All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon: Zensho (r.2003)
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Preklad: Jenny (32jennifer2)
Kapitola 5: Tardo Incendium
Dumbledore sa tešil, keď videl, že hlavný prefekt a prefektka spolupracujú oveľa lepšie. Vedel, že to nejako bude fungovať. Kedykoľvek ich videl, v očiach sa mu zablýskalo, ale keď sa ho McGonagallová spýtala, čo sa deje, odvetil len, „čo tým myslíš, Minerva? Dáš si citrónový drops?“
Prvý semester po tom incidente prešiel celkom jednotvárne. Našťastie, Hermiona už neprišla do spoločných izieb a nenašla znova Draca ležať na zemi v bolestiach. Po dvoch týždňoch od tohto incidentu si Hermiona uvedomila, že mala fóbiu otvoriť dvere, predstavovala si ako Lucius Draca bije pred ich kozubom. Jej sny boli plné tiež tých obrázkov s jedinou výnimkou, Lucius sa premenil na Voldemorta a potom sa Dracova tvár premenila na Luciusa.
Našťastie, Draco bol k nej po tom víkende, keď ho zachránila, milý. Na verejnosti ju stále volal Grangerová, ale vo svojich izbách, alebo keď boli osamote, ju volal Hermiona. Tiež vydržala toto divadlo. Nebolo to ťažké, keď si Harry s Ronom robili za Malfoyovým chrbtom z neho žarty - zábavné, že si nevšimla, ako často to predtým robili.
Vyučovanie pokračovalo v šialenej rýchlosti. Posledný rok bola trochu nervózna, pretože to bol ročník, keď mali robiť MLOKy. Pre Hermionu to znamenalo viac učenia ako zvyčajne a konečne to vyzeralo, že by mohla mať vplyv na Rona a Harryho, ktorí strávili v knižnici nad knihami viac než hodinu bez toho, aby stratili trpezlivosť. Druhou osobou, ktorá sa v knižnici často vyskytovala, bol Draco Malfoy. Spočiatku chodil so svojimi kumpánmi Crabbeom a Goylom, ale oni sotva čítali, tak ho to čoskoro prestalo baviť a prestal tam s nimi chodiť. Potom sa Pansy a Millicent zdalo, že je to dobrá príležitosť nájsť ho samého sedieť na svojom mieste v knižnici. Čoskoro im však madam Pinceová zakázala chodiť, nakoľko sa Draco sťažoval na ich hlasné chichotanie a šepkanie.
Jedného dňa, po takomto štúdiu v knižnici, mala Hermiona pocit, že ju taký dlhý pobyt vnútri hradu udusí. Sneh alebo nie, chcela ísť na prechádzku okolo jazera. Odmietla Harryho a Ronovu ponuku, že ju odprevadia a šla si vziať zimný plášť. Čoskoro sa dostala k polozamrznutému jazeru sama. Jej dych sa premieňal na zaparené oblaky priamo pred ňou. Brr, bola zima. Hermiona nikdy veľmi dobre neznášala zimu, ale rýchle tempo ju hneď zahrialo.
Bola to úľava, že je preč z hradu prvýkrát po niekoľkých týždňoch. Našla plochý kameň, posadila sa a rukami si objala kolená. Potom, po prvýkrát po mesiaci, Hermiona Grangerová sa oddala myšlienkam o Dracovi Malfoyovi. Spomenula si, ako videla jeho svaly pod košeľou, keď sa zdvihol na pohovku. Ako ho v noci uzdravila, položila ruku na jeho hruď a zamumlala kúzlo hojenia na jeho rebrá. Aká sa zdala jeho pokožka teplá pod jej prstami. Spomenula si, ako ho chcela držať v náručí a upokojiť ho, ako ho pozorovala, keď mu v noci starostlivo menila uterákový zábal, kým sama nezaspala.
Nechala si nezbedné spomienky, ako sa prebudila v jeho náručí s nohou cez jeho. „Už si hore, sedmospáč?“ počula ho hovoriť ospalo. Ako jej povedal, „vieš, že keď si nervózna, bľabotáš?“ a potom sa jej spýtal, „prečo si tak nervózna, Hermiona?“...potom ho chcela pobozkať. A potom, ach, tá najlepšia spomienka zo všetkých, cítila sa šťastná, keď povedal, „mať lásku. Akceptáciu.“ To bola správna odpoveď, Malfoy. Dopekla, bola to najlepšia odpoveď. Ak by si povedal niečo iné, bola by som schopná na to všetko zabudnúť. Priťahuješ ma a tvoja odpoveď mi dala šancu mať ťa rada! Keby si povedal alebo myslel niečo zlé. Potom by si ma nemučil celé týždne a týždne!
Ach, Hermiona, pomyslela si. Čo sa deje? Prečo sa takto cítiš? On to isté k tebe necíti, ty to vieš. A vôbec, je to Slizolinčan a im nemožno veriť. Čo sú slová, ktoré vyhŕkol raz v nedeľu ráno v porovnaní so šiestimi rokmi trápenia? Ale v jej hlave rezonoval druhý hlas, ty vieš, že neklamal. Videla si to v jeho očiach.
Čo ja viem? A čo sa stane, aj keby to bola pravda? Dobre, nie je tak zlý, ale chceš sa zapliesť s chlapcov v poslednom ročníku? Si hlavná prefektka, Hermiona. Každý vie, že dievčatá, ktoré sa snažia zachrániť zlých chlapcov, na konci vždy prehrajú. Si hlúpa tínedžerka, tak, ako ostatné slizolinské dievčatá. Mýliš sa. Milujem ho a som si istá, že on ma miluje tiež, zašepkala hlasno, akoby chcela presvedčiť samu seba.
No, ale po tom incidente neurobil nič, čo by dokazovalo, že má tie isté city k nej. Iste, nikdy neboli fyzicky tak blízko, ako v tú noc alebo ráno. Obaja sa tvárili trochu rozpačito. Ale stále ju volal Hermiona. Od toho dňa ju nikdy nenazval humusáčkou. Iste, každý víkend ju učil ako hrať čarodejnícky šach a veľa sa teraz rozprávali, ale žiadna zmienka, že by to znamenalo niečo menej ako profesionálny vzťah.
Naproti tomu tu boli klebety ohľadom Vianočného plesu a každý hovoril, že Malfoy má tajnú lásku, ktorú stretol pred mesiacom a privedie ju tam. Stalo sa to, pretože jedného dňa prichytil Snape Draca Malfoya čmárajúceho v učebnici elixírov, zabavil mu papier a prečítal celý odsek pred triedou, ako vždy, keď zachytil posielanie ich odkazov alebo čmáraníc.
****************************
„Urobíte mi tú česť a budete ma sprevádzať na vianočný ples? Nechceli by ste ísť na vianočný ples so mnou? Urobili by ste mi veľkú radosť, keby ste šli na vianočný ples so mnou, slečna...“ (to vykanie sa mi nepáči! Je tam kvôli tej slečne, ale aj tak....)
Snape sa zastavil a pozrel so zdvihnutým obočím na Draca, ktorý vyzeral, že sa v každej chvíli zrúti.
„Veľmi zaujímavé, pán Malfoy. Som si istý, že všetka táto prax vám bude k úžitku – osobne dávam prednosť riadku číslo 2. A keď po zvyšok vyučovania nebudete dávať pozor, vaša očarujúca priateľka nebude mať na plese potešenie z vašej spoločnosti, pretože tej noci budete u mňa drhnúť kotlíky. Je vám to jasné?“
„Áno, profesor,“ odvetil Draco s úľavou, že neprečítal meno dievčaťa. Vzal si od profesora knihu späť a začaroval slová tak, aby zmizli.
Pansy sa hlasno zasmiala a začala šepkať Blaisovi Zabinimu.
„Ach, slečna Parkinsonová,“ profesor Snape nemohol odolať neutiahnuť si z jedného z najotravnejších a najhlúpejších študentov v triede- „len aby ste vedela, to nebolo vaše meno v knihe pána Malfoya.“
Pansyine ústa sa zdesene otvorili, pričom väčšina študentov, vrátane Malfoya, sa hlasno zachichotala. Červená a plačúca, vybehla za triedy.
„Pokračujme v hodine.“
***********************************
Pansy Parkinsonová bola obzvlášť uštipačná, každému hovorila, že si je istá, kto je to dievča, že je to čarodejnica v prestrojení, ktorá na jej Draca použila nápoj lásky. Hermiona mala divný, trepotajúci pocit zakaždým, keď o tom šli klebety. Bola si istá, že vie, koho meno bolo v jeho knihe.
„Do čerta s tebou, Malfoy!“ Nadávala, keď si ovinula plášť okolo seba a vstala, „toto je tvoja posledná šanca. Ak dnes neurobíš to, čo si myslím, že chceš urobiť, ja sa ťa vzdám!“ Potom čo nechala plynúť svoje pocity a upravila si myšlienky, rýchlo sa otočila a kráčala späť k hradu.
V tom čase v ich spoločnej miestnosti, Malfoy nemal veľmi dobrý čas. Kde je dopekla Hermiona? Je neskoré zimné popoludnie a ona by sa nemala prechádzať potme okolo hradu. Premýšľal, ako sa jej dnes večer opýta niečo dôležité. Zaoberal sa tým posledné tri týždne a konečne sa rozhodol urobiť to dnes, ale kde na svete bolo to dievča? Čo keď spadla do jazera? Alebo sa stratila v snehovej búrke? Lebo ešte horšie, čo keď Lucius...
Zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil. Dobre, mal o ňu starosti. Nebolo to zlé, nie? Bol hlavný prefekt, bol „znepokojený“ starosťami nad študentmi – i keď ona bola hlavná prefektka. Hlavná prefektka s krásnymi gaštanovými vlasmi a medovo-zlatými očami, ktorej ruky ho uzdravil a ktorá odložila svoje predsudky a tú noc sedela na jeho posteli a ležala vedľa neho. Áááá! Dopekla Grangerová, čo robíš s mojimi myšlienkami?Kde si, dopekla. Zotmelo sa pred tromi hodinami a ešte tu nie si a už je päť a ja ťa nemôžem nikde nájsť. Strácal odvahu položiť jej veľmi dôležitú otázku. Ak sa čoskoro neobjaví, vedel, že zbabelo cúvne.
Ale čo keď to nie je jej vina? Čo keď sa stratila v Zakázanom lese? Alebo je uväznená pod skalou?...čoskoro si pomyslel, že sám pôjde a bude ju hľadať, keď vošla pokojne do miestnosti.
„Kde si sakra bola?“ vybuchol.
Vyzerala trochu prekvapene, „ach, vonku, na prechádzke pri jazere. Prečo?“
Očervenel, „si hlavná prefektka. Mal by si ísť mladším študentom príkladom a nepotulovať sa po zotmení po škole!“
Hermiona sa trochu zahanbila. Áno, bolo to proti pravidlám, „ospravedlňujem sa. Som v bezpečí, v poriadku? Už to nikdy neurobím.“
Dracovi sa pomaly vracala farba, „aha, dobre, v poriadku. Len to už nikdy neurob, pretože som mal o teba trochu strach...a Potter s Weasleym by ma začarovali do budúceho storočia, ak by si mysleli, že som ti niečo urobil.“
Usmiala sa a posadila sa na pohovku pred kozub.
„A Hermiona?“
„Čo?“
„No...“ strnulo stál medzi ňou a kozubom. Bože, to bolo ešte horšie, ako keď mu Lucius prikázal, aby bojoval holými rukami s mantichorou.
„Draco, si v poriadku?“ Jej medové oči vyzerali znepokojene, „možno by si si mal sadnúť, vyzeráš slabý.“„Hermiona, ja...chcela by si ísť na vianočný ples so mnou?“ riekol v zhone pre prípad, že by stratil nervy. Teraz si o ňom bude myslieť, že je idiot. Myslela by si, že len preto, že sa o neho jednu noc starala, sa do nej zbláznil.
Dopekla! Bol blázon! Ale o to nešlo. Cítil potrebu jej to vysvetliť, „vieš, Hermiona, ja som ti skutočne vďačný za to, ako si sa starala o mňa v tú noc a tak... vieš, ráno sme o tom hovorili. A bolo to od teba milé, priniesť mi raňajky, obed a večeru a tak...a viem, že som bol v poslednom čase taký chladný, ale vieš, že som prestal volať ťa humu- to meno, a snažil som sa Weasleyho nevolať Weslík. Tak som premýšľal, tvoji rodičia sú na Vianoce ďaleko a my obaja sme tu a aj Potter má Ginny a Ron má niekoho iného a ty a ja sme priatelia, chcem povedať, sme priatelia, nie? Vieš, ako priatelia by sme mohli ísť spolu.“Hermiona vyzerala ako omráčená.
Ach nie, hoci som Malfoy, chystá sa vysmiať ma. Alebo na mňa kričať.
„Draco,“ riekla červenajúc sa. Vydal zvuk podobný škrteniu, „vieš, že keď si nervózny, bľabotáš?“
Hermiona Grangerová mu potom vbehla do náručia, kde ju objal tak pevne, až to takmer bolelo.