Preklady fanfiction Harryho Pottera

Scéna pred ním bola surrealistickým zážitkom.

Draco skutočne nedokázal uveriť, že krehké stvorenie ležiace v posteli je tá istá silná žena, ktorá ho vychovala. Nemal možnosť vidieť veľa z jej tváre, pretože stál ticho pri dverách, zatiaľ čo Hermiona sa starala o Narcisu a prikazovala Harrymu a Ginny, aby priniesli určité prísady do elixírov, ale z toho, čo videl, sa zdalo, že pokojne odpočíva, akoby si krátko zdriemla. Každých približne desať minút Hermiona nahlas potvrdila, že stále cíti pulz - ale robila to skôr pre Draca ako pre seba -, takže vedel, že je nažive.

„Tu máš koreň prasličky,“ vložil Harry Hermione do ruky sivú rastlinku.

Hermiona ju rozdrvila prstami a všetko, čo jej zostalo v ruke, pritlačila Narcisse na čelo. Počkala niekoľko sekúnd, nahmatala pulz a potom vstala a utrela si ruky do uteráka. „Čoskoro by sa mala prebudiť.“ S ustaraným výrazom sa pozrela na Draca, no jeho tvár bola rovnako bezvýrazná ako inokedy. Obrátila sa ku Ginny.

„Myslíš, že by si mohla ísť po čokoládu? Neviem, koľko škody napáchali dementori za dva roky, ale čokoláda je jediná vec, ktorá môže pomôcť.“

„Dobre,“ súhlasila Ginny. „Idem po ňu.“

Odmlčala sa, aby zistila, či Harry pôjde s ňou, ale on jej venoval pohľad, ktorý jej potvrdil, že tu zostane. Raz mu kývla a vyšla z izby.

„Preboha, Draco,“ povedala Hermiona znepokojene. „Prosím, povedz niečo.“

Draco si zachoval pokerovú tvár. „Skontrolujte jej ľavé koleno.“

Hermiona sa pozrela na Harryho a potom späť na Draca. Vedela, čo hovorí, a vedela, že je to absurdné, ale urobila, čo jej povedal. Odsunula modré prestieradlo, ktoré zakrývalo Narcissino telo, a vyhrnula Eliášove nohavice, ktoré mala na sebe, čím odhalila bledú kostnatú nohu pod nimi. Vyhrnula hrubú látku cez ľavé koleno.

„Je za tým kolenom jazva?“ spýtal sa. Hlas sa mu mierne zachvel.

„Je to ona, Draco,“ uistila ho Hermiona. „Už niekoľko hodín nepila všehodžús. Obaja ju poznáme.“

„Má za kolenom jazvu?“ zopakoval. Tentoraz bol jeho hlas hlasnejší, ale stále sa chvel. „Len ju skontroluj.“

Hermiona si čupla vedľa postele a otočila Narcisinu nohu, aby odhalila jej spodnú stranu. Draco a Harry boli na druhej strane postele, a tak len ona videla zadnú časť kolena. Pod jabĺčkom, presne uprostred, uvidela veľkú, zubatú jazvu, ktorá tam podľa všetkého bola už roky.

„Je to ona,“ zopakovala Hermiona. Čakala, že Draco niečo povie, ale on len sklopil pohľad na Narcissu a kľakol si vedľa nej. Hermiona vstala a vrhla krátky pohľad na Harryho, ktorý jej upokojujúco prikývol. Zdalo sa, že hovorí, že všetko bude v poriadku. Obaja vyšli z miestnosti.

Draco vzal Narcissinu ruku do svojej a zavrel oči, cítil teplo jej pokožky na svojom tele. Chcel sa uistiť, že je to skutočné, že nemá znova halucinácie. Pod prstami cítil jej pulz, videl, ako sa jej v lícach objavuje farba, a keď jej stisol ruku, pohla sa.

„Matka,“ povedal veľmi ticho. Narcissa zostala bez reakcie. „Matka.“

Zdalo sa, že každý kúsok nádeje v ňom spočíva na týchto pár okamihoch. Počkal, kým sa ešte trochu pohla, a potom to skúsil znova. „Mami.“

Narcissa tentoraz otvorila oči a odhalila ľadovo modré dúhovky pod viečkami. Bola omámená, sotva dýchala, ale jej pohľad sa upieral na Draca a po prvý raz po veľmi dlhom čase ho spoznala. Jej pery sa mierne zachveli a Draco si na okamih pomyslel, že sa snaží niečo povedať, ale zakrivili sa do slabého úsmevu a on pocítil, ako mu jemne stisla vlastnú ruku.

„Chýbala si mi,“ zašepkal a pobozkal jej ruku. „Posledných pár rokov som sa cítil ako sirota.“

„Draco...“ To bolo všetko, čo Narcissa dokázala povedať, a to slovo vyšlo skôr ako povzdych, ale počul ho a cítil sa ako vyprahnutý človek, ktorému ponúkajú dúšok vody. V očiach sa jej začali objavovať slzy a zopár ich vykĺzlo a skĺzlo jej po prázdnych lícach.

„Už ťa nikdy neopustím,“ sľúbil jej.

Pritiahol cez Narcissu deku, aby jej bolo teplo, keď sa do izby vrátila Ginny s čokoládou a za ňou Harry a Hermiona. Položila podnos s čokoládou vedľa postele a všetci traja sledovali, ako sa Narcisine sotva otvorené oči začali zatvárať a ponorila sa do bezsenného spánku.

„Chvíľu to takto bude,“ vysvetlila Hermiona. „Je veľmi slabá.“

„Nie je možné, aby sa sama dokázala dostať z Azkabanu. Sotva dokázala pohnúť rukami.“ povedal Draco. Pozrel sa na Harryho. „Povedal si, že si myslíš, že Eliáš urobil to isté, čo Barty Crouch starší?“

„To je teória,“ odvetil Harry. „Bol to on, kto...“

Harryho slová prerušilo, keď sa otvorili dvere a vošli Ron a Pansy, ktorí vyzerali rovnako zmätene. Ron sa najprv pozrel na Ginny a jeho prvým inštinktom bola úľava, keď videl, že je v bezpečí. Tento pocit však trval len chvíľu, pretože jeho pohľad sa upriamil na bezvládne telo ležiace na posteli v nemocničnej izbe. Z tváre sa mu vytratila všetka farba.

„Liečiteľka povedala, že ste tu,“ vysvetlila Pansy. Ona, nevšímajúc si Ronovu náhlu zmenu, bola skutočne zmätená a nevedela, čo sa deje. „Čo sa stalo?“

Harry sa to snažil začať vysvetľovať, zatiaľ čo Hermiona a Ginny počúvali v nádeji, že pochopia celý príbeh. Draco však sústredil svoju pozornosť na Rona, ktorý bol teraz prízračne bledý až biely. A vtedy mu to takmer okamžite začalo dávať zmysel.

„Weasley,“ vyhlásil Draco.

Ron sa naňho na okamih pozrel, ale jeho pohľad opäť padol na Narcissu. „Nie je mŕtva, však?“ spýtal sa.

„Nie,“ odpovedala Hermiona. „Ron, si v poriadku?“

„To si bol ty,“ povedal Draco Ronovi. Čakal, že Ron bude protestovať, ale ryšavec zatiaľ neprejavil ochotu čokoľvek povedať. „Neexistoval spôsob, ako by moja matka mohla odísť z Azkabanu sama, aj keby Eliáš urobil výmenu. To ty si mi dal fľaštičku so všehodžúsom. To ty si ju priviedol domov.“

„Ron...?“ povedal Harry, hlas sa mu zadrhol, akoby čakal, že mu Ron skočí do reči a napraví toto hlúpe nedorozumenie. Ron však mlčal. „Chceš povedať, že si celý čas vedel, že to je Narcissa Malfoyová? Prečo si nič nepovedal?“

Pansy mala v očiach vydesený výraz, keď sa spolu s ostatnými pozrela na Rona. „Eliáš mi prikázal, aby som to neurobil,“ povedal nakoniec Ron. „Prisahám, myslel som si, že ideme na ministerstvo dokončiť papierovačky o Lestrangeovi. Zaspal som v kočiari a keď som sa zobudil, boli sme v Azkabane. Eliášovi bolo zle, kašľal a ledva dýchal. Hovoril, že zomiera.“

„A ty si si myslel, že to nestojí za zmienku?“ skočil mu Draco do reči. Hermiona mu položila ruku na hruď, aby ho zadržala, keď sa obrátila k Ronovi a čakala, že bude pokračovať vo svojom príbehu.

„Povedal, že ma potrebuje, aby som mu zabezpečil prístup k tvojej matke. Vedel, ako Barty Crouch dostal svojho syna von, a chcel ju dostať von rovnakým spôsobom. Myslím, že vedel, ako veľa by pre teba znamenalo, kebyže je na slobode. Hádal som sa s ním a povedal som mu, že ju budeme môcť dostať von hneď, ako sa postaráme o veci s Lestrangeom, ale nepočúval nič z toho, čo som mu chcel povedať. Povedal mi, že o pár hodín zomrie, a ak by jeho smrť mohla priniesť život nevinnej žene, tak to nebolo márne.“

Hermiona si rukávom utrela slzy z očí a pozrela na Draca, ktorý akoby to všetko nedokázal spracovať. Bol nahnevaný, že mu Ron klamal, vďačný, že jeho matka žije, zdesený, že jeho verný priateľ zomrel, keď jej zachraňoval život, a zmätený, čo si má o tom všetkom myslieť.

„Urobili sme výmenu a Eliáš mi povedal, že bude asi lepšie, ak dostane dostatok všehodžúsu, aby sa deň alebo dva maskovala. Myslím, že sa chcel uistiť, že ťa to nebude rozptyľovať, kým budeš bojovať s Lestrangeom. Je mi to všetko ľúto.“

„Neurobil si nič zlé,“ povedala Hermiona pomaly.

„Pomohol si zachrániť Narcisse život,“ súhlasila Pansy a utrela si vlhkosť z líc.

Ron sa však zdal byť slovami útechy nedotknutý. Pozeral na Draca, ktorý akoby konečne reagoval na zdrvujúcu informáciu, ktorú práve dostal. Čakal, že Draco niečo povie, ale zdalo sa, že radšej mlčí, všetko si všíma a nič na to nepovie. Harry, ktorý vycítil napätie v miestnosti, navrhol, aby sa s Ginny vrátili do Brlohu a skontrolovali zvyšok Weasleyovcov. Pansy a Hermiona sa chytili narážky a súhlasili, že by si mali po dlhej noci trochu oddýchnuť.

Keď všetci štyria odišli, v izbe zostali len Ron a Draco a ticho sa prehlbovalo, až Ron konečne prehovoril. „Chcel, aby som ti povedal, že si bol preňho ako syn.“

„Nemal zomrieť,“ povedal Draco tichým hlasom.

„Mal zomrieť, bez ohľadu na to, či to bolo v Azkabane alebo na Grimmauldovom námestí . Myslím, že preňho veľa znamenalo, že slúžil vašej rodine. Chcel, aby ste boli šťastní.“

„On bol mojou rodinou,“ odpovedal Draco. „Posledné dva roky bol jedinou rodinou, ktorú som mal, a myslím, že nikdy netušil, ako veľmi som ho potreboval. Čo je na tom šťastné?“

„Bol to celkom múdry chlapík,“ bránil sa Ron. „Vedel oveľa viac, než mu ktokoľvek z nás pripisoval. Nikdy som ho poriadne nepoznal a to je moja škoda. Ale ty si ho nielen poznal, ty si bol jeho priateľom. To je niečo, čo ťa môže tešiť. Je to niečo, čo treba oslavovať.“

Draco prikývol. Táto časť bola pravdivá. Bolo istou výsadou vedieť, kto je Eliáš Holmes, vyrastať vedľa neho, nazývať ho priateľom. Svet ho možno nepoznal a Ron mal pravdu, bola to ich strata. Mal tú česť zdieľať jednu strechu s takým múdrym, lojálnym a skromným mužom, akým bol Eliáš. A táto česť s jeho smrťou len vzrástla, pretože len Eliáš dokázal prijať niečo také neľútostné, ako je smrť, a použiť to na to, aby daroval život inému. Pritisol ruku na Narcissino zápästie, kde cítil jej bijúci pulz, pocit krvi, ktorá sa jej hrnula do žíl a tepien a dávala jej život. Eliáš bude navždy žiť v Narcisinom živote a v Dracových spomienkach.

Ron čakal, kým Draco niečo povie, ale uvedomil si, že sa zatúlal do vlastných myšlienok, a po niekoľkých minútach čakania odišiel aj on.

****

Kým sa Pansy vrátila do ich izby, aby si oddýchla, Hermiona trvala na tom, že pôjde do jedálne po jedlo. V skutočnosti zabočila prudko doprava a zostúpila o poschodie nižšie, až sa dostala do oranžovej chodby, v ktorej sa nachádzali kancelárie liečiteľov.

O štyri dvere ďalej uvidela dubové dvere s nápisom „Hermiona Grangerová“. Rýchlo ich otvorila a svižne vstúpila do vlastnej kancelárie, obávajúc sa, že by ju mohol niekto spoznať. Cítila, ako jej v žilách koluje pocit viny, keď sa pozrela na svoj veľký drevený stôl, v ktorého strede ležali papiere, ktoré pre ňu našiel Sean Clavell.

Ale ona predsa neklamala. Len nepovedala Dracovi celú pravdu. Vysvetlila mu, že Cassius vymenil svoj viteál za Lestrangea, ale vynechala časť o skutočnom obsahu spomienky, ktorá mu zostala. Nikdy mu nepovedala o tom, že spomienka, ktorú mu Natalie zanechala, neukazovala len Nataliinu smrť, ale aj hodinu pred ňou, a že tušila, že vie, s čím sa Natalie zverila Narcisse.

Ponáhľala sa k veľkému stolu a pozrela sa na spis. Ukázalo sa, že Sean vlastne našiel dva spisy, jeden s nápisom „Natalie Malfoyová“ a druhý s nápisom „Natalie Baudelairová“. Hermiona hádala, že Natalie použila svoje dievčenské meno, aby sa v jej zdravotných záznamoch nedalo vystopovať meno Malfoy.

Odložila zložku Malfoyovej a otvorila Baudelairovej zložku, pričom si prezrela prvú sadu papierov. Boli datované takmer pred tromi rokmi a boli to záznamy o pozitívnom tehotenskom teste. Hermiona listovala stránkami a čítala o priebehu tehotenstva. Boli tam recepty na predpôrodné elixíry, rôzne vyšetrenia, ktoré sa robili, aby sa uistili, že dieťa je v poriadku, a napokon narazila na dokument, ktorý hľadala.

Bol datovaný pred dvoma rokmi a bol to modrý pergamenový hárok. Hermiona si ho prezrela a takmer okamžite našla to, čo hľadala.

„Hermiona.“

Hermiona zalapala po dychu a prudko sa otočila, aby videla, kto vstúpil do jej kancelárie. Pritom si za chrbát stiahla papiere, ktoré držala v ruke.

„Draco,“ povedala ohromene, keď vstúpil do miestnosti s nechápavým výrazom v tvári. „Si... si v poriadku?“

„Áno, myslím, že áno,“ odpovedal Draco. „Chcel som zistiť, či si -“

Jeho slová však zanikli, keď sa jeho oči pozreli na zložku, ktorú Hermiona odložila nabok, s nápisom „Natalie Malfoyová“. Opäť sa jej pozrel do tváre a tentoraz vina presakovala každým pórom na jej pokožke a on cítil, ako z nej vyžaruje. Najprv bol zmätený. Nechápal, prečo by si Hermiona mala prezerať Nataliine zdravotné záznamy, ale ako tragédia často osvetlí aj tie najtajnejšie nuansy, odpoveď sa Dracovi vynorila v mysli.

„Vedela, kto je otec, však?“ spýtal sa.

Hermiona premýšľala, čo povedať, ale nechcela Dracovi klamať. Zahryzla si do pery a pomaly prikývla, analyzujúc reakciu na Dracovej tvári.

„A?“ spýtal sa.

Pristúpil k Hermione, keď držala papier za chrbtom. Najprv sa obávala, že sa na ňu bude hnevať, ale namiesto toho, keď sa pravou rukou načiahol po ten papier, ľavou zľahka zovrel jej druhú ruku a jemne ju držal. Urobia to spolu, a nie preto, že by to Draco nedokázal urobiť sám, ale preto, že nechcel. Spolu boli silnejší, spolu boli lepší jednotlivci a on ju potreboval.

„Deň pred smrťou jej urobili kúzlo otcovstva,“ vysvetlila Hermiona. Zdvihol modrý list a prečítal dve vety na stránke. „Je mi to ľúto, Draco.“

Výsledky testu otcovstva BAUDELAIRE, č. 2634

Dve samostatné kúzla otcovstva na pacientovi potvrdili, že otcom D2634 je Cassius L.

„Si v poriadku?“ Hermiona sa spýtala.

Draco najprv neodpovedal, stále skúmal hárok. Potom sa k nej však otočil, jeho sivé oči boli plné múdrosti, ktorú pred dvoma rokmi nemal, a pomaly prikývol.

„Chcela, aby to bol Cassius,“ vravel. „Ale on nikdy nepochyboval, že je to jeho dieťa.“

„Viem, že si ju miloval,“ súcitne sa na ňu pozrela Hermiona.

„Nie tak ako on. Nikdy nie tak ako on.“ Cítil, ako jemne pritisla svoju dlaň na jeho a on sa na ňu slabo usmial. „Nie tak ako milujem teba.“

Hermiona sa k nemu naklonila a pobozkala ho, telom jej prebehla vlna úľavy, keď Draco prijal túto správu s novonadobudnutou zrelosťou a rozvahou. Jeho bozk sa prehĺbil a Hermiona mu s radosťou odpovedala, oprela sa o stenu, keď jej rukami prešiel po tele a spočinul priamo pod jej tvárou, jemne ju objímajúc. Odtiahol sa a dovolil jej trochu vzduchu.

Odhrnula si z tváre zopár zatúlaných vlasov, pozorovala Draca a pri tom mala pocit, že mu dlhuje doplniť chýbajúce medzery zo včerajšieho príbehu. „Natalie povedala tvojej matke o dieťati,“ vysvetlila. „Nechala ti tú správu v liste, ktorý Cassius vzal včera večer. Pravdepodobne to už vie.“

Tá predstava Draca netrápila tak veľmi, ako si myslela.

„Z nás troch bol on jediný, kto nepochyboval, že je to jeho dieťa. Nemyslím si, že by ho tá informácia príliš vyviedla z miery.“

„To neviem,“ namietla Hermiona. „Vidieť to pred ním takto, myslím, že ho to ovplyvní. A nemyslím si, že vedel všetko, čo bolo v tom liste napísané, najmä ak Natalie nevidel medzi tým, ako odišla z Nemocnice svätého Munga, a tým, ako zomrela.“

Draco zvraštil obočie, keď Hermiona vzala zo stola modrý pergamen a ukázala mu ho. „Pozri sa na to,“ povedala a ukázala na druhý riadok. „D2634.“

„Čo to znamená?“ Draco sa spýtal.

„2634 je číslo Natálie ako pacienta,“ vysvetlila Hermiona.

„A D?“ Draco sa spýtal.

Hermiona sa pred odpoveďou odmlčala a jej čokoládovo hnedé oči venovali Dracovi skúmavý pohľad.

„Dievčatko.“

****

Cassius videl z rozhľadne na vrchole hory celý Malfoy manor. Domy v malej susednej dedinke vyzerali z jeho pohľadu ako miniatúrne domčeky pre bábiky, pouličné svetlá ako malé svetlušky a oblaky ako malé klbká vaty. Na prstoch cítil drsnú štruktúru pergamenu, ktorý, ešte stále zakrvavený od udalostí spred hodiny, zašpinil červenými šmuhami.

Môj najdrahší Draco, požiadala som, aby si tento list dostal po mojej smrti v Azkabane, a tak dúfam, že ho dostaneš v lepšom zdraví ako ja. Si môj syn, milujem ťa a vzhľadom na všetko, čo sa stalo tebe a našej rodine, si myslím, že ti dlhujem zveriť sa ti s niečím, o čo sa so mnou Natalie podelila v deň svojej smrti.

Dieťa, ktoré nosila, bolo Cassiusovo dieťa - jeho dcéra. Natalie išla deň pred smrťou do Nemocnice Svätého Munga a liečitelia jej povedali, že čaká dievčatko a že je Cassiusovo. Je mi to ľúto. Viem, koľko pre teba to dieťa znamenalo a koľko pre teba znamenala Natalie, a nepovedala by som ti to, keby som sa nedomnievala, že je absolútne nevyhnutné, aby si to vedel. V ten deň, keď mi to povedala, som jej dala požehnanie a myslím, že časom by si s tým súhlasil aj ty. Kedysi som sa obávala, že upadneš do tieňa svojho otca a budeš obviňovať Natalie - tak ako to robil on, kým nezomrel. Ale nejako sa ti podarilo tomu uniknúť a viem, že jej časom odpustíš a odpustíš aj mne, že som ti to zatajila.

Myslím si, že si každý v živote zaslúži druhú šancu - Natalie si ju zaslúžila, preto som jej v ten deň dala požehnanie a ty si ju zaslúžiš tiež.

Navždy ťa budem milovať.

Cassius si tie slová prečítal ešte raz.

Cassiusovo dieťa - jeho dcéra.

Pred niekoľkými hodinami pocítil, ako Hermiona zničila jeho jediný viteál. Cez kožu sa mu prehnala vlna bolesti, ktorá mu prebodla hlavu, no vzápätí zmizla a Cassius mal pocit, že práve prišiel o polovicu samého seba. Ten pocit straty a bolesti sa však nedal porovnať s pocitom, akoby mu niekto vytrhol srdce z hrude, ktorý prežíval práve teraz.

Čakali dieťa, dievčatko. Cassius nikdy o samotnom dieťati neuvažoval - boj sa vždy odohrával medzi ním a Dracom a nikdy sa nepozastavil nad tým, že ak by Natalie prežila, o niekoľko mesiacov by bolo na svete dievčatko.

Nie syn, o akého sa jeho predkovia vždy usilovali - dcéra, malá Natalie, ktorá by zdedila matkine krásne blond vlasy alebo možno Cassiusove tmavé vlasy. Mala by však svetlé oči a svetlú pleť, možno bacuľaté líčka, pretože Cassius aj Natalie bývali bacuľatými deťmi. Po matke by zdedila všetky tie nádherné veci, jej záhadný úsmev, bezchybný pôvab a neobmedzenú schopnosť rozdávať lásku a súcit. Bola by stelesnením čistoty, rovnako ako jej matka, ktorá by tým zrušila všetky tie hrozné gény, ktoré Cassius mal.

Bola by dokonalá.

Cassiusovi trvalo niekoľko sekúnd, kým si uvedomil, že mu po lícach steká vlhkosť. Nepamätal si, že by odo dňa, keď Natalie zomrela, vyronil jedinú slzu, ale na druhej strane - pomyslel si, keď držal pergamen v rukách - toto bolo ako stratiť Natalie znova.

Myslel si, že zabitie Lestrangea mu poskytne akési zadosťučinenie, vyplní prázdnotu v jeho vnútri. Pôvodne vôbec neplánoval Lestrangea zabiť. Chcel ho mučiť, prinútiť ho pomaly trpieť tak ako on, tak ako Natalie. Keď však po úteku z panstva priviedol Lestrangea do prázdnej jaskyne, všetka trpezlivosť v ňom vyprchala. Všetky jeho vypočítavé plány sa rozplynuli a zmocnil sa ho telesný hnev. Kričal, plakal, preklínal a prebudil najtemnejšiu časť svojej duše, keď zabil muža, ktorý zničil dvoch ľudí, ktorých v živote miloval. Krvou postriekal steny, seba samého a kúpal sa v červenej hmote, ktorá kedysi dala život jeho náhradnému otcovi.

To bolo pred hodinou.

Teraz bola všetka nenávisť voči Lestrangeovi preč. Po zabití Lestrangea mal Cassius pocit, akoby sa zbavil časti netvora zo svojho vnútra a obnovil všetku ľudskosť, ktorá mu možno ešte zostala. Všetko to zlo, ktoré zo seba vyžaroval, sa vyparilo do vzduchu. Nezostalo v ňom nič okrem prázdneho priestoru. Bola tam rozširujúca sa diera, ktorá nasávala každú myšlienku, pocit a emóciu, ktorá sa netýkala Natalie, a ničila ju, takže z neho zostala len prázdna nádoba so spomienkami na minulosť. A s každou ďalšou sekundou sa prázdnota zväčšovala a hrozilo, že imploduje a zničí samotnú bytosť, ktorá ju obsahovala.

Opäť sa cítil ako človek a bolelo to viac než akákoľvek bolesť, ktorú kedy v živote zažil.

****

4226