Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 38: Na ihlách ustlané 1/2

***

„Len do toho,“ povedal Draco pokojne, keď hľadel na koniec prútika.

Lestrangeove korálkové oči boli sústredene upreté na synovca, ale v hornej pere sa mu mierne chvelo, čo prezrádzalo jeho strach. „Cassius nie je nikde nablízku,“ ubezpečil ho Draco.

„Čo od teba v žalároch chcel?“ spýtal sa Lestrange a nadvihol pravé obočie.

Draco cítil, ako z toho úbožiaka pred ním vyžaruje zbabelosť. Lestrange sa Cassiusa skutočne bál a práve teraz to bola jediná vec, ktorou ho Draco mohol rozptýliť. Periférnym videním sledoval kamennú misu a dvakrát žmurkol, zhlboka sa nadýchol a nazbieral energiu, aby vytvoril malú vlnku na konci pery a usmial sa.

„To je tajomstvo,“ odvetil Draco. „Ale nerobil by som si veľké starosti, že práve teraz príde. Neexistuje spôsob, ako by mohol nájsť mňa alebo teba, keď už ide o to. Ak chceš, môžeš ma pokojne zabiť.“

„Spýtam sa ťa ešte raz, chlapče,“ precedil Lestrange cez zuby. „Čo od teba chcel?“

„Chcel niečo, čo som mu nedal,“ vysvetlil Draco nenútene. Cítil napätie v dolných končatinách, ako sa mu nohy namáhali, aby sa udržal v vzpriamenej polohe. „Vlastne som jediný, kto mu môže dať to, čo chce, takže si nemyslím, že by bol veľmi šťastný, keby sa mi stalo niečo a zabránilo by mi to podeliť sa o tieto dôležité informácie; niečo ako... Neviem... napríklad smrť? Ale s tým si nerob starosti; ty len urob, čo musíš, a o zvyšok sa postaráme neskôr. No, vlastne, budeš sa o to musieť starať sám, pretože ja budem, však vieš, mŕtvy.“

„Varujem ťa, Draco. Neskúšaj moju trpezlivosť alebo...“

Draco sa zasmial a prerušil Lestrangea uprostred vety. „Alebo čo? Už nemám čo stratiť,“ povedal pokojne. „O moju rodinu ma pripravili, moja žena je mŕtva, v mojom dome straší démonická, plamene metajúca žena, ktorá ma pred smrťou tak veľmi milovala, že zranenia, ktoré mi spôsobila, zo mňa doslova vysávajú život. Do hodiny budem mŕtvy - ty tento proces len urýchliš.“

Draco cítil, ako nad Lestrangeom získava moc, keď pokračoval v reči. „No tak, strýko Ralph. Z koho si robíme žarty? Veď ma nezabiješ. Nemôžeš riskovať, že sa to nebude Cassiusovi páčiť, že sa obráti proti tebe. Teda, samozrejme, úplne to chápem. Je to predsa syn Temného pána.“

Posledná veta upútala Lestrangeovu pozornosť, jeho oči sa prekvapene zmenili a mlčky pozrel na Draca.

„Ach, to vie každý,“ vysvetlil Draco. „V kruhoch smrťožrútov sa klebety šíria rýchlejšie ako na dievčenských záchodoch na Rokforte. Máš len šťastie, že sa Cassius narodil s nosom, inak by bol priam zrkadlovým obrazom svojho skutočného otca.“

„To stačí!“ vykríkol Lestrange. Pristúpil o niekoľko krokov bližšie a pritlačil špičku prútika Dracovi na krk. „Môžem ti urobiť veľa, aby tvoja posledná hodina života bola najhoršia v tvojom živote. Budeš ma prosiť, aby som to všetko ukončil.“

„Na tvojom mieste by som to nerobil,“ varoval ho Draco. „Nemôžem zaručiť silu svojej oklumencie pri mučení. Čo ty vieš, v okamihu, keď ma zasiahne kúzlo, bude moja myseľ otvorená ako - nuž, mohol by som tu povedať niečo dosť hrubé o tete Bellatrix a Temnom pánovi, ale vždy ma učili, aby som o starších hovoril dobre. Každopádne ide o to, že Cassius sa ma momentálne veľmi usiluje nájsť a vo chvíli, keď mu otvorím myseľ, bude tu.“

„Nechce ťa zachrániť, Draco,“ oponoval Lestrange, hoci Draco v jeho hlase vycítil zaváhanie.

„Možno nie, ale nemôže ma nechať zomrieť bez toho, aby som mu dal tie odpovede,“ povedal Draco. „A viem si predstaviť, že by to bolo pre teba dosť hrozné, keby si prišiel o jeho podporu po tom, čo si ho celý život vychovával a pripravoval na tento konkrétny čas. To si predsa vždy chcel, nie? Chcel si, aby Cassius dospel a prevzal velenie nad smrťožrútmi s tebou po svojom boku. On by viedol vládu teroru a ty by si ho s radosťou nasledoval a šíril slovo zla. Je to dobrý plán - alebo aspoň bol. Nie je práve toto dôvod, prečo si zabil Adriu?“

Lestrangeovi preletel po tvári zmätený výraz, keď padlo jej meno. „Koho? Vieš čo, Draco? Si rovnako hlúpy, ako boli tvoji rodičia. Musíš vedieť, ako sa dostať na stranu víťazov a ako tam zostať.“

„Ja som na víťaznej strane, strýko Ralph,“ zamyslel sa Draco. „A myslím, že to vieš aj ty. Inak by si so mnou skoncoval, keď si mal príležitosť.“

Kým sa naďalej posmieval strýkovi a tešil sa z výsledkov, spoza dverí do spálne sa vynorili dve postavy. Lestrange, otočený chrbtom k dverám, nemohol vidieť, ako Ron a Pansy držia prútiky a vstupujú do miestnosti.

„Expelliarmus!“ vykríkla Pansy a Lestrangeovi vystrelil prútik z ruky a dopadol na zem. No skôr než po ňom stihla siahnuť, miestnosť zaplnilo oslepujúce biele svetlo a Lestrange sa vrhol dopredu na Draca, ktorý mu s nesmiernou bolesťou uhýbal z cesty. Ron strhol Pansy z dráhy záhadne vrhnutého bieleho svetla.

„To je Drew,“ zavolal Draco do jasného záblesku.

„Prišiel som neskoro, aby som sa pripojil na večierok?“ ozval sa Drew, keď vstúpil z bočných dverí, a keď biele svetlo začalo slabnúť, jasne sa objavila jeho postava. Švihol prútikom smerom k Pansy a Ronovi a ich prútiky im vyleteli z rúk.

Lestrange chytil Draca za krk, ktorým Draco napriek všetkej snahe nedokázal pohnúť. Nohami zatlačil na hruď staršieho muža a pritom cítil, ako sa jeho päta zabodla do Lestrangeovho brucha.

„Ty hajzel,“ zanadával Draco, keď sa Lestrangeova ľavá ruka pritlačila na Dracovu hruď.

Draco vykríkol, keď jazvy po Adriiných ranách zareagovali, akoby ich prebudil z dlhého nočného spánku. „Bolí to, však?“ spýtal sa Lestrange s hrozivým úsmevom na tvári.

Zúrivé pulzovanie z rany sa šírilo do každého centimetra Dracovho tela a mal pocit, akoby ho niekoľkokrát prebodli nožom a bolesť jednoducho neprestávala. Lestrangeovo zovretie okolo jeho krku trochu povolilo a do pľúc sa mu podarilo vpustiť trochu vzduchu. Voda z Dracových očí sa na pár minút vyčistila a on si uvedomil, že dôvod, prečo Lestrange uvoľnil zovretie, bol ten, že ho Ron chytil za zadnú časť košele, dočasne ho odtrhol a udrel ho do tváre.

Pansy medzitým urobila krok k odhodenému prútiku na podlahe a pritiahla tým Drewovu pozornosť. Šľahol po nej kliatbou a ona padla dozadu, zrútila sa na podlahu a udrela si hlavu o ostrý roh postele. Ronova pozornosť sa odpútala od Lestrangea a aj on sa pokúsil urobiť krok k prútiku, ale vyletela naňho kliatba Cruciatus a on sa rozkričal, keď ho svetlo zasiahlo do hrude a prežiarilo mu pokožku.

Draco striedavo upadal do bezvedomia, lipol na drahocennom  živote a sledoval, ako Pansy a Ron zlyhávajú proti Drewovým kúzlam. Cítil Lestrangeovu prítomnosť vo svojej blízkosti a o niekoľko sekúnd mu hrubé ruky starého muža pritlačili bok tváre a on sa naňho pozrel. Lestrange niečo povedal, ale Draco nič nepočul.

Zostávala mu len jedna možnosť a modlil sa, aby to vyšlo.

****

Ostrý zvuk rozbíjajúceho sa skla naplnil miestnosť, keď Cassius zhodil zrkadlo v spálni na zem. V tej chvíli to bol jediný spôsob, ako mohol uvoľniť hnev, ktorý mu vrel pod povrchom kože. Opäť zdvihol zrak a uvidel Hectorovo telo ležiace na podlahe, zatiaľ čo Carter ležal v bezvedomí za dverami. V krvi mu začal vrieť hnev a päsť mu vyletela na drevenú komodu, pričom zanechala v starostlivo vyrezávanom dubovom dreve hlbokú ryhu. Krv na jeho kĺboch bola zrazená a čierno-červená; bolesť a deštrukcia, ktorú spôsobil v miestnosti od objavenia Hectorovho tela, Cassiusa ešte ani teraz nedokázala upokojiť.

Draco ho oklamal.

A nanešťastie pre Cassiusa bude opätovná lokalizácia Draca oveľa ťažšia, ako si pôvodne myslel. Draco bol, samozrejme, nevystopovateľný vzhľadom na svoju zručnú oklumenciu, ale Cassiusovi sa ho vždy podarilo vystopovať tak, že vystopoval Hermionu. Z nejakého dôvodu však nedokázal Hermioninu myseľ nikde na panstve lokalizovať.

Cassius cítil, ako mu Natalie uniká pomedzi prsty, teraz viac ako kedykoľvek predtým. Táto misia, táto pomsta, na ktorú sa posledné roky sústredil, bola spôsobom, ako v sebe udržať Natalie pri živote. Prestal myslieť na jej smrť a začal myslieť na to, ako ju pomstiť; udržiavalo ju to nažive a držalo ju to stále pri ňom. Ba čo viac, dávalo mu to dôvod, aby Natalie priniesol spravodlivosť, keď ju nedokázal ochrániť, kým bola nažive.

A Draco to všetko zničil. Celý čas vedel, čo znamená 1213, a Cassiusovi klamal. Čo však bolo ešte horšie, bol fakt, že Dracov život mal pripevnený časovač, na ktorom zostávalo veľmi málo času. Keď protilátka prestane fungovať, spolu s Dracom zomrie aj tajomstvo Nataliinej vraždy, a to bolo niečo, čo si Cassius nedokázal predstaviť. Paradoxne, ak by sa Cassius zabil, Draco by mohol žiť.

Keď Cassius prešľapoval po úlomkoch skla, počul v hlave Hermionine slová. „Natalie je mŕtva. Žiješ pre ducha a bojuješ zaňho! A kvôli tebe zomrel Lucius, zomrela Adria a teraz zomrie Draco! Ona sa už nevráti, Cassius!“

Kvôli Cassiusovi zomreli traja nevinní ľudia - Lucius, Narcissa a Adria. Správa o Narcisinej smrti sa k Dracovi ešte plne nedostala, ale bola to len otázka času. A čoskoro zomrie aj Draco.

A vtedy Cassius počul hlas vo svojej hlave.

„Zachráň Hermionu a ostatných a ja ti dám tie odpovede.“

 Cassiusovi trvalo len zlomok sekundy, kým spoznal Dracov hlas, a ďalšie dve sekundy, kým zatvoril oči a zistil, kde v sídle sa nachádza.

****

Keď Harry prechádzal žalármi, cítil okolo seba strašidelný chlad. Úplne stratil stopu kohokoľvek a s výnimkou opustenej cely v žalároch nenašiel žiadnu známku toho, že by boli niekde nablízku. Pokračoval v chôdzi, keď v diaľke začul ženský hlas.

„Hermiona?“ zavolal. „Pansy?“

Nedostala žiadnu odpoveď, a tak Harry urobil ešte niekoľko krokov vpred. Zdvihol prútik do tmy a zamrmlal osvetľovacie zaklínadlo. „Haló?“

Až keď urobil ešte niekoľko krokov, zbadal na konci dlhej chodby slabé zelené svetlo. Začalo sa ozývať ženské mrmlanie a Harrymu sa zdesene rozšírili oči, keď si uvedomil, do čoho práve vošiel. Bez rozmýšľania sa rýchlo otočil na päte a rozbehol sa vchodom, ktorým prišiel.

Za sebou stále počul jej pohmkávanie. No ako bola hlasnejšia, zmenilo sa to na smiech, na smiech bytosti, ktorá nemyslela na nič iné, len na zničenie tohto panstva a jeho obyvateľov.

****

Tá trocha vzduchu, ktorá sa Dracovi dostala do pľúc, mu dodala silu, aby Lestrangea ešte raz odrazil. Chytil strýka za pravú ruku a kopol ho do holene, čím ho zatlačil do veľkej skrine. Zbadal pritom odhodený prútik ležiaci pri stĺpiku postele; stále bol na podlahe, ale keď sa ho snažil zachytiť, videl, ako jeho smerom letí kliatba z Drewovho prútika.

Keď Draco uhýbal z cesty, Pansy sa chytila prútika a podarilo sa jej prstami uchopiť jeho koniec. „Expelliarmus!“ zvolala a jej kúzlo zasiahlo Drewa priamo medzi ramená.

Lestrange chytil Pansy vzadu za vlasy a vytiahol ju, pritlačil ju k stene, kým druhú ruku vsunul pod bradu. „Mám ti dať ďalšiu lekciu, Pansy?“ spýtal sa.

Jeho ruky sa presunuli po Pansyinom krku na jej plecia. Pozrel sa na ňu a priblížil hlavu k jej ušiam. Vdýchol jej vôňu a opatrne jej zašepkal. „Naposledy som bol zhovievavý, ale nemýľ sa, láska. Môžem ťa zabiť a zabijem ťa.“

„Nechaj ma, aby som sa o ňu postaral, Ralph,“ navrhol Drew, keď vykročil a vzal si od Pansy prútik. Prešiel okolo Ronovho nehybného tela ležiaceho pri stene. „Na tvojom mieste by som sa oňho nebál, Pansy. Má za sebou toľko kliatob Cruciatus, že si nemyslím, že sa v dohľadnom čase prebudí. Veľmi sa však snažil; jednička za snahu.“

„A čo urobíme s tebou, Draco?“ spýtal sa Lestrange, keď pustil Pansy zo svojho zovretia a obrátil sa k umierajúcemu synovcovi.

Draco cítil, ako mu srdce bije v ušiach. Cítil, ako mu v žilách tečie krv, ako mu srdce zúfalo pumpuje a snaží sa ho udržať pri živote. Pálčivá bolesť v jeho rukách dosiahla nevídanú intenzitu, takže ich cítil ako mŕtve závažie pripevnené k telu. Nemohol sa pohnúť, necítil nič okrem čistej, nefalšovanej bolesti. A práve keď si myslel, že ho čaká neodvratný koniec tohto prehratého boja, začul Hermionin výkrik, keď sa objavila z mysľomisy.

****

Hermionin výkrik sa ozýval v celej miestnosti a prehlušil Cassiusove kroky, keď vstúpil. Lestrange na ňu v zlomku sekundy namieril svoj prútik, ale keď jej skamenený pohľad prešiel z Dracovho bezvládneho tela na Rona a Pansy a napokon na Cassiusa, Lestrange sa otočil a uvidel jediného človeka, ktorého sa bál.

„Cassius...“ vyslovil slabo.

Cassius stál pri dverách, jeho oči mali prenikavú čiernu farbu, keď upierali pohľad na scénu pred ním. Ostro vytasil prútik a namieril ho na muža, ktorého toľko rokov nazýval otcom. Pozrel sa na Hermionu, ktorá mala priezračne bielu farbu; uprela naňho pohľad, ale jej oči padli na Draca a začali sa jej do nich tlačiť slzy, ktoré sa potichu rozlievali. Padla na kolená a zovrela Dracovu tvár v dlaniach. Prstami mu prešla po tvári a cítila, ako sa pod jej dotykom zlievajú kropaje potu. Cítila, ako mu telom pulzuje teplo.

Draco ju vyzval, aby k nemu prišla bližšie, a keď to urobila, zdvihol hlavu, takže jeho tvár bola na pár centimetrov od jej. „Je to pravda?“

Hermiona vážne prikývla a zašepkala mu do ucha. „Bola zavraždená. Draco, bol to Lestrange.“

Draco cítil, že ho tá správa zasiahla rovnako silno ako Nataliina smrť. Nebolo to opätovné otvorenie starých rán, ale skôr výskyt nových, čerstvých - rán, ktoré boli hlbšie a krutejšie. Draco sa pozrel na strýka, ktorý stál len niekoľko metrov od neho a ktorého telo sa chvelo, keď stál tvárou v tvár Cassiusovi. Natalie videla toho istého úbohého muža pred smrťou = videla tie isté zvrátené oči, ten chorý úsmev a cítila ten štipľavý zápach. Pozrel na Hermioninu zranenú tvár a potom späť na bezvedomého Rona a Pansy, ktorú stále držal Drew.

 „Cassius nemôže vedieť, že to vieš,“ zašepkal Hermione. Krátko prikývla, keď mu pomohla vstať, a kým sa dostal do plného postoja, Cassiusov prútik mu teraz mieril priamo na hruď.

Dvere sa v tej chvíli rozleteli a objavil sa v nich Harry s prútikom v ruke. Cassiusova muška sa presunula na Harryho, ktorý sa zarazil, pozrel na telá Rona a Pansy a potom sa pozrel na Draca a Hermionu.

„Zahoď prútik,“ požiadal Cassius pokojne, akoby niekoho žiadal, aby si vyzliekol kabát.

„Ani náhodou.“

„Harry, nemá to zmysel,“ povedal Draco porazeným hlasom. „Z toho sa nevybojujeme.“ 

Cassius súhlasne prikývol. Gestom ukázal na spleť tiel, ktorá ležala pred nimi, a ležérne pokrčil plecami. „Som jediný, kto vie, čo chceš počuť,“ povedal Draco Cassiusovi. „Ron, Harry, Pansy a Hermiona bezpečne odídu a potom sa porozprávame.“

Dracov pohľad sa na chvíľu presunul k Lestrangeovi, ale prinútil sa znova sa pozerať na Cassiusa. Nedokázal sa pozrieť na Lestrangea bez toho, aby mu nechcel siahnuť na srdce a vytrhnúť mu ho z hrude - ale práve teraz bola potrebná trpezlivosť. Cassius bol jediný, kto mohol zaručiť bezpečnosť jeho priateľov, a keď všetci odídu, Draco dostane svoje odpovede a pomstí sa.

„To by nemal byť problém,“ odpovedal Cassius. „Potter už signalizoval aurorom na hranici pozemkov, aby pochodovali vpred. Že áno, Harry?“

„Ako...?“ Hermiona sa zmätene spýtala. „Harry je vycvičený v oklumencii.“

„Nie Harry,“ odpovedal Cassius. „Nedokážem čítať jeho myšlienky, ale tí aurori... ich myšlienky sú také hlasné, že by mi pokojne mohli vykričať svoje plány. Škoda, že ministerstvo svojich aurorov lepšie nevycvičí.“

Harry urobil krok dopredu, ale Draco vystrel ruku. „Nie, teraz nie je čas na hrdinstvo, Harry. Toto je môj účet, ktorý treba vyrovnať. Ron a Pansy ťa potrebujú. Cassius, máme dohodu alebo nie?“

„Ach áno, áno, samozrejme.“ Cassius obrátil prútik k Drewovi a švihol ním, čím spôsobil, že Pansy vypadla z jeho zovretia a smrťožrút narazil do steny za ním. Z jeho prútika vystrelili laná a obtočili muža, ktorý ležal paralyzovaný na podlahe. Lestrange sa počas konfrontácie nepohol ani o centimeter - jeho skrútená tvár nedokázala zakryť zmätok a strach.

„Neodídem, Draco,“ povedala Hermiona tvrdohlavo. „Sľúbil si, že to neurobíš bezo mňa.“

Draco sa otočil k Hermione a nahol sa k nej, aby jej mohol hľadieť do očí, keď sa jej veľmi ticho prihovoril. „Hermiona, kvôli Cassiusovi a Lestrangeovi som už stratil niekoho, na kom mi veľmi záležalo. Ron je na tom veľmi zle a Pansy tiež. Prosím ťa. Len ich, prosím, odveď s Harrym do bezpečia a stretneme sa u svätého Munga.“

Hermiona si z očí utrela slzy. „Sľubuješ?“

Draco sa na ňu smutne usmial a zľahka sa dotkol perami jej líca. „Nie.“ Hermiona otvorila ústa, aby protestovala, ale Draco jej jemne položil ruku na pery. „To je v poriadku.“

„Cassius bol ten, čo zabil Adriu,“ zašepkala Hermiona pochmúrne. Kútikom oka sledovala Cassiusa, ako prútikom pripevňuje Pansy a Rona na plávajúce nosidlá, zatiaľ čo Lestrange sa nečinne prizeral.

„Asi som na to mal prísť,“ povedal Draco, ktorého to odhalenie neznepokojilo. „Keď som Lestrangeovi spomenul meno Adria, zdalo sa, akoby o nej nikdy nepočul. Ale s ničím takým si nerob starosti. Len choď a buď v bezpečí a uisti sa, že sú všetci v poriadku.“

„Vieš, že ja...?“ spýtala sa Hermiona a položila ruku na Dracovo líce. Naklonila sa k bozku, ale Draco otočil hlavu a stiahol jej ruku z tváre.

„Nehovor to,“ prosil ju. „Nemá zmysel otvárať nové dvere, keď horí samotný dom.“ Pobozkal ruku, ktorú si stiahol z tváre, a pozrel sa jej do čokoládovo hnedých očí. Obrátil sa ku Cassiusovi, ktorý už dokončil zaisťovanie Pansy, a potom mávol prútikom, aby sa obe nosidlá zdvihli a vyniesli von z dverí.

Hermiona prikývla, keď si drsne utrela oči a vykročila k dverám. S každým krokom cítila, ako jej oťažievajú nohy, ale pokračovala v chôdzi a dúfala, že bolesť sa časom otupí. Tiež nechcela, aby ju Draco videl, ako sa zrútila ako úplná hlupaňa.

„Ja tiež,“ zavolal za ňou Draco. „Ja tiež, celým svojím srdcom.“

Hermiona mlčky prikývla a na končekoch pier sa jej vytvoril slabý úsmev, keď sa jej oči zaliali slzami. Naposledy sa pozrela na Draca, zavrela oči a zhlboka sa nadýchla. Zamierila k mramorovému schodisku, kde vedela, že bude Harry, a pritom každým kúskom duše dúfala, že Draco Malfoy z toho vyjde živý.

****