Preklady fanfiction Harryho Pottera

Ustrašené priznania

Hlas vzadu v jeho hlave mu hovorí, že toto je to posledné miesto, kde by mal byť. Ale musí to vedieť. „Potrebujem ťa, Grangerová. Potrebujem, aby si mi povedala, čo mám robiť. Mám sa s ňou oženiť?“ „Ja ti nemôžem povedať, čo máš robiť, Draco.“ „Tak... mi povedz, čo chceš ty, aby som urobil.“

X

Nepamätá si, ako sa sem dostal. Nepamätá si ani to, ako sa ocitol na karmínovom koberci uprostred obývačky, ktorá mu nepatrí, kde v úplnom tichu hľadí do stropu a želá si - aspoň raz -, aby to ticho niekto zaplnil. Odhaduje, že sa sem dostal pešo, pretože sa určite nemohol premiestňovať; na to bol príliš opitý.

Pozrie sa nabok a jeho vytriezvený pohľad pristane na prameňoch kučeravých hnedých vlasov, na krémovo bielej pokožke a ružových našpúlených perách. Je to ich spoločná drobnosť, jeho a Grangerovej, niečo, čo robia, odkedy sa pred rokmi spriatelili; ležať vedľa seba na podlahe, hlavy mať položené tesne vedľa seba a telá roztiahnuté opačným smerom. Nepamätá si, ako sa to začalo, ale patrí to k nim, a tak to nikdy nerobil s nikým iným. Jeho snúbenica to nechápe a on sa to ani nenamáha vysvetľovať.

Otočí hlavu späť a s rukami zloženými na hrudi sa pozrie späť na obielený strop.

Nemal by tu byť. Nie dnes večer. Nie po tom všetkom, čo sa stalo. A už vôbec nie, keď má poriadne kúpené. V skutočnosti mu tenký hlások vzadu v hlave hovorí, že toto je presne to posledné miesto na svete, kde by byť mal. [Ale na ten hlások nikdy veľmi nedbal. Ten hlások totiž často preberal myšlienky a osobnosť jeho otca a, nuž...] Vie, že by tu nemal byť. Mal by byť na svojej rozlúčke so slobodou a užívať si posledných pár hodín „slobody“, než sa na zvyšok života pripúta k svojej budúcej manželke. Mal by si užívať ohnivú whisky, tequilu a tanec v lone, ktoré zaňho zaplatí jeho svedok. Dokonca by sa mal vkrádať do spálne svojej snúbenice a presviedčať ju, aby si s ním v mene starých čias užila ešte jedny radovánky pred sobášom.

Hlavne by mal byť kdekoľvek na svete, len nie tu, najmä nie v predvečer svojej svadby.

Zaujímalo by ho, čo sa jej práve teraz preháňa hlavou. Na čo myslí, ako sa cíti. Ona má predsa na všetko svoj názor. A on vie viac než ktokoľvek iný, čo si myslí o jeho snúbenici.

Opäť sa na ňu pozrie zboku a zistí, že mu pohľad vracia. Chvíľu na seba mlčky hľadia, kým sa slabo usmeje. Ona mu úsmev opätuje, ale ten sa zastaví v kútikoch pier; v očiach jej nezážiari, ako by mal.

„Nešla si na Astoriinu rozlúčku so slobodou,“ prizná nenútene. Napriek tomu je rád, že nešla, pretože inak by tu teraz nebola preňho.

„Ty si nešiel na svoju vlastnú rozlúčku so slobodou,“ odvetí.

Usmeje sa a pozrie sa do stropu. „Ja som šiel, len som nezostal.“

„Čože, tanec na kolenách nebol dosť dobrý?“ podpichuje ho hravo.

Jemne sa zasmeje a pokrúti hlavou. Pravdou je, že sa mu do toho celého opíjania a tanca nechcelo; čo určite bude neskôr v živote ľutovať. Celý čas, čo tam bol, premýšľal, kedy sa to všetko skončí. Netúžil po ničom inom, len prísť sem, ležať so svojou najlepšou kamarátkou a predstierať, že nechce utiecť a zároveň zvracať. Blaise vtipkoval, že dostal strach. Teraz začal uvažovať, či nemal jeho najlepší kamarát pravdu.

„Robím správne?“ spýta sa jej zrazu a jeho hlas je taký tichý, že ho takmer ani nepočuje.

„Ako to myslíš?“ spýta sa ticho a vzhliadne na strop.

Ešte raz sa na ňu pozrie, podoprie sa na lakti a otočí sa na bok, aby sa na ňu poriadne pozrel. Ona si dáva záležať, aby sa vyhla jeho pohľadu. „Keď si ju beriem...“

Zaváha, strnulosť v jej tele prezrádza, že sa necíti príjemne. „Myslím si, že ak to považuješ za správne, tak áno.“

„A čo ak neviem, čo je správne?“

„Čo nepovažuješ za správne?“

Ťažko si vzdychne a s mäkkým buchnutím dopadne na koberec. „Neviem.“

Myslel si, že to vie. Preto pred dvoma mesiacmi požiadal o ruku mladšiu sestru Greengrassovú, bystrohlavskú čarodejnicu s brilantnou mysľou a krásnou osobnosťou - a svoju dvojročnú priateľku. A ešte približne pred piatimi hodinami si myslel, že koná správne. Pripravoval sa na rozlúčku so slobodou, snažil sa uviazať si kravatu okolo krku ručne, a nie pomocou kúziel, pretože Grangerová ho už toľkokrát pokarhala za lenivosť, keď mal pocit, že narazil na stenu.

Na obrovskú sklenenú stenu, ktorá mu umožnila pozrieť sa zvonku na život, ktorý bude mať o menej ako 24 hodín. A všetko akosi vyzeralo nesprávne. Namiesto Astórie kráčajúcej uličkou si predstavoval niekoho iného. Namiesto Astórie, ktorá mu porodí deti s rovnými hnedými vlasmi a modrými očami, si predstavoval kučeravé deti s hnedými očami ako má ich matka. Namiesto dokonalého, šťastného manželstva bez akýchkoľvek problémov videl manželstvo plné vášnivých debát, priateľských urážok a vášnivých prednášok.

Z myšlienok ho vytrhol Grangerovej hlas: „Dostal si strach?“

Zasmial by sa, keby nebol taký prekliato vystrašený. Rovnako dobre by mohol stáť na ľadovej ploche; čo by už radšej nikdy nemal robiť, pretože napriek jej povzbudzovaniu to rozhodne nie je „úplne bezpečné“.

„Ak je to toto, tak potom áno,“ zamrmle.

Ona neodpovedá.

Chce jej povedať prečo. Chce jej povedať, prečo má pochybnosti o svojej blížiacej sa budúcnosti, a zároveň to chce pochovať. Pretlačí sa do sedu, pokrčí nohy a oprie si lakte o kolená, pričom sa na ňu bokom pozrie. „Potrebujem ťa, Grangerová. Potrebujem, aby si mi povedala, čo mám robiť. Mám sa s ňou oženiť?“ spýta sa, jeho hlas je tichý a zúfalý.

„Ja ti nemôžem povedať, čo máš robiť, Draco.“

„Tak mi povedz, čo chceš ty, aby som urobil,“ prosí.

„Myslím, že by si mal v prvom rade prísť na to, prečo si dostal strach,“ odpovie.

„Myslím, že obaja vieme, prečo som dostal strach,“ odvetil.

Ona ticho zalapá po dychu, tak ticho, že to sotva počuje.

Pozorne ju sleduje a chce, aby sa naňho pozrela. Pozerá sa jej na chrbát, keď sa aj ona pretlačí do sedu a pritiahne si nohy k hrudi. Pravú ruku si obopne okolo kolien a ľavou rukou si prechádza po rozstrapatených vlasoch, pričom sa lakťom oprie o koleno. „To bola chyba,“ zašepká.

„Nebola to chyba,“ namietne ticho, ale rozhodne.

Pokrúti hlavou, vytlačí sa na nohy a potom si ochranne objíme rukami trup. „Draco...“

Vzdychne si a pozrie na koberec pod sebou. Popiera; popiera to už viac ako dva roky. Spomína si, a je si istý, že aj ona, na to ráno, keď sa zobudila, akoby to bolo včera. Noc predtým boli opití - ale nie až tak opití -, ona bola rozrušená, pretože sa s ňou v to ráno rozišiel jej priateľ, a on bol nahnevaný (a mal boľavé hánky) z toho istého dôvodu. Nepamätá si nič medzi tým, ako ju pobozkal uprostred tanečného parketu, a tým, ako sa nasledujúce ráno zobudil s tvárou zaborenou do jej vlasov a s nahým telom obtočeným okolo jej. Zobudila sa v panike a on sa s ňou zo zvyku (viac než čokoľvek iné) dohodol, že o tom už nikdy nebude hovoriť. Ale premýšľal o tom - veľa. A premýšľal o tom ešte celé týždne, kým stretol Astóriu Greengrassovú a začal sa jej dvoriť.

Vyhýba sa mu, uvedomí si. Presne tak, ako to robila vždy, chrbtom k nemu a jej pohľad sa presúva a pristáva na všetkom v miestnosti okrem neho.

A prvýkrát po rokoch sa na ňu hnevá. Náhle vyskočí na nohy a kráča k nej. „Nemôžeš to stále ignorovať, Grangerová.“

„A prečo nie?“ spýta sa ho vážne a zdvihne k nemu pohľad. Oči má mokré od sĺz hnevu, smútku a strachu. „Doteraz to fungovalo, nie? Veď sa zajtra ženíš. Nezabudni,“ zdôrazní trpko.

Zúži svoj pohľad na štrbinky. „Neopovažuj sa mi to vyčítať,“ odsekne. „To ty si o tom už nikdy nechcela hovoriť...“

„-súhlasil si-“

„-pretože s tebou nemôžem vyhrať!“ vykríkne obranne. „Ja som chcel o tom hovoriť. Tak veľmi som sa s tebou chcel porozprávať.“

Zažmurká a odfrkne si, keď od neho odstúpi. „Áno, no teraz to už nemá zmysel.“

„Ešte nie som ženatý, Grangerová. Ešte nie je neskoro.“

„Bolo neskoro už pred dvoma rokmi, Draco,“ zašepká. „Okrem toho si šťastný. A viem, že ju miluješ - nemôžeš to zahodiť len preto...“

„- že som zamilovaný do teba?“ dokončí.

„To nehovor. Čo sa stalo, stalo sa.“

„Veď sa to ani nezačalo! Nikdy si nám nedal šancu!“ kričí. Natiahne sa k nej, obtočí pravú ruku okolo jej pása a pritiahne ju dopredu, až kým sa o neho nepritlačí. Pozrie naňho, oči rozšírené zvedavosťou a strachom. „Povedz mi, čo chceš,“ prosí.

„Nemôžem...“

„Prečo nie?“

„Pretože, Draco! Nechcem, aby si svoj vzťah s ňou zahodil len preto, že sa bojíš,“ povie mu vyrovnane.

„Čože, tak ako si to urobila ty?“

„Áno,“ zašepká smutne a pozrie sa na neexistujúci priestor medzi nimi.

Voľnou rukou jej položí ukazovák pod bradu a nakloní jej tvár, aby sa naňho pozrela. „Povedz mi, čo chceš, aby som urobil, Grangerová,“ zašepká znova. „Nechám ju. Utečiem s tebou, hneď teraz, ak chceš. Potrebujem len, aby si mi povedala, že to chceš.“

Nepovie to, ale on jej to vidí v očiach. Vidí jej to v tvári. Akoby mu z pliec spadla ťarcha, vďaka ktorej môže opäť pokojne dýchať. A zrazu presne vie, kde je, kam ide a s kým tam ide. Nemá strach. Nie je neistý ani zmätený. V skutočnosti je to práve naopak. [Nohy už má v teple.]

„Môžem tu prespať?“ spýta sa potichu.

Prikývne a dovolí mu, aby ju viedol chodbou do jej vlastnej spálne.

Všetko ostatné vyrieši zajtra.