Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 30 Dostihnúť slnko

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 22.09. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  HOPE, 32jennifer2, cyrus, eternallife, Monie, Maenea, Sela, Leann, gama, kometa, Tru, Teddy, Phee, JSark, wanilka, teriisek.

Beta-read: Eli.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - Kapitola tridsať

Far away, across the field, tolling on the iron bell
Calls the faithful to their knees
And hear the softly spoken magic spell

~ Pink Floyd, "Time"

A někde ve velké dáli v polích, Železného zvonu zvonění
Přiměje věřící, aby na kolena padli
A vyslechli potichu vyřčená magická znamení

Kapitola 30 – Dostihnúť slnko

Čas je zábavný. Niekedy robí to, čo chceš, čo čakáš. Inokedy sa ti smeje a sype soľ do tvojich otvorených rán. Ale iba v zriedkavých okamihoch je láskavý.

o Deň prvý o

Hermiona sa zobudila neskoro a keď si uvedomila, že je vo svojej posteli, namiesto na verande, srdce sa jej zovrelo bolesťou a slzy hrozili, že pretečú. Boli preč len pár hodín a už hrozilo, že ju ovládne panika. Teraz boli preč, mimo jej dosahu.

Skadesi v dome sa ozvalo rinčanie a ona si uvedomila, že sú tam tiež Ron aj Ginny; úsmev prenikol jej zamračením a obavami. Boli tam, pretože Draco nechcel, aby bola sama. Hermiona si spomenula na jeho sľub, že sa vráti. Vedela, že stále by položil za Harryho život, keby k tomu došlo, ale aspoň vedel, že má dôvod žiť.

Niekto potichu zaklopal na jej dvere. Bol to Ron; strčil hlavu do dverí, priblblý úškrn na tvári. "Ach, fajn, si hore. Čo si tu najčastejšie robievate na raňajky?"

Hermiona sa usmiala, vďačná za svojich priateľov a za Draca. "Už idem," riekla. Ron prikývol a zatvoril dvere.

ooo

"Takže, Hermiona."

"Áno, Ginny?"

"Ako sa tu vlastne zabávate?" Ginny bola roztiahnutá na gauči, stále v pyžame - všetci boli - zakutraná pod teplou prikrývkou vytiahnutou až k brade. Hermiona sedela na zemi vedľa nej.

Usmiala sa. "Zabávame? Ach, obvykle sme sa s tým tu nezdržiavali."

Ginny nadvihla obočie. "Naozaj? Žiadna zábava? Ani máličko?"

"Nuž... možno trochu. Keď nie je nablízku Draco. Prečo myslíš, že som tak často chodila do Brlohu?"

"To dáva zmysel. Nedokážem si predstaviť, že by si ty a Harry mali veľa spoločného s Malfoyom," riekla Ginny. Potom rýchlo dodala, "aspoň nie vo zmysle toho, čo považuješ za zábavu. Tipla by som si, že jeho predstava zábavy je celkom odlišná od vašej."

"Nie sme takí odlišní, Ginny. Pravda, ako deti sme mali iné predstavy o tom, čo je dobrý čas, ale rád číta a mali sme naozaj množstvo naozaj dobrých rozhovorov o veciach. Hlavne o knihách."

"To znie vzrušujúco," riekla Ginny, smiech očividný v jej hlase. Hermiona ju zľahka štuchla a Ginny sa usmiala.

Potom ten úsmev zmizol a ona sa posadila, pritiahnúc si okolo seba deku. "Takže... čo robievaš, aby si neprišla o rozum?" spýtala sa vážne.

"Áno," ozval sa Ronov hlas. Hermiona sa otočila, aby ho našla pri dverách levitujúc tri hrnčeky horúcej čokolády.

"Ach, Ron, to je báječné," riekla Hermiona, keď si od neho jeden vzala. Podal tretí Ginny a posadil sa do kresla.  Párkrát si odpila a vzdychla si. "Sú preč len od dnešného rána. Nie je treba robiť si starosti."

"A predsa," riekla Ginny. "A ako sa dozvieme, kedy si začať robiť starosti?"

"Povedali, že sa vrátia asi o mesiac. V minulosti som sa začala znepokojovať tri dni pred ich očakávaným návratom."

"Až na to, že tentoraz idú proti Voldemortovi," riekol Ron.

"Ale zatiaľ nie. To bude až na konci. To bude koniec."

Ginny zvraštila obočie a zovrela deku silnejšie.

"Ginny, nerob si starosti. Harry by nechcel, aby si bola celý mesiac skrútená do klbka. Šetri energiu."

"Takže čo dnes urobíme?" spýtal sa Ron. "A zajtra? A ďalší týždeň? Musíme trčať tu?"

"Nemali by sme odísť," naliehala Hermiona. "Keby niekoho z nás chytili, mohlo by to zničiť Dracove plány."

Ron sa zamračil. "Dracove plány. Prečo nie Harryho? On tiež dokáže mať plány."

Hermiona prevrátila oči. "Áno, Ron, samozrejme. Ich plány."

"Kedy si ho začala volať Draco?" spýtala sa potichu Ginny.

"Áno," pripojil sa Ron. "To by som tiež rád vedel."

"Vlastne ho tak zvyčajne nevolám. Volám ho Malfoy, keď s ním hovorím. Keď sa rozprávam s Harrym, používame Draco, ale Harry ho tak volá už mesiace. Ja... len začínam. Prichádza to pomaly a nie je to ľahké."

"Naozaj si mu odpustila?" spýtala sa Ginny.

"Áno. Pretože to naozaj ľutuje."

"Ako mu môžeš veriť, Hermiona?" spýtal sa so zamračením Ron. "Prepáč, chápem, že sa mohol zmeniť, že sa ľudia menia, ale jednako! Je to Malfoy!"

"Naozaj verím. Povedal mi to, v skutočnosti, a viac než raz. Ukázal mi... Zmenil sa, Ron. Dokonca za tých pár mesiacov, čo som tu, sa zmenil. Moji rodičia boli poslední ľudia, ktorých zabil. Tú noc sa niečo v ňom zmenilo. Neviem čo, ale mal ma tiež zabiť a neurobil to. Neurobil, dobre?" Bojovala so slzami, ale bolo jej to jedno. Potrebovala, aby jej uverili, aby jej o ňom verili. Celým srdcom vedela, že bude potrebovať, aby uverili v Draca než toto skončí.

"Neplač, Hermiona," povedala láskavo Ginny, objala ju rukami okolo krku. "Len nám daj trocha času. Keď nám porozprávaš o posledných šiestich mesiacoch, začneme chápať, dobre? Urobíš to, Hermiona?"

Hermiona prikývla, odžmurkávajúc svoje slzy.

"Takže... počul som, že si zohnala nejaké filmy?" riekol Ron.

"Áno," povedala Hermiona. "Babské blbosti, ako to nazval Harry, a chlapčenské filmy, kde hlavné postavy majú mimoriadne schopnosti a vždy dostanú tie najlepšie kočky."

Ron si pošúchal ruky. "Dobre, začneme s nimi. Ako dlho bude trvať, kým prejdeme všetkými?"

"Asi tri dni."

Ginny prikývla. "Tri dni. Nuž, sú to tri dni. Poďme teda začať."

o Deň tretí o

"Potter."

"Čo je?"

"Prestaň sa vrtieť."

"Prepáč."

Draco prikývol a vrátil sa k zízaniu z okna, keď vlak uháňal krajinou.

"Draco?"

"Čo je?"

"Myslíš, že budú v poriadku?"

Draco si vzdychol. "Áno."

"Bojím sa, že Hermiona urobí niečo... unáhlené."

"Neurobí," potichu odvetil Draco. Snažil sa dostať zo svojej hlavy obrázok toho, ako naposledy videl jej oči, skoro prekypujúce slzami, jej oslnivé, ale zúfalé vlasy rozprestreté pod jej hlavou, keď ju pobozkal na zápästie. Striasol ten obraz. "Okrem toho, ona zvyčajne nie je unáhleným človekom."

"Áno, viem."

Ani jeden z nich neprehovoril a čoskoro sa Draco roztiahol na sedadle a zatvoril oči.

"Potter," povedal po pár minútach, oči stále zatvorené.

"Áno?"

"Ako sa má Ginny?"

"Je fajn, naozaj. Vďaka za spýtanie."

"Nie si vôbec znepokojený, že ona urobí niečo unáhlené?"

"Nie, vôbec nie. My - my sme sa rozprávali. Celú celučičkú noc. A, nuž, vieš. Má iné veci, o ktorých musí premýšľať."

"Pravda. A čo Weasley?"

"Neopustí Hermionu." Draco neotvoril oči, nevydal akýkoľvek zvuk, ale Harry si všimol ako sa zaťala jeho čeľusť a na okamih sa mu rozšírili nozdry.  "Pamätáš si, čo som ti povedal?" spýtal sa Harry.

Uškrnul sa. "Ty si mi povedal veľa vecí, Harry. Musíš byť trochu konkrétnejší."

"My sme pre ňu ako bratia. Nechce jej ublížiť rovnako ako ty."

Draco zaťal čeľusť niekoľkokrát než otvoril oči, aby sa pozrel na Harryho. "Ach, to je pravda. Naozaj si na ten rozhovor spomínam."

"Áno," riekol Harry rozškerený. "Mali sme ho párkrát, ako si ja spomínam, však?"

"A vždy je to to isté. Idem teraz spať."

"Kedy to bude iné?"

Draco neodpovedal hneď. Potom, "nie dnes."

o Deň siedmy o

"Mám nápad!" vykríkla Ginny.

"Čože?" povedal Ron, hodiac do seba pár arašidov a neznel ani trochu nadšene. "Pozrieme si tie filmy tretí krát?"

"Nie," riekla, hravo do neho strčila.

"Aký máš nápad, Ginny?" spýtala sa Hermiona.

Znova sedeli v obývacej izbe, všetci v pyžamách, všetci na gauči s nakopenými prikrývkami okolo nich. Vyzeralo to, ako keby sa sedem dní ani nepohli.

"Poďme prekutrať Malfoyovu izbu!"

To okamžite Rona nabudilo. "Výborne!" Začal vstávať, ale Hermiona ho schmatla za tričko a stiahla ho dole. "Hej!"

"Nejdeme do jeho izby!" povedala Hermiona. "To - to je nevychované, a je to jeho vlastné súkromie."

"No tak, Hermiona. Nezaujíma ťa, čo tam má?" spýtala sa Ginny, snažiac sa znieť presvedčivo.

"Mala som množstvo príležitostí prekutrať mu jeho izbu, a nikdy som to neurobila. Okrem toho, ako ho poznám, má všade ochrany."

Obaja Ginny a Ron na ňu vypliešťali oči a Ginny povedala, "ako ho poznám? Stále si zvykám na tú myšlienku."

"Viem. Som rada, že sa snažíte," odvetila a potom sa pozrela priamo na Rona.

"Hej!" riekol, rozhodiac v obrane rukami. "Nič som nepovedal... za... koľko, dve hodiny?"

Hermiona prevrátila oči.

"Vieš, že to je moje osobné maximum," nafrflane riekol Ron.

"No tak, len mu nakuknene do šatníka," prosila Ginny.

"Nie!"

"Jeho knihy?"

"Nie! Myslím to vážne, vy dvaja. Choďte presnoriť moju izbu, ak musíte."

Ginny a Ron sa na seba na chvíľku pozreli než zoskočili z gauča a bežali o závod ku schodom. Ginny porazila Rona a odstrčila ho.

"Hej!" zavolal na ňu skôr, než vyrazil hore schodmi za ňou.

Hermiona pokrútila hlavou a zdvihla svoju knihu. Po chvíli ale začula zapišťanie.

"Hermiona! Tvoja izba! Hneď!" ozval sa dodatočný Ginnin príkaz.

Keď sa dostala k dverám, všimla si, že Ginny rozprestrela po posteli niekoľko šiat, čo jej dal Draco. Ron prezeral jej knihy, k jej mrzutosti aj jej dopisy.

"Čo je, Ginny?"

"Kde si k týmto prišla?" spýtala, neodtrhnúc od intenzívneho prezerania tých šiat. "Mám na mysli, viem skade pochádzajú - Welton a James, ale ako si ich zohnala ty?"

"Ty si už počula o značke Welton a James?" spýtala sa prekvapená Hermiona.

"Hm... áno. Sú iba tí najvyhľadávanejší dodávatelia šiat v celom Anglicku."

"Ja... hmm, ach. Nuž, ja som o nich nepočula."

"Vyhýbaš sa odpovedi," riekla Ginny, založiac si ruky v bok a nakloniac hlavu na stranu.

"Aká bola otázka?" spýtala sa Hermiona s chabým úsmevom.

"Kde si ich zohnala?"

Hermiona si vzdychla. "Nuž... Draco, vlastne."

Ginny spadla sánka a Ron vzhliadol od kníh, ktoré si prezeral.

"Malfoy... ich dal tebe?"

Teraz keď o tom premýšľala, a to ako to povedala Ginny, bolo trochu zvláštne, že ich dal jej. Nikdy predtým si nemyslela, že je to čudné, zdalo sa, že to dáva zmysel, ale teraz... Znelo to podivne.

"Prečo?" spýtal sa.

"Nuž, keď sme sem prvý raz prišli, nemala som so sebou nič, len oblečenie, čo som mala na sebe v práci. Už ich tu pre mňa mal."

"Ach," riekla Ginny. S Ronom sa pozreli na seba a Ron sa zamračil.

"Prečo ti kupuje oblečenie?" spýtal sa.

"Pretože... povedal, pretože som nemala šancu niečo si zbaliť, v podstate ma uniesli a dali mi šancu buď sa k nim pripojiť alebo nie. Na to, potom, čo som sa rozhodla, som sa nikdy nevrátila po veľa vecí do môjho bytu."

Na to sa Ginny usmiala. "Takže... ti kúpil šaty."

"Áno, Ginny."

"Juj. Zaujímavé. Značím si to pre budúce použitie..."

"Nie som si istá, čo tým myslíš," obozretne povedala Hermiona.

"V tej chvíli neveľa, ale tieto malé kúsky, tu a tam..." Ginny sa stále usmievala, tváriac sa naprosto samoľúbo na Hermionin vkus. Ron sa stále mračil, pozerajúc medzi tými dvoma ženami.

Hermiona naozaj nebola pripravená na ten rozhovor. "Áno, nuž, tak sa vy dvaja bavte. Idem dole a znova zaujmem svoje miesto na gauči."

o Deň jedenásty o

"Potter."

"Malfoy."

"Podaj mi to - ako to voláš? Skrutkovač."


Harry poslúchol.

"Pripomeň mi, prečo toto robíme mukelským spôsobom?" zamrmlal podráždene Draco. Bol v procese odstraňovanie kľučky zo starej, zdanlivo opustenej chatrče uprostred hustého lesa. Tá chatrč bola naozaj smrťožrútskym úkrytom, ktorý v nedávnej dobe používali, dokonca možno aj Lucius.

Harry sa zachichotal. "Čím menej mágie použijeme, tým je menšia šanca, že nás objavia. A odomykacie kúzla sú veľmi vystopovateľné."

Draco to vedel, len sa mu vážne nepáčilo, čo musel robiť. Prečo Harry nemohol tých pár skrutiek odtočiť bolo mimo jeho chápania; zdalo sa, že si myslel, že je lepší v držaní tej... baterky?

"Ako si myslíš, že sa majú?" spýtal sa Harry.

Draco sa sústredil na tie prekliate skrutky. "Fajn, som si istý," riekol roztržito.

"Stále posielaš sovy každý tretí deň? S prázdnym pergamenom?"

"Hm, hm," roztržito odvetil Draco, stále sa sústrediac na tie skrutky. "Grangerová je bystrá; bude vedieť o čom to je." Zamračil sa, posledná skrutka mu dávala zabrať. Konečne, "mám to." Kľučka odpadla a dvere sa pomaly roztvorili s pískaním pántov. Vnútrajšok bol malý, len jedna izba a bol plný prachu. Uprostred izby bol stôl a rozhádzané stoličky, ale nič iné.

"Potter. Otvoríš okno?"

Harry zastal. "Správne..." Oprel stôl o najbližšiu stenu a otvoril nahnité okenice.

Draco švihal dôkladne prútikom, aby sa postaral, že odstráni každé zrnko prachu. Potom z hábitu vytiahol pergamen a magicky ho roztiahol do veľkosti stola. Pomaly ho uhládzal, až kým úplne nepriľahol na jeho povrch. S klepnutím svojho prútika a zašepkaním, "Transcribo", sa na pergamene pomaly zjavili slová. Bolo to ako kopírovanie tužkou; ak niekto niečo napísal na stole, list možno, potom zanechal stopu, dokonca aj keď veľmi slabú. Čím tmavšie boli slová, tým nedávnejšie boli napísané alebo pisateľ silnejšie tlačil na brko.

"Hotovo," riekol Draco.

Harry prešiel k stolu a obaja študovali, čo sa odhalilo. Časti listov a pokynov sa sústredili v strede, ale práve keď si Harry len tak-tak všimol slabé "L", Draco znova poťukal prútikom a väčšina slov zmizla, zanechajúc po sebe zopár slov, ktoré mohli byť z tých mazancov významné.

"Vyzerá to podobne ako Lancaster," riekol Draco.

"Áno, vyzerá."

Obaja sa vzpriamili a Draco vrátil pergamen do pôvodnej veľkosti a zastrčil si ho do hábitu.

"Vieš, dostávame sa každý deň bližšie," riekol Harry.

Draco prikývol. "Áno."

"A nemáš s tým problém?"

Draco pokrčil plecami. "Nesmiem mať. Rozhodol som sa dávno a mám v pláne to dokončiť. Teraz si o mňa robíš starosti, Potter?"

"Nie!" rýchlo povedal Harry. "Nie, to... len to nemôže byť ľahké. Ak sa... chceš porozprávať..."

"Si ako Grangerová," povedal so zachichotaním Draco. "Myslíš, že som ako... ty. Že by som sa chcel porozprávať. Chcem tým povedať, ja nie som ako ty. Nechcem sa zhovárať, chcem, aby sa to dokončilo a... pohnúť sa ďalej."

"Človek, čo málo hovorí, a veľa koná."

"Presne," riekol Draco s úsmevom. "Teraz pôjdeme, nie?"

o Deň štrnásty o

"Hermiona!"

"Čo je, Ron?" riekla, nabehnúc do obývačky, aby našla Rona prilepeného na gauči a ovládač v ruke.

"Nič tam nejde?"

"Čo chceš, aby som s tým urobila ja?"

"Zožeň nový film."

"Nemôžem odísť," riekla, trochu podráždená. Týmto si už prešli. Niekoľkokrát krát. Ťažko sa vedľa neho posadila.

"Privolať nejaký?" spýtal sa, znejúc trochu nádejne.

"Nemôžem a ty to vieš."

"Hermiona, nudím sa."

Zachichotala sa. "Ja s tým nič nemôžem urobiť. Navrhujem ti, aby si si našiel nového koníčka."

"Ako čo? Čítanie?" povedal s posmechom.

"Mňa si nepočul sťažovať sa, že sa nudím, však nie?"

"No tak," zakňučal. "Poďme prehľadať Malfoyovu izbu!"

"Ron! Tento nápad tu už bol a odmietol sa."

"Ale tebou!"

"Ja by som jemu nedovolila, aby ti prehľadal izbu."

"No tak, s tebou nie je žiadna sranda."

"Povedala som nie, Ron."

Vydal len akýsi neurčitý zavrčiaci zvuk a pokračoval v prepínaní kanálov na televízore.

ooo

Ten večer po večeri, keď bol Ron bezpečne z dosluchu, Ginny  povedala, "Hermiona, chcem vedieť, čo sa deje medzi tebou a Malfoyom."

"Čo tým myslíš?" pomaly sa spýtala Hermiona.

Ginny sa uškrnula. "Myslím, že presne vieš, čo tým myslím."

Napriek tomu, že dúfala, že sa tomuto nevyhnuteľnému rozhovoru vyhne len o chvíľku dlhšie, možno čím skôr tým lepšie. A... vo všetkej úprimnosti, bolo prirodzené pre ženy chcieť sa porozprávať o mužoch, ktorí sa im páčili.

Hermiona sa placho usmiala. "Nuž..."

"Páči sa ti?" spýtala sa Ginny, tváriac sa súčasne vážne aj vzrušene.

"Ja... Áno. Ach, ja som to povedala. Nemôžem tomu uveriť. Nikdy som to nepovedala nahlas!"

Ginny sa srdečne usmiala. "Mala som podozrenie, odkedy sme sem prvý raz prišli. Ten večer, čo ste nám s Harrym všetko vysvetľovali... tak vehementne si ho bránila a to, ako sa na teba pozeral, bolo vyložene vášnivé."

Hermiona sa začervenala. "Nuž, no tak, to by som nerozoznala..."

"A potom ten fakt, že tu chcel Rona a mňa, aby sme boli s tebou. Potom tie šaty, a tá iskra, čo sa ti objaví v očiach, kedykoľvek o ňom hovoríš. Je to do očí bijúce, aby si vedela."

Hermionine oči sa roztvorili. "Myslíš, že má Ron podozrenie?" spýtala sa Ginny.

Ginny začala krútiť hlavou, ale prerušil ich hlas.

"O čom mám podozrenie?“ Ginny a Hermiona sa na seba pozreli, keď Ron vošiel hlbšie do kuchyne a posadil sa ku nim za stôl. "Čo by som to mohol podozrievať?"

"Teraz sa, Ron," začala Ginny, "rozprávam s Hermionou."

"Áno, a ja nie som úplný hlupák, aby si vedela. Bol som len v druhej izbe. Lenže som všetko nezachytil. Čo je s Malfoyom?"

"Nič," rýchlo povedala Hermiona.

Ron si odfŕkol. "Určite musíš vedieť, že ti neverím." Vzdychol si. "Fajn, je toto o tebe a Malfoyovi?"

Hermiona chvíľu vydržala jeho pohľad než sa rozhodla, že jej je jedno, či to Ron vie. Potrebovala, aby videli Draca jej očami a nie ich vlastnými.

"Ja... ja ho mám rada, Ron."

Skoro mu oči vypadli a otvoril dokorán ústa. "Čože!?" vykríkol, jeho odpor zjavný. "Čo - ako? To je... čo že?"

Hermiona sa pozrela na svojich dvoch priateľov. Mohli vôbec skutočne prijať, čo by im povedala? Ginny možno, ale Ron bol iný príbeh. Napriek tomu, že spolu krátko chodili a zistili, že je im lepšie ako priateľom, bol k nej veľmi ochraniteľský ohľadom chlapíkov, s ktorými chodila.

"Ach, Ron, dospej," hrešila ho Ginny. "Nechaj ju na pokoji. Ak sa niečo medzi nimi dvoma deje, potom my - vrátane teba - to musíme prijať. A jeho."

Ron zvraštil nos. "Ako keby ten blbec mohol byť pre teba dosť dobrý, Hermiona."

Nič nepovedala, len sa pozerala do lona.

Potom Ron pomaly povedal, "ty.. ho máš... rada."

Zhlboka sa nadýchla. "Áno."

"Ale ako?" spýtal sa Ron. "Ako ho môžeš mať rada? Ako dokážeš zniesť byť s ním v jednej miestnosti? Zabil ti rodičov!"

"Viem, Ron. Ale... Neviem, veci sú iné. On je taký iný. Nemôžem vám začať hovoriť, aké to bolo žiť tu."

"Kedy si k nemu začala niečo prvý raz cítiť?" spýtala sa Ginny.

"Po Vianociach. Spomínate si, keď sme vám povedali, že ma napadol Lucius?"

"Áno," odvetil obozretne Ron.

"Nuž, Lucius mi neublížil - nie priveľmi. Draco a Harry po mňa prišli a neskôr bolo všetko v poriadku. Tak či tak môžem povedať, že Draco bol naozaj rozčúlený tým, čo jeho otec urobil, ako keby mu na mne naozaj záležalo. A, nuž, pomohol mi prekonať to a bol vždy láskavý a starostlivý, napriek tomu, že súčasne bol nemožný a taký istý ako vždy býval. Ach, to je tak ťažké popísať."

"Dôležitejšie je," riekol Ron, "či on k tebe cíti to isté?"

Hermiona nemohla dlhšie zadržať ten obrovský úsmev, ktorý sa hrozil, že sa sám ukáže, odkedy pripustila, že má Draca rada. "Ja... myslím, že áno."

"Tak ty myslíš? Nemala by si to vedieť?" odvetil Ron.

"Nikdy sme sa o tom vlastne nerozprávali, Ron. Ale... pobozkali sme sa."

"Čože?!" zakňučala Ginny a zrútila sa do stoličky. "Ty si ho pobozkala? On ťa pobozkal? Aké to bolo? Ach, pri Merlinovi, Hermiona!"

Ron sa tváril, ako keby by mu mohlo byť zle z niečoho, čo zjedol na večeru.

"Áno, pobozkal ma. Bolo to..." Ako možno popísať niečo také dokonalé, také intenzívne a mocné a také... smutné?

Ginny jej stisla ruku. "To je v poriadku. Nechaj si to pre seba."

Hermiona sa na priateľku usmiala a opätovala jej ten stisk.

"Kedy si si uvedomila, že mu na tebe záleží?"

"Myslím, že mu na mne akosi záležalo po celý ten čas. Videla som to, keď sa obzriem späť, v maličkostiach, ktoré robil, ako keď ma vždy v noci skontroloval, aby sa ubezpečil, že som prikrytá, keď spím, ako myslel po celú dobu na moju bezpečnosť. Nemyslím si, že ma mal rád, len sa o mňa staral. Dokonca ani neviem s istotou, čo cíti, tak sa stráži a v okamihu, keď vysunie tú desaťstopovú stenu s oceľovými mrežami, nikto cez ňu neprejde."

"To znie -  báječne," riekla Ginny, usmievajúc sa na ňu.

"Neviem, čo to je. Jediné, čo viem, že by radšej nemal zomrieť, inak sa strašne naštvem."

"Mohlo by sa to stať?" spýtal sa Ron.

"Haló! Idú bojovať s Voldemortom. Je jasné, že smrť je možnosťou.!

"Nehovorme o tom," riekla Ginny.

"Poďme sa hrať Rachotiacu sedmu (Řachavého Petra)!" povedal Ron. Ginny nadšene prikývla a Hermiona sa usmiala. Vyhýbanie sa šalelo v miestnosti (Avoidance was running amuck in the room.). Šla za dvoma ryšavcami do obývačky, aby sa pripojila k hre.

o Deň dvadsiaty štvrtý o

Prásk!

Draco za sebou zatreskol dvere a nahnevane sa v izbe prechádzal. Harry prišiel hneď za ním.

"Malfoy, počkáš sekundu?"

Zízal na Harryho, ale nič nepovedal.

"Draco -"

"Čo je? Čo chceš?"

"Ja - nuž, ak si chceš o tom pohovoriť..." Harryho hlas zmĺkol pri pohľade na zúrivosť v Dracových očiach.

"Mám na čele prekliateho leva alebo čo? Niečo, čo ťa núti myslieť si, že som jeden z vašej bandy? Ja sa nerozprávam. Nechcem sa otvoriť, povedať ti, ako sa cítim." Vzdychol si a prehrabol si rukou vlasy. "Nič z tých nezmyslov. Ja - ja chcem, aby si ma nechal na pokoji."

"Dobre, dobre, beriem to. Nechceš sa so mnou rozprávať."

Draco sa posadil na kraj postele a nechal hlavu klesnúť do svojich rúk. Harry stál neohrabane stále pri dverách, pozerajúc sa na Dracov chrbát.

"Ale hovoril by si s Hermionou? Keby tu bola?"

Draco sa otočil a venoval mu vražedný pohľad. "Ona... je tentoraz mimo, ona... tu nie je, ona... nie, nerozprával by som sa s ňou." Zastal. "Ja - ja možno; nie. Nerozprával by som sa. Chcem povedať, čo by som mal povedať?"

"Je to tvoj otec."

"Áno, viem. Preto sa ma pýtaš, či sa o tom nechcem porozprávať."

"Nie je to len nejaký náhodný človek."

"Ja viem, čo je zajtra, Harry. Došlo mi to. Ale ja sa nepotrebujem porozprávať, dobre?" povedal Draco s neobyčajnou mrzutosťou. Otočil sa tvárou k stene, chrbtom k Harrymu.

"S ňou by si hovoril," odvetil Harry.

"Neviem," povedal Draco. "Je - je to nepravdepodobné. Je v inom svete, tu neexistuje. Musím toto urobiť, nemôžem na ňu myslieť. Alebo... na čokoľvek jej."

"Rozumiem tomu."

"Takže je nezmyselné pýtať sa, či by som s ňou hovoril. Nehovoril som predtým, napriek tomu, že sa ponúkala. Mohol som, viem, že som mohol.  Možno som mal, neviem. Dobre? Ja..."

"Miluješ ju?"

Dlhý čas mlčal, kým odpovedal. "Spýtaj sa ma zajtra."

ooo

"Hermiona?"

"Áno, Ginny?"

"Už je to tri týždne, vieš."

"Viem." Znova boli na gauči. Hermiona mala podozrenie, že bude navždy zmenený vďaka ich neustálej prítomnosti na jeho matracoch.

"Povedala si, že budú preč asi štyri?"

Hermiona prikývla.

"Už - už je v poriadku robiť si starosti?"

"Ako keby si si ich nerobila po celý čas."

"Nuž, mám na mysli totálne znepokojovanie sa. Vieš, nič nezadržiavať."

Hermiona sa zachichotala. "Chápem."

"Takže, čo robíš, keď si začneš robiť starosti?"

"Ginny, pýtaš sa ma ako sa znepokojovať?"

"Len som uvažovala..."

"Zvyčajne prestanem jesť, nespím dobre a proste som všetko skazila, obvykle."

"To znie, ako sa ja cítim."

"Pozri, skúsme to, ty a ja a Ron. Skúsme sa posnažiť, aby sme neochoreli. Chcem povedať, kto vie, čo sa stane, keď sa vrátia?" Pozrela sa na Ginny, nútiac ju zapamätať si pozitívne myslieť, vedieť, že sa v skutočnosti vracajú. "Chcem povedať, kto vie, čo budú od nás potrebovať, musím byť pripravení sa pohybovať, chodiť."

"Správne, áno. Takže stále jeme."

"Áno. A musíme spávať."

"Dobre."

"Fajn."

"Hermiona?"

"Áno, Ginny?"

"Zostaneš dnes v noci so mnou?"

"Samozrejme. Ako sa držíš?"

"Nemôžem uveriť... je to tu. Chcem povedať, naozaj je to tu."

"Viem," riekla Hermiona.

"Hej, Hermiona?" zavolal Ron. O chvíľu neskôr sa zjavil pri dverách.

"Áno, Ron?"

"Kde sú tie - oh. Prepáčte."

"To je v poriadku. Hovorili sme o Harrym."

"Ach," povedal pozerajúc sa na zem. "Áno. Uhm, kde sú cereálie?"

"Dnes ráno sme ich minuli."

"A čo mám akože jesť?"

"Ale to nie sú raňajky."

"Viem, som hladný."

"Nuž, urobím ti nejaké vajíčka."

"Nechcem vajíčka."

"To je to, čo máme."

"Nemôžeš poslať von sovu po cereálie?"

"Ron!" riekla Ginny. "Poď sem, prestaň."

"Prepáč, ja len... Nemôžem hovoriť o Harrym, to je všetko."

"Viem," riekla Hermiona, usmejúc sa na neho. "Pripravím nejaké vajíčka."

"To je všetko?"

"To je všetko, Ron."

Prikývol a odišiel od dverí, ale vrátil sa o chvíľu neskôr. Sadol si vedľa Hermiony na gauč a objal ju rukami. "Nechápem ako to, že si teraz taká silná. Ja - ja nie som. Naprosto nie som. Ledva sa držím. Musím myslieť na cereálie každý okamih, čo som hore, aby som nezošalel."

"Ja by som nepredpokladala, keby že som tebou, že si vediem nejako lepšie ako ty. Len to dávam najavo inak."

"A ty si robíš starosti aj o Malfoya," riekla Ginny.

Hermiona sa chabo usmiala a pozrela sa na podlahu. "Áno. Robím. Napriek tomu, že mi sľúbil, že sa vráti späť."

"Sľúbil?"

"Áno. Mám na mysli, že toto je jeden z tých sľubov, ktoré dávaš, keď existuje šanca, že ich nebudeš môcť dodržať. Bojím sa o nich oboch. Nie je to naozaj nové; len predstieram, že je to ako každá ich iná misia. Vrátia sa späť. Draco možno bude mať ďalšie zlomené rebro, alebo Harry bude mať konečne nejaký ten škrabanec, ale budú v poriadku. To je jediné, čo môžem urobiť, to je to, ako sa s tým vyrovnávam."

"Len ďalšia misia."

"Už je dvadsaťštyri dní. Takto dlho sme to zvládli. Ja- ja naozaj verím, že to Harry dokáže. Môže. Harry to môže zvládnuť."

"Čo ak sa niečo stane Malfoyovi?" spýtala sa Ginny.

Hermiona sa priškrtene zasmiala. "Nuž, predpokladám, že budem..." Stratená. "Neviem, nedokážem si to ani predstaviť. Tak veľmi som dospela, odkedy som ho spoznala a nakoniec som sa oslobodila od smrti mojich rodičov. Dlhujem mu to. On je..." Hlas sa jej zlomil a jej oči sa naplnili slzami.

Ginny ju objala a pošúchala jej hlavu. "Miluješ ho. Však?"

Hermiona stále nič nemohla povedať, tak len prikývla a plakala silnejšie, a Ginny ju pevnejšie objala.

o Deň dvadsiaty piaty o

"Draco?"

Ťažké srdce. "Áno?"

"Si okej?"

Dlhá pauza. "Áno."

"Je mi - je mi to ľúto."

"Áno." Povzdych prázdneho srdca.

"Takže... chceš... hovoriť..."

Pohľad.

"Myslím, že nie. Ach, o včerajšku."

"Áno."

"Milu - miluješ ju?"

"Áno." Draco mal problémy s dýchaním. Mal problém myslieť. Mal podozrenie, že to možno malo niečo spoločné s tou hlodajúcou, hnisajúcou dierou v jeho srdci, ktorá sa otvorila napriek jeho prianiam, napriek jeho najlepšiemu úsudku. Proste sa to stalo, bez varovania. "Povedal som mu to."

"Ach," riekol Harry.

"Kým som čakal na teba. Krátko sme si... pokecali."

"Nehádam, že by si chcel o tom hovoriť."

Draco sa zachichotal. "Nie."

"Ale s Hermionou by si hovoril?"

"Možno. Keby sa spýtala."

"Čo sa spýta."

"Áno."

"Budeš v poriadku?"

Ďalšia dlhá pauza. "Áno."

o Deň dvadsiaty deviaty o

"Harry?"

"Áno?"

"Je to tu."

"Ja viem."

Pozreli sa na seba a niečo medzi nimi mlčky prešlo - úplná a naprostá dôvera a odhodlanie, prijatie toho, čo musia urobiť. Harry sa pozrel na dvere, pred ktorými stáli.

"Harry."

"Áno."

"Je toho toľko, čo si prajem, aby som bol povedal," riekol Draco, znejúc trochu zúfalo. "Prečo som nepovedal?"

"Draco, prestaň. Mal si svoje dôvody."

"Áno, viem, ale teraz mi nepripadajú ako správne. Mal som jej povedať všetko."

"Spomeň si na to nebezpečenstvo, ktoré by ti hrozilo, keby si povedal."

"Jednako. Čo by to bolo v porovnaní s týmto? Mal som jej to povedať."

"Prestaň. Prestaň o tom premýšľať."

"Tak veľa vecí si prajem, aby som bol povedal."

"Dostaneš sa k tomu. Len proste... nezomri, dobre?"

"Správne. Budem na tom pracovať."

"Harry?"

"Áno?"

"Ak to nezvládnem... povedz jej, že mi je to ľúto."

"Povedať jej, že je ti ľúto?"

"Ja - ja som jej sľúbil, že sa vrátim späť."

"Čože?"

"Bola to jediná možnosť, ako jej zabrániť, aby išla s nami."

"A nemal si v úmysle dodržať ten sľub?"

"Ach, ubezpečujem ťa, že naozaj by som dal prednosť zostať nažive počas tohto...  podniku. Ale veci sa stávajú. Nikdy nevieš."

"Nuž... zdá sa, že máš sľub, ktorý musíš dodržať. Nedovolím, aby si opustil Hermionu."

"Ako som povedal, mám plne v úmysle sa vrátiť živý a dýchajúci. Radšej... by som jej všetko povedal osobne. Ja..." Usmial sa. "Naozaj by som rád, aby ma znova pobozkala."

Harry spadla sánka. "Nuž, potom by sme sa mali radšej postarať, aby sa to stalo."

ooo

"Pripravený, Harry?"

"Pripravený, Draco?"

ooo

"Hermiona."

Srdečne na neho pozrela. "Ahoj, Ron."

"Niečo sa stalo. Cítim to."

Mráz prebehol Hermione po chrbte a úsmev jej vybledol. Vložila ruku do vrecka hábitu a zacítila hrubú obálku od Draca. Nič nenaznačovalo žiadnu zmenu.

"Čo tým myslíš, Ron?"

"Sedel som dnes na Harryho metle, nohami brázdil vodu. Fúkal studený vietor, skoro ma zhodil. Potom zavial teplý vánok a to ma rozosmialo. V tom vánku bolo niečo báječné. Pozrel som sa do vody a bola jasnejšia, trblietala sa jasnejšie. Videl som ryby plávať tesne pod povrchom, viac než som kedy videl. Naozaj som si myslel, že tancujú."

Hermiona sa zamračila. "Čo myslíš, že to znamená?"

"Neodvažujem sa povedať. Ale som plný nádeje."

"Vďaka, Ron. Za to, že si mi to povedal. Dúfam, že máš pravdu."

Prikývol a šiel na poschodie.

Hermiona doupratovala po večeri. Zobrala Dracov plášť a knihu von na verandu, ale nelistovala stránkami. Len zízala neprítomne na smutný oceán; v diaľke počula neustále burácanie narážajúcich vĺn.

Nebolo to tak, že by niečo čakala; len sa pozerala. Myslela na to, čo Ron povedala a uvažovala, čo to znamenalo. Bolo to skoro poetické - tancujúce ryby.

Kým pozerala do hlbín nočnej oblohy, jej oči sa zamerali na niečo pohybujúce sa. Mozog sa jej naštartoval a sledovala, ako to niečo rastie. Videla mávajúce krídla - bol to vták, sova. Hermiona vydýchla vzduch, o ktorom ani nevedela, že zadržala. Len sova.

Pristála vedľa nej a nastrčila nohu. Dala dole pergamen a vzdychla si. Ďalší prázdny kúsok pergamenu, poslaný Harrym a Dracom. Aspoň vedela, že sú stále v bezpečí. Hodila pergamen na sedadlo vedľa seba a práve chcela otvoriť knihu, keď jej oko niečo zachytilo. Niečo na tom pergamene bolo. Rýchlo ho popadla a otvorila ho.

V úplnom strede malého, štvorcového pergamenu bola pečiatka. Stálo na nej, "Nemocnica Sv. Munga pre..." Zažmurkala a tá vec sa začala krútiť a potom dymiť.

Vyskočila z kresla a vbehla do domu a jačiac hore schodmi.

"Ron! Ginny! Zobuďte sa! Vstávajte! Hneď! Musíme ísť! Poďte!"

Otvorila Harryho a svoje  dvere, stále kričiac. Ron a Ginny sa zjavili vo svojich dverách, vyplašení.

"Čo je, Hermiona?" povedal Ron s roztvorenými očami.

Strčila mu pergamen do tváre. "Sv. Mungo. Poďme už." Ron a Ginny schmatli svoje plášte a nasledovali Hermionu dole schodmi, kde sa premiestnili.

Keď prišli do Sv.Munga, Hermiona šla priamo k čarodejnici, ktorá vravela ľuďom, kde ležia pacienti.

"Harry Potter," vyhŕkla.

Čarodejnica sa zamračila. "Harry Potter? Pozrime sa... hmm... len rodina. Siedme poschodie; časť s obmedzeným prístupom." Pozrela nahor. "Je tu nejaká rodina?"

"Ginny. Je jeho manželka."

"Choďte teda."

Nasledovali Ginny k výťahu, ktorý ich odviezol na siedme poschodie. Keď sa dvere otvorili, uvideli masu ľudí na chodbe - celý Rád, z bežného pohľadu.

Pribehli k izbe, ktorá sa zdala byť centrom aktivity. Pán a pani Weasleyovi boli jediní vo vnútri. Hermiona sa obzerala po chodbe po Dracovi, ale nečakala, že ho tam uvidí. Jednako bola trochu smutná. Došlo jej, že je v inej miestnosti, neuveriteľne zbitý, ak jeho súčasný stav bolo treba spomínať, ale nie mŕtvy. Vedela, že nebol mŕtvy.

Ginny zabúchala na dvere. Molly sa pozrela nahor a uvidela trojicu nakúkať dnu. Otvorila dvere a vtiahla ich dnu.

"Čo sa stalo?" spýtala sa Hermiona. Harry ležal na posteli, spal.

Arthur prehovoril. "Dostali sme urgentnú sovu asi pred dvoma hodinami, aby sme prišli. Harry nás určil ako najbližších príbuzných." Molly potiahla nosom. "Prišli sme a dozvedeli sme sa, že sem priniesli Harryho a že je zranený. Poslali sme po pár členov Rádu, a, nuž, prišli všetci."

"Je v poriadku?" spýtala sa Ginny, sotva schopná udržať sa, aby nezačala hysterčiť.

"Myslia si, že áno, drahá. On - on porazil V - Voldemora a zasiahla ho časť akéhosi kúzla, keď Temný pán zomrel. Liečitelia sa snažia prísť na to, čo to bolo."

"Voldemort je mŕtvy?" spýtal sa Ron.

"Áno, miláčik," riekla Molly, usmievajúc sa cez slzy.

Hermione víril mozog. Voldemort bol mŕtvy; všetko skončilo. Všetkému bol koniec. Žiadna ďalšia vojna, žiaden ďalší Voldemort.

Malfoy.

"Ako sa sem dostal Harry?" spýtala sa. Ron s Ginny sa na ňu pozreli, ich tváre vážne a oči dokorán.

Arthur sa zamračil. "To je tá divná časť. Povedali nám, že Draco Malfoy, ten zo všetkých ľudí, ho sem priniesol. Nakráčal si rovno do vestibulu, nesúc Harryho. Povedali, že sám dosť divoko vyzeral, šaty dotrhané a trochu krvácal, ale vošiel dnu a každý len vypliešťal oči. Prajem si, aby som to videl. Nikto ani jedného z nich nevidel mesiace a potom  sa spolu ukážu v nemocnici. Liečitelia pribehli k Harrymu a zobrali ho od Malfoya, ktorý odmietol opustiť Harryho až kým sa nedozvedel, že Harry bude v poriadku. Keď ho uistili, že sa Harry uzdraví, dovolil, aby ho zatkli."

Hermiona nemohla dýchať; nemohla hovoriť ani premýšľať. Azbakan. A hľadaný muž číslo jedna, keď bol teraz Voldemort mŕtvy.

"Ach, Hermiona," povedala Ginny.

"To je v poriadku," povedala si. "Pôjdem mu pomôcť."

Molly bola očividne zmätená. "Pomôcť komu?"

"Musím pomôcť Dracovi. Pre neho bude len Bozk, ak to neurobím."

"Mami, uvoľni sa, prosím," riekol Ron. "On je - v poriadku. Pomáhal Harrymu, prisahám."

"Ale - Draco Malfoy," povedala krajne ustarostená a nedôverčivá. Arthur sa na nich mračil.

"Mami," riekla Ginny. "Prečo by sem bol priniesol Harryho, keby nebol dôveryhodný? Keby chcel, mohol ho zabiť. Ale neurobil to."

"Neviem, deti," riekol Arthur, pozerajúc na Molly. "Priznávam, je to zvláštne, ale..."

"Idem hneď," riekla Hermiona Ronovi a Ginny. Pohla sa k dverám.

"Zober so sebou Charlieho!" zavolala Molly, keď sa za ňou zavreli dvere.

ooo

Poznámka na záver: Vďaka za prečítanie! Názov tejto kapitoly pochádza z "Time" od Pink Floyd.

Moja poznámka. Názov kapitoly áno, ale ten úryvok je na anglických stránkach súčasťou pesničky „Time“, ale na našich (aj CZ aj SK) pesničky „Breathe Reprise“.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 07.02. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: hana - 09.03. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: teriisek - 25.09. 2009
Tak to bylo překvapení, myslela jsem si, že to bude trvat ještě bůhvíjak dlouho, než Voldemorta porazí a ono to bylo tak rychlé! Nicméně kapitola skvělá, ty kratičké rozhovory tomu dodaly správnou atmosféru a jsem ráda, že to oba přežili... tak snad to dopadne dobře! Díky moc za překlad i za věnování:)

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: Leann - 23.09. 2009
OMG, krásna kapitola. A Draco konečne nahlas povedal, že ju miluje! Som absolútne nadšená. Ale takto to useknúť? To sa už blíži mučeniu. Viem, že si písala, že si od tejto poviedky potrebuješ oddýchnuť, ale dúfam, že ten oddych nebude príliš dlhý... inak to asi neprežijem. Strašne sa teším na to, keď sa Hermiona stretne s Dracom, to bude určite fantastická kapitola. Skvelý preklad, jimmi, vďaka!

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: Teddy - 23.09. 2009
Nedýchám. Opravdu a regulérně jsem tu poslední část téhle kapitly zadržovala dech. byla trošku zmatená, přesto ale ten konec... Já se tak strašně bojím... Tak strašně nechci, aby umřel v Azkabanu. Bez ní... Na konci jsem měla oči zalité slzami a nemohla racionálně přemýšlet. Prosím... jenom, ať se mu nic nestane! Tohle napětí bych nepřežila, budu se musét podívat na originál... Je to jedna ze dvou povídek, který čtu, takže to prožívám naprosto reálně a celý mě to strašně děsí... Lepší by přece ´bylo, kdyby se všechno dozvěděla od něj a ne z nějaké závěti nebo dopisu iod něj... Jimmi, Jimmi, ty mě tím výběrem povídek zabiješ! :D Jdu se podívat na originál! Díky :) T.

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: JSark - 23.09. 2009
Á, je po Voldym, hurá! Len dúfam, že Hermiona zachráni Dracovi zadok... Inak, v tejto kapitole bol zábavný Ron - na začiatku pôsobil takým tým zvyčajným nablblým dojmom, ale ku koncu bol prekvapivo vnímavý (viď tancujúce ryby). Zaujímavé. Diky moc. :DDD

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: gama - 23.09. 2009
Skvělé. Nevím jak vydržím do další kapitoly:-/

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: Sela - 22.09. 2009
Tak už to mají za sebou. Doufejme. :-) Obrovský dík, za skvělý a rychlý překlad i za věnování.

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: Beruška - 22.09. 2009
nádhera, přežili - oba, díky bohu. teda popis Artura skvělej, tak to i útesáci zvládli. Teď už jen vysekat draca z azkabanu a zachránit mu zadek před mozkomořicí ehm, byla jsem líná se přihlašovat, páč jsem na jinm nb, tak jsem to tam jen napsala ale jsem to já beruska1 :-D díky :-*
Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: Jimmi - 22.09. 2009
Ja viem, že si to ty. Veď preto môžeš toho anonyma prepísať aj bez prihlásenia.

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: Neprihlásený - 22.09. 2009
Kolko kapitol nás ešte čaká ?
Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: Jimmi - 22.09. 2009
Treba sa kuknúť na profil poviedky v menu - 44 bolo spolu. Myslím, že sedem hlavných.

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: cyrus - 22.09. 2009
ja som prva??? neverim... no uuuuzasne... miluje ju... heeeh... no my sme si to vsetky vedeli uz davno, ale aj tak je to super ked to uz vie aj on... fakt skvela poviedka, skoda, ze uz bude koncit... :))) Jimmi dakujem za preklad opat raz vyborne odvedena praca...
Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: cyrus - 22.09. 2009
ale tak nie som prva... dokonca ani druha... mam teda riadne zamrznuty ten net...

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: HOPE - 22.09. 2009
to byla krásná kapitolka, moc krásná děkuji za překlad a za věnování

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: 32jennifer2 - 22.09. 2009
KONEČNE je po všetkom. teraz už len čakať, ako a to vyvinie. dufam, že ho nebudú súdiť ako vraha alebo čo. dufam ze sa za neho hermiona prihovorí...=) ach, už sa teším, ako jej draco ukáže rodičov, len dúfam, že sa na neho nenahneva...ach, myslela som si, že ten boj s voldemortom tam bude horšie popísaný, podrobnejšie, ale neva...teším sa, že je po všetkom zlom...už to len nejako zakončiť.. díky Jimmi

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: eternallife - 22.09. 2009
Pane jo tak Voldemort je už mrtvý konečně:) Jsem zvědavá jestli Hermiona uspěje bez větších problémů v Azkabanu ohledně Draca a taky jak to bude s Narcissou. Děkuju za věnování a překlad nemůžu se dočkat další.

Re: Kapitola 30 Dostihnúť slnko Od: kometa - 22.09. 2009
Co říct? Nádhera, nádhera, nádhera - díky moc, Jimmi! Nemůžu se dočkat, co bude dál...

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke