Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

02. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí

Basket Case
Vložené: Jimmi - 20.09. 2021 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor:  Va Vonne

Preklad: Jimmi


(Pozor, je tam posunuté číslovanie kapitol, dosť ma to mýli, ale to robí ten prológ).

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola prvá: Z uličiek a alejí

Zima prišla, treba priznať, oveľa rýchlejšie, než Hermiona Grangerová vôbec predpokladala. Zdalo sa, že úplne stratila pojem o čase, ale teraz, keď si pripadala trošku opustená, sa len snažila spamätať. Už ubehli dva týždne, odkedy sa rozprávala s Dracom Malfoyom, a navzdory sebe samej si uvedomila, že celú situáciu chápe. Napriek tomu nemohla poprieť, že bola hlúposť, že s tým súhlasila. To, čo mala urobiť, bolo nahnevať sa. Ona si však len nechávala tú hlúpu vysielačku pri sebe, kedykoľvek to považovala za možné. Momentálne stála zmrznutá pri zadnej stene veľkej tehlovej budovy a musela odolať tomu, aby si nevopchala ruku do vrecka kabáta, len aby sa o tú vec obtrela prstami.

„Čo robíš?“ ozval sa bezočivý hlas, ktorý okamžite spoznala. Otočila hlavu na stranu, aby si prezrela postavu Rona Weasleyho a mierne pokrčila plecami.

„Len odpočívam,“ odpovedala napoly podráždene, „a teraz, keby si bol taký láskavý, nasmeruj svoj dych preč od mojej tváre.“ Ron sa poškriabal, otočil hlavu na stranu a niečo si pre seba zamrmlal. Medzi jeho tenkými perami spočívala väčšia časť veľkej cigary, koníčka, ktorému sa po vojne venoval spolu s Harrym. Samozrejme, Ron si myslel, že vďaka tomu vyzerá frajersky, avšak vyzeral pri tom takmer ako malé dieťa. Hermiona sa snažila pripomenúť jemu aj Harrymu, ako nemiestne vyzerajú, navzdory tomu, že v ich očividnom nesúhlase nachádzali veľké potešenie. Teraz sa ľahostajne odklonila od Rona, prekrížila si ruky na hrudi a zafučala: „Radšej si dávaj pozor a nos so sebou doklady. Skôr či neskôr sa niekto bude čudovať, prečo tu na verejnosti fajčí pätnásťročný chalan.“

Ron so zachmúrenou tvárou vytiahol tú vec spomedzi pier, pozrel sa na strechu nad sebou a nedbalo povedal: „No, Harry hovorí, že tým dozrievame.“ Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch by Ron Weasley možno ešte trochu dozrievania potreboval.

„Čo bol opitý?“ takmer okamžite oponovala Hermiona.

„Nie, nebol, Miona. Sakra.“ Ron si drsným pohybom zápästia strčil cigaru späť do úst a agresívne povedal: „Čo máš v poslednom čase za problém, há?“

Hermiona sa zastavila a zvažovala to. Čo mala za problém? Možno to bolo tým, že sa už dlhých štrnásť dní neprestala trápiť kvôli Dracovi Malfoyovi. Alebo skôr jej problémom bol len Draco Malfoy všeobecne. Hoci chápala jeho situáciu, nemohla si celkom pomôcť, aby navonok nebola trochu náladová. Keďže však Ron nemal s jej problémom absolútne nič spoločné, Hermiona upustila od svojho strnulého výrazu. Uvoľnila sa, pokrčila plecami a váhavo povedala: „Máš pravdu, Ron. Prepáč. Len som mala príliš veľa času na premýšľanie a teraz sa mi zdá, že som takmer všetko až príliš analyzovala.“ Pri zvuku Hermioninho priznania Ron zbystril pozornosť. Cigara mu mierne poklesla v kútiku úst a okrem dobre znelého zamrmlania toho veľa nepovedal.

„No,“ zareagoval pochybovačne, „správne.“ A odšuchtal sa dozadu ku vchodu do budovy. Keď zmizol, Hermiona sa konečne uvoľnila a opäť bezcieľne zízala do diaľky. Mierne sa posunula a prekrížila si nohy v členkoch. Mrzla aj v hrubom kabáte, pohrávala sa s objemným šálom a očami skenovala uličky pred sebou. Zima bola v podstate jej najmenej obľúbeným ročným obdobím. Bola príliš mrazivá na to, aby čokoľvek robila, hoci momentálne naozaj nemala chuť sedieť pred vyhriatym krbom. Presnejšie by sa dalo povedať, že Hermiona bola mierne vyvedená z rovnováhy svojho šťastného priemeru. Pokorne si odfrkávala a sledovala, ako sa jej vlastný dych krúti okolo špičky nosa.

Keď potom odkráčala od budovy, vlasy jej divoko viali za chrbtom. Frustrovane si ich stiahla za uši a nervózne si ich vzadu zviazala. Možno by mala začať fajčiť a teraz by na to bol aj ideálny čas. Už necítila končeky boľavých prstov - možno by ju trochu dymu zahrialo.

„Konečne!“ ozvalo sa Hermione pri uchu, keď zamyslene prechádzala najbližšou dlhou uličkou. Bledá ruka ju zachytila za prednú časť goliera; takmer zúrivo ju trhla doľava. Rýchlo sa zapotácala, lapajúc po dychu a ruka sa jej hrabivo ponorila do bočného vrecka kabáta. Impulzívne vyslala lakeť do tváre svojho únoscu. Ten, kto ju držal, bol však príliš rýchly. Opäť ju schmatol a cez zmätené chrčanie Hermiona odhodlane vytiahla prútik.

Stála naklonená, pretože uviazla mierne prepletená s cudzincom. Prútik mala výhražne napriahnutý a na prednej strane svojej mrazivej tváre cítila horúci dych príchodzieho. Keď sa jej však konečne rozjasnil zrak, dokázala rozoznať len obrysy presne tej istej osoby, ktorú túžila vidieť. Hermionu akoby zasiahla elektrina, prsty sa uvoľnili a odstrčila sa od Malfoya.

„Draco!“ vypískla a strčila doňho tak silno, až sa zapotácal. Malfoyova noha sa podvedome zachytila o spodok jej nohavíc a on spadol dozadu, pričom sa rýchlo zrazil s dlažbou v uličke. Hermiona však bola príliš zaneprázdnená chytaním sa za dvíhajúcu sa hruď. Aj ona sa potkla dozadu, chrbtom sa oprela o tehlovú stenu a neveriacky vytreštila oči. „Draco, čo to dopekla?“

Malfoy sa poškrabal na tvári a nanovo si analyzoval dobitú dlaň. „No,“ povedal žalostne, „aké príjemné 'ahoj'.“

„O čom to hovoríš?“ prskala Hermiona, stále hysterická, „to ty si ma chcel zatiahnuť do nejakej tmavej uličky! Ja... ja... ja som ťa mohla prekliať alebo také niečo!“ Hermiona, ktorá sa stále pokúšala ukľudniť, pomaly odstúpila od steny za sebou. Upokojila sa a uhladila si práve rozstrapatenú hlavu. Prehltla, ťažko znášala pohľad na Draca, ktorý ležal na zemi a hľadel na oblohu. Odolala nutkaniu pribehnúť k nemu a ponúknuť mu pomoc. Napriek tomu sa zmohla nanajvýš na to, že tam stála a zízala. Po chvíli sa rozochvene opýtala: „Čo robíš v tejto uličke?“

Draco sa vyškriabal späť na nohy. Ako oporu použil plechové odpadkové koše a neobťažoval sa oprášiť. Keď sa vypotácal na svetlo, Hermiona si všimla, že vyzerá zvláštne chorľavo. Aj keď ho pozorovala v rozčúlení, uvedomila si, ako veľmi jej v skutočnosti chýba. „Hermiona,“ povedal zadychčane a úplne sa vyhol jej otázke, „musím s tebou hovoriť.“

„Nuž, Draco,“ posmievala sa Hermiona, „už sú to dva týždne. Predpokladám, že máš pred sebou ešte kopec rozprávania.“

„Počúvaj,“ povedal Draco rýchlo, ale nie rozkazovačne. Namiesto toho sa len snažil popadnúť dych a vyzeral, akoby mu to robilo dosť veľké problémy. „Počuj, Hermiona, videl som ho.“ Hermiona si prezerala Dracovu vizáž a všimla si, že je vyčerpaný a začervenaný zároveň. Špička nosa sa mu rozžiarila pomerne jasným odtieňom červenej, zatiaľ čo zvyšok tváre mal priezračne biely. Tmavé kruhy pod očami boli pravdepodobne dôsledkom celkového nedostatku spánku.

Jednako si Hermiona nemohla pomôcť, ale zastavila sa a počúvala. Tak dlho sa znepokojovala nad Dracom Malfoyom, že pre ňu neexistovala iná možnosť. Hoci sa jej na tvári stále očividne zračilo sklamanie, stiesnenosť v hrudi opadla. Zmiernila napätie v pleciach, pomaly sa k nemu priblížila a opatrne sa spýtala: „Videl koho?“

Malfoy však vyzeral, akoby mal každú chvíľu omdlieť. Jeho pohyby boli nervózne a pozeral na ňu unaveným pohľadom.

„Voldemorta,“ doplnil so sklonenými ramenami a rukami rozpaženými pri bokoch. Vyzeral, akoby bol pripravený prijať úder do brucha. Pozorne ju sledoval a čakal na odpoveď; Hermiona však bola úplne omráčená. Ako mala reagovať na takéto tvrdenie? Namiesto toho len sledovala, ako ju Draco pozoruje, čo bol neustále sa opakujúci kruh, ktorý v skutočnosti ani jednému z nich neprinášal vôbec nič dobrého.

„Ty,“ povedala dodatočne, keď už vedela, že by mala niečo povedať, „si ho videl?“

Malfoy prikývol, stratené dieťa stále zmätené z pomerne živej nočnej mory.

„Dotkol sa mojej tváre,“ doplnil presvedčivo a trochu rozpačito.

„Dotkol sa tvojej tváre,“ zopakovala Hermiona zarazene. Hoci súčasne skôr nevedela, ako presne má na toto reagovať. Draco sa ani nepohol. Namiesto toho nehybne stál a čakal na niečo prevratné.

„Draco...“ Hermiona začala, ale zastavila sa, stále uvažujúc, s čím presne mu má pomôcť. „Draco, určite si spal. Bol si námesačný, to je všetko.“ Malfoyova hlava sa voľne zavrtela sem a tam. Vyzeral úprimne sklamaný jej odpoveďou a Hermiona sa na to sama cítila trochu frustrovaná. „Ty máš,“ skúsila to znova, roztrasene, „len nočné mory, jasné? Nie je sa čoho obávať.“

A hoci jej to Draco celkom neveril, uvoľnil sa, otočil sa k tehlovej stene a pritlačil k nej svoj vlastný neistý chrbát. S výdychom znepokojene prikývol, prešiel si trasúcou sa rukou po vlasoch a povedal, akoby chcel sám seba presvedčiť: „ V poriadku.“

 „V poriadku?“ Hermiona sa usmiala. Aby to zdôraznila, vykročila k nemu a pritisla sa chrbtom k stene vedľa neho. Potom si rovnakým spôsobom ako on prešla dlaňou po vlasoch a úplne sa oprela. Pozorne si prezerala oblohu a živo žmurkala na hviezdy. Bola to pomerne pokojná noc, napriek tomu, že bola chladnejšia, než by čakala. Jej aj Dracov dych víril okolo tváre a krásne im pred ňou tancoval, kým sa úplne nerozplynul. Napokon, keď si dala chvíľu času, aby sa upokojila, sa nesmelo opýtala: „Ako sa máš?“

Draco si zovrel spánky, pevne prižmúril oči a úprimne odpovedal: „Strácam hlavu.“

„Vieš, čo mám na mysli,“ vzdychla si Hermiona a snažila sa Draca od takejto témy úplne odviesť.

Nadýchol sa a blonďavý chlapec zdvihol zrak. Trochu zaskočený a zároveň ponížený, tvár mu úplne poklesla. Úprimne sa pokúsil vysvetliť: „Je mi ľúto, že som ne...“

Hermiona však zdvihla ruku. Vôbec sa na Draca nepozerala, v skutočnosti sa jej pozornosť sústredila inde, nad ňu.

„Nie,“ pokojne pokrútila hlavou, „to nemusíš.“ Stále pozorovala nočnú oblohu cez vrcholky vysokých tehlových budov, vydýchla si a dodala: „Ani ja som nič neurobila.“ Potom, po chvíli, povedala povznesene: „Vidíš? Vyzerá to tak, že aj ja som v háji, čo?“

„Nie,“ povedal Draco a tvár sa mu vysušila. Hermioninu poznámku zobral oveľa vážnejšie, ako pôvodne zamýšľala. „Ty si raz za mesiac šibnutá. Ja? Ja som absolútne duševne chorý a nerozmýšľam! Brilantné.“

Hermiona zdvihla bradu, spustila ruku do Dracovej a preplietla si prsty okolo jeho. „Prestaň,“ poradila mu upokojujúco. „Pozri sa na hviezdy, dobre?“ Draco okamžite otvoril ústa, aby niečo namietol, ale Hermiona mu len trošku pevnejšie stisla ruku. „Sú krásne, však? Ale neviem, prečo si vyberáš pofľakovanie sa po tienistých uličkách, aby si ich zahliadol. Viem si predstaviť, že na takýto typ noci existujú oveľa lepšie miesta na pozorovanie.“

Malfoy sa poškriabal na tvári, prijal Hermionin návrh na jednoduchosť a pozoroval noc spolu s ňou. Vzhľadom na jej poslednú poznámku sa potichu spýtal: „Robíš si zo mňa srandu?“

Hermiona sa ani nepohla. Usmiala sa však len kútikom úst. Šibalsky pokrútila hlavou a odstrčila ho. „Pššt,“ umlčala ho podpichovačne, „len sa pozri na oblohu.“

A tak Draco Malfoy, napätý, ustaraný a nie celkom šialený, spustil plecia, sťažka si vzdychol a urobil presne to, čo mu Hermiona povedala. „Musím sa objednať na druhú terapiu,“ povedal jej, keď už si myslel, že dívania sa bolo na celý život dosť.

„Pššt,“ stíšila ho Hermiona, stále nedokázala úplne zmazať úsmev z tváre. „Už žiadne reči, Draco. Len si spôsobuješ starosti.“

„Hermiona,“ povedal Draco a oprel sa, „vidím veci.“

„Čo keby si videl oblohu?“

Draco, ktorého ruka bola stále prepletená s jej, prosebne zamrmlal: „Si neznesiteľná.“

Hermionin úsmev sa však len rozšíril. Namiesto toho ho hravo postrčila lakťom a po prvý raz v ten večer sa aj Dracovi na tvári mierne rozhostil úsmev. „Som rada, že ťa opäť vidím.“ Hermiona sa pozrela na oblohu, hovorila však evidentne skôr k Dracovi.

„Možno by boli vhodnejšie lepšie okolnosti,“ zamrmlal Malfoy a opäť sa otočil späť. Oči sa mu zaleskli a Hermiona presne vedela, na čo začal znova myslieť. Hoci tentoraz si rozmyslela, či sa pokúsi odviesť jeho myšlienky od vlastného chradnúceho zdravého rozumu. A naozaj, momentálne preňho nemohla urobiť nič viac. Mal pravdu, vídanie ľudí nebolo dobrým znamením.

Bol to však Malfoy, kto si naozaj nedokázal prestať lámať hlavu. Podľa toho, ako to videl, mala Hermiona pravdu. A to, že omdlieva, sa jej nechystal povedať. Preto potichu zmenil držanie tela, oprel sa a pokúsil sa upokojiť. Hoci Hermiona ho skôr upokojovala, aj keď tentoraz to bolo upokojenie len o zlomok.

„Už som ti povedala, Draco,“ povedala Hermiona ticho, „pomôžem ti to zvládnuť. Pomohlo by, keby si mi dôveroval, dobre?“

„Dobre,“ súhlasil Draco a sťažka prehltol.

„A teraz...“ povedala Hermiona a konečne sa upokojila. Dovolila vlasom, aby sa jej divoko hojdali pred očami; nemalo zmysel pokúšať sa ich teraz krotiť. Kúsok bieleho snehu medzi nimi ladne spadol a Hermiona sledovala, ako z čiernej tmy nad nimi padá jeho zvyšok. „... sa pozri na oblohu, dobre? Je nádherná.“

Hermiona mala pravdu, bola nádherná. Na chvíľu sa pristihol, že sa mu pri prvom pohľade na ňu mierne zatajil dych. Sneh jemne padal z ničoty, len tak sa sypal, potom im pôvabne ležal pri nohách. Trochu otupený od chladu a ľadu Draco naposledy zaklonil hlavu. Potom odhodlane zdvihol zrak.

 ****

„Vieš,“ hovoril si Gregory Goyle, keď si prezeral strieborný príbor vo svojom dome, „mohol by som Pansy dať novú jedálenskú súpravu. Možno to zmierni všetky tie rozpaky, ktorým budeme čeliť, keď sa spolu opäť budeme rozprávať.“

Malfoy si povzdychol a pohodlne sa usadil na Goylovom gauči. Bol unavený, takmer príliš unavený na takýto hlúpy rozhovor, ale dokázal nahlas povedať len: „Myslím, že akékoľvek rozpaky týkajúce sa Pansy sú v tejto chvíli skôr nevyhnutné. Prepáč, kamarát.“ Noc predtým strávil v uličke s Hermionou a pozeral sa na oblohu oveľa dlhšie, ako kedy predpokladal. Zdalo sa však, že stretnutie pri skúmaní oblohy skutočne ubehlo ako voda. Dracovi sa vlastne dosť ťažko Hermionu opúšťalo, keď sa večer skončil. A to bolo dobré, nie? Tu však zostala jediná otázka, ktorú si celý deň kládol. Bol vôbec v takom stave, aby sa pokúšal o nejaký vzťah? Úprimne povedané, Draco nevedel, a tak sedel bez života na Goylovom gauči a pokúšal sa na ňom aspoň zaspať.

Goyle zafučal, otočil sa na pätách a vyhodil ruky do vzduchu. Konečne si vydýchol. „Nuž, Draco, tejto situácii si práve nepomohol.“

Malfoy sa schúlil do tesného klbka a so zatvorenými očami povedal: „Môžeme o tom nehovoriť, Goyle? Už tak som sa dostatočne mentálne zrútil.“

Ozvalo sa prudké zabuchnutie kuchynských zásuviek a Goyle sa hneď prirútil z kuchyne. Prekrížil si ruky na hrudi, pozrel na svojho priateľa a nesúcitne povedal: „Fajn, toto kolo si vyhral. Ale vedz, že... Myslím, že si to zaslúžiš.“

„Vďaka, kamarát,“ odvetil Draco, „je dobré mať tvoju podporu.“

Goyle sa posadil na pohovku oproti Dracovi Malfoyovi. Ten sa naňho pozrel, stále dosť strnulo. Goyle však dodal: „Pozri, povedal si, že si Hermiona myslí, že si v poriadku - len sa ti to snívalo, však?“ Draco s hlavou pritlačenou na predlaktiach rýchlo prikývol. „No tak potom,“ pokračoval Goyle, „ak s tým nesúhlasíš, objednaj sa na terapiu.“

Malfoy sa s mrmlaním zahrabal hlbšie a dúfal, že Goyle zjavnú narážku pochopí. Goyle bol však príliš odhodlaný na to, aby dovolil svojmu priateľovi doslova sa pred touto témou úplne zahrabať. Namiesto toho zostal viac sústredený na tento predmet. Počúval, ako Draco niečo nesúhlasne zamrmlal, ale potom sa zaklonil. Urobil si pohodlie, odložil čaj, uvoľnil sa na pohovke a nemilosrdne si vydýchol.

„Chceš teda povedať, že s tým nesúhlasíš?“

„V skutočnosti vôbec nič netvrdím, Goyle,“ trval na svojom Draco.

„Dobre, fajn.“ Goyle si vydýchol. Rozhliadol sa po miestnosti a potom sa ešte viac oprel. Ach, ako si chcel užiť, keď nahlas vysloví svoju poslednú novinku. „Nuž, keďže to neberieš príliš vážne, tak som to vážne zobral ja.“

Prvýkrát za ten večer Draco vystrelil nahor hlavu. Jeho oči zvedavo sledovali Goyla, upreté naňho bez akéhokoľvek pohybu. „Goyle,“ povedal znepokojene a skĺzol z miesta na pohovke. Zdalo sa, že sa úplne jeho ospalosť vytratila.

„Goyle, o čom to hovoríš?“ Len pri pohľade na Goylovu kamennú tvár Draco pochopil, že na jeho priateľovi je niečo, čo sa nedá ignorovať. Na Goylových bucľatých lícach sa rozhostil potmehúdsky úsmev. Veľmi sa vyžíval v Dracovej nervozite.

„Ako to myslíš, že si to zobral vážne?“

Goyle sa mierne posunul a odhodlane povedal: „Myslel som presne to, čo som povedal, Draco. Pretože si to ty sám nedokázal, ja som...“ Goyle sa zastavil. Zdalo sa, že jeho sebadôvera okamžite ochabla. Oči úplne odvrátil od Draca a pokúsil sa pozrieť von oknom. Napriek tomu pokračoval ďalej a sledoval sneh padajúci na kopce pred jeho malým domom. „Ja... som ťa objednal na terapiu.“

Malfoyovi poklesla tvár. Fyzicky mu tvár sčervenala, rozčúlila sa od zúrivosti. „Goyle, to si neurobil,“ dožadoval sa a dlane mu zvierali slabé kolená. „Povedz mi, že si robíš žarty.“

„Obávam sa, že nie,“ pokrčil Goyle plecami. Dracova tvár však bola z minúty na minútu červenšia. „Nechystal si sa to urobiť, Draco,“ povedal Goyle dodatočne, „len si o tom rozprával.“

Draco, ktorý vyzeral, akoby mal skôr prasknúť, než vybuchnúť, bezradne vykríkol: „Robil som malé kroky!“

„Príliš malé krôčiky, kamarát,“ kontroval Goyle. To, čo jeho odhalenie urobilo s Dracom, však až príliš pripomínalo zrážku vlaku. Nemohol sa, samozrejme, odtiahnuť. Napriek tomu sa Draco napodiv zdal byť zakorenený na mieste. Zdvihol sa z gauča, splašene sa nadychoval a vydychoval a svetlé vlasy mal rozstrapatené okolo tváre.

„Uvoľni sa, Draco,“ povedal Goyle a zbytočne zdvihol ruku, „je to len rezervácia. Teda, ak sa nechceš ukázať a vyzerať ako úplný debil... je to na tebe.“

 „Ty bastard!“ zakričal Draco a zúrivo sa priblížil ku Goylovi. Vytiahol z vrecka prútik a trasľavo ho priložil Goylovi k brade. Goyle sa však nevzrušene pozrel nadol.

Zvraštil obočie a nechápavo povedal: „Čo chceš urobiť, Draco? Prekliať ma za to, že som ťa objednal na terapiu?“

Malfoy prehltol a zúfalo sa snažil upokojiť svoju ruku. Triasol sa však oveľa viac, ako očakával.

„Mal by som!“ vykríkol a vyzeral oveľa viac ako šialenec než kedykoľvek predtým. Keď však už stál vystrašene pred Goylom, čo sa zdalo byť niekoľko príliš dlhých okamihov, spustil ruku dolu, chytil sa za hlavu a skľučujúco povedal: „Dobre... dobre. Máš pravdu. O nič nejde.“

„Samozrejme, že mám pravdu, kamarát!“ zvolal Goyle, vstal z pohovky a natiahol ruku k hysterickému chlapcovi. „Je to len stretnutie. Už si na takom bol - nič, čo by si nezvládol, som si istý.“ S tým zovrel svoju mäsitú dlaň na Malfoyovom chrbte a nakrátko ho utešil. Napriek tomu ustúpil od stolíka a pomaly kráčal ku kuchyni, zanechajúc Draca v mierne mdlom postoji na pohovke. Dokonca až od drezu počul Malfoyovo ťažké dýchanie. Napriek tomu zobral z pultu špinavý riad a opatrne ho vložil do drezu, pustil vodu, aby ho mohol očistiť. Cez hukot vody spokojne dodal: „Choď tam a povedz jej, ako si mal zlé sny. Pravdepodobne ti povie, aby si prestal piť čaj - a alkohol - a aby si bol aktívnejší... aby si sa trochu unavil.“

Malfoyovi skĺzla ruka po prednej časti tváre. Nešťastne zopakoval: „Prestaň piť čaj a alkohol. Získaj viac aktivity. Znie to... normálne.“

„To znie úplne normálne!“ Zopakoval Goyle a usmial sa. „Prisahám, že si bol vždy trochu blázon. Nezblázniš sa o nič viac, ako si sa už predtým, kamarát.“

Malfoy s vyčerpanou tvárou zúfalo zastonal: „Potrebujem sa napiť.“

Goyle sa však otočil na pätách, na jeho veľkej tvári sa objavila nová očividná starosť.

„Teraz by to nebolo múdre, Draco,“ povedal vecne. Záverom odhodil utierku na riad a oprel sa o pult. Bolo dosť zjavné, že si užíva, keď sa Malfoy opäť postavil na nohy, aj keď jeho tvár sa zase skrivila. Už nemal na sebe výraz bezútešného zúfalstva, ale úplne nový výraz. Namiesto toho sa tváril, akoby v živote nepočul niečo také nezmyselné. Úplne zmätený spustil ruky a vyzeral dosť stratene.

„Ako to myslíš, že si nemyslíš, že je to múdre?“ spýtal sa podozrievavo a práve vtedy si všimol, že na Goylovom radostnom výraze sa niečo šťastne leskne.

„Chcem povedať,“ spresnil Goyle a skontroloval hodiny na stene pred sebou, „že určite nechceš prísť na svoju prvú schôdzku opitý, však?“

Pri pohľade na hodiny Draco pripomínal stratené a nešťastné dieťa. Ústa mal mierne pootvorené a doslova vyzeral, akoby mu malo byť fyzicky zle.

„Prvú schôdzku...?“ zakoktal sa, „o čom to, dočerta, hovoríš?“

„No, vzhľadom na to, že máš asi, ehm... pozrime sa... hodinu a pol?“ Malfoyovi, takmer doslova prilepenému k palubovke, klesli plecia. Goyle sa však zdal byť viac než šťastný, že môže zdvihnúť kamarátove veci z podlahy. S radosťou podal Dracovi jeho kabát a baret a strčil ich Malfoyovi do bezvládnych rúk. Olivovú šálu hodil späť Dracovým smerom a vrátil sa k drezu, kde vylial zvyšný čaj, ktorý zostal v pariacej sa horúcej kanvici. Potom, keď konečne dokončil svoju prácu, oprel sa o pult. S tým si opatrne odpil vlastného čaju, nakukol cez okraj, aby nakoniec povedal: „No, už by si mal ísť.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Vím, že má Draco chodit k terapeutce. Jsem si řikala, jak se tam asi dostane. No, už to vím :-) Gregory to myslí dobře. A možná tím i pomůže. Kdo ví. Děkuji, Jimmi.

Goyle je broucek. No, mozna ne doslova broucek, ale rozhodne dobry kamos. Uz ted jsem nadsena z jeho interakce s Dracem a vlastne i s Hermionou a Hermionou se smradlavym Ronem a... proste se mi to moc hezky cetlo. :-) Nekdy se da uz na zaklade uvodnich kapitol uhodnout, ze to bude skvela povidka. Moc dekuji!

No Jimmi, já smekám. To musí být tak těžké překládat. A povedlo se ti to parádně. Děkuji:-). V těch povídkách je to vždycky takové.. něco se děje, těžko uvěřitelného. A nikdo tomu člověku nevěří, my se nad tím pozastavujeme, pohorsujeme, že mu nikdo nevěří. Ale zajímalo by mě, jak by to bylo v reálném světě. Věřili bychom? :-D Draco, fandím ti, ať zvládneš to, co je před tebou! A ať najdeš pomocníka (pomocnici) :-). Těším se na další zajímavý vývoj.

Draco má kolem sebe skvělé lidi. I pan Goyle se projevuje jako dobrý kamarád. Jeho věta, že mu psychoterapeutka nanejvýš doporučí méně čaje a více aktivit mě dorazila. :DDD A pak vylil téměř plnou konvičku čaje do dřezu. Čím ten čaj asi naředil? A proč vlastně jsou angličané tak posedlí pitím čaje? Fakt si do něj lijí něco jako whiskey? To je jako by naši lidi nepilli nic jiného než grog, čaj s rumem, slivovicu, nebo svařené víno. Pořád a furt. Ale máme štěstí na množství nealkoholických nápojů v nabídce maloobchodních sítí, včetně nejlepší čerstvé vody z kohoutku. :) Děkuji za překlad, myslím, že v množství alkoholu nevězí Dracův problém, nechám se překvapit, kam nás povídka zavede.

Hmmm... Tezko rict, jestli terapeutka bude to pravy orechovy, jestli by to nechtelo spis odbornika na kletby. Uvidime. Dekuju!

Už si ani nevzpomenu, kdy naposled jsem narazila tak plynulý přechod z jedné povídky do druhé, jako by nedošlo k nejmenšímu přerušení. Naši protagonisté se nikam neposunuli, jen Dracův marasmus bude tak o dva, tři levely výš. Tato povídka by měla být něčím jako povinnou četbou pro lidi tvrdící v jakéže jsou děsné depce - většina z nich by si velmi svižně začala vážit problémků, které má a nedráždila Osud. Což kdyby jim náhodou naservíroval ochutnávku z Dracova poháru. Nějak se mi nelíbí možnost viteálu ve hře, nicméně mne napadla... :-(( Rozhodně nebude stačit psychoterapeutka - příliš silná káva na někoho, kdo nejčastěji dokáže na svého pacienta vytasit nezdravý vztak k matce jako kořen všeho zla na světě šírém. Díky za osvěžující změnu zápletky a perfekt překlad.
Tá terapeutka je... prečo mám dojem, že to bola záporná postava, zatiaľ to tak nevyzerá (mám veľmi nahrubo ešte jednu kapitolu)... jednoducho podvedomý pocit, že na nej niečo nesedí - to už som mala pri prvej časti. Ja som to čítala tak hrozne dávno, že sa mi to mohlo všetko popliesť... Tak či tak mám teraz plné ruky práce s LM. Dĺžka kapitoly sa pretiahla na 16 strán... Ďakujem moc, že komentuješ každú poviedku

Re: 02. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí Od: luisakralickova - 20.09. 2021
No nevím, jestli na tohle pomůže terapie. Možná trochu uklidní, ale asi nevyřeší. Musela jsem si připomenout úvod a zatím váhám mezi mazaným prokletím a maskovaným viteálem. Chtělo by to těsnější spolupráci;) a sdílenou vzpomínku. Díky, Jimmi, zase trochu temnoty přichází.
Díky, ale... no keby to zle dopadne, tak to neprekladám. Len toto bude asi pribúdať pomaly.

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke