Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 2

Pergamen, tráva a mätová zubná pasta

Tri veľmi výrazné vône. Šesť momentov. Jeden elixír. Hermiona Grangerová sa zamýšľa nad vecami, ktoré cíti v Amortencii.

X

[Prvá - Pergamenový papier]

Apríl 2003

Hermiona Grangerová prekvapene vyskočí, keď v momente, keď stojí pred kuchynským drezom, pocíti, ako ju okolo pása objíma dvojica silných, teplých rúk. Z hrdla sa jej vyderie malý piskot, ktorý vyvolá chichot tela za ňou. Hravo ho švihne po ruke. „Si hrozný,“ posťažuje sa.

„Len je to také zábavné,“ zamrmle jej priateľ a zasype ju bozkami po pleci a krku.

Zachichotá sa a posunie sa v jeho náručí, keď sa otočí tvárou k nemu. Jej ruky sa okamžite obtočia okolo jeho krku, pritiahne si ho k sebe a pobozká ho. „Ako bolo v práci?“ spýta sa ticho, keď sa odtiahne.

Zastoná a pokrúti hlavou, keď sa nakloní, aby ju znova pobozkal. „Práca bola prácou,“ zamrmle. „Ale nehovorme o nej. Viem si predstaviť niečo oveľa zaujímavejšie.“ Zlomyseľne sa usmeje.

Ona sa zasmeje a prevráti očami. „Umývam riad.“

„Áno. Presne to som mal na mysli. Čo si myslíš, že som mal na mysli?“ spýta sa a usmeje sa, keď sa naňho zahľadí. „Prestaň myslieť na prasačinky, láska.“

Pokrúti hlavou, keď zoberie utierku z pultu a začne sušiť riad, ktorý už umyla a odložila. Ručne. Usmeje sa pre seba, keď sa k nemu pridá a pokračuje v predchádzajúcom umývaní.

Obaja mlčia. Ona umýva a on utiera, a ani jeden z nich neprehovorí. On sa na ňu pozrie a ona mu pohľad opätuje. On sa usmeje a ona sa usmeje, pričom sa začervená, keď odvráti pohľad. Cíti sa, akoby mala opäť osemnásť a prvýkrát sa doňho zaľúbila.

A potom ju pobozká a ona mu bozk opätuje. Jej mokré, namydlené ruky sú v jeho vlasoch a on púšťa utierku na zem, keď sa jeho ruky obtočia okolo jej pása a pritiahne si ju k sebe.

Vonia ako krásna zmes kolínskej vody, ktorú mu kúpila na Valentína, a pergamenového papiera - celý deň robil papierovačky, snažil sa v práci vybaviť dohodu s inou spoločnosťou. Akosi je to pergamenový papier, ktorý je zreteľne jeho, a nie kolínska, pretože kolínska sa mení. Pergamenový papier sa nemení.

x

September 1991

Pozoruje ho z druhej strany knižnice. Je to záhada. Hádanka. Dalo by sa povedať, že enigma. Ona ho totiž nevie rozlúštiť. Na všetkých ostatných - Harryho, Ronalda, Nevilla, dokonca aj Parkinsonovú - už prišla. Ale nie na Malfoya.

V jednej chvíli dokáže byť poriadne uštipačný - hlavne voči Harrymu a Ronovi - a v ďalšej chvíli dokáže byť rovnako tichý ako ona. Je hlučný a chrapúnsky a pyšný (až príliš pyšný), myslí si, že je vo všetkom najlepší, a myslí si, že sa ho nikto nemôže dotknúť, pretože jeho otec je bohatý a mocný. Ale potom sa v ňom objaví aj jemnejšia stránka - aspoň tak to vyzerá. Pretože keď je sám, je tichý. Keď je v knižnici, nie je hlučný ani neúctivý. Sedí za svojím stolom a robí svoju prácu.

Je taký, aký je teraz, obklopený pergamenovým papierom a učebnicami. Sleduje, ako si rukami prechádza po ulízaných vlasoch a frustrovane si nadáva pod nosom. Pracuje na novej domácej úlohe z transfigurácie, ktorú už má ona hotovú.

Zamračí sa, keď zavrčí, pokrčí kúsok pergamenového papiera a hodí ho na kopu niekoľkých ďalších pergamenových loptičiek. Ona pokrúti hlavou, vyštverá sa na nohy a potom prejde k jeho stolu.

„Chceš pomôcť?“ spýta sa ticho a nakloní hlavu na stranu, kým čaká na odpoveď.

Pozrie na ňu a potom sa vráti späť k svojim knihám. „Nie.“

„Už som skončila, takže ti môžem podať ruku...“

„Nepotrebujem tvoju pomoc, Grangerová,“ odsekne.

Zamrká a zamračí sa, keď sa neohrabane posunie. „Dobre, tak teda... veľa šťastia.“ Otočí sa, aby odišla, ale v polovici kroku sa zastaví a otočí sa späť. „Všetko, čo potrebuješ, nájdeš v siedmej kapitole,“ povie mu, než sa opäť otočí a vráti sa k svojmu stolu.

X

[Druhá - Čerstvo pokosená tráva]

August 2003

Je nedeľa. Všetci Weasleyovci (vrátane Harryho, Hermiony a jej priateľa) trávia deň v Brlohu na ich pravidelnej mesačnej večeri.

Je to aj deň priateľského súperenia medzi bývalými rivalmi v podobe zápasu v metlobale, ktorý sa hrá na ihrisku.

Vonku je horúco, až nezvyčajne teplo, keďže slnko silno páli na otvorené pole. Na oblohe nie je vidieť ani mráčika. Na tomto zápase sa zúčastňujú všetci muži okrem Arthura Weasleyho a Ginny.

Hermiona sleduje hru z verandy, sedí na stoličke na terase s pohárom limonády v jednej ruke a so svojím najnovším románom v druhej. Blond vlasy jej priateľa sa lesknú v slnečnom svetle a vejú vo vetre. Tričko sa mu lepí na trup, čiastočne kvôli potu, ktorý sa mu hromadí na tele, a tiež kvôli vetru. Nie je nijako veľký, ale pod rukávmi trička má vypracované svaly. Hrá stíhača spolu s Harrym; „celoživotní metlobaloví súperi“, ako sa navzájom nazývajú.

Hra je vyrovnaná, ako to často býva, a všetci vyzerajú vyčerpane, keď pokračujú v hre. Ron zakričí na Harryho, aby sa „ponáhľal a našiel ten prekliatu zlatonku“. Harry zakričí, že je to „trochu ťažké, keď je slnko také silné“.

Medzitým si všimne, že jej priateľ zbadal (čo predpokladá, že je) zlatonka, lebo vyštartuje nosom k zemi. Sadne si dopredu, položí si knihu aj limonádu na stôl vedľa seba a s napätím ho sleduje. V poslednej chvíli zatiahne metlu a plachtí len pár centimetrov nad čerstvo pokosenou trávou. Natiahne ruku, ktorá je rozhodná a jeho sústredenie ešte rozhodnejšie.

A potom sa stanú tri veci. Prvá: zatvorí ruku okolo niečoho - s najväčšou pravdepodobnosťou okolo zlatonky. Druhá: akosi stratí kontrolu nad metlou a vyletí z jej konca, kotúľa sa a padá na trávnaté pole. Tretia: Hermiona sa k nemu rozbehne, zatiaľ čo všetci ostatní sa opatrne dotýkajú zeme.

Klesne vedľa neho na kolená a opatrne ho prevráti na chrbát. Oči má zatvorené, jeho telo nehybné. „Draco? Hej, zlato, si v poriadku?“

Náhle zastane, oči sa mu v žiarivom slnku žmúria, keď sa ich pokúša otvoriť. „Jednoducho fantasticky,“ zamrmle sarkasticky, keď sa pretlačí do sedu.

Všetci sa už zhromaždili okolo nich, jeho spoluhráči mu blahoželajú - a ďakujú mu -, než sa vrátia do domu. Harry sa usmieva a potľapkáva ho po chrbte, aj keď sa blondiak ošíva. „Čo si to predtým hovoril o tom, že nikdy nestratíš kontrolu nad metlou?“ podpichuje ho.

„Nevidím, že by si držal v ruke zlatonku ty, však, Potter?“

Harry sa naňho zahľadí a potľapká ho po chrbte, kým sa aj s Ronom vydá späť do domu.

„Poď, pred večerou ťa očistíme a vyliečime,“ povie Hermiona jemne a natiahne ruku, aby mu pomohla vstať.

On pokrúti hlavou, prehodí si ruku okolo jej pása a potom si ľahne do trávy a stiahne ju so sebou. „Lež chvíľu so mnou,“ zašepká a pobozká ju na temeno hlavy, keď si ju pritiahne k sebe.

„Si spotený,“ sťažuje sa polohlasne. On sa v odpovedi zasmeje, keď sa pritúli k jeho boku a odtrháva drobné steblá trávy, ktoré sa mu prilepili na košeľu.

A napriek tomu, že je naozaj lepkavý a spotený, jediné, čo cíti, je čerstvo pokosená tráva.

x

Máj 1994

Hermiona sa jedného dňa ocitne na potulkách okolo hradu, úplne z ničoho nič. Po ďalšej hádke s Ronom a Harrym z predošlej noci strávila dve hodiny plačom na schodisku, kým sa rozhodla, že sa vráti do spoločenskej miestnosti. Ani potom takmer nespala, a tak sa rozhodla, že vstane skôr. Išla do kuchyne, aby sa naraňajkovala s domácimi škriatkami, a potom vyšla von, aby si vychutnala teplé počasie a vôňu rosy, ktorú prináša len ráno.

Skončila na metlobalovom ihrisku. A napriek tomu, že je skoré ráno a takmer všetci ostatní ešte spia, nie je sama. Na ihrisku je totiž aj Draco Malfoy.

Rozhodne sa ignorovať jeho prítomnosť a prechádzať sa po ihrisku, po rose a čerstvo pokosených steblách trávy. A on sa na chvíľu rozhodne ignorovať ju. Zdá sa, že až kým sa nerozhodne odísť.

„Grangerová!“

Vnútorne zastoná a otočí sa tvárou k hlasu. Kráča k nej, v jednej ruke metlu a v druhej zlatonku. „Čo je, Malfoy?“

„Čo tu robíš?“

„Len som sa prechádzala, Malfoy. Nemusíš sa tak rozčuľovať.“ Otočila sa na odchod, ale jeho hlas ju opäť zastavil.

„Weasley je idiot, Grangerová. Sotva za to stojí.“

Otočí sa naňho a zrazu stojí priamo pred ňou. Príliš blízko. Cíti na ňom vôňu vzduchu a trávy. Zdvihne obočie. „Nevedela som, že ti na tom záleží.“

Usmeje sa a prevráti očami. „Je mi to jedno, Grangerová. Len konštatujem dokonale známy fakt: Lasičiak je idiot.“

A hoci je jeho hlas chrapľavý a zlý, akosi sa jej zdá, že jej skladá kompliment.

X

[Tretia -Mätová zubná pasta]

Október 2003

Prvé, čo počuje, keď vstúpi do bytu, ktorý zdieľa so svojím priateľom, je... absolútne nič. Všade je ticho, až na jemné šumenie televízora a tikanie hodín na stene. Potichu si vyzuje topánky, vyzlečie si bundu, aby ju zavesila na vešiak, a kabelku položí na stôl vedľa vešiaka. Potom po špičkách prejde tmavým bytom, chodbou k ich spálni. Dvere sú otvorené, svetlá zhasnuté a jej priateľ vyzerá, že v posteli tvrdo spí. Jemne sa usmeje, rýchlo a potichu sa prezlečie do pyžama, potom odhrnie prikrývku a zalezie do postele.

Leží na boku, otočený doprostred postele, pravú ruku má zastrčenú pod vankúšom. Ona si posunie telo tesne k nemu a zrkadlovo kopíruje jeho polohu s ľavou rukou zastrčenou pod vlastným vankúšom. Pravú ruku mierne zdvihne a prstami mu prechádza po platinovo blond vlasoch.

Pohne sa a zamrmle, keď sa mu otvoria oči. Keď ju uvidí, usmeje sa. „Ahoj,“ zašepká, pravou rukou ju objíme okolo pása a pritiahne si ju k sebe.

„Ahoj,“ zašepká ticho. Jeho dych je na jej tvári horúci a vonia ako mätová zubná pasta.

Pobozká ju na špičku nosa a potom si pritlačí čelo na jej. „Ideš neskoro.“

„Ja viem. Večera sa strašne pretiahla,“ odpovie ticho.

„Samozrejme,“ zamrmle a šúcha jej nos svojím.

Zachichoce sa a láskyplne ho pobozká na pery. Prehĺbi ho a rukou okolo jej pása sa posunie hore, aby ju objal za tvár. Cíti sviežosť jeho zubnej pasty.

„Milujem ťa,“ zašepká jej do úst.

„Aj ja ťa milujem,“ zašepká mu naspäť. „Teraz choď spať.“

„Ja už som spal,“ podpichne ju.

„Prosím ťa,“ posmieva sa hravo. „Bezo mňa nemôžeš poriadne spať.“

Usmeje sa a jemne sa uchechtne, keď sa posunie a otočí sa tak, aby sa chrbtom oprela o jeho hruď. Pevnejšie ju zovrie okolo pása, pritiahne si ju k sebe a zaborí si tvár do jej zátylku.

x

December 1998

Už tri a pol mesiaca zdieľajú spoločnú izbu z dôvodu, že sú teraz hlavnými prefektami. A až donedávna sa takmer vôbec nestýkali. V poslednom čase sa však ráno pred raňajkami a večer pred spaním zdravia.

Dnes ráno to nie je inak.

Hermiona, oblečená vo včerajšom pyžame, sa šuchtá po chodbe zo svojej spálne do kúpeľne, ktorú zdieľa s Malfoyom. Dvere sú otvorené, a tak vojde dnu, ale nečaká, že tam bude...

Ale on je. Stojí pri umývadle, chrbtom k nej, keď si čistí zuby.

Zastaví sa vo dverách, uprostred kroku, s rukou vo vlasoch. Mlčky si ho prezerá od hlavy po päty.

Má zelené kockované pyžamové nohavice, usadené nízko na bokoch, a obyčajnú bielu košeľu s dlhými rukávmi. Košeľa je dosť tenká na to, aby pod ňou stále vynikali metlobalom vyrysované svaly. Vlasy má rozstrapatené, akoby sa práve vyhrabal z postele. A jeho odraz v zrkadle vyzerá unavene.

V poslednom čase, odkedy sa vrátil do školy, je iný. Je tichý. Na chodbách sa drží skôr pozdĺž stien než uprostred, ako to robieval kedysi. Vo všetkých triedach sedí vzadu a krčí sa v tieni.

Z očí, z mysle.

„Vidíš niečo, čo sa ti páči, Grangerová?“

Jeho hlas ju vytrhne z myšlienok a ona si až vtedy uvedomí, že sa pozerala. Pozerá sa na ňu cez zrkadlo. Zažmurká a prečistí si hrdlo. „Hm, ja som si len... neuvedomila som si, že si...“

„Už som skoro hotový,“ odpovie cez ústa plné zubnej pasty. Mätová, uvedomí si.

„Žiadny zhon,“ povie mu a ležérne pokrčí plecami.

Usmieva sa a pred opláchnutím si vypľuje zubnú pastu z úst. Potom si umyje tvár, osuší si ju a otočí sa k nej. Kráča k nej - lenže nie celkom k nej, len jej smerom. Zastaví sa vedľa nej a pozerá na ňu.

Ona mu pohľad opätuje, dych sa jej zatají v hrdle. Cíti pachuť zubnej pasty z jeho dychu; točí sa jej z toho hlava.

„Celá tvoja,“ zašepká a jeho pery sa priblížia k jej uchu.

„Vďaka,“ dostane zo seba, čím ho prinúti, aby sa usmial a uškrnul, keď sa prešmykne okolo nej.

X

September 1996

Elixíry

Ako prvá zdvihne ruku, keď sa profesor Slughorn spýta triedy, aký elixír je v tej fľaštičke. Je to Amortencia, povie mu. A aj keď sa jej mozog zamotáva a otupuje, vysvetľuje, čo je to za elixír a čo robí. Cíti, že je k nemu priťahovaná, pôsobí smerom k nej. Pristupuje bližšie a bližšie a zrazu triede rozpráva, čo cíti. Tri vône, ktoré ju najviac priťahujú.

Pergamenový papier.

Čerstvo pokosená tráva.

Mätová zubná pasta.