Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

13. Handrová bábika

Basket Case
Vložené: Jimmi - 01.02. 2022 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor: Va Vonne

Preklad: Jimmi

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola dvanásť

Handrová bábika

 

Tma v obývačke Gregoryho Goyla halila obe postavy, ktoré sa v nej nachádzali. Goyle, s hlavou podopretou v dlaniach spotených rúk, hľadel na Draca Malfoya cez nepatrné škáry v mäsitých prstoch. Z času na čas sa nadýchol, žalostne zastonal a dôrazne preklínal udalosti tejto noci. Na chatrnej pohovke oproti nemu vyzeral Malfoy ako každá iná priemerná, odhodená handrová bábika. So skrútenými nohami, zohnutými a uvoľnenými, si bol Goyle istý, že ak by v tejto chvíli pre Malfoya vôbec prichádzalo do úvahy prebudenie, jeho príchod k sebe by nebol veľmi príjemný.

A, viac než úprimne, Draco Malfoy naozaj vyzeral, akoby si v tú noc prešiel viac než len svojím podielom utrpenia. Goyle ako správny priateľ spočítal zoznam zranení, ktoré sa na Malfoyovom tele nahromadili. Videl jeden monokel, čerstvo tmavé a opuchnuté oko; jednu rozštiepenú peru, na ktorej praskline zaschla krv; dve krvácajúce dlane, šarlátovo červené od bohvie čoho; a blonďavú hlavu plnú rovnakého odtieňa žiarivej bordó. Chorobný odtieň nezdravej zelenej na tvári, to bol len bonus. Goyle navyše ignoroval stopu sliny, ktorá mu putovala z kútika úst. A tak s mohutným vzdychom vydal ďalší ťažký ston, posunul sa dopredu a pritisol si tvár do vlastných spotených dlaní.

Aby bolo jasné, už nejaký čas sedel v tichu sám a uvažoval nad stavom Draca Malfoya, pričom sa po celý čas snažil nemrviť. To však bolo po dlhej ceste domov, kedy si v zabudnutí nahnevane mrmlal, kým sa rozhodol urobiť nejakú hlúposť. Vtedy ho opäť vlastný hnev zaslepil, takže nedokázal myslieť jasne, a tak siahol do vrecka Dracovho tmavého saka, vytiahol malú vysielačku a zavolal na pomoc Hermionu Jean Grangerovú. Teraz však, keď sedel a čakal na zaklopanie na vchodové dvere, nemohol viac ľutovať svoje konanie. Na čo len myslel? Hermionu? Nemal to byť Draco, kto sa mal zblázniť? Určite sa nemohol zblázniť aj Goyle? Chytil sa za pulzujúcu hlavu a nahlas si pre seba zamrmlal: "Goyle, ty prekliaty idiot."

 

Ale teraz už naozaj nebolo cesty späť. Za tú dlhú polhodinu, čo čakal, bol jeho záväzok voči priateľovi jedinou istotou, o ktorej mohol vôbec uvažovať. Iste, žena, ktorú nenávidel, bola na ceste k nemu, keď sedel a čakal v agónii. Ale nebolo to tak, že by si o to Goyle nežiadal. Veď jej skutočne zavolal on, visel na tej vysielačke doslova päť minút – na neho pomerne  krátky čas na to, aby sa s ňou nejako vážne porozprával. A pravdupovediac, ak sa to za rozhovor vôbec dalo považovať, pretože nepovedal o nič viac ako: "Myslím, že by si sem mala prísť a pozrieť sa na Draca..." predtým ako otočil gombík opačným smerom. Doma tú odpornú vec odhodil od seba, nalial si vysoký pohár brandy a ignoroval fakt, že na druhý deň ráno mu to len viac pridá k doznievajúcej kocovine. No možnosť ďaľšej kocoviny bola ďaleko za jeho hlavnými starosťami, keď videl, ako bol Draco Malfoy momentálne doslova rozbitou kôpkou na jeho gauči v obývačke. Takže keď si to uvedomil, dopil svoj alkohol, zahľadel sa na Draca sklovitými očami a čakal, kedy príde to strašné zaklopanie.

Naozaj si želal, aby to nemuselo zájsť až sem. Jeho úzkostlivé vyčkávanie ho dokonca nútilo cítiť sa čoraz neistejšie. Keďže Draco bol v bezvedomí a úplne nepoužiteľný, Goyle nemal veľa možností, čo robiť, keď Hermiona skutočne dorazí k jeho dverám. A to bola žena, ktorú roky nevidel, nieto ešte, aby niekedy vyjadril nejaký postoj naznačujúci, že by ju mal v obľube. Okrem toho, napriek tomu, že Goyle bol veľmi zmenený človek, nevedel si predstaviť jedinú vec, ktorá by sa mu hnusila viac, ako ohnúť chrbát práve pred ňou. Možno bol príliš pyšný, možno v ňom, hoci veľmi nepatrne, stále niekde driemal ten starý Gregory Goyle. Čo vlastne očakával - že sa bude za každých okolností dobre správať? No, možno bol napravený, ale nebol žiadny malý, panovačný hlupák. Ani zďaleka nie. Napriek všetkému povzbudzovaniu, čo zvládol nazbierať, sa mu však s pribúdajúcimi minútami podarilo stratiť značnú časť sebavedomia.

Náhle buchnutie, ktoré udrelo na povrch jeho vchodových dverí, bolo dosť hlasné na to, aby vyskočil. Obsah jeho masívneho pohára s alkoholom sa mu pri tom zľaknutí podarilo doslova dostať takmer až k stropu. Upravil si habit a venoval Dracovi posledný letmý pohľad, kým sa prešuchtal k vchodovým dverám a mrzuto si pre seba zavrčal. A nebolo to tak, že by nechápal závažnosť toho všetkého; skôr to bola jeho samotná podivnosť, ktorá len zvyšovala jeho momentálne trápenie. A tak, keď sa šuchtavým krokom dostal k dverám, natiahol ruku, horko-ťažko sa pokúsil prehltnúť svoju večnú pýchu a s krutými obavami potiahol za kľučku.

"Ako sa mu darí?" Bola to prvá vec, ktorú Hermiona povedala, hneď ako zatiahol za dvere, hoci len na malú štrbinku. Nemal ani šancu ju analyzovať, hovorila tak rýchlo, tak pohotová so svojimi slovami, že ho to dokonca viditeľne zastrašilo. Prešľapovala na prahu, ruky sa jej potili a treli sa o seba. Vyzerala úzkostlivo, takmer zúfalo, pod inak dosť intenzívne hnedými očami mala hlboké vačky.

"Je... vo vnútri," bolo maximum, čo Goyle dokázal vypustiť z úst pre okamžitý nepokoj, ktorý pocítil. Napočudovanie nič neurobil, keď sa okolo neho prehnala Hermiona s tvárou spotenou od obáv a starostí. Neobťažovala sa ospravedlniť, a hoci nebola pri svojom vniknutí hrubá, zamierila rovno ku gauču, keď na vankúšoch okamžite zbadala Dracovu bielu postavu.

Goylovi však chvíľu trvalo, kým si podarilo lepšie si vydýchnuť. Aj keď bolo neskutočné mať Hermionu vo svojom dome, vedel, že nemôže len tak stáť a tváriť sa ako prekliaty idiot. Namiesto toho prinútil svoje nohy postupovať vpred, dostatočne pomalým tempom, aby sa k nej nepozorovane dostal. Prehltol však, vytriasol z chladného krvného obehu prichádzajúce opojenie a zastavil sa tesne pred kuchynským stolom, opierajúc sa o jeho povrch ako o niečo veľmi potrebné, ako o oporný systém. Hermiona chrapľavo zašepkala: "Lumos!" zo svojho miesta vedľa Draca a hrot jej natiahnutého prútika sa intenzívne rozžiaril. V jasnom svetle ju Goyle opäť uvidel. Svetlo osvetlilo jej tvár a ukázalo mu premočenú vizáž, brunetka mala vlasy prilepené na lesklom čele. Bola pekná, dokonca krajšia, ako si Goyle pamätal. Navyše sa zdalo, že aj ona vyrástla do seba. Jej vyrysovaná tvár vyzerala takmer úplne bezchybne, keď pasovala na dobre vybudovanú líniu čeľuste. A napriek tomu všetkému sa zdalo, že je to stále tá istá osoba; rovnako čudná a knihomoľská ako vždy. V očiach jej stále vyžarovala tá istá esencia poznania a vlasy jej stále ako živé vypadávali z drdolu, ktorý si asi nedokázala udržať. Hoci sa nenávidel za to, že si to myslí, Goyleovi pripadalo mierne osviežujúce, že úplne nevyrástla a nezmenila sa. Nevšimla si ho ani teraz, ako ju zvedavo analyzuje; čo Goyle v skutočnosti veľmi oceňoval. Nič to však nemenilo na tom, že toto bola Hermiona Grangerová, nič to nemenilo na tom, že keď tam Goyle rozpačito stál, stále sa cítil nepríjemne.

Hlava sa jej zdvihla.

"Čo sa mu stalo?" spýtali sa ho rýchlo, pravdaže, pekné pery.

Jedna jeho časť jej to chcela povedať: "Ako to mám, dočerta, vedieť?". Ale načo bolo dobré byť nedospelý? Vďaka Hermione len o vlások unikol dlhému pobytu vo väzení, a aj tak na ich predchádzajúcej minulosti nezáležalo, keď Dracova situácia bola očividne dôležitejšia. Napriek tomu dokázal myslieť len na Hermionu a Draca, na to, ako tí dvaja spolu chodia, trávia spolu čas a celé hodiny sa rozprávajú cez maličkú muklovskú vysielačku. V mladších rokoch by sa mu z tej predstavy robilo zle. Teraz v ňom vyvolávala len pocit odkopnutia - vyčlenenia a nie práve prekonania samého seba. Namiesto pôvodne naplánovanej odpovede Goyle pokrčil plecami a mrzuto povedal: "Neviem. Bol námesačný a..."

"Námesačný?" spýtala sa Hermiona zdanlivo sama seba. Tvár sa jej skrivila a vyzerala ešte znepokojenejšie. "Nikdy mi nepovedal, že je námesačný..." V jej osobnom mrmlaní nastala malá pauza a ona sa pozrela na Draca, oči mala rozšírené a neisté. Na sekundu sa tvárila rozporuplne, akoby nad svojou vlastnou hlúposťou, tak aj nad očividnou schopnosťou nechať sa tak ľahko zraniť.

Goyle sa posunul na svojom mieste pri stole a stoličkách. "No," povedal a cítil sa trochu čudne, keď tam len tak stál, "ak ťa to upokojí, ani mne to nepovedal." S tým sa sústredil späť na svoj pohár s alkoholom a dlho popíjal, niečo ako gratuláciu za to, že bol taký ochotný spolupracovať. Hermiona si však len povzdychla. Zvlhnuté oči sa jej zatvorili a ona si pritlačila chrbát na koniec pohovky, zaklonila hlavu dozadu a potom sa pozrela späť na päť prstov na Dracovej roztrasenej ruke. Na zlomok sekundy vyzerala, akoby sa ho chystala od seba odstrčiť, ale potom zdvihla vlastnú ruku nahor a preplietla si prsty cez jeho, kým sa naklonila dozadu a prosebne sa usadila.

Potom si znovu sadla inak, znova si vzdychla a odhrnula si neposlušné vlasy z tváre. "Prečo má na sebe kabát?"

"Vzal som ho k Elaine Galerovej," odvetil Goyle a postrehol, aká je múdra, že si takú vec vôbec všimla. Možno na jej inteligenciu už zabudol, hoci ho to v mladších rokoch rozčuľovalo. "Galerová," povedal a zamyslel sa, "mi veľmi nepomohla."

"Tá ženská je úplne šialená," zareagovala Hermiona okamžite. Na tvári sa jej črtal výraz čírej mrzutosti a rozhorčenia.

Goyle však zdvihol obočie. Za takýmto tvrdením sa nepochybne niečo skrývalo. Nepriblížil sa však k nej, aby nadviazal ďalší rozhovor. Nohou posunul malú drevenú stoličku pri stole a zvalil sa na ňu. Vystrčil bradu smerom k nej: "Určite. Vlastne som sa s ňou sám trochu pohádal." Goylova tvár sa skrivila. Vyzeral trochu nesvoj, keď pomaly dodal: "a celý môj plán, aby mu pomohla, sa tým tak trochu zvrhol."

Zdalo sa však, že to upútalo Hermioninu pozornosť. Odvrátila zrak od miesta ničoty, na ktoré hľadela v stene, a otočila k nemu hlavu. Úzkymi očami mu zvedavo odvetila: "Trochu pohádal?"

Goyle sklopil pohľad a mávnutím prútika roztočil obsah pohára. S úškrnom si spomenul, ako zabuchol dvere kancelárie Elaine Galerovej a takmer pritom narazil Dracovovým vznášajúcim sa telom o zárubňu dverí: "No, trochu viac ako trochu."

Hermionina tvár sa rozžiarila. Napriek tomu okamžite zvážnela, pozrela sa späť na svoje kolená a pomaly ich obe pritiahla k hrudi. "No," povedala mrzuto, "určite si to zaslúžila."

Vlhkosť na Hermioninej tvári bola po všetkých stránkach jasným znamením. Napriek svojej očividnej kráse vyzerala úplne vyčerpaná. Na jej obranu však treba povedať, že ju uprostred noci zobudili kvôli naliehavej situácii. A hoci sa stále nemohol ubrániť svojej zatrpknutosti voči nej, ako zmenený človek považoval za takmer bezohľadné neponúknuť jej niečo na pitie. A tak sa zachoval tak láskavo, ako dokázal, zdvihol pohár a nechal tekutinu mierne zažiariť, kým nahlas povedal: "Nemáš chuť na pohárik?"

"Viac ako si myslíš," vzdychla si Hermiona a pustila Dracovu ruku. Urobila to však jemne, a keď pustila jeho prsty zo svojich, jemne mu položila ruku späť na hruď. Jej postup smerom ku Goylovi bol však až zúfalo dychtivý, dokonca sa jej podarilo zakopnúť, keď kráčala k nemu, takmer príliš dychtiac po samotnom alkohole. Keď si sadla za stôl, celá sa zaborila do drevenej stoličky, pokrčila nohy v kolenách a vyzerala, akoby sa mala každú chvíľu zosypať na neporiadnu hromadu. Goyle však ani na chvíľu neotáľal. Extrémne zvyknutý na tento druh potreby siahol po fľaši vína na pulte, vytrhol zátku a naplnil jej pohár až po okraj. Hermionine oči sa však nerozšírili. Skôr bez údivu povedala potichu: "Ehm... nemáš ešte niečo iné, čo by zabralo?"

Kvôli všetkým tým rokom, kedy si Gregory Goyle myslel, že má tú knihomoľku prečítanú, si bol takmer istý, že mu niečo uniklo. Okrem toho, možno Hermionu predsa len nebolo také ľahké rozlúštiť. Sám pre seba sa pobavene usmial, ale nedal to na sebe poznať. Namiesto toho prikývol, vyskočil zo stoličky a vrhol sa po fľaši lesknúceho sa žltého piva. Nepovedal ani slovo, namiesto toho ju zdvihol a naklonil obočie nahor.

"To je tá správna voľba," vydýchla si Hermiona a vyzerala viac uvoľnene ako vzrušene. Jej hnedé oči ho sledovali, keď odklopil vrchnák a zľahka ho posunul po povrchu stola späť k nej. Hermiona ho rýchlo zovrela v prstoch, tretinu z neho vypila jedným dúškom a potom sa s červenou tvárou oprela. Napriek dychtivosti naliať si alkohol do hrdla mala Hermiona skutočný problém s Elaine Galerovou. Keď Draco Malfoy ležal v bezvedomí na Goylovom gauči v obývačke, hlavou jej prebehol milión zoznamov hrozných možností. Prehltla však nápoj, lepšie sa posadila a spýtala sa: "Tak čo si urobil, že si Elaine Galerovú tak vytočil?"

"Chceš povedať, čo urobila ona," opravil ju Goyle. Možno to bolo tými nápojmi, ktoré už vypil, ale prekvapila ho ľahkosť, s akou sa k nej správal. Samozrejme, stále cítil mierne napätie, nemohol poprieť nutkanie chcieť ju zaškatuľkovať, ale niečo bolo inak. Pri pohľade na Draca si Goyle takmer prakticky dokázal predstaviť tých dvoch spolu. Pri pomyslení na to, že ju tak zvláštne ľahko prijal, ho trochu zamrazilo.

Hermiona vzhliadla. "Jasne," povedala neisto, "čo urobila ona?"

Teraz bol Goyle na rade, aby sa napil. Strhol sa, keď mu horko ťažko stekal do hrdla, a potom si utrel ústa do rukáva habitu. Cítil sa trochu nesvoj a tak nervózne povedal: "Ona... ona odporučila Dracovi, aby ho umiestnili do Hobbsovho ústavu."

Hermiona na okamih stuhla. Jej tvár vyzerala takmer ako zmes šoku a zúrivosti. Len čo však tento okamih vyprchal, pozrela sa dolu, sklonila sa dopredu a povedala: "Ja viem," spôsobom, ktorý bol mrzutý, smutný a nešťastný zároveň. "Vedela som... Ja len... Nemohla som mu to povedať."

"Ani ja som nemohol," priznal Goyle a pokrčil plecami. Niežeby mal možnosť povedať Dracovi o Galerovej plánoch, ale niečo mu hovorilo, že by to aj tak nedokázal. Strelil bokom pohľadom späť na Draca a na chvíľu ho úplne znenávidel. Možno keby nebol taký skurvený nešťastník, bolo by to oveľa jednoduchšie. Samozrejme, keby nebol taký nešťastný, nič by takéto od začiatku nebolo. Obaja chvíľu sedeli bez pohnutia, rovnako zamyslený nad: "Tak čo teraz?" Na pohovke si Malfoy trochu povzdychol a prevrátil sa na bok, kým opäť zmĺkol.

Hermionina tvár potom prepadla spôsobom, ktorý bol až príliš viditeľný. Mierne sa zosunula a odvrátila pohľad späť k Malfoyovi. Červenkastý odtieň, ktorý poznačil jej vizáž, bol takmer prisilný, a hoci k nej pocítil zvláštny nádych doznievajúceho odporu, Goyle bol príliš sužovaný Dracovým blahom. Akokoľvek sa cítila trápne, keď bola v blízkosti Gregoryho Goyla, nemohla sa ubrániť nesmiernemu záujmu, ktorý pociťovala voči Dracovi. Akoby sa jej z jediného pomyslenia naňho mohlo kedykoľvek urobiť zle, Hermionina tvár sa vyčerpala a ona rýchlo siahla po fľaši piva a jedným dúškom vypila jej obsah. Snažila sa ignorovať zvláštnosť situácie a s výdychom povedala: "Páni, to je... trochu divné, však?"

Goyle sa nemusel obťažovať s otázkou, o čom to Hermiona hovorí. Vedel to hneď. Už len samotná prítomnosť Hermiony v jeho dome bola trochu znervózňujúca a desivá zároveň. Priznal, že s istou dávkou trpkosti povedal: "Áno, no... Nikdy som si nemyslel, že sa toho dňa dožijem..."

Počítal ubiehajúce minúty. Plynuli rýchlo a on uvažoval o tom, koľko šancí mal na to, aby nadhodil tému Hermioninho vzťahu s Dracom. Hoci od chvíle, keď sa dozvedel o ich chodení, uplynulo len pár hodín, bola to myšlienka, na ktorú si stále nemohol zvyknúť - a pravdepodobne si na ňu nikdy nezvykne. A napriek silnému nutkaniu, ktoré pociťoval, aby túto tému nadhodil, sa k tomu nedokázal prinútiť. V duchu sa preklínal za to, že sa bojí opýtať, a namiesto toho sa s povzdychom zahľadel späť na povrch svojho nápoja. Hermiona však začala opäť rozprávať. Vyzerala ešte previnilejšie, keď povedala: "Zistila som niečo o tom mužovi, ktorý ho napadol... o Beevisovi."

Goyle len zdvihol obočie a opäť sa pozrel na ňu.

"Je to absolútny blázon," dodala, takmer akoby niečo také očakávala. "Aj on je u Hobbsa." Odfúkla si a ramená jej bolestne poklesli.

"Nemôžem dovoliť, aby tam Draca poslali."

Goyle na chvíľu zabudol na svoje zvyšné rozpaky voči Hermione. Potriasol hlavou a odvetil: "To nedopustím." Potom sa zvláštne odmlčal, akoby vôbec nečakal, že sa s Hermionou pustí do takého intenzívneho rozhovoru. Akoby práve včas však Dracovo telo v bezvedomí vydalo ešte jeden nesmelý malý záchvev a hruď sa mu vysoko zdvihla, kým sa mu za zatvorenými viečkami čosi zachvelo. Hlava sa mu zvalila na jednu stranu, jeho tenké plecia sa zdvihli a z hrdla sa mu vydral chrapľavý ston. Hermionine oči na sekundu vystrelili ku Goylovi a potom sa potkla a zakopla o vlastné nohy, keď sa k nemu znepokojene priblížila.

 

A mala pravdu, že bola taká nervózna. Dracov pohyb nebol len pohybom nepríjemného spánku. Hoci najprv pevnejšie zovrel oči, tie sa potom po kúskoch otvárali, kým sa skleslo nezahľadeli do stropu, akoby naozaj nevideli ani jedinú vec. Hermionine oči sa naopak nesmierne rozšírili. Hruď jej klesla a rýchlo zalapala po dychu, takmer príliš vzrušená na to, aby si všimla Goyla, ako sa odlepil od vlastnej drevenej stoličky. Hoci sa Hermione do bledej tváre výrazne vrátila farba, zostala takmer úplne neistá, čo ďalej.

Malfoyove oči sa otočili. Zovretú ruku si položil na hlavu, presunul sivé oči na Hermionu a zažmurkal. "Miona?"

"Ako sa máš?" Hermiona sa nadýchla a neodpovedala mu priamo. "Ako sa cítiš?"

"Veľmi zle," Draco sa uškrnul hlasom, ktorý takmer bolelo počúvať. Na zelenej farbe jeho tváre, hlbokých vreckách pod očami, zaschnutej stope slín, ktorá mu stekala z kútika úst, bolo niečo úplne znepokojujúce. Reč sa mu rozmazávala, akoby bol pil. So slovami: "Čo sa stalo?" sa pokúsil posadiť, ale neuspel v tom.

Goyle pomaly prešiel k Malfoyovi a sledoval, ako sa naňho Hermiona dosť bezradne pozerá. Na tvári sa jej zračil výraz straty a Goyle navrhol: "Trochu si sa tam zbláznil, kamarát... prišlo ti zle, odpadol si..." Dracov výraz však ukazoval, že sa veľmi nesústredí na to, čo Goyle hovorí. Namiesto toho sledoval pohľad na Goyla a Hermionu spolu, akoby mal stále halucinácie. Bledá farba na jeho tvári bola výrečná, rozšírené oči ukazovali výraz čistého zmätku. Neustále mu oči blúdili sem a tam medzi tými dvoma. Potom sa konečne poriadne nadýchol a zamieril k opierke na Goylovom pohodlnom gauči.

"Mu-musím vstať," oznámil im a napriek tomu, že sa Hermiona ponáhľala dopredu, aby ho podoprela, pridržal sa okraja pohovky a potom sa potkýňal na nohy ako novorodenec.

"Draco," povedali Goyle a Hermiona naraz spoločne a ich ruky sa nepokojne natiahli. "Hej, kamarát... sadni si späť, ty..."

Malfoyove oči však našli jeho odhodenú metlu a nedbalo povedal: "Ja sa po-potrebujem vrátiť na manor. Môj otec ma pravdepodobne hľadá." Hermiona však bola naňho príliš rýchla. Dychtivými prstami sa vrhla k metle a náhlivo ju zdvihla zo zeme. Namiesto slova sa pozrela na Goyla s ústami neveriacky pootvorenými. Keď Goyle neisto držal Malfoya, nesmelo sa na ňu pozrel.

"Poď, Draco," povedala Hermiona po chvíli, "vezmem ťa domov, dobre?" A napriek počiatočným Dracovým námietkam mu Goyle pomohol dopotácať sa k tej veci, natlačiť sa na ňu za Hermionou a bezmocne sa preklopiť dopredu na jej chrbát. Keď počula Malfoyove bolestivé stony, naklonila sa dopredu a zašepkala Goylovi: "Zavolám ti, keď sa dostaneme do domu." Potom sa načiahla za seba, chytila Malfoya za slabé ruky a ovinula ich okolo svojho pása, až ju kým ju nezovrel. Oči jej padli na otvorené dvere a Goyla na ich konci. V tmavom habite mu celý trup takmer splýval s nocou. Dlho a silno si vydýchla, dovolila metle, aby sa zdvihla zo zeme, a potom sa tí dvaja stratili z dohľadu.

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 13. Handrová bábika Od: Lupina - 05.02. 2022
Ještě že jsem si nechala čas, kdy nebudu spěchat a budu mít volno, abych se pustila do tohoto kousku. Vlastně jsme moc nepokročili. Draco je pořád mimo, pořád nevíme, co se s ním děje. A říkám si, jak asi zareaguje Lucius, až se tam objeví Hermiona na koštěti se zemdleným Dracem. Ještě že mají kouzla, protože v tomto stavu by se asi neudržel ani Hermiony. Děkuji, Jimmi. Už aby se začalo blýskat na lepší časy.

Re: 13. Handrová bábika Od: zuzule - 02.02. 2022
Goyle a Hermiona spolecne popiji pivko, kdo by to byl cekal. Juj a Hermiona dobrovolne sedla na koste... Dekuju!

Re: 13. Handrová bábika Od: Octavie - 01.02. 2022
Normálně autorka je mistryně natahování. Jakože nepíše úplně o ničem, ale když se vezme prvních pár odstavců, tak se tam toho moc nestalo. Jenže... sice děje je málo, ale atmosféry plno. Opravdu to umí vykreslit tak, jako bychom tam byli také. Prostě nestalo se v téhle kapitole moc, jde o to, jak se to stalo. A fakt doufám, že se to už bude obracet k lepšímu. Tohle opravdu je bolestné i číst. Děkuji Jimmi, za zkroceni další kapitoly :-).
Re: 13. Handrová bábika Od: Jimmi - 01.02. 2022
Veď práve, to sa vlečie snáď po minutách... Ja som v decembri došla až po 17 nahrubo v jednom šupe, takže viem, že sa toho udeje dosť, až nám budú tieto pomaličké kapitoly chýbať. Len to česanie do čitateľnej podoby je záhul. Díky moc

Re: 13. Handrová bábika Od: Claire - 01.02. 2022
Ajaj, nabíráme grády - ještě pár kapitol tímto tempem a budou si moci zřídit soukromé sanatorium, jen sami pro sebe, a naplní ho nejrůznějšími diagnózami a stupni postižení... třeba u Goyla je průběh sakra rychlý (není-li on méně odolný díky své jednoduchosti?), ale zase se mi líbí, jak urputně za Draca bojuje a pečuje o něj téměř jak o mimino... Možná nepobral extra velkou porci rozumu, ale věrnosti určitě ano. Kdopak bude dalším kandidátem na hrábnutí - že by pragmatická Pansy? A co mne už nějaký čásek fascinuje - jak si na Manor courá kdekdo -... a kdykoliv se mu/jí zlíbí. Nebylo to jedno z nejmasivněji zabezpečených kouzelnických sídel v Británii? Lucius je podivuhodně v klidu ohledně toho... Díky za kapitolu a jsem moc zvědavá, jak doletí mizerná letkyně Hermiona s mrtvou vahou bezvládného Draca za záda... tipla bych si, že přistání bude velice tvrdé.
Re: 13. Handrová bábika Od: Jimmi - 01.02. 2022
To s manorom sme riešili už od začiatku. Autorka je asi američanka a jej predstava manoru je asi niečo ako tie ich panstvá zo Sever proti Juhu. A dá sa z neho dôjsť pešo do dediny... proste jej predstavy vôbec nezodpovedajú našim. Zas na druhej strane - ja som si ho vždy predstavovala ako nejakú pevnosť, hrad, niečo také a nedávno som narazila na fotky sídla, ktoré použili pri natáčaní scén na Malfoy manor... a moja reakcia bola - to ako vážne? toto má byť Malfoy manor? V tejto poviedke je to fakt ako nejaká obrovská vila, kde si chodí kto chce kam... a keď je zavretá, tak sa tam lezie oknom. Mna ešte fascinuje to bývanie Pansy (ako Perníkov domček na kraji lesa), Goyle má malý domček ako v radovej zástavbe a Hermiona s Duom asi niečo podobné. So záhradkami okolo - proste typické americké mestečko. Asi. A všetci si svorne nažívajú v Rokville... Prestala som to riešiť :) Časť môže byť zle preložená (skôr že autorka použila nesprávne anglické slovo, ako keby nebola angličtina jej primárnym jazykom - a potom z toho vyjde nezmysel. Asi tak. Díky

Re: 13. Handrová bábika Od: luisakralickova - 01.02. 2022
Hu, už název je varováním. Hermiona na koštěti transportuje totálně zdevastovaného Draca, to hovoří i za její duševní stav. Doufám, v nějaký zvrat, je to už hodně depkoidní.
Re: 13. Handrová bábika Od: Jimmi - 01.02. 2022
Ja som tieto kapitoly v angličtine preskočila, takže to teraz dostávam plnou silou... len si pamätám, že záver bude stáť za to. A pri každej takejto kapitole si hovorím, že treba len vydržať. Díky

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke