Preklady fanfiction Harryho Pottera

Zvrátené Až do smrti

Autorkina poznámka:

Ahoj ľudkovia!

Takže tu je tretia a posledná časť série TWISTED! Ušla dlhú cestu od jednorazovky, ktorou bola pred takmer rokom! A musím povedať, že skutočnosť, že mnohí z vás tento príbeh tak dlho sledovali a povzbudzovali ma, aby som v ňom pokračovala a dala mu taký koniec, aký si zaslúži, ma veľmi teší a som z toho poctená. Ako spisovateľka sa cítim taká hrdá!

Každopádne, táto posledná časť je oveľa kratšia ako prvé dve, ale myslím, že je aj tak poriadne veľká. Pravdepodobne je to iný koniec, ako si niektorí z vás predstavovali, ale chcela som urobiť niečo, čo by bolo krátke, sladké a uspokojivé. Nemusím hovoriť, že dúfam, že ste s koncom maximálne spokojní. A aj keď je trochu smutné povedať, že toto je koniec, bola to poriadne zvrátená (twisted) jazda, čo poviete?

Ďakujem vám za podporu a povzbudenie! Bez vás by som to nedokázala.

Užite si to

Zvrátené Až do smrti

X

7. júna 2003

Hermiona sa naposledy poobzerá po spálni, aby sa uistila, že je všetko na svojom mieste. Draco sa má každú chvíľu vrátiť z práce, a keďže má za sebou niekoľko ťažkých dní v kancelárii, rozhodla sa, že mu zlepší náladu starým dobrým...

Kúskom pizze a ľadovo vychladeným pivom. Samozrejme, že to je mudlovská tradícia. Ale časom si ju obľúbil.

Uprostred ich kráľovskej postele stojí podnos s ďalšou prikrytou táckou, ktorý udržiava pizzu teplú. Vedľa nej, na tácke, je vedro s ľadom a dve fľaše piva, zatiaľ čo na zemi pri nohách postele je ďalšie, väčšie vedro s ďalším ľadom a ďalšími fľašami piva.

Z myšlienok ju vytrhne zvuk otvárajúcich sa vchodových dverí a potom manželov hlas, ktorý ju volá po mene. "Som hore!"

O chvíľu neskôr sa objaví vo dverách a vyzerá unavene a vyčerpane. Zdá sa, že si scénu pred sebou nevšíma, skĺzne jej zozadu okolo pása a zaborí jej tvár do krku.

"Ahoj," zašepká a pobozká ju.

"Ahoj. Máš hlad?"

"Nemáš ani poňatia," zamrmle a pohladí ju nosom po ramene, kým sa odtiahne. Zažmurká nad predstieraním pred sebou, čo ju prinúti zachichotať sa.

"A presne preto som si ťa vzal," usmeje sa a zľahka ju pobozká na spánok.

Ona škádlivo prevráti oči a hravo ho postrčí k posteli.

"Nie, vážne," začne on a vylezie na posteľ. "Toto je romantická záležitosť, Láska."

"No, snažím sa," zachichoce sa. Vylezie na posteľ vedľa neho, keď holými rukami otvorí dve fľaše a ponúkne jej kúsok pizze.

On sa oprie o čelo postele a ona si k nemu ľahne, hlavu má položenú na jeho pleci, keď si z toho kúska odhryzne.

Nasledujúcich desať minút strávia mlčky, jedia a pijú a zároveň sa objímajú v posteli. Keď stredne veľkú pizzu dôkladne zhltnú, Draco zmení polohu, takže leží na šírku postele s hlavou na jej kolenách. Ona sa oprie o čelo postele a jemne mu prstami prečesáva vlasy.

"Uteč so mnou," povie jej zrazu.

Ona si odfrkne a zvláštne sa naňho pozrie. "Čo?"

Vážne sa na ňu pozrie a jeho sivé oči preniknú do jej. "Uteč so mnou," zopakuje ticho. "Len ty a ja. Sami. Poďme niekam."

Chvíľu sa tvári zamyslene a potom sa naňho usmeje. "Kam by sme išli?"

"Kamkoľvek," vzdychne si. "Do Paríža. Do Moskvy. New Yorku. Kanady."

"Čo by sme robili?"

"Absolútne nič," usmeje sa. "Kúpime si domček alebo byt a budeme celé dni leňošiť - samozrejme, ak sa nebudeme milovať, čo môžeme robiť celé dni."

"A čo práca?"

"Nebudeme mať prácu - preto budeme celé dni leňošiť," zdôrazní.

"A kde by sme vzali peniaze?"

"Mám ich veľa, nepamätáš? Budeme v pohode."

"Dobre, no hypoteticky povedané, potom..."

"Odkedy je to hypotetické?"

"Kedy to nebolo hypotetické?"

Zaváha. "Odjakživa."

Zamrká a zvedavo naňho pozrie. "To myslíš vážne?"

"No, myslel som," zamrmle. "Nie, myslím, že nie."

"Draco, nemôžeme sa len tak zobrať a odísť. Máme svoje životy. Máme priateľov a rodiny. Máme prácu..."

"Ja viem," zastoná.

Chvíľu ho zvažuje a hryzie si pery. "Ty si nešťastný?"

Pozerá na ňu so širokými očami a šokom, keď sa pretláča do sedu. "Samozrejme, že nie som," odpovie neveriacky. "Nikdy som s tebou nebol nešťastný, Grangerka. Nešťastný z mojej práce, niekedy áno."

"Takže sa chceš presťahovať?"

Jemne si vzdychne a zastrčí jej prameň vlasov za ucho. "Ja len... niekedy chcem ísť niekam inam, vieš? Len ty a ja, sami, nikto iný. Bez starostí, bez..." odmlčí sa a nežne sa na ňu pozrie. Oblizne si pery a pobozká ju na špičku nosa; ona sa v odpovedi zachichoce. "Možno mám krízu stredného veku," zažartuje.

"Po dvadsiatke?" podpichne ho. "Nechcela by som byť na tvojom mieste, keď skutočne dosiahneš vek krízy stredného veku."

Jemne sa zasmeje, ľahne si na vankúš, keď ju vezme so sebou a objíme ju okolo pása. "Ticho, ty."

Jemne sa zasmeje a potom zmĺkne, keď sa pritúli k jeho hrudi. "Urobila by som to, vieš," zašepká po niekoľkých minútach.

"Čo?"

"Utiekla by som s tebou."

Usmeje sa na strop. "Áno?"

Prikývne mu na hruď. "Rozhodla som sa tak už dávno, keď si ma požiadal, aby som sa k tebe nasťahovala, pamätáš?"

[Budeš mi dôverovať, ak ťa požiadam, aby si ma nasledovala?]

Usmeje sa a pritiahne si ju bližšie. "Skutočne si rozhodla."

X

V okamihu, keď sa za ňou zatvoria dvere a vyjde na chodbu so strážcom, chce utiecť späť dovnútra. Chce mu vbehnúť späť do náručia a navždy sa tam ukryť. Chce zabudnúť na súd, zabudnúť na to, čo urobil, a zabudnúť na celý ten prekliaty svet.

Chce, aby sa všetko vrátilo do starých koľají.

Zahľadí sa späť cez okienko a postaví sa na špičky, aby videla dovnútra miestnosti. Cez okenné tabule sleduje, ako Draco trikrát udrie pravou päsťou do steny, zdanlivo bez toho, aby mu telom vystrelila akákoľvek bolesť, a potom si o ňu oprie čelo. Zdvihne obe päste a pritlačí si ich bokmi na stenu vedľa hlavy. Ramená sa mu začnú triasť; rozplače sa.

Draco Malfoy plače. Nikdy v živote ho nevidela plakať a láme jej to srdce o čosi viac ako predtým.

Pokračuje v sledovaní, jej vlastné slzy jej skĺznu po lícach, keď sa on otočí, oprie sa chrbtom o stenu a potom sa ešte raz zosunie na zem. Pritiahne si kolená k hrudi, oprie si lakte o kolená, keď si zloží ruky pred seba a zvesí hlavu.

Je zlomený.

A, ako keby už tomu tak nebolo, dospeje k rozhodnutiu.

Potom sa otočí na pätách, kolená sa jej mierne trasú, keď beží chodbou smerom k hale. Hrozí, že sa pod ňou podlomia nohy, ale prinúti sa. To, čo predtým trvalo len niekoľko minút, kým prešla touto chodbou, sa jej teraz zdá ako hodiny. Stlačí dvojkrídlové dvere oddeľujúce chodbu od vstupnej haly, čím upúta pozornosť všetkých - svojich priateľov, rodín. Harry stojí s Ginny vo vzdialenom rohu miestnosti.

Nevšímajúc si zvedavé pohľady okolia sa vydáva cez preplnenú halu k svojim najlepším priateľom. Kým k nim dorazí, je zadýchaná, v očiach sa jej stále lesknú slzy a na tvári má vystrašený, zúfalý výraz.

"Čo sa deje? Čo sa stalo?" Harry sa jej okamžite znepokojene spýta. "Čo spra..."

"N-nič..."

"-ublížil..."

"Nie, ja len - musím s tebou hovoriť."

Zmätene zažmurká. "Do-dobre," koktá a berie jej lakeť do ruky, keď ju ťahá do inej, prázdnej súdnej siene. "O čo ide? Čo je..."

"Som tehotná," vyhŕkne ticho.

Znova zažmurká, otvorí ústa, aby odpovedal, a len ich znova zavrie, neschopný nájsť slová, ktorými by vyjadril svoje myšlienky. "Ja... teda, si si istá?"

Prikývne a hrá sa s prstami, keď ho obchádza, aby si sadla na jednu zo stoličiek pre divákov.

"Ako dlho?"

"Asi dva mesiace..." zašepká. "Zistila som to deň predtým, ako ste si poňho s Ronom prišli."

Neskutočne zhlboka sa nadýchne, keď si sadne vedľa nej. "Povedala si mu to?"

Prikývne a pozrie sa na svoje ruky v jeho kolenách. "Je šťastný," zašepká a dusí sa čerstvou dávkou sĺz. "Je na súde a je šťastný, že som... Ale je smutný. Tak dlho sme sa pokúšali, vieš? Tak dlho sme sa snažili a teraz sa to konečne stalo a..."

"Č-čo budeš robiť?" spýta sa váhavo. Chce jej zablahoželať, ale nie je si istý ako. Nie za týchto okolností. Nie takto.

Pokrúti hlavou, zhlboka sa nadýchne, keď sa naňho pozrie a smutne sa usmeje. "Chce, aby som si to nechala," zašepká a hlas sa jej láme. "Ale ja... neviem, či to bez neho dokážem," prizná.

"Samozrejme, že dokážeš," povie povzbudivo, vezme ju za ruku a jemne ju stisne. "Všetci sme tu pre teba, zvládneme to..."

"Ale on je otec, Harry," odpovie a vyštverá sa na nohy. "Je otcom môjho dieťaťa, ako... ako mám vychovávať svoje dieťa bez otca?"

"Ja... ja neviem, Hermiona."

Zavládlo medzi nimi ticho. Zahryzne si do pery a rukami si ochranne zakryje brucho. On sa oprie na stoličke a neisto ju pozoruje.

"Musíme ho dostať von," povie mu zrazu.

Zažmurká, zaskočený. Hlava mu trhne a on na ňu šokovane a zmätene pozrie. "Čože?"

"Viem, že je vinný," zašepká a sadne si vedľa neho, tvárou k nemu. "Viem, že urobil tie hrozné veci, viem, že to, čo urobil, je neodpustiteľné, a viem... viem, že by som mu nemala venovať ani toľko času," prizná ticho, rozochvene. "Ale je to môj manžel. Miluje ma. Miluje svoje nenarodené dieťa. On... je iný, keď je pri mne. Ty to vieš. Vieš, kým je so mnou, ty..."

"To nestačí, Hermiona," povie jej Harry a predkloní sa s lakťami opretými o kolená.

"Použijeme rehabilitáciu," oznámi mu, akoby ho úplne ignorovala. "Predtým to už fungovalo, však? Musíme len presvedčiť sudcu, aby ho rehabilitoval, aby urobil tie kúzla, čo sa robia..."

"To nebude fungovať, Hermiona. Sudca to nikdy nedovolí."

"Prečo nie?" spýtala sa a hlas jej zachrípol od sĺz.

"Pretože toto nie je len tak nejaký prípad bývalého smrťožrúta," povie jej a vyštverá sa na nohy, aby sa prechádzal. "Toto nie je len o vojne, je to... Toto robil viac než päť rokov. Päť rokov, Hermiona, počas ktorých klamal a podvádzal všetkých."

"Ale ty ho poznáš," namietne zúfalo. "Poznáš ho, keď je so mnou, je to ten najjemnejší, najláskavejší človek na svete..."

"Tak čo máme urobiť? Niekde ho s tebou zavrieť a zabezpečiť, aby neprišiel do kontaktu s inými muklorodenými alebo muklami?"

Otvorí ústa, aby mu odpovedala, než sa rozhodne, že to neurobí. Chce povedať áno. Chce povedať áno, že spolu utečú a nikto sa nebude musieť dozvedieť, čo urobil - okrem nej.

"Dokázala by si s tým žiť?" spýta sa jej ticho. "Včera si sa naňho sotva dokázala pozrieť kvôli tomu, čo urobil, a keď sa ťa dotkol, bolo ti zle od žalúdka. Dnes..."

"Nehovorím, že to dáva zmysel. Len hovorím, že je to môj manžel - je to otec môjho dieťaťa. Keby to bola Ginny, necítil by si to isté?" opýta sa ho.

Vzdychne si a rukou si prehrabne už aj tak rozstrapatené vlasy. "Hermiona..."

"Musíme niečo urobiť," prosí a zúfalo sa naňho pozrie. "Prosím, Harry."

Jemne si vzdychne, pozrie na ňu zboku a potom zavrie oči a pretrie si rukou tvár. "Môžeme na neho použiť pamäťové kúzlo," povie jej napokon. Spýtavo sa naňho pozrie, a tak pokračuje. "Vymažeme mu každú spomienku na čokoľvek, čo súvisí s tým, že je smrťožrút. Môžem použiť legilimenciu a vybrať ktoré - tak mu ostanú len spomienky na teba, pokiaľ s tým bude súhlasiť..."

"Bude," oznámila sebavedomo. Draco je pravdepodobne najskúsenejší odborník storočia na oklumenciu, preto aurori nedokázali počas výsluchu preniknúť do jeho mysle. Ona však bezpochyby vie, že by to teraz Harrymu dovolil, keby to znamenalo byť s ňou.

"A ty?"

"Len... vymazať posledný mesiac."

"Lenže... nedokážem, aby zvyšok čarodejníckeho sveta zabudol," podotkol. "Takže aj keby Carpenter súhlasil s týmto plánom - čo je veľmi nepravdepodobné, Hermiona... všetci ostatní sa to aj tak dozvedia."

A po prvý raz za celý život sa usmeje, naozaj sa usmeje. "Utečieme spolu," povie mu jednoducho. "Pôjdeme niekam, kde nás nikto nepozná. Začneme odznova."

"Ty len tak odídeš? Len tak? Dáš výpoveď v práci a všetko necháš za sebou?"

"Ak to bude potrebné."

Zavládne medzi nimi ticho, o ktoré sa pohodlne delia. Ako na povel zazvoní zvonček, čo signalizuje, že porota dospela k verdiktu.

"Nemôžem ti nič sľúbiť, Hermiona."

X

Vinný.

Verdikt ju neprekvapí, ale aj tak sa jej z neho rozbúši srdce. Stále sa jej z neho dvíha žalúdok. Ešte stále má chuť vyskočiť zo stoličky a vrhnúť sa na svojho manžela - ktorý sa zdá byť úplne ľahostajný.

Harryho prsty, ktoré stláčajú tie jej, jej upokojujúco pripomínajú, že ešte nie je všetko stratené.

Vstane práve vo chvíli, keď sa sudca Carpenter chystá prehovoriť k súdnej sieni. "Vaša ctihodnosť," osloví ho Harry, čím si vyslúži niekoľko zmätených, zvedavých pohľadov. "Chcel by som požiadať o audienciu, aby sme sa porozprávali o rozsudku nad pánom Malfoyom."

Sudca ho chvíľu zvažuje, kým prikývne hlavou. "Tak dobre. Súd je až do odvolania prerušený."

X

"A prečo, pán Potter, by som mal zvážiť túto vašu ponuku? Mojou úlohou je poskytnúť spravodlivosť rodinám obetí pána Malfoya."

"So všetkou úctou, vaša ctihodnosť, ale vašou úlohou je byť spravodlivý aj tým, že zohľadníte všetky fakty."

"Čo teda neberiem do úvahy, pán Potter?"

Na znamenie Hermiona zatlačí dvere do pracovne sudcu Carpentera a bez ohlásenia vkĺzne dovnútra. Posledných desať minút počúvala pred miestnosťou, kým Harry obhajoval ich nový prípad.

Obaja sa na ňu šokovane pozrú, keď pred nimi rozpačito stojí.

"Hermiona," zašepká na ňu Harry pokorne.

"Pani Malfoyová, čomu vďačím za to potešenie?" spýta sa jej podozrievavo Carpenter.

"Ja... chcem len povedať, že verím, že Harry má pravdu," odpovie. "Pane."

"Dobre. A čo teda neberiem do úvahy?"

"Dracovi vymyli mozog," povie mu logicky a ignoruje pohľad, ktorý jej Harry pošle, keď prechádza cez miestnosť. Postaví sa vedľa Harryho, priamo pred veľký stôl, ktorý ich oddeľuje od sudcu.

Ten sa na ňu pozrie, akoby jej hovoril, aby pokračovala.

"Celý život mu vymývali mozog. Od chvíle, keď sa narodil, ho rodičia učili temnú mágiu a hovorili mu, že muklovia sú pod jeho úroveň. On... on vedel vykonávať Temnú mágiu, keď mal deväť rokov, a keď mal šesť rokov, vedel vyrábať Temné elixíry. Jeho rodina - jeho výchova nerobila nič iné, len ho učila, ako byť zlý, ako zabíjať a mučiť..." Odmlčala sa a chvíľu si dávala pozor na myšlienky aj na dych. "V podstate sa narodil, aby sa stal smrťožrútom. Voldemort ho, samozrejme, zasvätil až keď mal šestnásť, ale bolo to niečo, čo všetci jednoducho... vedeli. Jeho otec, jeho teta, Voldemort... urobili z neho tú... zlú, strašnú príšeru. Presvedčili ho, že to, čo robí, je správne - on nevedel nič iné."

"To nič nemení na faktoch, pani Malfoyová."

"Pri všetkej úcte, pane, myslím, že tak trochu áno," namietne, čím si od Harryho vyslúži ďalší pohľad, ktorý však ignoruje. "Keby mu nevymývali mozog tak, ako mu ho vymývali, nikdy by tie zločiny nespáchal. Nikdy."

"A ako to viete?" spýta sa sudca zvedavo.

"Pretože ma miluje," odpovie ticho. Zdá sa, že to upúta jeho pozornosť, pretože sa pozorne nakloní dopredu. "Ak niekomu ukazujete len zlé veci, ktoré človek urobil, potom áno, vykreslí ho to ako netvora a to je všetko, čo uvidí. Je to všetko, čo ktokoľvek vidí. Ale oni nevedia, aký je, keď je so mnou. Alebo s mojou rodinou.

Keby mu nevymývali mozog, nikdy by tie veci neurobil. A predsa, aj keď mu vymyli mozog, dokázal sa do mňa zamilovať: do muklorodenej."

"A ako viete, pani Malfoyová, že zamilovanie sa do vás - alebo vytváranie dojmu, že sa do vás zamiloval - nebolo len ďalšou z jeho lží?" spýta sa jej Carpenter.

"Pretože poznám svojho manžela..."

"A predsa ste nikdy nevedeli, že váš manžel celý ten čas zabíjal nevinných ľudí."

Hermiona sa chystá odpovedať, len aby si zaklapla ústa; je na rozpakoch, ako má na to odpovedať. Nepohodlne prešľapuje z nohy na nohu a nervózne si hryzie peru.

Harry si vzdychne a vykročí dopredu. "Vaša ctihodnosť, to sú dve úplne odlišné veci," namietne. Carpenter sa naňho spýtavo pozrie. "Ako auror som si veľmi dobre vedomý zločinov, ktoré spáchal, a viem, že si zaslúži všetko, čo mu patrí. Ale ako človek, ktorý ho kedysi považoval za priateľa... musím povedať, že súhlasím s Hermionou - pani Malfoyovou."

"Pokračujte."

"Ak si odmyslíte veci, ktoré urobil, je ako každý iný muž zamilovaný do ženy. Posledných sedem rokov sa o ňu staral tak, že by ste tomu neverili, snažil sa jej dať všetko, čo by mohla chcieť alebo potrebovať. Posledných osem mesiacov sa snažili mať dieťa, založiť si rodinu - on chcel byť otcom takmer tak veľmi, ako ona chcela byť matkou. A to, ako sa na ňu pozerá... každý, kdekoľvek, by bol šťastný, keby sa naňho niekto takto pozeral," priznal Harry a poslal jej malý úsmev. "Jediné, čo kedy robil, bolo, že sa ju snažil urobiť šťastnou - bol som jedným z jeho svedkov na ich svadbe."

"Je tu množstvo zločincov, ktorí sú na tom rovnako, pán Potter."

"Možno. Až na to, že ona má pravdu aj v tom, že mu vymyli mozog. Veril len tomu, čo mu povedala jeho rodina a Voldemort. Kŕmili ho lžami, ovplyvňovali ho - mučili ho, aby veril tomu, čomu veril. A predsa nejakým spôsobom jedna muklorodená prišla na to, ako ho prinútiť milovať - a to podľa mňa ukazuje, že nie je úplne... zlý."

Potom medzi všetkými tromi zavládne ticho, pretože Carpenter sa zamyslene oprie na stoličke. Hermiona sa pozrie zboku na svojho najlepšieho priateľa a naznačí ústami vďačné "Ďakujem". On jej úsmev opätuje, natiahne sa po jej ruke a jemne ju stisne.

"Takže ho chcete zbaviť spomienok na jeho zločiny, a čo potom? Pustiť ho späť do spoločnosti?" spýta sa sudca skepticky. "Bude mať šťastie, ak ho niekto nezabije hneď v prvý deň."

"Niečo ako ochrannú väzbu," navrhne Harry sebavedome.

A po prvý raz sa sudca Carpenter tvári, akoby naozaj veril.

X

15. apríla 2004 - Draco Malfoy je nezvestný. - Len dva dni po súdnom procese, v ktorom ho obvinili z niekoľkých stoviek vrážd muklov a muklorodených, Draco Malfoy zmizol.

16. apríl 2004 - Vrah muklorodených na úteku. - Dozorcovia vo väznici Azkaban, v ktorej sú umiestnené stovky známych smrťožrútov z prvej a druhej vojny, uviedli, že Draca Malfoya od súdneho procesu nevideli.

17. apríl 2004 - Sudca mlčí o nezvestnom Malfoyovi. - Sudca Carpenter, ktorý viedol proces proti Dracovi Malfoyovi, má len jednu odpoveď v otázke, kde sa zločinec nachádza: "Bez komentára."

18. apríla 2004 - Hermiona Grangerová zmizla. - Manželka masového vraha Draca Malfoya, Hermiona Malfoyová, rodená Grangerová, údajne zmizla. Pred tromi dňami sme sa dozvedeli, že pán Malfoy je nezvestný po súdnom procese, ktorý sa konal 13. apríla. Orgány, ktoré vyšetrujú miesto pobytu oboch Malfoyovcov, sa domnievajú, že sú spolu.

19. apríla 2004 - Malfoyovci, ozbrojení a nebezpeční. - Predpokladá sa, že Draco a Hermiona Malfoyovci sú na úteku. Sú ozbrojení a nebezpeční. Ak by ste na túto dvojicu narazili, či už spolu alebo oddelene, kontaktujte miestnych aurorov.

21. apríla 2004 - Záhadná vražda/samovražda. - V súčasnosti sa predpokladá, že vrah muklorodených Draco Malfoy a jeho muklorodená manželka Hermiona Malfoyová rodená Grangerová sú po smrti. Práve po tom, čo pani Malfoyová navštívila pána Malfoya po vynesení rozsudku, manželia zmizli. Špekuluje sa, že zúfalý pán Malfoy svoju manželku uniesol, potom ju zabil a potom zabil aj seba.

X

O tri roky neskôr

27. júla 2007

Súkromná pláž na ostrove Viktória v Britskej Kolumbii.

Zo spánku ju prebudí kvílivý zvuk. Hlasno zastoná, prevráti sa na chrbát a natiahne sa cez posteľ, aby zobudila svojho spoločníka. Rukou narazí na prázdne miesto vedľa seba, prsty sa jej dotknú teplých bavlnených obliečok. Zvedavo otvorí oči a prstami zaženie spánok. Rozhliadne sa po izbe a zistí, že je prázdna - až na oblečenie rozhádzané po drevenej podlahe z predchádzajúcej noci.

S úsmevom sa pri tej spomienke pretlačí do sedu, keď si nohy prehodí cez okraj postele. Nahá si vychutnáva pokojné ticho, keď prechádza cez hlavnú spálňu k veľkej šatníkovej skrini, ktorú majú manželia spoločnú, aby si vzala podprsenku a nohavičky. Potom vezme svoj župan, prehodí si ho cez plecia a zaviaže si ho okolo pása; padá jej do polovice stehien.

Vráti sa do spálne a prejde k veľkým oknám od podlahy až po strop, aby roztiahla závesy. Slnko ešte stále vychádza, oranžové lúče sa rozlievajú do miestnosti a zohrievajú jej pokožku. Na chvíľu sa zastaví a vníma výhľad, na ktorý si za posledných pár rokov zvykla; stále jej vyráža dych, keď vidí výhľad na oceán z okna svojej spálne.

V dome je ticho, keď bosá kráča po chodbe v tlmenom svetle, ktoré preniká cez medzery v žalúziách od okna na konci chodby. Zastaví sa pri prvých dverách na opačnej strane chodby, než je spálňa, ktorú zdieľa s manželom. V oblúku na sivobielych dverách sú plastové zelené písmená - S C O R P I U S. Opatrne otočí kľučkou, kým zatlačí dvere, pričom si dáva pozor, aby nevydala žiadny zvuk. Strčí hlavu do detskou výzdobou zariadenej spálne a usmeje sa pri pohľade, ktorý sa jej naskytne: jej dvaapolročný syn spokojne spí. Malá postavička leží rozvalená na posteli, malom metlobalovom ihrisku, ktoré vyrobil jeho otec, jeho žiarivo modré a zelené obliečky sú napoly na ňom, napoly mimo.

Opatrne zatvorí dvere a potom pokračuje chodbou k ďalším dverám. Jasne ružové písmená vytvárajú meno ROSE. Potichu otvorí dvere, zatlačí ich až na doraz a oprie sa o zárubňu. Vedľa tmavohnedej postieľky, v mäkkom stropnom svetle, stojí jej svetlovlasý, sivooký manžel a rozmaznáva ich sedemmesačnú dcérku.

Drží ju vo vzpriamenej polohe, pravou rukou ju podopiera pod zadočkom, zatiaľ čo ľavou rukou jej drží fľašu pri perách. Jej hlava spočíva - tvárou do stredu jeho hrude - na jeho pravom ramene, jej holý hrudník sa dotýka jeho vlastnej kože. Jej krátke, tmavé blond vlasy kontrastujú s jeho bledou pokožkou.

Je to dokonalá chvíľa otca a dcéry; jedna z jej najobľúbenejších. Práve v takýchto chvíľach ho miluje ešte viac ako aj ich malú rodinu.

Keď zdvihne zrak, zachytí jeho pohľad. Z množstva lásky a absolútneho zbožňovania v jeho očiach ju zamrazí, keď sa na ňu usmeje. Mierne sa otočí nabok, takže Rose je otočená tvárou k nej, pričom jej veľké hnedé oči sú otvorené len napoly.

"Kto je to?" zašepká. "Je to mamička? Hm, Rosie, je to mamička?" Jeho hlas je chrapľavý a unavený, akoby toho veľa nenaspal. Ale potom výraz jeho tváre a reč tela dokazujú, že mu je to jedno.

Usmeje sa a vojde do izby. "Ahoj, bábätko," zašepká tichúčko. "Ako sa má toto dievčatko?" Prstami pohladí Rosyin zátylok a vtlačí jej jemný bozk na čielko.

Rose sa zdá byť nevyspatá, príliš unavená na to, aby odpovedala, pretože viečka sa jej zatvárajú.

"Ako sa má otecko?" spýta sa ticho a prstami mu prečeše vlasy, keď potlačí zívanie.

"Vyčerpaný," zamrmle a opatrne uloží dieťa späť do postieľky, kým si odtiahne fľašu.

"Mohla som jej ju dať ja."

Usmeje sa a pokrúti hlavou, keď si ju pritiahne k sebe a pobozká ju na temeno hlavy. Ticho zavrčí a objíme ho okolo pása, keď obaja niekoľko minút pozorujú svoju spiacu dcéru. "Išlo nám to celkom dobre, však?" zašepká ticho.

"Áno," súhlasí.

Zlé spomienky sú preč, nahradili ich tie, ktoré si sľúbili, že si budú navždy pamätať.

A práve vďaka nim žijú v úplne inej krajine pod úplne inými menami.

Práve vďaka tomu žijú šťastne až do smrti -

Akokoľvek je to zvrátené.