Preklady fanfiction Harryho Pottera

Apríl

4. apríla

Pozerá sa naňho z druhej strany stanu. Sedí na zemi, opretý o jeden z drevených stĺpov, ktoré držia veľkú bielu plachtu nad ich hlavami. Nohy má pokrčené v kolenách, lakte položené na nich a hlavu zaborenú do dlaní. Zvyčajne dokonalé blond vlasy má špinavé a strapaté, akoby si ich už celé veky neumýval, a na sebe má staré tenisky, muklovské džínsy a čierne tričko. Sako, ktoré mal ešte pred chvíľou na sebe, mu leží na hromade pri nohách. Draco Malfoy má na sebe muklovské oblečenie.

Hermiona sa obzrie na Harryho a Rona, ktorí tiež hľadia - skôr zazerajú - na toho pred nimi, ruky prekrížené na hrudi. Vôbec sa im nepáči, že trvá na tom, aby ho nechali ísť s nimi. Harry súhlasil len preto, že Malfoy je napokon jediným dôvodom, prečo ona vôbec žije.

Išla sa poobzerať po lese po zásobách, keď si ju všimol lapač a ona začala utekať, pričom za sebou naslepo vrhala zaklínadlá v nádeji, že sa ho zbaví. Nohy ju boleli a pľúca ju pálili, ale bežala ďalej, preskakovala kamene a pne, ktoré pokrývali lesný porast, kľučkovala okolo kmeňov stromov a kríkov. Keď sa už zdalo, že ho striasla - lapača, nejaká ruka sa jej úplne z ničoho nič pevne obtočila okolo zápästia a potiahla ju nabok. Skôr než stihla zakričať alebo vôbec zareagovať, ďalšia ruka jej zovrela ústa, keď ju telo jej premožiteľa pritlačilo k stromu.

Oči mala rozšírené od šoku a strachu, keď sa pozrela do tváre svojho väzniteľa, aby uvidela známy pár sivých očí, ktoré sa na ňu pozerali a nemo jej hovorili, aby bola ticho. Raz prikývla a nespúšťala oči z jeho tváre. A potom hlas - jeho hlas - vyriekol zaklínadlo, o ktorom predtým len počula. Sectumsempra. Z čírej paniky zavrela oči a čakala na bolesť, ktorú jej spôsobí roztrhanie na kusy. Ale bolesť neprišla.

Preklial toho lapača.

O chvíľu neskôr ju už ťahal lesom späť do tábora, kde povedala Harrymu a Ronovi, čo sa stalo, a len o vlások sa jej podarilo presvedčiť ich, že im nechce ublížiť. Aspoň v to dúfala.

O chvíľu neskôr Harry a Ron vyšli pred stan, aby sa porozprávali, a nechali Hermionu samu s ich starým školským nepriateľom. Ich rivalom. Človekom, ktorý bol až donedávna, ako sa zdá, po celý život na opačnej strane tejto vojny. Muž, ktorý jej práve zachránil život.

"Ďakujem," povie zrazu, jej hlas je tichý, aby ho nevyplašila, lebo vyzerá, že je hlboko zamyslený.

Jeho pohľad sa upriami na jej tvár a ona sa znova pristihne, že hľadí do tých sivých očí. Sú jej povedomé, hoci vôbec nie sú také, ako si ich pamätá. Kedysi boli ľstivé, vypočítavé a zlomyseľné. Posmešné a neľútostné. Teraz sú len unavené, mŕtve, strašidelné. Akoby toho videli príliš veľa na to, že sú také mladé.

Pokrúti hlavou. "Neďakuj mi, Grangerová."

X

30. apríla

Sedí vo vnútri stanu, keď vojde ona, nechajúc Harryho a Rona sedieť vonku v tráve. Nehovorí. Neje. A zo stanu vychádza len preto, aby si uľavil.

Je len tieňom toho egoistického, nafúkaného a drzého slizolinčana, ktorého si pamätá.

Pozorne, váhavo sa naňho pozrie, kým si sadne za stôl oproti nemu. Vzhliadne sa na ňu, raz prikývne a potom sa zadíva späť na stôl. "Si v poriadku?"

Uškrnie sa, ale už to nie je taký výhražný alebo posmešný úsmev ako kedysi. Je smutný. Sklamaný. "Čo myslíš, Grangerová?"

Zamračí sa - ale čo vlastne čakala?

"Nepotrebuješ niečo? Nie si hladný? Alebo smädný?"

"Nie. Nie. A nie. A aj keby som bol, dokážem sa o to postarať sám."

Premýšľa o ňom, nakláňa sa dopredu s lakťami na stole.

"Môžem sa ťa na niečo opýtať?"

"Nemôžem ti sľúbiť, že ti odpoviem," zamrmle.

"Čo robíš?"

"Absolútne nič."

Prevráti očami. "Vieš, čo mám na mysli. Prečo si tu? Túlaš sa po lese namiesto toho, aby si bol doma..."

Pozrie sa na ňu a nechápavo jej hľadí do tváre. "Som tu, lebo som sa túlal po lese. Potuloval som sa po lese, lebo som odišiel z domu. A z domu som odišiel, lebo... no, som si istý, že ti to nemusím hovoriť."

"Prečo si ma zachránil?"

Usmeje sa a pokrúti hlavou. "Si Hermiona Grangerová. Ty a Svätý Potter ste jediná prekliata šanca, ktorú tento svet má."

X