Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 28 – Záchrana 2/2

3:05 hod.

„Nič nevidím,“ povedal Ron a hľadel do čiernej tmy.

Boli presne tam, kde im Draco prikázal, aby boli. S obrovskými bolesťami sa plazili na sever, zatlačili štvrtú tehlu odspodu, čo si vyžadovalo veľkú námahu, keďže ani jeden z nich nedokázal v tme tehly odpočítať, prešli malým priechodom, ktorý sa objavil a zaviedol ich do nízkeho priestoru, kde napokon zastavili, keď sa studená kamenná podlaha zmenila na husté blato.

„Bude tu,“ odvetila Pansy s dôverou. Bolo úžasné, že aj po tom všetkom, čo sa stalo, mala energiu predstierať nádej. Obaja vedeli, že im v ceste stoja nielen žalostné prekážky. Podľa toho, čo vedeli, mohol za rohom čakať Lestrange a dúfať, že Draca chytí a zlomí mu krk napoly. V ušiach im opäť zvonilo ohlušujúce ticho, no tentoraz ho otupila bolesť v každej kosti v ich telách. Boli unavení, hladní, chorí a zranení.

„Do prdele,“ zamrmlal, keď preniesol váhu na ľavú stranu tela, aby zmiernil pulzujúcu bolesť z pravého boku. „Si si istá, že sú tri hodiny ráno?“

„Áno.“ Pansy sa podráždene uškrnula.

„No, Malfoy tu nie je, však? Jediné, čo to môže zlepšiť, je pár smrťožrútov bažiacich po krvi. Alebo možno, možno stretneme samotného Lestrangea a budeme sa môcť predstaviť.“

„Ach, ty si taký duchaplný, Ron,“ odvetila Pansy sarkasticky. „Keby si možno na chvíľu zmĺkol, mohli by sme niečo počuť.“

Nad nimi sa ozvalo dunenie a obaja uhli spod tohto konkrétneho miesta nad nimi. Strop bol dosť vysoký na to, aby mohli stáť, ale podľa schodiska, ktoré ich sem doviedlo, obaja vedeli, že sú hlbšie pod zemou ako predtým. Ron vytiahol prútik, opatrne za seba zatlačil Pansy a držal ho hore, aby bol pripravený zneškodniť toho, kto by vošiel. Ale mohol by to pokojne byť aj samotný Draco.

Za ich chrbtom sa ozvalo slabé prásk a skôr, ako stihli naplno zaregistrovať prítomnosť novej osoby, Draco položil ruku Pansy na plece a ona mu padla do náručia. „Ste v poriadku, obaja?“ spýtal sa.

Namieril na dvojicu svoj osvetlený prútik a zaksichtil sa na krv a špinu, ktoré sa takmer stali súčasťou ich výzoru. „Sme nažive,“ odpovedal Ron.

„Myslím, že nad nami niekto je, Draco,“ povedala Pansy a ukázala na veľmi slabé dunenie.

„To je Marcus,“ odpovedal. „Neboj sa, táto malá miestnosť je v podstate od zvyšku žalárov odrezaná. To, čo sa tu deje, nie je počuť zhora, zdola, ani nikde naokolo.“

Pomohol Pansy do rohu miestnosti a Ron sa s pomocou steny prikolísal. Položil im ruky na plecia. „Musíme sa ponáhľať späť.“

Nastala krátka pauza, v ktorej si Draco vyčistil myseľ a predstavil si strechu Južnej veže, keď ich silné šklbnutie za pupok vytiahlo z kobiek na nočný vzduch.

****

3:05 hod.

Hermione príval adrenalínu celkom dobre vydržal. Dvakrát si prečítala článok o banší, zapísala si niekoľko dôležitých poznámok a potom sa vrátila k svojmu upírskemu textu. Teraz jej to dávalo zmysel, rovnako ako hmla, ktorá sa v chladný deň rozplynie. Práca ju bavila do tej miery, že zároveň zabraňovala desivým myšlienkam na to, čo sa dialo v žalároch s Dracom. Mohli byť kdekoľvek.

Nie, prestaň.

Presmerovala svoje myšlienky späť ku knihám pred sebou. Musela pokračovať v čítaní. Všimla si, že musí urobiť ešte nejaký výskum o „spájaní“ temnej mágie s bytosťami a o tom, ako to ovplyvňuje smrť. Matilda Frogwartová bola upírka a matka ju mučila temnou mágiou, až kým nezomrela. Keďže však bola upírka, temná mágia sa na ňu „naviazala“ a vytvorila toto strašidelné stvorenie. Keď sa premenila, prejavovali sa u nej klasické príznaky vampirizmu. Zavrela oči a spomenula si na malý úryvok z denníka:

Počas svojich útokov sa často vzrušovala krvou svojich obetí, čo ju len viac povzbudilo - spravidla nezanechávala žiadnych preživších.

Bola upírka, a tak ju krv ešte viac vzrušovala. Podobne aj Adria ležala v lese, keď ju musel objaviť banší, ktorú celkom ľahko priťahovala smrť. Účinky temnej mágie však ešte stále nevyčerpali ľudskú schránku, a tak sa banší po pohltení tela naviazala na temnú mágiu a premenila sa na bytosť, ktorá teraz prebývala v Malfoy manor. A ako jej Draco pred mnohými mesiacmi povedal, práve tie výkriky ju vzrušovali - pretože bola zviazaná s banší.

To dávalo zmysel.

Hermiona hlasno zavrela knihu a hodila ju vedľa seba. Celý zážitok vyvrcholil veľmi antiklimatickým odhalením, ktoré si pravdepodobne mali všimnúť už skôr. Ešte stále zostávalo nejako zachrániť Adriu a upokojiť jej dušu, ale teraz, keď mali svoje informácie, bude otázkou niekoľkých dní, kým prídu na to, ako ju zastaviť. Toľko im toho ušlo, toľko toho zmenila táto jediná opomenutá skutočnosť a premýšľala o tom, aký by bol život, keby sa jej už dávno podarilo prepojiť upíra s banší.

Kvôli tomu to bolo antiklimatické? Premýšľala o každej jednej veci v jej živote, ktorá sa zmenila, odkedy sa presťahovala na Malfoy Manor. Jej priatelia, jej vzťahy, jej minulosť, jej budúcnosť, jej osobnosť, jej túžby... nič nezostalo rovnaké. Premena v jej živote bola taká silná, taká účinná, že bolo neprekonateľné, aby ju spôsobila jedna malá prehliadnutá skutočnosť.

Rukami sa začala prehrabávať v knihách a článkoch, ktoré si zbalila, v čomkoľvek, čo by ju zamestnalo. Boli tam genealogické zoznamy, ktoré jej poslal Cassius; tie si pozrie neskôr. Prelistovala aj ostatné tituly, ktoré si priniesla so sebou, ale väčšinou si ich už s Dracom prezreli a dôležité informácie z nich vybrali. Nepokojná a vydesená predstavou, čo všetko by sa teraz mohlo pokaziť, vytiahla z batohu všetky ostatné sekundárne zdroje informácií, ktoré si so sebou priniesla. Muselo tam byť niečo, čo si neprečítala.

Vtedy zbadala malý kúsok papiera chaoticky zakliesnený medzi dvoma veľkými zväzkami, pokrčený a poskladaný v podivnom uhle. Keď ho vytiahla, nespoznala ho, kým nevyhla záhyby a neuvidela nahnevanú tvár Rodolphusa Lestrangea, ktorá na ňu hľadela. Bol to článok, ktorý si vzala od ženy v Troch metlách; musela ho hodiť do tašky počas náhlenia sa s balením, a tak si ho znova prečítala a ďakovala hviezdam, že sa jej ho podarilo nájsť. Bez neho by sa možno nikdy nedozvedeli o štvrtom svedkovi a Henrym Skeidovi.

Niekedy bolo zvláštne, ako veci fungujú.

Hermiona sa uistila, že článok nie je vzhľadom na svoj vek poškodený, celý ho rozložila a zahliadla zadnú stranu strany o Lestrangeovi. Vyskočilo na ňu slovo: „Malfoy“. Zvedavo obrátila stránku a prečítala si nadpis. To bolo zvláštne. K článku sa viazal obrázok, a keď Hermiona očami prezerala vyblednutý výtlačok, srdce jej začínalo byť čoraz ťažšie. A potom si ho prečítala ešte raz. A potom ešte tretíkrát. Keď sa dostala k piatemu razu, slová si už takmer zapamätala.

Zrazu sa tá predtucha, ktorú cítila, stala oveľa skutočnejšou. Bolo tu niečo, čo nevedela. Existovalo niečo, čo nevedela, a Draco to určite vedel a nepovedal jej to. Všetok ten spoločný čas, všetky tie chvíle strávené osamote a on pred ňou niečo skrýval. Tej skladačke, ktorú sa snažila poskladať, chýbali kúsky, veľa kúskov a niečo jej hovorilo, že to boli veľmi dôležité kúsky.

Jej myšlienky prerušilo silné buchnutie o zem a ona hneď vedela, kto to je. Schmatla plášť, zatlačila dvere koča a uvidela Rona a Pansy, ako sa zrútili na zem a od bolesti sa držia za boky. Premiestnenie bolo pre nich bolestivé a zdalo sa, že Ron, ktorý si opatroval nohu, to znášal o niečo lepšie ako Pansy, ktorá lapala po dychu. Draco ju zdvihol zo studenej zeme a niesol ju ku kočiaru, zatiaľ čo Hermiona objala Rona okolo ramien a pomohla mu zo zeme.

Eliáš obehol koč a zozadu ich pomohol položiť na polstrované sedadlá, kde Hermiona začala vyťahovať svoje liečiteľské zásoby. Na krátku sekundu pozrela na Draca, ktorý sa na ňu usmial, a ona stuhla. Zavrel oči a rozplynul sa vo vzduchu.

Nemala čas premýšľať nad svojimi myšlienkami, a tak začala prehľadávať svoju tašku a vytiahla vysokú nádobku s tmavomodrou tekutinou. Párkrát ňou zatriasla, a keď zosvetlela, položila ju vedľa Pansyiných pier a nechala do nej vsiaknuť niekoľko kvapiek.

„Čo je to?“ Ron sa spýtal, stále sa držal za bok, ale na rozdiel od Pansy bol ešte schopný hovoriť.

„Sedatívny elixír,“ povedala a prezrela si všetky zranenia. „Neviem si predstaviť, čím ste si tam dole museli prejsť.“

„Dúfam, že to nikto nikdy nezažije,“ odvetil Ron. Pansy na nich dvoch niekoľko sekúnd upierala oči, kým sa jej začali zatvárať tmavé zreničky a ona upadla do pokojného spánku.

Hermiona sa otočila späť k Ronovi a zdvihla k nemu fľaštičku, na čo on veľmi krátko prikývol. Priložila mu ju k rozrezanej hornej pere a on sa uškrnul, keď mu ju otočila do úst a vyprázdnila, takže mu začali ťažknúť oči a upadol do bezsenného spánku.

„Tu je náplasť, slečna Grangerová,“ povedal Eliáš a podal jej cez okno zvonku bielu škatuľu. „Bude to všetko?“

„Zatiaľ,“ odpovedala Hermiona.

Stisla pery, keď strihovým kúzlom prestrihla Ronovu košeľu a odhalila drobné rany, ktoré obklopovali jeho obrovskú popáleninu. Potom, čo mu podala niekoľko kvapiek svojej protilátky na satanský oheň, začala čistiť infikované mäso a zašívať rany. Drobné kvapky elixíru a zvuk jej gázy, keď sa otierala o drsnú kožu, ju držali ďaleko od myšlienok, ktoré by mohli byť mimoriadne dôležité.

Elixír na liečenie kostí, ktorý mala, bol príliš studený na to, aby ho mohla podať okamžite, a tak naň použila zahrievacie kúzlo, nechala fľaštičku v rohu a otočila sa k Pansy. Napriek tomu, že bola plne vycvičená a pokročilá liečiteľka, cítila, ako potláča výkrik, keď zbadala neodborne zašitú ranu na jej boku. Pravdepodobne to urobil Ron, súdiac podľa neskúseného zaobchádzania s kúzlom na stehy, ale keď ich Hermiona začala rozväzovať a videla celú závažnosť rany, uvedomila si, že pravdepodobne zachránil život aj Pansy. Stehy išli dole pomerne hladko a Hermiona prútikom vyčistila zaschnutú krv a infikované oblasti. Na červenú ranu pritlačila studený obklad a o niekoľko minút skončila s ošetrovaním tejto konkrétnej rany.

„Zahoď prútik, láska.“

Hlas zaregistrovala len niekoľko sekúnd po tom, čo sa dostal k Hermioniným ušiam. Pocítila, ako ju hrubá ruka chytila za rameno a vytiahla ju z koča, počas čoho pocítila, ako jej prútik prekĺzol pomedzi prsty a zakotúľal sa pod jedno zo sedadiel. Ruka bez tváre ju otočila chrbtom a priložila jej k spodnej časti chrbta ostrý predmet.

„Si sama?“ zasyčal.

Eliáša ešte nenašli. Hermiona pokojne dýchala a prikývla, pričom zašepkala veľmi nepočuteľné uistenie. Bola pár centimetrov od koča a uvedomila si, že ak sa trochu nakloní dopredu, môže zabezpečiť dvere a zavrieť ich.

Ostrý predmet sa jej zaryl hlbšie do kože a ona si pomyslela, že je to asi prútik. Muž jej pritlačil tvrdé prsty do ramena a prudko ju stočil, pričom jej prútik namieril priamo do brady. Bol to Marcus; hoci v mesačnom svetle boli jeho oči oveľa živšie a dusnejšie. Jeho studený dych sa na jej krku zhmotňoval ako mráz, keď sa hlasno nadychoval a vydychoval, čo pôsobilo živočíšne.

„Dobrý deň, lady Malfoyová,“ povedal a jeho rozťatá pera sa skrútila do zvráteného úsmevu. „Alebo... je to Hermiona Grangerová? Ja neviem. Ktorú máš radšej?“

Jeho podpichovanie malo na ňu minimálny účinok. Jej záujem upútal drobný pohyb v prednej časti koča a ona vedela, že je tam Eliáš. Znovu sa zahľadela na dvere a usúdila, že stačí, aby sa o ne oprela veľkou silou, a zaistí ich.

„Je tu s tebou aj Malfoy?“ spýtal sa a zatlačil jej prútik hlbšie do brady.

„Nie je,“ povedala a bojovala v jeho zovretí.

Nebola si istá, či jej verí, alebo nie, ale jeho oči sa mierne zúžili a on sa uškrnul. „No to je škoda,“ povedal. „Chcel by som mu ukázať, čo si o ňom naozaj myslím.“

Naklonil sa dozadu a odpľul si na zem a Hermiona, využívajúc túto jedinú chvíľku rozptýlenia, sa naklonila dopredu a vystrelila mu koleno do brucha. Potom sa jej noha narovnala dozadu a s obrovskou silou kopla do dverí koča, ktoré vydali hlasný zvuk, keď cvakli.

„Eliáš! Choď!“

Marcus vstal, chytil Hermionu za vlasy a stiahol ju na zem. Keď však zdvihol zrak, uvidel, ako sa kolesá koča rýchlo otáčajú a testrále sa vznášajú nad strechou Malfoy Manor a letia do tmy.

Hermiona si vydýchla dočasnou úľavou; aspoň Ron a Pansy boli v bezpečí. Ale Marcusa to vôbec nepotešilo. Namieril na ňu prútik a zamračil sa, zaklial. „Ešte sa s tebou pobavím, humusáčka.“

„Prelial si nevinnú krv,“ odvetila. „A tvoja sa tiež preleje. Postarám sa o to, ty bastard.“

„Na tvojom mieste by som nebol taký sebavedomý,“ povedal a priložil jej zjazvené prsty na chladné líce. Prudko sa striasla a zaťala prsty v päsť, pričom plnou silou udrela Marcusa do nosa. Ten sa zapotácal, vykríkol a vypľul krv. Jeho telo stuhlo a on sa vrhol na Hermionu a zhodil ju na zem.

„Mrcha,“ zavrčal.

Vzpierala sa, ale celá váha jeho tela sa teraz tlačila na ňu. Ležala na bruchu a bradu mala pritlačenú k zemi, ruky mala pod sebou. Marcus spustil svoje hrubé pery k Hermioniným ušiam. „Dnes večer sa s tebou zabavím.“

Hermiona sa ešte viac vzpierala, keď ju chytil zdola za ruky a uzamkol jej ich zápästiami za chrbtom. Tvárou sa pritisla na studený betón. Hornú časť tela mala zovretú, ale nohy sa ešte stále mohli voľne pohybovať. Ohla nohu a skontrolovala, či jej päta dosiahne na Marcusov chrbát. Kľačal na zemi vedľa nej a ruky mal stále pevne položené na jej chrbte. „Zabíjanie je celkom vzrušujúce,“ zamrmlal, teraz už skôr pre seba. „Vezmem ťa dole do žalárov, áno a...“

Skôr než sa zmohol na ďalšiu vetu, Hermiona švihla dozadu a pocítila, ako jej päta zasiahla Marcusovu hornú časť chrbta. Sila nestačila na to, aby ho zrazila späť, ale prekvapilo ho to a zámok okolo jej rúk povolil. Hermiona si uvoľnila pravú ruku a švihla mu ňou po čeľusti, prehupla sa na chrbát a potom mu vystrelila nohy do brucha. Od bolesti spadol, zahryzol si do pery, aby potlačil výkrik, a s vražedným pohľadom v očiach sa zdvihol zo zeme.

„Ty špinavá malá humusáčka,“ zamrmlal. Namieril prútikom na Hermionu, ktorá sa vyškriabala na nohy. Zaťal zuby a zamrmlal svoje zaklínadlo. „Cru-“

Skôr než mu z polootvorených úst unikol koniec toho slova, bledá ruka ho zozadu chytila za golier, trhla telom nahor a potom ho sotila späť na zem. Marcus sa vzpieral, bezúčelne a bezvýsledne kopal nohami ako chrobák ležiaci na chrbte. Hermiona si kľakla na kolená a so zastretým vedomím sledovala, ako Draco vrazil koleno do smrťožrútovej chrbtice a muž sa zrútil na zem.

Marcusovi unikol z pier maniakálny smiech a udrel hlavou o zem, pričom sa chichotal čoraz hlasnejšie. Onedlho jeho nechápavý hlas naplnil vzduch a Hermiona si o sekundu neskôr uvedomila, že jeho prútik je hneď vedľa neho. Jeho chlpaté ruky jedným ťahom uchopili malú paličku. Plynulosť jeho pohybu sa však náhle prerušila, pretože Draco sa ohnal vlastným prútikom a namieril ho na špičku Marcusovho nosa. Jeho kĺby boli biele od tlaku zápästia, keď švihol chladným nočným vzduchom a vyslovil tie dve osudné slová.

Zrak jej zalialo zelené svetlo.

Kým sa svetlé škvrny v jej zornom poli rozplynuli, Draco už prekročil bezvládne telo a bol pri Hermione a pomáhal jej vstať.

„Skeid žije,“ povedal tichým hlasom, vsunul jej ruku pod lakeť a s minimálnym úsilím ju zdvihol. „Si v poriadku?“

Zozadu počula stonanie a otočila sa na päte, aby uvidela mierne dobité telo Henryho Skeida ležiace pri vchode do veže. Muž vyzeral podstatne starší, dokonca aj bez hranatých okuliarov. Bledých škvŕn na jeho pokožke pribudlo, kontrastovali s nimi len tmavé očné vačky, vďaka ktorým vyzeral takmer ako dalmatín.

„Ostatní traja sú mŕtvi,“ povedal Draco a sklopil zrak. „Videl som ich telá v západnej časti žalárov. Hádam si šetrili Skeida pre Lestrangea. Je však poriadne dobitý a myslím, že má zlomenú ruku.“

Hermiona chabo prikývla a kľakla si vedľa starca. „Pán Skeid,“ povedala a prihovorila sa mu tesne k tvári. „Počujete ma?“

Draco zaistil Marcusovo telo o zábradlie a potom sa so znepokojeným výrazom v tvári otočil k Hermione. „Si v poriadku?“

„Skeid bude v poriadku,“ zamrmlala Hermiona, pritlačila ruku na Skeidov krk a skontrolovala mu pulz. „Ako sa odtiaľto dostaneme?“

„No nech odídeme akokoľvek, to telo musíme vziať so sebou,“ povedal Draco a ukázal na hromadu, ktorá teraz ležala pri zemi a modrala od chladu. „Keď sa dostaneme z manoru, Harry môže zariadiť, aby ho nejakí aurori vzali do Azkabanu. Môžeš teraz pre Skeida niečo urobiť?“

Hermiona našpúlila pery a pritisla mu prsty na ruku. „Neviem,“ zašomrala. „Pravdepodobne ho veľmi mučili. Pozri sa na jeho ruky, všade má rezné rany. Mal by si sa pokúsiť privolať jeden z tvojich kočov. Už by malo byť bezpečne.“

Draco slabo mávol prútikom a o niekoľko minút vzduch naplnilo rinčanie kolies o steny panstva. Hermiona pozorne sledovala, ako sa Skeid len trochu pohol v reakcii na vonkajší hluk. Elegantný Malfoyov koč sa s veľkolepou gráciou postavil na strechu a Draco očaroval Marcusa predtým, ako ho levitoval a položil jeho telo na podlahu, k polstrovaným sedadlám. Skeida položili na jednu stranu sedadiel, ležal s hlavou opretou o mäkký červený vankúš a Draco s Hermionou sedeli oproti nemu.

****

Hermiona sa mierne naklonila, keď jej začala pulzovať modrina na líci. Draco si všimol jej reakciu, otočil sa k nej a opatrne jej priložil ruku na líce. Zatvorila oči, keď sa jeho chladné prsty usadili na tmavnúcej pokožke a on jej pred tvárou odhrnul zopár zatúlaných vlasov.

„Vôbec si mi neodpovedala na otázku,“ povedal a zblízka si prezrel modrinu.

Hoci s nimi boli dve telá - jedno mŕtve, druhé živé – pripadalo im to, akoby boli úplne sami. Hermiona si položila ruku na dlaň, ktorú mal Draco na jej tvári, a pozrela sa mu do vážnych sivých očí. Bolo v nich viac života, viac ako predtým.

„Blížime sa ku koncu,“ povedala Hermiona. „Musíme už len zistiť ako zlomiť puto temnej mágie, a Adria sa od banší oddelí.“

Draco si stiahol ruku a prikývol. „Je mi ľúto, ak ťa to, čo som urobil Marcusovi, rozrušilo.“

Hermiona mlčky prikývla a otočila sa k oknu naľavo. Testrále sa rozbehli a teraz hojdali kočom okolo veľkého úseku stromov. Medzi veľkým kladivom, ktoré sa jej vrývalo do mozgu, a hlučnými zvukmi dňa, ktorý sa lámal na obzore, našla Hermiona útechu v prázdnote lesa pod sebou.

„Ty by si mi nikdy neklamal, však?“ spýtala sa.

„Nikdy,“ odpovedal a Hermiona mala pocit, že jej niekto tlačí na srdce ostrým predmetom. Teraz, keď už vedela, že jej niečo chýba, sa jej zdalo, že ho jeho hlas zrádza. Každý jeho pohyb - dotýkanie sa vlasov, pomalé žmurkanie očí, pohrávanie sa s prstami - akoby na Hermionu kričal: ‘Preber sa, ty hlupaňa. Práve teraz ti klame.’

****