Preklady fanfiction Harryho Pottera

I. kapitola - Tri mesiace 

Pondelok ráno. Draco Malfoy neznáša pondelkové rána. Naozaj. Strašne zle sa mu vstáva načas, čo celý jeho ranný režim odsúva a nikdy ho nesklame v tom, aby prišiel neskoro do práce. Alebo takmer neskoro. To je jedno. Podstatné je, že neznáša pondelkové rána.

Popoludnia nie sú také zlé, vlastne ich má celkom rád. Keď sa hodiny posunú na poludnie, vie, že do konca dňa zostávajú už len tri hodiny, kým si bude môcť ísť domov vyložiť nohy. (Alebo do najbližšej krčmy, aby si našiel spoločnosť.)

Pondelkové večery sú z rôznych dôvodov najlepšie. Najdôležitejším dôvodom je ten, že už o pár hodín bude utorok ráno. A on má utorkové rána rád.

Ale nie, dnes ráno je pondelok. Prvý deň prekliateho pracovného týždňa a on, samozrejme, mešká. Dobre, technicky vzaté ide dokonale načas, ale keďže každé iné ráno chodí vždy o desať minút skôr, toto je preňho neskoro.

Je 6:59, keď vojde do svojej kancelárie a nájde tam svoju sedemnásťročnú dcéru Rosalyn Phoenix Malfoyovú so všetkými jej poskakujúcimi hnedými kučerami a medovo hnedými očami. Zastaví sa vo dverách, s plášťom napoly stiahnutým, a pozerá na ňu, ako sedí v kresle za jeho stolom. Je ako z oka vypadnutá svojej matke - krásna, inteligentná a s ostrým jazykom. Spustí nohy na podlahu a nakloní sa dopredu, ústa sa jej otvoria, aby prehovorila.

Zdvihne ruku a umlčí ju skôr, ako stihne vydať slovo. „Nič nehovor. Potrebujem päť minút na kávu.“

„Ale otec, je to dôležité,“ zakňučí tínedžerka.

„Päť minút, Rose. Prosím?“ Vyzlečie si plášť a zavesí ho na zadnú stranu dverí, potom položí aktovku na stôl a s dcérou v pätách zamieri von. „Nemala by si byť ešte v posteli? Veď sú letné prázdniny...“

„Nemohla som spať.“

„Prečo nie?“

„Práve preto sa s tebou chcem porozprávať. Ide o mamu...“

„Ale nie. Fajn, potrebujem teda desať minút, dobre? Nedokážem sa zaoberať tvojou matkou takto skoro ráno.“

„Ide aj o McLaggena...“

Zvuk McLaggenovho mena na dcériných perách - ktorý je takmer rovnako odporný, ako keď vychádza z Grangerovej úst - upúta jeho pozornosť. Zastane, uprostred nalievania, a päste sa mu pevne zovrú. McLaggena vždy nenávidel. Teraz ho nenávidí ešte viac.

„McLaggena?“ Jeho hlas znie falošne dokonca aj jemu, keď si do kávy pridáva mlieko a cukor. Otočí sa tvárou k dcére, ktorá je teraz na tejto strane stola a opiera sa oň s rukami prekríženými na hrudi.

„Nemusíš predo mnou predstierať, že ho máš rád, vieš, že ani ja ho nemám rada. Je to Scorpius, pri ktorom sa musíš obávať, že ho urazíš,“ zdôrazní.

„Jasné, no, jediný dôvod, prečo má Scorpius toho hajzla vôbec rád, je ten, že dostáva zadarmo lekcie lietania,“ povie blondiak zatrpknuto. „Ja by som ho učil sám, ale...“

„Máš príliš veľa práce, my vieme.“

Draco si povzdychne, zamračí sa, keď prechádza okolo a sadá si na stoličku, a pozerá sa cez stôl, ako sa vysoká, štíhla tínedžerka spúšťa do mäkkého plyšového kresla na druhej strane. „Takže, hovorila si?“ spýta sa tak nenútene, ako sa len dá. Zdvihne si hrnček k ústam.

„Sú zasnúbení.“

Zakucká sa horúcou tekutinou, prská a kašle, keď si čistí hrdlo a upokojuje sa. S vytreštenými očami hľadí na Rose. „Čože sú?“

„Zasnúbení,“ zopakuje, hoci váhavo.

Raz zažmurká. Dvakrát. Trikrát, kým sa vymrští zo stoličky a začne sa za ňou prechádzať. Pravou rukou si drsne prehrabne vlasy.

„Otec...“

„Odkedy?“ dožaduje sa.

„Od včera večer. Išli na večeru, a keď sa vrátili, mala na prste prsteň - je však naozaj krásny. Príliš obrovský...“

„Rosie, sústreď sa.“

„Jasné, tak či tak, pýtala som sa jej na to a ona povedala, že ju v reštaurácii požiadal o ruku. Samozrejme, že povedala áno, čo je poriadna blbosť. Chodia spolu len šesť mesiacov...“

„Šesť a pol,“ opraví ju roztržito.

Ona sa usmeje, čo je zrkadlový obraz jeho úsmevu, a oprie sa na stoličke a tvári sa samoľúbo. „Páni. Nevedela som, že ju sleduješ...“

„Nesledujem.“

„Mhmm. Tak prečo ťa to tak vyvádza z miery?“ podotkne.

Takmer jej odpovie. Takmer jej povie pravdu, ale zastaví sa s otvorenými ústami, keď zvažuje svoju odpoveď. „Vedela si, že vyvedie, inak by si tu nebola,“ povie jej namiesto toho. Prestane sa prechádzať a pozrie sa na ňu. „Tak čo chceš, aby som urobil?“

Opäť sa usmeje. Tak dobre ju pozná... „Chcem, aby si to prekazil, sabotoval, čokoľvek.“

„Chceš, aby som sabotoval svadbu tvojej matky?“

„Och, netvár sa, akoby si už aj tak nepremýšľal, ako to urobiť,“ odsekne.

Zamračí sa; dostala ho.

„Nemáš veľa času.“

„Ako to myslíš, že nemám veľa času? Nemohli už stanoviť dátum...“

„Ale veď ho už majú. Ty si o tom nepočul? McLaggen je vo veľkom zhone, aby si ju vzal.“

Draco ignoroval trpký sarkazmus v jej hlase a pokrútil hlavou nad jej hlasom. „Koľko mám času, Rose?“

Rose sa usmeje, úprimne šťastná. „Vedela som, že to urobíš.“

„Ako dlho?“

„Tri mesiace.“

„Tri mesiace! Chceš, aby som za tri mesiace sabotoval svadbu?“ Vybuchne a je vďačný, že jeho kancelária má na sebe vždy umiestnené umlčujúce kúzlo. „Čo si, do čerta, myslí, že sa do niečoho takéhoto ponáhľa - veď už nie je žiadna prekliata tínedžerka.“

Rose sleduje, ako jej otec naďalej prešľapuje na mieste, frfle a sťažuje sa na to, ako jej matka „budí dojem, že sa rada vrhá do vecí príliš rýchlo“ a ako sa „správa nezodpovedne a iracionálne na niekoho, kto by mal byť taký prekliato inteligentný“. Usmieva sa a tvári sa pobavene, pretože pozná otcovo najhlbšie, najtemnejšie tajomstvo - ktoré nikdy nikomu neprizná, dokonca ani jej.

„Je šialená. Tvoja matka je šialená, Rosie.“

„Ver mi, ja to viem.“

Vtedy prestane kráčať a zvrtne sa do kresla, vyzerá porazene a frustrovane. „Tri mesiace...“ zamrmle.

„To nie je veľa času, ja viem...“

„Práve preto neriešim tvoju matku takto skoro ráno, pretože ma privádza do šialenstva a teraz je celý môj deň na...“ odmlčí sa a zahryzne si do pery, aby udržal svoj hnev a frustráciu trochu na uzde. „Tri mesiace! Ako mám sabotovať svadbu, čo má byť len za tri mesiace?“

Ona pokrčí plecami, vyštverá sa na nohy a potom prejde na svoju stranu stola a sadne si na okraj vedľa neho. „Ty si niečo vymyslíš, tati, ty vždy niečo vymyslíš. Prečo si myslíš, že som za tebou prišla?“ spýta sa nevinne.

On sa zamračí, oprie sa na stoličke a rukami si pretrie tvár.

„Tak ťa teda nechám! Mám sa stretnúť s Adrianom na raňajky, tak mi len daj vedieť, ako to ide...“

„Čo - ako to ide? Ty mi ani nepomôžeš?“

„Tati. V takýchto veciach máš väčšiu prax ako ja, a takéto veci potrebujú niekoho, kto je skúsený a vypočítavý a chce to zo všetkých... nesprávnych dôvodov. Preto...“ odmlčí sa a nechá ho, aby si to poskladal sám.

„Ty si tá najzákernejšia, najzáludnejšia dcéra, akú som kedy spoznal.“ Mohol by sa zasmiať, len keby nebol taký pekelne otrávený.

„Som jediná dcéra, ktorú si kedy poznal.“ Zachichoce sa, nakloní sa dopredu a vtlačí mu bozk na čelo. „Milujem ťa, tatino.“

„Aj ja ťa milujem - ach! Keď uvidíš Scorpiusa, povedz mu, že ho po večeri vyzdvihnem na ten metlobalový zápas,“ zavolá za ňou, keď vychádza z dverí.

„Dobre!“

X

Dokončenie nabudúce