Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

10. Slabosť

Basket Case
Vložené: Jimmi - 29.11. 2021 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor:  Va Vonne

Preklad: Jimmi

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Deviata kapitola: Slabosť

 

Cez stromy smaragdovo sfarbeného lesa sa z reproduktora malej hračkárskej vysielačky Draca Malfoya ozýval hlas Hermiony Grangerovej. Znepokojená mu vravela, aby sa upokojil, hoci jej úsilie sa míňalo účinkom. Draco mal ruky zovreté v pevných pästiach pri svojich štíhlych bokoch a snažil sa vytesniť zúrivú migrénu, ktorá mu búšila za tepajúcimi spánkami. Za poslednú hodinu sa mu podarilo prejsť ulicami Rokville späť do lesa, posledná spomienka na popoludnie u Elaine Gallerovej práve začala blednúť. A hoci Hermioniným radám nevenoval veľkú pozornosť, práve jej hlas potreboval počuť. Pri jej pokojnom a upokojujúcom tóne, ktorý ho možno až príliš prekvapil, zistil, že začína uvažovať jasnejšie.

„Draco, kde si?“ Hermiona sa znova spýtala, keď si uvedomila, že si viac-menej bľaboce sama pre seba. Napriek tomu obavy v jej hlase neutíchali a zdalo sa, že intenzívnejšie zovrela vlastnú vysielačku.

Malfoy sa obzrel okolo seba. Kde bol? Správna odpoveď znela, že je niekde medzi veľkou ostrou skalou a nejakým miestom s tvrdým povrchom. Nestačilo mu, že prichádzal o rozum, dočerta? Zasmial sa sám sebe a ľutoval svoju očividnú hlúposť. Červený v tvári sa zastavil a zbadal miesto zarastené stromami. Vonku mrzlo a z oblohy padal sneh vo forme malých bezstarostných vločiek. Po chrbte mu prebehol studený chlad, ale nebolo to zo zimného počasia. Jeho príčina však bola očividne zrejmá; posledné mesiace Vincenta Crabbeho na zemi prenasledovali Draca Malfoya dodnes. Crabbe nikdy nebol tak vtiahnutý medzi smrťožrútov ako v tom poslednom období. Ale ten skľučujúci aspekt sa napokon netýkal Crabbeho a jeho meniacej sa osobnosti. Malfoyovi spôsobovalo takmer fyzickú nevoľnosť to, že o päť rokov neskôr mohol vidieť, ako sa všetci traja menia k horšiemu.

A prečo to musel byť práve Crabbe, kto nakoniec zomrel? Mohol to byť pokojne aj on, Draco alebo Goyle. Keď sa zelený les okolo neho uvoľnene roztočil, uvedomil si, že napriek predchádzajúcim myšlienkam nemal až také šťastie.

„Draco! Draco, kde si?“ Hermiona opäť prerušila jeho myšlienky plné ľútosti.

Hermionin hlas urobil svoje, svet sa prestal hekticky krútiť a Draco našiel dostatočne pevný hlas, aby odpovedal: „Idem domov.“

Presvedčivo začal opäť postupovať vpred, pohyboval nohami pomaly, ale s čo najväčším presvedčením. V jeho držaní tela došlo k miernemu poklesu a keď si ponoril ľavú ruku do vrecka, konečne si vzdychol. Napriek tomu sa Hermionina vytrvalosť rozozvučala v reproduktoroch jeho vysielačky. Nevzdávala svoje odhodlanie znova ho počuť. „Smeruješ domov?“ spýtala sa nesmelo, „odkiaľ?“

„Z ordinácie doktorky Gallerovej,“ priznal Draco a mierne prehltol. Aký to bol zvláštny pocit byť taký otvorený s Hermionou Grangerovou. Iste, nikdy by si nepomyslel, že sa dožije tohto dňa. Takáto zraniteľnosť sa však zdala takmer nevyhnutná a viac-menej sa začínala stávať najvýraznejšou zo všetkých jeho nerestí.

Keď však stál na mieste a uvažoval o Hermione a svojich vlastných slabostiach, práve začul blížiace sa kĺzanie Nagini. „Nie,“ povedal si potichu, aby to Hermiona nepočula, „teraz nie.“ Hoci jeho chradnúca myseľ nemala zľutovanie nad jeho nervóznym vedomím a každý jeden strom okolo neho akoby sa zúrivo nakláňal bližšie. Potácajúc sa, Malfoy chrbtom našiel najbližší kmeň stromu a uvoľnil si ruku z vrecka, bolestivo sa chytajúc za hlavu. Drobná vysielačka s rachotom narazila na trávu a Malfoy zatajil dych, schúlil sa do seba. A potom sa Voldemortov hlas odrazil od každého konára stromu, keď sa cez hnedé krovie prehnal šmýkajúci sa had.

„Gallerovej?“ Hermiona sa zdala byť úplne zaskočená. Jej hlas, ktorý sa ozýval zo zeme, vystrelil späť na Malfoya, ktorý sa na ňu pozrel len cez škáry v prstoch. Za vysielačkou zostala Hermiona nie o veľa múdrejšia. Stále počúvala poslednú Dracovu informáciu o Gallerovej ordinácii a pokračovala: „Zase si bol na terapii? S Elaine Gallerovou? Ja... Draco, ja ne...“ Chvíľu sa zdalo, že Hermiona nie je schopná vyklopiť čokoľvek, čo chcela povedať. Potom sa však nadýchla, jej dych hlasno a chrapľavo prenikol cez reproduktory, a začala odznova. „Draco,“ povedala ticho, hoci jej hlas bol stále zafarbený obavami, „Draco, musím s tebou hovoriť.“

Ale keď mu do ucha šepkali súčasne Hermiona aj Voldemort, Draco jej nedokázal venovať dostatok pozornosti. Podarilo sa mu však posunúť dopredu a švihnúť rukou, aby znova schmatol predtým odhodenú vysielačku.

„Hermiona,“ povedal dusivo, „musím... Porozprávame sa neskôr, dobre? Je mi to ľúto, ale teraz nie je vhodná chvíľa.“ A s tým vypol vysielačku a strčil si ju späť do vrecka kabáta.

****

Draco Malfoy, ležiaci na chrbte, hľadel do pomyselnej diery v strope. S pažami zohnutými v lakťoch si prstami trel spánky. Hlasy v jeho mysli konečne začali ustupovať. Ale bola to dotieravá nevoľnosť v žalúdku, ktorá ho mátala. Hlasy prestali, ale a nevoľnosť zostala a on stále vo svojej spálni cítil, ako sa miestnosť točí. A možno by sa točila ďalej, keby ju náhle nezastavilo zaklopanie na dvere.

„Draco,“ ozvala sa Pansy z druhej strany; Malfoyovi sa prudko otvorili oči. „Draco,“ pokračovala znova napriek Malfoyovej zúriacej bolesti hlavy, „otvor.“ Pod dverami videl len jej predĺžený čierny tieň, ktorý dosahoval až na okraj jeho posteľnej pokrývky. Jediná myšlienka, ktorá mu napadla, bola: ako sa, dočerta, dostala do jeho domu? Ani otec, ani matka neboli doma - Draco si bol takmer istý, že ešte stále majú opletačky s ministerstvom - a bol si celkom istý, že dvere zamkol v rámci prípravy na takúto neželanú návštevu. Či azda nie? Draco si povzdychol nad svojou nevedomosťou a zvážil, že mu niečo také mohlo uniknúť z už aj tak chradnúcej mysle.

Tieň na podlahe sa pohol a Pansy sa netrpezlivo spýtala: „Spíš tam? Ešte stále? Spíš už štyri hodiny!“

Malfoy zvraštil tvár. „Štyri hodiny?“ spýtal sa neveriacky, „Pansy, ako dlho tam už stojíš?“

„Dosť dlho na to, aby som upútala tvoju pozornosť!“ odvetila mu Pansy, nadšená, že od neho vôbec dostala nejakú odozvu. „Urobila som ti raňajky. Celé to vychladlo.“

Malfoy sa bez nadšenia zosunul z matraca. Potkýňal sa cez izbu, zakopol o zostávajúci neporiadok na podlahe a prešiel okolo zrkadla. Pri pohľade na svoj znetvorený odraz sa však musel zastaviť. Cez bledé líce mal zaschnutú stopu po sline a obvod oka mu pokrývala fialová modrina. Blonďavý mop na temene hlavy mu trčal na všetky strany a biela košeľa mu sedela na ramenách krivo, zapnutá v nesprávnych otvoroch. Vrčiac sa odšuchtal od zrkadla a žalostne zastonal. Nebolo to tak, že by očakával niečo iné, ale zase na druhej strane jeden mohol dúfať.

„Ach!“ povedal, keď otvoril dvere, a pozrel na žlto vyzerajúce vajíčka, „Pansy.“

Pansy preniesla váhu na druhú nohu. „Uvedomuješ si, že sú tri hodiny popoludní, však?“

„Bol som vonku,“ bránil sa Draco. Pansy však okolo neho prešla bez jediného pohľadu. Ale aj tak sa znechutene rozhliadla po izbe a drzo sa posadila na matrac.

„Ako... Ako si sa sem dostala?“ začal Malfoy a sledoval ju s nechápavým výrazom.

„Prednými dverami,“ vysvetlila Pansy nevinne, „nechal si ich odomknuté, Draco. Nie je to veľmi múdre, vieš.“ Pansy presvedčivo siahla do svojej zelenej kabelky. Jej dlhé štíhle prsty sa v nej prehrabávali, kým nevytiahla maličké zrkadielko v púdrenke. Odklopila ho a s potešením sa do neho zahľadela. Našpúlila na seba pery, vytiahla lesk na pery a prehnane si ním prešla po tenkých perách. Nakoniec si pretrela ešte raz hornú a dolnú peru a prednou časťou dlane si uhladila tmavé vlasy. Keď skončila, zdvihla zrak od vlastného obrazu a pomaly povedala: „Mohli by sa sem vlámať nebezpeční ľudia.“

Malfoy, ktorý sa cítil dosť nepríjemne, zamrmlal: „To mi došlo.“

„A teraz,“ zamyslela sa Pansy, raz a navždy zatvorila zrkadielko a strčila si ho späť do kabelky, „poď sa najesť. Vyzeráš príšerne.“ Úsmev vyrytý na Pansyinej tvári bol, keď ste všetko vzali do úvahy, celkom milý. Zdalo sa, že očakávala, že ich raňajky budú celkom príjemné. Samozrejme, Pansy sa vždy preceňovala. Okrem toho jediné, na čo Draco dokázal myslieť, bola Hermiona. Hermiona Jean Grangerová. Len pred niekoľkými hodinami s ňou skončil rozhovor, a aj keď počul iné hlasy, zdalo sa, že ju ešte celkom nevypočul. Nevzdávala to s ním napriek jeho bláznivosti. Nemohol si pomôcť, ale aj keď sledoval Pansy, usmial sa pri myšlienke na Hermionu na konci hlúpej hračkárskej vysielačky.

A čo sa mu vlastne dialo? Okrem toho, že počul hlasy a videl mŕtvych, si bol Draco Malfoy istý, že sa s ním deje ešte niečo iné. Nebolo to tak, že by bol úplne šťastný, ale zatiaľ bol spokojný, aj keď len mierne. Hermiona bola šokujúco jediným faktorom, ktorý ho, ako sa zdalo, upokojoval. Vo chvíľach, keď sa cítil takmer zatrpknuto a úplne šialene, bola tu ona, aby mu ponúkla protikúzlo.

Pansy si prekrížila nohy cez seba a mierne sa oprela. „No tak, Draco. Urobila som vajíčka, tvoje obľúbené.“ Omyl. Nenávidel vajíčka. Možno sa zbláznil, možno sa úplne zbláznil; každý muž so zdravým rozumom by skočil po možnosti podeliť sa o raňajky s Pansy Parkinsonovou, aj keby k nim patril tanier plný vajec. A, preboha, vyzerala naozaj pekne. Ale Draco k nej takmer vôbec necítil príťažlivosť. Jej atraktívna tvár sa mu rozplynula a oči sa jej mierne skrížili. Položila si ruky na boky, naklonila hlavu na stranu a prísne povedala: „No, nestoj tam len tak. Ja som si dala tú námahu.“

„Pansy,“ začal Malfoy a očami sa presunul k oknu. „Pansy, ja...“

Jej pery sa zošpúlili. „Ty čo?“ spýtala sa odmerane a oči sa jej zúžili ako karhajúcej matke.

Čoraz viac sa zdalo, že ho priťahuje osobnosť Hermiony Grangerovej. Myšlienka na ňu sa mu zdala byť takmer pokušením, bola lákavá a nebezpečná zároveň a Draco upieral oči na otvorené okno. „Ja...“ zakoktal sa, úprimne povedané, nebol si istý, kam svojou vetou smeruje. Naozaj nemal takmer žiadnu predstavu o svete.

„Ja...“

Potom ju uvidel. Metlu, ktorá bola opretá v rohu spálne a už sa roky od konca vojny takmer vôbec nepoužívala. Pri pohľade na ňu Draco len ťažko veril, že tú vec ešte stále vlastní. Teraz sa však zdala byť maximálne dôležitá. Pomaly sa k nej vydal, ignorujúc Pansy, ktorá ho zvedavo sledovala očami. Potom ju zdvihol z podlahy, jej rúčka mu úplne zaprášila prsty. Pansy sa naklonila dopredu a vyzerala dosť zatrpknuto. „Čo to robíš?“ spýtala sa náhlivo a odstrčila tanier s tými príšernými vajíčkami.

Ale ani Draco to celkom nevedel. Napriek tomu sa pobral po kabát a nepokojne ho na seba natiahol. Slabými prstami si zapol čierny plášť a na mrznúce nohy si navliekol dve prvé ponožky, ktoré našiel. „Idem von,“ informoval ju bezmyšlienkovite a mierne zamrmlal. Keď si na nohy obul tmavé topánky, vrhol sa po vysielačku a schválne si ju strčil do vrecka skôr, ako si to Pansy stihla všimnúť.

Pansy žmurkla a ústa sa jej mierne pootvorili. „Von?“ spýtala sa šokovane, „čo tým myslíš, že ideš von?“

Malfoyovi mierne padli vlasy do čela. Modrina na oku vyzerala na jeho bledej pokožke takmer desivo. Napriek tomu pocítil mierne vzrušenie pri pomyslení na to, že sa dostane von - dostane sa von a nepôjde do kancelárie Elaine Gallerovej. Draco sa v duchu mierne zasmial a potriasol hlavou zo strany na stranu.

„Neviem,“ odpovedal pobavene.

„Ty... ty nevieš, kam ideš?“ začala Pansy, keď vyskočila z postele. Vajíčka sa zatriasli a takmer celé sa prevrátili na podlahu. Hoci neporiadok by len pridal ku katastrofe na zemi, nezdalo sa, že by jej možnosť takejto chyby veľmi vadila. „Draco, čo ti chýba?“

„Vzduch,“ navrhol Malfoy a pokrčil na ňu plecami. Rýchlo zamieril k okraju okna a sadol si na jeho koniec s dlhými nohami preloženými cez okraj. „Potrebujem len trochu vzduchu.“

Pansy zvraštila obočie. „Vzduchu?“ spýtala sa, akoby v živote nepočula o takej smiešnej veci. „Čo to, do čerta...“

Draco s metlou v ruke sa s ľahkým postrčením odlepil od okennej rímsy. Len mierne sa potkol, oprel sa o veľký konár stromu a pozrel sa na trávu pod sebou. Aj s diskutabilným uvažovaním si uvedomoval, že pád bol pravdupovediac strmý.

„Draco!“ Pansy znova zavolala, vlasy sa jej vlnili okolo tváre a kazili akýkoľvek štýl, ktorý im predtým dala. Špička nosa jej každou sekundou červenala. „Hej, čo je to s tebou? Pil si?“

Draco ju bezostyšne ignoroval a balansoval na úzkom konári stromu. Nie, nepil. Pravdou bolo, že už niekoľko týždňov nemal ani jeden pohárik. A, čo je zábavné, ani trochu po tom netúžil. Pozrel sa na výhľad dolu a potom na svoju metlu. Bola pravda, že keď na nej už dlho nejazdil, že na to akosi zabudne? Odhadoval, že existuje len jeden jediný spôsob, ako to zistiť.

Pansy sa chytila rímsy a frustrovane zažmurkala: „Si opitý!“ obvinila ho bez pravdivého základu. „Draco, si opitý. Ty... ty nerozmýšľaš. Mal by si si oddýchnuť... niečo zjesť! Vráť sa dovnútra, lebo si ublížiš.“  Malfoy zvažoval svoje možnosti. Rozhodoval sa medzi tým, či si ublíži, alebo sa stretne s Hermionou, alebo strávi celý večer počúvaním, ako Pansy Parkinsonová celé hodiny rozpráva o sebe. Rýchlo sa rozhodol, že radšej spadne o desať metrov nižšie na dvor. Teraz už mu zostávalo len skočiť.

Draco silno zavrel boľavé oči a vdychoval chladný vzduch okolo seba. Za jeho zatvorenými viečkami sa zasnežené počasie zmenilo na tmavú čiernu plachtu ničoty. Päť rokov. Päť rokov a on ešte nejazdil na metle. Päť rokov žil s nohami plne na pevnej zemi. Nezaujímalo ho, že naňho Pansy kričí z okna, nezaujímalo ho mrazivé počasie ani to, že si nevzal pár rukavíc, ani teplý šál. Možno bol úplne nedostatočne oblečený a triasol sa ako osika, ale bolo to teraz alebo nikdy. Teraz, alebo sedieť s Pansy v zamknutej spálni. Aj keď v prvom rade nevedel presne určiť, aký presne mal vzťah s Hermionou, nevedel si predstaviť inú osobu na svete, ktorú by práve v tejto chvíli videl radšej. Zahmlený pohľad na jeho vlastný biely dych sa mu krútil okolo prednej časti tváre a pichal ho v očiach. Pomyslel si: „Len do toho choď“, a potom sa podvolil.

Nastala dlhá chvíľa, keď sedel so zatvorenými očami a myslel na to, že sa mu to nepodarilo. Zdesený výkrik Pansy pri okne ho však prinútil oči opäť otvoriť. Videl, ako pod ním zem sviští oveľa rýchlejšie, ako si vôbec pamätal. Z hrdla sa mu vydral tichý smiech a mrkajúc v očividnej nedôvere si bezmyšlienkovite odhrnul vlasy z tváre. A obraz Pansy pri okne jeho spálne sa mu rýchlo vytratil spoza chrbta, zvuk jej hlasu splynul s prudkým vzduchom, ktorý mu uháňal pri ušiach. Bolo to vzrušenie, ktoré by ani za milión rokov nečakal, že získa späť, vzrušenie, ktoré mu pripomínalo metlobal, Rokfort a popoludnia bez starostí. Kĺby mu zbeleli, ako lačne zvierali rúčku metly, a Malfoy si nemohol pomôcť, ale s permanentným úsmevom sa ponoril nižšie do lesa za svojím domom.

Potom uvoľnil jednu ruku z rúčky a trvalo mu len krátky okamih, kým sa na metle ustálil. Zaboril ruku do vrecka kabáta a vytiahol vysielačku, krútil gombíkom, kým nepočul zvuk chaotického statického rušenia.

„Miona?“ zakričal doň cez zvuk svištiaceho vzduchu. „Si tam?“

Netrvalo ani chvíľu, kým sa mu cez reproduktor ozval Hermionin hlas.

„Draco? Kde si?“ spýtala sa Hermiona.

Malfoy sa so smiechom pozrel dolu a pokrčil plecami. Odhadol: „Asi päťdesiat metrov vo vzduchu.“

„Neskáč!“ vykríkla Hermiona v prenikavom zapišťaní.

Malfoy si však nevedel pomôcť. Možno ho malo znepokojovať, že Hermionin prvý záver sa týkal jeho samovraždy, ale v tejto chvíli sa zdalo, že ho takmer nič netrápi. Pozoroval, ako zelená tráva sviští na zemi pod ním a vrcholky stromov bezmyšlienkovite splývajú.

„Dobre, neskočím,“ odpovedal jej žartovne a pobavil ho výdych úľavy, ktorý zaznel na druhom konci.

Hermiona sa prudko nadýchla a vydýchla. Pozbierala sa a vydýchla: „Ak si už prestal blbnúť... Musím sa s tebou porozprávať.“

Malfoy však ignoroval naliehavosť v Hermioninom hlase. „Čo teraz robíš?“ spýtal sa znova, možno si až príliš vychutnával scenériu.

„Robím?“ Hermiona zažmurkala: „Ja... prezerám si nejaké spisy. Draco, čo...“

Malfoy sa zasmial. „Je niekto doma?“ naliehal neodbytne.

A Hermiona sa stále zdala byť celkom stratená. „Nie...“ povedala rozrušene.

Neklamala, to vedel posúdiť. Zo svojho pohľadu vo vzduchu videl strechu jej domu, ktorý sa zdal byť takmer úplne prázdny. A ona tam stála pri okne, chrbtom k nemu a v ruke držala malú vysielačku. Rýchlo nasmeroval metlu k zemi a zastavil ju tesne nad ňou. Keď sa tam metla nepokojne vznášala, obzrel sa okolo seba a naklonil sa k reproduktoru hračky. „Choď von,“ prikázal a sledoval, ako sa Hermionin tieň otáča. Náhlivo zamierila k dverám a o chvíľu ich agresívne roztvorila.

Hermiona, oblečená v príliš veľkom béžovom svetri a strakatých čiernych nohaviciach, vyzerala stále úchvatne. Napriek tomu sa jej oči zúžili a ústa sa jej otvorili pri pohľade na vznášajúceho sa Draca.

„Draco,“ povedala pomaly a zvedavo si spustila vysielačku k boku, „čo to, do čerta, je?“

„Poď,“ odvetil Malfoy a zakýval hlavou k prázdnemu miestu na konci metly, „chcem ti niečo ukázať.“ Hermiona naňho uprela pohľad a na chvíľu vyzerala úplne nesvoja. Jej pevný postoj sa však pomaly začal zmierňovať. Placho sa rozhliadla okolo seba a potom sa so zdvihnutým obočím pozrela na Draca. Malfoy s povzdychom sklonil hlavu. Naklonil sa k nej a vystrel bledú ruku. „Dôveruješ mi?“ spýtal sa.

Hermiona sa pohľadom vrátila k domu, k zatvoreným dverám, za ktorými čakali Dracove spisy. Potrebovala sa s ním porozprávať; potrebovala mu povedať všetko, čo zistila, pretože to bolo to, čo potrebovala urobiť. Ale keď sa pozrela späť na Malfoya, sledovala, ako sa jeho inak chladné sivé oči tak výrazne rozžiarili... bolo to niečo také zázračné. Vyzeral asi na pätnásť, vyzeral, akoby sa práve chystal ísť hrať metlobal. Nemohla to pokaziť, chcela si to takmer úplne vychutnať. Aj keď bol pokrytý modrinami, zdalo sa, že jej ponúka niečo, čo nemohla odmietnuť.

Takmer úplne zaplavená zlomkom sekundy Dracovho šťastia sa pristihla, že hovorí: „Samozrejme, že ti dôverujem.“ A napokon pristúpila k metle a chytila sa ho. Nepokojne nasadla a pri pohľade na Dracov úsmev sa usmiala. Ale vyleteli skôr, ako stihla povedať ďalšie slovo, a ona sa zúfalo vrhla okolo jeho štíhleho pásu a jemne ho pleskla, keď sa na ňu pobavene zasmial.

„Blbec,“ zažartovala.

Hermiona však musela lapať po dychu, keď sa nepokojne vznášali vzduchom. Draco sa na tom až priveľmi zabával a bez obáv sa vrhol nižšie do húštiny, vyhýbal sa konárom stromov.

„Si tam vzadu v poriadku?“ spýtal sa jej a stále sa na ňu chichotal, keď sa mu pevne držala trupu.

Hermiona si zahryzla do pery a prevrátila oči. „Príliš si to užívaš.“

„Čože?“ spýtal sa Draco nevinne a obzrel sa na ňu. „Ty nie?“ S jeho tvárou tesne pri nej mohla Hermiona konečne vidieť vážnosť jeho pohľadu. Chvíľu naňho zmätene hľadela. Napriek zjavnému zraneniu jej stále pripadal neuveriteľne krásny. Aké zvláštne bolo, že ju tak priťahoval.

„Svätý bože, Draco! Dávaj pozor!“ Hermiona vykríkla, pohľad na blížiaci sa hrubý kmeň stromu ju raz a navždy vyradil z úvah. Pripravila sa na zrážku a so zatajeným dychom sa so zatvorenými očami tvárou zverila do Dracovho prehnutého chrbta. Zdalo sa však, že Draco jej venuje oveľa viac pozornosti, než predpokladala. Zvrtol sa, rukami švihol dopredu a rýchlo potiahol metlu smerom doľava, pričom sa bez väčších problémov vyhol tomu kmeňu.

Na to sa zvrtol nižšie, mierne sa ešte zasmial a potom cez šumenie divokého vetra povedal: „Zavri si oči.“ Hermiona mu bez otázok vyhovela, hoci oči mala zatvorené už predtým. Napriek tomu si vzdychla a cítila, ako okolo nej vietor víri, keď sa metla s rýchlou agresivitou spúšťala k zemi. A aj so zatvorenými očami postrehla, že spomalili, vznášali sa nad zemou, kým sa úplne zastavili. Malfoyove ruky vyleteli k jej a on sa vzrušene zosadol z metly.

„Drž ich zatvorené,“ prikázal jej a zľahka ju stiahol z rúčky metly, pričom sledoval, ako jej nohy mäkko dopadajú na zem.

„Draco,“ povedala Hermiona nervózne, „Draco... kde to sme?“

Malfoy však nepovedal ani slovo. Namiesto toho sa pomaly postavil za ňu a sám zdvihol ruky. Akoby sa chcel uistiť, že má oči zatvorené, pritlačil na ne svoje dlane. Hermiona naraz pocítila, ako sa jej v žalúdku roztriasli motýle. Cítila sa zadychčaná a zároveň jej bolo teplo, nemoc, ktorá sa zdala až príliš vítaná. Vzdychla si, pretože mala, a Malfoy sa zasmial, pretože nemal. Potom ju jemne postrčil dopredu a ona cítila, ako ju vietor ostro štípe do špičky nosa.

Kráčajúc dopredu na ňu Draco nakukol ponad jej štíhle rameno. Hoci si to nevedel celkom vysvetliť, zaplavila ho rýchla iskierka šťastia a napriek absencii vhodnej bundy mu bolo v sychravom zimnom počasí teplo. Keď sa mu na zničenej tvári rozhostil ľahký úsmev, akoby si všimol vlastnú hlúposť a pretočil nad sebou očami. Stiahol ruky z Hermioniných zavretých očí, akoby ho dotyk s ňou šokoval.

„Dobre,“ povedal napokon a hneď od nej ustúpil. „Dobre,“ dodal trochu neisto, „otvor oči.“

Hermiona to pomaly urobila. Scéna okolo nej bola známa, smaragdovo zelená čistinka, ktorú úplne pokryl čistý biely sneh. Nad ňou sa týčili bujné stromy s nepoškvrneným snehom a vyzerali obtiahnuté absolútnou dokonalosťou. A bolo to tam; pred ňou sa rozprestieralo veľké jazero. Ale nebolo to jazero, aspoň už teraz nebolo; na vodnej hladine, ktorá sa pred ňou odrážala, bolo vidieť, že celé zamrzlo. Obrovský úsek zamrznutej vody, jazero bolo dokonalým obrazom stabilného nepoškodeného ľadu.

Hermiona bola takmer úplne bezradná. „Páni,“ vydýchla napokon a s mierne pootvorenými ústami sa pozrela na jazierko, „Draco... to je... videl si to niekedy takto?“

Malfoy prikývol spoza jej chrbta. „Áno,“ začal znova a cítil sa povznesený pri pohľade na Hermionin údiv, „vlastne každú zimu už päť rokov.“

Hermiona však neveriacky krútila hlavou a blížila sa k okraju ľadového jazera. „Je to nádherné!“ povedala potichu. Potom sa otočila a po druhý raz sa naňho pozrela. A v tej chvíli ho videla v rovnakom svetle ako na metle; nesmierna radosť, ktorú akoby vyžaroval, ju dojala. Zabudla na jazero, ľad a sneh. Zabudla na jeho bezstarostnú jazdu na metle. Jediné, na čo dokázala myslieť, bol Draco Malfoy. Draco Malfoy a úsmev na jeho krásnej tvári, Draco Malfoy a pohľad jeho nádherných sivých očí. Tá nervozita v jej žalúdku bola nová a cítila sa nervózna a vzrušená zároveň. Draco Malfoy a všetky jeho dokonalé nedokonalosti, stojaci tam pred ňou s pomliaždenou tvárou a rozbitou perou - nevedela si predstaviť iné miesto na svete, kde by bola radšej.

Hoci elektrický šok ňou prebehol pomerne okamžite. Navyše ju to nesporne vytrhlo z jej delíria. Na čo len myslela? „Draco... Musím ti niečo povedať...“

Zdalo sa, že Malfoy ju opäť začal ignorovať. Prehltol, vrhol sa vpred, akoby ju nepočul, a chytil ju za ruku. „Takže,“ povedal jemne, špičku nosa červenú ako paradajka, „už som ti sľúbil, že ťa zoberiem korčuľovať.“

„Čože?“ spýtala sa Hermiona a zažmurkala. Dovolila však Dracovi, aby ju posunul dopredu, a trasľavo sa zastavila tesne pred okrajom ľadu. „Draco, ja...“

„Je to bezpečné, sľubujem,“ odvetil jej Malfoy, naklonil sa dopredu a chytil ju za druhú ruku. Bez toho, aby sa obzrel dozadu, cúvol na ľad a mierne sa pošmykol. S vlasmi rozstrapatenými okolo bledej tváre sa Draco naklonil tackavo dopredu a usmial sa na ňu s nesmierne poníženým úsmevom.

Hermiona pokrútila hlavou a pozrela sa späť k ľadu. Otvorila ústa, aby zaprotestovala, ale Malfoy ešte viac cúvol, čím ju potiahol dopredu na ľadovú plochu. Mierne sa pošmykla, nasledujúc Dracovo neisté vedenie, ale pomocou Malfoyových roztrasených rúk sa opäť spamätala. Stále však cúvali po sklenej hladine a vytrvalo sa prehupovali do stredu zamrznutého jazera. Keď našli stred, Draco jemne pustil Hermioninu ľavú ruku a pomohol jej presunúť sa k jeho boku. Hermiona sa otočila späť k nemu a pokrútila hlavou. Trochu úzkostlivo sa zasmiala a sledovala, ako sa jej nohy šmýkajú po ľade.

„Čo to do teba v poslednom čase vošlo?“ spýtala sa ho a sledovala, ako sa mu v noci rozžiarila bledá tvár.

Malfoy pokrčil plecami a sledoval, ako sa potáca. „Neviem,“ povedal neisto, „asi som sa len potreboval nadýchať vzduchu.“

„Vzduchu?“ Hermiona zažmurkala, zdalo sa, že je rovnako nepresvedčená ako Pansy. Nato sa potkla, hoci ju zachránilo Dracovo neochvejné zovretie. „Kde si dnes bol?“

Malfoyovi sa opäť pošmykli nohy. Hermiona mu napriek tomu pomohla vrátiť sa do rovnejšej polohy a pozorne ho sledovala.

„V Gallerovej ordinácii,“ povedal váhavo a Hermionina tvár stratila akúkoľvek viditeľnú farbu.

„Ako,“ spýtala sa roztrasene, „a-ako to išlo?“

Malfoy však naozaj nemal náladu rozprávať o svojej mysli ani o svojich terapeutických sedeniach.

„Fajn, fajn,“ povedal a otázku okamžite odfúkol. Napriek tomu vyzeral čoraz bledšie, keď sa k nej opäť naklonil a cúvol na ľad. Nasadil pomerne úprimnú tvár a povedal: „Nič sa nedeje. Aký si mala deň ty?“

„Draco,“ začala Hermiona znepokojene a neisto. Bolo to po prvý raz za dlhý čas, čo ho videla takého šťastného. A cítila sa takmer ako zločinec, keď rozmýšľala, ako mu povedať o jeho spisoch, o odporúčaní. „Draco, nemyslím si...“

Malfoy sa zarazil. Keď Hermiona pred ním stíchla, zaklonil hlavu a zahľadel sa na hviezdy. Keď sa na ňu pozrel späť, bol to pohľad, o ktorom si Hermiona nebola istá, či ho dokáže zniesť.

„Prosím,“ pokúsil sa, plecia mu klesli a úsmev začal blednúť, „prosím, Hermiona... Ja... môžeme to dnes večer nechať tak? Môžeme? Prosím...“ Hermiona naňho zmätene hľadela. Vyzeral úplne zdrvený, akoby ho už len zmienka o jeho duševnom zdraví fyzicky vyčerpala. A nepopierateľný smútok sa na Hermionu usadil s ešte väčšou horkosťou, než si kedy dokázala predstaviť. Malfoyova tvár však klesla smerom nadol, pozrúc z oblohy na nohy a potom plne na ňu. „Chcel by som prežiť len jeden večer bez toho, aby som myslel na svoju hlavu, na svoju myseľ alebo na ordináciu terapeutky.“

Hermiona však stála na mieste, pozorne ho sledovala a všetko rýchlo zvažovala. A uvedomila si... že nemôže odmietnuť. Nedokázala urobiť, čo chcela a nenávidela sa za to. Prehltla teda a prikývla, pričom nesmelo povedala: „Tak dobre.“

Malfoyova tvár sa rozžiarila. „Dobre?“ spýtal sa neveriacky a mierne sa k nej na ľade priblížil. Hermiona prikývla a nebola celkom schopná pozrieť sa mu do očí. Ale potom sa prehupol dopredu, chytil ju pod bradou a s celou úprimnosťou si pritiahol jej tvár k sebe. Hermiona ho však napriek sebe nedokázala odstrčiť. Zažmurkala, zastala na ľade a potom sa doňho opäť zaborila a dovolila mu, aby si ju pritiahol k telu a po okamžitom náraze ju zahrial.

V nočnej tme sa zdalo, že sa obaja vznášajú, napriek tomu, že boli len vratko ukotvení na zamrznutom jazere.

 

PP: Týmto sa tento rok lúčime s touto poviedkou a mojimi prekladmi všeobecne. Nejaký čas doprajeme postávam krehkú ilúziu, že je všetko v poriadku. Pokračovať budeme až v januári. Jimmi



Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 10. Slabosť Od: zuzule - 30.11. 2021
Jo, aspon nekdy chvile klidu a nemyslet na hlavu. To potrebuje, i kdyz Hermionu urcite stoji hodne mlcet a nerict mu to. Dekuju!

Re: 10. Slabosť Od: Claire - 30.11. 2021
Tvé překlady budou chybět... ale on ten prosinec uteče.... čím jsem věkovitější, tím rychleji mi ten čas zdrhá. Konec, úplný konec povídky byl takový idylicko-romanticko-vánoční, "jejich" jezero a okolí zamrzlé do oblaku dobré vůle, mimo čas a prostor... Bojím, bojím, že se to "sněžítko" moc brzy nemilosrdně roztříští... a ještě mnohem víc se bojím, že Hermiona ani nestihne Draca varovat. Drtivou většinu kapitoly ovšem tvořila kvintesence psychického teroru a hrůzy, na cosi takového bych si ochotně počkala mnohem déle, než do ledna. Pokud se čisté programování (bez překladů) dá nazvat pohodovým, tak bych ti ráda popřála pohodový advent a krásné svátky a budu se těšit v novém roce. Vykroč do něj šťastnou nohou. :-)

Re: 10. Slabosť Od: Octavie - 29.11. 2021
Začíná to vypadat jako dramionka:-D. Ne, dělám si srandu. Děkuji za úžasný překlad, čekala jsem na díry v zarubnich a ono nic :-). Zhostila ses toho parádně. Tahle kapitola mě potěšila, tvoje poznámka na konci trochu vylekala. Tak se budu těšit. Možná. Přeji krásný začátek adventu :-).
Re: 10. Slabosť Od: Jimmi - 29.11. 2021
Ešte chvíľku sa nadchýňajte a vrhnem sa na jedenástku... pôvodný plán bol stotisíc do začiatku roka, ešte 30 tisíc chýba :) Ale tu sa mi to páčilo ukončiť, v takej pokojnej chvíli... Ďakujem, aj ja prajem príjemný advent.

Re: 10. Slabosť Od: Lupina - 29.11. 2021
Takže Hermiona by ráda Draca varovala. Ale ten si chce dopřát chvíli klidu. Jako by tušil, že skutečného klidu se tak brzo nedočká. Už aby někdo přišel, co se s ním děje. Děkuji, Jimmi, budu se těšit po Novém roce u pokračování.
Re: 10. Slabosť Od: Jimmi - 29.11. 2021
Jo, to jej muselo dať zabrať neprezradiť mu to. Ale tipujem, že buď mu to povie hneď potom alebo už nestihne. Ani som nenazrela, čo bude ďalej, aby ma to nelákalo. Ďakujem za podporu

Re: 10. Slabosť Od: luisakralickova - 29.11. 2021
Metafora s bruslením je výstižná, oba mají nejistý krok a ještě mnoho před sebou. Díky, Jimmi, povídka bude chybět. Ale věřím, že advent přinese spoustu krásného.
Re: 10. Slabosť Od: Jimmi - 29.11. 2021
Inak to je to isté jazero, kde v prvom diely spolu plávali na hladine - ako si myslela, že sa chce utopiť a šla ho zachraňovať. Jo, potrebujem dokončiť nejaké veci, už som prišla na to, že striedať programovanie a prekladanie mi nerobí dobre. Neuspech v jednom kladiem za vinu tomu druhému a potom to nie a nie dokončiť. Ďakujem za podporu

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke