Preklady fanfiction Harryho Pottera

Druhá/záverečná časť!

Autorkina poznámka: Chcel som vytvoriť trochu ležérnu, trochu trápnu, ale roztomilú atmosféru... Nie veľmi očividnú, ale práve takú. Tiež som sa snažila trochu porovnať Hermionin „vzťah“ s Dracom so všetkými jej ostatnými zdanlivo dokonalými vzťahmi s ostatnými mužmi.

Každopádne je to tu! Dajte mi vedieť, čo si myslíte :)

PP. Nakoniec budem deliť. Minimálne teraz tam vyšiel vhodný predal.

________________________________________

O dva mesiace neskôr...

Úplnou náhodou natrafí na ponurú, zapadnutú krčmu. Mala zlý deň - vlastne niekoľko zlých týždňov - a v jeden piatkový večer sa rozhodla, že sa prejde, aby si vyčistila hlavu. Od rozchodu s Kyleom akoby sa túlala v hmle. Je tam, ale naozaj tam nie je. Počuje, ale v skutočnosti nepočuje.

Prvé tri týždne sa sotva dokázala dostať z postele - a to len preto, že bývala u Ginny a Harryho a považovala za neslušné stráviť celý deň schovaná v hosťovskej izbe. Ginny sa ju snažila dostať von, nájsť jej „náhradu“ - ale to bolo to posledné, čo chcela robiť.

Pred dvoma týždňami sa začala zaoberať kúpou vlastného bytu napriek tomu, že Harry jej povedal, že sa netreba ponáhľať, aby sa dostala z toho jeho.

Zatiaľ vychádza naprázdno.

Dnes ráno sa od Kylovej sestry dozvedela, že jeho bývalá priateľka - o ktorej tvrdil, že sa s ňou nikam neponáhľa - je teraz jeho snúbenica. Preto mala zlý deň. Keď teda natrafí na tú krčmu, pomyslí si, no, prečo, do čerta, nie?

Len čo vkročí do krčmy, chce odísť. A takmer to aj urobí - ale potom si spomenie, prečo tam vôbec vošla, a rozhodne sa, že na stave podniku v tejto chvíli naozaj nezáleží. Nezáleží jej ani na tom, že jediní ďalší ľudia v bare sú špinaví, zanedbane vyzerajúci starší muži - pravdepodobne päťdesiatnici. Ignoruje ich pohľady a pískanie, keď kráča v priamom smere k baru.

„No dobre, dobre,“ zatiahne nepríjemne známy hlas z jej minulosti. „Musím povedať, že som trochu prekvapený, keď tu vidím dievča ako ty, Grangerová. A navyše samu.“

Hermiona zastoná, prevráti oči a otočí sa tvárou k svetlovlasému mužovi, ktorý sa s tágom v ruke opiera o jeden z dvoch biliardových stolov. „A čo presne myslíš tým dievčaťom ako som ja?“

Usmieva sa a robí si pohodlie. „Vieš... slušná, poriadna. Prudérna.“

Zahľadí sa naňho. „Si debil,“ odsekne, otočí sa na päte, aby odišla cestou, ktorou prišla. Jeho hlas ju opäť zastaví. „Grangerová!“

Jej prvou chybou je, že neodišla, keď mala príležitosť. „Neodchádzaj kvôli mne. Posaď sa, daj si jeden alebo dva drinky - vyzeráš, že by si ich potrebovala.“

Zaváha, hryzie si pery. Potom si ho prezrie - toho bigotného, čistokrvného hajzlíka z jej minulosti. Má na sebe čiernobielu kockovanú košeľu s rukávmi vyhrnutými až po lakte, tmavomodré džínsy a tenisky. Jeho vlasy vyzerajú, akoby sa ráno ani neobťažoval učesať.

„Je to na mňa,“ nalieha na ňu a pobáda ju.

Možno preto, že má vzadu v hlave akýsi previnilý hlások - prečo trvá na tom, že existuje práve teraz, netuší.

Možno je to preto, že je niečo v tom, ako sa na ňu pozerá - úplne lákavo a odvážne.

Možno je to preto, že nemá nič lepšie na práci, ako sa kochať náhlou pozornosťou toho hlupáka.

Alebo je to možno len preto, že je osamelá.

Nevie, prečo to robí, ale z nejakého dôvodu zostáva.

A nikto nie je prekvapený viac ako ona, keď on vkĺzne za pult a spýta sa jej, čo si dá na pitie.

X

Jediná dobrá vec na tom, že poznáte barmana, je, že to udrží úchylných starých chlapov na uzde. No, a tiež skutočnosť, že v skutočnosti nemusela zaplatiť ani za jeden drink - ktorých už vypila veľa.

„Nemôžem uveriť, že tu pracuješ,“ zamrmle už po tretí raz a zakloní hlavu, aby dopila svoj pohár. „Teda, nikdy by mi nenapadlo, že necháš svoju mágiu za sebou a budeš v podstate obsluhovať pri stoloch.“

Pokrčí plecami, keď jej vezme pohár a pripraví jej ďalší. „Peniaze nie sú najlepšie, najmä na takomto mieste, ale sú to peniaze.“

Chvíľu ho zvažuje a pozoruje, s akou ľahkosťou jej pripravuje nápoj. „Páči sa ti to?“

Vyzerá zamyslene, keď jej podáva teraz už plný pohár a nakláňa sa dopredu s lakťami na pulte. „Neznášam to.“

„Prečo to robíš?“

„Úprimne?“

Prikývne, je zvedavá. Prečo by sa niekto ako Draco Malfoy uspokojil s prácou za minimálnu mzdu v muklovskom svete?

Povzdychne si, naleje si panáka whisky, potom ho do seba kopne a položí pohár pred seba. „Náš svet ma nechcel.“

Pokrčí obočie a zmätene sa naňho pozrie. „Ako to myslíš?“

„Po úlohe, ktorú som zohral vo vojne, som tam už nepatril - napriek tomu, že sa moje názory drasticky zmenili,“ vysvetľuje a pozerá do prázdneho pohára. „Veľkú sumu z galeónov, ktoré mi ministerstvo dovolilo ponechať si, som použil na pomoc pri obnove - daroval som ju niekoľkým charitatívnym organizáciám, použil som ju na pomoc pri rekonštrukcii Rokfortu. A potom, keď som sa uchádzal o prácu, odmietli ma. Aurorské oddelenie ma nechcelo, Oddelenie záhad mi nedôverovalo a u Svätého Munga by ma zamestnali, keby sa klienti ku mne nesprávali vyslovene nenávistne. Všetko je to, samozrejme, opodstatnené - to ty vieš lepšie ako ktokoľvek iný.“

Zamračila sa. „Ako si narazil na toto miesto?“

Usmeje sa. „Po tom, čo ma vykázali z toho prekliateho obchodu s metlami v Šikmej uličke, som sa rozhodol prepadnúť depresii a pitiu a jednej noci som skončil tu. Tak som sa opil, že som odpadol, a keď som sa na druhý deň ráno prebral, bol som v izbe na poschodí. Starý pán, ktorému to tu patrí, povedal, že potrebuje pomoc a že ak mu poskytnem svoje služby, môžem si nechať izbu na poschodí pre seba, a keďže som nemal nič lepšie na práci, vzal som to.“

„Takže bývaš na poschodí?“

Prikývne.

„A čo manor?“

„Bývanie na manore by si vyžadovalo, aby som sa rozprával s rodičmi, čo sa mi nechce - ale to je príbeh na inú noc.“

Sklopí obočie. „Prečo si myslíš, že ti poskytnem ďalšiu noc?“

Usmeje sa a nakloní hlavu na stranu tak, že vyzerá takmer rozkošne. „Prečo si myslíš, že nie?“

X

„Ešte si mi nepovedala, čo tu robíš.“

Odmlčí sa uprostred dúška, aby zvážila jeho poznámku a premyslela si svoju odpoveď. Sklenými očami ho pozoruje, ako si dáva ďalšieho panáka. Nie je ani zďaleka taký opitý ako ona, ale je na dobrej ceste. „To preto, lebo si nie som istá, či ti to chcem povedať.“

„Prečo?“

„Je to osobné.“

Posmieva sa. „Samozrejme, že je to osobné, inak by si sa v tom práve teraz neutápala.“

Tvári sa urazene. „Ja sa v tom neutápam...“ Odmlčí sa pri jeho pohľade - takom, ktorým hovorí, že nikoho neoklame - a vzdychne si. „Fajn, tak sa utápam. Tak trochu ako ty, čo?“

„Až na to, že ja som ti povedal prečo,“ podotkne. Usmeje sa, akoby ho práve napadla nejaká myšlienka, keď sa narovná. „Ponúknem ti dohodu, Grangerová. Ako ti ide biliard?“

„Dobre,“ odpovie a znie skepticky.

„Dobre. Ak vyhrám, musíš mi povedať, prečo si na takomto mieste, a ak vyhráš ty, prestanem sa pýtať.“

Chvíľu naňho hľadí a sleduje ho, ako vychádza spoza pultu a vracia sa ku biliardovému stolu, ktorý obsadil, keď vošla. Vyzve ju k sebe naklonením hlavy a hlúpym, opitým úsmevom - ani netušila, že môže mať takú milú vlastnosť. Ak nie z iného dôvodu, tak len preto, aby ten úsmev opäť zahliadla, vykročí k nemu. „Poviem ti, prečo som na takomto mieste. Nedovolil si mi odísť,“ doberá si ho.

Odfrkne si a prevráti očami. „Ty si fakt myslíš, aká si geniálna,“ podpichuje ju naspäť.

X

V okamihu, keď sa pripravuje na posledný úder na guľu č.8, vie, že sa mu to podarí. A pokiaľ vie, ani raz nepoužil kúzlo - čo jej príde tak trochu pôsobivé, keď všetko zváži. Zastoná, keď sleduje, ako sa tá guľa kĺže po stole a priamo do kapsy pred ňou. On sa víťazoslávne usmeje a pozrie sa na ňu s prižmúrenými očami.

„Vieš, čo to znamená.“

„Ako to, že si taký dobrý? Podvádzal si?“

Uškrnie sa. „Nie, nepodvádzal som.“

„Tak ako to, že si taký dobrý?“

„Pracujem v krčme, Grangerová. Nevyzeralo by to dobre, kebyže nie som dobrý.“

Ona prevráti očami, no napriek tomu sa usmieva, kým on prechádza cez miestnosť k opitým mužom, ktorí sa v rohu chichúňajú ako školáčky. O niekoľko minút už mužov vyprevádza cez vchodové dvere, zamyká za nimi a potom sa vracia k nej. Nikdy predtým si nevšimla, ako dobre mu sedí muklovské oblečenie... Sleduje, ako vylezie na stôl a vystiera ruku, aby jej pomohol nahor.

O pár minút neskôr, keď dvakrát takmer zo stola spadla - ale nestalo sa tak vďaka jeho reflexom a silným rukám -, sedia oproti sebe, nohy prekrížené.

„Tak čo?“ spýta sa ticho.

„Randím so žabiakmi.“ Tá veta jej vyjde z úst skôr, ako ju stihne zastaviť.

Nakrčí na ňu dokonale vyklenuté obočie. „So žabiakmi?“

Vzdychne si. „Moja mama mi raz povedala, že niekedy musí dievča pobozkať niekoľko žabiakov, kým si nájde svojho princa - je to podľa muklovskej rozprávky Princezná a žabiak. Princezná nakoniec pobozká žabiaka a žabiak sa zmení na krásneho princa a - tak či onak. Jediné, čo sa mi podarilo nájsť, sú žabiaci. Slizkí, nechutní žabiaci,“ zahundrala.

Pozerá na ňu, ale nič nepovie.

„Ja som však nikdy nebola princezná, takže také niečo by som naozaj nemala očakávať. Ale bolo by to fajn, nie?“

Pokrčí plecami. „Nikdy som nad tým nepremýšľal.“

„Môj posledný priateľ bol lekár,“ prizná. Akoby teraz, keď začala hovoriť, nemohla prestať. „Bol dokonalý - mali sme doslova dokonalý vzťah. Ale potom sa pred dvoma mesiacmi vrátila jeho bývalá priateľka - opustila ho pár rokov predtým, ako sme spolu začali chodiť, aby cestovala po svete - a zrazu akoby ma už nemiloval. Teda, stále opakoval, že aj preňho je to ťažké a že si nie je istý, čo chce a koho si chce vybrať - ale nebolo to ani o tom, že by si možno chcel vybrať ju, bolo to o tom, že už mal mňa a pritom mal stále pocit, že si musí vybrať. Chápeš?“

Mierne prikývne a nakloní sa dopredu. Jeho oči nespúšťa z jej tváre, ani keď sa odvracia.

„Dnes ráno som sa dozvedela, že sa práve zasnúbili,“ zašepká a pozrie sa na šípky na stene oproti nej. „Ubehli sotva dva mesiace, odkedy sme sa rozišli, a on ju už požiadal o ruku. Preto som tu - lebo som mala mizerný deň a chcela som len... neviem, čo som chcela.“

„Únik,“ zamrmle. Až vtedy si uvedomí, ako blízko je - tak blízko, že cíti jeho teplý dych, ktorý jej vejárovito prechádza po tvári.

Pozrie sa naňho a teraz sú nos pri nose.

O niekoľko sekúnd neskôr sú jeho pery na jej - tvrdé, ťažké a požadujúce - a ona s ním bojuje o nadvládu, keď ju pritlačí chrbtom na biliardový stôl.

X