týmto som skončil. Musíme pracovať."

ooo

Ten večer, keď Draco na posteli čítal, čakajúc, kedy sa Hermiona vráti domov, bol nervózny. Už počul, že v deň ako bude zajtra, sa stávajú zvláštne veci, veci, ktoré by sa nestali v iný deň. Takže sa Draco rozhodol, že sa naozaj bude Hermione vyhýbať. Len pre istotu.

ooo

Poznámka na záver. Názov kapitoly je z piesne od Dar Williams "I love, I love (Traveling II).