Preklady fanfiction Harryho Pottera

Marec

1. marca

Hermiona ešte nikdy v živote nebola taká nervózna a totálne vydesená. Nikdy nebola ani viac, no, vzrušená. Naposledy sa poobzerá po svojej izbe a uistí sa, že je všetko na svojom mieste. Ružové lupienky tu, sviečky tam. Spokojne si tleskne rukami a usmeje sa sama pre seba.

Na dvere jej niekto zaklope a ona presne vie, kto to je. Srdce jej preskočí niekoľko úderov, keď sa zhlboka nadýchne a povie mu, aby vstúpil.

„Ahoj, Grangerka,“ pozdraví ju Draco, keď zatlačí dvere, a pozrie sa na svoje nohy. „Potter hovoril, že sa chceš porozprávať...“ Odmlčí sa, keď zdvihne pohľad, šokovaný súčasným stavom jej izby. Vyzerá to, akoby tu svätý Valentín hodil šabľu. „Ahoj...“

„Ahoj,“ zašepká a placho sa usmeje, keď si zastrčí prameň vlasov za ucho. Potom sa pohne dopredu, aby za ním zavrela dvere.

Prehltne hrču v hrdle. „Čo sa...“

„Chcela som sa ospravedlniť,“ preruší ho, obíde ho a postaví sa pred neho. „A viem, že Valentín sa už skončil, ale dúfala som, že by sme si ho mohli zopakovať - bez, vieš...“

„Bez toho, aby si ma na pláži opustila?“ hravo sa usmeje.

Jemne sa zachichoce. „Presne tak.“

Uškrnie sa, obtočí jej ruku okolo pása a pritiahne si ju k sebe, pričom zašepká, „c'mere.“

A potom sú jeho pery na jej a ona stojí na špičkách a kolená sa jej podlamujú. A na ničom inom nezáleží.

X

16. marca

„Draco?“ zašepká, schúlená na jeho boku s hlavou položenou na jeho hrudi.

Ležia v jeho posteli, jeho ruky ju bezpečne a ochranne objímajú, pridržiavajú si ju pri sebe. Toto sú jedny z jej najobľúbenejších chvíľ.

„Hmm?“ zašepká a nakloní hlavu, aby si oprel bradu o jej vrchol.

„Bojíš sa?“

Neodpovie hneď, chvíľu sa na ňu pozerá a potom zdvihne zrak k stropu.

„A ty?“

Prikývne na jeho hruď. „Ja som vydesená.“

„Myslím, že by sme museli byť šialení, aby sme sa nebáli.“

„Nemôžem sa dočkať, až sa to skončí. Aby som našla svojich rodičov, aby... aby som sa pohla ďalej,“ zašepká.

„Ja tiež,“ vydýchne.

Zavládne medzi nimi ticho, keď počúva zvuk jeho srdca, ktoré mu bije v hrudi, a zapamätá si pocit, ako sa jeho hruď dvíha a klesá.

Už o niekoľko dní budú všetci preč odtiaľto - z bezpečia a istoty. Budú späť na Rokforte - tam, kde bývalo najbezpečnejšie miesto, aké poznala, a budú bojovať. Zostávajú už len dva viteály, oba nájdu na Rokforte.

Už o niekoľko dní svet, ako ho poznala, navždy zmizne.

„Potrebujem sa osprchovať,“ povie potichu a pokúsi sa vstať.

„Nie, nepotrebuješ,“ namietne a pevnejšie ju zovrie okolo pása.

„Áno, potrebujem.“

„Nie, nepotrebuješ.“

„Áno, chcem,“ zachichoce sa, vymaní sa a zoskočí z postele.

On sa detinsky uškŕňa, prevracia sa na chrbát a prekríži si ruky na hrudi. „Fajn. Nechaj ma samého. Úplne samotného. V chlade a osamelého...“

„Tak sa ku mne pridaj, ty veľké decko,“ povie mu.

Zažmurká a posunie sa do sedu, keď sa na ňu pozrie z druhej strany miestnosti. Pozerá na ňu a hľadá akúkoľvek reakciu alebo akciu.

Ona sa zlomyseľne usmeje a nakloní hlavu na stranu. „Pridaj sa ku mne.“

„Grangerka...“

„Prosím, pridáš sa ku mne?“

Stále na ňu váhavo hľadí. „Si si istá?“

Ona zvodne prikývne, kráča dozadu k dverám a on vyskočí z postele, takmer ju zrazí, keď sa za ňou ženie do kúpeľne.

X

19. marca

Domnieva sa, že nikdy v živote nebežala tak rýchlo. Ani keď bežala o život.

Uháňa tmavými prázdnymi chodbami, aby našla Draca, ktorý je práve v tejto chvíli nezvestný. Voldemort vyhlásil akési dočasné prímerie, aby sa so cťou postarali o svojich ranených a mŕtvych. A zatiaľ čo sa všetci ostatní stiahli späť do Veľkej siene, Draco sa neukázal. Po desiatich minútach čakania sa ho vydala hľadať. Odvtedy stále utekala.

Zalapá po dychu a zrazu so šmykom zastaví. Bellatrix stojí pred ňou a posmešne sa na ňu usmieva.

„No, no, no. Opäť sa stretávame, humusáčka,“ zatiahne verná smrťožrútka a obtočí si vlasy okolo prútika.

„Bellatrix,“ potvrdí Hermiona tak nenútene, ako sa len dá.

„Čo tvoja ruka, milé dievča?“

„Je v poriadku, ďakujem.“

„A môj synovec? Stále mu vymývaš mozog?“ trpko sa zamýšľa staršia čarodejnica.

„Jediní ľudia, ktorí mu vymývali mozog, sú jeho príbuzní,“ odpovie Hermiona rázne.

Bellatrix sa uškrnie. „Mala by som ťa zabiť, priamo tu, kde stojíš,“ odpľuje a namieri prútikom na Hermioninu hlavu. Škoda len, že to Draco nebude môcť vidieť.“ 

„Nič také neurobíš, Bella,“ ozve sa za ňou Dracov známy hlas. Hermiona si s úľavou vydýchne a jej pohľad sa len nepatrne posunie, keď prejde okolo nej, aby ju zaštítil pred svojou tetou.

„Ach, Draco. Vedela som, že nemôžeš byť ďaleko, keď chodíš za tou humusáčkou ako stratené šteniatko,“ podpichne ho Bellatrix. „Je to choré, to, ako si ňou fascinovaný. Mám chuť vás oboch zabiť. Som si však istá, že by som mohla Temného pána prehovoriť, aby ti za istú cenu odpustil.“

„To je cena, ktorú nemôžem a ani nechcem zaplatiť, teta Bella,“ odpovie Draco prísne a sebavedomo si pokrčí ramená. „Nechcem ani nepotrebujem jeho odpustenie. Už som sa rozhodol.“

„Škoda. Mala som ťa pomerne rada, synovec,“ zamrmle jeho teta a pritvrdí pohľad aj ruku na prútiku. Namieri ho priamo naňho.

„Nerob to, Bella. Skloň prútik.“ Nie je to člen Rádu, kto sa rozpráva so smrťožrútom, ako by sa dalo predpokladať. Je to chlapec, ktorý sa rozpráva so svojou tetou.

„Ty by si ma nezabil, chlapče. Nebuď hlúpy.“

„Ak budem musieť, tak to urobím,“ upozorní ju.

„Zabiješ vlastné telo a krv pre nejakú humusácku mrchu, Draco?“

„Urobím všetko, čo budem musieť, aby som ju ochránil, áno. Urobím všetko, čo budem musieť, aby som prežil - to si ma naučila ty, nepamätáš?“

O sekundu neskôr Bellatrix leží bez života uprostred chodby. Stiahla prútik dozadu, akoby naňho chcela vrhnúť kliatbu, ale Draco bol rýchlejší.

Chvíľu sa díva, v úžase nad vlastným konaním. Jeho telo je napäté, strnulé. Obe ruky má zovreté v päste a ona prakticky počuje, ako mu v hrudi búši srdce.

„Draco,“ zašepká a opatrne sa dotkne jeho ramena.

Jej dotyk ho vytrhne z myšlienok. „No tak, poďme odtiaľto preč,“ zamrmle a prešmykne sa jej prstami okolo ruky, keď ju ťahá chodbou popri tetinom tele.

„Si v poriadku?“ spýta sa ticho a zvedavo naňho pozrie. Znepokojene.

„Myslela som, že som ti povedala, aby si nebol hrdina.“

X

27. marec

Vietor jej rozfúka vlasy dozadu, keď kráča po schodoch na verandu chaty. Predtým, ako roztiahne sieťové dvere, si utiahne bundu tesnejšie okolo trupu a posunie väčšie dvere dopredu. Zatiaľ čo všetci ostatní si zbalili veci a odišli domov, len niekoľko dní po tom, čo Harry zabil Voldemorta, Hermiona a Draco sa vrátili do Lastúrového domčeka. On nemal domov, kam by sa vrátil, a ona sa jednoducho nechcela vrátiť domov bez rodičov. A hoci neurobili žiadne pevné rozhodnutie, kam sa budú uberať ďalej - vo svojom živote alebo vo vzťahu -, Hermiona sa cítila úplne spokojná, keď vedela, že je tu.

Vojde do obývačky a nájde Draca, ako stojí uprostred miestnosti obklopený množstvom kufrov. Spýtavo sa naňho pozrie, zamrznutá na mieste.

On sa zlomyseľne usmeje. „Ahoj.“

„Ahoj... čo to robíš? Čo je s tými kuframi?“ čuduje sa skepticky.

„Odchádzam.“

Zamrká, zaskočená. Srdce jej trochu poskočí a na sekundu sa jej chce plakať. „Ty - čo...“ odmlčí sa a stratí hlas.

„A ty ideš so mnou,“ usmeje sa.

„Ja ne...“

Jeho úsmev mierne zmäkne do úsmevu, keď medzi nimi uzavrie medzeru a pritiahne si jej telo k sebe. Pritlačí si čelo na jej a pozrie sa jej do očí. „Ideme nájsť tvojich rodičov. A obnovíme ich spomienky a...“

Pobozká ho. A keď sa odtiahne, hľadí na ňu v akomsi úžase. Pozerá sa na ňu, akoby ju miloval. Jemne sa pousmeje, v očiach sa jej zalesknú slzy.

„Milujem ťa,“ zašepká.

KONIEC.