All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1
Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána.
Kapitolu venujem: Maenee, Invisible, Sele, Triane, komete, Jenny, Tru, Cyrus, JSark, HOPE, kajka, eternallife.
Lidičky, ja fakt tie preklepy nevidím, vždy sa príliš vtiahnem do deja... stačí kúsok textu skopčiť do komentáre (hneď prvý, čo nájdete), podľa textu som schopná to hneď nájsť a opraviť. Díky.
A mimochodom, už sme za polovicou a do základnej časti poviedky chýba už len 10. kapitol. Ale skončila nám fáza dva.
We Learned the Sea - Kapitola dvadsaťsedem
Čierna diera je hypotetická forma hmoty neznámeho zloženia, ktorá nevydáva či neodráža dostatok elektromagnetického žiarenia, aby sa dala priamo pozorovať, ale ktorej prítomnosť sa dá odvodiť od gravitačných účinkov na hmotu viditeľnú."
Wikipégia.
Čierna diera alebo gravitačný kolapsar je koncentráciou hmoty so skoro nekonečnou hustotou, jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie. Z toho vyplýva, že nič, ani svetlo nemôže uniknúť gravitácii čiernej diery, preto sa nazýva „čierna“. Pojem čierna diera sa stal zaužívaným, aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle, ale oblasť vesmíru, z ktorej nič neunikne.
sk.wikipegia.
Kapitola 27 Čierna diera
Na druhý deň dal Draco Harrymu riadne na frak. Kým slnko zapadlo, Harry bol unavený, ubolený a podráždený, ale Draco sa nedal obmäkčiť. Nakoniec Hermiona pripravila večeru a vyslala svetelný signál, aby im dala vedieť, že je pripravená. Keď chystala stôl, dohadujúc sa vošli do kuchyne.
"Ale vážne, Malfoy, keď nedokážem poraziť teba, akú mám šancu voči Voldemortovi?"
"Harry, mňa nepotrebuješ byť schopný poraziť. Vieš, čo potrebuješ vedieť."
Harry sa nafučaný posadil, mračiac sa. Vedel to, vravelo sa mu to opakovane, že to nebudú jeho schopnosti, ktoré mu vyhrajú ten boj. Bude to niečo navyše, o čom vždy Dumbledore hovorieval - prastará mágia. Jednako, keď sa stále behal v kruhoch, ako sa snažil vyhnúť tomu, aby ho zasiahlo kúzlo, nebola tá predstava príjemná.
Draco pomohol Hermione doprestierať stôl a potom naložili jedlo. Počas večere sa snažila Hermiona o nezáväzný rozhovor s nimi oboma, ale zbytočne. Harry len zavrčal a Draco odpovedal krátkymi vetami, naznačujúc, že sa mu nechce rozprávať. Takže to nechala tak a najedli mlčky.
Keď všetci dojedli, postavila sa, aby upratala zo stola.
"Ja to urobím," riekol Draco, postaviac sa.
"Harry, nevadilo by ti umyť riady?" spýtala sa Hermiona. "Potrebujem sa s ním porozprávať."
Dracovi skoro spadol tanier, ktorý umýval.
"Iste," odvetil Harry.
"Je to v poriadku?" spýtala sa Hermiona oslovujúc Draca.
"Uh, iste," váhavo povedal a uvoľnil drez.
Hermiona prešla kuchyňou von na verandu. Draco sa spýtavo pozrel na Harryho, ale Harry len pokrčil plecami.
Draco počkal pár minút než sa pripojil na verande k Hermione. Hlava sa mu krútila a žalúdok bol gučou nervov, pretože nemal potuchy, o čom sa s ním chce rozprávať, že to vyžadovalo Harryho neprítomnosť. Snažiť sa vymyslieť, čo by to mohlo byť, ale nič ho nenapadlo.
Hermiona sedela na jej obľúbenom mieste a pozerala sa na vodu. Mesiac bol jasný a dali sa vidieť vlny. Strnulo sa posadil do kresla vedľa nej.
Najprv nič nepovedala, takže si odkašľal. To pritiahlo jej pozornosť a otočila sa na mieste smerom k nemu.
"Nie som si celkom istá, ako povedať to všetko, čo musím povedať, takže ma, prosím, proste nechaj hovoriť."
Pomaly prikývol. "Dobre."
"Deň predtým ako ťa zranili, zatkli tvoju matku."
Švihol hlavou, aby sa na ňu pozrel, hrozne sa mračiac. "Čože? Prečo?"
"Som si istá, že si spomínaš, že Andromeda bola v Azbakane za spolčovanie sa s tvojou matkou." Zastala, tak Draco prikývol. "Nuž, pustili ju v ten istý deň. Prorok ohlásil, že dala ministerstvu informácie o tvojej matke, aby si zabezpečila prepustenie."
Draco bol omráčený. Vydýchol si, prirodzene, že nechcela hovoriť o nich, z nejakého dôvodu, ale toto bolo tiež ťažké. Znova len prikývol a zvrtol svoj pohľad k vode.
Zamračil sa. "To bolo pred týždňom," spomenul si. "Prečo mi to hovoríš až teraz?"
"Zranili ťa v ten istý deň, keď som si prečítala ten článok. Úplne mi to vypadlo z hlavy. Potom som chcela počkať, až sa zotavíš, a potom... nuž, potom ste znova odišli. Tiež som chcela mať toho viacej, čo ti poviem, než len holý fakt o jej zatknutí. Pred pár dňami som ju šla pozrieť."
Znova sa na ňu pozrel, tentoraz v úžase. "Ty... si šla do Azbakanu, aby si sa stretla s mojou matkou," povedal veľmi pomaly, pretože to bol viac vyhlásenie než otázka.
"Áno."
"A... prečo ti dovolili vidieť ju?"
"Pretože Andromeda so mnou hovorila, takže si mysleli, že by sa pri mne mohla rozhovoriť aj tvoja matka."
"Rozhovorila?"
"Áno, rozhovorila."
Neveriacky pokrútil hlavou. Nevedel, čo si myslieť.
Hermiona pokračovala. "Povedala mi veľa vecí. Jedna z nich potvrdzuje to, čomu som verila po rozhovore s Andromedou - že jej na tebe záleží. Naozaj zavolala svoju sestru kvôli starostiam o teba."
Draco sa posmešne zasmial. "Vieš, že moja matka tiež dokáže klamať."
Hermiona si vzdychla. "Ja jej verím," povedala rozhodne.
"Prečo?"
"Povedala mi, že vy dvaja ste si nikdy neboli blízki, ale že pred dvoma rokmi si všimla, že sa niečo v tebe zmenilo."
Draco stuhol a jeho srdce začalo byť rýchlejšie. Vôbec netúžil hovoriť o tej noci, nie teraz; ešte nemohol.
"Uvedomila si, že je niečo inak, a od tej doby ťa pozorne sledovala. Povedala, že si robila starosti, že to zistí tvoj pán alebo ostatní smrťožrúti a zabijú ťa. Myslím, že viem, čo sa stalo." Pozrel sa na ňu a ona zbadala v jeho očiach niečo nové. Nie celkom strach, hoci aj ten tam bol. "Niečo sa stalo v tú noc, keď si šiel zabiť mojich rodičov. Niečo, čo ti zabránilo zabiť mňa, správne?"
Len raz prikývol, jeho oči behali po celej jej tvári, hľadali záchytný bod o tom, čo si myslela, že vie.
"Môžeš mi to povedať?" potichu sa spýtala.
Draco sa trikrát upokojujúco nadýchol než povedal, "ešte nie."
"Prečo nie?"
Pokrútil hlavou. "Nemôžem. Nie až kým toto neskončí."
"Ale - je to dôležité, musí to zahrňovať mňa, nejako. Mám právo to vedieť."
"To je pravda. Ale ja mám právo ti to povedať vtedy, keď to budem považovať za najlepšie."
Ťažko si vzdychla, nútiac potlačiť to bezmocné sklamanie a nutkanie povedať niečo zlomyseľné. "Si si istý, že mi to nepovieš?"
Pozrel sa na ňu. "Áno. A myslím to vážne."
Potom čo sa vzájomne prehliadali krátku chvíľu, Hermiona prikývla. "Dobre. Ale to nie je všetko, čo som ti potrebovala povedať."
Zamračil sa a naklonil hlavou. "Ach?"
"Nie," riekla a videl, že si teraz žmolí ruky. "Je tam... trochu viac. Po prvé, tá celá vec bol plán, ktorý vymyslela tvoja matka."
"Čo za vec?" spýtal sa Draco.
"Narcissa vedela, že Andromeda najpravdepodobnejšie vzbudí podozrenie, keď ju začne navštevovať. Vedela, že je to len otázka času, kým neodvedú Andromedu na výsluch na ministerstvo. Potom, čo prejde istý čas, Andromeda dá ministerstvu niečo na tvoju matku, niečo dôležité, ale nie hrozné. Narcissa chcela, aby ju zatkli."
"Prečo?" spýtal sa Draco. Jeho matka a väzenie... vedel, že to nie je ohromná kombinácia."
"To je tá vec. Tvoja matka nesledovala len teba, ale tiež sledovala aj Luciusa. Napokon, je to jej manžel a pozná ho lepšie, než ho pozná ktokoľvek iný. Povedala mi, že sa tiež zmenil, ale nie k lepšiemu. Povedala, že je voči nej násilníckejší, viac verbálne hrubý. Povedala, že ho občas sotva spoznáva. Jeho oči sú tmavšie, a viac... použila slovo ´šialené´. A ´nevyrovnané´. "
"Nuž, vieš, že nemá celkom všetkých päť pohromade. Nedá sa robiť to, čo robí on, bez premýšľania či záujmu."
Hermiona sa pomrvila na mieste a on si uvedomil, čo povedal. V podstate sa oddelil od svojho otca, vraviac, že sú iní. Keď popravde si ona stále myslela, že sú rovnakí. Ale nič viac nepovedala, a on mal podozrenie, že je to kvôli tomu, že kedysi sľúbila nehovoriť o Luciusovi. Ale Draco zistil, že chce zúfalo vedieť, čo si práve myslí. Len nevedel, ako sa popýtať na to, čo naozaj chcel vedieť – či teraz, po celom tom čase, čo s ňou strávil, si stále myslela, že je presne taký istý ako ostatní smrťožrúti?
"Ešte niečo iné?" potichu sa spýtal Draco.
"Áno. Lenže to je len môj názor. Špekulácia." Prikývol. "Ja - ja si myslím, že Lucius by mohol byť tým viteálom. Chcem povedať, všetko tomu nasvedčuje. Zrazu je násilnejší než obyčajne a hlavne sa zameral na teba. Nezaujíma ho príliš, čo si Voldemort myslí, alebo čo by si myslel o tom, čo ti urobí. A potom tvoja matka - je vystrašená zo svojho vlastného manžela! Radšej bude vo väzení než doma. Počkala, kým nebude Lucius preč - vonku, aby zaútočil na teba - kým Andromeda pustí tú informáciu. A ona zo všetkých ľudí by si všimla zmeny v ňom. To dodatočné násilie by mohlo dávať zmysel, keby mu bola daná časť Voldemortovej duše."
Hovorila rýchlo, nechcela sa zastaviť ani sa dokonca nadýchnuť, keď už raz začala. Teraz ho sledovala, čakala na nejaký výbuch alebo čokoľvek, čo mohol urobiť.
Zatvoril oči a prehrabol si rukou vlasy. "Áno. Dospeli sme k nemu alebo niekomu inému. Ale ja som si myslel, že je to on."
Hermiona vydýchla, ale nevedela, čo povedať. "Je mi to ľúto."
"Prečo?" spýtal sa, znejúc tak veľmi unavene a hovoril viac so sebou než k nej. "Chcem povedať, sedí to. Ja len - nemôžem si pomôcť, ale čudujem sa, prečo on? Temný pán mi opakovane hovoril, že by nikdy nedal Luciusovi takú moc. Jedine, ak mu je jedno, čo sa mu stane, ale je to veľmi dôležitá úloha."
"Draco?" riekla Hermiona.
"Hmm?" roztržito odvetil, znova sa na ňu pozrúc.
"Je toto - myslím - si... v poriadku?"
Zažmurkal. "Čože?"
"Ja len - je to tvoj otec. A... nuž, ak je on viteál, potom..." zmĺkla, neochotná dokončiť tú vetu.
"Musí zomrieť," povedal na rovinu Draco.
"Nuž, správne. Ale mám na mysli, že je to tvoj otec. Nie je to... ťažké?"
"Pozri sa, čo zo mňa vychoval," povedal s odporom Draco. "Nie tak celkom niečo, na čo byť pyšný."
"Ale ty si sa rozhodol byť iný," odvetila potichu.
"Trochu príliš neskoro, nemyslíš?" spýtal sa, pozerajúc sa priamo na ňu.
Zhlboka sa nadýchla. "Hovoria, že je lepšie neskoro ako nikdy. Nakoniec si ukázal, že nie si vôbec ako on."
Mal pocit, že váha o hmotnosti draka sa zdvihla z jeho srdca. Vedel, že mu Harry dôveroval a veril v neho. Ona kedysi povedala, že si myslí, že sa zmenil, ale v tej dobe sa netriasol, aby to počul. Vtedy mal pocit, že ju musí odstrčiť preč. Teraz ale bol vďačný za jej podporu. Dospel k tomu, aby sa tešil z toho, že je prítomná v jeho živote a nie prosto kvôli tomu, že považoval jej spoločnosť za príjemnú. Bola jeho kotvou, poskytovala mu pevný, trvalý základ, na ktorý sa mohol spoľahnúť, byť na ňom závislý.
Došlo mu, že si nie je istý, či sa chce vrátiť k životu bez základov, ktoré poskytovala. Mohol ľahko len... odplávať preč, odsúdený vypariť sa. Ale ona povie jeho meno... a on sa cíti skoro neporaziteľný.
Pomaly prikývol, istý, že keby prehovoril príliš rýchlo, začula by všetko, čo cíti, v jeho hlase.
"Chceš... chceš o tom hovoriť?" spýtala sa.
"Skutočne si myslíš, že by som chcel?" spýtal sa, jeho hlas trochu rozlietaný.
"Nuž, nie, ale... ak chceš, vieš..."
Draco sa znova pozrel ponad vodu a cítil, ako mu prebehol vlasmi chladný vietor. Bolo to ako nové; skoro si pripadal ako nový. "Viem. Takže - moja matka. Po tomto všetkom jej pomôžeš dostať sa von, správne?"
"Áno," riekla Hermiona. "A úprimne, nech im Andromeda povedala čokoľvek, nestálo to za rozsudok na doživotie. Myslím, že najlepšie pre ňu bude byť vo väzení, kým toto všetko neskončí."
Prikývol. "Ja tiež, v tejto chvíli. Je tam v bezpečí a ak môj otec je skutočne viteál... potrebuje byť od neho tak ďaleko ako sa je schopná dostať."
"A pretože na konci bude tam, nebude žiaden dôvod podozrievať ju, že je v tom zapojená."
"Presne." Otočil sa, aby sa na ňu pozrel a usmial sa, pravým, skutočným úsmevom, o ktorom si nemyslela, že ho niekedy predtým videla. Jej bruchu to spôsobilo veci, ktoré boli súčasne príjemné a nepríjemné, všetko v rovnakú dobu. Uvedomila si, že sa červená a odvrátila sa od neho skôr, než si to mohol všimnúť.
"Ďakujem ti," riekol a myslel to vážne. Vyjadril to.
"Nemáš za čo," odvetila, cítiac sa zvláštne povznesene.
"Mala by si vedieť, že toto nás privádza veľmi blízko."
"Ako presne blízko?" spýtala sa pomaly.
Draco sa na chvíľu zamyslel. "Musím sa porozprávať s Harrym, ale dva týždne, myslím. Možno. Záleží na tom, ako ľahko sa definitívne potvrdí, že viteál je Lucius."
"Takže dva týždne. Čo sa stane potom?"
"Potom skončí fáza dva a my sa presunieme k fáze tri. Vrátime sa o dva týždne, aby sme urobili záverečné prípravy. Potrebujeme, aby si so svojou úlohou skončila čo najskôr."
Prikývla. "Počas tých dvoch týždňov ju dokážem dokončiť."
"Dobre."
"Záverečné prípravy na čo?"
"Potrebujeme zásoby na mesiac, možno viac."
"Mesiac? Budete preč celý mesiac?"
"Áno. Možno dlhšie."
"Robiť čo?"
"To nie je podstatné," riekol odhodlane Draco.
"Aké zásoby?" spýtala sa.
"Jedlo, vodu, liečiace elixíry ma menej vážne veci," pokračoval Draco. "Hocičo, čo by mohlo byť užitočné."
"Dobre, urobím, čo budem môcť, aby som dokončila svoju prácu a začnem variť nejaké elixíry."
Prikývol. "Dobre. Keď raz odídeme, nebudeme sa asi schopní vrátiť, takže ti dáme inštrukcie, čo robiť, keby... kebyže nie sme úspešní."
Prikývla, srdce jej oťaželo. "Takže o mesiac a pol buď budem ako vo vytržení alebo..." Nemohla sa prinútiť vysloviť tú druhú možnosť. "... nebudem."
Draco len kývol hlavou a postavil sa. "Musím sa ísť porozprávať s Harrym."
"Dobre," ťažko riekla. "Draco... myslela som to vážne."
Uprene sa na ňu pozrel, vediac, že znova hovorí o tom, že sa s ňou môže porozprávať, keby potreboval. Zároveň, čo naozaj hovorila, vsunuté medzi jej slová, bolo, že tam je pre neho, keby ju potreboval. Prikývol, opäť raz neschopný niečo povedať a odišiel.
ooo
Neskôr v ten deň šli Harry s Dracom von na výbežok. Po pár hodinách sa Hermiona zatúlala na verandu, aby čítala, ale namiesto toho šla na kraj útesu a pozrela nadol.
Bojovali a bolo to neuveriteľné sledovať. Po celom mieste lietali kúzla, jasné, mnohofarebné záblesky v slnečnom šere. Obaja muži sa podobali škvrnám, tak rýchlo sa pohybovali. Ako ich sledovala, všimla si, že sa zdá Draco byť tým rýchlejším. Mal ten zápas pod kontrolou a zdalo sa, že je pár krokov pred Harrym.
Z Harryho strany sa zdalo, že len sotva uniká pred tým, aby dostal zásah. Len reagoval, zatiaľ čo Draco rozhodoval o tom, kam tento súboj bude pokračovať. Zrazu Harry zakopol a zasiahla ho jasná modrá kliatba, ktorá ho poslala rútiaceho sa k boku útesu. Zalapala po dychu, ale tesne predtým ako udrel do steny, stuhol vo vzduchu.
Hermionine oči sa roztvorili a pozrela sa na Draca, ktorý mieril na Harryho prútikom, obočie zvraštené od sústredenia. Jeho pery sa pohybovali skoro nepostrehnuteľne. Znova sa pozrela na Harryho a sledovala ako bol jemne spustený k zemi. Keď sa jeho telo dotklo zeme, Draco uvoľnil kúzlo a Harry sa zvalil na hromadu. O chvíľu neskôr sa pozbieral a postavil sa, vyrovnávajúc si svoj hábit.
"Znova," začula Malfoya povedať. Harry zastenal, ale aj tak sa mu postavil. Hermiona bola ohromená tým, ako zručný bol Draco. Zdalo sa, že predvída Harryho pohyby a má dokonalé protikúzla.
Stiahla sa z útesu a šla na verandu. Kedy sa Malfoy stal takým... nuž... dobrým? Nepamätala si takú zručnosť z ich spoločného šiesteho ročníka na škole, ale naozaj ho vôbec nepoznala a určite mu nevenovala priveľa pozornosti. Iste, prešiel VČÚ (NKÚ) veľmi dobre, aby bol v tých istých triedach na MLOKy, ako mala ona. Bol taký bystrý po celý čas a ona si to nevšimla? Hermiona pokrútila hlavou a venovala pozornosť svojej knihe, ktorú čítala, až kým nezaspala.
ooo
Keď sa na druhý deň prebudila, už zase bola schúlená pod Dracovým plášťom, a došlo jej, že sú preč. Zhlboka sa nadýchla, aby zachytila jeho vôňu a mohla si ju celý deň pamätať. Ležala na verande načúvajúc ako sa prebúdza svet.
Hermiona strávila ďalšie dva dni neustále zaneprázdnená. Rýchlo dokončila svoju „čistiacu“ úlohu, potom začala hromažďovať jedlo a zásoby pre Harryho a Draca a pripravovať rôzne liečiace elixíry. Tiež pripravila niektoré dodatočné liečivé elixíry, aby ich mala po ruke pre vážnejšie ťažkosti, keby potrebovali k nej prísť, aby ich vyliečila.
Potom sa Harry a Draco vrátili po dvanástich dňoch, nie zamýšľaných štrnásť.
"Hermiona!"
Hermionine srdce zmrzlo pri zvuku tej paniky v Harryho hlase a s predstavou dobitého, krvácajúceho Draca v hlave pribehla k predným dverám. Stáli tam Harry a Draco, obaja priveľmi nažive, takže vydýchla vzduch, ktorý zadržiavala.
"Ach, vystrašil si ma, Harry!"
"Pomôž Malfoyovi!" hnal ju Harry.
"Čože? - " Potom si všimla, že Draco vyzerá trochu zelenší a má sklené oči. "Čo sa stalo?"
Harry dal preč ruku z Dracovho pleca, strhnúc dole čiernu handru, aby odkryl hlboké, čierne, bublajúce zranenie.
Hermiona zalapala po dychu. Draco sa nebezpečne potácal a Harry ho doslova musel podopierať.
"Priveď ho do kuchyne," riekla. Draco sa na ňu pozrel horúčkovitými očami a ona vedela, že bude musieť pracovať rýchlo. Harry ho zaviedol k stoličke, opretej o stenu.
"Čo sa stalo, Harry?"
"Nie som si istý, naozaj. Nevidel som, čo sa stalo. Bojoval s dvoma či troma z nich, ja som sa bavil s jedným, a začul som výkrik bolesti, ale keď som sa otočil, stál tam len on sám. V jeho plášti a košeli bola sečná rana a zbadal som jasnočervenú krv. Potom sa akosi zapotácal vpred a padol na kolená. Omráčil som svojho protivníka a pribehol som k nemu. Dovtedy nadobudol ten chorý odtieň zelenej a z tej rany vytekala tá čierna hmota."
"Vyzerá to na dýku alebo iný ostrý predmet. Čo sa to deje s týmito smrťožrútmi a ich ostrými pomôckami? Čo sa stalo dobre miereným kúzlam a podobne?" Hermiona teraz prehrabávala skrinku, aby našla fialovo sfarbený elixír. Kvapla kvapku či dve na tú ranu a z nej sa zdvihol zelený dym.
"Otrávený ostrý predmet. Myslím, že prerezal hlavnú tepnu," riekla, teraz znova hľadajúc inú fľaštičku, tá obsahovala tmavozelenú tekutinu. Dracovi sa začínalo peniť z úst. Hermiona prinútila jeho ústa, aby sa otvorili a naliala mu do hrdla obsah tej fľaštičky. "No tak," zamrmlala.
Dracove oči boli zatvorené a na chvíľu sa zdalo, že zamdlel. Potom sa náhle roztvorili čisté, jasné a rozbúrené ako vždy. Úľavou zapišťala a placho sa usmiala, keď vrátila svoju pozornosť k rane samotnej. Tá zelená tekutina z nej prestala vytekať, ale pokožka okolo rany bola stále čierna.
"Harry, podaj mi jednu z tých fľaštičiek označených ´krv´, dobre?" Šiel ku skrini, aby získal to, čo potrebovala a podával jej to. Pokrútila hlavou. "Nie, chystám sa opraviť tú tepnu. Keď ti poviem, musíš ho to prinútiť vypiť."
"Dobre."
Hermiona si v sústredení hrýzla peru, keď našla tú poškodenú cievu a magicky spojila konce dohromady. "Dobre, tak do toho."
Harry opatrne prinútil Malfoya vypiť ten nápoj. Dlhú chvíľu po tom, čo prehltol, sa jeho oči rozleteli a rozkašľal sa.
"To je hnusné, Grangerová."
"Aj ja som rada, že ťa vidím, Malfoy," riekla, uzatvárajúc tú hlbokú tržnú ranu. Trvalo jej to asi dvadsať minút, pretože musela opraviť každú vrstvu kože samostatne, spolu s každou malou cievou a každým svalovým vláknom.
Keď skončila, Malfoy si opieral hlavu o stenu a pomaly, zhlboka sa nadychoval. "Páni, ten elixír ti robí s hlavou zvláštne veci. Videl som ťa a Harryho poskakovať - áno, poskakovať - okolo ohňa a pospevovať si. Bol som priviazaný k veľkej tyči a točil sa nad ohňom. Povedala si Harrymu, aby mi na nos pridal viac papriky, pretože že vraj nechutím správne."
Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa nezachichotala, "to vážne?"
"Áno, a ja som kvôli tomu vôbec nemal obavy. Spomínam si, čo som si myslel, áno, môjmu nosu by sa hodila ďalšia paprika."
"Nuž, my ťa nebudeme v dohľadnej dobe opekať nad žiadnym táborákom, správne Harry?"
"Hovor za seba, umieram od hladu!"
"Harry!" hrešila ho Hermiona.
"Žartujem, Hermiona, uvoľni sa," riekol, idúc ku kredencu, aby zistil, čo je k dispozícii.
Hermiona vrátila svoju pozornosť k Dracovi. "Budeš musieť brať tento elixír po dva dni, aby si zabránil účinkom toho jedu. Bol to zvláštny jed, ktorý môže zotrvať v krvi až štyridsaťosem hodín. A potrebuješ, aby si tvoja ruka trochu odpočinula. Ešte niečo nie je s tebou v poriadku?"
Draco sa zamračil a snažil sa spomenúť, čo sa stalo; naozaj nemohol. Potom sa prekontroloval a zistil, že ho trochu bolí hlava. "Uhm, moja hlava? Trochu sa mi motá, myslím."
"Predkloň sa, nech sa pozriem," prikázala Hermiona. Zaváhala, zrazu sa cítila nesmelo, skôr než položila ruky na Dracovu hlavu, aby preskúmala jeho lebku kvôli tomu, že tam nie sú nejaké rany, škrabance alebo niečo iné. Pomaly posúvala svoje prsty jeho jemnými, mäkkými vlasmi, spomínajúc si po celý čas na to, ako bola zvedavá, aké by boli jeho vlasy medzi jej prstami.
Bola to tá najúžasnejšia vec, ktorú Draco kedy cítil. Nikto okrem neho sa nikdy nedotkol jeho vlasov, tým menej jeho hlavy, a to, ako v nich prechádzala prstami, aplikujúc jemný tlak, zahmlievalo jeho mozog ešte viac. Cítil ako sa uvoľňuje a zívol. Potom zrazu vystrelila v jeho hlave bolesť.
Hermiona našla niečo malé zapichnuté v jeho hlave. "Ach, je tu niečo," riekla. Zatlačila jeho hlavu ešte hlbšie, aby sa lepšie pozrela. Draco teraz zostal zízať na jej nohy. Mala na nich staré šľapky a nechty mala namaľované jemným odtieňom ružovej. Zamračil sa; nikdy si nepredstavoval Hermionu ako ružové dievča. Chcel sa jej na to spýtať, keď pocítil ďalšiu ostrú bolesť.
"Mám to," riekla triumfálne a pustila jeho hlavu. Keď sa posadil, aby sa na ňu zamračil, držala kúsok krištáľu. "Aké je to teraz?"
"Lepšie. Vďaka." Zabudol na tú ružovú.
"Dobre. Takže, odpočívaj ďalších dvadsaťštyri hodín a potom to ber zľahka."
"Ale Hermiona, musíme sa vrátiť späť," protestoval Harry.
"Nuž, budete musieť počkať." Otočila sa, aby prevzala Harryho úbohý pokus o večeru.
Draco venoval Harrymu mnohoznačný pohľad a prikývol.
Hermione sa podarilo vytvoriť fantastickú večeru, ktorá plne chlapcov zasýtila a pripravila ich na včasný čas spánku. Zaspala, celkom spokojná, v hojdačke na verande.
Keď sa zobudila, boli tí muži preč a ona si v duchu vynadala za to, že ju nenapadlo, že možno odídu bez jej požehnania. Zovrel ju strach; Draco na tom nebol veľmi dobre na dlhé cestovanie, magické alebo nie, a istotne nebol v stave, aby bojoval.
Keď šla do kuchyne, všimla si, že si Draco zobral zopár fľaštičiek elixíru so sebou, aby bojoval s tým jedom. Tá prudká úzkosť sa usadila v pozadí obáv. Vzdychla si, bol bystrý muž a vedel, čo robí. Dúfala jedine, že sa toto neukáže ako draho zaplatená chyba.