Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned the Sea - Kapitola tridsať dva

Poslouchej má slova, kterými bych se tě mohl dotknout,

uchop mé paže, kterými bych na tebe mohl dosáhnout.“

Ale má slova jako dešťové kapky neslyšně padají,

a ozývají se, ve studnách ticha.  

~ Simon and Garfunkel, "The Sound of Silence"

Kapitola 32 - V studniach ticha

Po tretí deň v rade sa Hermiona prebudila u Sv.Munga a nevedela ihneď, kde je. Jej a celej rodine Weasleyov poskytli izby, kde mohli zostať a ktoré boli vymaľované tak, že vyzerali skôr ako hotelové než nemocničné izby. Harry mal pre seba celé poschodie.

V skutočnosti sa nechcela prebudiť, ešte nie. Odkedy sa jej podarilo presvedčiť sudcu, aby navštívil Draca a pozastavil ten rozsudok, nezostávalo nič iné, len čakať, kým sa Harry neprebudí. Liečitelia prišli k záveru, že kúzlo, ktoré ho zasiahlo, nebolo smrteľné či zvlášť zákerné; bude to chcieť jednoducho prirodzený priebeh.

Celý kúzelnícky svet bol v stave dôverného vzrušenia. Keď sa rozšírili správy, že bol Temný pán porazený, nastalo ohromné vzrušenie. Nad Londýnom spustili ohňostroje, napriek muklom, a v Šikmej uličke sa nepretržite oslavovalo, každý majiteľ obchodu niečím prispel. Fred s Georgem sa striedali vo svojom obchode, pobočku v Rokville dočasne uzavreli.

A predsa každý stále čakal, stále bol prilepený k rádiu, stále sa vrhal na každé raňajšie noviny, keď ich doručili. Čakajúc na novinky o Harrym.

Ginny okrem krajnej núdze neopustila jeho izbu a odmietala ostať so svojou rodinou na chodbe. Dali jej posteľ vedľa neho a celý deň ho držala za ruku, potichu sa s ním rozprávala. Jej rodičia boli šokovaní, mierne povedané, keď ich Ginny informovala, že sú s Harrym manželmi. Molly prepukla v plač, keď jej to konečne došlo, objala svoju dcéru a dožadovala sa, aby mala dovolené usporiadať pre nich obrovský večierok. Ron a Hermiona strávili väčšinu času spoločne, obaja znepokojení o Harryho a Hermiona neustále mysliaca na Draca.

Zvyšok Weasleyovcov sa počas dňa na zmeny striedal v nemocnici, hoci Molly bola prítomná neustále. Harry by to takto chcel; Molly bola to najbližšie k matke, čo kedy mal. Každý deň sa zastavili stovky ľudí, prinášajúc darčeky a priania pre Harryho. Ron a Hermiona museli urobiť zoznam osôb, ktoré mali dovolené Harryho navštíviť.

Keď sa Harry preberie, pretože nikto nechcel myslieť na inú alternatívu, začnú skutočné oslavy. Celý kúzelnícky Londýn ho chcel poctiť cenami, zvláštnymi uznaniami a dokonca prehliadkou priamo v Šikmej uličke. Bude bombardovaný žiadosťami o rozhovory, večierky a čímkoľvek, čo len ľudí napadne ako dôvod dostať meno Harryho Pottera do blízkosti svojho vlastného.

Hermiona vedela, že to bude nenávidieť.

Po Voldemortovej smrti sa Temná strana rýchlo rozpadla. Na rozdiel od času, kedy bol zbavený len svojho tela, tentoraz nebolo pochýb, že je naozaj mŕtvy. Hermiona mesiace pracovala na pláne pre ministerstvo, aby uviedlo v akciu to, čo by im umožnilo zhromaždiť zvyšných smrťožrútov, ale zopár z nich tú úlohu trochu zjednodušilo.

Len pár hodín po páde Voldemorta sa zostávajúci smrťožrúti z najbližšieho kruhu rozhodli, že chcú pokračovať v tom, čo začal ich pán. Hovorili o plánoch, návrhoch a spôsobe, ako vyniesť sami seba na svetlo ako nebezpečnú silu a niečo, čoho sa treba obávať, niečo, čo prinúti ľudí zabudnúť na Voldemorta. Hovorili hodiny o tom, ako sa postarajú, aby sa to stalo, ale potom sa niekto spýtal, kto bude ich vodca. Každý sa podozrievavo pozrel na tých ostatných a rýchlo sa celá tá banda na seba vrhla. Obvinenia zo zrady vrhnuté, prsty namierené, vina položená. Konfrontácia sa vystupňovala a keď sa usadil dym, zostal stáť len jediný muž. Otec Gregoryho Goyla. Dokonca Bellatrix podľahla záplave smrtiacich kúziel.

Goyle senior potom zobral všetky plány, ktoré urobili a odišiel do úkrytu, ale do hodiny ho zatkli. Hermiona a Ron sa veľmi dlhý čas smiali, keď ten článok čítali. Goyla prinútili aurori zaviesť ich späť na miesto, kde sa konal prevrat. Medzi mŕtvymi bola Bellatrix, Rodolphus a Rabastan LeStrangeovci a Crabbe senior.

"Zadrž," povedala Hermiona, prehrabujúc sa ešte raz stránkami novín, niečo hľadajúc.

"Čo je?" spýtal sa Ron, tváriac sa mierne vyľakane.

"Snape. Vôbec nič tam o ňom nie je. On by iste bol v tom najužšom Voldemortovom kruhu. Ale..." Zamračila sa, keď sa blížila k článku o smrťožrútoch. "Ani slovíčko."

Ona a Ron si vymenili pohľady. Zo všetkých smrťožrútoch to bol on, o ktorom sa chcel Harry dozvedieť najviac. Hermiona spomínala a uvedomila si, že od začiatku vojny o Snapovi nepočula ani slovíčka, okrem povrchnej zmienky tu a tam. Pravda, len veľmi málo smrťožrútov vyhľadávalo svetlá reflektorov - jedine Lucius pri pár príležitostiach - ale teraz, na konci všetkého, iste by tam o Snapovi bolo nejaké slovko.

Vysvetľovanie vecí Rádu bolo... zaujímavé, mierne povedané. Potom čo sa Hermiona vrátila z návštevy Draca v Azbakane, Arthur ju odtiahol nabok a dožadoval sa, veľmi milo, ale prísne, vedieť, čo sa stalo. Vzdychla si a navrhla, že to povie všetkým naraz, aby sa vyhla tomu musieť sa opakovať. Súhlasil a do hodiny sa celý Rád zhromaždil v jednej z izieb na Harryho poschodí.

Hermiona začala od začiatku, od toho, ako sa Draco ohlásil na ministerstve a dožadoval sa hovoriť s Harrym. Niekoľkokrát ju prerušili a musela ich požiadať, aby ju nikto neprerušoval, kým nedohovorí. Na konci odpovie na otázky.

Povedala im, že ju Harry požiadal, aby bola svedkom pri Neporušiteľnom sľube medzi ním a Dracom a že nemá tušenia, o čom sa rozprávali. Vedela len, že po ňom Harry úplne Dracovi dôveroval. Ako súčasť ich dojednania bol Draco na mesiac poslaný do Azbakanu a ona sa s ním pravidelne stretávala za účelom, aby získala informácie, ktoré im sľúbil, o všetkých tých smrťožrútoch, ktorých existencii vedel a nakoniec o Voldemortovi. Na výmenu mu bol sľúbený plný pardón na všetky zločiny, ktoré spáchal. Draco komunikoval s Harrym o svojom pláne na porážku Voldemorta cez kód, ktorý vložil do informácii, ktoré zbierala Hermiona.

Po mesiaci Draca pustili a Harry ju zobral na stretnutie s ním. Hermiona sa krátko zmienila o tom dome. Harry a Draco uzavreli dohodu, podľa ktorej Draco vycvičí Harryho na boj s Voldemortom a potom mu ho pomôže nájsť a nakoniec sa tomu diabolskému čarodejníkovi postaviť. Požiadali Hermionu, aby sa k nim pripojila za účelom dokončenia druhej misie: smrťožrútov. Potom im vysvetlila svoju úlohu a hovorila o iných veciach, ktoré pre nich robila, vrátane praxe u Sv. Munga.

Harry a Draco začali chodiť na výpravy - čo robili, nevedela - ale občas sa Draco vrátil zranený. Vyliečila ho a znova ich vyprevadila. Potom, niečo málo cez mesiac, odišli na konečnú fázu ich plánu: vypátrať posledný viteál a potom sa postaviť Voldemortovi. Ron a Ginny s ňou zostali, kým tí muži boli preč. Dostali sovu s nemocničným logom a od tej doby boli tam.

Keď konečne dohovorila, každý v miestnosti na ňu vypliešťal oči, väčšina neveriacky, niektorí s otvorenými ústami. To ticho trvalo menej než minútu skôr než všetci začali hovoriť naraz. Väčšina otázok bola o Dracovi a ona ich odpovedala najlepšie ako mohla. Posledná otázka prišla od Freda Weasleyho.

"Čo spôsobilo, že mu Harry veril?"

Hermiona sa chabo usmiala a vzdychla si. "Čestné slovo, že neviem, Fred. Nech sa rozprávali o čomkoľvek, je to medzi nimi. Ja - Draco mi povedal, že mi to povie, ale ešte nepovedal. Harry nemôže, inak zomrie."

"Takže... Harry mu proste... veril?" spýtal sa George. "Malfoyovi?"

"Áno."

Ticho naplnilo miestnosť ako hustý dym a Hermiona mala pocit, že sa ním udusí. Tú odpoveď, ktorú tak zúfalo chceli poznať, tú vec, ktorá by im umožnila pochopiť, ani ona nepoznala. A viac než to, ona to tiež zúfalo chcela vedieť.

ooo

Hermiona sa práve chystala znova zaspať, keď sa dvere na jej izbe rozleteli, naraziac do steny. Vzpriamila sa a otočila sa, aby našla Rona stáť vo dverách s tým najblbejším úškrnom na tvári, ktorý kedy videla.

"Čo máš za problém, Ron? Bola..."

"Harry je hore."

ACH. ACH!

Hermiona vyskočila a nasledovala Rona, bežiac po chodbe do Harryho izby. Sedel na svojej posteli, vedľa neho sedela Ginny. Hermiona bola prekvapená, keď zbadala trochu ustarostený výraz na jeho tvári.

"Harry!" vykríkla a pobehla, aby ho tuho objala.

"Ahoj, Hermiona," povedal pokojným hlasom, pevne ju zovrel.

"Ako dlho si hore?" spýtala sa Harryho, keď sa vytiahla z jeho objatia. Ron stál oproti z druhej strany Harryho.

Ginny do toho skočila. "Povedal, že asi hodinu. Ale zobudil ma len pred pár minútami."

"Nemohol som si pomôcť," riekol Harry, zbožňujúco sa na ňu usmievajúc. "Vyzerala si tak... pokojne. Chcel som si to zapamätať na zvyšok môjho života." Ginny sa pritúlila neuveriteľne blízko k nemu a on ju pobozkal na temeno hlavy..

Potom sa do Harryho tváre vrátili obavy. "Hermiona," riekol, "kde je Draco?"

"V Azbakane," odvetila Hermiona. Harryho oči sa roztvorili. "Harry, uvoľni sa. Je to v poriadku."

"Ale oni ho zabijú! Či horšie!"

"Nie," s úškrnom prevravela Ginny. "Hermiona mala veľa práce."

Harry sa pozrel na Hermionu, ktorá povedala, "zatkli ho a odsúdili na Bozk, mne sa len... podarilo odložiť ten rozsudok. Stále potrebuje tvoju pomoc, ale nie je to naliehavé. Pošlem vyšetrovateľa, aby sa s tebou porozprával."

Harry pokrútil hlavou a posadil sa. "Nie, nerozumiete. On mi zachránil život." Hermionine oči sa roztvorili. "Tá... kliatba, ktorá ma zasiahla, keď Voldemort zomrel. Mala ma zabiť, ale Draco... niečo urobil a to kúzlo sa rozdvojilo. Polovica ma zasiahla a tá druhá polovica... zasiahla ho? Je v poriadku?" Harryho hlas spanikáril a Ginny sa ho snažila upokojiť.

"Harry, je v poriadku," rýchlo dodala Hermiona. "Mal pár škrabancov a rezných rán, ale nevravel nič o tom, že by ho zasiahla kliatba."

"Ty si ho videla?" spýtal sa Harry.

"Áno, videla. Teraz sa prosím upokojíš?"

Harry klesol späť do postele, starosti z väčšej časti preč. Ginny sa pozrela na Hermionu a chystala sa niečo povedať, ale rozleteli sa dvere, vpustiac prúd červenovlasých osôb a nakoniec liečiteľa.

"Hermiona!" zavolal Harry ponad ten hluk. Všetci stíchli. "Hermiona, v stole v mojej izbe, je tam biela obálka. Potrebujem ju."

"Dobre. Idem hneď. Potom zavolám vyšetrovateľa."

Harry prikývol, tváriac sa, že sa mu uľavilo a otočil sa, aby odpovedal liečiteľovi a Weasleyovcom.

Hermiona prešla k premiestňovaciemu bodu a s úsmevom sa sústredila na malý dom, ktorý začala považovať za svoj domov. Keď bola dnu, šla do Harryho izby, aby získala tú obálku. Ako odchádzala, nazrela do Dracovej izby, nie celkom istá, prečo to urobila. Možno tam bude rozčítaná kniha, ktorú by mu mohla zobrať.

Usmievala sa, keď sa rozhliadala po izbe; všetko bolo v dokonalom poriadku. Na stolíku pri posteli zbadala presne to, čo dúfala, že nájde: knihu. Zaváhala na chvíľu, prešiel ňou nával strachu pri pomyslení na to, čo by povedal, keby ju prichytil, potom napochodovala k nočnému stolíku a zdvihla tú knihu. Bol v nej vo zvláštnom uhle zastrčený kúsok papiera a ona sa zamračila, zmätená. Uvedomila si, že to je asi jediná vec, ktorá v celej tejto izbe nie je na svojom mieste. Hermiona otvorila knihu a všimla si číslo stránky, pre prípad, že by ju náhodou stratila. Potom sa pozrela na ten kúsok pergamenu. Bol to ten odkaz, ktorý mu nechala na dverách v tú noc, keď bola na neho nahnevaná.

Vypadni, Malfoy.

Srdce sa jej skrútilo túžbou, vrátila ten odkaz do knihy a vzdychla si. Nebola pripravená opustiť tú izbu a chcela zostať obklopená vecami, ktoré boli jeho, tak dlho ako mohla.

Napadla ju nepríjemná myšlienka a posadila sa sťažka na posteľ. Chýbal jej. Ale čo sa malo stať? Čo keď odíde? Čo ak neodíde? Bude niekedy niečo medzi nimi? Vedela, prinajmenšom si myslela, že vie, že tam niečo bolo, ich bozk to dokazoval. Ale toto bol Draco Malfoy. Pre neho to mohlo byť ničím. Zasiahlo ju ako málo si myslela, že o ňom vie. Možno sa proste len dlho nebozkával a to bolo všetko, čo to bolo.

Draco pre ňu znamenal veľmi veľa a ona ho nechcela stratiť. Niežeby ho ´mala´, ale predstava, že odcvála so západom slnka bola strašidelne pravdepodobná. Ale čo mu mohla ponúknuť ona? Ona by ho len obmedzovala a s istotou cítila, že by to neprijal. Odletel by.

Hermiona si ľahla na jeho posteľ a zacítila silnú vôňu - jeho vôňu. Bolo to v jeho obliečkach, v jeho vankúši. Prebúdzala sa pri tej vôni po tak veľa mesiacov, že jej to znova zovrelo srdce a naplnilo ním jej hlavu, mozog a srdce. A potom plakala. Plakala, pretože po tom všetkom, čo sa stalo, po všetkom, čím prešla, s ním, bola vydesená, že ho stratí. A ona ho nechcela stratiť; chcela druhú šancu. A to bolelo.

Musela zaspať, pretože keď otvorila oči, tiene boli dlhšie. Vyskočila, schmatla tú obálku a vrátila sa do nemocnice.

Keď prišla do Harryho izby, všetci začali hovoriť naraz.

"Si v poriadku?"

"Čo sa stalo?"

"Už sú to hodiny!"

"Je to Malfoy?"

Hermiona pokrútila hlavou. "Prepáčte, zaspala som. Na, Harry," riekla, podajúc mu tú obálku. Idem hneď zavolať toho vyšetrovateľa."

Prišiel okamžite do nemocnice a rozprával sa s Harrym skoro tak dlho ako hovoril s Dracom. Potom, čo mu povedal ten istý príbeh ako Draco, mínus tú časť o tej hodine v jeho pracovni, Harry vytiahol bielu obálku.

"Pane, Draco ľutuje to, čo urobil. A zaslúži si, aby zaplatil svoj dlh spoločnosti. Ale tiež urobil viac pre celý svet než ktokoľvek iný. Viac než ja, to je isté. Bol to jeho plán, jeho vedomosti o Voldemortovi, jeho iniciatíva a úsilie, ktoré ho viedlo k tomu, aby ma vyhľadal a získal pre to, aby sme porazili Voldemorta. Vybojoval svetu mier a oslobodil ho od strachu. Iste to môže vyvážiť všetky krivdy, čo spôsobil.

Stephens sa usmial. "To je dobrý argument, pán Potter. Ale vy viete, že nakoniec by bol Veď-Viete-Kto porazený."

"Možno bol, pane, ale kedy? O päť rokov? Desať rokov? Predtým bol skoro nezastaviteľný. A možno by nebol porazený. Žil som s vedomím, že ja možno, z akéhokoľvek dôvodu, budem ten jediný, kto ho zastaví, dosť dlho na to, aby som si nepredstavoval, čo by sa stalo, keby som zlyhal. A tá predstava silnela a stávala sa reálnejšou. Takže keď mi Draco ponúkol šancu, skočil som po nej. Pretože Voldemort musel byť porazený. Svet by bol ním rozdrvený. Čím skoršie sa to stalo, tým menej životov bolo zničených. Smrťožrúti každým dňom získavali. Draco zachránil ďaleko viac ľudí než zabil, pravdepodobne viacej, než ktorým kedy ukrivdil.

"Zdáte sa byť neoblomný rovnako, ak nie viac, ako slečna Grangerová."

"Ona s ním nestrávila každý deň. Ona nevložila svoj život do jeho rúk a nemusela mu veriť, že na konci toho všetkého bude stále nažive. Ja áno. Nespočetkrát som sledoval, ako za mňa prevzal rany, kúzla, údery, mučenia, tak aby som ja mohol stále bojovať, tak aby som ja mal len o trochu viacej času. Toľkokrát ho zbili na krvavú kašu kvôli tomu, aby som ja nemal ani škrabnutie. Je to vďaka nemu, že sa svet oslobodil od Voldemorta. Ja som len strelil víťazný gól!"

Vyšetrovateľ tuho premýšľal o tom všetkom, čo Harry povedal. Boli to dobré argumenty, veľmi premyslené a preukazné. "Ale pán Potter, to nás vracia k faktu, že by som ho mal oslobodiť."

Harry vytiahol pergamen z tej bielej obálky. "Je to správna vec, pane. Pozrite sa na toto," riekol a podal mu ten pergamen.

Stephens neveriacky preletel ten dokument. "Plný pardón?"

"Za tie neodpustiteľné zločiny, čo sú tam uvedené."

"Vy ste v júli urobili dohodu s pánom Malfoyom, v ktorej vám sľúbil Voldemorta oplátkou za plný pardón?"

"Áno."

"Iste ste nemali právomoc takú dohodu dojednať."

"Podpísal ju Alastor Moody."

Stephensove oči vzhliadli na spodok pergamenu, kde naozaj uvidel podpis starého aurora.

"Plný pardón."

"Je to záväzný magický kontrakt. On splnil svoju polovicu; teraz sme na rade my."

"Nie je tam žiadna zmienka, že z jeho strany zloží zbrane. Čo vás núti myslieť si, že toto všetko neurobil len za účelom, aby nahradil Voldemorta?"

Harry bol ohromený. Táto myšlienka ho nikdy nenapadla. Ale teraz nad ňou vôbec nepremýšľal. "Malfoy bol tak blízko smrti pri viac než jednej príležitosti. Bol by dal život za našu vec. Niekto takýto by tajne nekul pikle, aby sa dostal k moci, keď bude všetko povedané a dokončené."

"Musíte ma pochopiť. Ja budem plne zodpovedný, ak náhle prekoná ďalšiu zmenu srdca."

"Potom vám dávam svoje slovo, že je zmenený človek."

"Jedno malé porušenie zákona a bude späť tam, kde je teraz."

"Len mu dajte šancu. Bude súhlasiť so všetkými podmienkami, ktoré mu uložíte."

Starý muž si ťažko vzdychol. "Musím o tom veľa popremýšľať. Ďakujem vám, pán Potter."

"Samozrejme. Ach, a ešte jedna vec, pane," riekol Harry.

"Hmm?"

"Zachránil mi život. Hermiona mi to vyhľadala. Je to veľmi zložitý, temný kúsok mágie - protikúzlo Bifidus. Keď Voldemort zomrel, niečo z jeho vnútra vystrelilo smerom ku mne. Draco to musel očakávať, pretože vrhol to kúzlo Bifidus, rozdelil to kúzlo, čo bolo na mňa namierené, na dve časti. Jedna časť ma zasiahla, ale tá druhá musela Draca minúť a zasiahnuť niečo neživé. Som si takmer istý, že keby ma zasiahlo plné Voldemortovo kúzlo, bol by som mŕtvy."

Veľmi pomaly vyšetrovateľ prikývol. "Chápem. Takže vyslal temné kúzlo, aby vám zachránil život."

Harrymu neušlo to, ako Stephens vyslovil slovo temné. "Áno. Nikto ním nebol zranený, nič zlé sa kvôli nemu nestalo. Odkedy ho poznám, naučil som sa, že temná mágia nie je vždy sama o sebe zlá. Zo všetkých vecí toto nepoužite voči nemu. Prosím."

Stephens si vzdychol. "Áno, áno, samozrejme. Nuž, svoju odpoveď by som mal mať do týždňa."

"Ďakujem vám."

Stephens prikývol a opustil izbu.

ooo

Denný prorok vydal zvláštne vydanie len čo zistil, že je Harry v poriadku. Ten odmietal všetky pokusy jeho zamestnancov, či niekoho iného, získať s ním rozhovor.

Strávil celý deň s Hermionou a Weasleyovcami, hlavne s Ginny. Zopár z Rádu - Remus, Tonksová, Shacklebolt, Moody - a MacGonagallová a Hagrid boli tiež prizvaní a nemocnica im poskytla skvelú hostinu ako večerné jedlo spolu s trojitou vrstvou pudingu.

Ale na druhý deň sa Harry dožadoval, aby ho z nemocnice prepustili. Všetci liečitelia ho chceli zadržať na pozorovanie, pretože vôbec neprišli na to, čím bol Harry zasiahnutý. Ale on odmietol.

"Mám na práci niečo veľmi dôležité," povedal liečiteľom a všetkým ostatným, čo sa ho snažili presvedčiť, aby zostal v pokoji a tichu ešte ďalší jeden deň skôr než bude čeliť svetu.

Na to Harry odpovedal: "A Draco musí sedieť v Azbakane?"

Hermiona, Ron a Ginny sa na seba pozreli, každý si plne uvedomujúc že keď mal Harry na tvári tento výraz, nikto ho nepresvedčí.

Harry nečakal na odpoveď od liečiteľov. Vypochodoval z izby. Hermiona bola v takom šoku, že jej trvalo niekoľko sekúnd, kým jej došlo, že sa Harry naozaj chystá do Azbakanu. Pozrieť Draca. Vyskočila zo stoličky a ponáhľala sa ho dobehnúť.

"Čo ti toľko trvalo?" spýtal sa Harry, keď sa dostali k výťahu.

"Ja--- Ja som ne---"

"To je v poriadku. Som rád, že ideš. Vedel som, že ho asi budeš chceš vidieť, a nemyslím si, že toto dokážem urobiť sám."

"Urobiť čo, Harry?" spýtala sa práve keď výťah na prízemí spomalil.

Dvere sa pomaly otvorili. "Toto," odvetil.

Celý vestibul bol preplnený ľuďmi. Len či si ten dav plne všimol, kto práve prišiel, začali sa navzájom strkať, aby sa dostali dopredu. A kamery začali vybuchovať ako ohňostroje, ľudia kričať, aby ich bolo počuť.

"Na toto nemám čas," zamrmlal Harry, keď vytiahol svoj prútik. Vystrelil do vzduchu veľkú iskru, ktorá s tresknutím vybuchla. Všetci stíchli. "Počúvajte. Musím sa dostať na premiestňovací bod. Mám sa s niekým stretnúť a neraz nebudem odpovedať na otázky. Ale naozaj si myslím, že je dôležité, aby ste vedeli, s kým sa mám stretnúť.

Idem do Azbakanu, aby som navštívil môjho veľmi dobrého priateľa, niekoho, kto mi nielenže pomohol poraziť Voldemorta, ale tiež mi nie len raz zachránil život. Draca Malfoya -"

Dav vybuchol a všetci začali hovoriť naraz, čím prehlušili ďalšie Harryho slová. Harry vyslal do vzduchu ďalšiu iskru a znova všetci stíchli. "Ako som povedal, idem navštíviť Draca Malfoya. Očakávam, že sa čoskoro dozviete všetko o ňom a o všetkom, čo urobil pre čarodejnícky svet. Zatiaľ vám musí stačiť vedieť, že je to môj priateľ a že urobím všetko, čo môžem, aby ho prepustili. Teraz, keby ste ma ospravedlnili, potrebujem cestu, prosím."

Dav sa rozdelil, šepot medzi ľuďmi bol tak hlasný, že zneli, ako keby sa šmirgľový papier šúchal o seba. Foťáky blýskali skoro nonstop až kým sa nedostali k premiestňovaciemu bodu. Potom sa Harry zvrtol a šepot ustal.

"Nádherný deň vám všetkým. Predpokladám, že sa uvidíme na ministerstve."

S tým si Harry spojil ruky s Hermionou a oboch ich odmiestnil.

ooo

Hlasné buchnutie prebudilo Draca z nepokojného spánku.

"Zdochliak! Vstávaj! Návšteva!"

Draco sa pomaly posadil, chrbát ho bolel od spania na tvrdom kove. Pretrel si oči a opatrne sledoval ako sa dvere otvárajú. Nedotkli sa ho, odkedy ho vyšetrovateľ presťahoval, ale stále neveril ani jednému zo stráží. Keby urobil jedinú vec nesprávne, mohli ho zbiť a povedať, že ich vyprovokoval.

Ten veľký strážca vošiel do miestnosti a uškrnul sa. "Vstaň."

"Som hore," riekol Draco, postaviac sa vzpriamene.

"Poďme. Návšteva."

Draco neodpovedal, len sa šuchtal pred strážcom, ktorý do neho strčil silnejšie, než bolo nevyhnutné, zakaždým, keď zatočili. Nakoniec sa dostali k miestnosti, ktorú Draco nepoznával, kde stál a čakal na nich nasrdene vyzerajúci muž.

"Vďaka," povedal nosom a strážca odišiel. "Tadeto, pán Malfoy," riekol, ukazujúc do malej miestnosti, ktorá vyzerala veľmi podobne ako premiestňovacia stanica, ktorou prišiel. Zmätený sa pozrel na toho neznámeho muža. "Len nastúpte, prosím."

Nemal na výber, takže poslúchol. Čoskoro dorazil do podobnej stanice a ďalší človek, tentoraz nervózne vyzerajúca čarodejnica, čakal na neho. "Pán Malfoy, prosím vystúpte a nasledujte ma," riekla.

Potrasúc hlavou, neobťažujúc sa byť frustrovaný tým, že mu nepovedali, čo sa deje, šiel za ňou. Nakoniec zastali vonku pri nepopísateľných dverách. "Máte trikrát zaklopať, keď skončíte."

"Dobre," povedal, pokrútiac hlavou.

Čarodejnica sa na neho chvíľu uprene pozerala, potom otvorila dvere a naznačila mu, že by mal vojsť. Vzdychol a vošiel dnu.

Prvé, čo Draco zbadal, bol Harry. Prepukol do toho najväčšieho úsmevu, ktorým si kedy pamätal, že sa usmieval a chcelo to všetko jeho odhodlanie, aby k nemu nepribehol. Harry sa tiež škeril.

"Malfoy," povedal s úškrnom.

"Potter. Fajn vidieť, že si... okej."

"Ty tiež. Ale máš monokel," povedal Harry, ukazujúc.

"Áno. Stráže ma nemajú veľmi radi."

"Nuž, sadni si," povedal Harry, ukazujúc na jedno z kresiel. Potom si Draco všimol veľký, drevený stôl v miestnosti, s troma čalúnenými kreslami okolo neho. Zvyšok miestnosti bol v tmavých, sýtych farbách zlatej a modrej. Nie presne štandardná väzenská výbava.

Draco sa posadil. "Kde sme?"

"Ach, sme na ministerstve. Vonku je celé more reportérov." Dracove oči sa roztvorili a inštinktívne sa pozrel k dverám za ním, ktoré viedli k jeho úniku. Harry sa zasmial. "Uvoľni sa, nechystám sa ťa im vydať. Ja... musel som urobiť trochu šou z toho, že sa idem stretnúť s tebou."

"Musel si."

"Došlo mi, že si ľudia musia zvyknúť na tú predstavu a čím skôr, tým lepšie."

"Bez toho, že by si so mnou hovoril."

"Ach, správne, prepáč, zabudol som to spomenúť včera pri čaji," posmešne riekol Harry. "Vieš, že som nemal som tak presne šancu."

"Viem. Je to v poriadku."

Harry pokrútil hlavou. "Stále si ten istý, však?"

Draco nadvihol obočie. "Čakal si, že budem inakší?"

"Nie, nie, vôbec nie. Ja len - cítim sa tak veľmi inak. Ľahšie. Myslel som, že možno niečo z toho zasiahne aj teba."

"Chápem. Nie, myslím, že nie."

"Nie?" spýtal sa Harry, mračiac sa. "Ani trošičku? Chcem povedať, viem, že si vo väzení..."

"Áno. To nepomáha." Draco si vzdychol a prešiel si rukou cez svoje príliš dlhé vlasy; potreboval ostrihať. "Pozri, Potter. Ty - ty si práve zničil svojho dlhodobého nepriateľa, porazil zlo sveta. Tvoj život odteraz pôjde len hore kopcom. Ja..." zmĺkol. On stratil otca, bol vo väzení len s malou šancou, že sa dostane von a dokonca aj keby sa dostal, navždy sa bude obzerať cez plece, buď kvôli bývalým smrťožrútom, ktorí prišli s túžbou po pomste alebo kvôli nejakej nahnevanej matke, ktorej zabil dieťa.

"Áno, nuž, mal by si sa stále cítiť nejako lepšie, napriek všetkému, správne? Myslím... Hermiona..."

"Potter, ako sa má Ginny?" spýtal sa Draco  prihlúplym hlasom. Nebol pripravený zaoberať sa myšlienkami o tom, čo by bolo teraz možné. Stále bol vo väzení; nemá to význam, naozaj.

Harry sa dovtípil. "Má sa dobre, naozaj dobre."

"Som rád. Žiadne... problémy, teda? Povedali ste to niekomu?"

Dvere sa otvorili a Draco vzhliadol na ten hluk. Jeho oči sa roztvorili, keď zazrel ten dav vonku. Zopár zábleskov prerazilo skôr než sa dvere konečne zavreli, vpustiac Hermionu. Ponáhľala sa k nim nesúc malý podnos.

"Prepáč, Harry, trvalo mi večnosť než som sa cez ten dav dostala." Draco sledoval ako položila podnos a pozerala sa všade inam, len nie na neho. "Čaj, Harry?" spýtala sa, zdvihla kanvicu a naliala šálku vody.

"Áno, prosím," povedal, prijmúc šálku a vybral si vôňu medzi rôznymi vrecúškami čaju. "Vďaka."

Potom sa konečne pozrela na Draca. "Čaj?" Prikývol a ona mu podala ďalšiu šálku a tanier so vrecúškami.

"Sušienky," povedala nakoniec, položiac malú tácku. Draco sa rozhodol, že nikdy nevidel niečo vyzerať tak dokonale ako tieto sušienky. "Chcel by si nejaké?" spýtala sa ho Hermiona.

"Áno, prosím. Tu nie celkom servírujú popoludňajší čaj, verili by si ste tomu? Takže, Harry," pokračoval, keď vrátil svoju pozornosť k priateľovi. "Ako som hovoril. Povedali ste to niekomu?" Harryho oči sa rozšírili a Draco si pomyslel, že vyzeral pripravený skočiť na neho ponad stôl. Uškrnul sa.

"Malfoy," varovne povedal Harry.

"Povedal niekomu čo?" spýtala sa Hermiona, pozerajúc z Harryho na Draca a späť na Harryho.

"Nič," zamrmlal Harry cez zaťaté zuby.

Draco sa zachichotal. "Len som sa pýtal Harryho na Ginny." Čakal a sledoval ako pochopenie svitlo Hermione na tvári.

Klesla jej sánka a pozrela sa na svojho priateľa. "Harry Potter!"

Harryho pohľad hádzal dýky po Dracovi.

"Harry, o čom je toto? Okamžite mi to povedz, požadujem to!" riekla Hermiona.

"No tak, Potter. Niežeby si jej to aj tak nepovedal ako prvej. Povedal si, že povieš," doberal si ho Draco.

"Áno, Malfoy, povedal som, že jej to poviem. Potom čo by som sa porozprával s Ginny."

Hermiona sa hodila Harrymu okolo krku a zakňučala, spôsobiac, že Harry poľavil vo svojom hneve. Opätoval jej objatie. "Gratulujem!" povedala do jeho pleca.

Potom sa stiahla späť. "Počkaj, Ginny je tehotná, správne?"

"Áno, Hermiona."

Znova zakňučala. "Ach, nebesá! Odkedy? Ako dlho je tehotná? Kedy sa to stalo?"

Draco sa zachichotal,

"Nuž, ona je... v treťom mesiaci, takže by to malo znamenať Vianoce. Myslím tým, že to je jediný raz, čo som ju videl."

"Ach, som taká vzrušená!"

Harry sa pozrel na Draca. "Chceli sme počkať s tým, kým to všetkým povieme, až kým sa všetko nevyjasní..."

"Ale som rada, že to viem," povedala Hermiona, nakoniec sa posadiac. "Nie si šťastný, Harry?"

Konečne sa usmial. "Áno, som."

"To je tak neuveriteľné!"

Draco si uvedomil, že zíza na Hermionu. Ten úsmev, ktorý jej rozžiaril tvár pri tej novinke o očakávanom dieťati, bol ten najradostnejší a najsvetlejší, ktorý kedy na nej videl. Pozrel sa na svoju šálku a odpil si.

"Draco, musím sa ťa na niečo spýtať," riekol Harry.

"Von s tým."

"To... kúzlo, čo si vrhol práve vtedy, keď zomrel Voldemort. Prečo si to urobil?"

Draco sa posadil vzpriamene v kresle. "Skôr než ste prišli, strávil som ohromné množstvo času skúmaním viteálov. Jedna vec, ktorú som sa o nich dozvedel, bola, že keď sa raz vytvoria, radi zostávajú vytvorené. Je ich veľmi ťažké úplne zničiť. Všetky tie ostatné išli ľahšie než ten posledný viteál, pretože neboli tým posledným. Tento jeden, ten kúsok, čo zostal vo vnútri Temného pána, bol ten posledný. Vedel som, že keď ho zabiješ, tak sa ten kúsok pokúsi obsadiť nového hostiteľa. Ty si bol tá najbližšia vec. Pripravil som sa, aby som vrhol to rozdeľujúce kúzlo. S veľkým šťastím som namieril správne."

"Takže... ma zasiahla časť jeho duše?"

"Áno. Ale na rozdiel od toho, kedy bola rozdelená, aby vytvorila viteál, toto nebol životaschopný kúsok. Tá druhá polovica šla do skaly, ktorú som potom úplne zničil."

"Ach, a čo keby si tam nebol?" spýtala sa Hermiona sotva šeptom.

Pozrel sa na ňu a Merlin mu pomáhaj, len ju chcel chytiť do náručia a navždy ju objímať. "Buďme... proste radi, že na to nemusíme myslieť, dobre?"

Prikývla. "Myslím, že si vedel o viteáloch viac než si priznal."

"Áno. A oceňujem tvoju snahu nájsť spôsob ako... obísť zabitie hostiteľa, ale taká vec nie je možná. Prinajmenšom sa o to nikto nepokúsil."

"Mohol si to povedať."

"Nič by to nezmenilo."

"Myslím, že nie."

Draco si vzdychol. "Takže čo bude ďalej?"

"Včera som hovoril s vyšetrovateľom. Povedal, že sa do víkendu ozve."

Draco pokrútil hlavou, neveriacky, s úľavou a prešla ním štipka strachu a pozrel sa na Harryho. "Ako sa všetci majú?"

Pokrčil plecami. "Som hore asi len dve hodiny. Hermiona to bude vedieť lepšie ako ja."

Draco sa na ňu pozrel a keď sa ich oči stretli, v jeho vnútri sa udiali všetky možné veci. Vedel, že ju miluje, a vedel, že jej na ňom záleží, ale vycítil od nej zvláštny odpor. Bola... rezervovaná. Keď ho videla predtým, bola to presne ona. Ale teraz to vyzeralo ako keby sa niečo medzi nich vklinilo a on nemal tušenia, čo to bolo.

Usmiala sa. "Ron je fajn, Ginny je fajn. Rád..." pozrela sa na Harryho. "Má veľa otázok - predovšetkým, prečo si veril Dracovi."

Harry prikývol a pozrel sa na Draca, ktorý potom oslovil Hermionu. "Keď sa dostanem von a potom... čo urobím pár vecí, môžem Harryho uvoľniť z toho sľubu. Bude voľný, aby to povedal komukoľvek si praje o tom, o čom sme sa rozprávali."

Hermiona sprudka nadýchla a niečo v jej hrudi sa stiahlo.

"Nie, Draco, ja to nepoviem," povedal Harry. "Nikto to nepotrebuje vedieť; ľudia proste musia prijať fakt, že som ti veril a že som mal svoje dôvody."

Draco pocítil tú ľahkosť, o ktorej predtým hovoril Harry. Usmial sa, ohromený, že hoci začal s tým, že nič nečakal, nakoniec získal priateľa. Či dvoch. Pozrel sa na Hermionu.

"Ako sa máš?" spýtal sa priamo, prekvapený ako iste  znel, že znel, ako keby vedel, čo sa deje, hoci práve teraz vedel naozaj strašne málo.

Trochu sa začervenala. "Ja - ja som fajn."

Harryho oči sa rozšírili a pozrel sa z Draca na Hermionu a potom znova na Draca. Nadvihol obočie, mlčky sa pýtal Draca, či chce, aby odišiel. Draco pokrútil hlavou a pozrel sa znova na Hermionu. "Ako sa naozaj máš?" spýtal sa.

Pozrela na neho, nesčíselné emócie prešli jej tvárou, medzi nimi úľava a ešte viac strachu než kedy videl v nej predtým. Zamračil sa.

Dvere sa otvorili a vošiel nervózne sa tváriaci čarodejník. "P-pán Potter, pane, váš čas s väzňom vypršal."

Harry prikývol a postavil sa; Hermiona sa postavila tiež. "Ďakujem vám."

Draco mohol cez pootvorené dvere vidieť, že ten dav stále čakal, stále dúfal, že zahliadne dnu. Blesky znova vybuchovali skoro nonstop.

"Takže, Draco, hádam, že toto bude chvíľka. Dúfajme, že čoskoro sa niečo dozvieme. " Načiahol ruku; Draco mu venoval spýtavý pohľad. "Všetci sa dívajú," riekol Harry. "Tento okamih bude formovať budúcnosť."

Draco prikývol, porozumiac a zovrel Harryho ruku. Ak si predtým myslel, že fotoaparáty cvakali neustále, teraz boli také jasné, že chvíľu potom, ako sa za Harrym a Hermionou zavreli dvere, nebol schopný vidieť.

ooo

O dva dni neskôr, tesne pred svitaním, sa ozvalo ďalšie zaklopanie na Dracove dvere. Posadil sa a čakal, kým ten, čo klopal, vstúpi.

"Si pripravený?" ozval sa drsný a mrzutý hlas strážcu.

"Áno," odpovedal Draco. Dvere sa doširoka otvorili a on nimi prešiel. Strážca ho viedol útrobami Azbakanu k bezpečnostnému pultu pred premiestňovacím bodom, ktorý viedol späť na ministerstvo. Strážca ho postrčil k stolu a s posledným zlomyseľným úškrnom sa vrátil späť do väzenia.

"Draco Malfoy," povedal strážca. "Tu sú vaše veci: jeden prútik, jeden hábit, jedny nohavice, jedna košeľa a jedny topánky. A dodatočná súprava čistého oblečenia, ktorá bola dodaná dnes ráno. Prosím prezlečte sa."

Urobil ako mu bolo povedané, stále znepokojený, že každú chvíľu niekto vrazí dnu tými dverami a zakričí, že to bol omyl, že nakoniec vôbec nemal byť prepustený. Ale nič sa nestalo a on mlčky vošiel do malej premiestňovacej stanice a o pár chvíľ sa našiel na ministerstve mágie. Čakal na neho jediný človek.

"Malfoy.

Draco sa uškrnul. "Potter."

"Napadlo ma, že by si mohol chcieť toto," povedal Harry, podajúc Dracovi mukelskú šiltovku. "Pomôže ti zakryť všetky tie žiariace vlasy. Len pre prípad, že by toto nejako preniklo."

"Vďaka," odpovedal a nasadil si šiltovku. Spoločne mlčky kráčali ministerstvom k prednému vchodu. Nebol tam žiaden dav - žiadni reportéri, žiadne blýskanie fotoaparátov. Draco výslovne požadoval, svojím najdožadujúcejším sa hlasom, že pre jeho prepustenie musí byť určený dátum a čas, ale že v skutočnosti bude prepustený o deň skôr. Nechcel vôbec žiadnu pozornosť.

Keď sa dostali k obrovskej fontáne, Harry zastavil. "Počúvaj, Draco... Ja... som uvažoval, či by si nešiel so mnou na Grimmauldovo námestie."

Draco sa na neho zboku pozrel. "Prečo?"

Harry sa pozrel na kentaura a usmial sa. "Ty si proste plánoval zdrhnúť, však?"

Draco sa zamračil. "Ja... myslel som, že pôjdem domov, trocha si pre zmenu pospať. Neplánoval som nikam utiecť."

"Pozri, Draco. My sme... priatelia, teraz. Ja by som rád, keby to tak zostalo."

Nebol si istý, čo povedať. "Čo je na tom Grimmauldovom námestí? Ak čakáš odo mňa, že vrazím na nejaký druh... oslavy, či večierka, alebo... nejakej takej veci, môžeš na to zabudnúť."

"Nie, nie," povedal s mávnutím Harry. "Som to len ja a ostatní. Ron, Hermiona, Ginny. Prosím."

"Dobre."

Harry sa uškrnul. "Výborne. A ach, ústredie Fénixovho Rádu je na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť."

Draco sa na neho spýtavo pozrel.

"Strážca tajomstva," odvetil Harry. "Uvidíme sa tam."

Ten dom bol tichý, keď prišli. Harry zaviedol Draca do kuchyne, kde už ostatní mlčky sedeli. Draco sa cítil trápne, keď vošiel do tej miestnosti, ale keď zbadal Hermionu, uvoľnil sa. Usmiala sa na neho a vstala zo svojho miesta.

"Si hladný?" spýtala sa, keď zamierila ku sporáku.

Opätoval úsmev. "Áno."

"Ako obyčajne?"

"Znie perfektne."

Draco sa posadil za čelo stola a Harry si sadol k Ginny.

"Takže, Malfoy," riekol Ron. "Povedz nám o podmienkach svojho prepustenia. "Všetci sme naozaj zvedaví."

"Ach, nuž, dobre. Mám týždeň, aby som si dal do poriadku veci z Manoru. Ministerstvo sa ho chystá zabaviť. A dobre, že sa ho zbavím. Nikdy som tam znova nechcel vkročiť. Ale som prinútený, pretože musím zariadiť miesto, kde bude žiť moja matka. Nič významné, jednoducho presťahujem jej veci z jedného domu do druhého."

Ronovi klesla čeľusť a Ginny ho kopla, vyvolajúc, "Au!"

"Po týždni začínam so šesťmesačným obdobím, kedy nemám povolené vykonávať mágiu."

"Čože?" riekol Harry. "Naozaj? Vôbec žiadna mágia?"

"Nie. Musím odovzdať svoj prútik. Akési kecy o tom naučiť ma, že mágia je privilégium, či niečo také. Nemyslím, že to nejako obrovsky ovplyvní môj život. Po tomto období mám ďalšie šesťmesačnú skúšobnú dobu, ale vrátia mi prútik. Označia ma, aby ministerstvo vedelo po celý čas o mieste môjho pohybu. Na jeden rok. Pozrime sa, čo ešte... ach, áno, darovať láskavo čokoľvek si ministerstvo zapraje, dovoliť im mať plnú kontrolu nad všetkým na Manore mínus zopár osobných vecí, a Potter, musíme poskytnúť rozhovor."

"Ach, nuž, to mi došlo," povedal Harry s pokrčením pliec.

"Súhlasil som s jedným, a len jediným. S tebou. Môžeš sa rozhodnúť, komu ho poskytneme."

"Dobre."

"Takže to má byť ono?" spýtal sa Ron.

Draco sa uškrnul, spomenúc si ako Ron dúfal, že dostane všetko, čo si zaslúžil. "To je ono, Weasley. Prepáč, že som ťa sklamal."

"Nie, nie, to nie je tak," ponáhľal sa Ron. "Len som to chcel vedieť."

Hermiona položila pred Draca tanier vajíčok a sadla si vedľa Rona. "Ja som mala poriadne rušných posledných pár dní," povedala pozerajúc na Draca. "Predvčerom som strávila celý deň nad plánmi, ktoré som pripravila na chytenie smrťožrútov so Seamusom a potom s jeho šéfom. Včera som predstavila tie plány celému úradu aurorov. Mali na nich okamžite začať."

"Dobre," povedal Draco.

"A k tvojej matke," pokračovala Hermiona.

"Čo je s ňou?"

"Súhlasili, že môže byť voľná. Počas konečnej fázy bola vo väzení, nemala proti sebe žiaden pevný dôkaz a od svojho zatknutia spolupracuje plne s ministerstvom."

Draco prikývol. "Len čo budem môcť, plánujem ju vyzdvihnúť a zobrať ju na útes.  Kým Azbakan by bol pre ňu bezpečnejším miestom, kde zostať, bude jej pohodlnejšie v mojom dome." Zastal a trochu sa usmial. "Hoci to bude veľmi vzdialené tomu, na čo bola zvyknutá. Povedali, že ju prepustia počas tohto týždňa." Nechcel povedať viac, nie pred ostatnými, ale pocítil obrovskú úľavy, že jeho matka bude v poriadku a nebude odsúdená byť do konca života vo väzení.

"Nemôžem uveriť, že je koniec," povedala Ginny po tom, čo nikto niekoľko minút neprehovoril.

Harry jej stisol ruku a pozrel sa postupne na každého pri stole. "Ani ja nie."

ooo

Ako ubiehal deň, stále viac a viac ľudí sa zhromažďovalo na Grimmauldovom námestí. Najprv prišli Weasleyovci, tesne pred obedom a potom po čaji, sa dovalil Rád. Skôr než si Draco uvedomil, čo sa stalo, bola to v skutočnosti oslava v plnom prúde, spolu s ohňostrojom (láskavosť od Freda a Georgea), s tou najlahodnejšou večerou (pripravenou Molly), koláčmi a pudingami všetkých druhov, ktoré darovali Harrymu rôzne obchody po celom Anglicku a väčším množstvom ďatelinového piva a ohnivej whisky než si mohol nárokovať Deravý kotlík.

Draco nevadila rastúca spoločnosť, kým sa sústredila na Harryho. Akosi ho potešilo, keď sledoval, ako na seba pôsobili Weasleyovci a ako sa k nemu opatrne priblížili, aby mu ponúkli svoje gratulácie a poďakovania. Rád bol rezervovanejší, posielajúc mu prikývnutia z druhej strany miestnosti. Časť nich na neho okato zízala, čo ho znepokojovalo, ale jeho sesternica Tonksová ho privítala verejne. Dokonca postrapatila jeho vlasy, na jeho zlosť, a povedala mu, že sa musí občas zastaviť na návštevu. Rýchlo súhlasil, aby ju dostal zo svojich vlasov.

Keď bola párty v plnom prúde, zaostal vzadu, mimo davu, mimo svetiel tak veľmi, ako sa dalo. Namiesto toho si odpíjal z ďatelinového piva a sledoval Hermionu. Zostal, pretože mu Harry hrozil, že zasype tú bandu historkami o ich úsilí, zameraných na Draca, keby sa pokúsil odísť. Avšak zdalo sa, že tá slávnosť nemá konca a do jedenástej ten večer bol vyčerpaný a pomerne pripravený na kúsok pokoja a ticha.

Kývol na Harryho na druhej strane, ktorý rýchlo prišiel k nemu. "Odchádzam."

"Tak skoro?" spýtal sa so zamračením Harry.

"Skoro? Som tu už od šiestej ráno. Nepospal som si poriadne odkedy... než sme odišli na misiu."

Harry sa zasmial. "Dobre, dobre. Môžeš ísť."

Draco prevrátil oči a odtlačil sa od steny, o ktorú sa opieral. "Vďaka. Uvidíme sa neskôr."

"Myslíš to vážne?"

"Áno, Harry."

"Dobre. Potom dobrú noc."

Draco prikývol a díval sa ako Harry odchádza k svojej žene. Usmial sa v duchu a potom sa jeho oči stretli s Hermioninými. Usmiala sa a on sa pohol k nej, ale Molly mu prekrížila cestu skôr než sa k nej dostal. Poďakoval jej za večeru a ten nádherný večer a keď odišla, Hermiona stála na svojom mieste.

"Hej," povedala, strčiac si ruky do vrecka.

Pomyslel si, že vyzerá rozkošne a veľmi nervózne a vedel, že to bolo kvôli nemu, ale nemal na výber. Veci sa museli udiať v istom poradí, skôr než mohli pokračovať v rozhovore, ktorý začali noc predtým, než odišiel.

"Hej. Hm, nuž, dobrú noc."

Zažmurkala. "Odchádzaš?"

"Áno. Som... zbitý ako pes," odpovedal, keď si prehrabol rukou vlasy.

"Ach."

"Pozri, ako som predtým povedal, mám pár vecí, o ktoré sa musím postarať."

Prikývla.

"Potom, čo sa urobia, je tu tá vec s ostrovom."

"A tá čokoládová torta."

Usmial sa. "Áno. Ale potrebujem zopár dní. Pošlem ti sovu, keď budem pripravený, dobre?"

Zahryzla si do pery, zamračila sa a odvrátila sa.

"Čo je?" spýtal sa.

Pokrútila hlavou, stále sa na neho nepozrela.

Draco ju chytil za plecia a ona sa na neho pozrela. "Čo má byť toto?"

"To má byť ono?"

"Čo má byť ono?"

"Ty mi pošleš sovu?"

Bola ublížená. Ním. Zase. Posledná vec na zemi, čo chcel, bolo ublížiť jej, ale veci sa chystali zhoršiť skôr než sa mohli zlepšiť. "Áno. Všetkému porozumieš, sľubujem. Povedal som ti, že ti všetko poviem a mám plne v úmysle ten sľub dodržať."

"Ale... myslela som, že ty nie si... nuž..."

"Čo, Hermiona?"

Drobný úsmev sa vkradol na jej pery a rozvíril jeho vnútornosti. Skoro ju pritiahol k sebe a pobozkal, uprostred tej izby, pred všetkými tými ľuďmi. Skoro.

"Ja..." jej hlas zoslabol do šepotu. "Celý deň si so mnou sotva prehovoril. Nie si rád, že ma vidíš?"

Zovrelo mu hruď a stisol jej plecia. "Áno. Samozrejme. A je mi to ľúto, ale... pochopíš. Čoskoro. Dobre?"

Prikývla a urobila pohyb bližšie, ale zastavila sa a vytiahla sa z jeho zovretia. "Dobre. Pošleš mi sovu."

"Pošlem," povedal vážne. "Čoskoro."

Hermiona prikývla a vzdychla si. "Potom dobrú noc."

"Dobrú noc, Hermiona."

Ďalšie prikývnutie a začala sa od neho vzďaľovať. Do čerta, prečo tu musí byť tak veľa ľudí? Okamžite sa načiahol a chytil ju za ruku. Draco si pomyslel, že možno vybuchne, keď vlna z toho kontaktu, energia pumpovala jeho rukou.

Zastala, pozrela sa na ich spojené ruky, potom nahor na neho. Vydržal jej pohľad a venoval jej ruke slabé stisnutie, dúfajúc, že pochopí, aby ho nasledovala. Potom pustil jej ruku a prešiel krížom cez miestnosť. Nasledovala ho do prednej chodby a cez predné dvere na prednú verandu.

Len čo sa za nimi zavreli dvere, otočil sa, chytil ju rukami za tvár a pobozkal ju. Bozkával ju ako keby na tom záležalo jeho dýchanie. Okamžite to opätovala a jeho ruky boli v jej vlasoch a jej okolo jeho krku a bola to tá najdokonalejšia vec, ktorú kedy cítil vo svojom živote. Bolo to plné túžby, vášne a zúfalej potreby. Potom ten bozk prerušil a pevne ju objal.

"Je mi to ľúto, je mi to tak ľúto, odpusť mi," šepkal znova a znova, cítiac, že mu zoviera pľúca a sťahuje hrdlo a do očí sa mu hrnú slzy. Pevne ho objala. Nikdy ju nechcel pustiť, nikdy ju nechcel stratiť. To pomyslenie, že ho možno za týždeň bude nenávidieť bolo priveľa, aby to dokázal zniesť.

Hermiona ho len objímala a hladkala ho po chrbte so slovami, "je to v poriadku, ššš, odpúšťam, odpúšťam. Je to v poriadku."

Pokrútil hlavou proti jej vlasom, ale nemohol prehovoriť, bol príliš ohromený. Teraz mohol všetko stratiť a bol vydesený.

"Draco..." povedala a to bolo jediné, čo zabralo.

Stiahol sa a pokrútil hlavou. "Len - len vedz, že mi je to ľúto, dobre? A... a že toto je tá najdôležitejšia vec, čo som kedy urobil."

Prikývla, očividne zmätená a teraz začínala byť rozrušená. "Draco..."

"Dobrú noc," povedal, prerušil ju, otočil sa, zišiel pár schodov a potom sa premiestnil.

ooo

Poznámka na záver. Ďakujem za prečítanie! Názov kapitoly je z piesne od Simon a Garfunkel "The Sounds of Silence" (zvuky ticha)