Preklady fanfiction Harryho Pottera

Coeur Corrompu

Kapitola piata

Nikdy sa mi nepodarilo zmúdrieť

Nezbavil som sa toho

Ako keď chudák neprestane kradnúť

Som unavený životom v zaslepenosti

Mám plné zuby pohľadov bez kúsku citu

a ty mi to tak pripomínaš...

Pripomínaš mi, kto v skutočnosti som

Tak mi pripomínaš, kto v skutočnosti som

Nemáš vo zvyku povedať prepáč...

Čakal som niečo úplne iné

Tentokrát som šliapol vedľa

Keď som ti ponúkol svoje srdce

Ktoré sa oplatí radšej zlomiť

Urobil som všetko zle...

Bol som úplne dole až na dne každej fľaše

Tých päť slov mi kričí v hlave

Baví nás to ešte stále?

Nickleback – How You Remind Me

Preklad: http://www.supermusic.sk/

http://www.youtube.com/watch?v=URVfBgRKyuA

http://www.youtube.com/watch?v=dBjJw_dT8RU

Rozhliadnuc sa okolo seba si Ginny uvedomila, že niečo sa každým dňom stávalo častejšie. Už zase bola sama obklopená ľuďmi. Často uvažovala, či je možné byť sama v miestnosti rovnako zmýšľajúcich bytostí a predsa byť úplne osamelá. Teraz si uvedomila, že je to možné a to ju deprimovala. Sediac v bare si objednala ďalší drink. U troch metiel bolo jej pôvodné útočisko pred osamelosťou jej domova. Tu, dúfala, bude tiež schopná uniknúť sama pred sebou. Všetko bolo zorganizované tak, že príde Colin a pomôže jej zdvihnúť náladu. Už hodinu meškal a Ginny si bola poriadne istá, že sa neukáže.

Odsunúc dozadu vlasy z tváre sa jej myseľ zatúlala k otázkam, ktoré ju trápili. Prečo strávila pol hodiny, aby sa vyobliekala, keď išla do hostinca? Len pred pár týždňami by to bolo niečo, čo si rezervovala na večere vonku s Harrym. Bola si poriadne istá, že sa nesnaží urobiť na Colina dojem; bol jej priateľ, ale nič viac. Možno to bola snaha dokázať, že dokáže ísť von bez muža, ktorého milovala. Chcela, aby sa muži na ňu pozreli a povedali, "páni". Ale na nešťastie pre ňu to miesto bolo preplnené mladými študentmi hľadajúcimi zábavu. Jeden sa k nej priblížil, ale jediné, čo to u Ginny vyvolalo, bola chuť poťapkať ho po hlave a poslať ho do postele. To ju rozosmialo. V dvadsiatich dvoch už pripomínala svoju matku. To nebolo dobrým znamením, ak sa snažíte zbaliť chlapa.

Jej myseľ sa presunula späť k stretnutiu s Pansy. Možno ona dopadne presne tak isto s Harrym. Neurotická ženská, ktorej zostalo len ľpieť na fatálnej nádeji. Usmiala sa pri pomyslení na Ronovu reakciu na jej otvorenie obchodu so šatami. Rodina už mala dosť problémov so žartovným obchodom Freda a Georgea. Usrkla si z alkoholického nápoja a pozrela na obloženie baru. Malo na sebe kúzlo, takže žiarilo spod tých džbánov a pohárov. Ginny sa usmiala na svoj chabý odraz. Jej najhlbšie prianie bolo len zmiznúť a nikdy sa nedať nájsť. Pochybovala, že by sa niekto naozaj staral, alebo si to všimol. Pomaly položila lakte na ten povrch a oprela si bradu na svoje spojené ruky.

Blížilo sa jedenásť hodín a Ginny zistila, že sa jej ten alkohol, čo mala, začína dostávať do hlavy. Pripadala si ľahko omámená a to bolo dosť uspokojivé. Už to bolo dávno, čo sa cítila oslobodená od svojich pocitov. Ospalý úškrn pokúšal kútiky jej úst. V snahe poprieť účinok, ktorý to na ňu malo, si objednala ďalší drink.

Myseľ sa jej vrátila k téme Draca Malfoya a jeho predpokladanej smrti. Dychtila po tom vedieť, čo si myslel, keď ho na ministerstve trénovali za aurora. Bola to pre neho tá najnepravdepodobnejšia vec, ktorú by on urobil. Pamätala si, aké to bolo, nemať viac Rokfort. Obrovská prázdna ničota sužovala jej život. Najprv to bola blaženosť. Nebudú žiadne hodiny či tlak, ale tiež nebudú žiadni priatelia či priateľstvá. Všetci jej bratia odišli z domu a ona sa po väčšinu času nachádzala samotná v prázdnom dome. Naozaj sa veľa nezmenilo. Stále chodila domov do prázdneho domu, a predsa to bolo niekam, čo mohla volať svojím. Uvažovala sa, či Draco mal dom. Tvárou jej prešlo zamračenie, keď o tom viac premýšľala.  Čo robieval na Vianoce? Predstava ako sedí sám pred rýchlo pripraveným jedlom jej skočila do mysle a začala k nemu pociťovať hlboké sympatie.

Postaviac sa neiste sa pokúsila dať sa dokopy. Bol čas ísť domov a vyspať sa z opice, v ktorej sa nevyhnuteľne ráno prebudí. Zadumane si škrabajúc hlavu sa pokúsila prísť na to, prečo si necíti nohy. Po pár minútach sa potkýnala smerom k dverám. Noha sa jej zachytila na doske podlahy a ona s treskotom spadla dopredu na kolená. Zopár zvyšných pijanov sa otočilo, aby zistili, čo ten rozruch spôsobilo. Dôverne známa červeň na Ginniných lícach spôsobila, že jej v bruchu rozlietali motýle. Tak rýchlo, ako dokázala vo svojom stave, sa zdvihla z podlahy a nervózne sa zachichotala. Tie oči, ktoré sa na ňu upierali, sa teraz pozerali inam, ako keby tam nebola. Zavrčala v duchu, keď zatlačila do dverí a vyšla von do studeného chladného vzduchu.

"Prečo," zamrmlala trpko, "si ma nikto nevšíma?!"

Nečakaný severný vietor zafúkal ulicami Rokvillu a rozcuchal jej vlasy do besniacich červených kaderí. Ďalší chichot sa ozval z jej pier a ozýval sa prázdnou ulicou. Vedela, že jedna z najatraktívnejších vlastností, ktorú mala,  bola tá detinská vlastnosť. Slovo, ktoré bolo často používané na jej popis, bolo "roztomilá". Pokiaľ šlo o ňu, to slovo nenávidela. Prečo nemohla byť "sexy" alebo "zvodná"? Pre ňu to bolo ohromne nefér. Dokonca Hermiona, ten knihomoľ z tria, bola považovaná za sexy. Toto bola jedna z tých nepríjemných vecí, ktoré sa vždy objavili, keď sa opila. Ráno sa rozhodne, že je sexy pre väčšinu mužov, nielen pre tých, s ktorými chodila.

Skoro sa hodiac na zem sa Ginny pokúsila dostať domov rýchlejšie. Tým posledným úsekom bolo dotknúť sa prenášadla a vrátiť sa domov. Zvažovala premiestnenie, ale práve v tej chvíli si ani nemohla spomenúť, ako to urobiť. Klesnúc na kolená prehľadávala kabelku, aby pohľadala tú plechovku. Znova v duchu zavrčala. Nakoniec jej ruka pristála na tom chladnom, studenom povrchu plechovky a vytiahla ju nahor. Skoro okamžite sa našla v blízkosti svojich vchodových dverí.

So slabým povzdychom si pritiahla okolo seba svoj tenký svetrík. Pri cestovaní medzi čarodejníckym a mukelským Ginny zistila, že je ľahšie obliecť sa tak, ako sa obliekajú muklovia. Vo všetkej úprimnosti to bolo oveľa pohodlnejšie než tie formálne hábity, čo nosila do práce. Často, keď šla do mukelských obchodov so šatami, zistila, že sa začína strácať vo víre farieb, ktoré tam boli pred ňou rozložené. Raz skoro onemela na tými najkrajšími šatami, ktoré kedy videla. Boli tmavomodré s náznakom čiernej, mali živôtik bez ramienok, v páse sa vlnili do nádherných plesových šiat. Pohľad na cenu ale zmenil jej názor. Bolo to šaty, o ktorých sa sníva a ktoré mali zostať snom.

Neobratne zatlačiac hlavné dvere ocitla sa znova doma. S tým prišla tá nevyhnuteľná osamelosť. "Honey," zavolala do temnoty. Z ľavej strany sa ozvalo slabé mňau a Ginny si spokojne vzdychla. Stále mala za spoločnosť aspoň Honey.

"Kde si bola?"

Ginny sa trochu otočila a obzrela sa ponad plece na človeka, ktorý stál za ňou. Jemný úsmev sa roztiahol na jej tvári. "Ach, Malfoy, nikdy som nevedela, že sa tak veľmi staráš." S tým sa zachichotala a pohla sa do kuchyne, v prílišnom zahmlení mysle, aby sa trápila so dôverne známym votrelcom.

"Starám sa, keď musím strácať svoj čas tým, že čakám, kým prídeš domov," prišla rozhorčená odpoveď. Nasledoval ju do kuchyne a teraz sa opieral o veraje dverí, uprene ju sledujúc.

"Nuž, vieš čo? Kašlem na to, že strácaš svoj čas," povedala ľahkomyseľne. "V skutočnosti môžeš vypadnúť z môjho domu."

"No tak, Weasleyová. Nemyslíš si snáď, že po tom absolvovaní toto všetkého odídem bez toho, aby som mal to, po čo som prišiel?" unavene zavrčal Draco.

Zazrela na neho kútikom oka. Dokázala si všimnúť výraz únavy ženúci sa jeho tvárou. Nebol to ten druh únavy, ktorá pochádza z prebdenej jednej noci. Bol to ten druh, ktorý sa vybuduje postupom času. Jeho blond vlasy, ktoré boli zvyknuté byť tak úhľadne ulízané dozadu, boli rozcuchané a Ginny zistila, že je k nemu priťahovaná. Pár krát zažmurkala a striasla sa. Bolo to len tým pitím. Jej oči putovali po jeho tele a ona si uvedomila, že sa skoro civie na muža, ktorý pred ňou stál.

"Naozaj nemám náladu na tvoje srandičky, Malfoy. Som unavená a som..." Myseľ jej zostala prázdna a ona zúfalo hľadala to slovo.

"Opitá," posmešne riekol Draco. "Musím povedať, že som dosť prekvapený. Nemyslel som si, že budeš mať vôbec tú guráž piť, tobôž opiť sa. Čo by povedal Potter, keby toto mohol vidieť?"

To bola posledná kvapka. Ginny sa hrozivo stočila na podpätkoch a napochodovala k Dracovi, oči jej horeli hnevom. Odkedy ju Harry opustil, jej hnev narastal. Prečo musí byť všetko nejako spojené s ním? Prečo nemohla byť ona jedinečnou osobou? Ani Draco jej v tom nijako nepomohol. Teraz bola pripravená vyventilovať si svoju frustráciu na ňom. "Nemáš žiadne právo byť tu vôbec a ty máš tú drzosť prísť do môjho domu a kritizovať ma?! Ty... ty.." Vydala slabé zavrčanie a ďobla prstom do jeho hrude. "Tak si to ujasnime, dobre? Číslo jedna; vôbec si nemysli, že ma môžeš sekýrovať ako nejakú malú Pansy. Mňa pod palcom nemáš! Číslo dva, Potterovi by bolo srdečne jedno, či sa opijem, pretože ja som mizerná priateľka. A nakoniec číslo tri..."

***

Pri pohľade na to krehké dievča, ktoré stálo pred ním, by Draco nikdy neuveril, že má v sebe takýto hnev. Najprv sa zdalo, že sa vyhýba tomu rozhovoru, ktorý sa Draco zúfalo snažil začať. Ale teraz, pri bezvýznamnej zmienke o Harrym a jeho názore, ju šlo rozhodiť. Známy prst sa tlačil do jeho hrude a panovačný hlas explodoval z pier, o ktorých si kedysi pomyslel, že sú nevinné. To spôsobilo, že nebol schopný pohotovo zareagovať. Prichytila ho nepripraveného a teraz si nebol istý, čo robiť s ňou či dokonca so sebou samotným. Zrazu jej nahnevaný tón skončil a Draco sa zamračil, aby zistil, prečo sa náhle zastavila.

"Číslo tri?" váhavo sa spýtal. Prešla ním ďalšia neistota. On sa stará o Weasleyovú? Zamračenie na jeho čele zosilnelo. Bolo to dávno, čo vôbec mal dovolené niečo cítiť a teraz sa nedokázal vyznať vo vlastných pocitoch.

"Číslo tri..." zaváhala a pozrela sa na neho. Zdalo sa, že jej obrovské oči pretekajú slzami a Draco pocítil nutkanie utešiť ju. Ale to sa nestane. Nemohol dovoliť, aby mala situáciu pod kontrolou. "Ja nie som jeho priateľka."

"Nechápem, čo má tvoj milostný život s týmto spoločné, Weasleyová." Zahundral Draco, kým sa pokúšal nepozerať sa jej do očí.

"Sľúbila som si, že nebudem plakať," povedala akoby sama pre seba. "Sľúbila som si, že mu nedovolím, aby ma zlomil..."

"Možno už chápeš, čo som ti po celý čas hovoril o Potterovi," zamrmlal k nej. "Osobne si myslím, že si opitá a potrebuješ trochu... spánku. Áno, spánku."

"Spánku?" ospalo sa spýtala. "Som fajn, a nie som opitá."

"Fajn, nech je po tvojom." S tým sa Draco naklonil a zdvihol ju do náručia. V tom čase sa to zdalo ako rozumná vec. Možno keby počkal do rána, vytriezvie a on jej bude schopný dať zoznam vecí, ktoré potreboval urobiť. Trochu sa zvíjala, ale on zosilnel zovretie. Úškrn sa mu nahrnul do tváre pri neslušných slovách, ktoré sa sypali z jej úst. A to sa zdalo, že najhoršie slovo, čo je nejaký Weasley schopný vysloviť, bude "čert ťa ber", pomyslel si.

"Snažíš sa ma zviesť?" ozval sa slabý hlások spod jeho pravého pleca. Mierne sa usmial pri pomyslení na to, čo sa jej musí hnať hlavou.

"Pokiaľ viem, ty chceš moje telo, Weasleyová, a ja sa ti nechystám tú najlepšiu vec, ktorú kedy dostaneš, keď si to zajtra pravdepodobne nebudeš pamätať." Hovoril potichu, kým sa trepal hore schodmi. "Tiež mám podozrenie, že by to nebolo moje meno, ktoré by si kričala."

Pozrúc sa dole všimol si povestný rumenec, ktorý bol viditeľný dokonca aj v tej tme. Už prešli roky od tej doby, čo naposledy takto hovoril s nejakým dievčaťom. Tam, kde sa skrýval, bol samotár. Nikto sa k nemu nepriblížil, pretože si mysleli, že je nudný. Hoci toto podporovalo jeho prestrojenie, nerobilo to jeho priebeh o nič ľahším. Na Rokforte si užíval spoločnosť slizolinských kamarátov, nikdy nemal skutočných priateľov, ale jednako nikdy nebol dlho sám. Ale za dlhých zimných nocí jeho novonájdenej reality dychtil po spoločnosti. Prázdnota po opustení Rokfortu sa zdala byť skoro nezaplniteľná. Ako náhradu sa po odchode samozrejme pokúsil vrhnúť sa do práce. Ministerstvo sa tiež postaralo, aby bolo pre neho dosť práce, do ktorej by skočil. Práca pre nich ale bola ako samovražedný skok viery. Fatálna a smrteľná.

Otvoriac dvere na jej spálni vošiel dnu a jeho oči sa okamžite pritiahli k malej posteli. Bolo by pre neho ľahké využiť ju. Mohol sa len na ňu vyliezť a uľaviť si od túžby, ktorá v ňom roky rástla. Túžil po fyzickom kontakte akéhokoľvek druhu. Po niekom, koho ruky by sa ovinuli okolo neho a pobozkali ho. Takmer každú noc boli jeho sny naplnené týmito zbytočnými fantáziami a teraz sa to všetko zdalo byť také živé. Ale napriek týmto myšlienkam prešiel k tej posteli a jemne ju uvelebil do hromady diek a prikrývok.

"Ďakujem ti," ospalo zamrmlala.

Trochu sa usmial a pohol sa, aby sa vystrel, ale jej prsty stále držali jeho košeľu. Jemne sa ich pokúsil uvoľniť. "Zostaň so mnou..." zašepkala, oči zatvorené. "Nechcem byť sama..."

V tej sekunde Draca zasiahlo hlboké pochopenie Ginny. Bola presne ako on. Stratená a sama v svete plnom ľudí. Jemne ju odsunul nabok a vyštveral sa na posteľ k nej.