Lady Malfoyová
Prekladateľ : Jimmi
Názov originálu: Lady Malfoy
Autor originálu : cherrypie3601
Kapitola 31: Cassius Lestrange 1/2
****
Draco držal prsteň v ruke a krútil ním medzi prstami. Napriek jasnému ránu trblietanie smaragdu na zlatom prsteni súperilo s krásou toho dňa. Kameň bol vyrytý s veľkou starostlivosťou a detailmi, aspoň tak mu to povedala jeho matka, keď si ho neochotne sňala z prstu a dala mu ho. V tomto prsteni žila celá éra Malfoyovcov, ktorí si ho odovzdávali z generácie na generáciu.
„Nie je krásny?“ spýtal sa jej a vychutnával si jej udivený výraz, keď sa jej oči pri pohľade na prsteň rozšírili.
„Krásny? Draco, je nádherný!“
Načiahla sa po ňom, ale on, keďže predvídal jej reakciu, ho odtiahol a zdvihol nad miesto, kde vedel, že jej drobná postava dokáže dočiahnuť. „No tak, ukáž mi ho!“ žadonila a modré oči mala zahalené zlatými mihalnicami. „Prosím!“
„Pod jednou podmienkou,“ povedal a nedokázal skryť úsmev na tvári.
Nadurdila sa a odhrnula si vlnité vlasy z tváre. Počkal, kým prikývne, a potom si kľakol na jedno koleno. Nataliina tvár sa sfarbila do žiarivého ružového odtieňa a s údivom sledovala, ako jej podáva prsteň. „Najprv si ma musíš vziať.“
Tie slová mu sotva vyšli z úst, keď pocítil jej teplé pery na svojich a jej ruky našli zadnú časť jeho krku. Postavil sa a bozkával ju zo všetkých síl, kým sa neodtiahla a neusmiala sa naňho. „Samozrejme.“
„Krvácaš.“
Draco zdvihol zrak, zaskočený novou prítomnosťou. Trvalo mu chvíľu, kým si spomenul, že sedí vonku, na schodoch na Grimmauldovom námestí č.12. Pansy sa naňho vystrašene pozerala a Draco pocítil na hrudi teplý lepkavý pocit krvi. Keď pritisol ruku na košeľu, krv sa mu preniesla na ruku a zafarbila bledú pokožku.
„Potrebujem ďalšiu dávku protijedu,“ zamrmlal. Tá krv sa stávala súčasťou jeho života rovnako ako dýchanie.
„Musíš nájsť Hermionu,“ odpovedala Pansy. Sadla si vedľa neho a on cítil, ako jej oči blúdia k prsteňu, ktorý sa mu stále točil medzi prstami. „Musíš to zastaviť.“
Draco jej neodpovedal, namiesto toho sa rozhodol skúmať hustotu krvi, ktorá mu začala presakovať cez látku košele. Hermiona mu povedala, že krvácanie je normálne, pretože telo sa snaží zbaviť riedkej krvi, ale táto krv nebola riedka, čo znamenalo, že recidivuje.
„Kládli ti Potter a Weasley otázky?“
„Chceli vedieť, prečo si myslíš, že Hermiona je s Cassiusom v bezpečí.“
„Nepovedala si im to.“
„Nepovedala,“ odvetila Pansy. Keď začal fúkať vietor, dovolili, aby sa medzi nimi rozhostilo chvíľkové ticho.
Z vrecka džínsov vytiahla vreckovku a pritlačila ju Dracovi na hruď, snažila sa pridať tlak na otvorenú ranu. Husté čierne vlasy jej zakrývali polovicu tváre, oči sústredene upierala na zväčšujúcu sa krvavú škvrnu.
Draco si spomenul na časy, keď sa Pansy uchádzala o smaragdový prsteň Malfoyovcov. Bola čistokrvná, Dracova ‘priateľka’ a úžasne príťažlivá žena. A teraz tu boli, o toľko rokov neskôr, a medzi nimi dvoma nezostalo nič iné ako priateľstvo. Pocítil mierne pichnutie, keď ho silnejšie pritlačila, a bol rád, že nepožiadal Pansy o ruku. Bola ušetrená trápenia a trestu za to byť Malfoyovou, za to, že musela stráviť život s ním a jeho zlomenou dušou.
„Myslím, že Cassius mal pravdu,“ povedal. „História sa opakuje.“
„Nie celá,“ namietala Pansy a upresnila, keď sa na ňu Draco zvedavo pozrel. „Nie tá časť s Cassiusom.“
„Odišla za ním.“
„To preto, lebo mu dôveruje,“ oponovala Pansy. „Nemiluje ho, nie tak, ako Natalie.“
****
„Takže to všetko bol plán?“ spýtala sa. Všetky predchádzajúce náznaky hnevu teraz zmizli. „Ako záloha pre Voldemorta?“
„Asi áno,“ pripustil. „A kto by mu mal porodiť lepšie dieťa ako jeho najvernejšia veliteľka?“
Z tých faktov sa Hermione robilo zle. Polygamia, skryté plány, zvrátené vzťahy, vraždy, pomsta... čo toto bol za život?
Lord Voldemort mal syna. To bola desivá myšlienka, nech sa k nej postavila z akéhokoľvek uhla. Teraz to dávalo zmysel, pomyslela si, keď sa na to pozrela z Voldemortovej perspektívy. Vždy mal zálohy, viteály mu slúžili na to, aby v prípade, že ho raz oslabia, nemohol byť zničený, a dávalo zmysel mať dieťa, ktoré by mohlo niesť „čistú“ krv, ktorú tak veľmi túžil vštepiť čarodejníckemu svetu. Dieťa by bolo vycvičené v tých najlepších umeniach, ale svet by sa o ňom nedozvedel, kým by nebolo pripravené na odhalenie. Bolo by v bezpečí, ďaleko v inej krajine, študovalo by s menom, ktoré mu dala matka, a kázali by mu tí najtemnejší a najnemorálnejší čarodejníci tam vonku. Potom by sa vrátilo po otcovom boku, ukázalo by sa a dokázalo, že krv Slizolinu stále koluje hlboko v čarodejníckom svete.
Svojím spôsobom bol ten plán stále v činnosti. Voldemortov pád dodal Cassiusovmu prežitiu svoj vlastný význam. A súdiac podľa strachu, ktorý k nemu smrťožrúti prechovávali, by bol na neho jeho otec hrdý. Mal šarm Toma Riddla a pôsobivosť lorda Voldemorta - kombinácia, ktorú nedokázal vyvolať ani jeho otec. Svoju pozíciu posunul ešte o krok ďalej; zatiaľ čo lorda Voldemorta sa naďalej báli pre jeho smrteľný vzhľad, Cassius si stále udržiaval Riddleovo pôvodné kúzlo, ktoré ho robilo ešte vražednejším.
A predsa ju ešte stále nezabil.
Ušetril ju, pomohol jej a zachránil ju. Prirodzene, nemal v sebe takú úprimnú láskavosť, akú mali Harry aj Ron, ale jeho činy stále hovorili nahlas. Poprel, že by chcel pokračovať v otcovom pláne na konečnú nadvládu. Tak čo teda robil?
Hermiona potriasla hlavou a dúfala, že rýchle trhnutie lebkou rozruší rad myšlienok, ktoré sa jej v nej zhromažďovali. To bol problém na ďalší deň.
„Ešte som ťa nevystrašil?“
Hermiona sa nadýchla a dvakrát zažmurkala. „Nezabiješ ma, to viem.“
„To je pravda,“ súhlasil. „Ale mohol by som ťa mučiť.“
„Nebudeš,“ odvetila. Sledovala, ako sa Cassiusovi mihol v očiach záblesk, a vedela, že jej sebavedomie ho pobavilo. Časť z neho mala pravdepodobne chuť hneď teraz vytiahnuť prútik, len aby jej dokázal, že sa mýli.
„A prečo to neurobím?“
„Pretože to nemá zmysel,“ povedala, zarmútená vlastnými slovami. „Keby ťa fakt, že som ti zabila matku, naozaj rozrušil, už dávno by si so mnou skoncoval. Nezabila som tvojho otca a pokiaľ viem, nemáš žiadny osobný dôvod zabiť ma.“
Cassius sa zamyslel nad jej vyhlásením. „Draco by nebol veľmi šťastný, keby som ťa zabil.“
„Má manželku.“
„Mal manželku,“ opravil ju Cassius. „A veľmi ma zaujíma, že to, že mal manželku, ťa trápi oveľa viac ako to, že sedíš vedľa syna Temného pána. No tak, musíš byť trochu... šokovaná?“
Bola šokovaná? To odhalenie ju určite prekvapilo, znepokojilo a dokonca zašlo tak ďaleko, že ju vystrašilo. Ale šokovaná nebola. Hádala, že deň nepríjemných odhalení ju dosť znecitlivel. „Prečo si si ťa tak dlho nikto nevšimol?“
Pokrčil plecami. „Nemám žiadne plány na diabolské ovládnutie sveta. Keď som bol tínedžer, bol som na to plne pripravený, ale honba za mocou ma prestala zaujímať. Ešte pred pár týždňami som študoval správanie mandragory v Nemecku a potom sa u mňa zastavil Lestrange, aby mi oznámil, že sa plánuje vrátiť do Anglicka. Mimochodom, spomínal, že ťa plánuje zabiť.“
„Zatiaľ sa mu to nepodarilo,“ povedala Hermiona a nebola si istá, prečo ju to potešilo. Viac sa však nad svojou poznámkou nezamýšľala. „Myslím, že po istom čase sa z toho stane len hra o prežitie.“
„Ty dokážeš prežiť,“ súhlasil Cassius.
Táto predstava sa vznášala v teplom vzduchu, keď Hermiona vydýchla, vyčerpaná odhaleniami. Chcela sa vrátiť do sveta blaženej nevedomosti, kde tajomstvá boli tajomstvami a lži ostali pochované. Takto to bolo oveľa jednoduchšie. Jej telo začínalo byť otupené, akoby odolávalo nutkaniu pokračovať v boji. Všetko dobré sa raz musí skončiť, vravelo jej to. Tvoj čas sa skončil, Hermiona. Je čas vzdať sa a ísť domov.
„Prepáč, ospravedlníš ma?“ povedala a znova pocítila, ako jej v hlave udiera kladivo. Našlo si zadnú časť hlavy a začalo svoje rytmické vŕtanie, ktoré sa jej vrývalo do mozgu. „Bolí ma hlava.“
Ešte než jej Cassius odpovedal, prešla dverami a vyšla na chodbu, pričom jej do hlavy nepokojne búšilo to kladivo.
Záhada sa skončila. Už nič nezostalo. Choď domov.
****
Draco tesne pred obedom opäť vošiel do domu a ošetroval si opuchnutú, otvorenú ranu na hrudi. Prezliekol sa do novej košele, vzal si dve dávky protijedu a tesne pred jednou hodinou sa opäť objavil v obývačke, kde sa Ron a Harry rozprávali s Pansy.
„Čo som zmeškal?“ spýtal sa, keď sa posadil.
Pansy sklopila zrak, odvrátila sa a Harry sa ozval. „Načo je...“ odmlčal sa. „Načo je to tentoraz, Malfoy?“
„Načo čo?“
„Načo sme tu s Harrym ešte stále?“ Ron sa vmiešal do rozhovoru. „Boli sme tu kvôli Hermione a nezdá sa, že by sa mala vrátiť.“
Horkosť v Ronovom hlase bola silná a kalila každé slovo, ktoré mu vyšlo z úst. Prižmúril oči, pretrel si ich dlaňami a frustrovane si povzdychol. Na druhej strane Harry vyzeral oveľa súcitnejšie.
„Musím zostať na Grimmauldovom námestí ešte niekoľko dní,“ povedal Draco tichým hlasom. „Bez ohľadu na Hermionu a jej účasť, Lestrangea treba stále zabiť.“
„Pomôžeme ti,“ odpovedal Harry rýchlo a nedal Ronovi šancu prehovoriť. „Toto miesto je tvoje tak dlho, ako budeš potrebovať. Lestrange je hľadaný zločinec - nie je šanca, aby sme ho nechali v Anglicku voľne sa pohybovať.“
Miestnosťou sa nieslo všeobecné súhlasné prikývnutie, kým sa Draco pozrel na Harryho, zaťal pery a snažil sa ignorovať pulzovanie v hrudi. V hrudi cítil to isté ostré bodnutie, ako mu rana pulzovala, napuchla a sčervenala. Pálčivý pocit tepla, ktorý prichádzal po každom pulze, bol teraz silnejší, intenzívnejší a mohol znamenať len jedno: blížil sa koniec. Spomenul si, ako sa Hermiony pýtal, koľko času mu zostáva, kým nebude môcť hovoriť ani chodiť, a zdalo sa, že mu ho veľa nezostávalo. Ale skôr než sa stane nemým invalidom na jednej z postelí v nemocnici svätého Munga, musel ešte dokončiť veci a dokončí ich za každú cenu.
„Prejdeme si stratégiu?“ spýtal sa Ron, zdalo sa, že sa trochu upokojil. Teraz, keď mal čo robiť, niečo, čo by ho zamestnalo, nebol taký nervózny.
„Možno neskôr,“ povedala Pansy a s obavami pozerala na Draca.
„Nie, teraz.“ Draco sa zhlboka nadýchol, kým pokračoval. „Budeme sa musieť vrátiť do sídla, nech sa Lestrange vráti kedykoľvek. Malo by to byť v priebehu najbližších dvoch alebo troch dní. Čoskoro sa uskutoční jeho zhromaždenie smrťožrútov, takže musíme byť rýchli.“
„Nemá veľa ľudí, však? Troch?“
„Hector, Mulciber a Marcus boli jeho traja chlapi. Marcus je mŕtvy, ale Hector a Mulciber vedia byť poriadne nebezpeční.“
„A čo Cassius?“ Ron sa spýtal. „Myslím, že jeden z nás by si ho mal zložiť.“
Draco sa pripravil povedať im, že Cassius nebude hrozbou a pravdepodobne odíde, ale slová mu nevyšli z úst. Cítil, ako sa mu nôž v hrudi začína zabodávať silnejšie a rýchlejšie, bubnoval spolu s rytmom jeho srdca. Na sekundu zadržal dych a čakal, kým bolesť ustúpi, a až potom mohol znova prehovoriť.
„Cassius je synom Temného pána.“
Pansy vyslovila tie slová s takou rýchlosťou, že Draco by si pravdepodobne ani neuvedomil, čo povedala, nebyť užasnutých výrazov na tvárach Rona a Harryho.
„Čože?“ Harry sa spýtal.
„Myslím to vážne.“
„Voldemortov syn? Syn TOHO Voldemorta?“
„Nie, toho Voldemorta z vedľajšej ulice.“ Pansy sarkasticky odsekla. „Vieš o nejakých iných Voldemortoch?“
„To je proste skvelé!“ Ron vybuchol. „Má aj sestru? Možno strýka? Môžeme pozvať na večeru celú prekliatu Riddlovu rodinu!“
„To nie je možné, Voldemort nikdy nemal syna,“ povedal Harry a ignoroval Ronov sled nadávok. „Chcem povedať, že sme strávili celé roky na Rokforte jeho skúmaním a sledovaním. Nie je možné, aby mal syna.“
Draco cítil, ako mu pulzuje horúčava v pokožke, a nebol si istý, či je to od bolesti, alebo od hnevu, že Pansy odhalila niečo úplne zbytočné. Nič sa na tom nezmení, keď to vedia, chcel jej povedať, ale jej oči sa obratne odvrátili od tých jeho.
„Bol pri moci,“ povedala Pansy a začala svoj príbeh. „Bol silný, šialený a triumfujúci a chcel, aby jeho odkaz pokračoval. Bellatrix...“
„Ach, Bellatrix!“ pochopil Ron. „Sladká stará Bellatrix sa chcela hrať na mamičku? To je úplne šialené!“
„Túžila potešiť,“ pokračovala Pansy. „...vo všetkých ohľadoch. Jednoducho urobila, čo jej povedal, a keď prikázal: Donos moje dieťa, chopila sa príležitosti. O deväť mesiacov neskôr...“
Ron sa obrátil k Harrymu, červený v tvári. „Ty tomu naozaj veríš?“
Draco cítil, že nôž začína poľavovať, ale bolesť mu stále bránila počuť Harryho odpoveď. Nevedel si predstaviť, ako teraz vyzerá, keď tu sedí v takých bolestiach, že sa chce zabiť, ale zdalo sa, že ani Ron, ani Harry si to nevšimli a Pansyin pohľad sa upieral na dvojicu a vyhýbal sa akémukoľvek očnému kontaktu s Dracom. Vedela, že nechcel, aby im niečo povedala.
„Nenaznačuje to, že ho musíme zabiť?“ počul Harryho.
„Nie je zlý,“ odpovedala Pansy. „Teda, je zlý, ale nie taký zlý, ako bol jeho otec. Žiadna z vrážd, ktoré spáchal, sa pravdepodobne nedá odhaliť, nieto dokázať. V očiach ministerstva by si zabil človeka len na základe podozrenia.
„Nemyslím si, že by ministerstvu nejako zvlášť vadilo, keby sme zabili Voldemortovho syna,“ dodal Ron.
Bodnutia boli teraz menej časté. „Je veľmi silný,“ počul sa Draco. Cítil sa teraz vyrovnaný, nie úplne zotavený, ale lepšie. „Dokázal by ťa prelomiť na polovicu.“
„Ale prosím ťa, nebuď príliš optimistický,“ odsekol Ron. Bolo úžasné, ako veľmi sa oňho Hermiona otrela. „Silný alebo nie, nemôžeme ho nechať len tak voľne odísť. A dovoľte mi dodať, že ani to, že Hermionu nechávame s ním, mi na nálade nepridáva.“
Intenzita noža oslabla, čo umožnilo Dracovi znovu sa sústrediť na miestnosť pred sebou. Harry mal prepletené prsty a jeho zelené oči ho pozorovali. Ron bol v tvári červený, zatiaľ čo Pansy si zaborila hlavu do dlaní. „O čo ti ide?“
„Ide mi o to, Malfoy,“ začal Ron a pozeral Dracovi priamo do očí. „Prečo si myslíš, že Hermiona je s týmto úchylom v bezpečí? Ibaže ti na Hermioninej bezpečnosti v skutočnosti nezáleží a...“
Draco zastavil Rona uprostred vety a cítil, ako mu v lícach naskakuje horúčava. „Nezachádzaj príliš ďaleko,“ upozornil ho. „Posledné mesiace svojho života som strávil len tým, že som ju chránil.“
„Tak čo teda skrývaš?“ vyzval ho Ron. Pansy vrhla na Harryho nervózny pohľad, ale zdalo sa, že Harry je rovnako zvedavý ako Ron, len to nedáva tak najavo. „Chcem odpovede.“
„Weasley, mohol by si chcieť krv a ja by som ti ju nedal.“
Dusný vzduch z minulosti naplnil miestnosť a zanechal nepríjemné ticho, ktoré pretrvávalo s nahnevanými pohľadmi a nedôverčivými činmi. Draco bláznivo dúfal, že Ron a Harry prijmú jeho chabé vysvetlenia o Cassiusovi bez spochybňovania. Dúfal, že ich rozptýli potreba zabiť Lestrangea, no zdá sa, že ich celý príbeh zaujal nemenej.
„To je smiešne,“ povedal Harry a krútil prútikom medzi prstami. „Nemôžeš čakať, že ti pomôžeme, keď nám to nepovieš.“
„Draco, povedz im to,“ naliehala Pansy.
„Nie.“ Draco silou odtlačil stôl a keď sa postavil, zarachotila na ňom sklenená váza. Cítil, ako ho sledujú tri páry očí v miestnosti, keď prechádzal na druhý koniec miestnosti a späť, pričom si rukou prechádzal po vlasoch. Kdesi uprostred srdca mu nôž opäť začal pichať do hrude a hrozil akciou, ktorá ho napokon pripraví o život.
Zomrie. O niekoľko dní, týždňov, mesiacov... nech to bude kedykoľvek. Zomrie, pretože sa im nepodarilo zničiť Adriu. Zomrie, pretože nedokázal urobiť to, čo sa podarilo Ronovi, Cassiusovi a Hermione: nájsť šťastie. Všetci traja utrpeli popáleniny a ani jeden z nich nemal takú reakciu ako on. Boli zranení, cítili bolesť, ale išli ďalej, a to bola jediná vec, ktorú Draco nedokázal. Cítil, ako jej blonďavé vlasy lietajú vo vzduchu a s príznačnou jemnosťou mu narážajú do tváre.
„Je mi to ľúto, Draco.“ Plakala, slzy sa jej leskli v modrých očiach. Nedokázala sa naňho pozrieť a on sa jej nedokázal pozrieť do očí.
Mal zaťaté päste, kĺby mu zbeleli od všetkého toho tlaku, ktorý na ne vyvíjal. Len to mu bránilo rozbiť veľkú vázu v jedálni na polovicu. V pozadí počul jej vzlyky, ktoré sa ozývali v prázdnej miestnosti. „Je mi to tak ľúto.“
Draco zavrel oči a pocítil v sebe príšeru. Bolo to stvorenie, ktoré už roky držal na uzde, nútil ho skrývať sa, ale nikdy sa ho skutočne nezbavil. ‘Zradila ťa, Draco,’ - hovorilo mu to stvorenie. ‘Urobila z teba blázna.’
„Prosím, len sa so mnou porozprávaj!“ prosila ho. „Povedz niečo.“
‘Robí si z teba srandu, Draco,’ ozvalo sa to stvorenie. Bolo to tá istá príšera, ktorá ho držala za ruku, keď v šiestom ročníku opravoval miznúcu skrinku, to isté stvorenie, ktoré v tú noc držalo jeho prútik pred Dumbledorom vo veži. ‘Potrestaj ju. Ukáž jej, že si pravý Malfoy a že sa nenecháš takto ponížiť.’
Kvôli rozmazanému videniu sa mu postava, ktorá ho držala, zdala ako tmavá škvrna, ale Draco podľa hlasu vedel povedať, že je to Harry. Pansy stála pred ním, ruku mu položila na plece, keď si jednu ruku položil na stenu a predklonil sa, pričom cítil, ako sa mu krv tlačí z úst.
„Musíme ho dostať do nemocnice svätého Munga!“ zvolala Pansy.
„To nie je bezpečné,“ povedal Ron a odsunul stôl v strede, kým Harry držal Draca za plecia a viedol ho k pohovke.
Pansy zmizla v kuchyni a nechala oboch mužov, aby pomohli Dracovi, ktorý sa posadil na zem a pokračoval v kašľaní, pričom mu krv kvapkala na modrú košeľu. O chvíľu sa znovu objavila s veľkým vedrom a naklonila ho pred neho tak, aby doň dopadla väčšina - ak nie všetka - krv. Ďalšie ruky - pravdepodobne Harryho - položili na prednú časť Dracovej hrude uterák, pravdepodobne aby zastavili krvácanie, ktoré sa nevyhnutne objavovalo.
Toto je ono, pomyslel si Draco. Toto je koniec.
****
PP. toto bolo trošku viac ako polovica, nevedela som, kde to seknúť. Takže ďalšia časť bude kratšia.