Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Prirastanie k srdcu

I. Rozvinutie priateľstva.

Prirastanie k srdcu
Vložené: Jimmi - 29.12. 2021 Téma: Prirastanie k srdcu
Jimmi nám napísal:

Názov: Prirastanie k srdcu

Originálny názov: Tugging On Heartstrings

Žáner: Romance / Friendship

Autorka: LoveBugOC

Počet slov: 10557 

Počet kapitol: 5

Prístupnosť: K

Na banner použitý obrázok od Dark Palace


Zhrnutie: je na banneri

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

I. Rozvinutie priateľstva.

To ona to začala, spomína si. Ich priateľstvo. Ak sa to tak vtedy dalo nazvať. Jej priatelia si to určite nemysleli. A ak má byť úplne úprimný, ani on si to nemyslel. Nie v skutočnosti.

Bol sám. Upadol do nemilosti dávno predtým, ako sa skončila vojna, ale následky sa začali prejavovať, až keď sa vrátil na Rokfort. Nikto sa s ním nerozprával, rozprávali sa o ňom, tichým tónom v triedach, hlasnými nadávkami na chodbách, chichotaním a pohŕdaním počas jedla. Nikto s ním nechcel mať nič spoločné a on sa im nemohol čudovať. Keby si totiž mohol vybrať, ani on by so sebou nemal spoločné nič. Ale bol (je) Malfoy a Malfoyovci sa nesťažujú - aspoň nie na verejnosti. A tak držal jazyk za zubami - vzhľadom na jeho pozíciu by mu neprospelo pomstiť sa - a radšej sa držal bokom. Sedel vzadu v triede, lebo tak bolo ľahšie splynúť s tieňmi a zostať zabudnutý. Po chodbách sa pohyboval sám a pri jedle sedával osamote pri slizolinskom stole. Snažil sa, ako najlepšie vedel, žiť ako duch.

Väčšinou to fungovalo.

Ale potom si ho všimla ona. Pravdepodobne si ho všímala celý rok (bola už polovica októbra), ale nenabrala tú chrabromilskú odvahu, aby s tým niečo urobila. Učil sa v knižnici - slizolinskú spoločenskú miestnosť práve okupovali slizolinčania, nehovoriac o tom, že osvetlenie v žalároch bolo príšerné -, sedel pri stole vzadu, keď sa k nemu priblížila. Sebavedomo a cieľavedome. Akoby presne vedela, čo robí. A akoby sa nepriblížila k smrťožrútovi, ktorého rodina sa pokúsila zabiť ju a jej priateľov. Pozoroval ju cez mihalnice a ofinu, keď si sadla na stoličku oproti nemu a začala študovať. Ani jeden z nich vlastne neprehovoril, ale bolo tak trochu príjemné mať pri sebe niekoho, kto sa ho nesnaží zraziť na kolená.

Pokračovalo to celé týždne. Vždy, keď bol v knižnici, študoval alebo písal bolestne dlhú esej, sadla si k nemu - aj keď už sedela niekde inde. Nikdy sa nerozprávali. Občas sa usmiala a on jej úsmev opätoval, ale to bolo všetko.

A potom, jedného decembrového večera, prehovorí.

„Takže Vianoce sa blížia. Ideš domov?“

Jej hlas ho takmer vystraší, ale keď zdvihne zrak, zachová pokoj.Jedna jeho časť sa chce usmiať a povedať jej, že samozrejme, že áno, nemieni tu zostať počas prázdnin, kde by bol ešte viac nechcený. Namiesto toho len prikývne.

„Ja tiež. Máš už všetky nákupy hotové?“

Zamrká a skepticky si ju premeriava pohľadom.

„Prepáč, viem, že je asi divné sa na to pýtať, ale príde mi trápne sedieť tu a ani sa neozvať. Pokiaľ, samozrejme, nechceš hovoriť, v tom prípade budem mlčať. Alebo môžem odísť, ak chceš. Uvedomujem si, že som sa ti tak trochu vnucovala bez toho, aby som sa ťa opýtala. Ak nechceš, aby som s tebou ďalej sedela, môžeš mi to povedať. Alebo nemusíš, jednoducho...“

„Zostaň.“

Jedno slovo. Nájde odvahu povedať jedno slovo a preklína sa, že to znie tak zúfalo.

Zdá sa, že si to nevšimne, pretože ju asi príliš zaujala myšlienka, že skutočne niečo vyslovil.

„Dobre“.

X

Dva týždne pred vianočnými prázdninami zmení pravidlá. Nie sú to vlastne pravidlá, technicky vzato, sú to len... nevyslovené usmernenia. Pretože doteraz svoje novonadobudnuté priateľstvo pred všetkými tajili, vrátane jej priateľa a najlepšieho kamaráta.

Je sobotné ráno, keď si sadá sám na raňajky k slizolinskému stolu. Väčšina slizolinčanov je ešte v posteli - niektorí z nich v cudzej  - a keďže je ranné vtáča, prišiel sa najesť skôr. Po tom, čo si z ponuky vezme, čo sa mu páči, putuje späť na koniec stola a sadne si, aby sa najedol. O chvíľu neskôr do Veľkej siene vojdú ďalší spolužiaci a usadia sa za svoje stoly, pričom ho úplne ignorujú. Pred dvoma rokmi by sa dožadoval ich pozornosti, ale teraz sa vyžíva v jej nedostatku. Zdvihne zrak, keď vojdú Potter a Weasley - bez Grangerovej, ako si všimne, a na chvíľu sa zamyslí, kde je. Ako na zavolanie, keď si už jej priatelia zobrali taniere, vojde dnu. Zamávajú jej a ona s úsmevom zamávanie opätuje. Ale namiesto toho, aby išla k nim, začne kráčať k nemu. Zachytí jej pohľad a spýtavo na ňu pozrie, nemo sa pýtajúc, na čo, preboha, myslí. Pokrčí plecami a usmeje sa naňho, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Iste, v súkromí knižnice to tak je, ale mimo nej sú len známi. S väčším sebavedomím ako on v týchto dňoch kráča rovno k jeho stolu a necháva svojich priateľov (a väčšinu ostatných študentov) zízať za sebou, keď si berie tanier.

„Čo to robíš, Grangerová?“ spýta sa tichým hlasom.

„Očividne si dávam niečo na jedenie.“

„Vieš, čo mám na mysli.“

„Sedím s kamarátom na raňajkách.“ Potom si sadne oproti nemu a napije sa tekvicového džúsu.

Rozhliadne sa po miestnosti a sleduje rozžiarené a šokované tváre. „Všetci na teba pozerajú, Grangerová.“

„Mne je to jedno, tebe nie?“

Popravde? Je. Jeho povesť je už zničená. Ale jej... Ponad jej plece vidí Weasleyho a Pottera, ako k nim kráčajú a tvária sa nahnevane a zradene. „Prichádzajú tvoji... priatelia. A tvoj frajer vyzerá, že vybuchne.“

Uškrnul by sa, keby sa mierne nebál o svoj život.

X

Bráni ho viac, ako by asi mala. On si to, samozrejme, váži viac, ako sa ona kedy dozvie, ale aj tak.

Potter a Weasley ho nájdu v knižnici tri dni pred vianočnými sviatkami. Čaká na ňu a oni to vedia.

„Čo si jej urobil?“ dožaduje sa Potter.

Počíta s tým, že celý týždeň čakali, aby sa ho na to opýtali. Namiesto toho, aby zahral kartu „neviem, o čom hovoríš“, prejde rovno k veci.

„Nič som jej neurobil.“

„Niečo si jej urobil, prečo by sa s tebou inak priatelila?“

Pretože je milá a priateľská a záleží jej na všetkých ostatných viac ako na sebe, pomyslí si. Popravde však ani na to nepozná odpoveď. „Prečo sa jej jednoducho nespýtate?“

„Ty si ju preklial, však?“ vyštekne Weasley. „Prinútil si ju, aby ťa ľutovala a stala sa tvojou priateľkou.“

„Poviem to ešte raz, chlapci. Nič som jej neurobil a rozhodne nepotrebujem, aby ma niekto ľutoval. Ak chcete vedieť, prečo sa so mnou spriatelila, tak sa jej spýtajte sami.“

Odchádza z knižnice s pocitom hnevu a zmätku.

X

Znova ju uvidí až po vianočných sviatkoch. Sedí v kupé vo vlaku s Weasleym a Potterom, keď ide okolo. Jej pohľad zachytí jeho a on sa preklína, že sa pozrel dovnútra. Pokračuje ďalej, aj keď sa za ním otvoria dvere a on počuje jej kroky, ktoré ho nasledujú.

„Vyhýbaš sa mi.“

„Nevyhýbam sa ti.“

„Áno, vyhýbaš.“

„Nie, nevyhýbam.“

„Tak prečo sa nezastavíš, aby si sa so mnou porozprával?“ oponuje a pokračuje za ním.

„Dobre fajn, vyhýbam sa ti,“ prizná.

„Prečo?“

„Prečo na tom záleží?“

„Robíš si srandu, že?“

„Nie, nežartujem,“ zamrmle a otočí sa tvárou k nej, čím ju zastaví. „Prečo ti na tom záleží? Prečo ti na tom záleží?“

„Pretože si môj priateľ...“

„Ale prečo, Hermiona? Prečo si sa so mnou spriatelila? Prečo si moja priateľka?“ Obaja ignorujú skutočnosť, že ju práve prvýkrát oslovil krstným menom.

„Prečo ťa to napadlo...“

„Len odpovedz na otázku, Grangerová!“

„Draco...“ odmlčí sa a pozrie naňho.

„Tvoj frajer si myslí, že som ťa preklial. A Potter si myslí, že som ti urobil niečo hrozné...“

„Čože? To ti povedali?“

„Oni ale nie sú jediní, ktorí si myslia, že som ťa nejako oklamal, aby si ma ľutovala, som si istý, že celá škola si myslí, že som ti urobil niečo neodpustiteľné.“

„Tí... tí idioti! Nemajú na to právo... Nemôžem uveriť...“

„Ja môžem,“ zamrmlal Draco.

„Som tvoj kamarátkou, pretože ňou chcem byť, Draco.“ V jej hlase je pravda, všimne si.

„Prečo? Veď som sa k tebe správal len hrozne,“ pripomenie jej, akoby mohla zabudnúť.

„Áno, no odvtedy si sa zmenil. Okrem toho som vždy vedela, že v skutočnosti nie si taký temný a zlý, ako si sa tváril. Nezabil si Dumbledora. Vyzeral si rovnako vystrašene, ako som sa v ten deň cítila u teba doma. A keď ťa matka zavolala na nádvorí k Voldemortovi, zaváhal si. Každý si zaslúži druhú šancu a táto je tá tvoja.“

Predtým si nemyslel si, že čokoľvek, čo povie, by ho prinútilo jej uveriť. Ani si nemyslel, že by jej na tom niekedy záležalo natoľko, aby sa vôbec snažila udržať si jeho priateľstvo. Práve mu dokázala, že sa mýlil, a to hneď dvakrát, a on nikdy nebol radšej, že tomu tak bolo. Cíti, ako mu na perách pohráva úsmev, a potom sleduje, ako sa úsmev rozlieva po jej perách, keď ho objíma. Zažmurká a zaváha, kým ju objíme okolo pása a opätuje jej objatie. Pozrie sa jej cez plece a vidí, že Potter s Weasleym sa k nim približujú, pričom ten druhý má päste zaťaté po bokoch zo žiarlivosti. Draco sa naňho usmeje, čím ešte viac prehĺbi ryšavcovu zlosť, a potom sa od nej odtiahne.

„Potter a Weasley idú za tebou.“

„Dobre. Rada by som si s nimi pohovorila.“

Takmer, takmer, mu je ich ľúto za hnev, ktorému sa chystajú čeliť.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 30.03. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 30.07. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre


Re: I. Rozvinutie priateľstva. Od: Lupina - 03.01. 2022
Jak jsem u 12 měsíců psala, že to je Draco, kterého mám ráda, tak tady je to Hermiona, kterou mám ráda. Jsem ráda, že opustila kolejní předsudky a udělala správnou věc. Díky, Jimmi.

Re: I. Rozvinutie priateľstva. Od: sisi - 30.12. 2021
Děkuji za povídku o možném smíření Zmijozelu s Nebelvírem. Vypadá to na dlouhé jednání a není zaručený dobrý výsledek, neboť na první pohled je patrná nerovnováha sil: 3 Nebelvíři a jeden Zmijozelský. Musíme tomu dát šanci a být připraveni na každý výsledek. Nedokážu si představit Weasleyho, že by ustoupil byť jen o oslovení křestním jménem. Dík.

Re: I. Rozvinutie priateľstva. Od: denice - 29.12. 2021
Tak tohle skončilo příliš brzy, moc ráda bych si přečetla, jak Hermiona trhá své kamarády na kousky kvůli Dracovi Malfoyovi. Díky.

Prehľad článkov k tejto téme: