Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 12 Hradby

Harry civel na papier; z nejakého dôvodu sa mu zježili vlasy na krku. Bol to obyčajný rodný list, ale nebol to ten od britskej vlády. Jeho teta mu neverila, že ho nestratí (niektoré veci sa nikdy nezmenia), namiesto toho mu poslala certifikát z nemocnice so starodávne vyzerajúcou rytinou nemocnice Sv. Dawyda, kde sa narodil, s jeho menom, dátumom a miestom narodenia napísaných elegantným rukopisom, pôrodnou váhou, mierou a menom lekára, ktorý ho rodil (F. X. O´Sullivan).

Na zadnej časti boli odtlačky palca jeho matky, odtlačky jeho malých nožičiek, mená jeho rodičov a miesta a dáta ich narodenia. Zadumane chvíľu civel na informácie o otcovi. James Godric Potter, narodený 5. augusta 1960 v Bath. Prečo Bath? čudoval sa. Ale jeho matka... bola podľa tohto narodená presne štyri mesiace pred ním, 5. apríla 1960 v Appleby Magna, Leicestershire.

So žuchnutím sa posadil, potom zo stoličky vyskočil a hnal sa do spálne; prudko otvoril kufor a prehrabával sa v ňom, dokiaľ nenašiel krabicu, v ktorej skladoval korešpondenciu. Nanešťastie, jeho organizácia ďalej nesiahala; listy z predchádzajúcich rokov boli sprehádzané, pergameny zmiešané s muklovským papierom. Nakoniec našiel, čo hľadal a bežal späť do spoločenskej miestnosti.

"Ty si to už všetko vedela, Hermiona!" povedal zadýchane, mávajúc na ňu listom, ktorý mu predtým v lete napísala. Našiel ho na stole v deň, keď sa vrátil domov z práce a našiel Yvonne Martinovú sledovať, ako jeho teta používala kúzla na čistenie kuchyne. Teraz ho vytiahol a časť prečítal.

"Obaja jej rodičia boli tiež učitelia, sú už na dôchodku. Presťahovali sa do Leicestershiru v roku 1973, potom, čo ich dcéra Valéria zomrela na leukémiu. Keď boli v Londýne v nemocnici Sv. Michala, stretli sa s rodinou z Appleby Magna - matka mala tiež rakovinu, tak boli na rovnakom oddelení - a chceli sa presťahovať do Londýna, aby boli bližšie Svätému Michalovi. Doughertyovci sa chceli presťahovať z Londýna a nechať stratu dcéry za sebou, tak sa presťahovali do leicestershirského domu a platili tej druhej rodine nájomné..."

Rozškľabený pozrel na Hermionu. "Vidíš? Rodina, ktorej platili nájomné - to boli matkini rodičia! Maggie vyrastala v rovnakom dome ako moja matka a teta!" Hermiona na neho s úžasom pozrela. "Nerozumiem, prečo myslíš..."

"Snapova mysľomisa!" zasyčal na ňu. "Keď sme ho videli navštíviť mamu v Godrikovej úžľabine, bola tam teta Petúnia, pamätáš? Hnevala sa na mamu za to, že nezachránila moju starú mamu..."

"To ale stále neznamená..."

Harry civel do prázdna. "A je tam ešte niečo ďalšie... Keď si mi prvý raz povedala, kde bol ten dom, Highgrove číslo 10, pokúsil som sa zistiť, kde som predtým tú adresu počul." Spomenul si na rána, keď sa ako chlapec prebúdzal na zvuk hrubého búchania na dvere jeho prístenku...

"Choď pre poštu, ty lenivec, buď aspoň raz užitočný!"

Reptajúc sa vytackal spod schodov k dverám, aby zobral poštu. Účty, reklamy, pohľadnica od tety Marge a obálka s adresou "Pani Petúnia Dursleyová, Zobia ulica č. 4, Malé Neradostnicee, Surrey. Obrátil ju a na zadnej strane bola adresa odosielateľa: ulica Highrove č. 10, Appleby Magna, Leicestershire.

A potom občasná strohá strýcova otázka k tete: "Zaplatili už nájomné? Nie je moja chyba, že sú učitelia, či hej? Keby robili niečo rozumné, neoneskorili by sa s nájomným pri neočakávaných výdajoch. Myslela by si, že som zabil jej strýca, len aby museli zaplatiť za pohreb..."

Ako väčšina detí Harry nevenoval rozhovorom o financiách pozornosť. Často mu pripomínali, akým bol finančným bremenom, ale keď videl tie márnotratné darčeky pre Dudleyho, evidentne im núdza nehrozila, takže nič z toho nebral vážne. Vlastne by bol šťastný, ak by továreň na vŕtačky skrachovala a jeho príbuzní by museli žiť na nechutnom, pavúkmi zamorenom mieste, hoci by tam s nimi musel bývať aj on. Ale iste by našli spôsob, ako ho z celej veci obviniť a pravdepodobne by mu strpčili život, takže nakoniec bolo lepšie, že boli neškodní s dostatkom peňazí a hračiek, aby sa nemuseli pre pobavenie uchyľovať k mláteniu Harryho.

"Doughertyovci celé roky platili nájomné tete Petúnii! Pamätám si obálky. Maggie rozhodne vyrastala v dome mojej mamy."

"Takže moja sestra vyrastala v tom istom dome, kde žila tvoja matka. To stále nevysvetľuje, prečo sa tvoja mama narodila o tri dni skôr, ako si si myslel," zamračil sa Ron, snažiac sa utriediť si informácie.

Harry premýšľal. "No, ak pridáme päťku a štvorku a čísla v roku 1960... dostaneme dvadsaťpäť. Keď sčítaš číslice, dostávame sedem správne, Hermiona? Zastav ma, ak sa mýlim, ale myslím, že moja mama bola zrejme prvá dcéra vojny v proroctve. Môžete vymyslieť inú ženu, ktorá má viac spoločné s Voldemortovým pádom?"

"Ja nie," pokrčil Ron ramenami. "Chcem povedať... keby nezomrela..." hlas sa mu vytratil. Harry si pamätal jeho reakciu v mysľomise, pri zistení, že svet sa tak drasticky zmenil, keď jeho matka nezomrela, a že Harry potom svoju matku zabil, aby ochránil Rona a šiel za to do Azkabanu.

"Správne. Takže ak pripočítame sedem k jedenástim leva a piatim mesačného dieťaťa, dáva nám to dvadsaťtri, čo je päť, keď sčítaš dvojku a trojku... Ak je prvý trojuholník polovicou z druhého, tak u druhého nám musí vyjsť desiatka. Z čoho bude jednotka, ak sčítate jednotku a nulu!" dokončil víťazoslávne. A päť a jedna dajú šesť, čo je súhrn pre oba trojuholníky!"

Hermiona vyzerala neistá. "Neviem... bola som si tak istá, že druhou dcérou vojny bola Annie Weasleyová..."

Harry sa zamyslel. "No, ak mám v tomto pravdu, druhý trojuholník musí dávať celkovo desiatku. Takže začíname s jedenástimi a piatimi, čo nám dáva šestnásť. Ak je celkový súčet pre troch ľudí v dvadsiatkach, muselo by to byť dvadsaťosem, aby potom z toho bola desiatka. Alebo tridsaťsedem, ak je to v tridsiatkach Dvadsať osem je o dvanásť viac ako šestnásť. Pri šestnástich nám z dvadsaťosem ostáva dvanásť. Tridsať sedem je o dvadsať jedna viac. Z tridsaťsedem nám zostáva dvadsať jedna."

Ronova tvár sa rozjasnila. "Oba sa stávajú tromi, ak ich spočítate! A opomenul si tínedžerov: Do devätnásť nám pri šestnástich zostáva tri. Bez ohľadu na to, ako to sčítaš, číslo druhej dcéry musí byť tri, ak celok bude desať!" Harry a Hermiona na neho šokovane pozreli. Ron zružovel. "Čo, nemôžem sa cez prázdniny trochu učiť aritmanciu?"

Potom si Harry spomenul, ako mu Sandy na brehoch jazera Ascog povedala: Dcéra je tri. Sandy už mu to povedala.

"Takže, otázke znie: snažila sa tvoja mama skryť, že bola v proroctve?" spýtal sa Ron. Harry si spomenul, ako sa hádala s Luciusom Malfoyom. Ohľadne jej narodenín bola neoblomná. Presvedčiť Malfoya bolo takmer rovnako dôležité ako Voldemorta takže mu možno klamala, to by všetko vysvetlilo. Každý rok ôsmeho apríla oslavovali jej narodeniny, to si Harry pamätal. Nemohla si dovoliť, aby sa ktorékoľvek z detí prerieklo, nie s Dracom ako priateľom Harryho a Jamie.

"Vyzerá to tak," povedal potichu. V druhom živote sa vydala za Snapa, ktorý jej o proroctve povedal predtým, ako sa zmenili časové línie. Možno to bol jeho nápad predstierať, že mala iné narodeniny, urobil by čokoľvek, aby ju ochránil a urobil ju šťastnou.

"Ale ak skrývala svoje skutočné narodeniny, znamená to, že Voldemort vedel, aké majú byť súčty pre oba trojuholníky?" Spýtala sa poplašenie Hermiona. "Znamená to, že vie, aké číslo by mala mať druhá dcéra vojny?"

Harryho srdce mu skočilo do krku. "Možno. Ron... je možné, že tvoje staršie sestry neboli v skutočnosti narodené vtedy, keď myslia? No, Maggie rozhodne nebola narodená, kedy si myslela. Ale čo Annie? A ty, Ginny... videla si niekedy tvoj rodný list?"

Ginny potriasla hlavou. "To nedáva zmysel, Harry. Mama si určite pamätá, kedy sa každý z nás narodil..."

"Nie ak by jej bola upravená pamäť. Spomeňte si, Pettigrew žil s vašou rodinou celé roky, ale nemal odvahu vaše sestry zabiť, vzal ich preč, aby ich ochránil."

Harry sa rozhliadol po okolitých študentoch. Nenávidel pomyslenie, že ktokoľvek z Weasleyovcov bol v nebezpečenstve; boli mu ako rodina. Potom vytreštil oči. Existovala ďalšia skupina, ktorá mu bola ako rodina--- aj Weasleyovcom. "Počkať! Kentaur povedal Billovi, že dcéra vojny vzíde z jeho rodiny..."

Rok pokrčil ramenami. "Pamätám si. Preto chceš asi vedieť narodeniny mojej mamy..."

Hermiona sa vzrušene postavila. "A pani Weasleová nám hovorila, že počas vojny ju ako dieťa vzali na sever. Je určite dcéra vojny!"

"Nie," oponoval Harry, "teda--- iste je to možnosť. Ale mal som na mysli, že Bill má ďalšiu rodinu. Túto rodinu. Chrabromilčanov. Všetci Chrabromilčania sú rodina. Kentaur mohol myslieť ostatných Chrabromilčanov, nie nevyhnutne pokrvných príbuzných..."

"No, potom by to mohol byť ktokoľvek," povedala Hermiona skľúčene.

"To nám dáva viac možných kandidátov, ale je to lepšie, nie? Znamenalo by to, že Voldemort to tiež ešte musí zistiť a je na tom rovnako ako my."

"Možno, ale nebol by som si taký istý," ozval sa Ron zlovestne. "Ak Pettigrew vedel, kto bola druhá dcéra vojny, možno mu to povedal. Alebo sa mohol rozhodnúť zbaviť sa všetkých Chrabromilčanov." Alebo všetkých Weasleyovcov, pomyslel si Harry otrasený. "Alebo," dodal neisto, "mohol mu vedome o identite dcéry vojny klamať, a to je ďalšia príčina, prečo chce byť z Voldemortovho dosahu. Napadá vás iný dôvod, prečo by sa vzdal? Čokoľvek, čo čakal, že mu Voldemort urobí, muselo byť horšie ako Azkaban, takže musel urobiť niečo skutočne zlé."

"Ak máš pravdu, znamenalo by to, že Voldemort už vie, že mu Červochvost dal zlé meno," pokračovala Hermiona.

"Možno. Mohla to byť len príprava na najhoršie," odporoval Harry.

Všetci na pár minút stíchli, potom Ron zívol. "Sakra, potrebujem sa navečerať. A potom ísť spať. Zajtra sú skúšky pre anglický tím."

Harry vytreštil oči. "To je fakt, zabudol som!"

Ron sa zaškľabil. "Myslíš, že to do welšského tímu zvládneš?"

"Netuším. Ako sa na skúšky dostaneme?"

"Remus ma berie letaxom od Troch metiel. Ráno zaletím s McGonagalkou dolu do dediny. Má to byť niekde v Kente - veľký čarodejnícky statok, bez muklov a s antimuklovskými kúzlami. Sirius sa s tebou po raňajkách stretne v hale, má prenášadlo pre vás oboch."

"Pôjde so mnou Sirius?" Harry sa cítil trochu lepšie.

"Jasne. Dumbledore si ani nebol istý, či nám toto všetko má dovoliť, ale Remus so Siriusom ho presvedčili. Osobne si myslím, že si budem pripadať z formy."

Harry sa zaškľabil. "Nebudeš. To ja sa chystám urobiť si hanbu..."

Hermiona prevrátila očami. "V poriadku, poďme jesť, než začnete súťažiť o to, kto bude horší."

****

Po raňajkách, alebo skôr po pokuse o ne, sa stretol v hale so Siriusom. Ako obvykle mu pred zápasom nechutilo, dúfal, že neomdlie od hladu, ak by skúšky trvali pridlho. Kým McGonagalová odišla do dediny s Ronom, Snape vyšiel z Veľkej haly s Maggie po boku. Boli zabratí do rozhovoru, ale Snape zastavil, vidiac Harryho v metlobalovom drese; keď pochopil o čo ide, pokývol mu.

"Veľa šťastia, Pot-- Harry," opravil sa, pozrúc stranou na Maggie. Harry si želal, aby mohol ísť s nimi.

"To je dres na metlobal? Je to niečo ako... futbal na metlách?" usmiala sa Maggie.

"Nie úplne," začal, ale prerušil ich príchod Siriusa.

"Vyzeráš ako..." začal Sirius, Harry len dúfal, že zase nechce spomínať jeho otca. "Fajn, pripravený?" Sirius mal cez plece prehodenú metlu, ktorá vyzerala ako školská. Harry prikývol a Sirius vytiahol prenášadlo. Po pár minútach čakania sa aktivovalo, Snape, Maggie a hala boli náhle preč. Pri pristávaní Harry zakopol, ale nespadol. Dúfal, že ho nikto nevidel, bol nervózny, akoby mal zvracať.

Boli na vrchole hradieb obrovského hradu, vo vnútri bol priestor vhodný pre metlobal bez rizika prezradenia. Lavice pre divákov boli umiestnené pod hradbami, chránené pred počasím, ale s obmedzeným pohľadom na vysoko lietajúcich hráčov.

S obavami sa pozrel na Siriusa, pretože naokolo nikto nebol, očakávajúc, že to nebude jeho kmotor, ale smrťožrút pod všehodžúsom... ale o chvíľu neskôr sa začali premiestňovať aurori (aspoň si to Harry myslel) v čiernom, kontrolujúci okolie. Po nich nasledovali hráči welšského tímu v červenom a zelenom, ktorí sa začali zhromažďovať a zvítavať. Harry si všimol hráčov za Harpye aj Caerphillské katapulty, a začal mať pocit, že sem nepatrí.

Prišiel k nemu Owen Aberystwyth a nadšene mu potriasol rukou, až mal Harry pocit, že mu ju vykĺbi. "Vitaj," škľabil sa Owen, potom spozoroval Siriusa, vytreštil oči a zbledol. "Vy musíte--- myslím--- musíte byť---"

"Sirius Black," podal mu Sirius ruku a venoval mu ironický úsmev. Owen stále civel a Sirius nakoniec strčil ruky do vreciek. Harry sa zamyslel, usilujúc sa necítiť nahnevaný, koľko toho Sirius zažil od svojho očistenia. Jeden by myslel, že vôbec nebol zbavený obvinení. Nakoniec sa radšej rozhodol spýtať, kde presne sa nachádzajú.

"Toto je Tomen Castell, ale muklovia vidia len stromy rastúce tam, kde zvyklo byť opevnenie. Bol postavený špeciálne pre metlobal a od začiatku skrytý mágiou. Vedľa je dedinka menom Dolwyddelan. Tu sa v decembri bude hrať európske finále o pohár," vysvetľoval pyšne. "Samozrejme dúfame, že sa do finále dostaneme," dodal, zdvíhajúc obočie na Harryho. "Najlepšie miesto, ľudia v dedine sú mágiu znášajúci muklovia, takže je to tu obľúbené."

Sirius a Harry vyzerali šokovane, takže vysvetlil. "Nie že by o nás vedeli, samozrejme, ale ak niekto z nich niečo vidí, rozumne si povie, že sa to nemohlo stať, takže nemusíme stále niekomu vymazávať pamäť. Väčšina muklov tu žije po generácie, tradujú sa medzi nimi rodinné príbehy, takže vedia, že niektoré veci nemôžu logicky a vedecky vysvetliť a tak sa s tým neobťažujú. Vlastne sú trochu poverčiví, ale to sa nám hodí."

Harry sa trochu uvoľnil, ale znovu znervóznel, keď videl tmavovlasú ženu v červenom habite smerujúcu k nim. "Erika, poď a zoznám sa s jedným z kandidátov na nového záložného stíhača," usmieval sa na ňu Owen. Harry zistil, že ide o Ericu Welchovú, čarodejnicu, ktorá nahradila Audru Griffithsovú v Harpyách.

Harry sa s ňou privítal, keď sa primiestnil malý chudý muž neurčitého veku, ktorého Owen privítal výkrikom "Jean-Claude!"

Malý muž, s hnedým hábitom preveseným cez rameno, si s Owenom potriasol ruku. "Nemal by som to pokaziť. Je to moja posledná šanca hrať v Európskom pohári."

"Uhm," obrátil sa Harry neohrabane na Owena, "nemajú byť vo welšskom tíme Welšania?"

"Otec Jeana-Clauda Jonesa je Welšan ako ty a ja, Harry. Jeho mama je Francúzska a on tam vyrastal a chodil do školy, ale narodil sa len trochu severnejšie odtiaľto, tam, kde aj jeho otec. Ako sa má ten starý burič, Jean?" zaskľabil sa Owen.

"Stále robí problémy. Niektoré veci sa nemenia, n´est ce pas?"

Harry prehltol. Takže stál proti Owenovmu starému priateľovi. Skvelé. A bol takmer rovnakú postavu ako Harry v jedenástich, malý a mrštný. Harry sa cítil veľký a nešikovný. Mal som sa prihlásiť na strážcu, pomyslel si.

Na hradby dorazil ďalší človek, ktorého Owen tiež nadšene privítal. Nebol o veľa vyšší ako Jones, ale svalnatejší. Harry nezachytil jeho meno, krstným to bolo niečo ako Neil.

"Fajn, počúvajte, vy traja," oznámil Owen, keď predstavovanie skončilo. "Pred sebou vidíte náš tím, dvoch riadnych hráčov a záložníkov. Oba tímy sú zmiešané (červená a zelená), nemyslite si, že je jeden lepší ako druhý. Každému hráčovi platím 25 galeónov - hoci to môže byť aj v muklovských peniazoch, dnes je ťažké sa dostať ku galeónom, s tým neporiadkom okolo Gringottov - za každých desať bodov, ktoré dnes premenia. Každej osobe vo víťaznom tíme tiež zaplatím prémiu ďalších dvesto galeónov. Vy štyria," pokynul Harrymu, Erike, Jean-Claudovi a Neilovi, "budete všetci hľadať strelu. Keď ju jeden z vás troch chytí," ukázal na Harryho a zvyšných dvoch mužov, "hra skončí a ktorýkoľvek tím má viac bodov z gólov, vyhrá. Ak ju ako prvá chytí Erika, znovu ju pustí a budeme pokračovať, kým jeden z vás troch neukáže, že si zaslúži byť môj nový záložný chytač. Erika dostane 25 galeónov zakaždým, keď chytí strelu a pustí ju."

Teraz zazeral na potenciálnych stíhačov, oči zúžené. "Ak nerozumiete, poviem to jasnejšie. Každý hráč bude chcieť tento zápas natiahnuť, pretože čím dlhší bude, tým viac peňazí dostanú. To znamená, že nechcú, aby niekto z vás troch chytil strelu. Dnes nehráte za tím; hráte za seba. Obvykle máme dvoch odrážačov posielajúcich dorážačky k vám a dvoch preč od vás. Dnes tu budú štyria odrážači posielajúci dorážačky k vám a žiadneho od vás. Vonku nemáte priateľov, a nebojujete len s druhými dvomi potenciálnymi stíhačmi, ale aj so súčasným stíhačom, ktorý doviedol Harpye k víťazstvu vo finále Ligy. Nebudú tam žiadne fauly, ak jeden z hráčov bude musieť prestať hrať, nedostane zaplatené nikto z nich, hoci ich tím zvíťazí. Ak sa niekto zraní a bude musieť pristáť, je to blbé. Keď sa dotknete trávy, ste mimo. Otázky? Fajn," tlesol, keď neodpovedali. "Och, takmer som zabudol. "Ak niekto z vás troch chytí strelu pred Erikou, bude v tíme, ale nie ako záložný stíhač - tým sa stane Erika." Harry si všimol divokého výrazu v jej tvári. Nehrá len o peniaze. Hrá aj o svoju prácu, pomyslel si.

Nikdy v živote sa necítil taký nervózny, líšilo sa to od všetkých zápasov, ktoré zažil. Premýšľal, že to vzdá, ale potom si predstavil titulok v Dennom Prorokovi... Harry Potter príliš zbabelý pre welšský tím. Môže vôbec zostať primusom Rokfortu?

Mrzuto sa otriasol. Urobím najlepšie, čo budem môcť, nikto nemôže žiadať viac.

Čoskoro sa všetko rozmazalo, Owen pískol, ostatní naskočili na metly, Harry za nimi. Čoskoro sa hráči preháňali oslepujúcou rýchlosťou, triafači zeleného tímu si precízne prihrávali prehadzovačku, ale nedostali sa cez strážcu červeného tímu. Harry obdivoval ich schopnosti príliš dlho, zrazu zbadal dorážačku len pár stôp od neho a rýchlo klesol, cítiac, ako mu presvišťala nad hlavou. Narovnal sa a otriasol, rýchlo ignoroval triafačov a sústredil sa na to, aby ho nezabila dorážačka. A na hľadanie strely. Bolo tam toľko aktivity, že bolo ťažké vidieť, čo sa dialo. Potom si všimol, čo robia ostatní stíhači.

Jean-Claude z nejakého dôvodu lietal za zeleným odrážačom a Neil lietal v kruhoch blízko červenej bránkovej obruče. Erika robila premety okolo zelených obručí, horlivo sa rozhliadajúc. Náhle divoko zletela dolu a Harry videl nízko na poli zažiariť zlato. Vystrelil k nemu, dokonca si nevšimol, že jeho metla je rýchlejšia ako jej. Pomaly sa posúval pred ňu, kúsok po kúsku, videl, ako sa tam dole trepoce strela...

Harry zavrčal a usiloval sa udržať metlu, keď sa s ním zrazil robustný čarodejník v zelenom. Pozrel sa s obavami na Eriku, očakávajúc, že strelu dostane ako prvá, ale zelený hráč ju udrel už pred Harrym a ona visela na metle len jednou rukou. Harry cítil ostrú bolesť v boku a bol zvedavý, či si zlomil nejaké rebrá; náhle bolo dosť mučivé dýchať. Pozrel dole, ale záblesk zlata už nerozoznal. Chcel zagániť na čarodejníka, ale ten už bol preč. Erika sa vyškriabala na metlu, tvár stemnená hnevom. Ponáhľala sa preč od Harryho a keď sa obrátil, videl dvoch červených hráčov pohybujúcich sa smerom k nemu - vyzerali, že majú niečo za lubom. Keď boli takmer nad ním, náhle sa stočil, a potom za sebou počul rev; zrazili sa s vlastným odrážačom, ktorému padla pálka. Harryho ostražitosť poklesla a ďalší červený hráč tvrdo vletel do chvosta jeho metly, kým ďalší hráč prišiel z opačného smeru a tvrdo zatlačil na rúčku jeho metly. Náhle sa točil vo vzduchu, s boľavými rebrami, prsty mu skĺzavali z rúčky a svet bol jednou veľkou škvrnou. Snažil sa udržať a potom ostro trhol metlou nahor, vystreliac do neba nad hradbami. Točila sa mu hlava, rýchlo dýchal, v hrudi ho bodalo.

Ostatní hráči nemali zľutovanie. Buď sa dostanem do tímu, alebo pri tom pokuse zomriem, pomyslel si.

Rozhodol sa, že Jean-Claude mal dobrý nápad držať sa iného hráča. Mohol by pokračovať takto, miesto toho, aby bol terčom. Pozrel pod seba predtým, ako sa rozhodol držať sa čarodejnice v červenom, ktorá sa s prehadzovačkou stáčala smerom k zelenému strážcovi. Jej červenohnedé vlasy viali za ňou a vyzerala znepokojená, keď ho za sebou zaregistrovala. Pri lete sledoval ostatných stíhačov. Neil zrýchlil cez ihrisko, ale potom zastavil a pozrel dolu. Harry ho napodobnil, ale dole nebolo vidieť žiadny zlatý záblesk. Znovu sa napriamil a takmer vrazil do centálnej obruče; odchýlil sa práve včas a usúdil, že sledovať triafača nebol najlepší nápad. Práve sa chcel prilepiť na jedného z odrážačov, keď odrážač bez pálky použil chvost svojej metly, aby mohol poslať dorážačku na Neila, ktorý nedával pozor. Keby sa neuhol, udrela by ho do hlavy.

"Dolu!", zajačal Harry, ale Neil ho buď nepočul alebo ho ignoroval. Odrážačka bola blízko, Harry to nemohol stihnúť. Tak skúsil niečo iné, ukázal dolu, zakričal, "Strela!" a sám sa vrhol tým smerom dúfajúc, že ho Neil bude nasledovať. Spomenul si, ako Krum urobil Wronského fintu na svetovom pohári, a pokúsil sa ho čo najlepšie napodobniť. Obzrel sa a Neil bol za ním, dorážačka mu preletela neškodne nad hlavou. Harry si vydýchol od úľavy a trhol rúčku metly nahor. "Len som žartoval," roztrasene zavolal na Neila, ktorý sa na neho zamračil; evidentne si neuvedomil, že ho Harry zachránil.

Triafači oboch tímov stále skórovali, zatiaľ čo štyria stíhači sa preháňali hore-dolu a občas schytali úder. Harry sa rozhodol skúsiť sa prilepiť na Eriku, ktorá z toho bola dosť mrzutá a pokúsila sa ho striasť. Potom si všimol, že Neil sledoval Jeana-Clauda a ten bol rovnako namrzený ako Erika. Na nešťastie, Erika s Harrym boli blízko červených obručí a ostatní stíhači boli pri zelených, keď sa strela objavila asi šesť stôp nad zemou blízko zeleného konca ihriska. Harry sa otočil a hnal sa k nej, hneď ako ju uvidel, ale Neil a Jean-Claude boli bližšie, klesli dolu bok po boku, vrážajúc do seba tak, že vrazili do strely a poslali ju k okraju ihriska. Nakoniec rozzúrený Jean-Claude zhodil Neila z metly, asi osem stôp vysoko, takže zrejme nebol zranený, ale Harry videl, aký je sklamaný. Bol na zemi, diskvalifikovaný.

Harry vo svojej novej pozícii uháňal k strele; pri pohľade cez rameno videl, že Erika je tesne za ním a Jean-Claude sa tiež blíži. Potom náhle dorážačka udrela do chvosta Harryho metly a ten sa vyklonil z kurzu priamo pred Eriku, ktorej rúčka Harryho zasiahla do ľavého lakťa tak bolestivo, že musel z celej sily bojovať, aby sa nepustil metly. Keď sa znovu poobzeral, strela bola preč.

Teraz boli traja, Erika a Jean-Claude sa držali za Harrym.

"Zvíťazíš."

"Čo?"

Sandy to nezopakovala, ale keď sa Harry zamyslel, odrážač, ktorý predtým pustil pálku, letel zrazu priamo na neho. Harry stočil metlu rovno hore, len aby zistil, že dorážačka smeruje priamo na neho. Ihneď zastavil, nechávajúc dorážačku presvišťať okolo. Harry sa zamračil na odrážača a pozrel na zem, kde ležala pustená pálka. Mozgom mu preletel nápad - "Vďaka, Sandy! Dostal som nápad."

Bol zvedavý, či to vôbec mohol urobiť. Natiahol ruku a zakričal "Accio pálka!" Pálka sa vzniesla k nemu a skočila mu do ruky; po ceste udrela do chvosta metly Jeana-Clauda, ktorý Harrymu pohrozil päsťou. Keď mal Harry pálku k dispozícii, zameral sa na dorážačku a letel k nej. Ak nemôžem chytiť strelu, aspoň sa môžem uistiť, že nebude napadnutý ďalší stíhač, pomyslel si. Letel k dorážačke, rozohnal sa a poslal ju smerom k odrážačovi, ktorý mu spôsobil také problémy; ten vyzeral šokovaný a rýchlo uhol z cesty. Obaja na seba zazerali, Harry stále poťažkával v ruke pálku.

Teraz hrali celkom inú hru. Zakaždým, keď Harry myslel, že vidí niekoho ísť po ostatných stíhačoch, poslal na neho dorážačku. Mieril hlavne na metly, aby ich prinútil zmeniť kurz, čo ostatných hráčov pekne rozzúrilo. Aby mu obranu spolustíhačov sťažili, červení triafači oddelili Jeana-Clauda od Eriky a jeden zo zelených triafačov schmatol chvost jej metly a ťahal ju k ich bránkam. Harry sa zamračil a poobzeral sa po dorážačkách. Jedna bola pri zelených bránkach, tvrdo ju poslal na zeleného hráča obťažujúceho Eriku, ktorý musel zmeniť smer, aby sa vyhol zrážke. Druhá dorážačka sa vnášala nad stredom ihriska. Harry vyletel nahor a poslal ju na červených triafačov obkolesujúcich Jeana-Clauda. Krátko na to zazrel zlaté mihotanie skryté za dorážačkou.

Stále bolestivo dýchajúc si prehodil pálku do ľavej ruky, natiahol sa a chňapol po tej malej veci. Udivene na ňu pozrel, malé krídelká sa teraz trepotali proti jeho prstom. Prehltol a pozrel na hradby, kde bolo oveľa viac ľudí, ako si pamätal. Pozrel na Siriusa a videl, že kmotor sledoval ostatných hráčov. Zdvihol ruku, aby upútal jeho pozornosť.

"Mám ju!"

Ostatní hráči sa náhlili hore, napodiv sa usmievali. Harry bol čoskoro obklopený členmi tímu, ktorí ho búchali po ramenách a nadšene a udivene vykrikovali. Pretože dýchanie bolo stále ťažšie, vyletel na hradby a takmer sa zrútil blízko Siriusa. "Gratulujem, Harry, si v tíme!" blahoželal Owen. Harry nemo prikývol, sily ho opustili a keď ho Sirius objal, zjajkol.

"Čo sa stalo?"

"M-myslím, že mám zlomené rebrá. Pomfreyka sa o to postará."

"Teraz tu nie je, a ty potrebuješ okamžité ošetrenie. Vezmem ťa dole k tímovému doktorovi. Ako dlho si takto hral?"

"Neviem. Stalo sa to dosť skoro." Vzhliadol a videl, že Owen vyzeral z toho, že hral so zranením, potešenejšie ako predtým. Erika pristála a podala Harrymu ruku. "Gratulujem," povedala, len trocha sklamania v hlase. "Beriem to tak, že som teraz záložný stíhač." Až teraz si Harry spomenul na Owenove slová a uvedomil si, že nebol záloha. Bol riadny hráč. Napodiv Owen Eriku objal a Harry v duchu uvažoval, či to bolo obvyklé.

"Och, no tak, láska. Vieš, že inak si pre mňa vždy jediný hráč... Budeme v spojení kvôli tréningom, Harry!" zavolal Owen ponad rameno. Harry rýchlo zavrel ústa, aby nevyzeral úplne idiotsky a obrátil sa na Siriusa.

"Čo do..."

"Ty si to nevedel?"

"Že spolu chodia? Nie. Nemôžem uveriť, že ju nahradil! A že mu nevynadala, alebo sa s ním nerozišla..."

Sirus sa zasmial a potľapkal Harryho po ramene. "Nielenže spolu chodia. Erika je jeho žena," usmial sa ešte širšie.

****

Keď Harryho prehliadol lekár, cítil sa lepšie, hoci trochu nemotorne. Pretože prenášadlo sa malo aktivovať až neskoro popoludní, zabíjali čas. Prešli cez kopec k dedine, výstroj nechali za živým plotom oddeľujúcim výbeh oviec. Harry kútikom oka zahliadol niečo čierne, z čoho sa vykľul auror, pohybujúci sa na poli za nimi. Ďalšie opatrenia. Sirius sa zaškľabil. "To je blbosť. Viem, že ťa majú strážiť, ale sme už takmer v dedine a oni sú stále oblečení v habitoch..." Znelo to, ako by si myslel, že tu mali strážiť aj jeho.

Mávol na nich, zastavili, ale vyzerali znepokojene. Zdvihol látku rukávu, ukazoval im ju a nakoniec na nich zareval, "Zbavte sa tých prekliatych habitov!"

Nakoniec pochopili, vyzliekli sa a niesli habity ako kabáty, ale ich oblečenie bolo stále príliš krikľavé a nápadné. Sirius prevrátil očami. "Kedy sa tie polená naučia obliekať sa ako mukovia?" zamumlal. Pokračovali k dedine a kým jedli v rohu krčmy, autori roztrúsene sedeli pri bare. Fascinovane sledovali hlúpu reklamu v televízii, čo vyvolávalo u Harryho a Siriusa nezadržateľný chechot. No, prinajmenšom si nemusíme robiť starosti, že budeme tí nápadní, uvažoval Harry.

Stuhol, keď začul krčmára hovoriť aurorovi vo formálnom oblečení, "Meškáte na svadbu?" "Uhm, nie, vlastne nevesta zmenila názor." Každý v krčme okrem aurorov, Harryho a Siriusa začal súcitiť s úbohým "ženíchom" a rozhovor sa stočil na ľudí podobne postihnutých. Auror vyzeral byť všetkou tou pozornosťou omráčený, jeho partner sa mračil, zatiaľ čo Harry so Siriusom sa nad jedlom dusili od smiechu.

Bol to dobrý deň, pomyslel si. Len dúfajme, že Ronovi sa viedlo rovnako dobre...

"Som tam!" povedali obaja zároveň, keď sa stretli v spoločenskej miestnosti.

"Tiež si sa tam dostal?" podarilo sa im zase.

Hermiona vyzerala, akoby sa usilovala po týchto novinkách neposkakovať od nadšenia. Harry sa na ňu zamračil. "Nebála si sa, že budem na zápase cieľom?"

"Bolo tam veľa aurorov, znie to, že bol dokonale v bezpečí."

"Aha hej, tí dvaja..." Porozprával im o návšteve dediny so Siriusom. "Nechápem to," povedal Ron s nevýraznou tvárou. Hermiona prevrátila oči a začala mu to objasňovať, kým Harryho oči sa zatúlali k Ginny, ktorá si čítala pri ohni. Chcel, aby bola z neho šťastná, ale zdalo sa, že ho ignorovala. Odvrátil sa; príliš to bolelo, byť k nej takto blízko a zároveň ďaleko.

Po obede opisoval svoje zážitky zo skúšky Ron, najmä časť, ako musel pomáhať inému triafačovi skórovať, bez ohľadu na to, ako ho samého lákalo skórovať.

"Aj teba sa snažili zraziť z metly?" spýtal sa ho Harry.

"Hej. Keď do mňa vrazil prvý chlap, nevedel, čo ho udrelo," zaškľabil sa Ron.

Bolo asi deväť hodín, keď sa pri ňom náhle objavil Draco Malfoy.

"Malfoy! Čo dopekla robíš v našej veži?"

Malfoy si založil ruky a civel na Harryho. "Mohol by som sa ťa spýtať na to isté, Potter. V tejto chvíli máme mať spolu hliadku. Vymenil si si ju s Perugiom, pamätáš?"

"Ako si sa sem dostal?"

"Išiel som za McGonagallovou. Otvorila portrét na vašom vchode a nechala ma vojsť. Och, neboj; vaše prekliate heslo som nepočul..."

Harry sa zaškľabil. "Vydrž, o minútku ideme."

Stále sa ešte neprezliekol, takže si nahodil pohodlné bežecké oblečenie, pridal k tomu odznak primusa a do vrecka strčil záškodnícku mapu a prútik. Na chodbe čakala profesorka McGonagallová, nesúhlasne sa na Harryho pozrela. "Viem, že ste dnes tvrdo pracovali, Potter, a cením si vaše zanietenie, ale stále máte povinnosti v škole. Hliadkujúci musia byť dochvíľni, študenti aj personál, ako som zdôraznila minulú noc aj profesorovi Snapovi," hubovala ich, ako kráčala pred nimi. Harry bol zvedavý, či Snapovo oneskorenie malo čo robiť s Maggie, a pozrel na Malfoya so zdvihnutým obočím. Malfoy sa na neho zamračil.

"Takže, profesorka McGonagallová," ozval sa Harry, pokúšajúc sa radšej hovoriť s hlavou fakulty. "Tiež dnes večer hliadkujete?"

Otočila sa a vážne sa na neho zadívala. "Druhú zmenu. Teraz sa vrátim do kancelárie, kam za mnou prišiel pán Malfoy, ktorý už bol o deviatej v hale s Lewisovou, MacMillanom, profesorkou Sproutovou a profesorkou Trelawneyovou, ako ste mali byť aj vy. Kým teraz je deväť dvadsaťpäť. Očakáva sa, že primus pôjde príkladom. Nech sa to znovu neopakuje."

"Áno, madam," odvetil pokorne, než sa otočila a odišla do kancelárie. Videl, ako sa Malfoy uškrnul.

"Kadiaľ by sme mali ísť?" spýtal sa, snažiac sa ignorovať neznesiteľný výraz na blonďákovej tvári.

"Takže," zatiahol Malfoy, "zlatý chlapec je vo welšskom tíme. Veľké prekvapenie. Stavím sa, že sa nemohli dočkať, aby mali Pottyho, hrdinu čarodejníckeho sveta. Škoda, že budeš len záložník. Vlastne sa ani nedostaneš k hre, ale stále môžu hovoriť, že ťa majú v tíme..."

Harry cítil, ako v ňom narastá hnev, ktorý nedokázal zastaviť. "Pre tvoju informáciu, skúška bola tvrdá a vyhral som férovo. A nie som záložník."

Malfoyovi poklesla čeľusť. "Dobrý pane, sú tak zúfalí, že z teba urobili riadneho hráča?"

"Nie sú..." začal, ale zahryzol si do jazyka. "Poďme hliadkovať, hej, Malfoy? Dve hodiny máme čo robiť, tak to urobme a skúsme si nejsť na nervy, hej?"

Malfoy pokrčil ramenami. "Mne na nervy nejdeš. Naučil som sa akceptovať, že v čarodejníckom svete v skutočnosti nikto neočakáva, že by si bol pre čokoľvek spôsobilý. Dostaneš, čo chceš bez ohľadu na..."

Harry sa zastavil pred ním, kričiac mu do tváre. "To je lož! A aj keby to bola pravda, ako sa to líši od teba? Ty si mal vďaka otcovi celý život čo si chcel. Ty mi hovor o ničnerobení! Makal som sakramentsky ťažko, aby som sa do toho tímu dostal a..."

"Stoj!" zakričal známy hlas. Harry vzhliadol na Ernieho MacMillana a Trixie Lewisovú, šiestačku z Bystrohlavu, ktorí vyšli spoza rohu, prútiky vytiahnuté, tváre biele. Keď ich zbadali, Ernie sklonil prútik. "Och, to si ty. Prekliato si nás vydesil, Harry! Doparoma! Mosíš tu tak kričať?"

Harry sčervenel. "Prepáč, Ernie. Jednoducho rozdiely v názoroch." Zagánil na Malfoya.

"Sakra hlučné rozdiely. Máte šťastie, že nepribehli aj Sproutová a Telawneyová."

Malfoy sa zachechtal. "Ako by Sproutová mohla kamkoľvek bežať. Je tak pri sebe..."

Nebolo to najšťastnejšie vyhlásenie pred Erniem, ktorý namieril na Malfoya prútik. "To odvoláš! Hovoríš o hlave mojej fakulty. Radšej mám na čele fakulty ju, než tú úbohú náhražku učiteľa, ktorú máš ty!"

"To stačí!" zasiahol Harry, postaviac sa medzi Ernieho a Malfoya, ktorý už tiež vytiahol prútik. Otočil sa na Ernieho. "Nechcem počuť ani slovo o profesorovi Snapovi, počuješ? Riskuje život, aby splnil Dumbledorove príkazy častejšie ako ty, za to ti ručím. A ty!" otočil sa na Malfoya. "Keď viac nemôžeš urážať Ginninu matku, pustil si sa do Sproutovej? Tiež som tu dnes vinný, ale toto prestane. Máme hliadkovať na chodbách, nie vyrábať problémy medzi sebou. Nechcem počuť ďalšie reči o učiteľoch alebo zamestnancoch, inak tá dotyčná osoba stratí dvadsať bodov. Jasné?" Všetci prikývli. "Teraz," pokračoval Harry, "s Malfoyom si vezmem túto chodbu, vy dvaja choďte hore poschodím. Pamätajte, s ďalšou hliadkou sa musíme stretnúť v hale o pol dvanástej a oznámiť akékoľvek neobvyklé zistenia. Otázky?"

Pohli sa do dvoch rôznych smerov a zvyšok hliadky bol relatívne pokojný. Harry sa snažil neskočiť na návnadu, keď ho Malfoy podpichoval a sám sa snažil nedráždiť Malfoya, hoci niekedy to bolo poriadne ťažké.

O pol dvanástej sa vrátili do haly, kde čakala profesorka McGonagallová, zabratá do rozhovoru s profesorkou Sinistrovou a Mariah Kirknerová, ktorá si podozrievavo merala ostatných študentov. Keď Mariah zbadala Draca, Harry videl, ako jej na tvár vkĺzol pomalý zmyselný úsmev. Kútikom oka pozrel na Malfoya, ktorý odpovedal podobným úsmevom. O moment neskôr sa objavili Ernie a Trixie, rovnako ako profesorky Sproutová a Trelawneyová. "Ďakujem vám všetkým," povedala McGonagallová prvej hliadke. "Preberieme to. Študenti do svojich fakúlt, žiadne potulovanie po chodbách." Pri odchode sa profesorka Trelawneyová neustále uprene pozerala na Harryho, ktorý mal veľké problémy udržať si nevýrazný výraz a nemračiť sa. Plus, ak by jej povedal, čo si o nej myslel, musel by zobrať dvadsať bodov sám sebe.

Keď odchádzal, mal pocit, že počul, ako Mariah šepká Malfoyovi, "Uvidíme sa neskôr v spoločenskej miestnosti".

Na moment zamrzol, potom pokračoval naho schodmi. Uvažoval, čo by urobil, ak by záškodnícka mapa ukázala Malfoya a Mariah spolu. Vadilo by to Ginny? Stále ešte na neho bola nahnevaná. Len si želal, aby sa Malfoy s Ginny rozišiel, ak chcel byť s Mariah. Ten sa však zdal byť rozhodnutý držať Ginny nedosiahnuteľnú, ako väzňa jeho takzvanej lásky.

Ronovi ani Hermione o Mariah nepovedal a hoci mnohí študenti boli ešte hore, šiel spať. Nastavil si však hodiny na dve ráno, aby sa mohol pozrieť na mapu.

Zbadal Nevilla sedieť oblečeného na posteli, čítal si knihu, ktorú Harry nepoznal, Vytvorenie krížencov s magickými rastlinami bez porušenia zákona od Belladonny Fernrockovej. "Vyzerá to dosť pokročilé," povedal Nevillovi, ako sa vyzliekal.

Neville vzhliadol, v tvári zvláštny výraz. Harry mal náhle nutkanie siahnuť po prútiku, pretože mal veľmi zlý pocit, že to vôbec nie je Neville, ale podvodník. Ten pocit bol silnejší ako so Siriusom na skúške vo Walese. Šesť rokov mala Nevillova tvár vzhľad niekoho, kto si nikdy nie je úplne istý, kam patrí, svojím miestom vo vesmíre.

Teraz boli jeho rysy spojené pokojnou istotou; bola tam dospelosť, ktorú Harry nikdy predtým nevidel. Uvedomil si, že s Nevillom nestrávil od začiatku semestra veľa času a teraz bol šokovaný zmenou, ktorou prešiel. Pozrel sa na neho s prižmúreným očami. Posledný čas, keď Neville vyzeral zmenený, bol závislý na dvoch nebezpečných elixíroch.

"To je," odpovedal Neville. Jeho hlas bol hlboký a na tvári tieň strniska. Prvý raz si Harry uvedomil, že Neville už viac nebol malý chlapec. Bolo ťažké akceptovať Nevilla ako muža, ale jasne ním bol.

"Eh, fajn," ozval sa Harry neisto. Nevilla vždy herbológia brala viac ako ostatných a zrejme by v nej po škole chcel niečo robiť.

****

V pondelok ráno dal Ron Hermione jej darček k narodeninám pri raňajkách. Tento rok Ron nenavrhol spoločný dar, keďže s Hermionou chodil. Otvorila malú krabicu, len aby ju celá červená znovu zavrela. Vyzerala, akoby ho chcela pobozkať, ale mu čosi zašepkala do ucha, na čo zase sčervenel on.

Po obede si Ron vyčíhal Hermionu na schodoch a pobozkal ju, než odišla do Rokvilu na lekciu premiestňovania. Sirius ich čakal a spoločne s ostatnými vyrazili. V triede sa pred nich Sirius postavil, snažiac sa vyzerať vážne. "V poriadku! Prvý týždeň bol dobrý. Premiestniť sa samozrejme podarilo len niekoľkým, ale musím sa uistiť, že všetci rozumiete obmedzeniam premiestňovania, ktoré môže byť veľmi nebezpečné. Viem, že som vám hovoril veľa strašidelných príbehov, viem, že mnohé sú skôr zábavné, ale dozvedeli ste sa o dôsledkoch premiestňovania z ľahkovážnych dôvodov alebo keď sa na to necítite. Výsledky nie sú smiešne. Takže, než začneme, ste tu všetci? Kde je Lavender Brownová?"

Parvati Patilová opatrne zdvihla ruku. "Rozhodla sa, že na tieto lekcie chodiť nechce, profesor Black. Aspoň nie teraz, rozhodne sa až po jesennom semestri."

Sirius prikývol. "Fajn. A pán Nott tu nie je z rovnakého dôvodu?" spýtal sa Slizolinčanov, ktorí na seba bezradne a s pokrčením ramien pozreli.

"Spýtam sa ho, keď sa vrátime," odpovedala Millicent Bulstrodová. Preotže Malfoy už test z premiestňovania mal, bola jediným prítomným slizolinským prefektom.

"Fajn, takže, bez pozerania do vašich poznámok," zopár študentov previnilo zabuchlo zošity, "kto mi môže povedať niektoré zo základných pravidiel premiestňovania?"

Hermiona zdvihla ruku a Sirius ju vyvolal. "Nikdy sa nepremiestňovať tam, kde vás môžu vidieť muklovia."

"Dobre, ale toto pravidlo bolo prijaté už veľmi dávno a úplne už nepostačuje. Existuje dôsledok, ktorý nie je v zákonoch, ale ktorý musíte zvážiť, aby ste zistili, či konkrétna lokalita je bezpečná na premiestnenie. Kto si spomenie na ten dôsledok?"

Hermiona sa znovu prihlásila, ale Sirius chcel dať šancu ostaným. "Nie si jediná, ktorej pamäť by som rád otestoval." Bolo to jemné pokarhanie a Harry videl, že sa zamračila.

"Áno, Dean?"

"Nikdy sa nepremiestňovať na miesto, kde môžeš byť videný muklami alebo zaznamenaný muklovskými zariadeniami."

"Správne. Päť bodov pre Chrabromil. To, že nie sú blízko ľudia neznamená, že lokalita je bezpečná. Muklovia teraz majú všade bezpečnostné kamery. Miesta, ktoré boli predtým pusté a čarodejníci ich obvykle bez problémov používali, sa kvôli ich izolácii monitorujú ako potenciálne miesta zločinu. Ťažko nájsť iné dobré miesta na premiestňovanie než domy a obchody čarodejníkov. Je krajne dôležité, aby mágiu nezaznamenali na film, pretože je to ešte ťažšie napraviť, ako keď čary vidia muklovia. O jednu osobu sa dá postarať pamäťovým kúzlom. Kamera môže vyslať signál na mnoho míľ ďaleko a je ťažké prístroj vystopovať a zničiť dôkazy. Teraz, kto si spomenie, kto sa môže a nemôže premiestňovať?"

Blaise Zabini zdvihol ruku: "Tehotné ženy nemôžu." Sirius prikývol, ale nevyzeral spokojný. "Áno, ale prečo? Och, a päť bodov pre Slizolin," dodal.

Teraz zdvihla ruku Parvati: "Premiestňovanie ovplyvňuje len čarujúcu osoby, oblečenie a predmety a sym-sym--"

"Symbiontov," napovedal jej Sirius.

"Symbiontov nie väčších ako niekoľko buniek." Zamračila sa. "Nemám predstavu, čo som to práve povedala."

Siriusa sa zasmial. Vyzeral teraz ako ten pekný usmiaty muž na svadobných fotkách Harryho rodičov. "Len si zopakovala, čo som povedal minulý týždeň. Pamätá si niekto, čo je symbiont?"

Harry si bol istý, že Hermiona vie odpoveď, ale snaží sa byť zdržanlivá. Zdvihol ruku: "Symbiont je iné meno pre parazita. Svojho druhu. Žijú v nás baktérie, ktoré sú symbolické..."

"Symbiotické."

"Eh, jasne. Máme s nimi symbiotický vzťah, pri premiestňovaní ich nestratíme, hoci sú to oddelené existencie. Chcel som povedať nezávislé..."

"... a predsa závislé, však?" dokončil Sirius. "Závisia na nás a my závisíme na nich. To je význam slova symbiotický. Vďaka mágii vieme o ich existencii a môžeme urobiť veci, ktoré muklovia nemôžu, vyliečiť nachladenie alebo zhojiť zlomené kosti do dvadsaťštyri hodín. Ale čo to všetko má spoločné s tým, že sa tehotné ženy nemôžu premiestňovať?"

Pansy zdvihla ruku: "Aj keď je veľmi malé, dieťa je priveľké, aby bolo ovplyvnené premiestňovacím kúzlom. A človek sa nemôže premiestniť ani pri nesení malého dieťaťa alebo zvieraťa v náručí, z toho istého dôvodu."

"Dobrý postreh. Päť bodov pre Slizolin. Dieťa v matke, dokonca aj veľmi skoro po počatí, zviera, iný dospelý - pokus o premiestnenie sa s niekým ďalším vedie k veľkým komplikáciám. Bolo by fajn, keby sa premiestňujúca osoba premiestnila a vec, ktorá nemôže, jednoducho zostala kde bola. Ale to sa nestane. Niektoré z najhorších rozštiepení sa stala v dôsledku premiestňovania s mačkou v náručí..."

Jedna z Pansyných slizolinských kamarátok zdvihla ruku. "Ale prečo nie sme nahí, keď sa premiestnime? Prečo sa oblečenie premiestni s nami?"

Mnohí chlapci začali pískať a jačať. Sirius sa zamračil. "Mám začať udeľovať tresty?" spýtal sa nahlas, načo chlapci v rozpakoch prestali. "Slečna - éé- Tobinová položila vynikajúcu otázku. Vie niekto odpoveď?" Hermiona placho zdvihla ruku a Sirius jej pokynul. "Oblečenie nie je živé. Je síce zo živých zvierať, ale už viac nie je nažive. Nemá životnú silu, je statické."

"Päť bodov pre Chrabromil! Správne. Nie je nažive, podlieha času a rozpadá sa, ale tento druh zmeny nie je rovnaký ako u žijúcich stvorení. Takže..."

"Ale z niečoho som zmätená," pokračovala Hermiona. "Čo sa stane, ak sa premiestnim s rastlinou? Čo ak chcem tete zaniesť muškát zo svojej záhrady?"

Sirius sa náhle zastavil a vyvalil oči. Po chvíli sa spamätal a skonštatoval. "No, zdá sa, že Hermiona nám zadala náš prvý projekt. Predtým, ako to preskúmate, chcem, aby ste všetci teoretizovali. To znamená, že nechcem, aby ste si to vyhľadali v knižnici. Použite čo už viete a povedzte mi, čo si myslíte, že by sa mohlo stať. Môžete uviesť citácie z kníh na podporenie vašich hypotéz, bude sa vám to hodiť aj pri štúdiu čarovania. Neskôr v roku budete pracovať na vytváraní nových kúziel, a musíte sa naučiť, ako naplánovať pravdepodobný výsledok novej a nevyskúšanej mágie. Úloha na ďalší pondelok: napísať dve stopy dlhú esej o tom, čo myslíte, že by sa stalo, ak by sa niekto premiestnil so živým muškátom. Premýšľajte, či by mala význam veľkosť rastliny."

Harry sa usmial. Mal pocit, že Hermiona dosiahla limit Siriusových znalostí, ale rýchlo sa spamätal, dal triede úlohu, čo mu samému dalo čas na výskum.

"Takže. Všetci vo svojich esejach odpoviete na túto otázku. Poďme ďalej, či mi vie niekto ďalší povedať, kto ešte sa nemôže premiestňovať..."

****

V ten deň po večeri sa Ron ohlásil do žalárov k Snapovi. Harryho s Hermionou nechal v triede a sám zabúchal na dvere Snapovej pracovne.

"Vstúpte," znela stručná odpoveď. Na Rona už na stole čakal pariaci pohár. "Vypite to všetko, Weasley," povedal Snape potichu. Harry si nebol istý, ale znel takmer súcitne, a po prvý raz sa Harry zaujímal, ako asi chutí porfyrický elixír.

Ron prikývol a zdvihol pohár a zboku bolo vidieť jeho zhnusenú grimasu.

"Remus už svoj vypil?" spýtal sa ticho, na čo Snape prikývol.

"Priletel z Rokvilu po vyučovaní a už odišiel. Dnes večer má prácu." Harry si uvedomil, že Remus sa musel vrátiť k svojej starej práci ako nočný strážca v skladisku.

Ron za sebou zavrel dvere a na Harryho či Hermionu ani nepozrel. Hermiona sa pokúsila dať mu ruku na rameno, ale vykrútil sa a zrýchlil, nechávajúc ich za sebou. Harry potriasol hlavou, potom si všimol, že Hermiona má slzy na krajíčku. Natiahol sa za jej rukou, súcitne jej ju stisol a takto spoločne nasledovali Rona. Harrymu sa zozadu zdali jeho ramená väčšie, ako bolo normálne na sedemnásťročného chlapca, dokonca aj keď to bol vlkolak.

Ron v ten večer nebol príliš družný, hoci boli Hermionine narodeniny a šiel do postele bez toho, aby jej dal bozk na dobrú noc. Harry si povšimol, že jeho náladovosť začínala týždeň pred splnom a želal si, aby Ronov inštinkt nebol strániť sa ich. Keď sa Hermiona vyhovorila na únavu a pobrala sa spať, Harry ju pobozkal na čelo a zaželal jej všetko najlepšie k narodeninám. Kútikom oka zbadal Ginny. Chýbala mu, dokonca s ňou nebol schopný stráviť predchádzajúci večer na stráži a musela sa vymeniť s Hermionou.

Keď na druhý deň ráno vstúpili do haly, Draco Malfoy a Mariah Kirknerová tam neboli, aby sa s nimi ako obvykle stretli. Ginny pokrčila ramenami a apaticky vyhlásila, "Minulú noc mali tretiu hliadku. Vlastne dnes ráno, do pol piatej. Pravdepodobne si prispali."

Harry sledoval jej tvár a nič na to nepovedal; jej hlas bol bezvýrazný a začínala mu robiť starosti – nechcel, aby chradla ako v tom druhom živote. Želal si, aby sa minulú sobotu dokázal zobudiť o druhej ráno a skontrolovať mapu; ráno ho Neville upozornil, že prespal alarm, tak bol unavený. Keď sa Harry nezobudil, Neville musel tú vec umlčať.

Ginny sa v jedle len prehrabovala. Harryho nálada bola chmúrna, dokonca ani Owenov list o prvom tréningu tímu ho z nej nevytrhol.

Počas dvojhodinovky veštenia, po obede bola aj Ronova nálada horšia ako predtým. Trelawneyová nepomáhala, stále rečnila o jeho "melancholickej stránke" a ako jeho vlkolačí osud videla vo hviezdach.

"Ak to do pekla videla vo hviezdach," zavrčal smerom k Harrymu, "bolo by od nej skutočne pekné mi to povedať. Aspoň by som bol pripravený."

Maggie nebola prítomná, pretože bola na vlastnom vyučovaní. Harryho napadlo, že by sa neskôr mohla pokúsiť pohovoriť si s Ronom. Zdalo sa, že mať staršiu sestru Ronovi vyhovovalo; jej rady prijímal oveľa viac ako od starších bratov.

V stredu mal Harry štvrtú hliadku znovu s Malfoyom, ale Slizolinčan sa vymenil so šiestakom Arnoldom Dorianom z Bystrohlavu, ktorý vyzeral skôr ako druhák. Zdal sa byť rázny, ale na Harryho vkus príliš uhovorený. Pripomínal mu Colina Creeveyho, keby zhltol slovník. Až mu Malfoy takmer chýbal.

V piatok poobede mali herbológiu a starostlivosť o magické tvory. Profesorka Sproutová vyzerala pri ich príchode uštvaná.

"Tak fajn. Ste siedmaci, ale obávam sa, že dnes vás nebudem učiť nič nové. Budeme presádzať mandragory. Máme sto rastlín, každý presadí minimálne päť, ale ak sa vám podarí šesť či sedem, dostanete desať bodov.“

"Stovka mandragor!" vybuchol Seamus Finnigan.

"Áno, stovka. Bolo ich dvesto, ale šiestaci z Bystrohlavu a Slizolinu mi s nimi pomohli. Tak do práce! Riaditeľ chce mať tento rok v školskej lekárni stálu zásobu odvaru z mandragory. Súhlasím s ním, nemôžeme nemať šancu..."

Harry sa zaujímal, či existovali hrozby, ktoré mu Dumbledore neodhalil, také, ktoré by vysvetľovali potrebu toľkých mandragor. Zobral si chrániče a našiel si pracovný stôl. Ron a Hermiona pracovali spolu a videl, že Ron sa k nej správa trochu normálnejšie. Nedeľa bude horšia - Ron plánoval zostať celý deň a noc v prestavanej Škriekajúcej búde.

Vo fronte na kvetináče s Justinom Finch-Fletchleyom Harry nadhodil: "Tak, aké si mal prázdniny, Justin?"

Justin sa zamračil. "Bolo aj lepšie."

Harry prehltol, zatiaľ čo nepohodlné ticho sa stále viac naťahovalo. Nakoniec sa dostali na radu a každý si vzal päť kvetináčov a vrátil sa k pracovnému stolu. Nasadili si rukavice a začali dávať zeminu do kvetináča, tá ale vypadla dierou na dne. Justin nahnevane zanadával, čo Harry od neho nikdy predtým nepočul.

"Urobím to," povedal rýchlo Harry a priniesol kus rozbitého kvetináča zo zadnej časti skleníka, aby ním dieru zapchali. Prečo sa zdá, že sa každý v siedmom ročníku zmenil? dumal cestou späť, s krátkou spomienkou na Nevilla. Kým vypĺňali dieru v kvetináči, znovu sa pokúsil o rozhovor.

"Ako sa má Liam?" spýtal sa nevinne. Justin na neho nahnevane pozrel.

"Liam!" vyprskol. Harry si domyslel, že to bola najhoršia možná téma, ale už bolo neskoro. "Och, je v poriadku, dokiaľ sa môže vyspať s každým chlapom, ktorého chce. Tak sa teraz Liam má." Harry sa zaškľabil. Po chvíli ticha, keď si myslel že Justin skončil, pokračoval.

"Hovoril som mu to stále znovu a znovu, že to nebola jeho chyba. Ale veril mi? Nie, namiesto toho začal chodiť do mukovských krčiem, príliš veľa piť a hľadať akéhokoľvek chlapa, ktorý by..."

Harry sa zamračil. "Čo nebola jeho chyba?"

"Niamh, samozrejme." Justin si povzdychol a náhle vyzeral veľmi vyčerpaný a stratený. "Noc predtým sme boli vonku. Minulý november som mal sedemnásť a učil som sa počas vianočných prázdnin šoférovať. Keď som sa v júni vrátil domov, mama mi dala vlastné auto, aj keď ojazdené. Bolo to fantastické... Liam mal na druhý deň ráno ísť so sestrami do Šikmej uličky. Išli sme do čarodejníckej krčmy pár míľ od nášho domu a on odtiaľ pokračoval letaxom domov. Bolo neskoro a ráno bol vyčerpaný. Orla povedala, že sa ho pokúšala zobudiť a hneď ako videla, že dýcha, myslela, že je na nakupovanie príliš unavený a nechala ho spať. Po--potom, čo Niamh zomrela, Liam stále trval na tom, že to bola jeho chyba. Že keby tam bol, mohol ju zachrániť, alebo zomrieť namiesto nej..."

"Dobre! Je každý pripravený na klapky na uši?" zakričala profesorka Sproutová. Nikto si nemohol dovoliť nechránené uši a tak Justin na Harryho úľavu musel prestať hovoriť. Zabudol na všetko okolo smrti Niamh pri útoku na Šikmú uličku. A Liamovi sa akosi podarilo presvedčiť samého seba, že smrť jeho sestry bola jeho chyba. Utápal svoj žiaľ v pití a v známostiach s cudzincami, odstrkujúc Justina, o ktorom si Harry myslel, že ho miluje...

Keď sa profesorka uistila, že má každý zakryté uši, začali presádzať mandragory. Harry bol prekvapený, že jeho rastliny boli v puberťáckom veku a dumal, prečo boli na rôznom stupni vývoja.

Keď mali hotovo, profesorka im dala pokyn, aby si odstránili klapky. Pri upratovaní Harry pokračoval v rozhovore.

"Je-- je mi ľúto tej veci s Liamom, Justin. Zdalo sa, že vám je spolu dobre."

"To som si tiež myslel," odpovedal Justin s rezignovaným povzdychom, ako čistil stôl. "Ale želám si, aby rozumel môjmu hľadisku. Niamh z nás spočiatku nebola nadšená. Myslel som si, že bola rozčúlená, že Liam má priateľa namiesto priateľky, ale tak to vôbec nebolo. Na začiatku bola proti nám, pretože som muklorodený. Majú príbuzných, ktorí sú veľmi pyšní na čistú krv a všetok ten sajrajt. Spolu s Orlou nakoniec pomerne skoro zmenila názor a spoločne sme sa bavili. V lete sme dokonca strávili spolu pár dní v Brightone. Mám na mysli - keď som počul, že zomrela, cítil som sa trochu, ako by som aj ja stratil sestru..." Hovoril hlasnejšie a oči mu svietili. "Liam sa nestaral o smútok niekoho iného, len sa za to neustále trestal." Teraz len šepkal, ale nie preto, aby ho ostatní nepočuli, skôr ako by nemal silu hovoriť nahlas.

"Je mi to ľúto," povedal znovu, sám počul, ako prázdne to znelo. Ale Justin sa nakoniec slabo usmial.

"Vďaka, Harry." Odložil rukavice, prehodil si batoh na rameno a pobral sa na odchod. Vyzeral osamelý. Harry uvažoval, či by nemal požiadať Remusa, aby si s ním pohovoril, ale nakoniec ten nápad zavrhol.

S ostatnými zamieril k Hagridovej chalupe a pripojil sa k osamotenému Nevillovi v nádeji, že by mu mohol odpovedať na otázku, ktorá ho zaujímala.

"Ahoj. Prečo myslíš nám Sproutová dala na prácu toľko rôznych druhov mandragor? Mám na mysli, boli tam deti a batoľatá..."

Neville zastavil a usmial sa tým zvláštnym novým úsmevom, ktorý Harry na jeho tvári nikdy predtým nevidel, vyzeral veľmi nenevillovsky.

"Udržíte vy traja tajomstvo?" spýtal sa, zahŕňajúc do otázky aj Hermionu a Rona, ktorí išli za nimi.

Pozreli na seba s naširoko otvorenými očami a prikývli.

"Toto leto som zostal s profesorkou Sproutovou. Má len malú chalúpku, ale obrovský skleník. S mandragorami začala začiatkom júla. Problém bol, že ak by rástli s použitím normálnych metód, pred začiatkom semestra by mali len dva mesiace. Takže Dumbledore získal niečo od ministra, čo Sproutová použila na urýchlenie ich rastu, a mala si zohnať nejakú pomoc. Požiadala mňa," vysvetľoval pyšne.

Hermiona sa zamračila. "Neexistuje spôsob, ako urýchliť rast mandragor, aspoň pokiaľ viem. Čo získal riaditeľ od ministra?"

Teraz vyzeral ako mačka, ktorá zožrala smotanu. "Už si niekedy počula o... obracači času?"

Všetci traja sa na seba nervózne pozreli. "Nie, Neville," vyhlásila Hermiona nevinne, kým Harry sa snažil nesmiať a Ron ju žduchal do rebier. "Čo je to?"

Neville im to vysvetlil, aj to, že ho použili na predčasné dozrievanie rastlín cestovaním späť aj s nimi. Problém bol, že spolu s rastlinami zostarli aj oni. "Technicky by som mal niekedy v strede augusta oslavovať moje osemnáste narodeniny," zašepkal, ako sa blížili k Hagridovi. "A moje devätnáste narodeniny by mali byť koncom letného semestra. Ale som rád, že už to skončilo. Hoci sme sa držali rozvrhu, načas jedli aj spali, mám po krk žiť šesť dní, kým zvyšok sveta prežíva len jeden a mať rok dlhé letné prázdniny. Len dúfam, že som nezabudol učivo."

"To nehrozí," šťastne povedala Hermiona, keď videla, ako mu ten extra rok dospelosti prospel, spolu s jasným cieľom a povinnosťami. Teraz Harry rozumel tej zmene - Neville vyzeral akoby vyrástol, pretože vyrástol. Technicky bol od Harryho o rok starší. Stali sa divnejšie veci. Určite sa stali divnejšie veci.

****

Ginny sa v nedeľu znovu vyhla spoločnému hliadkovaniu, a Harry si vzal hliadky cez víkend, aby mohol stráviť noci v pondelok, utorok a stredu s Ronom. Rovnako sa zariadila aj Hermiona. Ron sa im nedeľu vyhýbal a Harry nemal pocit, že je na ňom povedať Hermione dôvody. V pondelok po vyučovaní Ron vypil poslednú dávku protivlkolačieho elixíru, najedli sa v kuchyniach a v sprievode Siriusa sa vybrali k zúrivej vŕbe.

V prebudovanej Škriekajúcej búde sa Ron zadumane usadil osamote. Harry to čakanie nakoniec nemohol vydržať.

"Och, no tak, Hermiona. Ukáž mi tvoju formu. Nebudeme čakať na východ mesiaca..."

Zaškľabila sa a zbežne pozrela na Rona. "Čo myslíš?"

Ron pokrčil ramenami. "Prečo nie? Takto mu to môžeš vysvetliť dnes večer, miesto čakania do rána."

"Och, ale bolo to také zábavné nechať ho čakať..."

"Hermiona!" prosil Harry a ona sa smiala.

"Fajn." Postavila sa, nadýchla a potom...

Jej laby dopadli na zem. Jej nos sa pretiahol, zmenil sa na papuľu, vyrástol jej jemný chvost. Jej srsť bola čierna a sivá, uši napriamené. "Nemôžem tomu uveriť! Ale počkaj. Začala si tréning na animága začiatkom šiesteho ročníka..." spomenul si Harry.

Zmenila sa znovu na človeka a zadýchane si sadla veľa neho. "Viem. Preto som vám to nechcela povedať, keď som zistila svoju formu. Bála som sa, že by ste si mohli myslieť, že budem vlk kvôli Remusovi. Myslela som, že ma obaja obviníte, že som znovu zbláznená do učiteľa." Harry bol prekvapený; obvykle sa k Lockhartovi nerada priznávala. "Potom prečo--?"

"Urobila som výskum, aby som zistila, s akými zvieratami sa identifikujem. Mám rada mačky, ale potom, čo som jednou v druháku dočasne bola..." zachvela sa. "Nechcela som si to zopakovať. A potom som v Šamanovom mesačníku narazila na tie články o severoamerických šamanoch a vlkoch. Klan Vlka je tak ctený sčasti preto, že vlk je považovaný za učiteľa. (Pozn. prekl.: niečo, čo sa spomínalo v kapitle 10? Tam bol len výcuc...) Keď som to čítala, niečo vo mne kliklo. Viem, že som v tvojom druhom živote bola čelistka a keď som bola malá, chcela som byť doktor... ale v posledných rokoch stále viac hlboko v sebe cítim, že som učiteľ."

Harry ju potľapkal po ruke. "No, keď si ma učila privolávacie kúzlo na turnaj, bola si veľmi dobrá," usmial sa.

"Pri učení sa cítim... kompletná. Hovorila som o tom s Maggie, pretože jej adoptívni rodičia boli učitelia, rovnako ako ona. Hovorí o tom ako o povolaní, nie o práci. Presne viem, ako sa cíti. A čím viac čítam o atribútoch vlka, tým viac viem, že s týmto zvieraťom by som mohla byť spojená a naučiť sa, ako sa ním stať. Mám pocit, ako by si vlk vybral mňa..."

Harry prikývol. "Tak sa cítim ohľadne griffina."

"Ale potom... keď Remus pohrýzol Rona..." pozrela smutne jeho smerom; "už som sa dlhšie neobávala, že vás napadne Remus. Namiesto toho som sa cítila-- cítila ako by som spôsobila, že sa Ron stal vlkolakom. Čo je hlúpe a poverčivé a sama som si to povedala stokrát. Ale stále sa cítim neuveriteľne vinná. Remus mi to nakoniec vyhovoril a prehovoril, aby som išla za McGonagallovou skúsiť vybrať si inú formu. Viem, že som nemala ostatným povedať o mojom tréningu, ale bol vtedy učiteľ a rozumel tomu, čím som prechádzala. Povedal, že tvoj otec a Sirius a dokonca Pettigrew išli rovnakou cestou pri výbere ich zvierať. Začal uvažovať, či to bolo ich rozhodnutie, alebo si ich zvieratá vybrali ich. Spýtal sa ma prečo som si vybrala vlka, a či tie odpovede, o vlkovi-učiteľovi, platia aj po pohryzení Rona. A oni platili. Nakoniec ma presvedčil, že čo sa stalo Ronovi nebola moja chyba a mala by som pokračovať a mala by som vydržať s vlčou formou, hlavne preto, že som bola už takmer hotová. Urobila som to a na moju úľavu to Ron ustál, keď som sa mu prvý raz ukázala."

Usmial sa na ňu, ale potom si všimol, že Ron sa začína meniť. Kývol jej a sám sa zmenil na griffina a Hermiona sa zmenila na šedého vlka. Harry znervóznel, keď Ron kričal v utrpení z premeny. Keď bolo po všetkom, ľahol si na podlahu, papuľu na predných labách, unavený a vôbec nie nebezpečný. Harry s Hermionou ho obklopili a tiež zavreli oči, Harry pradúc, obaja vlci vedľa sa mierumilovne očuchávali. Takto to má byť, pomyslel si: obaja s Ronom, aby nestrávil noc sám v chatrči. Boli priateľmi odkedy spolu zložili trola a neprestanú nimi byť len preto, že jeden z nich je vlkolak.