All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1
Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána.
Kapitolu venujem: Sela, maginy, HOPE, teriisek, kometa, 32jennifer2, cyrus, Leann, SARA, wanikja, beruske1.
We Learned the Sea - Kapitola dvadsať deväť
Half a league half a league, Half a league onward,
All in the valley of Death Rode the six hundred:
'Forward, the Light Brigade! Charge for the guns' he said:
Into the valley of Death Rode the six hundred.
Půlka svazu, půlka svazu, Půlka svazu kupředu,
Z údolí Smrti Šest set vyvázlo:
"Vpřed lehká kavalerie! Útok pistolemi´, řekl:
do údolí Smrti se ich Šest set rozjelo.
Útok lehké kavalerie, Alfred Lord Tennyson.
Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
Hermiona začala spať vo svojej izbe, vo svojej posteli, ale nedokázala sa uvoľniť. Chýbal jej zvuk vĺn narážajúcich na útes, ten jemný vánok hľadiaci jej pokožku a tá vôňa slaného vzduchu. Po polhodinovej snahe zaspať dokonca otvorila okno, dúfajúc, že to bude stačiť. Ďalšiu polhodinu bola stále hore.
Celý dom bol tichý, s výnimkou Ronovho chrápania prichádzajúceho z prízemia. Zobral si gauč, odmietnuc prijať Hermioninu ponuku jej izby. Takže sa neochotne odvliekla hore, aby spala vo svojej posteli, nechcejúc "plytvať" dokonale pohodlnou posteľ len preto, že Ron je taký tvrdohlavý.
Naproti cez chodbu boli Harry a Ginny. Ron zbledol, keď sa začal rozhovor o tom, ako budú spať, ale nič nepovedal. Hermiona vedela, že Ronovi bude trochu trvať, kým si zvykne na myšlienku, že jeho malá sestrička je vydatá.
Bolo to beznádejné. Potom, čo mesiace spávala vonku, nebola zvyknutá na svoju posteľ a nedokázala sa cítiť pohodlne. Hermiona sa nakoniec rozhodla ísť von. Niečo sa jej rozbúšilo v hrudi, keď si uvedomila, že Draco poriadne spí a nezíde dole, aby ju zakryl. Kvôli chladu schmatla zopár ďalších diek.
Napriek faktu, že Hermiona zišla do schodmi a cez obývačku po špičkách, Ron sa zobudil. Kvôli neznámemu okoliu musel mať veľmi ľahký spánok.
Posadil sa, polovica jeho vlasov prilepená k tvári. Hermiona potlačila zachichotanie.
"Mione?" povedal, napoly spiaci, oči stále zatvorené.
"Ron, choď spať."
Vtedy otvoril oči a zaškúlil na ňu, ako keby mu slnko svietilo priamo do nich. "Čo robíš?" spýtal sa, jeho reč trochu nezreteľná.
"Idem von."
"Prečo?"
"Nemôžem spať."
"Vždy spávaš vonku? Dokonca keď sneží?" spýtal sa.
"Áno. Draco nastavil ochrany, aby zabránil snehu dopadnúť na verandu a tiež, aby tam udržal teplo."
"Ach. Takže teraz je to Draco, však?"
Venovala mu krivý úsmev. "Občas. Naozaj sa dosť zmenil, Ron. Viem, že tomu nemôžeš porozumieť, pretože o týždeň odídu a ani ja neviem všetko. Ale veľmi sa zmenil. Len mi sľúb, že mu dáš šancu. Minimálne šancu ukázať vám, že mu naozaj na Harrym záleží."
"Správne. Iste. Keď sa V-Voldemort pri mojom dome ukáže s kyticou sirôtok (cz: macešek). A s bonboniérou pre moju mamu."
"Ron," povedala, lapená medzi chcením byť na neho naštvaná a chcením sa zasmiať pri tej predstave.
Mávol pred sebou rukou. "Áno, áno. Fajn, ako chceš. Ja - ja mu dám šancu. Ale mala by si vedieť, ako veľmi mu chcem jednu vraziť za to, že ťa rozplakal."
"Áno, viem. Plne. A ďakujem ti. Ale prosím nevraz, dobre?"
Prikývol a zvalil sa znova na vankúš.
"Je ti dosť teplo?" spýtala sa.
Ron sa zamračil, ako by snaha odpovedať jej bolo príliš obrovská. "Som v poriadku."
"Nechcel by si ďalšiu deku? Mám ich tu zopár."
Už spal. Hermiona s úsmevom pokrútila hlavou a prešla ku gauču. Zakryla Rona jednou so svojich diek a všimla si, ako sa schúlil pod dodatočným teplom.
Okamžite, keď zavrela dvere na verande, zasiahol ju drsný vietor, ale usmiala sa , keď sa presunula k hojdačke a pocítila ako ju obklopil teplejší vzduch. Urobila si posteľ a za niekoľko minút zaspala.
Ron sa ešte raz v tú noc prebudil, ale nepohol sa. Okamžite ostražitý pozorne načúval. Znelo to, ako keby niekto kráčal dole schodmi. Otočil sa, aby sa pozrel a bol prekvapený, keď sa zjavil Malfoy, mal na sebe pyžamo a niesol cestovný plášť. Díval sa ako Malfoy kráča k zadnej časti domu, potom začul otvoriť a zatvoriť dvere. Ani nie o päť minút neskôr sa dvere znova otvorili a zavreli a o sekundy neskôr sa zjavil Malfoy bez plášťa a vyšiel hore schodmi. Ron naozaj chcel premýšľať o tom, čo to znamenalo, ale zasiahla ho vlna únavy a zaspal skôr než tak mohol urobiť.
ooo
Draco s Harrym zostali šesť dní skôr než odišli. S Ginninou pomocou strávila Hermiona väčšinu času varením elixírov, prípravou mastí a krémov a balením zásob na predĺženú výpravu. Príjemný čas letel ako voda.
Ráno po ich príchode si Ron všimol, že sa Hermiona vrátila do domu s povedomým cestovným plášťom a rozhodol sa dať Malfoyovi trocha šance. Celý čas strávil s Harrym a Dracom, díval sa na ich súboje, žiarlivý, že sa Harry toľko naučil a v naprostej bázni z Dracových schopností. Harry mu sľúbil, že ho všetko naučí, keď toto všetko skončí. Keď netrénovali, pripravovali sa na ten výlet inými spôsobmi, hĺbajúc hodiny nad mapami a dokumentmi, ktoré nazhromaždili. Nikto sa neobťažoval spomenúť, že udalosti nemusia dopadnúť priaznivo pre všetkých, ktorých sa týkajú, čo by znamenalo že pre nikoho, koho sa to týka.
A predsa to všetci vedeli, a bolo to v pozadí ich myslí, dokonca aj v Dracovej. Vedel, že keby Harry zabili pred ním, bol by v najväčšej kaši svojho života. Utešoval sa vedomím, že ten zvyšok z neho by bol aspoň potom krátky, hoci bolestivý.
Hermiona počas tých šiestich dní Draca sledovala. Načúvala mu, keď sa rozprával s Harrym o ich misii. Sledovala intonáciu jeho hlasu, spôsob, akým príležitostne predhodil myšlienku svojej smrti. Nekonečne ju to znervózňovalo. Ako sa blížil čas ich odchodu, ona sa približovala k panike, hoci nebola schopná určiť presne prečo.
Nakoniec nastal deň Harryho a Dracovho odchodu. Hermiona a Ginny pripravil skvelú večeru na rozlúčku, kompletnú s výzdobou a prestieraním. Príjemne sa zhovárali počas celej večere a aj po nej. Keď Hermiona ponúkla naservírovať zvláštnu tortu, ktorú ona a Ginny pripravili, Draco odmietol a ospravedlnil sa. Sklamane sledovala ako vyšiel na verandu a posadil sa.
Striasla to zo seba, ale tá panika, ktorú pociťovala, sa jej vkradla späť do myšlienok. Harry, Ron, Ginny a ona sa presunuli do obývacej izby so svojimi tortami, aby pokračovali v rozhovore. Napriek Ronovej a Ginninej snahe byť zdvorilí, boli uvoľnenejší, keď Malfoy nebol v izbe, čo možno bolo jeho plánom, keď ich nechal samotných.
Hermiona dovolila svojej mysli zatúlať sa k nemu, kým sa jej priatelia rozprávali. Prehrávala si všetko, čo povedal, odkedy sa vrátili s Ronom a Ginny a snažila sa spomenúť si na jeho chovanie, keď to hovoril. Nakoniec jej do srdca tvrdo vrazila myšlienka - on zamýšľal zomrieť. Z nejakého dôvodu zamýšľal nechať sa zabiť. Prečo? Bol zo života tak veľmi zúfalý?
Hermiona sa potrebovala s Dracom porozprávať. Keď ju dostatočne Harry, Ron a Ginny vynechali z rozhovoru, nenútene sa postavila a vyšla na verandu, schmatnúc Dracov plášť z miesta, kde visel na stene pri dverám a prehodila si ho cez plecia, kým tade šla.
Draco si čítal, keď zbadal Hermionu vyjsť von. Vietor sa jej okamžite prehnal vlasmi a plášťom, ktorý mala na sebe: jeho plášťom. Díval sa ako kráča k zábradliu a oprie sa oň rukou. Sledovala niekoľko minút vody, vpíjala chladný vietor a ten narážajúci zvuk vĺn. Pripomenulo mu deň, keď začali, pred mesiacmi. K jeho prekvapeniu sa na neho pozrela. Priamo. Na niekoľko sekúnd. Potom opustila verandu a kráčala k trávniku medzi domom a útesom, ktorý nebol na dohľad.
Chvíľu sedel, snažiac sa rozhodnúť, čo sa stalo. Potom mu niečo docvaklo a nasledoval ju. Sedela na tráve, objímajúc si kolená, ktoré mala pritiahnuté až k hrudi. Vietor stále bičoval jej vlasy. Draco sa posadil vedľa nej.
Chvíľu nikto z nich neprehovoril.
Potom Hermiona povedala, "takže, ty máš v pláne zomrieť, správne?"
Draco bolo naprosto omráčený jej otázkou. "Prepáč?"
Pozrela sa na neho, nečitateľný výraz na tvári. "Myslíš si, že zomrieš."
Pokúsil sa vynútiť úsmev, ale nepodarilo sa mu to celkom. "Nie tak celkom ťa sledujem."
"Vrátil si sa skrvavený, dobitý a dolámaný viac než raz, ale Harry nemal ani škrabanec. Obetoval si sám, tak aby sa Harry nezranil, však?"
Strhol sa a odvrátil sa od nej. "Si pre svoje vlastné dobro príliš bystrá, Grangerová."
"Takže je to pravda."
Vzdychol si. "Áno. Prevzal som Harry podiel bitky."
"A zomrel by si kvôli nemu."
Draco sa zhlboka, prečisťujúco nadýchol. "Áno," odpovedal potichu. "Keby to znamenalo, že Harry dostane na neho ešte jednu šancu."
"Prijal by si za neho Smrtiacu kliatbu."
"Sú oveľa horšie veci, než smrť, Hermiona."
Srdce jej začalo biť rýchlejšie, keď použil jej meno. "Raz to povedal Dumbledore Harrymu. Povedal, že Voldemortovou slabosťou je, že verí, že nič nie je horšie než smrť."
Draco sa zachichotal. "Kto by si bol pomyslel, že budem mať niečo spoločné s tým starým bláznom?"
Štuchla ho do ramena. "Dumbledore nebol blázon, bol skvelý." Draco na ňu nadvihol obočie. "Dobre, občas mohol byť blázon, ale bol to ten najskvelejší čarodejník našej doby."
Chvíľu zostali znova ticho.
"Prečo?" spýtala sa.
"Prečo by som za Harryho zomrel?"
Prikývla.
Pokračoval. "Pretože je to správne urobiť. Je to odčinenie mojich hriechov. Je to pomoc priateľovi. Pomôže to zaistiť svet bez strachu." Pozrel na ňu. "Urobiť to je správna vec."
Odvrátila tvár, nechcejúc, aby videl jej slzy.
"Okrem toho, niežeby svet smútil. Budú radi, keď zomriem. Iste, zomrel, aby zachránil Harryho, ale chvalabohu, že je po ňom." Draco si odfŕkol. "Nikdy nemôžem byť súčasťou života. Vzdal som to dávno a teraz sa len snažím dať život ľuďom, ktorí ho budú schopní žiť."
"Nehovor tak."
"Čo čakáš? Že by som mohol kráčať po ulici, vkročiť do obchodu a kúpiť banány, ako keby sa nič nestalo? Prebuď sa, Grangerová, ovoňaj ten oceán okolo seba. Pre mňa nič nezostáva. Nemám s tým problém. Dospel som k tomu už dávno."
Otočila sa chrbtom k nemu, slzy padajúc voľne. Jeho srdce sa zvíjalo po pohľade na tie prúžky na jej lícach. "Nebuď hlúpy, Malfoy. Môžeš mať život, keď toto skončí, nemusíš utiecť na nejaký ostrov a navždy sa ukrývať. Nemusíš sa obetovať zbytočne. Osvedčil si sa pred všetkými tým, čo robíš, a oni ti odpustia, odpustia. Ja som."
"Ale nedokážeš zabudnúť. Vidíš ich, keď sa na mňa pozrieš, vidím ti to na očiach. Nech sa stane čokoľvek , bez ohľadu na to, čo urobím pre teba a pre ľudí, na ktorých ti záleží, vždy ma budeš vidieť ako vraha, ktorý ti zabil rodičov. To sa nikdy nezmení. A všetci tí ostatní ľudia, ktorých som zabil, s ich rodinami to bude rovnaké."
Hermiona položila ruku na jeho plece. Tak zúfalo chcela, aby jej uveril. "Ale odpustila som ti a to niečo je."
"Ani zďaleka to nestačí." Pozrel sa jej do očí a potichu pokračoval. "Tvoje odpustenie pre mňa znamená viac než by si vôbec kedy dokázala pochopiť. Ale nestačí to.“
"Prečo nie? Prečo nemôže stačiť? Nech je to začiatok, Draco."
"Nemôžem svoj život ukotviť k jedinému aktu láskavosti. Nie je to určite."
"Je to isté. Ja ťa poznám. Ja sa nezmením."
Došiel mu význam jej slov. "Čo sa chystáš urobiť? Zostať? Pripomínať mi každý deň, že nie som úplný odpad vesmíru?"
"Ak budem musieť."
Pokrútil hlavou, smutne sa chichotajúc. "Hermiona, máš pred sebou taký nádherný život. Plný šťastia a mieru. Nepotrebuješ sa trápiť so mnou."
"To nie je trápenie, Draco. Pre prípad, že by si si nevšimol, stal si sa pre mňa dôležitý. Záleží mi na tebe. Nechcem, aby si ušiel a dal sa zabiť kvôli tomu, že ti je jedno, či žiješ alebo nie. Ja chcem, aby si žil." Dodala potichu, "a chcem vedieť, kam toto povedie."
Zamračil sa, vystrašený tým, že myslela, čo myslel, že myslela, ale tiež dúfajúc, že myslela. "Kde čo povedie?"
Pozrela sa na neho. "Toto."
Draco pocítil, ako sa mu krútia vnútornosti, ako mu trikrát rýchlejšie bije srdce a hrdlo mu vyschlo, keď sa mu uprene zadívala do očí. Úplne mu došli slová. Ťažko prehltol, chcejúc niečo povedať, ale jeho myseľ zostala úplne prázdna. Stále sa na neho pozerala. Odvrátil sa a mohol cítiť, ako sa tá hmla zmenšila trochu, len dosť na to, aby vydal pár slov.
"Neviem, o čom hovoríš."
"Malfoy, pozri na mňa."
Nepozrel, ani to nezamýšľal urobiť.
"Malfoy, pozri sa na mňa," povedala rozhodnejšie. Stále zízal na vodu pred sebou. "Draco, prosím."
Ach, nie. Povedala jeho meno a prosím. Draco cítil ako jeho rozhodnutie slabne, ale musel zostať silný. Keby sa na ňu pozrel, bolo by po všetkom. Zatvoril oči. "Nie."
Hermiona odmietla prijať jeho odpoveď. Načiahla sa pravou rukou k jeho tvári a oprela ju o jeho ľavé líce. Jeho pokožka bola teplá a mäkká ako hodváb. Ignorovala to rastúce vzrušenie a jemne otočila jeho hlavu, aby sa na ňu pozrel.
Ešte stále sa na ňu odmietal pozrieť tým, že odmietal otvoriť svoje oči. Nepozrie sa jej do očí.
"Draco," zašepkala, prosebne, vážne, nakoniec sa pretlačiac jeho obranami.
Otvoril oči, aby sa pozrel do jej. Ale nemal čas preskúmať ich, či prečítať alebo sa v nich utopiť. Pretože keď sa ich oči stretli, zrušila tu malú vzdialenosť medzi nimi a pobozkala ho.
Pri jej dotyku ním prebehol. Na zlomok sekundy zaváhal. Ale len na zlomok sekundy. Chytil rukami jej tvár a zabavil ten bozk. Prevzal ho z jemného a nesmelého k divokému a plnému. Pobozkal ju so všetkým, čo mal, všetkým tým strachom, túžbou, bolesťou a radosťou, ktorú cítil. Pobozkal ju, pretože sa bál zomrieť a tiež chcel vedieť, kam toto povedie. Pobozkal ju kvôli tým tajomstvám, ktoré pred ňou mal, jej ochote dôverovať mu, veriť mu a vedieť, že jej to povie. Vravel jej, že ju miluje, že urobí kvôli nej čokoľvek, že zomrie kvôli nej, dokonca sa kvôli nej pokúsi žiť.
Keď zacítil soľ, vrhlo ho späť do reality. Otvoril oči a zbadal jej slzy, takže ju prestal bozkávať a stiahol sa späť. Nemohol uveriť, aké je ťažké vložiť medzi nimi vzdialenosť dokonca len pár palcov, ako keby bojoval proti burácajúcemu prílivu.
Hermione oči sa rozleteli, slzy vyplňujúce jej riasy; mohol vidieť tie riasy. Venovala mu malý úsmev.
Napriek tomu sa do Dracovho vnútra naimplantoval obrovský balvan. Práve k nej tým bozkom všetko priznal. A predsa sa zdalo nemožné predstaviť si, že by ho niekedy mohla naozaj prijať; bude ním za tie tajomstvá opovrhovať. A ten tenký hlások, znejúci tak veľmi ako Hermionin, našiel si cestu do jeho mozgu a kričal, Ale možno...
Nádej. Bolo ju skoro ťažšie vydržať než jeho city k nemu. Tie mohol odtlačiť nabok, zdôvodniť si, že nič sa nikdy nestane. Ale nádej ho hlodala vraviac, "možno". Možno mu odpustí, znova. Možno prehliadne celú jeho minulosť a aj tak mu dá šancu. Ale opäť možno ho bude nenávidieť a preklínať ho, premení ho navždy na fretku, ktorú bude držať zamknutú v klietke na svojej zadnej verande, kde bude sledovať ako sa zamiluje, vydá sa, bude mať deti a usmeje sa na niekoho iného takto. Mohli fretky cítiť? Alebo premýšľať? Možno, ak zvykli byť človekom.
Draco odtrhol svoj pohľad a pozrel sa na oceán. Hermiona si oprela hlavu o jeho rameno, spokojne si vzdychnúc.
Vzdoroval nutkaniu striasť ju zo seba. "Grangerová," zakrákal, prekvapený zistil, že mu funguje hlas.
"Hmm?" povedala, jasne sa usmievajúc, jasne šťastná. Uvedomoval si to, ten snehuliak so srdcom z ľadu. Dokonca tá ryba vo vode pod nimi by to asi povedala.
"Prečo - prečo si plakala?" podarilo sa mu povedať.
"Neviem, naozaj. Prepáč."
"Nehovor to," dôrazne riekol.
Odklonila hlavu, aby sa na neho pozrela. Neusmieval sa a v jeho očiach nebolo žiadne svetlo. On určite nebol šťastný.
Hermiona sa posadila a prekrížila si ruky. "Čo je?" spýtala sa, zmätená.
Draco sa na ňu pozrel, prekvapený tónom jeho hlasu. "Čo?"
"Čo sa deje?"
"Nič."
"Draco Malfoy. Viem, že to nie je pravda."
"Nuž, gratulujem."
"Prosím, povedz mi to."
Pokrútil hlavou. "Je to - nemôžem. Zistíš to čoskoro." Nakoniec sa na ňu znova pozrel, snažiac sa skryť jeho búrlivé emócie.
"Myslím, že som plakala kvôli všetkému, čo sa deje," riekla, odvrátiac sa. "Ty a Harry zajtra odchádzate, a ja ani neviem, či niektorého z vás znova uvidím a kto vie, čo sa stane, keď bude Harry bojovať s Voldemortom. A sú tu Ron a Ginny, a všimla som si, ako som sa cítila, keď o tebe hovoril Ron a nenávidela som to. A videla som, ako ťa ich slová ovplyvňujú, že si ich nebol schopný zo seba striasť ako predtým, pretože ti teraz na veciach záleží. Možno na Harrym, možno na mne; dokonca si myslím, že ti kvôli Harrymu záleží na nich. A nie je to fér, ale Ron nič lepšie nevie."
"On nevie, kto si. A ja ti chcem povedať, že nemôžeš len tak zomrieť na zemi a čakať, že sa nič nestane. Možno predtým nikomu na tebe nezáležalo, ale teraz na tebe niekomu záleží. Harrymu a mne. Mne záleží. Si pre mňa dôležitý a musíš to vedieť skôr, než ľahkomyseľne zahodíš svoj život. Niekomu budeš chýbať. Takže na to mysli." K Dracovmu prekvapeniu sa Hermiona náhle postavila a vrátila sa do domu. Začul dvere na verande zatvoriť sa.
Draco tam sedel hodinu ako prikovaný. Hermione na ňom záležalo - na ňom. Smrťožrútovi, vrahovi, beštii. Ako mohlo? Prehliadla všetky tieto prívlastky a sústredila sa na neho. Pripusťme, že sa veľmi zmenil za posledné dva roky, ale ona vynaložila tú námahu, aby mu uverila.
Nechcel si robiť priateľov, ale rýchlo Harryho za jedného považoval. S Hermionou to trvalo dlhšie, asi pretože, že ju sotva videl,. nespomínajúc to, čomu verila, že urobil jej rodičom. Ale teraz jej na ňom záležalo.
A ak ten bozk bolo niečo, o čo sa oprieť - Nie. Znova tá nádej. Prehltol tú myšlienku a váhavo zvážil svoje postavenie. Stále by za Harryho zomrel, ale iba v krajnej núdzi. Dá si pozor, aby zbytočne neriskoval, či neprijal údery. Niekto chcel, aby sa vrátil. Usmial sa, keď mu konečne došli jej slová. Niekomu na ňom záležalo.
Staranie sa o Hermionu, potom čo pred dvoma rokmi zostala sama, ho zachránilo, prinieslo mu zmysel a počiatky významu jeho života. Plazil sa k životu, ale vždy mal pocit, že mu niečo bráni, aby ho plne zovrel v náručí. Teraz vedel, čo potreboval - mať niekoho iného, komu by na ňu naozaj záležalo. Teraz, zrazu, ho zvyšok tej cesty hodilo a nakoniec sa našiel usmievať sa ako ten blázon, ktorého sa Harry stále snažil napodobniť. Z jeho srdca vyšiel skutočný, nefalšovaný úsmev a zahrial jeho telo, dokonca špičky jeho prstov.
Zajtrajšok bude ľahký. A ďalší deň. A celý týždeň, a mesiac. Temný pán nemal žiadnu šancu, nie teraz, keď jeho kedysi najdôveryhodnejší a najvernejší sluha uvidel to, o čom mohol počúvať vždy len vo vzdialených šepotoch.
ooo
Na druhý deň sa Harry zobudil pred úsvitom. Pobozkal na čelo svoju ženu, kým spala, srdce ho bolelo z odchodu, ale bolo plné lásky. Potichu zišiel dole schodmi a zamračil sa krátko pri pohľade na Rona spiaceho na gauči.
Draco ho čakal pred obývacou izbou. Ich oči sa stretli; Draco prikývol a šli k dverám.
Na prednej verande bola Hermiona, oblečená na cestu a tašky zbalené.
"Hermiona!" povedal Harry. "Čo robíš?"
"Idem s vami," riekla, postaviac sa a chytiac svoju tašku.
Obaja muži na ňu otvorili ústa.
"Absolútne nie," riekol Draco.
"Nie, Hermiona, nemôžeš."
"Prečo nie? Harry, prešla som s tebou všetkým. Voldemortom, smrťožrútmi, viteálmi, životom, smrťou - všetkým. Chcem byť s tebou, keď mu budeš čeliť."
"Nie," zavrčal Draco, dýky mu vystreľovali z očí.
Harry ju chytil za plecia a otočil tvárou k sebe. "Hermiona, mysli. My sme trénovali a plánovali to celé mesiace; ty nie. Ak ťa títo ľudia, čo i len zazrú, vyberú si ťa za terč, pôjdu po tebe. Použijú ťa, aby sa dostali ku mne, aby na zviedli z tejto cesty, na ktorú sme sa dali. A samozrejme, neodpočinuli by sme si, až by si nebola v bezpečí a to by nás mohlo potencionálne stáť všetko, na čom sme tak tvrdo pracovali."
Slzy jej stekali po lícach. "Harry, nemôžem tu zostať a čakať. Nemôžem tu sedieť a nič nerobiť. Nemôžem..."
"Ale ty musíš! Ron a Ginny sú tu pre teba."
"Oni budú rovnako znepokojení ako ja, teraz, keď vedia o všetkom. Myslím to vážne, Harry. Ron ma privedie do šialenstva s tým jeho neustálym bľabotaním, ktoré vieš, že robí, keď je rozrušený. A Ginny! Bude fontánou; ja sa utopím! Nechcem, aby som po nich musela čistiť, starať sa o nich, po celý čas ustaraná s rozumom v koncoch o vás dvoch."
"Hermiona, musíš zostať. Sú to tvoji priatelia. Budeš rada, že máte jeden druhého."
"Nie." Napravila si tašku. "Idem."
Draco začínal byť mrzutý. Budú meškať a Harryho diplomacia sa o to postará. "Nie. Nejdeš." Prikročil k Hermione a nadvihol ju za nohy, prehodiac si ju cez plece. Harry sa skoro zasmial.
Hermiona búchala Draca do chrbta, kričiac na neho, aby ju dal dole.
"Grangerová, sklapni! Zobudíš Weasleyho a Ginny."
Hermiona sa zamračila a stále ho bila, ale prestala kričať. Draco ju vniesol do domu, hore schodmi a do jej izby. Posadil ju na posteľ. Snažila sa vstať; schmatol ju za zápästia a pridržal ju dole.
Bránila sa, ale keď sa pozrela do Dracových očí, zbadala, že sú vlhké. Ležala nehybne, stále sa mu pozerajúc do očí.
"Nenúť ma ťa znehybniť."
Prikývla. Pustil jej zápästia a zobral jednu jej ruku do svojej. "Sľubujem, že sa vrátim, ak mi ty sľúbiš, že zostaneš," povedal potichu.
Pozerala na neho a videla, že to myslí vážne. Prikývla, vystrašená prehovoriť. "Sľubujem," zašepkala.
Draco pobozkal dlaň jej ruky a potom pulzný bod na zápästí, jeho oči spojené s jej a potom opustil izbu bez slova či obzretia sa späť. Hermiona sa uplakala k spánku.
ooo
Záverečné poznámky: Názov kapitoly je prevzatý z básne "Útok ľahkej kavalérie" od Lorda Alfreda Tennysona.
(Moja poznámka: tá báseň je o bitke na Kryme, kde síce Angličania zvíťazili, ale vďaka neschopnosti svojich veliteľov ich strašne veľa zahynulo. Šli na jatky. Podarilo sa mi nájsť len preklad tých prvých dvoch veršov. )