Preklady fanfiction Harryho Pottera

---------------------

Hermione sa zastavil tep, keď počula hlas, ktorý jej odpovedal. Zafúkal silný poryv vetra a zhasol tri sviečky, ktoré osvetľovali miestnosť. Vystrašene vstala z postele a otočila sa k dverám.

Z druhého konca miestnosti sa na ňu usmieval Cassius a s každým nádychom sa jej zrýchľoval tep. Jeho čierne oči sa na ňu sústredene upierali, a hoci bol skrytý v tieni, Hermiona rozoznala medzi jeho prstami hrubú obálku.

„Lady Malfoyová,“ začal zdvorilo a uklonil sa.

Hermiona sa kútikom oka pozrela na dvere, ktoré boli vzdialené aspoň desať metrov. Cassius by ju zabil skôr, ako by stihla urobiť prvý krok. Draco však práve odišiel, možno keby zakričala, dokázal by ju počuť.

„Tieto steny nerozprávajú žiadne príbehy, lady Malfoyová,“ vysvetlil Cassius, akoby počul, čo si myslí. „Ak sa nemýlim, čo si rád myslím, mohla by si sa ukričať do modra a Draco by ťa nepočul.“

Hermiona preklínala samu seba, keď si uvedomila, že Cassius má pravdu. Draco a Pansy zapečatili hlavnú spálňu kúzlom, ktoré blokovalo všetok hluk vychádzajúci z miestnosti - paradoxne to urobili kvôli ochrane.

„Môžeš skončiť s tým divadlom,“ odsekla Hermiona. „Viem, že máš moje osobné záznamy.“

Cassius zvraštil obočie a pozrel na obálku v rukách, na ktorú Hermiona upierala pohľad. „Hermiona Grangerová sa k tebe hodí viac ako lady Malfoyová.“

„A prečo?“

Cassiov úsmev sa rozšíril. „Jednoducho to tak je.“

Hermiona sa mu mimoriadne zmätene pozrela do tmavých očí. „Takto zabíjaš všetky svoje obete?“

„Vlastne by ťa malo potešiť, že mám nižší počet mŕtvych ako väčšina ostatných smrťožrútov vrátane Draca.“

„On nie je smrťožrút,“ odvetila Hermiona. Cítila sa trápne, keď sa hádala s Cassiom, keď bol tak blízko nej, pretože bol asi o stopu vyšší. Ustúpila o dva kroky dozadu.

„Znie to, akoby si sa ma pýtala, či je,“ odvetil.

„Ja viem, že nie je.“

„Ja tiež,“ súhlasil. „To Adriina smrť ho naklonila na druhú stranu.“

Hermionine oči sa rozšírili a prezradili jej prekvapenie, pri ktorom sa Cassiusovi pobavene zablysklo v očiach. „Videl som ho deň po jej smrti, vieš, v Belize,“ povedal jej. „Zmocnil sa ho pocit viny - bral si dlhšie služby na výcviku, dobrovoľne sa hlásil na tie najťažšie a najbolestivejšie úlohy a ja som hneď vedel, že nás Draco Malfoy opustil.“

Hermiona stála veľmi pokojne, stále sa bála. „Kto je tá bytosť v Malfoyových žalároch, Hermiona?“ spýtal sa jej.

„Aká bytosť?“

Cassiusove oči sa prižmúrili na tenké štrbiny a rozopol si bielu košeľu, čím odhalil svoju bledú hruď. Na pozadí kvapôčok potu Hermiona zbadala slabé stopy krvi, ktoré sa miešali s úzkym pruhom roztaveného mäsa. „Bytosť, ktorá mi toto urobila.“

Hermionino srdce zúrivo bilo, keď mesačné svetlo zalialo tmavú miestnosť svojou striebornou žiarou. Videla, ako Cassius analyzuje každý pohyb jej tváre, a zmocnil sa ho spokojný výraz - vedel, že to vie.

„Dnes popoludní som stretol Draca a on bol... takmer vystrašený, povedzme? Myslel si, že idem do žalárov.“

„A tak si sa išiel sám presvedčiť, čo skrýva, však?“ dokončila Hermiona za neho.

Cassius pokrčil plecami. „Som veľmi zvedavý človek.“ Usmial sa, keď si prezeral slabé jazvy, ktoré jej zostali na rukách, a dodal: „Vidím, že to máme spoločné. Ale toto stvorenie - podobalo sa na Adriu.“

„Mŕtvi ľudia nekráčajú,“ odsekla Hermiona.

Cassius sa zasmial jej odolnosti a prekonal vzdialenosť medzi nimi. „Toto miesto nie je na mape* – tu sa môže stať čokoľvek.“

Hermiona urobila ďalší krok dozadu a pocítila, ako chrbtom narazila na stenu za sebou, drsná štruktúra sa jej zaryla do ramien. „Prečo záleží na tom, kto to je?“ spýtala sa potichu.

„Takže je to Adria,“ potvrdil. „Je to zaujímavé. Podľa toho, čo som počul, zomrela ako všetky ostatné otcove obete, takže celkom nechápem, prečo sa len ona zmenila na toto.“

Priložil si prsty na spálené mäso na hrudi a mierne sa strhol od bolesti. Všimol si, že Hermiona sa naňho pozerá, a tak si na tvár opäť nasadil úsmev. „Tak mi povedz, Hermiona. Je ona dôvodom, prečo si tu? Si taká posadnutá zisťovaním, čo sa z Adrie stalo, že si ochotná riskovať vlastný život?“

Hermiona pokrútila hlavou. „Rovnako dobre by som tu mohla byť, aby som pomstila smrť svojich rodičov.“

„Mohla by si,“ súhlasil. „Ale nie si. Videl som tvoj nos zaborený v knihách v knižnici, ale ani raz si sa na môjho otca nepozrela s takou nenávisťou, ako keby si myslela len na to, ako ho zabiť.“

Jeho oči tancovali po knihe, ktorú Hermiona práve čítala. Vzal ju do rúk a niekoľkokrát ju otočil. „Myslíš si, že medzi Adriou a Matildinou matkou je podobnosť?“ spýtal sa jej.

Hermionu to zaskočilo. „Ty si túto knihu čítal?”

„Dvakrát,“ povedal jej. „Durmstrang nikdy nemal prísne pravidlá týkajúce sa nelegálnych kníh.“

„Počúvaj ma,“ začala Hermiona nahnevane. „Nehraj sa so mnou. Ak sa ma chystáš zabiť, tak to, prosím, už ukonči.“

Cassius bol teraz len pár centimetrov od Hermiony a sklonil hlavu nízko, jeho pery sa sotva dotýkali jej ucha. „Hermiona, keby som ťa chcel zabiť, už by som to dávno urobil.“

„Tak potom povieš svojmu slizkému otcovi, kto v skutočnosti som,“ odvetila Hermiona a mierne sa drhla na vlastných slovách. Tak či tak sa chystala zomrieť, mohla by to urobiť štýlovo.

„Nepoviem mu to,“ povedal Cassius. „Pravdepodobne mu to však dôjde, ak sa čoskoro neukážeš - preto by si sa mala vrátiť dolu.“

Hermiona mu okamžite pozrela do očí. „Čože?“

„Draco práve v tejto chvíli prichádza sem hore,“ vysvetlil jej. „Príde ti povedať, že Eliáš našiel Adriu a že môj otec začína byť podozrievavý - práve teraz vás oboch hľadá s trochu menej ušľachtilými úmyslami, než sú tie moje.“

„Ty ma nechávaš ísť?“ spýtala sa ešte stále omámená.

„Ja nezabíjam pre zábavu,“ povedal jej.

Odsunul sa nabok, čím si spôsobil bolesť v hrudi a mykol sa. Hermiona videla rovnaký druh účinku ako u Draca a urobila krok k dverám, otočila kľučkou a počula Dracove kroky na vzdialenom konci chodby.

„Matka Matildy Frogwartovej,“ začal Cassius, „bola upírka. Nerád ti prezrádzam zápletku tej knihy, ale napadlo mi, že by ťa to mohlo zaujímať.“

****

Hermiona sa stretla s Dracom na polceste a on si vo svojom ustráchanom stave nevšimol pohľady, ktoré neustále vrhala na hlavnú spálňu.

„Poďme dole,“ povedal. „Lestrange začína byť veľmi podozrivý.“

Hermiona nesmelo prikývla. „Áno.“

Draco sa na chvíľu zastavil, aby zanalyzoval jej poddajnú reakciu, ale hlasné zvonenie starých hodín na prízemí ho vyrušilo. Takmer mechanicky natiahol ruku a Hermiona ju s rovnakým inštinktom prijala.

„Čo je na Cassiusovi také komplikované?“ spýtala sa Hermiona, keď schádzali po schodoch.

„Čože?“

„Pansy mi to povedala... predtým. Povedala, že jeho príbeh je veľmi komplikovaný.“

Skôr než Draco stihol odpovedať, dorazili do obrovskej kruhovej miestnosti a pripojili sa k ostatným smrťožrútom. Hermiona si na tvári vyčarila úsmev, vložila svoju ruku do Dracovej a vykročila vpred. Už z diaľky videla, ako Lestrangeovi nepokojne šklbú ústa, keď na nich uprene hľadel. Pansy sa rozprávala s nízkou blondínkou, zatiaľ čo Eliáš a Ron sa rozprávali opretí o jedno zo zábradlí.

Začala hrať hudba z neznámeho zdroja a skupinky uprostred sa premiešali, aby umožnili vytvorenie tanečného parketu.

„Mali by sme si zatancovať,“ navrhla Hermiona. „Ľudia sa tak s nami nebudú rozprávať.“

„Nie som až taký dobrý tanečník,“ povedal ostro. Očami stále skenoval obvod a chvíľu mu trvalo, kým si všimol blížiacu sa vysokú postavu.

„Počul som, že Lady Malfoyová žiada o tanec?“ Cassius sa usmial. Vymenil si habit a obliekol si novší a čistejší zelené habit.

Ak bol Draco vôbec prekvapený jeho výzorom, nedal to na sebe poznať. Hermiona však zaznamenala malý povzdych úľavy. „Áno, ale odo mňa,“ odvrkol.

„No, my dvaja sme prakticky rovnako starí a rovnako vysokí. Ak by si tak chcela, myslím, že by som mohol byť vhodnou náhradou,“ povedal.

Obaja sa svorne pozreli na Hermionu. Dracova tvár mala mierne samoľúby výraz, keď predvídal jej odpoveď, ale Hermiona mala svoj vlastný program. „Áno, dobre,“ povedala a natiahla ruku.

Zdesený výraz na Dracovej tvári bolo to posledné, čo Hermiona videla, než ju Cassius previedol davom do stredu malého kruhu, ktorý už bol zaplnený tancujúcimi pármi. Objal ju okolo pása a dovolil jej, aby si svoje ruky položila na jeho plecia.

„Som prekvapený, že si súhlasila,“ povedal a plynulo sa pohupoval.

Hermiona na jeho poznámku nereagovala. „To boli tie pokusy s krvou?“ spýtala sa. „Jej matka ju hrýzla a brala jej krv?“

Cassius si vzdychol. „A ja som si myslel, že so mnou chceš tancovať kvôli môjmu peknému vzhľadu.“ Ale dodal, keď videl na Hermioninej tvári vyčítavý výraz: „Áno, myslím, že sa ju snažila obrátiť. Upíri potrebujú veľmi špecifickú krvnú skupinu, teda riedku krv, aby mohli niekoho obrátiť. Krv Matildy Frogwartovej, ktorá mala byť geneticky riedka vzhľadom na stav jej matky, taká nebola.“

„Takže keď jej matku mučil satanský oheň, niečo, čo súviselo s tým, že je upírka, muselo spustiť premenu.“ 

„Možno.“

Tí dvaja tancovali veľmi plynulo a Hermione neušlo, že sa na nich uprelo viac než niekoľko očí v sále.

„Ale to nedáva zmysel,“ odvetila frustrovaným tónom. „Prečo by sa to isté stalo aj Adrii?“

Cassius zvraštil obočie. „Sú úplne rovnaké?“

Hermiona sa odmlčala. „Nie.“

Jeho pery sa skrútili do malého úsmevu a priblížil svoje pery k jej uchu. „Nuž teda, Hermiona, Syballisova doktrína magickej analýzy hovorí, že treba identifikovať spoločný faktor, rozlíšiť rozdiely a každý rozdiel priradiť k určitej vlastnosti.“

Mierne odsunul hlavu dozadu a pozrel sa Hermione do hnedých očí. Všimla si, že jeho oči sa znova vrátili späť z ich tenkej podoby. Posunul Hermionu bližšie k sebe a v tej chvíli pocítila, ako mu pod košeľou pulzuje rozpečené mäso. Trhaným krokom trochu ustúpil a na sekundu zavrel oči.

Skôr než Hermiona stihla zareagovať, Draco sa k nim dvom priblížil a rozdelil ich. „Je mi strašne ľúto, že ťa vyrušujem, ale myslím, že si už dosť dlho zabával moju ženu, Cassius. Som si istý, že je tu veľa iných slobodných žien, ktorým by si mohol spríjemniť večer.“

„Mal som dojem, že nechceš tancovať, Draco,“ odvetil Cassius.

Draco sa uškrnul, keď Cassius chytil Hermionu za ruku a jemne ju pobozkal. „Dúfam, že v tomto budeme môcť čoskoro pokračovať,“ povedal.

Hermiona pomaly prikývla a Cassius odišiel. Skôr než si stihla pozbierať myšlienky a prísť na to, čo Cassius povedal o tých rozdieloch, Draco ju chytil za ruku a ťahal ju ďalej na tanečný parket. „Zatancujme si,“ oznámil rozladene.

„Ach, nebuď príliš nadšený,“ odsekla sarkasticky.

„Áno, no prepáč, že sa k tebe netlačím tak ako Cassius.“  

„Len sme sa rozprávali, Draco,“ prevrátila Hermiona očami.

„Prosím ťa, chýbal len krôčik k tomu, aby ste si navzájom strčili jazyky do krku,“ vyštekol.

„Prečo ti to tak vadí?“ Hermiona vystrelila späť.

„Pretože či sa ti to páči, alebo nie, si vydatá za mňa,“ zavrčal. „Aj keď si mi dala jasne najavo, že to je to najmenšie, čo ťa trápi.“

Ešte skôr, ako Dracovi vyšli tie slová z úst, v tanečnej sále vybuchol obrovský výbuch zelených plameňov. Hermiona sa prudko otočila a vycítila okamžitú strnulosť v Dracovom tele - obaja vedeli, kto to bol.

„Myslela som, že ju Eliáš našiel!“ vykríkla Hermiona.

V dave vypukol zmätok a výkriky bolo počuť z každého kúta kruhovej sály. Všade prevládol zelenkavý odtieň. Draco bez odpovede pritiahol Hermionu bližšie k sebe. „Musíme nájsť Pansy a Weasleyho,“ povedal.

„Do prdele! Ron!“ Hermiona zalapala po dychu a uvedomila si, že zabudla na ostatných. „Myslím, že boli pri severnej stene.“

Draco ju chytil za ruku a ťahal ju cez obrovský zhluk ľudí, ktorí vychádzali z dverí. Vzduchom letelo niekoľko prúdov svetla, keď smrťožrúti začali iniciovať vlastné nepriateľstvo. Siahla si do šiat a vytiahla prútik, ktorý mala prilepený na boku, a neisto ho držala. Plamene sa teraz zachytili na závesoch a zatiaľ čo tie horeli smaragdovo zelenou farbou, niekto prevrátil jednu z veľkých kamenných sôch. Draco s nimi naďalej manévroval a Hermiona nespúšťala oči z Rona alebo Pansy.

„Drž sa pri zemi,“ upozornil Draco hlasno, čo Hermiona sotva počula cez množstvo výkrikov.

Po Lestrangeovi ani Cassiusovi nebolo nikde ani stopy, a kým oni dvaja pátrali, vzduch naplnil vysoký výkrik Adrie. Všetkých obklopil ohnivý kruh a k Hermione priletelo biele kúzlo.

„Protego!“ zakričala a odrazila ho.

„To bolo od Lestrangeových ľudí,“ zakričal Draco. „Musíme ísť rýchlejšie.“

Hermiona zrýchlila a pritom preklínala svoje šaty, že ju brzdia. Po tom, čo sa vyhla obrovskému výbuchu plameňov, zrazu zastala. Na druhom konci chodby, s očami planúcimi rovnako nevyspytateľnými ako zelený oheň, stál Rodolphus Lestrange.

„Zabite ich!“ prikázal a jeho muži vyleteli vpred, v očiach mali len smrť.

Dracovi sa na sekundu zablesklo v očiach a odtiahol Hermionu z cesty, keď jej okolo ucha preletel červený prúd svetla. „Zmena plánu,“ zakričal. „Choď do Južnej veže.“

„A čo Ron a Pansy?“

„Ty choď dopredu, ja ich nájdem!“ zakričal, keď prútikom odrazil dve kliatby naraz. Hermiona obratne manévrovala so svojím prútikom, ale vedela, že proti trom by to neprežili. „Pamätáš si, čo som ti povedal? Všetci sú vedľajší. Ak odídeme, jeho muži možno prestanú útočiť.“

„Kam pôjdeme?“

„Kamkoľvek... na bezpečné miesto, do úkrytu... kam sa Lestrange nedostane...“

Ešte než Draco dokončil vetu, Hermione v hlave naskočilo miesto. „Viem presne, kam môžeme ísť!“

Schovali sa v tieni obrovského stĺpa, zatiaľ čo Draco šmátral po habite a odstraňoval prvú vrstvu, aby si uľahčil pohyby. Obaja sa poriadne potili a podľa všetkého získali ešte niekoľko minút, kým ich Lestrange nájde.

„Môžeš sa premiestniť do Južnej veže,“ vysvetlil jej Draco.

„Nie, nie, nemôžem,“ odpovedala Hermiona zadychčane. „Len ty a Eliáš sa tu môžete zjavovať.“

Draco pokrútil hlavou. „Premiestňovať sa môžu len ľudia s titulom Malfoy a ty ho máš - si lady Malfoyová.“

Hermione sa pri tomto zistení rozšírili oči a v tej istej chvíli dosiahlo Adriino škriekanie najvyšší stupeň. Celá hala sa ocitla v plameňoch a k Dracovi priletel prúd zeleného ohňa. „Sopeinsta Grecgo!“ zakričal a ukázal prútikom.

Z jeho prútika vyletel obrovský prúd bieleho svetla a ešte niekoľko minút odháňal plamene. Tie dve slová však nakopli Hermioninu pamäť a ona opustila súčasnú scénu a vrhla sa späť do obdobia spred niekoľkých týždňov. Bola v žalároch a zelená jej premáhala myseľ i telo rovnako ako dnes. A ležala tam, krvácala a bola na pokraji smrti, keď sa mihol obrovský prúd bieleho svetla a muž zakričal presne to isté zaklínadlo. Ale hmla obklopujúca túto spomienku sa rozplynula a nebolo to nič také, ako očakávala. Nebol to Eliáš, kto vystrelil zaklínadlo, aby ju zachránil - bol to Draco. V mysli jasne videla jeho obrys, biele svetlo z jeho prútika, ktoré od nej odháňalo plamene. Nebol však dosť silný a časť jej kliatby ho zasiahla. Spadol na podlahu.

„Hermiona!“

Jej myseľ sa zrazu prebrala z omráčenej spomienky a počula Dracov hlas. Vystrelil na Adriu ďalšie biele svetlo, ale jeho účinky boli minimálne. „Čo to, dočerta, robíš?“ spýtal sa.

Hermiona zadržiavala slzy a v omámenom výraze povedala: „To ty si ma zachránil.“

Draco sa na ňu chvíľu pozeral, kým odpovedal. „Čože?“

„Ty, ty si bol ten, kto ma zachránil pred Adriou v kobkách a v Severnej veži. Pamätám si to. Bolo to presne to isté kúzlo. Nebol to Eliáš.“

Nedovolila Dracovi odpovedať, ale namiesto toho sa naňho vrhla. Na pravej ruke mal krvavú ranu, ale objal ju okolo ramien a oprel si bradu o jej hlavu. „Mala by si ísť,“ povedal jej. „Stretneme sa o pár minút, keď nájdem Pansy a Weasleyho.“

„Prosím, nezomieraj,“ zašepkala.

Draco sa na ňu, stále v jeho objatí, pozrel s úsmevom na tvári. „To by ma ani vo sne nenapadlo, Grangerová.“

Hermiona sa napriek slzám tiež usmiala. „Neriskuj, Malfoy.“

S veľkou nechuťou ju pustil a otočil sa späť. Hermiona pocítila známe šklbnutie na pupku, keď sa začala premiestňovať, pričom myslela len na Južnú vežu. Posledné, čo videla, než sa rozplynula vo vzduchu, bola vysoká blonďavá postava, ktorá sa vrhla späť do plameňov.

****

*** Koniec kapitoly ***

* You’re off the edge of the map – použitý prekladu z Pirátov z Karibiku. (Tohle místo není na mapě, kamaráde. Tady jsou lvi a příšery.)

A občas mi prehodiť stopy na metre v texte nesedí, tak som zistila, že stále je to spisovné slovo, ale zaujali ma tie miery pri lakťoch :) – nemôže tam byť preklep?

Stopa

stará dĺžková miera rovnajúca sa asi dĺžke ľudského chodidla: anglická stopa. (30,48 cm); ruská stopa. 1/7 sažňa (30,5 cm);

Lakeť

stará dĺžková miera: merať na lakte, lakťami; bratislavský, viedenský lakeť. asi 78 cm; český lakeť. asi 59 cm.

PS. Ešte stále nie sme v polovici, ale už sa blížime... Má to 41 kapitol, takže asi tušíte, že sa niektoré poriadne natiahnu...