Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 34 Večný oceán

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 12.10. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  32jennifer2, adelina, Amoneth, cyrus, eternallife, JSark, Invisible, iway, Monie, Maenea, Sela, Leann, Nuviel, gama, kometa, Tru, Teddy, Petty002, Phee, wanilka, teriisek, HOPE, beruške1, game a Triane.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - Kapitola štyridsaťštyri

Ten oceán riekol, "je mi jedno, čo sa snažíš nájsť, ja nie som láskavý,

zmlátim vašich námorníkoch, vypľuvnem ich pozostatky."

Ach, na prach sa obrátiš, ale oceán je večný.

Dar Williams, "Oceán".

Kapitola 34 Oceán je večný

Ver vo mňa, pretože ja verím v teba - Smasking Pumpkins

Draco Malfoy bol veľa vecí. Rýchlo by priznal, že dokáže byť hrubý, naštvaný, urážlivý, svojhlavý a podlý. Dokázal sa naparovať, nosiť sa, ako keby bol on sám stredom vesmíru a pozerať sa zvrchu na kohokoľvek bez nejakého dôvodu.

Vo všeobecnosti bol rozvážny, inteligentný, istý sám sebou. Zriedkakedy sa dostal do situácií, v ktorých nemal kontrolu a vo vzácnych príležitostiach, kedy sa dostal, stále mal dosť informácii, aby si vytvoril slušný odhad, ako ľudia budú na tú situáciu reagovať, ako sa tá situácia vyrieši.

Mal dva roky na to, aby si predstavoval ten okamih, kedy povie Hermione, čo urobil. Najprv sa príliš neznepokojoval tým, aká by mohla byť jej reakcia. Čím dlhšie ju sledoval, tým ho väčšmi hrýzlo svedomie kvôli jeho skutkom, hoci sotva stačilo na to, aby premohlo jeho vôľu prežiť a dokončiť svoje poslanie.

Po tom, čo sa presťahovala do jeho domu, veci sa zmenili. Jej desivá sila, tvárou v tvár viere, že jej rodičia zomreli jeho rukou, ho ovplyvnila viac než mohol predpokladať. Čím viacej času strávili spolu, tým mu viacej záležalo na nej a napokon aj na tom, ako bude o ňom zmýšľať raz, keď sa dozvie pravdu.

Ako sa približoval čas stretnutia s Voldemortom, Draco zatlačil bokommyšlienky na to, keď Hermione povie pravdu. Mal neodkladnejšie obavy. Ale predtým o tom veľmi veľa premýšľal a nikdy neprišiel k dobrej hypotéze.

Po Voldemortovej smrti bola Hermionina reakcia jediné, o čom premýšľal. Jedna vec, ktorou si bol istý, bola, že bude nahnevaná. Ďalej si netrúfol na kvalifikovaný odhad.

Ona bola taká... nemožná definovať. Nehodila sa do žiadnej z kategórii. Jednu chvíľu si myslel, že ju rozlúštil, ale potom si spomenul na niečo, čo povedala alebo urobila a čo popieralo jeho vysvetlenie.

V skratke, keď dokončil svoj príbeh, bál sa na ňu pozrieť. Bez ohľadu na to, čo robila, bez ohľadu na to, aká nahnevaná bola, musel to prijať. Nebolo nič, čo mohol povedať - nič, čo by povedal. Mala plné právo cítiť čokoľvek, čo cítiť bude a on nemal v úmysle snažiť sa brániť jej v tom.

Pravda bola, že existovali ďalšie detaily, ktoré bolo treba odkryť - realita o predstieraní ich smrti, ako presvedčil Temného pána, aby ju nezabil, vysvetlenie zväzovacieho kúzla - naozaj jej chcel povedať o Ronovi. Ale prevažná časť oznámenia bola doručená.

Neuvedomil si, že prestal hovoriť, až kým nepocítil ťaživú váhu ticha v izbe. Po celý čas rozprávania Draco stále upieral oči na stenu za Hermionou a jej rodičmi. S obrovskými obavami sa odvážil na ňu pozrieť. Doslova na neho zízala s otvorenými ústami. Keby nebola situácia taká vážna, asi by sa zasmial.

Keď sa ich oči stretli, zdalo sa, že sa prebudila z tranzu. Zatvorila ústa, ale stále na neho uprene pozerala, ako keby mu narástla ďalšia hlava. Modrá hlava. Na ktorej potom postupne narástli sedmokrásky. Potom sa odvrátila.

Draco prerušil očný kontakt s Hermionou a pozrel sa na jej rodičov. Jane sa na neho láskavo usmievala, kým Steve sledoval svoju dcéru. Draco chcel v tejto chvíli viac než čokoľvek iné počuť Hermionin hlas. Rozprával skoro pol hodinu, jej rodičia ho občas prerušili, ale väčšinou nechali porozprávať jeho.

Keď sa to ticho stalo dusivým, odkašľal si. Hermionine oči sa prudko vrátili k jeho a zažmurkala.

Potom Jane položila ruku na Hermionine plece. "V poriadku, miláčik?"

Hermiona sa pozrela na svoju matku, slzy v očiach. Dokázala len prikývnuť a potom si oprela hlavu o svoju matku, ktorá dcéru objala okolo pliec a pritiahla si ju bližšie.

"Hermiona," riekol Draco, dúfajúc, že neznel príliš zúfalo. Potreboval vedieť, čo si myslí, ako sa cíti, čo sa hnalo tým, o čom vedel, že je svetelná rýchlosť, v jej hlave.

Tuho zatvorila oči a zhlboka sa niekoľko krát nadýchla. "Ešte niečo iné?" potichu sa spýtala, oči stále zatvorené.

Jej hlas bez citu boľavo zovrel niečo v jeho vnútri. Čokoľvek by bolo lepšie než to - jačanie, plakanie, prekliatie. Ale ona stále mala svoje oči zatvorené, čakala na neho, kým bude pokračovať.

Prikývol. "Šiel som domov a získal som ten elixír zo zásob môjho otca, potom som sa vrátil do tvojho domu. Tvoji rodičia sa dali do polohy, v ktorej si ich našla a potom vypili ten elixír. Čakal som na teba, kým prídeš domov, po tom, čo som vyslal Temné znamenie nad váš dom. Vedel som, že privoláš Rád, keď ho zbadáš, takže som vedel, že nebudeš sama, keď vojdeš."

"Zistil som, ktorú pohrebnú službu použiješ a zohnal som si tam prácu. Postaral som sa, aby som bol v službe, keď nastane rozlúčka. Keď skončila a všetci boli vonku pripravení ísť k hrobu, prekĺzol som do tej miestnosti, dal som tvojím rodičom elixír na znovuobživnutie a do rakiev zatvoril vrecia s hlinou, skôr než som ich zapečatil. Šli sme k miestu pohrebu, aby sme sa uistili, že plán vyšiel bez nejakých ťažkostí a potom som priviedol tvojich rodičov sem."

"Počas tých pár dní medzi ich ´smrťou´ a pohrebom som našiel tento ostrov a kúpil som ho. Strávili sme mesiac stavbou tohto domu a odvtedy sú tu."

Draco sa znova pozrel na Hermionu, ale ona zízala na dvere.

"Ty si bol tam? Na pohrebe mojich rodičov?" spýtala sa. Hermionina myseľ, ktorá sa počas Dracovho príbehu stala neužitočnou a teraz sa pomaly prebúdzala k životu. Ale všetko iné bolo stále pomiešané a toto bolo niečo, na čo sa dokázala sústrediť. Bez toho, aby sa na niečo pozrela, prinútila svoju myseľ spomenúť si na deň, kedy pochovala svojich rodičov. Nútila si svoju hlavu spomenúť si na každý možný detail; miestnosť, ľudia - hlavne ľudia. Bolo tam tak veľa ľudí - bývalí učitelia, Harry, Ron a všetci Weasleyovci, väčšina Rádu, priatelia jej rodičov... iste by si pamätala, keby tam bol Malfoy. Samozrejme, bol by vyzeral inak. Možno mal svoj zvyčajný alias s čiernymi vlasmi a modrými očami? Prehľadávala svoju myseľ, ale bolo tam príliš veľa hmly. Sotva si pamätala, ako sa v ten deň prebudila, obliekla a nastúpila do auta, tým menej každého človeka, ktorý tam prišiel. Sklamane si vzdychla a pozrela sa na Draca. "Nespomínam si na teba."

"Ja som sa nie tak presne prišiel predstaviť."

Teraz Hermionina myseľ uháňala všetkým, čo jej povedal. On predstieral smrť jej rodičov. Predstieral ich smrť. To nedávalo zmysel. Prečo? Prečo?

"Prečo?" dožadovala sa pokojne. "Prečo si toto všetko urobil? Prečo si predstieral ich smrť?" Potom vstala a pozrela sa na postupne na svojich rodičov. "A nemôžem uveriť, že ste toto urobili! Nemôžem uveriť, čomu ste ma vystavili!" Hermiona s prekvapením zistila, že práve jačí na svojich rodičov.

"Ach, miláčik," riekla Jane, venujúc svojej dcére utrápený úsmev. "Vedeli sme, že to bude ťažké, ale nemali sme na výber. Draco nám dal len zopár možností, a odmietol predstierať aj tvoju smrť. Povedal, že by si tu nezostala."

Hermiona stále zízala na svoju matku. "Máte sakra pravdu, že by som tu nezostala. Nemôžem uveriť, že ste to vôbec zvažovali. Ja by som ochotne neprijala byť na dva roky vytrhnutá zo sveta." Oči jej žiarili, keď hovorila, ale oheň rýchlo vybledol na smútok a pozrela sa na svojho otca. "Ale... nerozumiem, prečo ste mi to mi to nepovedali?" spýtala sa.

Draco prehovoril. "Keby si mala akékoľvek tušenie, keby si bola vedela, potom by sa to určite zistilo. Bola by si to niekomu spomenula, alebo naznačila svojím správaním. Vieš, bola si sledovaná. Sledovaná... nami." Prehltol. "Keby si šla k svojim rodičom, keby ti vykĺzlo slovíčko, jeden so smrťožrútov by to nahlásil Temnému pánovi a nás oboch, teba i mňa, by zabili."

"Ale... nie mojich rodičov?"

"Nie, boli pod Fideliovým kúzlom. Jedine ja som mohol prezradiť ich polohu. Ale keby som zomrel, tá ochrana by sa stratila. Temný pán by sa možno obťažoval alebo neobťažoval pokúsiť sa ich nájsť."

"Ach," odpovedala Hermiona, trochu vypustila paru. Bolo toho proste priveľa sa dozvedieť.

"Draco nám stále posielam správy, ako sa ti darí," riekol Steve.

Hermiona sa otočila k Dracovi, oči jej znova horeli. "Čože?! Ty s nimi udržiaval spojenie?" Myseľ jej znova začala kričať a kúsky rozhovorov jej začali zapadať dohromady. Oči sa jej roztvorili. "Počkaj, ten vták... Nový Zéland... Vianoce!" Vložila si hlavu do dlaní a vypustila niekoľko sĺz frustrácie.

Ach, ako Draco neznášal ubližovať jej.

"Začni hovoriť, Malfoy!" dožadovala sa.

Ešte raz sa zhlboka nadýchol, pripravený pustiť sa do toho. "Po celý čas som bol v kontakte s tvojimi rodičmi. Dali mi vedieť, keď potrebovali zásoby a buď som im ich poslal alebo priniesol so sebou. Minulý september ma tvoji rodičia požiadali, či by ťa nejako nemohli vidieť, takže som pripravil tú večeru na Novom Zélande. Počúvali náš rozhovor."

Pri tomto odhalení Hermiona zalapala po dychu a zakryla si rukou ústa. "Ach! To je hrozné! To kvôli tomu si stále hovoril o mojej práci a osobnom živote?"

"Áno, tak aby o tvojom živote počuli od teba."

Hermiona pevne zavrela oči a pokúsila sa spomenúť na ten večer. Vedela, že sa ona a Malfoy hádali; vždy sa hádali. A samozrejme, stála ho 1200 libier. Pozrela sa na svojho otca. "Ach, tati, je mi ľúto, že som sa tak hrozne správala! Nemáš tušenia, ako sme na tom s Malfoyom boli. Chcem povedať, povedala som ti, akí sme boli k sebe zlí v škole, ale..."

"To je v poriadku, miláčik," upokojujúco povedala Jane. "Draco nás varoval, že ty a on stále spolu nevychádzate. Samozrejme, nemali sme predstavu ako veľmi spolu nevychádzate, ale to je v poriadku. Ty si si myslela, že nás zabil a on ťa tam dovliekol, a... chápeme to."

Steve sa zachichotal. "A ten kúsok, čo si vyviedla. Bol som na teba pyšný."

Hermiona sa kvôli svojmu otcovi prinútila usmiať, potom sa znova otočila k Dracovi.

Zobral to ako naznačenie, aby pokračoval. "A Vianoce. Strávil som tu dva týždne a prial si, aby si tu bola miesto mňa ty."

Smutne na neho pozrela. Spomenula si, čo povedal, keď sa ho spýtala, či ide domov na prázdniny. A malá časť z nej, tá časť, čo sa usilovne snažila pamätať na to, že jej naozaj na Dracovi záleží, že ho dokonca miluje, bola rada, že bol medzi ľuďmi, ktorým na ňom záležalo.

"A teraz, aby som odpovedal na tvoju predchádzajúcu otázku. Prečo. Nie som si istý, či toto dá zmysel. Vedel som, že sa to spýtaš, a keďže som mal v Azbakane veľa času premýšľať, toto je to najlepšie, na čo som dokázal prísť."

"Tvoji rodičia mi tú noc dali nádej, drobučký kúsoček nádeje. Dali mi dôvod, ktorý som potreboval, aby som svojím životom pohol novým smerom. V tú noc som bol najhlbšie, ako som kedy bol, tak hlboko, že už som nemohol hlbšie klesnúť. Nastal dokonca okamih, akokoľvek krátky, keď som premýšľal, že proste... skončím. Vzdám to."

"Ach," potichu povedala Hermiona a on sa na ňu krátko pozrel. Ten výraz jej tváre bol výrazom zúčastnenej bolesti.

"Ale ani to som nemohol urobiť. Také myšlienky ma vydesili a ja som od nich bežal tak ďaleko, ako som mohol. Jednako som bol na hroznom mieste. Predstav si, že som bol vo veľkej hlbočine. Mohol som len tak-tak rozlíšiť svetlo nado mnou. Tiež som mohol zostať na tom dne, bez pomoci či konca v dohľade, alebo som sa mohol plaziť k tomu svetlu so všetkým, čo mi zostávalo. Tak som lipol na tom kúsku a keď som sa na druhý deň prebudil, pripadal som si iný. Nie zmenený, nie "napravený", len iný. Bol tu tiež malý rozdiel; nezastonal som, keď som zbadal nakúkať slnečné svetlo skrz závesy. To bolo všetko, čo to bolo. Ale vedel som, že je to iné a že to je to jediné, čo je dôležité. To isté ráno som vytvoril svoj plán, skôr než som sa najedol, obliekol, hocičo, aby som sa dostal z väzenia, ktoré som si pre seba vytvoril. Poháňala ma tá nádej. Tlačila ma, aby som pokračoval.

Študoval som mágiu usilovnejšie, než som kedy študoval, v toľkých odvetviach, v koľkých som mohol a hlavne v tých, ktoré zahŕňali myseľ, vrátane legilimencie a oklumencie, takže som sa bol schopný ochrániť pred pánom a jeho prenikavou mysľou. Študoval som, aby som našiel jeho slabé stránky, a slabé stránky jeho ovečiek. Dozvedel som sa o toľkých z nich, koľko som mohol; prepracovával som si cestičku nahor svojou inteligenciou a prefíkanosťou, osvedčujúc sa môjmu pánovi v mnohých ohľadoch. Jedine zo špice som sa mohol vyhnúť takým podradným úlohám ako zabíjaniu a mučeniu. A jedine odtiaľ som mohol skutočne študovať Temného pána a spoznať jeho myseľ.

Postupne ten kúsok nádeje rástol, až kým sa nestal realitou. Rok a pol som pracoval na tom, aby som zvrhol a skoncoval s Temným pánom, a konečne som dokončil všetku svoju prácu. Pracoval som na tom, aby som myslel na každú možnú stránku, každú možnosť, na ktorú som mohol. Vytvoril som plány; vybral som si teba a Harryho, aby ste mi pomohli. Teba, pretože som mal na starosti tvoju ochranu a mohol som to urobiť ľahšie, keby si bola na blízku. Tiež som vedel, že budem štvancom, keď raz Temný pán zistí, že som zbehol a nebudem sa môcť voľne pohybovať, aby som na teba dozeral. Myslel som si, že som ho opustil navždy; ale unáhlené činy môjho otca, keď zabil tú rodinu aurorov, dožadujúc sa môjho návratu, ma prinútili použiť záložný plán, ktorý som vytvoril. Som si istý, že si na to spomínaš."

Vzhliadol nahor a Hermiona mechanicky prikývla.

"Musel som sa uistiť, že Temný pán pripíše moju neprítomnosť niečomu inému než zbehnutiu. Harry bol jasná voľba; dozvedel som sa o proroctve ohľadne neho a Temného pána, a vedel som, že bez ohľadu na to, ako veľa som vedel, ja by som nebol schopný uštedriť mu smrtiacu ranu. Keď bolo všetko pripravené, vošiel som na ministerstvo a presvedčil Harryho, aby sa ku mne pripojil."

Hermiona znova stratila reč. Hovoril s takou poetickosťou, láskavosťou a horlivosťou; nemohla si pomôcť, aby sa jej jeho slová nedotkli. Znova si jej mozog vybral jednu vec v jeho rozprávaní, na ktorú sa sústredil. Ochrana.

"Hovoríš o tom, že si ma chránil. Sľúbil si mojím rodičom, že budeš. A predsa som ťa počas tej doby to nevidela robiť, ani raz."

"Taká bola predstava." Draco sa zrazu potreboval pohnúť. Nohy mali málo miesta a v ústach mu vyschlo. "Hermiona, nechcela by si niečo na pitie?"

Zažmurkala. "Hmm, áno, prosím," riekla, keď tiež zistila, že má suché hrdlo.

Jane sa chcela postaviť, ale Draco jej naznačil, aby zostala sedieť. "Potrebujem sa trochu natiahnuť, Jane. Pôjdem po to pitie. Chcela by si niečo?" Pokrútila hlavou. "Steve?"

"Nie, ďakujem ti, Draco."

Draco sa presunul do kuchyne a vytiahol dva poháre. Chvíľu zízal do dresu, potom naplnil poháre vodou a vrátil sa do obývačky. Podal Hermione jej pohár a šiel sa posadiť, ale rozhodol sa zostať stáť.

"Taká bola predstava," riekol, začnúc tam, kde prestal. "Nebola by si príliš nadšená, keby si zistila, že som v tvojej blízkosti. Proste som sa ubezpečil, že sa bezpečne dostanem dnu a von z tvojho bytu a k všetkým cieľom medzi tým. Sledoval som ťa z diaľky. Ani raz som nemusel osloviť mukla, kým si bola pod mojou ochranou, alebo čarodejnicu či čarodejníka, čo bolo to, čo som čakal, že sa stane. Veľa smrťožrútov naliehalo na Temného pána, aby zajal teba alebo Rona za účelom nalákať Harryho.

Vedel som, že ťa nenapadne, pokiaľ bude veriť, že sa ukážeš užitočnou, ale nakoniec sa rozhodol ísť po Ronovi."

Hermiona zalapala po dychu.

Draco prikývol, vediac na čo myslí. "Bol som tam, keď bol zranený. Urobil som všetko, čo som mohol, aby som ho udržal nažive. Som si istý, že dokážeš pochopiť, aký opatrný som musel byť počas tej bitky. Keď som ho zbadal v súboji s Rabastanom, vrhol som na svojho strýka jedno hnusné kúzlo. Nezabilo by ho, ale nikto nevedel, kde vzniklo."

Zastal a zhlboka sa nadýchol. Jeho ďalšie slová nezoberie dobre. "Minul som a zasiahol namiesto toho Rona a on spadol na zem."

Hermiona zalapala po dychu a zdvihla ruku k tvári.

Draco rýchlo pokračoval, chcejúc, aby už bolo po tom. "Rabastan ho chcel zabiť, keď som pribehol a odvolal ho. Z toho, ako Ron vyzeral, bolo ťažké povedať, či žije alebo nie; musel som predpokladať, že je stále nažive, pretože som sa nepokúsil zabiť Rabastana. Vyslal som niekoľko iskier z Ronovej polohy, keď som zbadal niekoho z Rádu blížiť sa k nemu."

"Ach, Draco," zašepkala Hermiona. Už sa bola zaujímala, či tam bol, keď zranili Rona, ale nikdy ju nenapadlo, že on by mohol byť tou príčinou. Zistiť, že bol, bez ohľadu, že to bolo neúmyselné, bolo ťažké. Ale pri Merlinovi, už mu odpustila oveľa horšie a nedovolí, aby jej niečo takéto stálo v ceste.

"Väčšinou mal Temný pán oveľa väčšie plány než Pottera. Považoval Harryho len za malú nepríjemnosť, nikdy za skutočnú hrozbu akéhokoľvek druhu, až kým som mu nepovedal o vašom predpokladanom projekte. Na chvíľu si s Harrym robil starosti, ale keď z vášho projektu ihneď nič nevzišlo, zamietol Harryho ako okamžitú hrozbu. Keď bol Dumbledore z cesty, nevidel nič, čo by mu zabránilo v jeho konečných plánoch. Sám si priveľmi nerobil starosti s Harrym Potterom, keďže s ním niekoľkokrát bojoval a považoval ho za nedostatočného.

Ako som sa dohovoril s tvojimi rodičmi, musel som presvedčiť Temného pána, že si cennejšia živá než mŕtva, aby som zabránil mojej vlastnej smrti a následnej tvojej. Vymyslel som historku, že som v tú noc zistil niečo v tvojej izbe, keď som ťa šiel zabiť, zo zložky z tvojej práce, ktorá popisovala výskumný projekt uskutočňovaný Oddelením záhad."

"Ja som nepracovala pre Oddelenie záhad," prerušila Hermiona.

"Ja to viem. Povedal som svojmu pánovi, že si v spojení s tým projektom a si preň rozhodujúca, jediný človek okrem Nedotknuteľných, ktorý k nemu dostal prístup. Tento projekt bol niečo - zariadenie, kúzlo, elixír - aby zväčšilo Harryho silu, presnosť a moc, aby mu pomohol v boji s Temným pánom. Aby mu nakoniec pomohlo Harrymu poraziť ho."

Hermiona sa sucho zachichotala.

Draco sa zamračil. "Čo je smiešne?"

Uprene sa na neho pozrela. "Keď o tom premýšľaš, ty si bol ten tajný projekt."

Zažmurkal a nechal preniknúť do vedomia jej poznámku. Potom prikývol. "To je... pravda. Predtým ma to nenapadlo."

"Presvedčil som ho, že cez teba by som sa mohol dozvedieť viac detailov o projekte a oznámiť ich môjmu pánovi. Uveril mi - nedokážem ti povedať, aký vydesený som bol, keď som mu mal klamať, pretože toto bolo v ten deň po smrti tvojich rodičov."

"Klamal si mu niekedy predtým?" prerušila ho Hermiona.

"Nikdy."

"A... on to nespoznal?"

"Dokonca vtedy som bol trochu zručný v oklumencii, vďaka naliehaniu Luciusa. Hneď po tom, čo som skončil, nepovedal nič, ale dúfajme, že pripísal moje obavy môjmu zlyhaniu, aby som úplne dokončil svoju úlohu skôr než faktu, že som mu klamal."

"Znie to... desivo."

Draco prikývol a pozrel sa na Jane. Ona a Steve mlčali, ale Draco čakal, že budú. Vedeli, že mal veľa vecí k rozprávaniu a chceli to nechať na neho, aby on porozprával svoj príbeh svojím vlastným spôsobom.

"Uložil mi na starosť, aby som ťa sledoval ako trest za to, že som ťa nezabil, čo sa dokonale hodilo k tomu, čo chceli po mne tvoji rodičia. Mal som mu hlásiť akúkoľvek a každú aktivitu pokiaľ išlo o tento projekt.

Počas dvoch rokov som ho kŕmil falošnými informáciami ohľadne projektu. Po čase, keď sa nič nedialo, odsunul to z popredia svojej mysle. Mal oveľa väčšie veci, ktorým sa mal venovať. Ale ja som mu stále každé dva mesiace podával správy, plné klamstiev. Takto som dokázal presvedčiť Temného pána, aby ťa nechal nažive.

Len čo som zistil, že mi uveril v ten prvý, najdesivejší deň, postaral som sa o tvojich rodičov. Ako som už povedal, dostal som ich z pohrebnej siene, šli sme k pohrebisku, a potom som ich priviedol rovno sem, kde už som postavil stany a zaistil dostatočné zásoby na mesiac.

Po pár týždňoch som sa vrátil a začali sme pracovať na tomto dome. Nemyslím, že som ten prvý mesiac vôbec spal - kvôli dozeraniu na teba, stavbe tohto domu, práce pre Temného pána a kvôli tomu, že som si bol úplne istý, že na to príde a zabije ma."

"Vieš, že je mŕtvy," prerušil ho Steve.

Všetci sa na neho pozreli.

"Draco, dva roky sme počúvali, že o tom šialencovi hovoríš ako o ´Temnom pánovi´ a tvojom ´Pánovi´. Už viacej nie je tvojím pánom."

Hermiona sa znova pozrela na Draca. "Vieš, že má pravdu. Môžeš povedať jeho meno."

Draco sa na ňu pozrel. "To... si vyžiada isté úsilie. Je dosť ťažké tebe povedať menom."

Očervenela a pozrela sa na ruky.

Draco sa pozrel znova na Steva. "Ale vďaka, že si mi to pripomenul. Máš pravdu. Už s ním viacej nie som spojený."

"Stále máš svoje Znamenie?" spýtala sa Jane.

Hermiona opäť vzhliadla nahor, čakajúc.

Draco pomaly prikývol a vyhrnul si rukáv.

"To nedáva zmysel," riekla Hermiona. "Predtým znamenie zmizlo. To bol dôvod, prečo neboli schopní povedať, kto bol smrťožrútom a kto nebol."

Draco pokrčil plecami. "Naposledy tiež naozaj nezomrel. Viem veľmi málo o tomto konkrétnom kúzle. Bez ohľadu na to, stále je dosť viditeľné."

"To... bolelo? Keď zomrel, cítil si to?" spýtala sa Hermiona.

"Áno, a bolelo to. Mal som pocit, že mi horí ruka. Ale vtedy som o tom veľa nerozmýšľal, pretože som musel pomôcť Harrymu. Tá bolesť rýchlo prešla."

"To je dobre," láskavo riekla Jane.

Hermiona pokrútila hlavou. "Ja - nemôžem - Harry ti uveril? Toto je to, čo si povedal Harrymu v ten deň v jeho pracovni? Že si nezabil mojich rodičov?"

"Áno, z väčšej časti. Najprv, keď som mu to povedal, okamžite sa rozosmial - ako sa asi čakalo. Ale podarilo sa mi ho presvedčiť a potom naozaj stíchol a nechal ma proste rozprávať. Povedal som mu všetko o tom, čo sa stalo tú noc a čo som robil posledný rok a pol než som prišiel za ním, vrátane všetkého, čo som urobil pre teba. Bol... ohromený. Stále mi celkom neveril, stále vravel, že je to nejaký trik. Vzal som na ministerstvo ten deň moju fotku s tvojimi rodičmi. Bola to mukelská fotka urobená tu na ostrove. Myslím, že to ho nakoniec presvedčilo."

Takže Harry vedel, po celý čas, a nič nepovedal. Hermiona tuho zatvorila oči.

"Spomeň si, Harry prijal Sľub," riekol Draco. "Nemohol ti to povedať."

Prikývla. "To to nerobí o nič ľahšie."

"Obviňuj mňa," riekol. "Nebuď nahnevaná na Harryho."

Hermiona potiahla nosom. Ľahšie povedať ako urobiť. Cítila k Dracovi v tejto chvíli toľko vecí a nebola si istá, ktorá bola skutočná. A byť nahnevaná na Harryho je umožňovalo odložiť premýšľanie o Dracovi.

"Čo - to kúzlo?" spýtala sa.

"Zväzovacie kúzlo," riekol s prikývnutím Draco. "Vrhol som ho, aby som ťa chránil, pretože som nebol schopný byť po celý čas v tvojej blízkosti. Spojil som ťa so sebou, tak aby som vedel, skôr než mrkneš, že si v nebezpečenstve. To kúzlo vycítilo tvoj strach. Takto sme ťa s Harrym prišli zachrániť, keď ťa napadol môj otec." Posadil sa a uprene sa pozrel Hermione do očí. "A keby som nebol zaspal, bol by som spoznal jeho prítomnosť dávno predtým, než som si to uvedomil a možno by sme predišli tomu, aby ti vôbec nejako ublížil. Je mi to ľúto."

Pokrútila hlavou, zmätená. "Ale ako si vykonal to kúzlo? Malo vyžadovať spoluúčasť oboch strán."

Trochu sa usmial. "Mne... sa to podarilo," riekol. "Urobil som, čo som musel, za účelom, aby som vrhol to kúzlo."

"Ale jednako," protestovala, trasúc hlavou. "Potreboval si ma. Ako si to urobil?"

"Prosím, nechaj to tak," riekol Draco, skoro prosiac. Hoci nemal v úmysle klamať Hermione, bolo pár vecí, o ktorých nebol úplne pripravený jej povedať. "To - bolo dosť komplikované. Chápem, že tomu chceš porozumieť a ja ti to chcem všetko vysvetliť, len... len nie práve teraz, dobre?"

"Prečo nie? Hovoríš mi všetko ostatné?" tvrdohlavo sa spýtala.

Draco si vzdychol. "Nesnažím sa tomu vyhnúť, ja - ja sa chystám o tom hovoriť, aby som pravdu povedal. Možno... zajtra môžeme zájsť do detailov, skôr než sa vrátim do Anglicka, ale bude stačiť, ak poviem, že som musel to kúzlo doladiť, aby som ho mohol vykonať bez tvojej spoluúčasti. Vyžadovalo mágiu v jej najzákladnejšej forme a elementárne pochopenie magickej teórie. Vyslovenie kúzla je veľmi ošemetná vec. Mal som šťastie a stále je tu ten vedľajší efekt."

"To varovanie, ako si to nazval." Hermiona sa zachvela pri spomienke na to, kedy sa naposledy dotýkali. Samotný bozk bol neuveriteľný, ale spolu s tým návalom energie... mala pocit, ako keby mala vybuchnúť od tých pocitov.

"To je môj najlepší odhad pokiaľ ide o jeho účel. Hneď to kúzlo odstránim, ak si praješ."

Niečo ju nútilo zaváhať. Bála sa, že to bude prvý krok ku koncu, že bude slobodný, aby vykročil z jej života. "Nie hneď. Povedz mi, ako si sa dozvedel o Harrym a Ginny."

"Ach, v poriadku. Je to celkom prosté, naozaj, v porovnaní so všetkým iným. Jeden večer, potom, čo som ťa bezpečne odprevadil domov, zbadal som ich kráčať k tvojmu bytu. Zostal som na dosluch a použil predlžovacie ucho, aby som ich odpočúval. Spomenuli to; Ginny ti to chcela povedať, ale Harry to absolútne zakázal."

"To je ono?" spýtala sa, takmer sklamaná. Znova sa zdalo, že sú na konci.

"To je ono. Nič priveľmi vzrušujúce."

Hermiona sa oprela na svojom mieste, nevysloviteľné emócie a myšlienky ňou bežali ako víriaca sa voda ustupujúca z pobrežia. Jej rodičia boli nažive. Draco ich nezabil. Dával na nich pozor, rovnako ako dával na ňu a im na ňom naozaj a skutočne záležalo. On toto robil - prečo?"

"Ja... snažím sa tomu úplne porozumieť," riekla Hermiona. "Ty si urobil toto - prestieral smrť mojich rodičov, strojil úklady proti Voldemortovi, strážil ma - všetko kvôli sebe. Aby si sa dostal zo života, ktorý si si vybral, pretože si ho už viacej nechcel. Prečo si toto všetko robil takým komplikovaným spôsobom?"

Pokrčil plecami. "Myslím, že sa to len tak prihodilo. Vieš, v čom som bol zapletený, poznáš dôsledky snahy dostať sa von. Tú noc, keď som šiel do tvojho domu, som bol pripravený, že sa niečo zmení a bol som skoro v bode, kedy mi bolo jedno ako. Tvoji rodičia mi poskytli začiatok, aby som sa otočil, a dali mi dôvod, aby som zostal žiť: teba. Tvoja matka mala pravdu, dávať na teba pozor a potom to, že mi na tebe záležalo, bolo to, čo ma dostalo cez najťažšie časy."

Zízala na neho. Práve priznal, že mu na nej záležalo. To niečo bolo, prinajmenšom, pretože on nikdy skutočne nenaznačil svoje pocity. Pobozkali sa, a ona si myslela, že mu na nej záleží, ale počuť ho to povedať... napriek všetkému, čo sa dozvedela, že urobil, musela bojovať, aby zabránila úsmevu zjaviť sa na svojej tvári. Povzbudilo ju to. "Kedy ti začalo... hm... záležať? Na mne..."

Na to Draco očervenel a prehltol zvyšok vody. Nemohol sa pozrieť na Steva či Jane - či na Hermionu v tejto veci - a znova si vybral miesto na stene, na ktoré zízal. "Ja - Ja myslím, že mi, hm, začalo na tebe... záležať... - či, vlastne, na tom, čo sa ti stane - počas doby, keď som ťa sledoval. Nie hneď, samozrejme, ale dospel som k tomu, že ti trochu rozumiem. Dospel som k tomu, že mi záležalo na tom, keď si šťastná či smutná a úprimne mi záležalo na tom, čo sa stane v tvojom živote. Ale nemohol som vydržať byť v tvojej blízkosti, keď si sa s Harrym nasťahovali. Chovala si sa ku mne rovnako ako si sa vždy chovala, hoci by som neočakával nič iné. Znášal som to, pretože som si mohol pamätať, aká si bola, keď sa nikto nedíval. Okrem mňa, samozrejme."

Hermionine oči sa rozšírili. "Ty si ma... šmíroval!"

"Nie, nie, nie!" rýchlo povedal, trasúc rozrušene hlavou. Vôbec nie! Ja som ťa - nesledoval po celý čas, v tvojom byte, vôbec nič také." Draco ešte viacej očervenel. "Len som sa uistil, že si doma v bezpečí. Ale niekedy si sa zastavila v obchode alebo podobne pri ceste domov. Tam som sa o tebe dozvedal." Bol zdesený z toho, čo si musela myslieť. "Nie, nie, nič také. Prosím ver mi."

Prikývla, stále trochu neistá. "Dobre, verím," chabo odvetila.

"Hermiona," riekol Steve. "My sme mu verili s tvojím bezpečím. Ja mu verím, a rovnako tvoja matka."

"Existovalo niečo, čoho sa vždy obával, a to, že keď to konečne zistíš, tak že sa na neho budeš takto pozerať," dodala jej matka.

"Ale - nie, Hermiona. Nikdy," naliehal Draco.

Znova prikývla, chápavejšie. "Hmm, to je teda všetko?"

"Myslím, že áno," povedal s ťažkým povzdychom Draco. Až teraz si všimol, že slnko zapadlo, že večera, čo Jane pripravila, už zaiste vychladla a len zopár sviečok osvetľovalo izbu. Zdalo sa, že si Hermiona a jej rodičia tieto veci všimli tiež. "Teraz odstránim to kúzlo," povedal. "Vonku."

Hermiona neochotne prikývla a váhavo ho nasledovala von z dverí. Pripadala si taká slabá, tak mimo. Bola prekvapená, že ju jej nohy dokážu udržať, tobôž niesť ju cez izbu.

Vonku sa obloha začínala meniť na polnočnú modrú, posledné dotyky slnka ustupovali z výhľadu. Fúkal chladný vietor a ona sa otočila, aby ho nechala rozfúkať jej vlasy. Vzduch voňal ako more pri Útese a keď zatvorila oči, mohla predstierať, že tam je. Narážanie vĺn na pláži nebolo také mohutné a definitívne, ako keď vlny narážali do stien útesu; bolo to tiež upokojujúce, ale inakšie. Hermiona stále dávala prednosť tomu nahnevanejšiemu, šedšiemu moru vo Walese, ale tento pokojnejší, vrelejší oceán bol tiež nádherný.

Draco presunul váhu z nohy na nohu a ten zvuk ju vytrhol z jej myšlienok a otvorila oči. Pozeral sa na ňu podivne, skepticky.

"Čo je?" spýtala sa.

Draco pokrútil hlavou. "Nič." Vytiahol malý kamienok z vrecka. Namieril prútik na ten kamienok a zamrmlal, "De Adnexus." Kamienok zmizol, zanechajúc len prach a niekoľko vlasov. Otočil ruku, aby gravitácia urobila svoju prácu a sledovali, ako ten prach padá do piesku. Potom sa Draco pozrel na Hermionu a načiahol svoju ruku, dlaňou k nej.

Pozerala na ňu, zmätená, ale pomaly zdvihla svoju, aby sa spojili. Keď sa dotkli, nebol tam žiaden nával energie, ako mávali predtým, ale bolo tam niečo iné a obaja to cítili. Nebolo to trhajúce alebo ohromujúce, ale bolo to rovnako intenzívne, presne tak vyvolávajúce závrat, ak nie ešte viacej ako ten náraz. Hermiona sa vyhla Dracovým očiam a znova si vrátila ruku k svojmu boku.

"Myslím, že si mal pravdu o tom vedľajšom efekte," povedala, keď otvárala dvere. Prikývol. Keď bola v polke cesty dnu, otočila sa. "Hmm, Draco?"

"Áno?" spýtal sa, zrazu zisťujúc že je veľmi ťažké dýchať.

"Budem potrebovať nejaký čas. Aby som toto všetko strávila."

"Toľko mi došlo. Vezmi si času, koľko potrebuješ. Budem dnes večer spať vonku, môžeš mať tú druhú izbu."

"Čo to máš s tými malými domami?" spýtala sa, trochu sa usmievajúc. "Čakala by som obrovský, dvanásťspálňový dom s dokonalou anglickou záhradou a vonku s fontánou."

Nazrel dnu cez medzeru vo dverách a zbadal Hermioniných rodičov sedieť na gauči a potichu sa rozprávať. "Na malom mieste si nepripadáš osamelo," povedal.

Pozrela na neho a premýšľala o tisíc veciach naraz - aký bol jeho život, keď vyrastal v obrovskom, chladnom, prázdnom dome; aký dúfal, že odteraz jeho život bude; či sa vráti na Útes alebo sa presťahuje niekam inam, keď mu skončí skúšobná doba. Ale nič nepovedala, stále príliš ohromená, aby sa naozaj cítila istá, že dokáže primerane vyjadriť svoje pocity. Venovala mu malý úsmev. "Myslím, že ja budem spať vonku. Vieš, že to mám rada."

"Si si istá? Pretože mne to naozaj nevadí."

"Áno. Ty si zober tú izbu."

"Dobre," riekol.

Otvorila dvere, aby ho vpustila do domu, ale on jej povedal, že sa potrebuje poprechádzať. Vedel, že potrebuje čas so svojimi rodičmi a bude najlepšie, keď bude vedieť, že on nemôže počuť čokoľvek, o čom sa mohli rozprávať.

Draco čakal niekoľko hodín, dokonca na niekoľko minút zaspal v hojdacej sieti, skôr než sa vrátil dnu. Hermiona a jej rodičia sa potichu zhovárali v obývacej izbe. Kývol, zaželal dobrú noc a šiel do svojej izby. Posadil sa na posteľ vo svojej izbe a jeho myseľ sa vrátila k rozhovoru s Hermionou. Nešiel tak zle, ako možno mohol; nekričala na neho, ani ho neprekliala, ani v skutočnosti neplakala. Mohlo to byť oveľa horšie. Jednako stále vlastne nič nepovedala. Len kládla otázky a prijímala odpovede. Ale naozaj, čo iné čakal? Bude to chcieť čas, aby to všetko strávila a on jej ten čas poskytne. A priestor.

Ľahol si teraz na posteľ a zízal do stropu. Pozrel sa na stolík, kde stála tá škaredá malá metla od Harryho a namieril na ňu svojím prútikom a vyslal ju lietať po izbe. Zažiarila a vydávala jasajúce zvuky, čím ho prinútila trochu sa usmiať. Draco sledoval tú metlu lietať po izbe, až kým sa jeho oči neprestali sústrediť.

Zaškvŕkanie v jeho bruchu prebralo Draca z polospánku. Uvedomil si, že nevečeral a bol rozhodnutý s tým niečo urobiť, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere. Postavil sa a na trochu ich otvoril. Na druhej strane stála Hermiona a držala tanier.

"Napadlo ma, že asi budeš hladný," riekla.

Usmial sa a otvoril dvere. "Práve som myslel na jedlo. Ďakujem ti." Draco ten tanier zobral a posadil sa na posteľ, aby sa najedol.

Hermiona sa obzerala po izbe, premýšľajúc aká malá musela byť v porovnaní s tým, na čo bol zvyknutý, s čím vyrastal. Potom si všimla lietajúcu metlu.

"Čo je to?" spýtala sa, keď na ňu ukázala.

Draco vzhliadol. "Vianočný darček od Harryho. Občas dosť otravný."

"To som si myslela."

Hermiona zostala stáť, kým Draco jedol. Všimol si, že sa nezdá, že by chcela odísť. "Er... si pozvaná vojsť, urob si pohodlie. Posaď sa, ak chceš." Chcel sa postaviť, aby ju pustil sadnúť si na jeho posteľ, ale ona pokrútila hlavou a šla sa posadiť do okna, stále bez toho, aby prehovorila.

Po chvíli si odkašľal. "Je niečo, o čom si chcela hovoriť?"

"Čože?" spýtala sa, pozrúc na neho. "Ach, nuž, neviem. Zdá sa, že by malo byť, však?"

"Neviem, čo myslíš ty?"

"Ja myslím, že po všetkom, čo sa práve stalo, po všetkom, čo si mi práve povedal... zdá sa, že by sme mali mať o tom obrovský rozhovor."

"Som viac než ochotný pohovoriť si s tebou o čomkoľvek si praješ. Je niečo konkrétne?" spýtal sa.

"To je práve to," povedala Hermiona so slabým zachichotaním. "Ja - ja nemám potuchy, čo povedať, kde začať."

"Myslím, že potrebuješ viac času," navrhol Draco.

"Pozri, nie som si istá! Ja proste neviem. Jednu chvíľu si myslím, že potrebujem viac času, potom ďalšiu mám pocit, ako keby som sa nemohla dočkať ďalšieho okamihu."

"Akého?"

Pokrútila hlavou. "Akéhokoľvek, čo príde. A nemám potuchy, čo by to mohlo byť. Zodpovedal si všetky moje otázky; mám proste pocit, že som pripravená pohnúť sa ďalej, ale nie som si istá, kam idem. A nemám tušenia, ako sa tam dostanem."

"Ako kam?"

"Ja neviem, len... niekam," povedala, cítiac sa trochu frustrovaná. Otočila sa a vyzrela z okna. Neustály hukot vĺn ju upokojil a ona sa znova pozrela na neho. "Ty to necítiš?"

"Nuž, stále čakám, kedy ma prekľaješ alebo na mňa nakričíš, takže to do istej miery cítim."

Hermiona sa usmiala. "Nechystám sa ťa prekliať. Ani kričať. Myslím. Neviem. Ešte nám niečo zostáva povedať?"

Draco sa na ňu nedôverčivo pozrel. Chápal, že možno nechce hovoriť o... všetkom, čo zatiaľ medzi nimi zostalo nevypovedané, ale iste to minimálne musela vedieť. Mal svoje vlastné otázky, ktoré potrebovali odpovede. Mohla mu odpustiť? Nenávidela ho? Bude ho chcieť vo svojom živote? Bude vôbec chcieť, aby ju znova pobozkal? Bude vôbec chcieť, aby boli priateľmi?

Pokrútil hlavou. Určite ničomu nepomáhalo premýšľať o tom, ako ju bozkáva. Hoci v tejto chvíli sedela pri okne, kúpala sa v mesačnom svetle, je veľké kučery viali v morskom vánku, s pokojným a predsa vzdialeným výrazom na tvári - dokonalá chvíľa povedať jej - znova - ako mu je ľúto, ako veľa pre neho znamenala, a ako veľmi jej chce niečo povedať.

Nevedel čo povedať. Naozaj nevedel. Tak jej to povedal.

Hermiona si vzdychla. "Hádam, že žiaden ohromný rozhovor teda nebude."

"Myslím, že nie," zopakoval, zvláštny pocit sklamania ho naplnil. Zamyslel sa - možno. "Ak smiem, mám otázku," povedal po chvíli.

"Dobre," povedala.

"Čo si povedala o mne svojím rodičom?"

Zamračila sa a naklonila hlavu. "Čo tým myslíš?"

"Keď som tú noc šiel do tvojho domu, povedali, že si im všetko o mne povedala. Čo si povedala?"

Jej oči sa roztvorili. "Ach. Tamto. Nuž... občas som hovorila o práci," riekla, nepozrúc sa na neho.

"A?" vyzval.

Vzdychla si. "A... ty si bol súčasťou mojej práce. Hoci som o tebe hovorila viac než o iných mojich prípadoch, stále to nebolo veľmi veľa. Raz v jeden večer, čoskoro po tom, čo skončil šiesty ročník, Harry a Ron zostali, a začali sme sa rozprávať o tej noci na veži a moji rodičia sa spýtali, čo sa s tebou stalo."

"Prečo?" spýtal sa.

Pokrčila plecami. "Nie som si istá, hoci, keby som mala hádať, povedala by som, že boli vo všeobecnosti súcitní ľudia. A... my sme preberali teórie o tebe, ktoré počuli. Že si nemyslíme, že si úplne zlý, že si napokon nezabil Dumbledora, že ťa prinútili."

Ťažko prehltol. "Ach."

"Samozrejme, len čo sa tvoje meno začalo objavovať v Prorokovi, spojené so zvyčajnými smrťožrútskymi aktivitami - vraždy, mučenie, to všetko - prestali sme o tebe pekne hovoriť. Ale... oni sa stále pýtali."

Ach.

Odvrátil sa od nej a mal pocit, že mu je zle. Urobil také hrozné veci... Odložil vidličku a hľadel popri nej. "Ďakujem ti."

Postavila sa. "Len ma napadlo, že si možno hladný."

"Ja som... rád, že ku mne aspoň necítiš nenávisť. Pretože si sa uistila, či som riadne nakŕmený."

Hermiona sa trochu zasmiala. "Necítim k tebe nenávisť." Postavila sa a prešla k nemu. "Vezmem tvoj tanier."

"Ach, správne." Podal jej ho a ona bez ďalšieho slovíčka opustila jeho izbu.

ooo

Poznámky na záver: Vďaka za prečítanie! Názov kapitoly je z piesne od Dar William „The Ocean“.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: beruska1 - 13.10. 2009
nádhera, četla jsem to až teď celý víkend rss fungovalo bezvadně házelo to nové články a teď už zase ne :-/. Tak to dopdlo lépe než jsem čekala :-D. Taky vám příjde, že je tam málo pocitů Mii? nebo se mi to jen zdá, hihi.
Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Jimmi - 13.10. 2009
Mám dojem, že to rss ide, keď sú naplánované články... ale netuším, čím to je.

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: eternallife - 13.10. 2009
Musim říct že Hermiona to naštěstí vzala celkem dobře jen na to potřebuje nějaký ten čas. Jsem zvědavá jak to budel dál děkuju za věnování!!!

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: JSark - 13.10. 2009
Paráda. :DDD Teraz, keď už všetko vie, mohli by si vyargumentovať aj zvyšok a dať sa dokopy a mať malé dráčence... :) Blbnem.

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: gama - 13.10. 2009
Aaaach, tohle se vážně povedlo:-))) Aktuálně tahle povídka u mě naprosto vede.

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Sela - 13.10. 2009
To šlo lépe než se dalo čekat:-) Snad to tak i zůtane.:-) Zarážející, že Dracovi nezmizelo znamení. Skvělá kapitola. Děkuji za překlad i věnování.

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: kometa - 13.10. 2009
Jimmi, nááádhera! A říkáš, že 35. se ti zdá ještě lepší? Hmmm, fakt se nemůžu dočkat! Ale bude mi smutno, až tahle povídka skončí, mám jí hrozně moc ráda.

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: wanilka - 13.10. 2009
Taková povídací kapitola, ale o to je hezčí...Podle mě je dost těžší napsat uvěřitelný dialog než vymýšlet bůhví jak akční děj. A tohle bylo opravdu parádní. V takových chvílích o to víc ocením kvalitní překlad, protože originál by mohl být vymyšlený sebelíp a i přesto by to nevyznělo, tak jak mělo. Takže díky Jimmi, jsi vážně kouzelnice!;)

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Petty002 - 12.10. 2009
Skvělééé, božíí, úžasnééé, škoda jenom že už se blížíme do finále. Bude mi tahle povídka chybět. Už se nemůžu dočkat další kapitoly a že jsou to pořádný kapitoly :-)

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Tru - 12.10. 2009
Wauuu, to bolo dlhé, ale ja mám dlhé kapitole rada:-) Dakujem Jimmi za venovanie a perfektný preklad ... Mňa osobne zarazilo že Herm bola taká pokojná, ako nevravím že by ho mala nenávidieť, alebo ho prekliať, ale vzala to moc pokojne, by som povedala že až apaticky :D no a k Dracovi ma napadá iba jedno jediné slovo: rozkošný

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Teddy - 12.10. 2009
Uf, to byla délka! Čtu to tady už třičtvrtě hodiny! :D Mám krví podlitý oči a nic nevidím :D Ale stálo to za to! Jak je možný, že někdo může něco tak dlouhýho označit za kapitolu :D Já... čekala jsem nějakou šílenou zápletku a ono je o vlastně nakonec všechno strašně jednoduchý. Nějak mi to pořád necochází a co si potom všechno musela myslet chudák Hermiona. Jsem z toho nějaká zmohlá. Celá ta kapitola byla... skrytě emocionální :D Taky jsem se bála, že na něho bude křičet, a že ho bude nenávidět. Já to prostě věděla, ale ono se to nestalo! Kolik ještě dvě tři kapitoly? Tahle povídka mi bude strašně chybět. Sebere mi kus srdíčka. Nechci, aby skončila! Ale chci, aby se dali dohromady. Aby si to uspořádala v hlavě a měla ho dál ráda. Chci další kapitolu :D Díky, Jimmi, za duhle nekonečnou kapitolu tě vážně obdivuju :-* T.

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Maenea - 12.10. 2009
Tohle je kapitola s velkým K, jedna z nejlepších z této povídky, podle mě. Je reálná. Na konci jsem si řekla: "Jo, takhle by to mělo být." žádný slaďák, žádné scény, žádné výčitky, jen prosté vysvětlování, otázky a odpovědi. A trocha napětí. bravo :-)

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: HOPE - 12.10. 2009
Krásná kapitolka, rozkošná, roztomilá, prostě luxus. Nemám slov. Děkuji Jimmi za krásný překlad a za věnování

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: 32jennifer2 - 12.10. 2009
ach. super. neprekliala ho ani nič podobné. len musíme počkať, keď sa s tým zmieri a...a sladký happy end...už sa neviem dočkať...=D dík za venovanie a prvotriedny prekladík

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: adelina - 12.10. 2009
Jednoduše krása ) Tato povídka se opravdu hezky čte. Jimmi, děkuji ti za skvělý překlad další kapitoly ) Po každé přídané kapitolce mám nutkání dočíst to v orginále. Ale nakonec vždy vyhraje tvůj překlad, je prostě opravdu skvělý.

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Kaitlin - 12.10. 2009
téměř nemám slov. tahle kapitola ve fakt báječná, dokonalá, úžasná...a stejně tak překlad, za který jsem hrozně moc vděčná...četla jsem to jedním dechem...a utvrdilo mě to v tom, že tuhle povídku vážně miluju!

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Neprihlásený - 12.10. 2009
WOOW .. MOc pěknýý :) To jsem zvědavá jak to s nimi bude dál :D

Re: Kapitola 34 Večný oceán Od: Triana - 12.10. 2009
:-D Toto bolo úžasnéééé :-) Nadherne :-) Neopakovateľné :-) Som vo vytŕžení ... Nadherny preklad Jimmi...veeelke dakujem za taku krasnu kapitolu. Velmi si ma ňou potešila. Draco tam je taký úchvatný...a ja neviem ako to vyjadriť...taky neistý...napochybách...milý...a zaľúbený...

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke