Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 25: Osamote 2/2

„Prečo by som sa mal hnevať?“ zareagoval. Keď voda začala vrieť, siahol do tašky a vytiahol vrecúško s lístkami. Štyri z nich opatrne hodil do vriacej vody a potom dodal: „Škoda len, že si ma nepožiadala o pomoc.“

„Nie,“ vysvetlila Hermiona. „Ty to nechápeš, Harry. Keď sme boli na škole, bolo to iné: nikto z nás nemal čo stratiť, ani ja, ani Ron, ani ty. Ty máš teraz rodinu. Máš Ginny, máš Teddyho... Už sa nemôžeš zahrávať so svojím životom, nie keď sú na tebe závislí iní ľudia.“

„Ale Ron môže?“

„Ron nemal prísť,“ sťažka dýchala Hermiona. „Vôbec sa do toho nemal miešať. Toto bol môj boj, ktorý som si mala vybojovať s Lestrangeom, a smrť mojich rodičov som mala pomstiť. Nežiadala som Rona, aby mi pomohol, nežiadala som Malfoya, aby mi pomohol, ani Pansy, aby mi pomohla, a oni všetci sa do toho zaplietli a teraz sú vďaka mne všetci v nebezpečenstve.“

Harryho oči sa zúžili od strachu. „Kde je Ron?“

Hermiona si priložila ruku na čelo. „Na Malfoy Manor,“ povedala a sledovala, ako sa na Harryho tvári zhmotnil vydesený výraz. „Pansy tam bola, aby pomohla Dracovi, všetko to bol trik, ako dostať Lestrangea na Malfoy Manor. Draco to celé narafičil; nechal ministerstvo, aby ma presťahovalo na panstvo, kým sa nedozvie, kde je Lestrange, aby mi neublížil. Potom ma poslal domov, ale ja som bola... hlúpa a pribehla som späť na panstvo. Bol tam Lestrange a museli sme použiť tú hlúpu zásterku, že som Dracova manželka, aby ma nepodozrieval. A potom sa objavil aj Ron.“

Hermiona pokračovala v rozprávaní svojho príbehu a sledovala, ako sa Harryho tvár nepatrne pohla, keď povedala niečo mimoriadne desivé. Potom príbeh nabral na intenzite a Harry vyskočil, keď čaj, ktorý varil, začal pretekať z kanvice. Rýchlo sa otočil a uhasil oheň. Privolal zo špajze šálku a nalial Hermione čaj tmavozelenej farby.

„Takže Ron a Pansy sú práve teraz na Malfoy manor?“

Hermiona prikývla, priložila si studené ruky na teplú šálku a pocítila náhlu úľavu. Harry chvíľu o niečom premýšľal, kým opäť prehovoril. „Môžeme na Malfoy manor urobiť raziu,“ navrhol. „Lestrange je medzinárodne hľadaný zločinec.“

Hermiona pokrútila hlavou. „Vieš rovnako dobre ako ja, že by boli preč ešte skôr, než by ste sa dostali k bráne. Mužov ako Lestrange zákon nedokáže chytiť.“

„Čo bude s Ronom? Veď ak Eliáš hovorí, že je zatiaľ v poriadku, neznamená to, že bude v poriadku naďalej.“

Hermiona pri tej myšlienke nervózne cukla. „Pansy sa v sídle vyzná oveľa lepšie ako tí smrťožrúti. Musíme prísť na to, čo je Adria zač - jediný spôsob, ako zničiť edaciovú kliatbu na Dracovi, je zničiť pôvodného odosielateľa kúzla.“

„Hermiona, Ronov život je vážne ohrozený.“

„Ja to viem!“ povedala, vstala a otočila sa k malým skleneným dverám, ktoré umožňovali výhľad na ranné svetlo vonku. „Myslíš si, že nechápem, ako blízko k smrti teraz je? Ako blízko sú k nej všetci? Keď o tom premýšľam, privádzam sa na pokraj šialenstva.“

„Čo potrebuješ, aby som spravil? Chcem ti pomôcť.“

Hermiona okamžite pokrútila hlavou. „Nemôžeš riskovať svoj život, Harry. Nie tentoraz.“

„Je to môj najlepší priateľ,“ vysvetlil Harry. „Ty si moja najlepšia priateľka. Nemôžem ťa len tak opustiť. Teda, bolo to v poriadku, keď to bol tvoj vlastný boj, ale nezabudni, že dokonca vtedy som ťa chcel zastaviť, ale teraz umierajú ľudia.“

Hermione zrazu vytreštila oči a v mysli sa jej vybavilo, čo jej povedal Eliáš.

„Na panstve sú mŕtvoly!“ vykríkla zrazu. „Eliáš mi povedal niečo o telách, ktoré sa objavujú v žalároch.“

Harryho tvár stuhla. „Začínajú zabíjať.“

„Zase muklov?“ spýtala sa Hermiona. „Nie, to by nedávalo zmysel.“

„Čarodejníkov,“ vysvetlil Harry. „Skrývať mŕtvych muklov nemá zmysel - ich smrť môžeš jednoducho vydávať za infarkt alebo niečo podobné. Zabíja čarodejníkov.“

„Nezmizli v poslednom čase nejakí ľudia?“ spýtala sa.

Harry pokrútil hlavou. „O žiadnom som nepočul, hoci pochybujem, že by sa títo ľudia objavili na radare. Zamysli sa nad tým: Lestrangeovi ide o to, aby odstránil prekážky na svojej ceste. Jeho muži pravdepodobne zabíjajú hneď, ako uvidia svoj cieľ, a ich telá odhadzujú v žalároch Malfoyovcov. Podľa predpisov ministerstva nemôžeš nahlásiť nezvestného čarodejníka, kým osoba nie je nezvestná aspoň tridsaťšesť hodín. Pravdepodobne by mu jeho práca netrvala viac než hodinu.“

Ticho, ktoré nasledovalo, keď Harry aj Hermiona uvažovali o vážnosti situácie, prerušilo až to, keď sa vo dverách kuchyne objavila liečiteľka.

„Je v poriadku?“ Hermiona sa spýtala takou rýchlosťou, že jej slová neboli zreteľné.

„Zatiaľ,“ odpovedala žena a Hermionina tvár sa zrazu uvoľnila. Mala pocit, akoby jej z pliec spadlo obrovské bremeno. „V jeho priedušnici bola krvná zrazenina. Keď sme ju uvoľnili, narobili sme neporiadok, všade je krv.“

Hermiona prikývla. Teraz, keď sa v jej mysli obnovil pokoj, začala si spomínať na zaklínadlá a elixíry, ktoré potrebovala, aby to zvládla sama. „Destilačné sérum zo slimákov pravdepodobne zriedilo väčšinu jeho krvi.“

„Áno,“ povedala liečiteľka ohromene. „Bude dáviť veľa krvi, ale to je normálne.“

Hermiona už viac nepočúvala, zavrela oči a cítila, ako ju ťahá za pupok, keď sa premiestňovala na chodbu na poschodí.

***

K Dracovi vošla veľmi pomaly a z dôvodov, ktorým sama nerozumela, najprv nakukla dnu. Ten muž zakrýval Dracovu tvár, takže ho nemohla poriadne vidieť, ale jeho telo bolo živé, hýbalo sa, ako dýchal. Ticho zaklopala.

„Áno?“ ozval sa liečiteľ.

Hermiona strčila hlavu do dverí. „Môžem vojsť?“

„Ehm, áno, samozrejme,“ povedal liečiteľ. „Potrebujete niečo?“

„Nuž, v skutočnosti som chcela hovoriť s Dracom.“

Liečiteľ sa zatváril zmätene. „Stále je v bezvedomí. Počítam, že potrvá trochu dlhšie, kým sa prebudí. A vy ste?“

Hermiona sa na sekundu odmlčala.

„Pani Malfoyová,“ odpovedala.

Liečiteľ zvraštil čelo, ktoré bolo v porovnaní s veľkosťou jeho lysej pokožky hlavy pomerne malé. Sledovala, ako skúma drobné detaily jej tváre, akoby mu bola nejako veľmi známa. Ale nerobila si z toho ťažkú hlavu. Hermiona sa v Dennom prorokovi neobjavila už roky a jediná jej fotografia bola na zábere uverejnenom hneď po Voldemortovej porážke, kde bola oveľa mladšia. Harry a Ron sa často dostávali na titulky novín svojimi eskapádami v iných krajinách s nebezpečnými zločincami, ale Hermiona bola so svojím súkromím veľmi spokojná. Títo liečitelia boli k tomu zjavne z pohotovost U svätého Munga, zatiaľ čo Hermiona trávila väčšinu času na štvrtom poschodí, na oddelení poškodenia kúzlami.

„Áno, samozrejme,“ súhlasila liečiteľ. „No, pani Malfoyová, zaujímalo by ma, či by ste mi mohli vysvetliť toto?“

Odkryl Dracovu hruď a odhalil roztavené mäso a polmesiacovitú jazvu, ktorá tam zostala. Hermionine oči však okamžite zaleteli k jeho tvári. Dýchal pokojne, ale jeho oči vyzerali, akoby mal zlý sen.

„Nemám tušenie,“ zaklamala Hermiona. „Draco je auror - s nebezpečnými čarodejníkmi sa stretáva neustále. Je veľmi pravdepodobné, že k tomu zraneniu došlo v práci a on mi o tom len nechcel povedať.“

„Je to... je to takmer ako živé,“ povedal liečiteľ a nespúšťal z toho oči.

Hermiona starostlivo preskúmala miestnosť kvôli všetkým nástrojom a liekom, ktoré liečitelia priniesli. Dvere boli mierne pootvorené, keď vošla aj tá žena s Harrym.

„S manželom by sme sa vám obom chceli poďakovať za vašu poslušnú a oddanú službu,“ začala chladným hlasom. Vystrela plecia a len trochu našpúlila pery.

Harrymu sa rozšírili oči. „Čože?“

„A tebe, samozrejme, tiež, Harry,“ povedala. Prešla k vlastnej malej taške a vytiahla kabelku.

„Ale ešte sme neskončili,“ povedala žena zmätene.

Hermiona začala nervózne žmúriť do slnečného svetla. Bolo už takmer desať hodín dopoludnia a ona už naozaj nechcela pútať pozornosť na dom a ľudia, ktorí odchádzali a vchádzali, ju určite pútali. Okrem toho bola už pekných pár mesiacov mimo očí a asi to tak bolo lepšie - aspoň keď ju Lestrange príde hľadať, nikto mu nebude môcť povedať, kde je, ani pod vplyvom kúziel.

„Sama som absolvovala istý liečiteľský výcvik,“ povedala a úsečne sa usmiala. „Ak vám to nevadí, rada by som si kúpila vaše zásoby, aby som bola dobre pripravená na ďalšiu núdzovú situáciu. Eliáš!“

Eliáš vpadol do miestnosti a uklonil sa, oči mu zažiarili. „Áno, lady Malfoyová?“

„Postaráte sa, prosím, o to, aby títo dvaja skvelí liečitelia dostali za svoj čas a zásoby odmenu?“ Obaja liečitelia sa tvárili trochu ostražito, kým nespozorovali obrovský zväzok mincí, ktorý im Eliáš predložil, keď ich vyviedol von na chodbu, a vtedy sa začali lačne usmievať. Zavrel za sebou dvere a nechal Hermionu, Harryho a Draca v miestnosti samých.

„Čo to, preboha, malo znamenať?“ Harry sa nechápavo spýtal.

„Musím si udržať svoj príbeh,“ povedala. „Hermiona Grangerová sa musí ešte chvíľu skrývať. Myslím si, že čím menej ľudí o mne vie, tým menšia je šanca, že im Lestrange ublíži.“

„Mne Hermiona Grangerová chýba,“ povedal Harry.

Odvrátila zrak, nedokázala sa mu pozrieť do očí a vzdychla si. „Nie je to také jednoduché, Harry. Za tých pár rokov som sa stala niekým, kým si uvedomujem, že nechcem byť. Nechcem byť vydatá, mať päť detí, variť, upratovať a pracovať. Teda... chcem to, ale nie teraz.“

„Nechceš byť s Ronom.“

Hermiona pokrútila hlavou. „O to nejde. S Ronom sme sa už rozišli.“

Harry sa odmlčal. Hermiona si najprv myslela, že je to preto, lebo myšlienka na ich rozchod bola taká zdrvujúca, ale on zrejme myslel na niečo iné.

„Ty chceš Malfoya?“

„Ja neviem, čo chcem.“

Harry neveriacky pokrútil hlavou a prevrátil očami. „Môj najlepší priateľ je tam vonku a jeho život je v nebezpečenstve. Podporoval som ťa v tom, ale neviem, či naďalej môžem. Ako auror sa do toho nezapojím, len ak mi sľúbiš, že mi ako svojmu priateľovi povieš všetko, čo sa stane. Pozriem sa na tých zmiznutých čarodejníkov a dám ti vedieť, ak nájdem niečo nezvyčajné. Dobre?“

Prikývla.

„Je mi to ľúto.“

„Viem, že je,“ odpovedal a než odišiel, jemne jej stisol ruku.

Dvere sa hlasno zavreli a Hermiona sa musela vzchopiť. Pozrela von oknom a zavrela oči, takže jej viečka zasiahla oranžová farba slnka. Zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu a srdce sa jej trochu rozbúšilo.

„Eliáš,“ povedala znova a otvorila oči. Objavil sa ani nie o sekundu neskôr a uklonil sa.

„Áno, slečna Grangerová?“ spýtal sa.

„Dnes večer sa chystám von,“ vysvetlila. „Mohli by ste, prosím, doplniť v kuchyni nejaké potraviny? V peňaženke mám peniaze. Tiež by som chcela, aby ste odstránili sledovacie kúzlo na mojej metle.“

„Áno, samozrejme,“ povedal.

„Ďakujem.“

„Slečna Grangerová, skôr než odídem, chcel by som povedať, že na mňa urobilo veľký dojem, ako ste sa dnes držali. Ak môžem byť taký smelý, boli ste ako pravá Malfoyová.“

Hermiona sa usmiala a venovala mu ľahký bozk na líce. „Ďakujem.“

Keď sa odmiestnil, Hermiona premýšľala o svojich plánoch na zvyšok dňa. O siedmej sa mala stretnúť s Cassiusom a cestou potrebovala vyzdvihnúť nejaké ingrediencie na protilátku na satanský oheň. Vedela však, že elixír jej môže pomôcť len do určitej miery. To, čo skutočne spôsobovalo Dracove recidívy, bolo jeho utrpenie. Eliáš to už povedal a Hermiona vedela, že je to pravda. Bolo tu niečo... niečo zlé a ešte horšie bolo, že nemohla urobiť nič, aby ho urobila šťastným. Nevysvetliteľne sa začala za seba hanbiť.

Pozrela naňho, spiaceho ako dieťa, ale s tvárou trpiaceho. Mal ďalší zlý sen, ale ona sa naňho mohla len bezmocne pozerať, nemohla mu pomôcť a nedokázala, aby bol šťastný.

Na posteli nastal pohyb a Hermionine oči zaleteli k Dracovi, ktorý sa začal trochu hýbať. Oči sa mu pod viečkami mierne zachveli a veru, s minimálnym pootvorením začali prepúšťať svetlo. Hermiona si kľakla vedľa postele, položila mu ruku na čelo a odhrnula mu vlasy z očí. Otvorili sa ešte viac a on na ňu pozrel, najprv zmätene, ale potom sa mu na tvári objavil malý úsmev.

„Ahoj,“ povedala a usmiala sa čo najširšie, kým jej nezačali vlhnúť oči. Cítila sa ako úplný idiot.

„Chýbal som ti?“ spýtal sa a prvýkrát po veľmi dlhom čase sa usmial. Hermionu opäť premohli obrovské emócie a rozosmiala sa.

„Viac ako si dokážeš predstaviť,“ odpovedala. Posadila sa vedľa neho na zem, a keďže posteľ bola na oveľa vyššej úrovni, nahol sa a vtisol jej jemný bozk na čelo.

„Ďakujem,“ povedal, na čo Hermiona reagovala so zvedavým výrazom. „Neviem za čo, ale viem, že si niečo urobila, pretože inak by ste pripravovali môj pohreb.“

Hermiona cítila, ako jej telom prechádza nával vzrušenia, keď videla tie živé pohyby na jeho tvári, ako skúmal zvyšok izby a potom sa na ňu pozrel svojimi sivými očami.

„Som naozaj dosť náročný na údržbu, však?“ spýtal sa. „Tomuto jednoducho nikdy nebude koniec.“

„Budeš v poriadku,“ sľúbila. „Keď sa to všetko skončí, vrátiš sa do sídla s Pansy a všetko bude v poriadku a budeš šťastný. Všetko, čo potrebuješ, je byť šťastný, aby si predišiel bolesti.“

Draco zvraštil obočie. „A čo ty?“ spýtal sa.

Hermiona dramaticky zdvihla oči a časť jej duše dúfala, že si Draco nevšimol tú príliš teatrálnu akciu. „Čo?“

„Keď sa to všetko skončí, už ma nebudeš vídať?“ spýtal sa.

„Nie, nie, musíš byť šťastný. Potrebuješ zabudnúť na všetky tie hrozné nezmysly a začať žiť v pokoji a mieri. Ty j-“

„Počkaj. Myslíš si, že ty si dôvodom, prečo sa vraciam k recidíve?“ spýtal sa. Posadil sa, čo ho veľmi zamrzelo, keď sa o niekoľko sekúnd neskôr opäť vynorila bolesť. Hermiona vstala a podala mu elixír proti bolesti, ktorý rázne odmietol.

„Odpovedz mi.“

„No, ja ti nepomôžem,“ povedala. „Hádame sa a ja som pre teba ako obrovské bremeno a myslím,“ cítila, ako sa rozpadá, „že ťa nedokážem ani trochu potešiť.“

Slzy jej začali nemilosrdne padať a ona sa pred Dracom cítila ako úplná hlupaňa. Hrubo si ich utrela rukávom a odfrkávala si, pričom použila vreckovku na očistenie slaných zvyškov. Draco sa pokúsil vstať, ale bol na to príliš slabý, a tak Hermione naznačil, aby k nemu prišla bližšie. Kľakla si, odvrátila zrak a cítila, ako jej veľmi jemne položil ruky na líce, keď jej tvár otočil k svojej.

„Nevšimla si si, že sa mi to vracia len, keď odídeš? Ty si jediná, ktorá ma chráni pred smrťou, Hermiona, a keby si ma opustila, neviem, čo by sa so mnou stalo, ale môžem ťa uistiť, že by to nebolo nič dobré.“

Hermiona pokrútila hlavou. „Len ma upokojuješ.“

„Vieš, aké to je tesne pred tým, ako sa mi to vráti?“ spýtal sa. Hermiona pokrútila hlavou. Časť z nej nechcela poznať hrozné detaily, ale tá racionálna časť bola veľmi zvedavá.

„Je to pocit, akoby som sa topil.“

Pustil jej tvár a položil si ruku na srdce. „Je to ako ťažká kotva, ktorá ma zakaždým stiahne so sebou a ja nemôžem dýchať, nevidím na hladinu a necítim vzduch. Ty ma od toho zachrániš. Keď som s tebou, nie som iný človek, ale žijem v inom svete. Vraciaš ma späť na Rokfort, do jednoduchších dní. Keď si ma opustila kvôli tomu, čo som povedal, nemal som na výber. Nič mi nebránilo vrátiť sa do vlastnej minulosti a znovu prežiť bolesť a straty, ktoré som utrpel.“

Hermiona si opatrne položila ruky na prikrývku postele.

„Už to viac neurobím,“ sľúbila.

Trochu sa posunul a poklepal na miesto vedľa seba na posteli. „Vyzeráš, akoby si sa potrebovala trochu vyspať,“ vyhlásil.

Prikývla a uvedomila si, že nespala pravdepodobne už niekoľko dní. Ľahla si vedľa neho a ocitla sa priamo pri jeho hrudi, pričom si všimla, aká je v porovnaní s ním malá. Pozrela mu do očí a on sa na ňu usmial.

„Predpokladám, že protilátka už účinkuje,“ povedala. „Cítiš sa šťastný?“

Pokrčil plecami. „Len mám rád spoločnosť.“

****

Hermiona zaspala už pred niekoľkými hodinami, ale Draco zostal celý čas hore. Rukou ju ochraniteľsky objímal okolo jej pritúleného tela, zatiaľ čo sa mu hlavou preháňalo množstvo myšlienok, ktoré mu vírili v hlave.

Opäť videl Natalie. Dokonca mal blízko k tomu, aby sa jej dotkol, ale tentoraz sa jeho podvedomie zmenilo. Videl ju a počul, ale ešte nikdy v živote od nej nebol taký vzdialený. Sen, či skôr halucináciu, prerušilo to, že Nataliine modré oči začali meniť farbu a vlasy jej stmavli. Jej hladké blond vlny sa zmenili na neporiadne hnedé kučery a človek nemusel byť génius, aby prišiel na to, na koho sa podobá.

„Čo som to urobil,“ zamrmlal si pre seba.

„Dosť kompromitujúca pozícia, do ktorej si sa dostal,“ zamrmlal Regulus a zlomyseľne sa usmial. Žmurkol. „Som rád, že si sa prebral, kamarát.“

Draco zdvorilo prikývol. „Ospravedlňujem sa, že som na teba predtým vybehol.“

Regulus mávol rukou a pokrútil hlavou. „Nemusíš sa ospravedlňovať. Ale vidím, že tvoj výzor sa určite zlepšil. Prebleskol ti život pred očami, ako sa to stáva mnohým iným?“

„Nie,“ odpovedal pravdivo. „Videl som svoju súčasnosť.“

Regulus zvraštil obočie. „Čože?“

Draco sklopil zrak na spiacu brunetku a pozrel na Regulusa. „Videl som ju.“

„Ach, tá mladá romantika,“ povedal a sarkasticky zatrepal viečkami.

„Tak to nie je,“ rýchlo ho opravil Draco. „Vidíš, povedal si, že sa niečoho bojím. Každý sen, ktorý som kedy mal, bol o istej inej žene, nie o Hermione. Myslím, že som sa bál, že navždy uviaznem vo svojej minulosti, s tou druhou ženou.“

„Neviem, prečo sa ti zdalo, že máš obavy - krásne dievča v tvojich snoch znie dobre.“

„Cítim sa vinný,“ povedal. „Najprv som videl tú druhú ženu a potom som sa zrazu rozhodol, že ju už nechcem vidieť, a potom... puf.... Bola preč. Bolo to... bolo to ako...“

„Ako kúzlo,“ povedal Regulus. „ Duša je nad telom, kamarát.“

****

PP. Nikde počas tejto časti sme prekročili polovicu...