Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Harry Potter a Proroctví tří

Kapitola č.13 Chodby

Harry Potter a Proroctví tří
Vložené: Jimmi - 05.01. 2022 Téma: Harry Potter a Proroctví tří
JSark nám napísal:

Harry Potter a Proroctví tří 

Autorka: Barb LP

Banner: solace


Preklad: JSark

Prvá časť zverejnená: 06.05.2014
Preklad druhej: 23.12.2020

 

Pred novou, 14. časťou kvízová otázka: ako / prečo sa teta Petúnia ocitla v Slizoline, alebo vôbec sa tam dostala? Díky. No nepreložte to s takým zvratom :)  

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 13 – Chodby

Harry sa pozeral na koľajnice, ale nevidel žiaden dym. Vedľa neho Dumbledore vytiahol hodinky, ktoré však nemali ručičky ani čísla, len víriace planéty. Harry sa cítil zmätený, ale keď pozrel na riaditeľa, starý muž potriasol hlavou.
"Zase mešká. Vždy zapadne v strede krajiny, preto jazdí expres 1. septembra. Neviem, prečo nezmenia cestovný poriadok tak, aby odrážal reálne časy, na druhej strane nezmenili ho za posledných stodvadsaťsedem rokov, tak to pravdepodobne v nasledujúcich piatich minútach neurobia, však?" dodal a mrkol na primusa.
"Ech, jasne. Pekné hodinky, pane," odpovedal.
"Ach áno. Vďaka. Rodinné dedičstvo." Dumbledore ich vrátil do vrecka a stále čakali na vlak Londýn - Rokville, jediní ľudia na stanici v dedine. Zo svojho miesta videli Rokfort a Harry sa snažil nepremýšľať o tom, že jeho útočisko narušil jeden z ľudí, ktorým dúfal vo svojom živote uniknúť.
Keď nakoniec videl dym, bol nepokojný. Bude to v poriadku, možno dokonca nebudem musieť uznať, že sme príbuzní... upokojoval sa.
Vlak dorazil do stanice, pasažieri začali vystupovať, vyzerali všetci ako typickí čarodejníci. Harry skenoval zástup, ale nikde ju nevidel, až nakoniec začul dôverne známy ostrý hlas a trhol hlavou. "Čo musí človek urobiť, aby tu naokolo získal nejaké služby? Potrebujem odniesť moje veci, hneď!"
Harry sa hnal k vlaku a civel na dvere, odkiaľ hlas vychádzal. Nahnevaný sprievodca odpovedal, "Obvykle nelevitujeme ľuďom veci, madam, keď to môžu urobiť sami..."
"Skúšala som to, vy hlupák! Ale táto vec---" zamávala štíhlym bledým prútikom, "nerobí čo chcem..." Namierila ho na dvere kupé a tie sa začali rýchlo posúvať sem a tam ako gilotína ležiaca na boku.
"Myslím, že to odtiaľto môžeme prevziať," zasiahol riaditeľ. Jemne položil ruku na rameno Petúnie Dursleyovej a prehovoril, "Toto teraz nepotrebujete, pani Dursleyová. Dajte to preč a Harry vás odprevadí k člnu." Harry si nebol istý, kedy získala prútik; bolo možné, že pani Figgová ju zobrala do Šikmej uličky. Želal si, aby tam bol a videl to.
"Čln?" ožila. "Kde? Och, to znie rozkošne," začala na neho bľabotať, ako ju viedol z vlaku smerom k prístavisku. "Minulý rok sme boli na roztomilej plavbe na..."
Zastavila sa a civela na malú loďku húpajúcu sa na vode. Harry do nej vliezol a podal jej ruku, ktorú ale odmietla. S otvorenými ústami pozerala na krehko vyzerajúce plavidlo. Vzhliadla na hrad za jazerom, prehltla a Harry si spomenul na svoj prvý ročník, ako s posvätnou hrôzou pozeral na rokfortský hrad.
Dumbledore prilevitoval Petuniinu batožinu, vrátane malej prepravky na psa, z ktorej bolo počuť zlostné jačanie. Harry s úškľabkom zavrel oči. Dopekla, priniesla Dunkirka, pomyslel si.
Jeho teta sa otočila na riaditeľa. "Predpokladá sa, že mám nastúpiť-- do tej veci?" ukázala pohŕdavo na čln. "Ani tam nie sú veslá!"
Dumbledore naložil jej batožinu na druhý čakajúci čln. "Veslá nie sú potrebné, drahá pani, ale ak by vás upokojili..." Mávol prútikom a na každom člne sa objavili veslá, vznášali sa tak, aby mohli začať veslovať, ako keby ich držali neviditeľné osoby.
"Po vás, pani Dursleyová. Harry, prosím pomôž tete."
Harry sa znovu postavil a podal jej ruky. Stále váhala.
"Mu-musím?" fňukala.
Harry cítil neočakávané bodnutie súcitu, keď videl, ako sa jej od strachu trasie brada. Nevedel, či sa pýtala na nastúpenie do člnu alebo na Rokfort - možno zmenila názor.
"Obávam sa. Všetci nováčikovia na Rokforte musia prejsť cez jazero," mäkko odpovedal riaditeľ.
Prikývla, ako keby porozumela niečomu, čomu predtým nie. "Ach, obrad prechodu." Teraz, keď mohla cestu cez jazero nejako označiť, opatrne nastúpila, pričom tvrdo schmatla Harryho ruku. Harry sa pozeral na to, čo bolo určite jedným z najdivnejších výjavov, ktorý kedy videl: Petunia Dursleyová, oblečená ako čarodejnica, usadená veľa Albusa Dumbledora v malom člne.
Harry sa znovu pozrel dopredu a zachvel sa, keď sa mu nepozvaná vyjavila spomienka na blížiaci sa Azkaban. Žalúdok sa mu zovrel a spomenul si na dutý, chladný pocit, keď ho vliekli k cele... Pokúsil si vyčistiť hlavu, myslieť na čistý a chladný nočný vzduch, na krásny hrad, ku ktorému sa blížili.
Nakoniec dosiahli jaskyňu pod hradom. Harry vyliezol prvý, namočil si topánky a vytiahol ich čln vyššie, aby riaditeľ s tetou nešliapli do vody. Čoskoro boli vo vstupnej hale, batožina za nimi. Pani Figgová na nich čakala uprostred študentov prúdiacich do veľkej siene na večeru. Petúnia uľahčene vykríkla, keď videla pani Figgovú; Harri si všimol, že bola bez klobúka a pod habitom mala mukovské šaty, ktoré nosila v Surrey, zrejme aby dala tete pocit niečoho známeho.
"Arabella! Je tak dobré vidieť známu tvár!"
Harry sa zase zaškľabil. A čo som ja? Všimol si, že niektorí študenti sa pozerali na tetu s obavami, možno sa báli ďalšieho nového učiteľa. Potom sa zo žalárov vynoril Draco Malfoy a Petunia si ho ihneď všimla.
"Ju-hú! Draco! Ahoj!" mávala na neho. Viacerí študenti na neho civeli a on sčervenel. Harry sa zaceril, rád, že mal iný legitímny dôvod byť tam (ako primus) než príbuzenstvo. Polapený, Malfoy poslušne kráčal k Petúnii, aby sa s ňou riadne privítal.
"Vitajte na Rokforte, pani Dursleyová. Aká bola cesta?" Harry si uvedomil, že on sám tetu formálne neprivítal ani sa nespýtal na cestu. Pokúsil sa necítiť nahnevaný na to, aký úlisný Draco Malfoy mohol byť. Prinútil sa spomenúť si, že v druhom živote to na svojom najlepšom priateľovi obdivoval.
Usmiala sa na neho spôsobom, akým sa zvykla usmievať na Dudleyho. "Fajn, okrem---" teraz vyzerala neistá. "Tá žena, čo predávala sladkosti. Našťastie brala reálne peniaze, ale nanešťastie nemala nejaké reálne jedlo, ktoré by som si kúpila. Skúsila som tie "čokoládové žabky" a oni začali skákať po kupé! A potom tie, eh," urobila prestávku, vyťahujúc niečo z vrecka, "fazuľky každej chuti boli úplne odporné. Zdá sa, že majú všetky príchute okrem jedla." Podala zvyšok Dracovi, ktorý zdvihol ruku, zdvorilo odmietajúc. Potom bolo počuť vzrušené zavrešťanie z prepravky plachtiacej neďaleko.
"Och! Je to ten, kto si myslím?" ozval sa Draco, vyzerajúci skutočne šťastný. Kľakol si, aby nazrel do prepravky. "Nazdar, kamoš! Chýbal som ti, však?" Zavrešťanie pridalo na hlasitosti a intenzite. "Môžem ho pustiť?"
"Samozrejme," povedala Petúnia skôr, ako Dumbledore otvoril ústa. "Vlastne..." začal riaditeľ potichu, kým Malfoy otvoril prepravku. Dunkirk na neho skočil, oblizoval mu tvár a nadšene vrtel chvostom.
Práve vtedy si Harry všimol, že do haly vstúpil Filch, nasledovaný jeho desivou mačkou. Pani Norrisová zastala v strede kroku, svietiace oči zamerané na Dunkirka. Harry vo vzduchu cítil elektrické praskanie, ako mačka naježila srsť. Náhle Dunkirk zdvihol hlavu a zbadal ju, a nízke zavrčanie bolo jediné upozornenie pred tým, ako vyrazil.
Harry nikdy nezažil takú paseku. Pani Norrisová skákala z osoby na osobu, pazúry zasekávala hlboko do mäsa, kým Dunkirk vyskakoval do vzduchu a preplietal sa okolo nespočetných nôh, ktoré pred ním chránili jeho korisť. Mnohí študenti a pár učiteľov o neho zakopli a spadli, panikáriac, ako sa každý pokúšal vyhnúť ako britva ostrým pazúrom pani Norrisovej. Dean Thomas vykríkol, keď mu mačka pristála na hlave, Parvati sa potkla o teriéra a spadla, pričom iskry z jej prútika leteli na Seamusa Finnigana. Ten ich za pomoci štítu z brnenia odrazil k zemi s mohutnou ozvenou po celej hale. Z tlačiaceho sa davu Harry začul viac nadávok, ako na metlobalovom zápase, niektoré dokonca od učiteľov.
"Pani Norrisová!" kričal znepokojený Filch, ktorý tiež skákal z osoby na osobu (hoci nohy mal prevažne na zemi), až nakoniec mačka skočila na schody a vyrútila sa nahor do temného hradu. Dunkirk sa ju pokúsil prenasledovať, ale so svojimi malými nohami na to nebol stavaný a rýchlo zaostal; pani Norrisová zmizla z dohľadu.
"Accio," povedal Dumbledore pokojne, obratne chytiac malého psa do náručia. Krátko sa s ním pomaznal, potom sa natiahol a vložil ho späť do prepravky. Harry si všimol, že Dunkirk na riaditeľa nezavrčal. Dumbledore sa otočil k tete Petúnii, ignorujúc obete šialeného letu pani Norrisovej. Ponuro na ňu kývol, ústa práve tak tenké ako profesorka McGonagallová, keď bola nespokojná, a Harry si všimol, že vyzerala vystrašená, ako by jej vyhuboval. Fňukajúci študenti sa vzájomne hojili, kým ostatní skupinku okolo Petúnie opatrne obchádzali, než utiekli do veľkej siene.
"Budeme spolu zdieľať apartmán, Petúnia," pohladila ju pani Figgová po ruke. "Je tam malý trávnatý dvorček, kde môže Dunkirk behať, zatiaľ čo budeš zaneprázdnená. Nemusíš si robiť starosti o moje mačky, stará sa mi o ne brat Alastor. A som si istá, že Draco ho bude rád brať na prechádzky po pozemkoch."
Draco sa neisto napriamil, Harry si až teraz uvedomil, že sa krčil za ním, kým pani Norrisová skákala okolo. "A keď Dunkirk nebude vo vašich izbách, v hrade a na pozemkoch bude na vodítku," dodal Dumbledore. "Rozumiete?" "Áno, profesor," Draco, prekvapivo úctivý, prikývol. Petúnia našpúlila pery a pozrela sa na Harryho odznak primusa.
"Dobre! Primus by mohol byť trochu užitočný a zobrať mi tašky do bytu... Veď ma, Arabela. Poďme, Harry," zavelila teta pánovito. "Áno, teta Petúnia," zamumlal bezútešne. Teraz videl, že obaja jeho priatelia a Ginny boli medzi študentmi, ktorí sa ešte nedostali do veľkej siene. Hermiona a Ron mu poslali súcitné pohľady. Harry na chvíľu s nádejou zachytil Ginnin pohľad, ale potom sa otočila a nasledovala ostatných na večeru. Toľko o tom, že nikto nevie o našom príbuzenskom vzťahu, pomyslel si.
Našpicoval uši, keď dosiahli gobelín ukrývajúci vstup o krídla zamestnancov; pani Figgová vysvetlila tete, že na prístup potrebuje heslo, ktorým bolo palindróm. (http://cs.wikipedia.org/wiki/Palindrom)
"Čo si povedala, Arabella," spýtala sa teta nahlas. "Dromedár? Niečo ako lama?"
"Ťava. Nepovedala som dromedár. Harry, vysvetli jej to," zdvihla obočie smerom k nemu.
"Ehm, povedala palindróm," začervenal sa, uvedomujúc si, že tým pani Figgová povedala, že načúval.
"Správne. A ty sa nepodelíš o túto informáciu s nikým iným, rozumieš? Myslím, že ty by si to mal vedieť, pretože si primus, ale nikto iný."
"Dokonca ani Hermiona?"
"Och, v poriadku. Pretože je primuska, predpokladám, že by to tiež mala vedieť. Som si istá, že Albus by súhlasil."
Prešli niekoľkými chodbami, keď nakoniec dorazili do apartmánu, pani Figgová odomkla dvere a vyrobila kópiu kľúča pre Petúniu. Keď Harry presunul batožinu do spálne a pani Figgová zapálila oheň, teta vybrala Dunkirka z prepravky, posadila sa na gauč a Dunkirk jej vyskočil na kolená.
"Tu je môj Dunky-wunky vonku z tej odpornej krabice..." prihovárala sa mu spevavým hlasom.
Harry sa posadil na stoličku a zamračene si pozrel na ruky. Chcel sa jej spýtať na toľko vecí; či bola zdravá a zbavila sa rakoviny; ako sa strýc vysporiadal s tým, že je čarodejnica a ide na Rokfort; kedy si kúpila prútik... Ale roky spolužitia si vybrali svoju daň a nebol toho schopný. Keď bol malý, často mu hovorili, aby sa nepýtal. Raz či dva razy, keď boli teta či strýc chorí, sa ich spýtal na zdravie, ale tento popud z neho vyhnali ich nepriateľské odpovede. Tak veľa sa zmenilo, a napriek tomu... tak veľa zostalo rovnaké. Navzdory tomu, že sa Dudley stal jeho priateľom a jeho teta išla pre pomoc k Rodneymu Jeffriesovi...
Rodney Jeffries. Mohol sa spýtať na neho.
"Och, mimochodom," pokúšal sa znieť ľahostajne, "počula si čokoľvek o Rodneyovi Jeffriesovi?" Musel si zahryznúť do jazyka, aby nepovedal, že ho Jeffries uzdravil. Pamätal si na list, ktorý mu Jeffries nechal a zaujímal sa, či pokračoval.
Rozžiarila sa, ako by sa dozvedela nejaké pekne šťavnaté klebety o ich susedovi. "Áno! Bol v Timesoch. Je späť a skvelejší ako predtým! Mal audienciu u kráľovnej. Scotland Yard povedal, že tí blázni, ktorí ho chceli vyšetrovať boli pokarhaní a budúci mesiac vystúpi v Royal Albert Hall! Bude jazdiť po krajine a BBC to všetko chce zdokumentovať. Dokonca sám arcibiskup cantenburský vydal príkaz podporovať to, čo robí, rovnako ako dve lekárske združenia!"
Harrymu padla čeľusť. "Ale-- čo ministerstvo? Nejdú po ňom za to, že robí mágiu pred muklami?"
Pani Figgová pokrčila ramenami. "V Prorokovi bola správa, že bol len muklovský šarlatán, že v čarodejníckom svete o ňom nie je záznam a že ak čarodejníci a čarodejnice chcú plytvať časom a ísť sa na neho pozrieť, nie je to starosť ministerstva."
"Nie je to šarlatán," začala Petúnia naježene.
"Čarodejníci sa na neho chodia pozerať?" spýtal sa Harry pani Figgovej.
"Pripúšťam, že som tým tiež šokovaná," potriasla hlavou.
"Robíte si žarty! A všetko toto sa stalo za posledných šesť týždňov? Ako je to možné?"
Teta Petúnia šťastne hladkala Dunkirka. "S Rodneyom Jeffriesom je možné čokoľvek. Keby nebolo jeho, nebola by som zdravá!"
Harry v šoku vyvalil oči. "To je úžasné! Gratulujem. Ale... čo s tým má spoločné Jeffries?"
"Keby ma nezmenil na čarodejnicu, pochybujem, že by fungovali vizualizačné techniky, ktoré ma učila Arabella. Na poslednej návšteve mi lekár povedal, že po rakovine nenašiel ani stopu. Nazval to spontánnou idiopatickou liečbou."
"Náhla nevysvetliteľná liečba. Inými slovami, nemal ani hmlistú predstavu, čo sa stalo a zrejme sa obával, že Petúniu zle diagnostikoval, alebo také niečo," dodala pani Figgová.
"Och. No, strýko Vernon musel byť rád, že si zdravá."
Teta znovu stisla pery a nechala Dunkirka zoskočiť na podlahu, ten sa uvelebil pred ohňom. "On... chvíľku mu bude lepšie samému. Marge sa nasťahovala, aby sa o neho postarala..."
Harry sa zaksichtil. "Teta Marge?"
"No," ozvala sa teta chabo; "Marge nie je tak zlá. Len... hovorí, čo si myslí. Na tom nie je nič zlé."
"Správne!" potvrdila pani Figgová. Vytiahla prútik a vyčarovala podnos s čajom a lievancami. Harrymu sa zdalo niečo trochu divné na tom, čo jeho teta povedala o manželovi. Ono Bude dobre, ak bude chvíľu sám, ho akosi znepokojilo. Rozišli sa priateľsky?
"Mali by sme ísť do Veľkej siene. Ak si nepohneme, nezostane na nás puding..." povedal, s nepohodlným pocitom.
"Choď, Harry. Myslím, že si tu dnes večer vypijeme čaj. Petúnia uvidí Veľkú sieň pri raňajkách," prevzala vedenie pani Figgová.
"Tak potom dobrú noc. Uvidíme sa ráno, teta Petúnia."
"Dobrú noc," odpovedala pani Figgová, pretože teta neodpovedala, natierajúc si lievanec. Niektoré veci sa nikdy nezmenia. S rukou na kľučke sa otočil, premýšľal o tom, ako by Dudley plakal pri pomyslení na stratu matky. Nikdy sa to nezmení, ak neurobím prvý krok. S matkou to fungovalo, v tom druhom živote. Možno nemuseli mať navždy nepriateľský vzťah...
Prišiel späť k tete a povedal, "Som rád, že si v poriadku. Vitaj na Rokforte, teta Petnúnia." Naklonil sa a rýchlo ju pobozkal na líce. Keď odchádzal, bol si vedomý výrazu absolútneho šoku na jej tvári (aj na tvári pani Figgovej).
Najskôr chcel odbočiť doľava, ale nakoniec sa vybral opačným smerom a keď spoznal niektoré obrazy známe z druhého života, vedel, že ide správne. Než odbočil za roh, začul na chodbe dôverne známy hlas.
"Prečo, slečna Doughertyová," povedal hladký, hlboký hlas s štipkou pobavenia. "Dávate nevhodné návrhy učiteľovi? Mám vašej fakulte strhnúť body?"
Harry začul ľstivý smiech, ktorý znel znepokojujúco ako Ginnin, nasledovaný nezameniteľným zvukom bozku. "Mmm-- plánoval si niečo, čo by ma stálo fakultné body? To znie roztomilo..."
Harrym trhlo; želal si, aby bol kdekoľvek inde.
"Zmenila ste názor, slečna Doughertyová?" povedal Snape, keď zvuky bozkávania ustali. Znel trochu sklamane.
"Vôbec nie. Ja len že Harry sa už zrejme cíti dosť nepohodlne, a pravdepodobne by bol rád na večeri..."
Harry ostýchavo vystrčil hlavu spoza rohu a videl Maggie a Snapa stojaci na chodbe, blízko pootvorených dverí, ktoré zrejme viedli do jej izby. Alebo Snapovej. Nepamätal si, kedy sa cítil tak rozpačitý. "Och, ahoj," povedal nepresvedčivo. "Len som pomáhal tete zvyknúť si..."
Neboj sa, Harry, ozval sa hlas v jeho hlave. Vedela som, že si tam celý čas. Len som sa bavila. Prepáč, ak som ťa uviedla do rozpakov.
Maggie? pomyslel si zmätený a znepokojený. Môžeš hovoriť cez moju myseľ?
Urobila som to len párkrát, náhodne, keď som bola mladá. Odkedy som sem prišla, čítala som a viac cvičím.
Môžeš... môžeš mi čítať myšlienky?
Môžem tušiť tvoje emócie. Tak som vedela, že si za rohom. Ale technicky ti nemôžem čítať myšlienky. Ak by si myslel mojím smerom, mohla by som ťa počuť, akoby si hovoril nahlas. Musíš na mňa myslieť, aby som vedela, o čom premýšľaš.
"Ehm, myslím, že sa radšej vrátim k hovoreniu nahlas," ozval sa Harry neohrabane.
Snape nadvihol obočie. "Robili ste to, čo myslím, že ste robili?"
Zasmiala sa. "Len trochu cvičím. Teraz som prestala, všetci by sme mali ísť na večeru." Keď spoločne opustili krídlo zamestnancov, Harry sa neustále nervózne pozeral po Maggie, zvedavý, či znovu v hlave začuje jej hlas. Takmer vyletel z kože, keď prehovorila nahlas.
"Myslela som, že by bolo milé, keby si s Ronom, Ginny a Hermionou prišiel zajtra ku mne na čaj. Ron spomínal, že zajtra nemáte tréning, jeden budete mať v sobotu, pred nedeľným zápasom."
"Jasné. Zajtra žiadny tréning. Pred pár týždňami ho Sirius vzal do Walesu a Remus Rona do Kentu. Harry a Ron sa snažili nepremýšľať o tom, že proti sebe pri ich prvom zápase museli hrať. Tím, ktorý by vyhral, by pokračoval do štvrťfinále. Harry bol rád, že nehral za Wales ako strážca a dúfal, že chytí strelu pred tým, ako Ron dokáže príliš nakloniť skóre v neprospech waleského tímu, aby sa to dalo napraviť. Ron žiaril vždy, keď sa vrátil z tréningu; Monty Mathers bol šťastný ako blcha, že Rona formuje; kedysi mal pod dohľadom aj Charlieho.
"No," povedal Ron samoľúbo, "nakoniec dostal Weasleyho do tímu!"
"Eh, hej," odpovedal Harry Maggie. "Čaj zajtra by bol fajn."
"Povieš to za mňa ostatným?" dodala, ako sa dostali k Veľkej hale. Prechádzala sa ruku v ruke so Snapom, dokiaľ sa nedostali k mramorovým schodom; vtedy sa od neho odpojila a kráčala vedľa Harryho. Harry sa otočil, zvedavý, kde je Snape, ale našiel ho v tieňoch na okraji vchodu, v kútiku úst úsmev, ako sledoval Maggie.
Harry hodil pohľad jeho smerom, snažil sa maniakálne sa neškľabiť.
"Robí vás šťastného," povedal potichu.
Snape ihneď ovládol výraz. "Musím za túto nemiestnosť odobrať fakultné body?" povedal tým, čo by bolo výhražným hlasom, keby nebolo faktu, že Harry videl, ako mu rozjarene tancovali oči. V tomto živote Snape nikdy tak skrz naskrz nepripomínal jeho otčima.
"Nie, nie. Ale nie ste šťastný, že som odišiel z krídla personálu vtedy, keď som odišiel? Pozrite, takto vás môžu vidieť, ako vchádzate do Veľkej haly v rozhovore s primusom a kapitánom Klubu duelantov, namiesto s peknou mladou vešticou, ktorá práve zistila, že je čarodejnica..."
Snape sa zaškeril. "Nuž. Ukazuje sa, že máte svoje využitie..."
Harry potlačil smiech. "Tak. Vlastne by sme si o niečom mali pohovoriť. Klub duelantov? Alebo čo tak... kto myslíte, že vyhrá nedeľný zápas? Anglicko alebo Wales?"
Harry vchádzal do haly a Snape s ním zrovnal krok. "To záleží. Budeš sa cítiť pod psa a bude ťa musieť nahradiť Erica Welshová? Ak hej, stavil by som na Wales."
"Veľmi zábavné," ozval sa Harry, pripravujúc sa sadnúť si k chrabromilskému stolu vedľa Rona.
"Vy ste sa pýtali, Potter," odpovedal Snape s dokonale vážnou tvárou, kývol na neho a pokračoval k hlavnému stolu.
Keď si Harry sadol, cítil sa šťastný, hoci to nemohol vysvetliť. Možno to bolo vyhliadkou na lepšie vzťahy s tetou. Alebo pocitom, že mohol hovoriť so Snapom či Siriusom a necítiť sa ohľadne ktoréhokoľvek z nich vinný.
Začal jesť, ale keď zdvihol oči, pozrel na Ginny a smutný výraz jej tváre mu šiel priamo k srdcu. Nevyzerala, že by sa na neho ešte hnevala, ale ako by sa pokúšala presvedčiť samú seba, že ak na neho zostane nahnevaná, mohlo by pre ňu byť ľahšie držať sa od neho preč.
Prinútil sa odvrátiť sa od nej k Ronovi. "Tak, teta Petúnia je ubytovaná. S pani Figgovou si dali dnes večer v ich byte čaj." Zhltol nejaké jedlo, pokúšajúc sa nestretnúť s Ginniným upretým pohľadom.
Nebolo jasné, či si Ron všimol, že niečo povedal. "Och, dobre," ozval sa, dívajúc sa k hlavnému stolu; "tam je Snape. Ja..." Náhle sa zarazil, keď sa Harry rozchechtal a takmer sa udusil jedlom. "Čo?" dožadoval sa Ron rozhorčene, ako Harry zápasil s prehltnutím bez toho, aby sa udusil.
"To len... si posledná osoba, od ktorej som kedy očakával, že povie slová Och dobre, tam je Snape."
Ron schmatol Harryho kuracie stehno, odhryzol si veľký kus a potom ho vrátil Harrymu na tanier. "Usím si d neo obrat iac exíu............" povedal medzi sústami. Bolo menej ako týždeň do splnu a Ron už niekoľko dní bral elixír.
Harry sa rozhodol predstierať, že Ron nič nepovedal, rovnako ako ignoroval veľké sústo, ktoré si odtrhol z jeho kuraťa. Zdalo sa, ako by mali dva úplne rozdielne rozhovory. Všimol si, že Ron sa pred splnom stával trochu roztržitý, obzvlášť sa usiloval zaistiť, že si počas týždňa pred premenou každý deň vezme elixír.
"Keď hovoríme o čaji, Maggie nás štyroch pozvala na čaj, zajtra po vyučovaní v jej byte."
"Ktorých štyroch," spýtal sa Ron, kým žuval a prehĺtal kura.
"Teba, mňa, Hermionu a Ginny." Keď vyslovil Ginnino meno, nepozrel sa na ňu.
Hermiona, ktorá sedela vedľa Rona z druhej strany, prvý raz prehovorila. "To bude pekné!" ozvala sa živo. "A príjemný spôsob, ako začať víkend."
"No, myslela, že by to bol správny čas, pretože ani Ron ani ja nemusím ísť na tréning až do soboty."
"Dúfam, že pochopíš, prečo s Ginny musím v nedeľu fandiť Anglicku?" usmiala sa na neho Hermiona. "Myslím... aj keby Ron nebol môj priateľ a Ginnin brat, sme z Anglicka..."
"Aj ja! Alebo som tam prinajmenšom väčšinu svojho života." Harry sa na ňu zaškľabil. "Aj tak, priprav sa na sklamanie..."
Ron sa zasmial. "Och, nevieš, kedy žartujem?" ozvala sa Hermiona a usmiala sa na Harryho. "Starostlivo rozdelíme povzbudzovanie medzi obe strany. Však vieš, budem fandiť komukoľvek, kto bude práve povedie..."
"Och, pretože toto ťa nedostane do problémov s divákmi sediacimi okolo..." zanotoval Ron sarkasticky, naťahujúc sa za ďalším jedlom. Harry si tiež všimol, že jeho apetít bol pred splnom väčší.
Neville, ktorý sedel vedľa Ginny, odtlačil tanier a vyzeral nevrlý. "Nie je správne, že nemôže ísť každý z Chrabromilu. V tom zápase hrajú dvaja naši spolužiaci! Ale tak... nedostal som sa ani na Svetový pohár. Stará mama nenávidí metlobal. Vrátila povoľovací formulár a cezeň napísala Keď budú prasatá lietať. Už mesiace som plnoletý, nemal by som potrebovať jej povolenie..."
Hermiona na neho pohliadla so sympatiami. "Každý potrebuje povolenie opustiť pozemky hradu, s výnimkou lekcií premiestňovania, či už je plnoletý alebo nie. Len dúfam, že profesor Dumbledore zmení názor ohľadne víkendov v Rokville..."
"Bez starosti, Neville," ozvala sa Ginny a potľapkala ho po ruke. "Bez ohľadu na to, kto bude vo finále, Fred a George nám zoženú lístky, majú výsadnú zmluvu. Uistíme sa, že zoženú lístok aj tebe. Môžeš povedať, že si počas vianočných sviatkov na návšteve u nejakých priateľov - čo bude nakoniec pravda. Určite ťa stará mama nechá urobiť to, nie?"
Nevillov výraz, keď zízal na Ginny spôsobil, že Harry mal chuť ho zaškrtiť. Ako sa opovažuje sa na ňu takto pozerať!
"To... to by bolo absolútne brilantné, Ginny! U...urobila by si to?" Náhle znovu vyzeral skôr ako ten starý Neville, než ten rýchlo vyspelý, ktorý strávil leto používaním časovratu. Ale o chvíľku neskôr, ako sa uprene pozeral na Ginny, chlapeckosť mu z tváre zmizla a náhle sa zdal znovu až príliš vážny. Harry si myslel, že sa možno cítil nepohodlne s tým, že bol starší bez toho, aby v uplynulom čase veľa zažil. Nechodil do školy, nestýkal sa s nikým jeho veku. Len strávil šesť mesiacov záhradníčením.
Srdečne sa na neho usmiala a Harry sa zaujímal, ako mohla nevidieť, že mu rovno ukazovala cestu. "Samozrejme." Harry sa znovu pozrel na Nevilla; pocity mu bolo vidieť v tvári, a Harry si spomenul, ako on sám nalákal Ginny na ceilidh, rovnako ako si spomenul, že Neville a Ginny spolu v jeho druhom živote chodili a išli spolu aj na ples počas trojčarodejníckeho turnaja. To s Nevillom býval zaradený do klubu hynúcich pre Ginny Weasleyovú. Neville!
A teraz bol Neville tak dospelý a... a tak odlišný. Niekedy. Harry sa rýchlo zadíval dolu na jedlo predtým, ako sa ho ktokoľvek spýtal, prečo civel na Nevilla. Nie, pomyslel si. Toto sa nemôže diať.
Čoskoro dojedli puding, Neville vzal kúsok čokoládového koláča a povedal Ginny, "Toto asi nezvládnem, Ginny. Chcela by si sa so mnou podeliť?"
Harry sa usiloval nepozerať na nich, ako si naberali kúsky čokolády, rozprávali sa a smiali, keď ju Neville zasypával nejakými zábavnými vecami, ktoré Sirius povedal počas lekcie premiestňovania. Ty blbec, to Sirius je ten vtipný, pomyslel si Harry rozhorčene; ty len opakuješ jeho slová ako papagáj.
Náhle cítil, ako sa mu zježili vlasy na krku a zacítil varovný pocit. Otočil sa a pozrel naprieč Veľkou sálou. Draco Malfoy nič nejedol; možno dojedol, ale neodchádzal. V ruke držal lyžičku s dezertom, ktorá vyzerala ako zamrznutá. Harry myslel, že zazeral na neho, ale potom si uvedomil, že v skutočnosti hľadí vedľa. Jeho tvár bola maskou absolútnej nenávisti a odporu, ako sledoval Nevilla Longbottoma a Ginny Weasleyovú.
~ ~ ~ ~ ~
Druhé ráno sa ôsmi z nich boli osviežiť po behu. Ginny si vyzliekla mikinu a viac si uvoľnila tričko, aby sa ochladila. Harry sa usiloval necivieť, ale bolo to ťažké; baziliškov amulet jej visel medzi prsiami a on cítil, že by bolo treba nadľudské úsilie, aby sa zameral na niečo iné. Nakoniec sa mu podarilo odtrhnúť oči, a videl, že Malfoy uprene pozeral na rovnaké miesto, krivý úsmev na bledej tvári. Harry sa zaškľabil a pozrel preč, aby videl, že Mariah na Malfoya pozerá pomerne nepriateľsky. Žiarli, uvedomil si Harry. Podvádza s ňou Ginny, a ona ho chce celého pre seba. Harry uvažoval, ako by to mohol otočiť vo svoj prospech...
Ale náhle si uvedomil, že Mariah sa už viac nedívala na Draca; jej pozornosť tiež pritiahol baziliškov amulet, hoci nie z rovnakého dôvodu ako Harryho a Malfoya. Dokráčala k Ginny a zdvihla amulet. Znovu mala oblečené tie rukavice bez prstov.
"Odkiaľ do bekla máš toto?"
Ginny sa na ňu zamračila a odpovedala. "Och! Máš na mysli 'odkiaľ do pekla... ' "
Mariah teraz vyzerala otvorene nepriateľsky. "Prestan si robiť srandu s môjho prízvuku. Vieš, čo myslím."
Ginny potriasla hlavou. "Nie, obávam sa, že neviem. Ja... kúpila som to a niekomu darovala, ale on si to nenechal." Očami krátko mihla Harryho smerom a potom späť k Mariah.
"Kúpila gde?" dožadovala sa Mariah.
Ginny vyzerala nervózne; Harry si pamätal, že bola po amulet u Borgina a Burka, a nevyzerala, že by to bola ochotná pripustiť.
"V Londýne," odpovedala ticho, čo bola technicky pravda.
Mariah to nespochybnila. Potriasla hlavou, v tvári zhnusený výraz. "Nemal právo. Nemal žiadne právo to prodať..." povedala, akoby okolo nej stálo ďalších sedem ľudí, ktorí čakali na vysvetlenie. Kto nemal žiadne právo to predať? zaujímalo Harryho.
Prekvapilo ho, keď Malfoy vykročil vpred, jemne jej položil ruku na rameno a zľahka sa spýtal, "Kto nemal právo?" akoby čítal Harrymu myšlienky. Tá starostlivosť voči nej spôsobila, že Harrymu nádejou poskočilo srdce; možno to s Mariah nebolo len o sexe. Možno, niekde hlboko vo vnútri, k nej skutočne niečo cítil.
Pozrela sa Dracovi do očí a vypľuvla, "Munro."
Teraz vykročil vpred Tony, ktorý predtým pomáhal Ruth. "Nie je to tvoj brat? Myslím, že si to raz hovorila, na elixíroch..."
Pozrela sa, ako by to teraz bol Tony, na koho sa hnevala. Tmavé oči jej planuli. "Jasan, Munro, moj skvelý brácha. Nemal žiadne právo to prodať." Jej oči teraz vyzerali plačlivo, ako kývla k amuletu. "Aj keď on bol ten kto..."
Náhle sa odmlčala, ale Harrymu sa rozsvietilo. V tom druhom živote, jej brat to z jazera nikdy znovu nezískal. V tomto živote to urobil, niekedy po roku 1981. Ale Harry mal žiabrovku, vďaka ktorej dýchal pod vodou. Nikto, kto by šiel hlboko do jazera by nebol schopný urobiť to bez nejakého spôsobu, ako dýchať. A zdalo sa, že amulet bol v úschove jazerných ľudí. Podarilo sa s nimi jej bratovi spriateliť a prijať amulet ako dar, rovnako ako Harry?
Podišiel blízko nej a zašepkal jej, "Ako ho dostal z jazera?"
Vtedy vyzerala vystrašené, oči doširoka otvorené, ako civela na Harryho. "Ako si vedel--?" začala udýchane, cúvajúc od neho, na tvári maska strachu. Potom sa náhle otočila a utiekla chodbou, potom počuli jej kroky po schodoch pravdepodobne smerom k žalárom. Než Harryho opustila, videl jej na tvári slzy. Draco Malfoy vybehol za ňou, bez slova ku komukoľvek vrátane svojej priateľky, a Harry videl, ako znepokojene vyzeral. Dobre, pomyslel si. Potrebuje ho. A on to vidí. Veľmi, veľmi dobre...
Potom vzhliadol na ostatných; Ginny, Ron a Hermiona sa jasne cítili nepohodlne, pretože vedeli, ako Harry vedel, že amulet bol v jazere. Tony a Ruth jednoducho vyzerali stratení. "Eh, jednoducho dokončime rozcvičku. Malfoy sa s ňou porozpráva. Som si istý, že to bude v poriadku." Hlas sa mu triasol a letmo pozrel na Ginny, ktorá pustila amulet a zastrčila si ho pod košeľu, aby bol z dohľadu. Harry si potom uvedomil, že Mariah nemusí vedieť, že Draco mal rovnaký amulet. Tým by bola pravdepodobne úplne popletená. Znamenalo to, že ho nemal so sebou, keď boli spolu? Alebo-- bolo v skutočnosti možné, že spolu nespali, že nerobili nič, obvykle spojené s vyzliekaním oblečenia? Cítil sa tým mierne rozladený; ohromne by pomohlo, keby mal spôsob, ako poznať pravú povahu vzťahu medzi Dracom a Mariah.
Potom, čo sa osprchoval (Malfoy v kúpeľni prefektov nebol, ako si všimol), sa Harry išiel pozrieť na tetu. Našiel správnu chodbu a opatrne zaklopal. Pustila ho pani Figgová.
"Och, dobré ráno, Harry. Tu sme skoro hotové."
Vstúpil do ich obývačky a videl, že teta veľmi pokojne sedela na stoličke pri ohni a na hlave mala triediaci klobúk. Prehltol. Dumbledore stál neďaleko, usmial sa na Harryho a jeho modré oči za okuliarmi žiarili.
"Dobré ráno, Harry," pokýval a potom sa pozrel na Petúniu Dursleyovú. Harry si myslel, že počul nejakú mumlanú konverzáciu spod klobúka, predtým, ako tento otvoril "ústa" a veľmi jasne oznámil, "Slizolin!".
Teta si zložila klobúk, uhladila si vlasy a vyzerala byť so sebou spokojná. Harry sa zaškeril. To som mal vedieť.
"Veľmi dobre Petúnia," usmiala sa na ňu pani Figgová, akoby teta skutočne niečo urobila.
Harry sa na ňu slabo usmial, kým Dumbledore hovoril, "Budem informovať profesora Snapa, že má nového člena slizolinskej fakulty. Slizolin má dlhú a vznešenú tradíciu a vyšli z neho vysoko kvalifikované čarodejnice a čarodejníci," vyhlásil slávnostne, kútikom oka pozerajúc na Harryho.
"Nuž, chcelo ma to dať do nejakej inej fakulty, ale žiadna sa mi nepáčila," povedala jeho teta a Harrymu poklesla čeľusť.
"Mala si na výber a vybrala si si Slizolin?" Ale potom si spomenul, že keď mal na výber v inom živote, urobil to isté. Pani Figgová sa naježila.
"Nuž, spýtala som sa Arabely, v ktorej fakulte bola ona a odpovedala mi, že s bratom boli v Slizoline. Potom som sa spýtala, v ktorej fakulte je Draco a tiež povedala, že je v Slizoline. Zdalo sa to ako jasná voľba."
Hej, pomyslel si Harry. To isté som si myslel v inom živote...
Zvláštna vec bola, že si myslieval, že mal na výber fakultu kvôli tomu, že mal niektoré Voldemortove sily. Teraz si spomenul, že Jamie hovorila, že mal tiež na výber. Možno to bolo niečo v jeho rodine - konkrétne v matkinej rodine - čo ponúkalo klobúk, aby to urobil. Potom si to náhle uvedomil.
"Profesor," povedal Dumbledorovi, "stalo sa toto aj predtým?"
Riaditeľ sa na neho zamračil. "Čo či sa stalo predtým, Harry?"
"Aby boli muklorodené čarodejnice alebo čarodejníci zaradení do Slizolinu."
Prikývol v porozumení. "Ach, vidím, čo máš na mysli. Je to vzácne, to je pravda, ale občas sa to v tisícročnej histórii školy stalo. Počkaj... posledný krát, čo si spomínam, že sa to vyskytlo, bolo niekde v päťdesiatych rokoch 19. storočia... alebo v dvadsiatych?"
Harry prehltol. Očividne to bola zriedkavá vec. Pozrel sa na tetu, zvedavý, či rozumela zaujatosti proti muklorodeným, s ktorou sa pravdepodobne stretne zo strany slizolinčanov a zaujatosti proti slizolinčanom zo strany ostatných. Na druhej strane, bola jedným z najbigotnejších ľudí, ktorých poznal. Ak sa niekto mohol dobre držať proti malicherným, úzkoprsým ľuďom, bola to ona. Na krátku chvíľu sa skutočne cítil dotknutý tým, že si vybrala možnosť byť v Slizoline kvôli pani Figgovej a Dracovi Malfoyovi.

***
Keď v ten deň skončilo vyučovanie, Harry bol vyčerpaný a napoly si želal, aby neprijal pozvanie na čaj od Maggie. Všetci štyria išli spolu do krídla zamestnancov; Harry povedal heslo, potom zdvihol gobelín a odhalil otvor v stene, ktorý predtým nebol vidieť. Hneď ako boli vo vstupnej chodbe, Harry sa zmätene pozrel na zavreté dvere; uvedomil si, že nevedel, kde bola Maggieina izba. Na dverách neboli žiadne menovky, ktoré by ukazovali, ktorí profesori tu žili. Neisto sa vydal dolu chodbou, rozhliadajúc sa. Potom zabočili za roh a videli svetlo, presvitajúce z otvorených dverí, kde na nich čakala Maggie.
"Tu ste! Poďte ďalej, Severus má všetko pripravené. Ukázal mi niektoré úžasné kúzla..."
Keď spomenula Snapovo krstné meno, Ron zdvihol obočie a Harry len dúfal, že zostane zdvorilý a nenaštve sa pri predstave, že je Snape s jeho sestrou. Vstúpili do Maggieinej obývačky a Harry si ihneď uvedomil, že bývala presne v tých istých izbách, kde v druhom živote žil s rodičmi a Jammie, keď boli malí, než sa presťahovali do Rokvilu. Kým si ostatní sadali, Harry sa zatúlal k oknu, z ktorého bolo vidieť na trávnaté nádvorie, kde sa s Jamie hrávali. Bol prekvapený, že nebolo prázdne; na tráve vyvádzal Dunkirk. Klusal späť, odkiaľ prišiel a keď Harry naklonil hlavu doľava, mohol vidieť, že pes niesol aport, ktorý mu hodil: Draco Malfoy. Keď si Dunkirk sadol, šialene kývajúc chvostíkom, a Draco mu z čeľustí vypáčil palicu, blonďák sa naširoko usmieval. Harryho napadlo, že v tomto živote ho pravdepodobne nikdy nevidel šťastnejšieho. Hravo potľapkal jorkšíra po hlave a Dunkirk na Draca vyskočil, šťastne mu olizoval tvár, Draco sa škľabil a so smiechom ho nechal. Harrymu sa stiahlo hrdlo, keď si spomenul, ako jeho najlepší priateľ vyvádzal s niektorými psami chovaných na pozemkoch Malfoy Manoru... V mysli videl chudého a bledého deväťročného chlapca, jeho vlajúce blonďavé vlasy, keď bežal so svorkou, od smiechu ho pichalo v boku, potom sa so zvieratami váľal na zemi, zatiaľ čo mu olizovali tvár a tlačili sa na neho...
Otočil sa k ostatným, ktorí nevedeli, na čo sa pozeral. Prešiel k ohňu a povedal, "Ehm, Draco je vonku. Na nádvorí. Teta ho zrejme nechala prísť do krídla pre zamestnancov, aby mohol vyvenčiť Dunkirka. Možno by si tiež rád dal čaj?"
Ginny na neho s prekvapením vzhliadla, rovnako ako Maggie. Chcela niečo povedať, potom zachytila pohľad Snapa a zavrela ústa. Ale potom Harry zistil, že sa v skutočnosti rozhodla spýtať... len nechcela, aby to jej priateľ počul.
Harry, počul jej hlas v mysli. Si si istý, že ho chceš pozvať?
Myslel na to, aká nestrážená bola Dracova tvár, keď nevedel, že niekto mohol vidieť jeho prosté potešenie z malého psa. Som si istý, odpovedal jej. Prikývla.
"Prečo nejdeš, a nespýtaš sa ho, či by sa rád pridal?" povedala nahlas. "Na nádvorie sa dostaneš..."
Ale Harry už kráčal k vonkajšej stene, dotkol sa vyrezávaného ananásu na okennom ráme, ktorý sa následne otvoril do miestnosti ako dvere.
"...alebo," dokončila Maggie, vyzerajúc neobvykle znepokojená, "by si mohol premeniť stenu na dvere, o ktorých existencii som dokonca ani nevedela. Veľmi pekne ďakujem," dodala sarkasticky. Harry sa zaškľabil. Bola jediná z prítomných, ktorá ešte nevedela o jeho druhom živote, hoci aj Draco Malfoy by s ňou mohol v nevedomosti súťažiť. Vyšiel na nádvorie a Draco prekvapene trhol hlavou.
"Potter! Čo do pekla...? To sú dvere? Čo chceš?"
"Ehm, prišiel som z Maggiinej obývačky. Pozvala nás na čaj a uvažovali sme, či by si sa nechcel pridať k nám." Kývol na psa. "Bez Dunkirka, myslím. Aj keď by si mu mohol priniesť lievanec alebo niečo také. Vždy bol rád, keď mu teta Petúnia nejaký dala."
Draco Malfoy už viac nevyzeral ako bezstarostný šťastný mladý muž, čo sa hral so psom. Pred sivými očami sa znovu objavila maska a podozrievavo sa pozrel na Harryho. Harry zrazu cítil ťažobu v žalúdku, hrozilo, že ho paralyzuje ochromujúci pocit straty; náhle mu jeho najlepší priateľ z druhého života chýbal tak veľmi, až to bolelo. Rovnakým spôsobom sa cítil ohľadne Rona, keď ten bol chrabromilským prefektom na dobrej ceste k postu primusa a Harry bol kapitán a strážca slizolinského metlobalového tímu.
"Povedal som tvojej tete, že doprajem Dunkirkovi trochu pohybu," povedal pomaly. Pozrel na oblohu, ktorá bola z nádvoria sotva viditeľná. "V týchto dňoch sa dosť skoro stmieva..."
"Stále mu môžeš dopriať nejaký pohyb. Nebudeme na čaji naveky." Potom ho napadlo niečo, čo by mohlo viesť k pozitívnej odpovedi. "Ginny je tu," povedal jednoducho. Na jeho prekvapenie sa Draco zamračil.
"Och, jasne. Prišiel si sem len preto, že ťa o to Ginny požiadala. Mal som vedieť, že ty by si ma v skutočnosti na čaj nezval."
Harry prehltol. Vlastne teraz keď o tom premýšľal, Ginny by asi nebola vôbec potešená, že uvidí svojho priateľa. Mal na to myslieť. Ale akosi, to ako Draco vyzeral pri hre so psom... šťastný a zároveň tak osamelý...
"No tak chceš ísť alebo nie?" spýtal sa a snažil sa znieť podráždenejšie než bol, neochotný povedať druhému chlapcovi, že pozvať ho do útulnej obývačky bol v skutočnosti jeho nápad. Keby mal Draco podozrenie, že to on, Harry, a nie jeho priateľka, k nemu cítil vľúdnosť, nikdy by to neprestal vyťahovať. A tiež by to nevyzeralo dobre pre Ginny.
"Hej, myslím, že môžem. Šálka by mi prišla vhod." Vyrazil za Harrym k dverám do Maggiinej obývačky, ale Dunkirk s aportom v papuli dobehol k nemu a žalostne kňučal. Draco sa otočil a vzdychol si. Pozrel na znepokojeného psa a zatváril sa rezignovane. "Musím ti to hodiť, však? Tak dobre..."
Nahol sa a jemne Dunkirkovi vzal aport a hodil ho cez nádvorie, potom zúrivo utekal k dverám, ktoré mu Harry nechal otvorené. Harry za nimi zavrel a o pár sekúnd neskôr počul horúčkovité hrabanie psa, nasledované ďalším kňučaním.
To podnietilo Maggie prísť k dverám. "Ách," povedala súcitne, keď videla Dunkirka pozerať sa na Draca cez okno, oči veľké, tmavé a prosiace.
"Ako to znovu otvoriť?" spýtala sa Harryho, ako tlačila na okenný rám. Ukázal jej ananás - vďačný, že sa ho nepýtala, ako to vedel - a na to otvorila dvere a nechala psa vojsť.
Okamžite bežal k Dracovi, ktorý ho zdvihol, nechávajúc ho, aby mu na chvíľu oblizoval tvár, než povedal, "Dobre, dobre, stačí." Harry sa pozrel na ostatných ľudí v miestnosti, jasne vyvedených z miery. Harry si všimol, že Ginny pozerala na Draca dosť smutne, a dokonca aj Hermiona ho tentokrát pozorovala so súcitom. Ron sa očividne nestaral na reakcie dievčat na spojenie Draco - Dunkirk; mračil sa. Snape vyzeral, že sa snažil skryť pobavenie a Harry sa divil nad tým, ako mu stále viac a viac pripomínal otčima z druhého života. Možno mohol byť aj tento Severus Snape šťastný.
Keď si Draco sadol, Dunkirk sa mu poslušne usalašil pri nohách, kým sa rozlial čaj a rozdali sušienky a lievance.
"Čo sa ti zatiaľ viac páčilo?" spýtala sa Ginny staršej sestry, kým si liala mlieko do čaju. "Učenie alebo návšteva tried ako študentka?"
Maggie vyzerala zamyslene. "Hm. No, zbožňujem transfiguráciu s profesorkou McGonagallovou. A profesor Flitwick je veľmi príjemný a vždy tak veselý, cítim, že sa s ním skutočne naučím veľa užitočných vecí. Elixíry, na druhej strane," prehnane pokrčila ramenami a vzdychla si, "som mohla vziať alebo odísť..." V kútiku úst jej zaihral úsmev a Snape nadvihol obočie, hoci Harry mohol povedať, že sa na jej hravosť nehneval. Potom poklepala prstom po tarotovej karte na stole. "A keď príde na učenie - no, povedzme, že som rada, že mám tretiakov a štvrtákov a nie starších študentov."
Ginny vyzerala smutne. "Skutočne? Prečo nie? Čo je na nás tak desivé?"
Maggie vyzerala vyplašená. "Och, Ginny! Prepáč. To neznelo veľmi dobre. To len... no, so štvrtákmi zisťujem, že určité veci, ktoré ich profesorka Trelawneyová učila..." Stisla pery. "Nechcem kritizovať, ale povedzme, že by som mohla robiť... a robím... niektoré veci odlišne. Napríklad taroty. O tarotoch sa v treťom a štvrtom ročníku obvykle nič nehovorí a potom začiatkom piateho ročníku začína Sibyla čítaním z kariet. Nemôžeš len tak začať s čítaním potom, čo sa dopoludnia pozrieš do knihy. Musíš zvážiť každú kartu na stole a premýšľať o nej, skutočne sa pokúsiť porozumieť jej výkladu predtým, než sa ju pokúsiš komukoľvek vykladať. Musíš si o nej premyslieť všetky dobré aj zlé stránky, aby si si mohla predstaviť, čo to môže znamenať pre niekoho, komu čítaš, kde sa to prejaví v pozitívnej pozícii, kde v negatívnej pozícii. A tiež keď čítaš pre niekoho iného, porozumením vlastných reakcií na kartu sa môžeš pokúsiť odfiltrovať svoj vzťah ku karte, aby si sa vyhol zapojeniu vlastných problémov do čítania..."
Poobzerala sa a sčervenela. "Och, počúvajte ma. Nikoho to nezaujíma. Prepáčte, nechcela som..."
"Nie, nie," ozval sa náhle Harry a spomenul si, ako mu Trelawneyová čítala z kariet začiatkom jeho piateho ročníka, v ten deň, keď mal pri sebe v triede Sandy a predpovedal, že Parvati by sa mohla dostať do plameňov. "Takže s tretiakmi a štvrtákmi rozjímate nad kartami?"
"A píšu eseje o kartách, nad ktorými sa majú zamýšľať. To by ich malo udržať zamestnaných asi pol roka, pretože zadávam jednu esej na týždeň a potom o nich v triede diskutujeme, aj o symbolike rôznych vecí na kartách. Prichádzajú s niektorými úžasnými myšlienkami. Skutočne si to užívam. Časť z nich je samozrejme dosť netrpezlivá, z toho, čo počuli od starších študentov si mysleli, že budú hneď prvý týždeň čítať z čajových lístkov a vídať veci v krištáľových guliach. Myslím, že časť z nich si myslí, že som trochu pomalá. A chrabromilskí tretiaci sú takí vtipkári! Považujú za veľmi zábavné, aká som dôverčivá, tak mi hovoria komické historky o tom, čo s mágiou môžete a nemôžete zvládnuť... Amy a Andy Donegalové sú zo všetkých najhoršie. Ale to bývajú dvojčatá často."
Ron a Ginny sa dali do smiechu a potom sa k nim pridala aj Maggie. "Och! Zabudla som, že mám bratov dvojčatá. A ty si mi hovorila, že v škole to boli darebáci," povedala Ginny. "Stavím sa, že Amy a Andy sa môžu ísť schovať."
Ron precítene pokýval hlavou. "Ešte si nemala žiadnu z ich sladkostí, však?"
Maggie sa zamračila. "Chcela som, keď som prvý raz šla... myslím keď som sa vrátila... do Brlohu, ale Molly mi to vyrazila z ruky. Vyzeralo to ako obyčajná karamelka..." Harry bol na okamih zmätený, ale potom si uvedomil, že pre Maggie by dávalo zmysel volať Molly Weasleyovú menom, keď už v živote mala niekoho, komu hovorila "mama" takmer dvadsať rokov.
Hermiona vyvalila oči. "Och, bože. Dobre, že si to nezjedla. Harryho bratranec mal raz jednu z týchto jazykoplazých karameliek. Sú nočnou morou!"
Ron pokrčil ramenami. "Dosť ľudí si myslí, že je to psina. Lee hovorí, že odbyt je úžasný."
Konverzácia pokračovala, ale Harry mal akosi problém ju skutočne sledovať. Pil svoj čaj, ale cez okraj videl Ginny, ako na neho pozerá - vyzerala tak zdrvená a opustená, že by urobil čokoľvek na svete, aby ju rozveselil. Slová ostatných vírili okolo neho, ale nedosiahli jeho mozog. Prinajmenšom dovtedy, než mu cezeň prehovorila Maggie.
Si v poriadku, Harry?
Takmer mu padla šálka, takže na seba rozlial trochu čaju. Draco Malfoy sa zachechtal a pokrútil hlavou, ale Harry ho ignoroval.
No, po pravde... nie, nie som.
Ide o Ginny, však?
Kradmo pozrel na Maggie, ktorá sa však nedívala na nikoho a potichu si natierala lievanec. Potom na moment vzhliadla a pozrela Harrymu do očí, než stočila pohľad na svoju malú sestričku, ktorá uprene zízala do hlbín svojho pohára a miešala čaj bez toho, aby ho pila.
Áno.
Maggie hneď nereagovala. Potom vyslala myšlienku k Harrymu. Viem, ten spôsob, ako sa na ňu pozeráš, kedykoľvek ste vy dvaja v rovnakej miestnosti. A cítila som tiež tvoje city k nej. Prepáč, Harry. Musí byť veľmi ťažké chovať city k niekomu, kto už má priateľa...
Má, ale... ale nemiluje ho!
Ale... ja som cítila láskyplné city prichádzajúce od nej. Predpokladala som, že boli pre neho.
Harry bol potichu. Bola to pravda? Skutočne milovala Draca Malfoya? Zbežne kútikom oka pozrel na druhého chlapca. Povedala mi, že ho nemiluje. Vravela, že miluje mňa. A ja milujem ju. Povedala, že sa... o mňa bojí. Bojí sa toho, čo by mohol urobiť, ak by sa s ním rozišla. Na zlomok sekundy ho napadlo, že by nemal pripustiť všetky tieto veci, ale potom si uvedomil, že Maggie, hoci sa vídala so Snapom, sa nechystala byť slepo lojálna ku každému v Slizoline. A mal pocit, že Maggie bola viac než schopná udržať si informácie pre seba.
Vidím. Ospravedlníš ma na moment, Harry?
Harry dopil čaj, potajomky pozeral na Ginny, ktorá mala v očiach prekvapený výraz. Maggie s ňou musí hovoriť, uvedomil si. Zdalo sa, že tie dve nejakú dobu komunikovali bez slov. Harry sa pokúsil venovať tomu, o čom hovorili ostatní; ako obvykle bol Draco nepríjemný a niečím Hermionu naštval a Ron bol na pokraji toho, aby slizolinčana zaškrtil.
"Len si myslím, že Írsko má na Európskom pohári oveľa väčšiu šancu ako Wales alebo Anglicko. Rád by som videl postúpiť Anglicko rovnako ako ostatní, ale povedzme si pravdu, moje nádeje preň boli nedávno zničené," povedal ironicky, ako civel na Rona. Ron zovrel okraj stoličky tak, že mu zbeleli kĺby a Hermiona pomaly sčervenala.
"Tak dobrého hráča ako Ron nemali celú večnosť! Si len žiarlivý..."
Harry znovu stratil niť. Stále tá istá pesnička. Malfoy vedel, ako Rona s Hermionou naštvať a oni mu skočili na návnadu. Vnútorne si povzdychol. Náhle v jeho hlave znovu zaznel Maggiin hlas.
Harry.
Eh, čo?
Ako si možno uhádol, hovorila som s Ginny. Potvrdila, čo si povedal.
Srdce mu poskočilo. To znamenalo... musela povedať sestre, že ho milovala. Stále ho milovala!
Pozrel sa na Ginny a jeho srdce pretekalo láskou, no snažil sa neprezradiť tvárou príliš veľa. Našťastie Draco, Ron a Hermiona sa ešte stále vzájomne dohadovali.
Pozrel sa na Ginny a jeho srdce pretekalo láskou, snažil sa neprezradiť svojim výrazom príliš veľa. Našťastie Draco, Ron a Hermiona sa ešte stále hádali.
"Nemôžem uveriť, že starý Monty Matikár je ešte stále činný. Myslím tým, nemal by už byť na dôchodku? Podľa mňa fakt, že ťa najal, Weasley, len potvrdzuje, že začína senilnieť..."
Harry, ozvala sa Maggie znovu, a skúsila sa znovu získať jeho pozornosť; Ron zvýšil hlas a pre Harryho bolo ťažké sústrediť sa na čokoľvek iné.
Hej. Som tu.
Niečo som o tom čítala, a... chcela by som niečo skúsiť. Budem sa snažiť byť médiom pre teba a Ginny, takže sa porozprávate. Nie ako obvyklý rozhovor média, ale... sprostredkujem ti to, čo mi Ginny povie a to, čo povieš ty, sprostredkujem jej. Budem sa snažiť zostať absolútne mimo. Nechcem odpočúvať, alebo také niečo. Povedala, že vy dvaja sa nemôžete naozaj slobodne porozprávať, tak snáď to trochu pomôže? Stačí si len predstaviť môj mozog ako tunel, čo vám umožní dočasné stretnutie...
Harry cítil, že „Vďaka tisíckrát“ by nikdy nestačilo za to, čo pre nich Maggie robila. Otočila sa na Severusa Snapa, ktorý ticho sedel vedľa nej a s pobaveným výrazom v tvári počúval hádku Rona, Hermiony a Draca. Povedala mu: "Nechcem byť hrubá, ale cítim ako na mňa prichádza migréna. Zavriem na pár minút oči a urobím vizualizačné cvičenia, často mi to pomáha, robievala som to dlhé roky. Nechcem, aby si niekto myslel, že som bola hrubá a zaspala som, alebo také dačo. Pokračujte, budem v poriadku.“
A s tým sa oprela, zavrela oči a vyzerala veľmi pokojne. Harry si nalial ešte trochu čaju, snažil sa vyzerať veľmi uvoľnene a nepozerať sa na Ginny. Náhle si Ron vybral práve tento okamih, aby na neho začal hovoriť.
"Harry - potĺka sa Ludo Bagman tiež okolo, keď máš tréning? Bol s nami párkrát dolu v Kente. Dosť hovoril s Montym. Myslíš, že by som sa mal báť?"
Harry pokrčil ramenami. "Len ak ťa požiada, aby si vzdal hru a uvidíš za ním svorku raráškov... Aj na našich tréningoch párkrát bol. Myslel som, že to bolo kvôli jeho práci na ministerstve, na oddelení kúzelníckych hier a športov. Však vieš."
Draco Malfoy sa zamračil. "Fixľovať hru? Určite nie. Mám na mysli-- to by bolo neetické. Mysli na jeho postavenie."
Hermiona na neho prenikavo pozrela. "Vzhľadom na to, kto je tvoj otec, rozprávaš niekedy dosť naivné veci."
Teraz Slizolinčan vyzeral, ako by sa práve prebudil. "Myslíš--"
"Ty si to nevedel!" zadúšal sa Ron smiechom. "Ale no tak, to všetko počas Trojčarodejníckeho turnaja--"
Harry.
Strhol sa; hlas v jeho mozgu znel ako Maggiin a pritom úplne inak. Pozrel sa krátko na Ginny, ktorá študovala dno svojej šálky. Znova od nej odvrátil zrak.
Ginny? Si to ty? Skutočne to funguje?
Zdalo sa to byť trochu oneskorené, ako boli jeho slová filtrované cez Maggie späť k Ginny. Konečne hlas v jeho hlave povedal, Som to ja. Ach, Harry! Tak veľmi si mi chýbal...
Tiež si mi chýbala. Ale myslel som si... myslel som, že si ma odkopla. Pretože... pretože som povedal, že ťa Malfoy potrebuje, po tom čo urobil Fleur. Myslel som si, že už nikdy so mnou nebudeš chcieť znova hovoriť.
Chcela som s tebou hovoriť každý okamžik každého dňa. Ale mala som strach. Čo sa stalo naposledy, keď sme boli spolu sami...
Jasné, myslel na ňu, stiahol pery do tenkej linky a vzal si sušienku. Pozrel na Maggie, so zavretými očami sa opierala o operadlo pohovky, dve malé zvislé línie sa objavovali a mizli medzi jej obočím, ako sa sústredila na pomoc Harrymu a Ginny komunikovať bez slov. Takže si ma nechala myslieť si, že sme pohádaní, aby sme... aby sme nestratili kontrolu a...
Správne, prízvukovala mu. Ale technicky, stále som na teba nahnevaná za to, čo si povedal.
Uškrnul sa, ale potom skúsil znovu ovládnuť výraz svojej tváre, tak aby si pri pohľade na neho nikto nemyslel, že je blázon. Ron a Hermiona ešte stále zasypávali Draca Malfoya takmer vydieračským plánom, o ktorý sa dvojčatá pokúsili s Ludom Bagmanom a o tom, ako sa Bagman pokúsil pomôcť Harrymu vyhrať turnaj kvôli svojim dlhom u gringottských raráškov. Všetci traja vyzerali, akoby to prežívali, hoci len krátko. Tiež si bol nejasne vedomý Snapovej účasti na rozhovore, prezentujúc im svoj názor na Bagmana (poznali sa zo školy).
Je mi to ľúto Ginny. Niekedy... niekedy si myslím, že v srdci som len sebecký človek. Chcem ťa a chcem mať späť svojho bývalého najlepšieho priateľa, pritom sa správam rovnako, ako keď ním bol. A chcem mať v tomto živote svoju sestru, aby mohla byť s ním a chcem tiež, aby bol Ron mojím najlepším priateľom a chcem, aby boli s Hermionou šťastní.... A chcem, aby Voldemort nikdy nezískal svoje telo späť, chcem aby sa Cedrik prechádzal po miestnosti a rozprával o práci, ktorú mu zohnal jeho otec na ministerstve, chcem aby Sírius nevedel, aký je to pocit byť 12 rokov v Azkabane, chcem, chcem, chcem...
Harry, Harry, ja viem. Ach, ja viem. Stalo sa toľko hrozných vecí.
Teraz sa na ňu pozrel; lenivo miešala tarotové karty, prezerajúc si obrázky, prehadzujúc ďalšiu a ďalšiu kartu... Hodil očkom na ostatných, zabraných do špekulácií o korupcii.
"Fudge? Ó, áno. Môjmu otcovi sa vždy podlizoval. V skutočnosti vie byť dosť zábavný..." vravel Draco Malfoy.
Ginny, pomyslel si. Pozri sa na mňa.
Harry! Ja si netrúfam. Sedí priamo tu!
Prosím! Potrebujem aby si sa na mňa pozrela, keď to poviem, pomyslel si, aj keď technicky to nebudem vravieť, ale myslieť. Nakoniec k nemu zdvihla pohľad a on prehltol, rád, že nemusel rozprávať, pretože mu vyschlo v hrdle.
Milujem ťa. To, čo som povedal v spoločenskej miestnosti... zabudni na to. Bol som... snažil som sa byť nesebecký, tento krát. Pravda je... pokiaľ by si s ním niekedy spala, zbláznil by som sa z toho. Nemohol som to vydržať. Milujem ťa a nechcem, aby sa ťa dotýkal...
Och, Harry. To je to, čo som od teba chcela počuť...
No, technicky som to ešte nepovedal...
Začul smiech vo svojej hlave. Milujem ťa, Harry...
Milujem ťa, Ginny.
Teraz sa snažil nasmerovať svoje myšlienky na Maggie. Môžeš otvoriť oči, Maggie. Ďakujem ti za pomoc.
Rado sa stalo, Harry.
Otvorila oči a posadila sa. Severus Snape ju ustarane pohladil po ramene. "Cítiš sa lepšie?"
Usmiala sa na nich dvoch. "Oveľa, toto nikdy nesklame."
Harry využil chvíľu ticha a skočil im do začatej konverzácie. "Každopádne, spomínam si, že Rita Skeeterová mi vravela, že vedela o Ludovi Bagmanovi veci, z ktorých by mi vstávali vlasy dupkom..."
Všetci na neho zízali.
Ron si odkašľal. "Ehm, Harry teraz preberáme hodiny Kúziel. Kde si bol?"
"A boli to moje vlasy, o ktorých Rita vravela, že by vstali dupkom. Ako vždy to samozrejme prekrútila na môj vzhľad..." povedala Hermiona a znelo to urazene, ako by sa to práve stalo. Ron sa zazubil a svojou veľkou rukou jej rozstrapatil kučery.
"Milujem tvoje vlasy..."
Hermiona ho tresla po prstoch, ale kútiky sa jej potešene roztiahli. Harry sa začervenal. "Och. Ja som, ehm, počúval niečo, čo mi vravela Sandy. Prepáč, nedával som pozor."
To samozrejme znamenalo, že Sandy prehovorila. "Prečo klameš, Harry Potter?" opýtala sa.
Chabo sa na nich usmial. "Aha. Počujete to? A je to tu zas. Ona je dosť ukecaný had."
"Ale ja som ju predtým nepočula," povedala Hermiona a zamračila sa.
"Nemusí mať vysokú mienku o veštcoch," vyhlásila Sandy, "ale to dievča nie je hlúpe." Harry si pomyslel, že by asi nebol dobrý nápad vziať ju von a uškrtiť ju.
"Všetci ste sa bavili tak hlasno, že ste nemohli počuť trochu syčania..." povedal rýchlo.
"Tak," povedala Hermiona a nadvihla obočie. "Niečo zaujímavé?" Harry vedel, čo má na mysli. Premýšľala, či mala Sandy videnie.
"No, nie. Len sa na niečo pýtala. Ľudský svet je pre ňu sále trochu mätúci, tak sa ohľadom neho pýta."
"Naozaj bývam často zmätená, napríklad z tvojej potreby klamať," povedala Sandy šibalsky. Harry sa snažil nemračiť.
Hermiona sa na neho prešibane pozrela. "Ale ja som ťa nezačula zasyčať jej odpoveď. Len si zízal na svoj čaj."
Harry sa nestaral spôsob, akým na neho všetci hľadeli. (S výnimkou Ginny a Maggie.) "No-ja..."
"Obávam sa, že ste neodviedli veľmi dobrú prácu, Potter, ohľadom kamufláže," povedal Snape hladko. Harry na neho v panike pozrel. Kamufláž. Povedal, že niečo skrývam. Och, chlap jeden, môže to všetko pokaziť... "Stáva sa to zvykom. Minulý týždeň, keď ste boli zahľadený do prázdna počas mojej hodiny, ste takmer pridal ďalší badián* do vášho Elixíru dôverčivosti, ktorý by sa zmenil do tak smrtiaceho jedu, že jediná kvapka na pokožku by vás mohla zabiť. Ak by si slečna Grangerová nebola všimla, čo ste sa chystal urobiť, nemusel by ste byť už medzi živými. "
Harry, vďačný, sa na neho slabo usmial. Mohla mu Maggie niečo povedať, bez slov? Fajn, pomyslel si. Budem za hlupáka. Pozrel sa na Draca Malfoya, ktorý obrátil oči v stĺp. Prečo nemôžeš byť ako Draco, ktorý bol mojím priateľom štrnásť rokov? Pomyslel si. Prečo musíš byť taký hajzel?
"Dostali ste ma. Len som bol veľmi unavený..."
Ron sa zasmial a potľapkal ho až prisilno po chrbte. "Čudoval som sa, prečo si bol tak potichu." Kývol na Ginny. "A ty si bola tiež nezvyčajne tichá. Aký je tvoj príbeh?" Harry nedokázal povedať, či mal podozrenie. Našťastie, aspoň pokiaľ Harry vedel, dokonca ani so svojím vlkolačím sluchom by nemal byť schopný odpočúvať telepatické rozhovory.
Ginny stále miešala tarotové karty. "Ach, ja si len prezerám Maggiin balíček. Jej karty majú iné obrázky ako moje. Vidíš?" povedala slabo, zdvihla jednu z kariet, prehltla a dúfala, že jej uveria.
Harry si všimol, že ďalšia karta, ktorú zdvihla, bol okrídlený lev. Karta, o ktorej Trelawneyová tvrdila, že reprezentuje jeho, keď mu z nich veštila. Nepamätal si veľa z jej výkladu – v tom čase v jej schopnosti nemal veľkú dôveru – ale tú kartu si pamätal.
Pozrel sa na Maggie. "Ktorá je to karta?" spýtal sa jej ľstivo. "Odtiaľto nedovidím na číslo."
Opatrne zdvihla kartu z Ginninej ruky. "To je číslo päť: Mystik. Nazývaný tiež Veľkňaz. Zvyčajne jedna z kňazských kariet ukazuje niekoho podobného kráľovi alebo vládcovi na tróne. Ale toto je Sibylin balíček. Vravela mi, že ho kúpila v Benátkach. Pravdepodobne nejaká benátska čarodejnica alebo kúzelník vytvoril balíček s takto vyzerajúcim veľkňazom, pretože okrídlený lev je symbol svätého Marka, patróna Benátok. Vidíš knihu pod jeho labou? Je položená na benátskej vlajke. Tí vlajka je v skutočnosti celkom pekná, celá šarlátová a zlatá. Veľmi podobná chrabromilským vlajkám, ktoré som videla na hrade až na to, že lev na benátskej vlajke má krídla a knihu."
Harry sa zamračil. Benátky? Bola tam nejaká spojitosť s Richardom Chrabromilom – ktorého animágska forma bol taktiež zlatý griffin – a Benátkami? Poznal niekoho, kto mal príbuzných v Benátkach, vedel, že poznal, ale koho? Ako namáhal svoj mozog a snažil sa spomenúť si, konverzácia sa začala opäť točiť okolo neho...
~ ~ ~ ~ ~
Zatiaľ čo jedol svoju večeru, Harry mal pocit, ako by mu niečí pohľad vypaľoval diery do zátylku. Nakoniec podľahol pokušeniu a obzrel sa, zbadal Mariah Kirknerovú s pohľadom prišpendleným na ňom. Prehltol a premýšľal, či ho mohla zaklínať kliatbou tak, aby z večere ochorel. Práve mal v hrdle jedlo a teraz zistil, že má problém ho prehltnúť. Snažil sa bojovať proti rastúcej panike, keď sa postavila a pristúpila k chrabromilskému stolu. Čo ak sa ma spýta, ako som vedel, že bol amulet v jazere?
"Móžem s tebú minutkú pohovoriť, Harry?" riekla svojim spevavým prízvukom. Prikývol a ona pokynula hlavou do vstupnej haly. "V súkromí."
Dean a Seamus vedľa neho sa začali chovať ako desaťroční; Dean vrazil Harrymu lakťom do rebier a spustil "Bež do nej!"
"Don Juan opäť v akcii" povedal Seamus a snažil sa, aby znel ako jeho obľúbený americký komik. Harry sa zamračil, imitovaného komika nemal rád. Vstal a nasledoval ju, zatiaľ čo Dean a Seamus spoločne s niekoľkými mladšími študentmi začali pokrikovať a hvízdať. Harry hodil letmý pohľad na Ginny, ktorá zjavne nebola zo situácie nadšená.
Potom, čo sa ocitli vo vstupnej hale, sa Harry podráždene otočil na Mariah. "Čo je?" vyštekol. Ale ochabol, keď si spomenul, aká bola rozrušená, keď zistila, že Ginny nosí amulet.
"Nie tu," povedala a poobzerala sa po vstupnej hale. "Kúsok ďalej..." Začala stúpať po mramorových schodoch a Harry ju nasledoval až do chodby pred záchodmi Umrnčanej Myrty, kde robili naťahovacie cviky vtedy, keď si Mariah všimla Ginnin amulet. Nervózne poťahovala svoj habit, hneď ako sa zastavili. "O nič nejde, naozaj," povedala a jej hlas sa triasol ako by chcela vravieť opak. "Ja len - mám naplánovaný tést z elixírov. Je to v utorok. Problém je v tom ... Mám v pondelok štvrtú nočnú hliadku, čo je vlastne v utorok o pol pátej ráno. Scela som sa ťa opýtať, či by sis ju so mnou mohol vymeniť. Ty máš štvrtú hlídku neská. Mohel by si si zajtrá ráno trochu prispat a ja by sem si vzala o pol pátej tvoju smenu. Ty by sis zas vzal hliadku v to ráno, co mám tést, takže by som na nem mohla byť vác čulá."
Harry ju skúmal. To je dôvod, prečo ho musela ťahať hore po schodoch? Lebo si s ním chcela vymeniť hliadku? "To je všetko? Len si medzi sebou prehodíme hliadky o štvrtej? Pôjdeš dnes večer na moju a ja v pondelok na tú tvoju?" Prikývla. Kývol späť. "Dobre, platí. Ja mám zajtra aj tak tréning kvôli nedeľnému zápasu, takže vstávať na štvrtú smenu o pol piatej je asi to posledné, čo potrebujem."
Usmiala sa na neho a on si všimol, že pri tom mala na oboch lícach jamky. "Vidíš? Hodí sa nám to obom." Cítil sa divne a pri pohľade na ňu sa mu zatočila hlava, ani nezbadal, že stála v jeho tesnej blízkosti, dokiaľ nepoložila jednu zo svojich rúk - v bezprstových rukaviciach - na jeho rameno. Bol si vedomý toho, ako jej temne žiarili oči, ako krásne neupravené boli jej husté tmavé vlasy, ako pekne jej na tele sadol habit. Vyzerala oveľa vyspelejšie a zrelšie, než keď ho požiadala na Ceilidh, vtedy bola len štvrtáčka...
Náhle potriasol hlavou, akoby si ju chcel prečistiť, a ona od neho so smiechom odstúpila. "Vďaka, Harry. Uži si svoje leňošení."
Díval sa za ňou keď stúpala dolu schodmi a premýšľal, prečo sa cítil tak zvláštne a nadnesene. Bolo to skoro ako keď bol pod kliatbou imperius, ale nie tak celkom. A prečo by sa ho snažila prekliať kvôli výmene hliadky? Bol veľmi zmätený. Nemyslel si, že by ho prekliala, ale prečo sa potom cítil tak zvláštne?
Otočil sa, prekvapený, keď uvidel Ginny ako stojí pod schodiskom a sleduje ho; jej tvár napovedala, že každú chvíľu prepukne v plač. Myslí si, že sa teraz začnem zaujímať o Mariah, pomyslel si. Došli mu slová; pozeral na Mariah a premýšľal o tom, aká bola krásna, dokonca nádherná. Netušil, kde sa mu v hlave vzali tieto myšlienky, keď bol úplne zamilovaný do Ginny. Nepozrela sa na neho, ale vybehla nahor po mramorových schodoch, rukami si vyhŕňajúc habit. Keď zabočila do chodby, kde sa nachádzal, len sa mihla okolo neho, ako by tam vôbec nebol. Zdalo sa mu, že zahliadol pochodne odrážajúce sa od vlhkosti jej sĺz...
––––––––––––––––––––––––––
Harry cítil, že je v koncoch. Bola piatková noc, a pôvodne plánoval ísť skoro spať, pretože sa chystal vstávať o štvrtej. Teraz keď nemusel, pripadal si zvláštne a neplánovane, sedel pri ohni v zborovni a želal si vedieť, o čo išlo s Mariah. Hermiona bola ako obvykle zamestnaná opakovaním, ale náhle vzhliadla a zamračila sa na Harryho.
"Čo stále robíš tu dolu, Harry? Nemal by si ísť spať? Máš hliadku v štyri tridsať."
"Nie, nemám. Mariah sa so mnou vymenila. Zoberiem za ňu pondelňajšiu noc. Teda vlastne v utorok ráno. Vieš čo myslím."
"Och, kiež by to ľudia robili poriadne..." povedala, znela naštvane, ako vytiahla pergamen z ruksaku a kontrolovala ho, robiac opravy jej obľúbeným brkom. "To znamená, že Mariah a Draco Malfoy majú dnes hliadku o štvrtej spolu..."
Harry sa zamračil. "Draco Malfoy? To nie je jeho obvyklá hliadka, nie? Obvykle má hliadku o štvrtej v stredu, so mnou. Alebo teda vo štvrtok ráno. Vieš ako to myslím."
"Vymenil si ju. A znovu som to zistila z druhej ruky."
"Chystal som sa ti to povedať," ozval sa rýchlo. "Práve som to urobil, nie? O to ma Mariah žiadala," dodal trochu hlasnejšie, kvôli Ginny. Ignorovala ho a nezdalo sa ani, že by počula Hermionine reči o Dracovi a Marian na spoločnej hliadke.
Hermiona si vzdychla, keď odložila pergamen. "Ľudia tu nemajú žiaden zmysel pre poriadok..."
Ron sa na ňu zaškľabil a Harry cítil, ako sa mu zovrel žalúdok. Boli takí šťastní. Ron zjavne považoval jej poriadkumilovnosť za roztomilú (hoci kedysi ho rozčuľovala). S Ginny hrali neďaleko šachy a Harry sa pokúšal nezízať na ňu. Stále sa zdala byť na neho skôr nahnevaná ako rozrušená potom, ako ho našla hovoriť s Mariah, hoci práve vysvetlil dôvod ich stretnutia. Šaškovanie Deana a Seamusa pri chrabromilskom stole tomu tiež pravdepodobne nepomohlo, pomyslel si. Želal si, aby tam bola Maggie, takže by sa mohli porozprávať bez toho, aby ich ostatní počuli.
Potom premýšľal o Dracovi Malfoyovi a Mariah Kirknerovej, o tom, že boli obaja na spoločnej hliadke, o fakte, že si kvôli tomu prehodili zmeny. Niečo plánujú, pomyslel si a vzdychol. Určite nezamýšľajú potulovať sa len tak hore dolu po chodbách. Keby len mohol zariadiť, aby ich Ginny naozaj prichytila spolu! Nie len aby ich videla na mape, ale aby ich naozaj videla spolu, aby Draco a Mariah vedeli, že to vie. Harry si pamätal, aká hrdá bola; keby ich takýmto spôsobom prichytila, musela by sa s Malfoyom na mieste rozísť. Nenávidel predstavu jej poníženia, ale bolo by pre ňu oveľa potupnejšie vidieť jasný dôkaz o Malfoyovej nevere a odpustiť mu, zostať s ním. Okrem toho, odôvodňoval si, Malfoy mu sotva mohol dávať za vinu rozchod, ak by k nemu prišlo preto, že Ginny prichytila svojho priateľa a Mariah pri čine (tak povediac). Hej, pokiaľ si nevšimne, že som jej umožnil "zakopnúť" o ich rande...
Povzdychol si, pozeral do ohňa, nejasne vnímajúc, čo sa deje v šachovej hre Ginny a Rona. Hermiona, v kresle pred ohňom, oproti Harrymu, sklonila pergamen a znovu si ho prečítala. Potrebujem spôsob, ako objaviť ich systém, pomyslel si. Nanešťastie sa zdalo, že tam žiaden systém nebol. Prišlo to z ničoho nič, keď si s ním Mariah chcela prehodiť zmeny. Nebol si ani istý, koľkokrát obaja intrigovali, aby boli spolu na rovnakej hliadke. Uvažoval, že by nechal Hermionu dohliadať na rozvrh hliadok a na všetky zmeny, ktoré sa v ňom urobili.
Znovu pozrel na Ginny; práve kráľovnou vzala Ronovi jazdca. Neuvedomil si, že jeho pocity sa mu odrážali v tvári, kým Ron neurobil ťah. Vzhliadol a očami sa stretol s Harryho.
Harrymu poskočil žalúdok, keď zbadal Ronov výraz pochopenia; preskakoval pohľadom tam a späť medzi Harrym a Ginny.
"Ginny," ozval sa náhle, "musím sa s Harrym o niečom porozprávať. Budeme pokračovať, keď sa vrátim." Postavil sa a schmatol Harryho za rameno. "Poďme, Harry."
Harry sa vyhrabal na nohy a nasledoval Rona. Nemohol ho zastaviť, aj keby to skúsil. Neodvážil sa pozrieť na Ginnny, ako ho Ron ťahal hore točitým schodiskom do ich izby.
Ron zabuchol dvere a obrátil sa k najlepšiemu priateľovi. Spočiatku neprehovoril, potom začal pochodovať a rukami si prehraboval červené vlasy, až sa nakoniec zastavil.
"Kedy si mi to plánoval povedať, Harry?"
Harrymu bolo jasné, o čom hovoril. Posadil sa na okraj postele a pozeral si na ruky. "Neviem. Mal som ti to povedať, keď si ma v to ráno v Kančom konci zavesil dolu hlavou?"
"Č-čo?" prskal Ron. "Takže vy dvaja ste skutočne..."
"Nie, Ron! Hovoril som, že to bolo krátko na to, ako som prvý raz povedal Ginny o mojom druhom živote, a to je pravda. Ale je tam niečo ďalšie, o čom sme tiež hovorili... mimochodom držali sme si jeden od druhého odstup."
Ron naňho prefíkane pozrel. "Prečo si myslím, že to nebolo kvôli mne?"
Harry vzdychol. "Máš pravdu. Nebolo. Hneď to vysvetlím."
"Takže o čom ďalšom ste vy dvaja hovorili?"
Harry prehltol, pamätal si, aký šťastný bol, keď ju počul povedať tie slová. "Povedala mi, že Draca Malfoya nemiluje. Že miluje mňa."
Ronovi poklesla čeľusť. Potom sa spamätal, na tvári sa mu objavil široký úsmev a náhle schmatol Harryho do drvivého objatia. "Už žiaden Malfoy! To je úžasné! Desil som sa, že by sme museli toho blbca znášať celé roky! Vieš Harry, žarty bokom, bol by som radšej, keby si bol s Ginny ty. Vieš to, nie?"
Harry cítil neuveriteľnú vďačnosť, že mal Rona za priateľa. Potľapkal ho po chrbte a ponuro sa usmial. "Viem, Ron. A mimochodom, viem, že ochraňuješ Ginny, pretože ju miluješ a nechceš, aby bola ranená. Je to prirodzené. Rovnaké impulzy som mal ohľadom vlastnej sestry."
Ron sa zasmial. "Až na to, že tvoja sestra mala len troch bratov. Ginny má šesť. Plus je tam Maggie; s Ginny sú teraz tiež spojené."
"Inými slovami, musím prejsť konkurzom u všetkých siedmych, plus u vašich rodičov."
"Takže žiaden tlak." Potom Ronov úsmev zvädol a pozrel sa na Harryho nepriateľským pohľadom. "Počkaj minútku. To bolo takmer pred dvomi mesiacmi. Prečo je stále s Malfoyom? A tak sa o teba bála, keď si mi s Hermionou ukázal mysľomisu, a pribehla sem... Myslel som len... nazvala ťa priateľom..."
Potom náhle schmatol Harryho za habit a pritlačil ho ku stene. "Moja sestra ti vyliala srdce a ty si ho podupal? A teraz si to rozmýšľaš?"
Harry na neho zazrel. "Daj ma dolu, Ron," povedal vyrovnane, snažil sa zahnať pocit, akoby dával príkazy Tesákovi. Priateľ mu neochotne vyhovel, ale stále sa na neho pozeral podozrievavo. "Myslíš, že by ma Ginny na druhý deň v Kančom konci nazvala jej priateľom, keby mi vyznala lásku a ja by som jej neodpovedal? Samozrejme, že som jej povedal, že ju milujem. A nebolo to prvý raz. Vedela, čo k nej cítim. Vedela to takmer rok."
"Rok! Ale... nerozišiel si sa s Hermionou až do mojich narodenín!"
Harry na neho vzhliadol, ruky prekrížené. "A ty s Hermionou ste sa neskoro v noci túlili v spoločenskej miestnosti."
"Netúlali sme sa..."
"Myslel som túlili. Áno, áno, povedal som Ginny, že ju milujem, hoci som bol ešte stále s Hermionou. Mal som sa s ňou rozísť. Ale neurobil som to, pretože si mi povedal, že by som mal, pamätáš? Bol som tvrdohlavý a ty si bol blbec. Myslel som, že toto sme si už vysvetlili."
"Veď hej, v poriadku."
Harry vzdychol. "Pozri, začali sme spolu lietať. Išiel som po vyučovaní na Astronomickú vežu a Ginny sa na mne viezla, keď som bol griffin. Zvykli sme si na vyčistenie hlavy chodiť dolu do lesa a rozprávať sa, alebo sme si ľahli a pozerali na oblaky... a jedného dňa bola napadnutá smrtochvatom (smrtiplášťom), ktorý utiekol Hagridovi. Vyčaroval som patronusa a utiekli sme späť do hradu. Keď sme pristáli, bol som tak rád, že bola v bezpečí a-a pobozkal som ju. A ona ma pobozkala späť." Harry bol rád, že bol Ron príliš šokovaný, aby ho udrel. "J-ja som si bol tak istý, že ma milovala. Ale odstrčila ma a povedala, že sa viac nemôžeme stretávať. Keď som jej potom povedal o mojom druhom živote... vieš, to bol dôvod, prečo som ráno vošiel do jej izby. Zvykla to byť moja izba. V každom prípade, keď som jej všetko povedal, nechcela mi viac klamať. Rozhodla sa, že so mnou viac nemohla chodiť lietať, pretože sa bála, že by to Draco Malfoy mohol zistiť a nejako sa mi pomstiť. Preto sme nemohli sedieť príliš blízo seba, pre prípad, že by Malfoy držal svoj amulet..."
"Čo? O čom to hovoríš? A prečo si Ginny vrátil amulet, ktorý ti dala? Nebol to darček k narodeninám?"
Harry zase vzdychol. "Áno, to bol. A našiel som ho aj v mojom druhom živote. Mal som ho z jazera, pamätáš? A potom keď som bol v Godricovej úžľabine, hovoril som so svojím ja - to som tiež tebe a Hermione spomenul, ale ešte ste to nevideli – a dal som ho sám sebe. Chcem povedať, moje ja z iného života ho dalo tomu ja, ktoré práve prišlo z nádražia King's Cross. Takže keď som potom s tebou nastupoval do vlaku, mal som dva. Jeden som už mal a ten druhý bol od... od cestovateľa v čase. Odo mňa. Pokúšal som sa jej ho dať na Vianoce a vtedy som jej prvý raz povedal, že ju milujem. Odmietla si ho vziať. Neskôr, keď sme zachránili Snapa, som sa rozhodol zmieriť s tým, že je s Malfoyom a dal som oba amulety jemu, aby ich s Ginny nosili ako pár."
"Stále nerozumiem. Čo to má čo robiť s vami dvomi a sedením blízko seba?"
Harry zanariekal. "Keď Ginny prvý raz išla kúpiť ten amulet, rozhodla sa vraj kvôli tomu, že ma videla ako ho držala. Videla ma v tej chvíli na Privátnej ceste."
"Videla ťa?"
Harry prikývol, pery stisnuté do tenkej čiarky. "Kiežby som tomu vtedy lepšie rozumel. Myslím, že ma mohla vidieť, pretože... pretože ma miluje. Keď som sa prvý raz dotkol toho amuletu, nevidel som nič. Ale kedykoľvek som ho držal, cítil som sa... lepšie. Spokojne. Pokojne. A pripomínalo mi to Ginny, pretože mi ho dala. Vlastne myslím, že ma Hermiona podozrievala, že ma nútil myslieť na Ginny, a preto nechcela, aby som ho mal keď sme prvý krát..."
Harry letmo pozrel na Ronovu tvár a náhle sa s prehltnutím odmlčal. "Uhm, to je jedno. V každom prípade, je si dosť istá, že ju Malfoy môže vidieť, keď drží svoj amulet, preto sme zostali oddelení. V tú noc mi tiež povedala, že ma miluje a že vedela, že ju Malfoy podvádzal..."
Ronovo obočie vyletelo nahor. "Môže ju vidieť kedykoľvek chce? A ten bastard moju sestru podvádza?"
"Bol by si radšej, keby spal s ňou, alebo keď spí s niekým iným?"
Ron zaváhal. "Eh, dobre. Dobrý postreh. Ale ak ju podvádza, ako ju môže vidieť cez tú amuletovú vec? Ako ju môže milovať a robiť to?"
"Neviem..." Harry sa čo najlepšie snažil vysvetliť priateľovi Ginnyine dôvody, prečo zostáva s Malfoyom. "A nie je to tak, že by som predtým neuvažoval podobne. V piatom ročníku som myslel, že Ginny by mohla byť tým jediným, čo by Malfoya udržalo na správnej strane. A on dostal svojho otca do väzenia."
"Vo vlastnom záujme," zhodnotil Ron. "Ako všetko, čo robí."
"Hej. Súhlasím. Ale-- teraz vieme o Kúzle poslušnosti. To veci komplikuje."
Ron sa zaksichtil. "Zabudol som na to. Sakra. Máš z pekla šťastie, že ho na sebe tiež nemáš."
"Hej, ja viem. Chcel som kričať frustráciou, keď som nemohol Riddla omráčiť alebo niečo podobné. Bol som tak blízko k náprave časových línií a myslel som, že všetko čím som prešiel, aby som sa vrátil do noci smrti rodičov, bolo zbytočné..."
Ron prikývol. Harry jemu ani Hermione neukázal stretnutie s Riddlom, ale popísal ho. Hermiona bola zdesená, keď povedal, že sa pokúsil použiť Avada Kedavra... ale zároveň rozumela. Ron nebol vôbec zhrozený. Zahlásil, že by urobil to isté.
Potľapkal Harryho po chrbte. "No, zvládol si dať veci znovu do poriadku a keby si to neskúsil a nezlyhal pri pokuse Riddla prekliať, ani by sme nevedeli, že Malfoy na sebe toto Kúzlo poslušnosti má."
"Nie, to moja mama, pamätáš? V jaskyni mi to povedala, skôr ako sa ťa pokúsila zabiť. To preto sa ťa snažila zabiť, pretože ak by som dostal priamy rozkaz a odmietol ho vykonať, zomrel by som."
"Och, správne..."
"Aj tak. Začínal som mať pocit, že v tom druhom živote zostanem uväznený už navždy..."
Ron cieľavedome tlesol rukami. "Čo musíme urobiť je rozdeliť moju sestru a Malfoya bez toho, aby to malo čo robiť s tebou."
"Preto som bol rád, že Katie sa rozhodla povedať Ginny o Felice. Dúfal som..."
"O kom?" Harry mu vysvetlil incident z labyrintu so živým plotom.
"Prečo, ten malý..." jedoval sa Ron. "A čo potom napísal v tom liste?" Harry mu to vysvetlil.
Teraz jeho priateľ znovu pochodoval, prehrabujúc si prstami vlasy, sivý prameň mu zakaždým padol dolu na obočie. Harry si zrazu všimol, že niekoľko šedín bolo aj v jeho brade, takže Ron vyzeral skôr ako tridsiatnik či štyridsiatnik, než tínedžer.
"Nemôžem uveriť, že si mi nepovedal, ako Malfoy osúložil každé dievča v Anglicku!"
Harry sa zaksichtil. "Vedel som len o tejto jednej. No, a o Mariah. Až na to, že neviem určite, ako ďaleko to zašlo."
Ďalšie chodenie a prehrabávanie vlasov. "Musíme nájsť spôsob, ako ich rozdeliť, Harry."
"Nemyslíš, že to viem? Prečo sa podľa teba snažím vymyslieť, akým spôsobom by ich Ginny mohla prichytiť? Je príliš hrdá, aby sa s ním nerozišla, ak k tomu príde."
Ron prikývol, zatiaľ čo sa prechádzal. "Správne. Ale ako to urobiť? Nemôžeme byť hore dvadsaťštyri hodín denne a sledovať mapu..." Ešte chvíľu chodil, potom zastal. "Viem! Môžeme to urobiť na zmeny. Vezmem si dni, ty môžeš noci..."
"Neblázni, Ron. Väčšinu toho času nemôžu nič robiť. Mali by sme ich sledovať v inkriminovanom období. Ako dnes večer, napríklad. Obaja si prehodili hliadky, takže budú na tej o štyri tridsať ráno, pritom ani jeden z nich obvykle v tej dobe nehliadkuje. Jediný problém je, že mám dosť problém vstať na jednu z týchto hliadok o štvrtej. Už som si skúsil nastaviť hodiny, aby som ich počas hliadky skontroloval, ale vôbec som nepočul zvonenie. Neville mi na druhý deň povedal, že ich musel vypnúť. Spal som ako zabitý. Čo skutočne potrebujeme je nejaký zaručený spôsob, ako sa zobudiť v konkrétny čas..."
Teraz Ron pochodoval po podlahe a mrmlal si, "Čas, čas, čas..." Zastavil a tvár sa mu rozjasnila. "Viem! Od tej doby, čo si nám povedal o - tom v mysľomyse - Hermina hľadala časové kúzla. To jedno, čo si s Riddleom urobil, ju skutočne fascinovalo. Dostala od McGonagallovej povolenie vziať si knihu zo Zakázanej sekcie, kde je aj kúzlo Tempus Fugit. Stavím sa, že je tam nejaký druh budíkového kúzla, ak si vyšetríme čas pozrieť sa na to."
Harry bol skeptický. "Budíkové kúzlo? No tak. Tempus Bonae Voluntatis je komplikované tandemové kúzlo, a Tempus fugit je čierna mágia. Pochybujem, že jednoduché budíkové kúzlo by bolo v rovnakej knihe."
"Prečo nie? Je to časové kúzlo. Nemôže uškodiť spýtať sa. Preberiem to s Hermionou. Poviem len, že sa môj budík rozbil a chcem sa uistiť, že každý deň vstanem načas na ranný beh."
"Spýta sa, prečo ťa jednoducho nemôžem zobudiť ja. Čo obvykle robím."
"Hmm. V poriadku. Povieme, že tvoje hodiny sú rozbité tiež. Pretože... pretože si ho omylom nastavil na dve ráno, zobudil Nevilla a ten ho nahnevaný šmaril o stenu."
"Tomu nikdy neuverí. Povedz, že to bol Seamus. To by bolo uveriteľné."
Ron pokrčil ramenami. "Fajn. Ale stavím sa, že vie o nejakom časovom kúzle v tej knihy, ktoré nám umožní vstať načas, aby sme prichytila Malfoya podvádzať moju sestru s Mariah."
Harry prikývol. "Najskôr si musíme presne overiť, čo robia. Potom musíme zistiť, kedy nabudúce budú spolu a uistiť sa, že Ginny na nich narazí, a že nebudú mať žiadnu možnosť, aby sa z toho vykrútili nejakým smiešnym príbehom. Pochop, je to asi Ginny, kto si ten príbeh vymyslel, aby sa s ním nemusela rozísť a vystaviť ma riziku. Musíme sa uistiť, že jej neostane nič iné, ako sa s ním rozísť.
"Správne," súhlasil Ron. "Hliadka o štvrtej, hovoríš? To nám nedáva veľa času precvičovať kúzlo, alebo ho najskôr otestovať, či sme ho urobili správne. Pôjdem sa najskôr porozprávať s Hermionou, nech vieme, či o vhodnom kúzle z tej knihy vie."
Harry ho sledoval odchádzať s obavami. Pomyslel si, že nebolo vylúčené, že Ron bol príliš nadšený z pokusu rozdeliť Ginny a Malfoya, takže hrozilo, že by nemusel byť dostatočne rozumný a obozretný.
Zúfalo si pomyslel, Prosím prosím prosím nech to funguje...
~ ~ ~ ~ ~
Ron sa vrátil a plahočil sa po schodoch do siedmackej spálne, vyzeral byť skľúčený a smutný. "Prepáč, že to tak trvalo, Harry. Nejako som zabudol, že som hral šachy s Ginny. Aby som to skrátil, nechal som ju vyhrať." Harry si odfrkol, vedel, aký je Ginny dobrý hráč a Ron na neho okamžite zazrel, než pokračoval. "Pozrel som do Hermioninej knihy." Vzdychol. "Jednoducho budeme musieť skúsiť zostať hore, Harry. Jediná stránka s budíkovým kúzlom je vytrhnutá."
Harry sedel s bradou opretou o ruky. "Skvelé. Čo budeme robiť?"
Ron si sadol na posteľ a nahlas povzdychol. "Predpokladám, že sa budeme musieť sami poobzerať po tom, čo potrebujeme," hlesol unavene.
"Čo? V našich vlastných knihách? Namiesto toho, aby sme sa len pozreli do Hermioninej hlavy?"
Ron prikývol. Bolo by milé, keby im Hermiona mohla poskytnúť riešenie, tak ako už toľkokrát, ako keď sa rozhodla, že vyrobia všehodžús. Ale bolo bolestivo zrejmé, že sa to tentokrát nestane. Harry nepovažoval za rozumné povedať Hermione, čo mali s Ronom v pláne. Vstal a prešiel ku kufru, vytiahol Všeobecnú príručku kúziel, siedmy stupeň a podal ju Ronovi. "Tu, skontroluj túto." Ďalej sa prehrabával v kufri, rozhodol sa, že učebnica Obrany proti čiernej mágii by pravdepodobne budíkové zaklínadlo neobsahovala, rovnako ako História mágie. Učebnica elixírov bola tiež jasne mimo. Potom, na samom dne, našiel knihu, ktorú mu dal Sirius, keď zistil, že Harry mal za domáceho miláčika hada.
"Ja skontrolujem túto," oznámil, posadil sa na posteľ s titulom Kúzelníci, čary a hady od Collen Colubrovej. Keď ju otvoril, pohľad mu padol na venovanie Siriusa: "Drahý Harry. Veľa šťastia k pätnástym narodeninám! Od tvojho krstného otca," a nečitateľný klikihák, ktorý zdá sa obsahoval niečo ako S a B.
Nejakú dobu čítali, keď Harry otočil stránku a videl presne to, čo potreboval. "Ron! Pozri na toto! Poď, našiel som to. Môžeme použiť Sandy. Môžem zaklínadlo položiť na ňu..."
"Čo?" zasyčala na neho Sandy spod rukávu jeho košele, znejúc mierne znepokojene.
"Och, nemusíš sa báť, Sandy. Pamätáš si, keď som na teba počas súboja použil zväčšovacie kúzlo? To nič nie je, nebudeš s tým mať ani trochu problémy," povedal smerom k svojej ľavej ruke.
"Možno by som to mala posúdiť ja..." zakmitala na neho spod košele jazykom. Ron vyzeral popletený.
"O čo ide? Chystáte sa mi to povedať či nie?"
"Správne. Vidíš? Nie je to presne budíkové kúzlo, ale má to časový prvok. Začaruješ kúzlo, aby trvalé konkrétne množstvo času a keď vyprchá..."
"Vidím. Ale... čo to kúzlo konkrétne robí?"
"Nechaj ma sa pozrieť, to mi ešte nie je úplne jasné..."
Chvíľu čítal a potom si uvedomil, čo videl. "Na dopredu určené časové obdobie to zmení to hada na ženu, maximálne na deň." Zaškľabil sa na Rona, ktorý pokrčil ramenami.
"Takže?"
"Takže? Uvedomuješ si, na čo bolo toto kúzlo používané, nie?"
Ron chvíľu pozeral nechápavo, keď mu náhle svitlo, oči sa mu rozšírili. "Jasné," bolo všetko, čo zo seba zvládol dostať.
Harry sa znovu posadil. "Máš pravdu, Sandy. Ty by si mala posúdiť, či mi chceš pomôcť," zasyčal na ňu. "Nechcem, aby si musela byť ženou, ak by si radšej nechcela. A neviem, ako by sme to vysvetlili ostatným chalanom..."
Ron vyzeral byť hlboko zamyslený. "Mohla by sa skryť pod neviditeľným plášťom," navrhol.
"Počkaj, či to správne chápem, Harry Potter," prehovorila k nemu skrytá Sandy. "Bola by som na určitú dobu ženou?"
"Áno. Tak by si ma mohla zobudiť, keď kúzlo skončí. Myslím, keď sa zmeníš späť na hada, dokonca aj keby si vo svojej ľudskej forme spala, mala by si cítiť nejakú zmenu. Potom, keď sa sama zobudíš, mohla by si zobudiť aj mňa. Prepáč, Sandy. Je to hlúpy nápad..."
"To je všetko, čo by som musela urobiť? Keď sa zmením späť na hada, zobudím ťa?"
"Ehm... hej."
Nastalo ticho. Ron zdvihol obočie Harryho smerom ako keby povedal Tak? Urobí to?
Než sa Harry mohol spýtať, Sandy zasyčala odpoveď. "Urobím to."
Harry ju vytiahol z rukáva, podržal si ju pred tvárou a pozeral do jej tajomných očí. "Si si istá?" spýtal sa.
"Áno, Harry Potter. Som si istá."
Prehltol. "Tak dobre. Je to transfiguračné kúzlo. Ako keď sa mením na zlatého griffina. To si už zažila."
"Áno. Verím ti, Harry."
Harry znovu prehltol. Použila len jeho krstné meno. Nevedel, čo povedať, jej jednoduché vyhlásenie ho úplne rozhodilo. "V poriadku," povedal jej. "Len si overím, čo všetko potrebujem urobiť na zvládnutie kúzla."
Podľa knihy si mal predstaviť zjav konkrétnej ženy, ktorý by dal hadovi v jeho ľudskej forme. "Konkrétnej ženy?" spýtal sa Ron.
"Vyzerá to tak," odpovedal, pokúšal si predstaviť, čiu podobu by mala Sandy prebrať ako človek. O niečom takom určite nikdy nepremýšľal.
"Uvedomuješ si," ozval sa Ron hrozivo, "že ak bude vyzerať ako Hermiona, zabijem ťa. Len varovanie. Och, a ak bude vyzerať ako Ginny a ona to niekedy zistí, pravdepodobne ťa zabije ona. Vlastne, ak to urobíš, tiež ťa budem musieť zabiť."
"Ron! Čo myslíš, že sa s ňou chystám robiť? Stále to bude Sandy, môj had! Zabudol si, prečo toto robíme?"
"Nie. Len hovorím.. chcem povedať, že bude v tvojej posteli, nie? Tak aby ťa mohla zobudiť, keď to kúzlo skončí?"
"Hej. Počítam," dodal s nepríjemným pocitom, "že sa uistím, aby som ju premenil na niekoho, s kým by ma nikdy nenapadlo sa vyspať, dobre? Šťastný?"
"V poriadku. Čo Lavender." Harry ho so smiechom udrel po ruke. "Alebo si myslel na Millicent Bulstrodovú?"
"Alebo Pansy Parkinsonovú?"
"Alebo profesorku McGonagallovú?"
To už sa nahlas rozosmiali, každý návrh absurdnejší ako ten predchádzajúci. Nakoniec sa Harry upokojil a znovu pozrel dolu na knihu.
"Tak hej, musíme to brať vážne. Nechaj ma pozrieť si inkantáciu..." Po nejakom čase cítil, že je pripravený to skúsiť. Položil Sandy na posteľ a odstúpil. Skontroloval hodinky; bolo krátko po jedenástej, takže potrebovali, aby kúzlo trvalo päť hodín. Harry vytiahol prútik a snažil sa sústrediť. Namieril prútik a otvoril ústa...
"Tak, kto to teda bude?"
Harry s klapnutím ústa zavrel. Zagánil na Rona, ktorý ho vyrušil z koncentrácie.
"Keď to musíš vedieť, moja mama." Nedokázal to vysvetliť. Hlavne to nemohol vysvetliť Ronovi. Medzi obrazmi matky mu v hlave prevládali tie z doby, keď bol malý, ako deň pri mori, alebo ako ležala mŕtva na dne jaskyne, alebo v prednej časti záhrady v Godrickovej úžľabine. Mohol ju vidieť nažive v iných obdobiach, v jeho mysľomyse, ale väčšina tých spomienok nebola príliš dobrá. Karhala ho v triede elixírov, karhala ho za klbčenie sa so Simonom a Stuartom. Proste potreboval vidieť matku, ako sa na neho pozerá bez toho zachmúreného sklamania v očiach, v očiach, ktoré roky a roky pri pohľade naňho videli len budúceho smoťožrúta. Dokonca aj keď zistila, že nechcel byť takou osobou, bol ten, kto mohol za Stuartovu smrť a tak namiesto toho videl ťažko zastierané obvinenie v jej očiach...
Ron sa zakabonil. "Nebol by som tak nadšený z možnosti vidieť moju mamu neoblečenú..."
Harry vytrestil oči. Zízal na malého zeleného hada a uvedomil si, prečo to Ron povedal. Bežal ku skrini, mumlajúc, "Sakra, sakra, sakra..." zatiaľ čo hľadal nejaké oblečenie, ktoré by si mohla obliecť. Hodil na posteľ košeľu, sveter a džínsy, omotal prikrývku tak, aby zakrývala celú Sandy okrem hlavy a presunul sa späť na svoju pozíciu.
"Tak, Sandy," zasyčal na ňu. "Keď sa staneš človekom... nebudeš mať žiadne šaty," s problémami zo seba vytlačil. "Zatiahnem okolo postele závesy a ty si môžeš toto obliecť, dobre? Myslíš, že to zvládneš?"
"To preto som pod prikrývkou?"
"Áno."
Na Harryho úľavu sa nepokúsila spod prikrývky vykrútiť. Jej mierne hádavá povaha mu začínala pripomínať sestru a usiloval sa zachovať si koncentráciu. Snažil sa udržať v hlave zreteľný matkin obraz, namieril prútik na Sandy a povedal, "Serpentigena per horam quinque effemino!"
Ale nepodarilo sa mu úplne udržať obraz matky, ako vzápätí zistili. Keď sa rozptýlil dym, videl cez opar pozerať zelené oči, rovnaké ako jeho vlastné. Chvíľu mu trvalo uvedomiť si, že nepatrili jeho matke, ale jeho sestre. Na bruchu, pod prikrývkou na jeho posteli, mohli vidieť ležať trochu zmätenú kópiu Jammie Potterovej.
"Fungovalo to," zasyčala na neho Sandy, hýbala sestrinou hlavou a požívala sestrine ústa. Začala vstávať, ale Harry ju zadržal a zatlačil ju na matrac predtým, než on alebo Ron mohli vidieť príliš veľa a potom okolo postele rýchlo zatiahol závesy.
"Ty-ty by si si teraz mala obliecť šaty. Pa-pamätáš?" vykoktal.
"Áno, Harry Potter," zasyčala.
Počul ju šramotiť hore-dolu na posteli, potom na jej okraji. Zdalo sa, že to chvíľu zaberie a než sa objavila, dvere do miestnosti sa otvorili a vstúpili zívajúci a unavení Dean, Neville a Seamus. Harry a Ron sa previnilo otočili.
"Čo to tu vy dvaja robíte?" ozval sa Seamus podozrievavo, keď ich videl stáť pred zatiahnutými závesmi Harryho postele. Potom spoza závesov zaznel syčivý zvuk a traja chlapci, ktorí práve vstúpili do miestnosti, sa zamračili.
"Čo je to, netesniaci balón?" opýtal sa Dean. Harry počul, čo Sandy povedala, ale neodvážil sa zasyčať jej v tomto okamžiku odpoveď; bol trochu rozpačitý z používania parselčiny pred druhými. Začínal si uvedomovať, že pravdepodobne nemohla hovoriť anglicky. Potom na ich zdesenie Harry s Ronom začuli ťapnutie Sandyiných bosých nôh na kamennú podlahu z druhej strany postele. Prešla okolo nej a syčala na neho, "Nerozumiem týmto ukončeniam, Harry Potter. Nie som zvyknutá na to mať končatiny. Alebo prsty. Požadujem pomoc."
Obliekla si Harryho džínsy, ktoré boli dosť voľné a nezapnuté, hoci Harry s radosťou zbadal, že ich zvládla zazipsovať. Vďakabohu si tiež obliekla košeľu, aj keď si ju pridŕžala pri tele rukami. Bolo zrejmé, že pod ňou nič nemá. Seamusovi, Deanovi a Nevillovi poklesli čeľuste.

* https://sk.wikipedia.org/wiki/Badi%C3%A1n_(korenie)

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Kapitola č.13 Chodby Od: sisi - 08.01. 2022
Opět se setkáváme s Jamie Potterovou, bude fajn pozorovat, co to udělá s osazenstvem nebelvírské koleje a se členy pedagogického sboru. Děkuji za překlad, těším se na pokračování.

Prehľad článkov k tejto téme:

Barb LP: ( Jimmi )21.11. 2022Kapitola č.18 1/4 - Líšky
Barb LP: ( Jimmi )06.11. 202217. Palác 4/4
Barb LP: ( Jimmi )30.10. 202217. Palác 3/4
Barb LP: ( Jimmi )18.09. 202217. Palác 2/4
Barb LP: ( Jimmi )23.08. 202217. Palác 1/4
Barb LP: ( Jimmi )16.08. 202216. kapitola 4/4
Barb LP: ( Jimmi )09.08. 202216. kapitola 3/4
Barb LP: ( Jimmi )04.07. 202216. kapitola 1/2
Barb LP: ( Jimmi )05.06. 2022Kapitola č.15 Schody 4/4
Barb LP: ( Jimmi )22.04. 2022Kapitola č.15 Schody 3/4
Barb LP: ( Jimmi )08.04. 2022Kapitola č.15 Schody 2/4
Barb LP: ( Jimmi )22.02. 2022Kapitola č.15 Schody 1/4
Barb LP: ( Jimmi )24.01. 2022Kapitola č.14 Tunely 3/3
Barb LP: ( Jimmi )22.01. 2022Kapitola č.14 Tunely 2/3
Barb LP: ( Jimmi )11.01. 2022Kapitola č.14 Tunely 1/3
Barb LP: ( JSark )05.01. 2022Kapitola č.13 Chodby
Barb LP: ( JSark )05.01. 2022Kapitola č.12 Hradby
Barb LP: ( tigy )05.01. 2022Kapitola č.11. Stanice
Barb LP: ( JSark )05.01. 2022Kapitola č.10. Útočisko
Barb LP: ( maure )05.01. 2022Kapitola č.9. Katedrála
Barb LP: ( JSark )05.01. 2022Kapitola č.8. Aréna
Barb LP: ( Morgana )05.01. 2022Kapitola č.7. Bod zlomu
Barb LP: ( Gift )05.01. 2022Kapitola č.6. Znamení
Barb LP: ( tigy )05.01. 2022Kapitola č.5. Pevnosť
Barb LP: ( florence )05.01. 2022Kapitola č.4. Okna
Barb LP: ( Kelly )05.01. 2022Kapitola č.3. Steny - dokončenie
Barb LP: ( Stela, Kelly )05.01. 2022Kapitola č.3. Steny
Barb LP: ( crazyiiii )05.01. 2022Kapitola č.2. Pod maskou
Barb LP: ( maure )05.01. 2022Kapitola č.1. Skrýš
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )05.01. 2022Úvod k poviedke