Preklady fanfiction Harryho Pottera

Žiť, smiať sa a milovať

Jedna žena si spomína na presný okamih, keď si uvedomila, že je zamilovaná do muža svojich snov. 

X

Pamätá si to ráno - ráno, ktoré navždy zmenilo jej život. K lepšiemu. Pamätá si všetko, každý detail, každú sekundu. Každý pocit. Každú myšlienku.

Bol to prvý deň z mnohých, ktoré viedli k tomuto dňu. Bol to druhý najšťastnejší deň jej života, ktorý viedol k dnešnému prvému.

Pozerá sa na svoj odraz v zrkadlách, v očiach sa jej lesknú nepreliate slzy radosti. Šťastia. Zbožňovania.

Všetko je dokonalé. Zoznam hostí. Výzdoba. Šaty. Účes. Všetko.

A keď čaká na otca, aby ju odprevadil k oltáru, nemôže si pomôcť, ale spomína. Spomína na to, ako sa sem dostala, oblečená v najkrajších bielych šatách, aké kedy videla.

X

V jednej chvíli bozkávala svojho priateľa na rozlúčku, keď vychádzala z dverí, aby odišla do práce, a v ďalšej chvíli, keď vyšla do rušných londýnskych ulíc, niekto je cez hlavu prehodil obliečku na vankúš,. Ani nie päť krokov od budovy, v ktorej sa nachádzal nádherný byt, ktorý si so svojím trojročným priateľom kúpila, si uvedomí, že ju uniesli.

To by mala byť veľká, desivá vec. Všakže?

Omyl. Pretože to nebol len tak hocikto, kto jej prehodil obliečku cez hlavu - bola to jej ryšavá najlepšia kamarátka. Spozná to podľa hlasu, ktorý to nasledoval a ktorý jej povedal, aby zostala úplne pokojná. Druhý hlas, ktorý začula, patril najlepšiemu priateľovi jej priateľa, jeho taliansko-britský prízvuk ho odlišoval od zvyšku Londýna.

V priebehu niekoľkých minút ju naložia do akéhosi vozidla, obliečka jej stále zakrýva hlavu, zatiaľ čo kúzlo zväzujúce telo jej drží ruky po bokoch.

„Viete, že mi môžete tú obliečku zložiť. Viem, kto ste,“ hovorí brunetka priateľom, ktorí si medzi sebou tlmene šepkajú. „A keď už budete pri tom, mohli by ste zo mňa rovno odstrániť to kúzlo.“

Urobia, čo im povedala, Talian použije protikúzlo na spútanie tela a ryšavka jej stiahne obliečku z hlavy. Prvé, čo si všimne, je, že nie sú v len tak hocijakom vozidle. Sú v limuzíne. V takej istej, akú používa jej trochu nechutne bohatý priateľ. (Dodnes sa ju snaží ohromiť svojimi peniazmi a limuzínami, napriek tomu, že jej je úplne jedno, koľko zarába.)

„Mohli by ste mi teraz povedať, o čo ide?“

„Prepáč, to je prísne tajné,“ povie jej najlepšia priateľka.

„Dobre, no, musím ísť do práce, takže...“

„Asi by si si si mala najprv prečítať toto, než sa pustíš do nejakého unáhleného rozhodnutia,“ povie jej muž a podá jej obálku zapečatenú malfoyovskou pečaťou.

Zvedavo si ju prezerá, potom ju roztrhne a rozbalí pergamen vo vnútri.

Najdrahšia Grangerová,

Ako si už asi pochopila, pretože si jednoducho tak fantasticky geniálna, dnes nepôjdeš do práce. Dovolil som si pre teba rezervovať tento voľný deň v dostatočnom predstihu, takže si kvôli tomu nerob starosti, dobre? Teraz sa asi čuduješ, prečo som vymyslel tento komplikovaný plán - alebo si sa ani neobťažovala čudovať, pretože si sa už naučila očakávať odo mňa takéto veci. Nech je to hocijako, tu je krátke vysvetlenie, nech je akokoľvek nejasné.

Toto je test. Je to test, ktorý zahŕňa sériu listov, ktoré som napísal ja. V každom liste sa nachádza nejaká otázka. Každá otázka má odpoveď a každá odpoveď je ďalším cieľom, do ktorého ťa môj milý šofér dopraví. Každá destinácia je špeciálna a je na tebe, aby si zistila prečo. Je to ako hľadanie pokladu.

Dôvod tohto testu zostane prísne tajný až do neskorého večera, v ktorom odhalím svoje zámery, takže sa ani nenamáhaj strácať dych tým, že sa budeš pýtať niektorého zo svojich spoločníkov.

Šťastný lov.

S láskou

Draco

„Prísne tajné? Naozaj?“

„Naozaj.“

„Tu je tvoja prvá stopa,“ odpovie Ginny a podá jej ďalšiu obálku.

Chrobáčik,

Čo je tým, čo každé ráno najviac potrebuješ? (Samozrejme, okrem ranného bozku odo mňa?) Bez čoho hneď ráno absolútne nemôžeš žiť? Poradím ti. Je to čierne. Je to horúce. A z dôvodov, ktoré nikdy nepochopím, zlepšuje náladu na celý deň. 'Bez nej môžem ísť rovno do postele,' hovorievaš.

Takže zopakujem, čo každé ráno najviac potrebuješ? Odkiaľ? A v čom je to miesto významné?

Hermiona sa usmeje a prevráti očami, pretože v hlave počuje jeho hlas, akoby bol priamo pred ňou a hovoril k nej tým svojím tónom.

„Tak kam?“ spýta sa Blaise, rozvalený na sedadle oproti nej v priestrannej limuzíne.

Ona sa usmeje a založí si ruky na hrudi. „Akoby ste to ešte nevedeli.“

Ginny sa usmeje a vzrušene zatlieska rukami.

„Do kaviarne!“

x

Po jednej čiernej káve s mliekom a cukrom a celozrnnej bagete s ľahkým smotanovým syrom - predplatil ju sám Draco - jej Ginny podáva ďalší list.

Miláčik,

Ak čítaš tento list, potom si prešla prvou skúškou. Jednoduché, však? To som očakával. Prejdeme teda k ďalšiemu cieľu, len ma nechaj navodiť atmosféru.

Si nahnevaná. A spotená. A svoju frustráciu si vybíjaš na neživých predmetoch, ako to často robíš, keď si na mňa naštvaná. Uvoľňuje ťa to. (Nehovoriac o tom, že vyzeráš neuveriteľne sexi, ale teraz to nie je o tom.)

Keď som tam bol naposledy, nakričala si na mňa, aby som odišiel, lebo ti kazím ráno. O päť minút neskôr si odišla so mnou.

Hermiona sa pri tej spomienke usmeje a mierne pokrúti hlavou, pretože v duchu vidí jeho úsmev.

„Tak kam teraz? A tentoraz vôbec netuším,“ prizná Ginny a zdvihne ruky v akejsi nevinnej odovzdanosti.

„Tam, kde cvičím jógu, ďalej po ulici.“

„Jógu? Nevedel som, že cvičíš jogu,“ zamyslí sa Blaise a tvári sa pobavene.

„Nevedela som, že Malfoy cvičí jogu.“

Brunetka si hlasno odfrkne, pokrúti hlavou a vezme si kabelku.

„Necvičí. Pred pár rokmi sme sa raz v noci pohádali a na druhý deň ráno, keď som bola na joge, sa ukázal. Úplne nemiestne, vyzeral dokonale a fešácky, akoby práve zišiel z móla, bolo to ponižujúce. Tak sme sa pohádali znova.“

Ginny skepticky zdvihne obočie a zmätene sa poškriabe na nose. „Čo to má s niečím spoločné?“

„Draco vám to nepovedal?“

Blaise pokrúti hlavou.

„Je to miesto, kde ma prvýkrát pobozkal. Dva týždne po našom prvom rande, pred celou miestnosťou plnou žiarlivých žien a ešte žiarlivejších homosexuálov.“

Pri tej spomienke sa znova usmeje a líca jej pekne zružovejú.

„A tá kaviareň?“

„Vylial na mňa svoj Earl grey čaj, urazil ma a potom ma prosil, aby som s ním išla na rande.“

x

Blaise ako správny slizolinský zbabelec, zmizol hneď, ako prišli do telocvične. 'Jediná fyzická námaha, na ktorej som ochotný sa zúčastniť, je starý dobrý zápas v metlobale,' - vyhlásil predtým, ako nasadol dozadu do limuzíny a obom čarodejniciam povedal, že sa do hodiny vráti s ďalším listom.

Hermiona dúfala, že keď bude Ginny sama, jej kamarátka jej povie, o čo tu vlastne ide. Nanešťastie pre Hermionu je ryšavka mlčanlivejšia ako zvyčajne a prisahá, že keď príde ten správny čas, dozvie sa to. Ale až vtedy. Takže zavolať Dracovi a prosiť (vydierať) ho, aby jej to povedal, neprichádza do úvahy.

 Ani nie po dvadsiatich minútach cvičenia to Ginny vzdá, s fučaním sa dovlečie k stene, aby získala stabilitu, a potom sa zošmykne a zrúti sa na zem. To dievča dokáže hrať s chlapcami metlobal celé hodiny, ale keď ju postavíte na podložku a prinútite ju cvičiť jogu, rozpadne sa na kúsky.

O pol hodiny neskôr toho má dosť aj Hermiona, pretrie si čelo uterákom, aby nasiakla všetok pot, a prejde k miestu, kde jej kamarátka sedí ako prikovaná.

„Blaise by tu mal byť každú chvíľu. Mimochodom, zomieram od hladu. Myslíš, že by sme mohli urobiť malú úpravu a cestou tam, kam pôjdeme ďalej, si niečo zajesť?“

„Hmmm, neviem. Je to nabitý program,“ podpichne ju Hermiona.

V priebehu nasledujúcich pár okamihov do miestnosti vpadne Blaise a žmurkne na jednu zo žien prechádzajúcu okolo neho.

„Už som tu, už som tu, nehnevajte sa.“

„Ten list, ak dovolíš,“ odpovie Ginny a natiahne ruku, aby prijala bielu obálku.

„Čože, nemôžem jej ho dať sám?“

„V týchto veciach je systém, Zabini. Okrem toho som jej najlepšia priateľka...“

„Ja som Dracov najlepší priateľ a som si istý, že mi dôveruje natoľko, aby som jej dal list ja.“

„Som si istá, že ja to zvládnem dokonale.“

„Som si istá, že ak mi ten list niekto neodovzdá, pošlem vás oboch domov,“ vyhlási Hermiona hlasno a preruší ich.

Obaja sa prestanú hádať a nakoniec je to Blaise, kto jej odovzdá list.

Kráska,

Ako sa ti cvičilo? Páčilo sa ti to? Si plná energie a svieža a všetky tie... zábavné veci? No dobre. Teraz k ďalšiemu cieľu.

Jedlo. Kuracie lasagne. Parmezán. Cézar šalát.

To je všetko.

Hermiona pretočí očami, napriek motýľom, ktoré jej poletujú v žalúdku, zloží list a vloží ho späť do obálky. Pozerá na obálku a prstami prechádza po písmenách svojho mena - Hermiona Grangerová - napísaných jeho úhľadným písmom. Je to divné, že len pohľad na jej meno ju ešte viac znervózňuje? Vzrušuje ju? Robí ju šťastnou?

„Tak čo?“ Ginny netrpezlivo nalieha. „Kam ideme? A hlavne, týka sa to jedla?“

„Áno,“ usmeje sa Hermiona.

„Jasné, a kde je to jedlo?“ čuduje sa Blaise.

„Je to miesto, kde sme mali naše prvé rande.“

x

Toto je zďaleka najlepšie ráno, aké kedy zažila, rozhodne sa, keď sa oprie do stoličky vo svojej obľúbenej talianskej reštaurácii pár blokov južne od svojho bytu. Byť tu teraz, aj keď sa sem už veľakrát vrátili na obed a večeru, v nej vyvoláva spomienky na ich prvé rande. Tie nesmelé úsmevy a smiech. Rozhovory a hašterenie. Vtedy boli iní ľudia, a predsa sa veľmi nezmenili. Spomína si, ako sa čudovala, prečo súhlasila, že s ním pôjde na rande. Čiastočne to bolo kvôli tomu, že ju nechcel nechať na pokoji, ani jej nedovolil odísť z malej kaviarne, ktorú tak milovala, a kvôli tomu meškala do práce. Ale bolo tu aj niečo iné... niečo odlišné. Akoby ju niekto tlačil, aby súhlasila. Jej srdce, ktoré si v poslednom čase vypestovalo akýsi bláznivý druh príťažlivosti k záhube jej existencie, napokon vyhralo boj s hlavou, ktorá jej hovorila, aby sa od neho držala ďaleko, preďaleko.

Ale ona to riskla.

Skočila do vzťahu po hlave. A neľutovala ani sekundu.

A práve v takýchto chvíľach, keď si uvedomuje, aké výnimočné je to, čo majú, vie, že urobila správne rozhodnutie - akokoľvek sa niekedy bojí.

„Toto sú zďaleka najlepšie lasagne, aké som kedy jedla,“ rozplýva sa Ginny a vytrhne Hermionu z myšlienok.

„To by som tvojej mame nehovoril,“ uškrnie sa Blaise.

Červenovláska prevráti očami a pozrie na Hermionu. „Prečo si ma sem nikdy nepriviedla?“

Brunetka pokrčí plecami a usmeje sa. „Zvyčajne to nikdy nie som ja, kto to navrhne. Teda, je to výborné a milujem to tu, ale zvyčajne to navrhne Draco, lebo vie, ako veľmi to tu mám rada.“

„Kto by to bol povedal, že ten blbec je taký pozorný,“ zažartoval Blaise. A predsa je na tom výroku kus pravdy. Všetko, čo dnes urobila, bolo vďaka Dracovej premýšľavosti. Zdá sa, že myslel na všetko, vrátane toho, že za všetko zaplatil vopred. Ten človek určite vie ako prekvapiť...

„Takže, je tu ďalší list?“

„Myslím, že sú tu ešte tri,“ odpovie Ginny a podá jej štvrtú obálku.

Hermiona ju opatrne otvorí, vytiahne pergamen a opatrne ho rozbalí.

Miona,

Teraz už asi tušíš, o čo ide. Alebo si si prinajmenšom všimla nejaký vzorec. Posledné tri miesta určenia označujú tri veľmi dôležité momenty v našom živote ako páru, pretože bez nich by sme neboli tam, kde sme dnes. Ja by som nebol tým, kým som.

Nasledujúca destinácia nemá so mnou nič spoločné, pretože je celá tvoja. Je to umenie a literatúra a poznanie. Tvoj domov ďaleko od domova. Tvoje útočisko. Vybral som si toto miesto, pretože viem, koľko pre teba znamená.

Tak bežte. Bav sa.

Je si istá, že jej srdce preskočí pár úderov. Alebo niekoľko viac.

Ako ju môže poznať tak dobre, lepšie ako ona sama? Dnes to už neraz dokázal, ale ako? Nikdy by nemohla... mohla?

x

Ani sa nedokáže sústrediť na knihy vo svojom obľúbenom kníhkupectve, pretože sa jej zdá, že nedokáže odpútať svoje myšlienky od Draca. A hoci si nie je celkom istá, čo to všetko má znamenať - možno je to jeden z jeho dômyselných plánov, ako ju k niečomu podplatiť, alebo možno len chce, aby mala dokonalý deň - a postupne prichádza na to, že si kladie otázku, či na tom vôbec záleží.

Záleží na tom, prečo alebo ako to robí?

Alebo záleží len na myšlienke, ktorá sa za tým skrýva?

Na snahe?

Musí ju naozaj milovať. Niežeby o tom niekedy skutočne pochybovala, pretože on jej to hovorí každý deň. Len... niekedy sa pýta, nakoľko sa chce viazať. Sakra, niekedy sa pýta, či sa chce viazať sama. Samozrejme, že ho miluje, o tom nepochybuje. Lenže... sú takí rozdielni, pochádzajú z dvoch úplne odlišných svetov, hoci žijúci v tom istom. Niekedy sa len pýta, či na to majú, či ho miluje... dostatočne.

Už len tá myšlienka, že nie, ju desí. Že nebude. Myšlienka, že by ho stratila, je za hranicou predstavivosti.

Ginny ju nájde o hodinu neskôr; ona a Blaise si išli vybaviť nejaké „záležitosti“, zatiaľ čo ona trávila čas v kníhkupectve.

„Kde je Blaise?“

„Draco mal nejakú naliehavú situáciu a žiadal Blaiseovu pomoc. Tvoj priateľ je náročný.“

„Ja viem.“ Hermiona sa zachichotala. „Tak kde je môj ďalší list?“

Ginny hravo prevráti oči, vytiahne z kabelky obálku a podá ju brunetke.

Hermiona ju roztrasenými rukami otvorí.

Mia,

Toto bude môj posledný dnešný list. Mám pre teba úlohu. V prílohe je darčeková karta na päťsto dolárov do toho muklovského obchodného domu, ktorý tak miluješ. Chcem, aby si si tam išla kúpiť niečo pekné na seba - možno šaty a nejaké doplnky. Dnes večer budeme mať večeru v meste. Netráp sa cenou ani ničím iným, len sa dobre bav. A v žiadnom prípade by žiadne z tých peňazí nemali ísť na charitu Ryšavke, jasné?

Milujem ťa.

x

O dve hodiny neskôr, o jedny malé čierne šaty a ihličky, o súpravu náhrdelníka a náramku a o niekoľko príležitostných outfitov sa Hermiona potkýna vo vchodových dverách svojho bytu, v oboch rukách nesie tašky a šmátra po kľúčoch. Ginny ju nasleduje a nesie ich rovnako veľa, ak nie viac. Keď zdvihne zrak, zamrzne na mieste a takmer zhodí tašky na zem.

Steny od podlahy až po strop pokrývajú stovky - tisíce lístočkov s nápisom „Milujem ťa“ v každom jednom jazyku. (Láska znamená v každom jazyku to isté). Trasúcou sa rukou si zakryje chvejúce sa pery. Čo to všetko znamená? Je znepokojená a vydesená zároveň. Z čoho, tým si nie je celkom istá. Pozrie za seba na Ginny, ktorá sa vševedúco usmieva a pobáda ju ďalej do bytu. Vtedy si všimne fialovú obálku, ktorá leží v miske na kľúče na stole pri vchodových dverách. Položí tašky na zem, naberie obálku a roztrhne ju.

Hermiona,

Dosiahla si koniec svojho testu. Zvládla si ho na výbornú. Na zadnej strane tohto papiera je adresa a čas, kde sa, dúfam, rozhodneš so mnou stretnúť. Zatiaľ ti nemôžem povedať prečo, ale môžem ti povedať, že toto je len začiatok.

S láskou, Draco.

Keď papier otočila, našla adresu najluxusnejšieho hotela v Londýne, kde môžu dostať izbu len bohatí a slávni. Očividne postačí jeden z dvoch. Uvidí aj čas - päť hodín popoludní. Pozrie na nástenné hodiny v obývačke a v duchu zastoná. Je 3:56, čo znamená, že má menej ako hodinu na to, aby sa osprchovala, prezliekla, učesala a odišla.

„Ginny, nebudem mať dosť čas.“

„Tak to je asi dobre, že si čarodejnica, čo?“

x

Potia sa jej dlane, srdce sa jej prudko búši a žalúdok robí to smiešne salto. Nepamätá si, že by niekedy bola taká nervózna... nikdy. Alebo úplne vystrašená.

Ginny je s ňou, má na sebe to isté, čo predtým, a Blaise je už niekoľko posledných hodín nezvestný. Na druhej strane Hermiona má na sebe svoje „malé čierne šaty“ - čo sú v skutočnosti len roztomilé letné šaty - a ihličky spolu s vhodným náhrdelníkom a náramkom, ktoré si predtým kúpila.

Zastaví sa pred číslom dverí, ktoré napísal na zadnú stranu jej listu, a zadíva sa na strieborné čísla.

„Ak budeš ešte chvíľu čakať, bude si myslieť, že si sa naňho vykašľala,“ zašepká jej Ginny do ucha.

Hermiona sa nervózne zachichotá a zdvihne ruku ku kľučke dverí. Nie že by sa v skutočnosti bála, len... má strach z neznámeho. To je dôvod, prečo si všetko a čokoľvek prečíta. Preto toho toľko vie a preto sa snaží toľko vedieť. Je to...

Dvere sa náhle otvoria - zdá sa, že Ginny je nervóznejšia ako ona. Červenovláska ju pretlačí cez dvere a to, čo pred sebou uvidí, ju zastaví. Srdce jej prestane biť - doslova. Dych sa jej zatají v hrdle. Ginny za ňou ticho vypískne.

Na druhej strane miestnosti na ňu čaká Draco, ktorý stojí so zopnutými rukami pred sebou. Usmieva sa na ňu, oblečený vo svojich najlepších šatách. Blaise, ktorý stojí vedľa neho, má rovnako ako Ginny stále na sebe to, čo mal celý deň. Ona si miestnosť takmer ani nevšimne. Okvetné lístky ruží rozhádzané po podlahe smerom do stredu miestnosti. Fialové sviečky vznášajúce sa vo vzduchu nad ich hlavami. A hudba. V pozadí hrá ich pieseň.

Prejde cez miestnosť a až vtedy, keď zamrká, si uvedomí, že plače. Chytí ju za ruku a vedie ju chrbtom do stredu miestnosti. Jemne sa usmeje a natiahne ruku, aby si utrela líce, keď jej ľavá ruka padne okolo pása a pravou si priloží jej ruku k hrudi.

„Čo to robíme?“ zašepká.

„Len si so mnou zatancuj,“ odšepká odpoveď.

Prikývne a zaborí si tvár do záhybu jeho krku, keď sa jemne pohupujú za zvukov hudby. Tam a späť. Zo strany na stranu. V hlave sa jej preháňa milión myšlienok, no nedokáže sa sústrediť na žiadnu z nich. Jediné, na čo dokáže myslieť, je hudba v jej ušiach a pocit jeho rúk okolo nej a jeho dych na jej krku a vôňa jeho kolínskej.

Hudba sa o chvíľu skončí a ona sa nepokojne odtiahne a poriadne sa naňho pozrie. Usmeje sa na ňu a priloží si čelo na jej.

„Viem, že som povedal, že ideme na večeru s našimi priateľmi a rodinou, ale najprv sa ťa musím na niečo spýtať,“ zašepká.

A zrazu, napriek jej predchádzajúcim pochybnostiam, napriek tomu, že sú ako oheň a ľad, napriek ich mnohým rozdielom, pozná odpoveď. Hrozí, že ju zradia ďalšie slzy, a ona ich potlačí a kývne hlavou, aby pokračoval.

„Milujem ťa, ty to vieš. Urobím pre teba čokoľvek. Budem pre teba čímkoľvek. Milujem tvoj hlas a tvoj smiech. Milujem tvoj úsmev a tvoje oči. Milujem tvoje vlasy, aj keď si myslíš, že sú otravné. Milujem, že si ani neuvedomuješ, aká si krásna. Milujem tvoju myseľ a tvoje srdce - tvoju dušu. Milujem, že si prečítaš najskôr celú knihu, kým vyslovíš svoj názor. Milujem, že sa usiluješ o veľkosť, aj keď si ju už dosiahla. Milujem, že si milá a srdečná a dokonalá v každom ohľade, na ktorom záleží. Robíš ma lepším. Vďaka tebe chcem byť lepší. Vďaka tebe sa chcem usilovať o veľkosť rovnako ako ty, pretože ty si vášnivá a sebavedomá a presne vieš, kto si. Vyvolávaš môj úsmev a rozosmievaš ma viac než ktokoľvek iný. Ty... robíš ma, mnou. Si v mojej mysli, v mojom tele a v mojej duši. Ale čo je dôležitejšie, si v mojom srdci a neviem si predstaviť život bez teba. Vlastne ma už len tá myšlienka desí.“

„Draco-“

„Vezmi si ma.“

Hovorí to. Nepýta sa, neprosí ani nežobroní. Nenavrhuje to. Hovorí to - žiada to. Akoby naozaj nemala na výber. A predsa je v jeho očiach čistá potreba, láska a nádej.

A ona si uvedomuje, keď ho sleduje, ako si kľaká na jedno koleno, že sa do tohto muža bez najmenších pochybností zamilovala. Klesne pred ním na kolená a objíme ho okolo krku.

„Áno, áno, áno. Samozrejme, že si ťa vezmem.“