Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Epilóg II.: Pieseň tohto mesta

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 18.10. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  32jennifer2, adelina, Amoneth, cyrus, Dessire, eternallife, JSark, Invisible, iway, Kaitlin, Monie, Maenea, Sela, Leann, Nuviel, gama, kometa, Tru, Teddy, Petty002, Phee, wanilka, teriisek, HOPE, beruške1, game a Triane.

Tak koniec. S DS okolo 230000 slov. S autorkou sa nelúčime, mám zálusk na jednu kratšiu poviedku (okolo 30000 slov).

Som rada, že som zase trafila na takýto poklad. Špeciálne poďakovanie pre tých, čo ma pri preklade podporovali a dúfam, že tí, čo čakali na dokončenie, sa ozvú aspoň po prečítaní. Prepáčte, som tak vyčerpaná, že dnes už nič schopnejšieho zo seba nedostanem.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - Epilóg II

Povedal si, "dovoľ mi riecť ti pieseň tohto mesta,"

Povedal si, "všetko zatvára o piatej. Potom, nuž, zostanú ti len mreže,

Nevieš aká drahocenná si,

Keď si tu vykračuješ v ťapkajúcich topánočkách,

Ja som ten, čo žije s oceánom."

Dar Williams, "Oceán"

We Learned the Sea

Epilóg: Pieseň tohto mesta

A ty si stále mladý, ale pochopíš. Že hviezdy z mora sú také isté ako z pevniny.

"We Learned the Sea" Dar Williams

ooo

Hermiona si vzdychla, pretože ďalší silný závan vetra prefúkol otvoreným oknami a spôsobil, že sa stránky knihy otočili skôr než bola hotová. Predpokladala, že sa blíži búrka a neochotne vstala zo svojho pohodlného kresla, aby zavrela okná otočené k moru.

Keď sa dostala k protiľahlej stene, zastavila a pozrela sa k vode. Temné mraky sa naozaj zhromaždili a mohla počuť ako vlny narážajú do skalnej steny. Hermiona dúfala, že hroziace počasie nedostihne zvyšok rodiny, ktorá bola vonku, aby si pri metlobale oddýchli pri Vydrom svätom Drábe (Vydrníku svatého Drába).

Zafúkal ďalší prudký závan a Hermiona vdýchla ten slaný vzduch skôr než konečne zavrela a zablokovala okno. Rozhodla sa pokračovať a zatvoriť všetky okná v izbe, ktorá sa stala jej svätyňou, kombináciou obývačky, knižnice a slnečnej izby.

Hermiona sa vrátila do kresla a pritiahla si nohy pod seba, aby sa v ňom počas popoludnia usalašila s aktuálnou knihou.

Dom na Šťučom útese už viacej nevyzeral tak, ako keď tam žila počas vojny s Harrym a Dracom. Stále mal obývaciu izbu, jedáleň a kuchyňu na prízemí a pôvodné dve spálne a toalety na poschodí, ale teraz sa honosil treťou spálňou a izbou na hranie na hornom poschodí a pod tou prístavbou bola miestnosť, v ktorej sedela Hermiona a čítala.

S Dracom sa nikdy nebavili o tom, ako veľa detí chcú, jedine, že obaja chcú rodinu. Keď sa narodil Steven, dohodli sa, že chcú ďalšie dieťa, obaja sa rozhodli, že nechcú, aby ich syn bol jedináčik.  Steven mal tri, keď sa narodila Layla.

Hermiona bola ohromená a hlboko dojatá tým, ako Draco úprimne miloval a s láskou sa staral o ich syna, ale to nebolo nič v porovnaní s jeho vzťahom s ich dcérou. Tí dvaja si vytvorili okamžite puto, ktoré od tej doby rokmi len rástlo.

Hermiona občas pocítila ostne žiarlivosti, keď ich dvoch videla spolu, schúlených nad knihou alebo sa potichu zhovárať pri kozube, občas si priala, aby bola zahrnutá do ich zvláštneho sveta. Ona tiež mala so Stevenom a Laylou veľmi dobrý vzťah, ale nebolo to to isté.

Nemohla byť naozaj šťastnejšia, hlavne vzhľadom na to, aký bol Dracov vzťah s jeho vlastným otcom. Nezazlievala mu jeho vzťah s deťmi, len si dovolila zopár okamihov sebaľútosti, kedykoľvek ju tie pocity zasiahli najsilnejšie. Pred nimi bolo jednoducho príliš mnoho rokov, aby sa dohadovali nad tým, koho majú ich deti radšej.

Kedykoľvek Hermiona premýšľala o tých rokoch, keď boli len oni štyria, bola vďačná, že z toho nikdy nerobila nejaký veľký problém.

Večer na Layline štvrté narodeniny sa Hermiona s Dracom vrátili domov na Útes, vyčerpaní ale tiež rozveselení. Deti trávili noc u Potterovcov, kde bol večierok so všetkými ich priateľmi a oni mali celý dom sami pre seba. Začali sa bozkávať len čo sa za nimi zavreli dvere a neprestali ďalšie dve hodiny. Keď skončili, uvoľnení, posilnení a úplne spokojní, Hermiona bola pevne objímaná v Dracovom náručí v hojdačke na verande. Dokonca sa tak trochu hojdala a ona mala podozrenie, že Draco na ňu použil kúzlo, aby sa hýbala bez toho, aby sa od nich vyžadovalo nejaké úsilie.

Boli časy, keď Hermionu zasiahla realita ich životov a ona sa držala Draca, ako keby sa mala stratiť navždy, keby sa pustila. Všetko, čím prešli, než sa dostali tam, kde boli, všetky tie veci, čo mohli tak ľahko vypáliť zle... Snažila sa na to nemyslieť, ale niekedy ju to proste napadlo.

Tá noc bola úplne magická, obaja z nich sústredení a pozorní k tomu druhému, naladení na seba a Hermiona sa cítila v pohode so svetom po chvíľach čistej blaženosti, ktoré prešla do pokojnej spoločnosti. Keď sa opierala o jeho silnú hruď, spomienky z noci, keď Draco a Harry odišli hľadať Luciusa a Voldemorta vplávali do jej mysle. Bolo príliš ľahké uvažovať nad tým, ako ľahko mohol byť jej život úplne odlišný.

"Milujem ťa," zamrmlal jej Draco do ucha a jemne ju stisol.

Hermiona sa posunula tak blízko k nemu, ako sa mohla dostať, želajúc si v tejto chvíli, aby sa mohla vplaziť do neho.

"Premýšľal som," pokračoval. "Milujem Stevena, a milujem Laylu. Ty si tá najúžasnejšia žena na svete." Zastal a zhlboka sa nadýchla. "Chcem, aby sme mali ďalšie dieťa. Chcem s tebou stvoriť dieťa."

Hermiona zízala na verandu pred ňou, na ten drevený stôl a stoličky, kde tak často jedli ako rodina. Bolo možné, že len pred chvíľou premýšľala o tom, že nemuseli byť spolu? Po chvíli sa v jeho náručí otočila tvárou k nemu, jej srdce teraz plné emócii. "Dieťa?"

Draco sa usmial. "Milujem našu rodinu, ale v poslednom čase premýšľam, že nie je celkom... dokončená. Ešte niečo ďalšie by ešte malo prísť. Neviem, či to dáva zmysel."

Hermiona sa usmiala a obkreslila jeho odhalené rameno od pleca až k prstom a potom jemne preplietla jeho ruku so svojou. "Dáva to perfektný zmysel, Draco. Myslím, že viem, čo myslíš. Ale si si istý?" spýtala sa, prehľadávajúc jeho oči.

"Absolútne. Ak chceš ty, samozrejme. Viem, že sme o tomto vôbec nehovorili, ale tiež ma to núti myslieť si, že to prichádza do úvahy. Po Layle si nepovedala ´už žiadne deti´...  Čo hovoríš? Nevadí mi, ak tým nechceš znova prejsť, viem, aké je to...  prinajmenšom som ťa videl prejsť si tým dvakrát."

Odpoveď bola taká jasná ako skutočnosť, že ho milovala. Uškrnula sa a zľahka ho pobozkala na bradu. "Ja hovorím, že by sme mali radšej začať."

O desať mesiacov sa narodila Emma Jane.

Počas tehotenstva sa ale vyjasnilo, že tento dom už dlhšie nebude plne vyhovovať rozrastajúcej sa rodine. Všetko bolo také tesné ako bolo, so vo všeobecnosti malými izbami a veľmi malým vnútorným priestorom pre deti na hranie. Mali o tom rozhovor len tak, aby mohli povedať, že ho mali a hovorili o dôvodoch za a proti presťahovaniu. Bolo len jediné za: viac priestoru. Po tom, čo skončili vytvorením tohto smiešneho zoznamu, Hermiona sa zasmiala a Draco ho spálil.

Nasledoval rozhovor o počte spální. Nové dieťa by mohlo mať spoločnú izbu so sestrou. Ale Draco silne cítil, že by malo mať svoju vlastnú izbu. Možno to malo niečo spoločné s tým, že on bol jedináčik, ale chcel, aby dieťa vyrastalo vo vlastnej izbe, kde mohlo mať svoj jedinečný štýl a ozdoby tvorivosti.

"Okrem toho," povedal raz počas štvrtého mesiaca. "Mohli by sme skutočne využiť ďalší priestor. Nebude to veľké úsilie či hrozne ťažké pridať k tomu, čo už máme. Tento som si postavil sám, na ostrove som postavil dom tvojich rodičov, myslím, že môžem pridať pár ďalších izieb. Ja vravím štyri spálne a detská izba na hornom poschodí a  tá izba, o ktorej si snívala, s troma stenami s oknami."

Hermiona si vzdychla. "A kozub by bol ideálny. Keď deti vyrastú, asistované premiestňovanie proste nebude praktické."

Nebolo to vôbec ťažké rozhodnutie. Ten dom a to miesto pri mori bolo pre nich príliš drahé, uchovávalo príliš veľa spomienok, aby ho jednoducho opustili, keď pridali ďalšieho člena do ich rodiny. Stavba začala na ďalší mesiac a dokončila sa do času, kým Emma spala po prvý raz v jej domove.

Odstránila sa južná stena z obývačky a prirobil sa vchod a krb, ktorý sa na jednej strane otváral do nej a na druhej strane do študovne. Ako Hermiona chcela, tie tri vonkajšie steny študovne pokrývali okná a dvere vedúce do záhrady, o ktorú sa starala s Laylou. Záhrada bola niečo, čo obe naozaj milovali a svoj spoločný čas tam si užívali.

Keď navrhovali prístavbu, Hermiona s Dracom chceli, aby spodné poschodie presahovalo horné, a pretože sklo malo byť nastavené v určitom uhle, aby umožňovalo izbe, aby počas dňa bola zaliata svetlom.

Steven bol nadšený, že ho presťahovali do novej spálne; izba bábätka bude veľa izby jeho rodičov a Layla bola vzrušená, že bude blízko svojej novej sestričke. Obe dve sa tešili, keď trávili čas v izbe na hranie, do ktorej Draco položil niekoľko veľkých podušiek na pohodlné čítanie (a do ktorých Steven často nachádzal potešenie strkať svoju sestru!).

Dom bol stále ten istý, mal tú dôvernosť, čo vždy mával, len bol o trochu väčší.

Rachot hromu v diaľke vytrhol Hermionu od jej knihy a prekvapilo ju, ako izba stmavla kvôli prichádzajúcej búrke. Vytiahla prútik a chystala sa zapnúť svetlá, keď začula, že kozub zaburácal k životu.

Zelené plamene krátko zablikali a zjavili sa traja ľudia. Zdalo sa, že sa Draco pokúša hovoriť so Stevenom, ktorý ho odstrčil a vybehol z izby hore schodmi. Layla bola zreteľne nervózna a keď si všimla Hermionu v izbe, pribehla k nej. Hermiona ju nadvihla a všimla si, že sa Draco hrozne mračí.

"Draco? Čo sa stalo? Ste späť zavčasu - bolo to počasím?"

Pozrel sa na ňu a zdalo sa, že až teraz si všimol, že je v izbe. Na tvári mal nevysvetliteľný výraz a tváril sa, ako keby hľadal niečo, čo povedať. Nakoniec povedal zvláštnym, skoro dutým hlasom, "začalo to," a vyšiel z izby mieriac na verandu.

Hermiona sa pozrela na Laylu. "Vieš, čo sa stalo?"

Pokrútila hlavou.

"V poriadku. Prečo nevybehneš hore a nejdeš sa hrať do svojej izby? Keď začuješ, že sa Emma prebudila, príď a zavolaj ma, prosím. Idem si pohovoriť s tvojím bratom."

"Dobre, mami."

Hermiona zložila Laylu a nasledovala ju hore schodmi. Keď sa dostala k Stevenovým dverám, zľahka zaklopala. Neozvala sa žiadna odpoveď, tak zaklopala znova. "Steven? To som ja, mama. Smiem vojsť?"

Po chvíli začula tlmenú odpoveď a pomaly otvorila dvere. Steven sedel chrbtom k stene na posteli, ktorá bola umiestnená v rohu jeho izby, kolená mal pritiahnuté k hrudi. Jeho rozstrapatené blond vlasy mu padali do tváre.

Hermiona sa priblížila k posteli a sadla si do rohu oproti Stevenovi. "Si v poriadku, milačik? Pohádali ste sa s ockom?"

Steven pokrútil hlavou, ale nič nepovedal.

"Čo je? Čo ťa tak rozrušilo?"

Pozeral sa na ňu niekoľko dlhých okamihov než prehovoril. "Je... je otec... zlý človek?"

Hermionin žalúdok skočil do jej hrdla a zasekol sa jej dych. Dracova poznámka na prízemí teraz dávala perfektný zmysel: niečo sa stalo a Steven začul o Dracovej minulosti. Hermiona okamžite chcela pribehnúť k Dracovi a dozvedieť sa detaily a pomôcť mu vyrovnať sa s tým, čo bude nasledovať. Bude musieť povedať Stevenovi pravdu.

Ale bolo veľmi dôležité najprv zistiť, čo Steven počul a ona si nepriala zbytočne plašiť svojho syna. "Čo tým myslíš?" spýtala sa, oprúc sa o jednu ruku.

Steven len pokrčil plecami a odvrátil sa od nej.

"Čo si počul?" jemne sa spýtala Hermiona. "Môžeš mi to povedať, nenarobíš si problémy."

Steven zaváhal, ale nakoniec sa pozrel na Hermionu. "Povedali... otec je zlý človek, že on...  ublížil ľuďom."

V jej vnútri prýštil nával hnevu a zúrivej lojality. Hnev na kohokoľvek, kto hovoril s jej synom o Dracovej minulosti a silné odhodlanie brániť svojho manžela. "Tvoj otec je dobrý človek, Steven. Veríš mi?"

Prikývol, pomaly.

"On je, on je ten najlepší človek, ktorého poznám."

Zdalo sa, že malá iskrička nádeje rozsvetlila Stevenove žiarivé zelené oči. "Každý ho má rád, strýko Harry a teta Ginny, dokonca strýko Ron." To svetlo zmizlo. "Ale... oni tam neboli... len otec a pani Luna."

"Kto povedal, že tvoj otec ubližoval ľuďom, Steven?"

Znova pokrčil plecami.

"Nechystám sa ti robiť problémy, miláčik. Toto je medzi mnou a tebou, dobre? Bol to jeden z tvojich priateľov?"

"Nie, bol to Zackov priateľ, Corlin."

Zack bol Ronovo a Lunino najstaršie dieťa a Corlin patril k Blaisovi Zabinimu a jeho žene. Akosi sa po vojne Zabinimu podarilo presvedčiť ministerstvo, že bol prinútený slúžiť Voldemortovi. Draco, keďže si neželal odsúdiť ho na život vo väzení, nesvedčil proti nemu a jeho prepustili. On a Hermiona držali bokom svoju rodinu od Zabiniovcov, ale Zack sa stretol s Corlinom v Šikmej uličke a tí dvaja sa stali rýchlo priateľmi, napriek protestom Rona a Luny. Dovoľovali svojmu synovi stretať sa s Corlinom len, keď tam mohol byť jeden z nich.

"Tvoj otec je dobrý človek," zopakovala pevne Hermiona. "Chcem, aby si to vedel. Poznáš ho, Steven, každý deň sa s ním hráš. Miluje ťa viac než čokoľvek."

Steven prikývol. "Ja ho tiež milujem."

Slzy vbehli Hermione do očí. Steven vedel, čo znamenalo ublížiť a byť ublížený a ona zúfalo dúfala, že jeho zážitky s otcom ich cez toto dostanú.

"Myslím, že by sa s ním mal porozprávať," povedala Hermiona.

Stevenove oči sa roztvorili. "Nechcem, aby sa nahneval."

Ach, nie, miláčik! Nebude na teba nahnevaný, sľubujem!" Len na seba, dodala v duchu. "Mám ísť po neho?"

"Dobre," potichu odpovedal Steven.

Hermiona odišla z izby a zastala pri dverách, aby sa obzrela na Stevena.  Stále rukami tuho objímal kolená a mal na nich položenú hlavu. Pomyslela si, že vyzerá stratený a vystrašený, ale tiež odhodlaný.

ooo

Po tom, čo opustil Hermionu a Laylu, šiel Draco rovno na verandu. Naozaj nevedel, čo by mal cítiť, ale cítil zmes hnevu a strachu. Chcel sa premiestniť priamo do Zabiniho domu a vraziť mu rovno do nosa. Ako sa opovažuje rozprávať svojím deťom historky o Dracovi? A čo jeho vlastná úloha v tej vojne? Draco si bol istý, že nespomenul, ako dychtivo sa dobrovoľbe ponúkol pripojiť sa k Voldemortovi, ako preukázal nadanie a sklony k násiliu a mučeniu.

Ale čím viac času prešlo, tým dlhšie Draco stál a načúval burácajúcemu hromu a búšiacim vlnám, hnev ustupoval a strach preberal vládu v jeho srdci. Teraz sa bude musieť porozprávať so Stevenom a povedať mu pravdu. Roky o tom rozhovore premýšľal, uvažoval, kedy by bol ten správny čas alebo či vôbec niekedy správny čas bude. Nebol pripravený, ešte všetko nepremyslel. Nemal tušenia ako začať, žiadnu predstaviť ako sa k téme priblížiť. Ako poviete svojmu dieťaťu, že ste kedysi boli hrozným človekom?

Mlhavo si Draco uvedomil, že sa dvere na verande otvorili a potom zatvorili, a na to sa k nemu priblížili mäkké kroky. Mohol vycítiť jej prítomnosť tak, ako v zime cítil teplo svojho plášťa či studenú vodu na svojej pokožke v letnej horúčave. Po celej tejto dobe mohol stále vycítiť, kedy vošla do izby - pretože priniesla slnko - alebo keď odišla. Drobná zmena v tlaku, drobulinký pokles teploty bolo zaiste jediné, čo cítil.

Ako sa k nemu priblížila, pripadal si akosi obnovený, hoci vedel, že to bude vyžadovať viac než jej prítomnosť, aby toto prekonal.

"Čo sa stalo?" spýtala sa, keď sa lakťami oprela o zábradlie vedľa neho.

Ešte raz v ňom zabublal hnev a odfrkol si. "Hlúpe decká," zamrmlal. "Nepríčetný Zabini... chcel som zakrútiť tým jeho prekliatym krkom."

"Draco..." povedala pokojne.

Vzdychol si. "Posedávali sme tam, dali si pauzu od hry a decká sa v blízkosti hrali. Ako sme sa rozprávali, začuli sme zmeniť sa hranie na hnev. Začul som Stevenov hlas a Luna a ja sme sa šli pozrieť, čo sa stalo. Corlin - poznáš Zabiniho mizerného fakana - sa posmieval Stevenovi, vravel mu... nuž, veci o mne. Snažil som sa zasiahnuť, ale... poznáš Stevena, je taký vnímavý. Pred Corlinom ma bránil, ale vo svojom srdci už začal pochybovať. Corlin bol taký neomalený a taký sebaistý, a Steven... nuž, jednoducho nevedel, čo urobiť alebo povedať. Rýchlo som zobral Laylu a odišli sme bez rozlúčenia s Harrym a Ginny."

"Čo Corlin povedal?"

"Nepočul som všetko, ale povedal Stevenovi, že som zlý človek, že som rád ubližoval ľuďom, ubližoval tebe," dostal zo seba. Videl skoro červene, keď to počul a pomyslel si v tej chvíli, že Corlin má pravdu aspoň v jednej veci. "Ako kebyže potrebujem niekoho iného - prekliate decko - aby mi pripomínal moju minulosť. Ako sa opovažuje povedať môjmu synovi, že by  som niekedy ublížil jeho matke!" Vedel, že kričí, ale bolo mu to jedno. Nemohol si spomenúť na nič, čo by ho za posledných... desať rokov takto rozhnevalo.

"Draco, upokoj sa," povedala Hermiona, keď mu položila ruku na plece.

Nadýchol sa dlhé, hlboké nádychy  a potom nechal svoje plecia poklesnúť. "Prechádzal som si tento rozhovor, to, čo by som povedal, a ako, posledných deväť a pol roka, Hermiona. A potom nejaké, naničhodné decko príde a zničí to všetko."

"Viem," povzdychla si Hermiona. "Ale teraz je to tu a je čas sa s ním porozprávať. Toto sa muselo stať pred Rokfortom; možno... možno je dobré, že sa to stalo."

"Dobré? Dobré, že teraz mám len desať minút na to, aby som vymyslel taktiku na to, čo s veľkou pravdepodobnosťou zlomí môjmu dieťaťu srdce? Poznáš ho, Hermiona... Myslí si, že som dobrý otec. Miluje ma. Vravieť mu pravdu..."

"Sa musí urobiť," riekla Hermiona a otočila sa tvárou k nemu.

"Ty si nevidela ten výraz na jeho tvári, keď som nemohol poprieť, čo Corlin povedal," odpovedal Draco, stretnúc sa krátko s jej očami skôr než sklonil hlavu do rúk.

Hermiona ho krátku chvíľu jemne hladila po chrbte pomalými kruhmi než prehovorila.  "Miluje ťa, Draco. Jediné, čo musíš urobiť, je pohovoriť si s ním, a povedať mu, že ho miluješ."

Steven ho miloval a on zovrel pravdu tohto faktu vo svojom srdci. Hermiona ho milovala, áno, ale láska jeho syna bola iná. Nebola založená na niečom, čo urobil, nie tak celkom. Nebola založená na skutočnosti, že sa zmenil, že pracoval na porážke Temného pána, že dospel k tomu, aby sa podobal slušnému ľudskému tvorovi.

Steven ho miloval jednoducho preto, že bol jeho otec. Draco rozumel tomuto citu. Strávil celé svoje detstvo milovaním svojho vlastného otca, snažiac sa so všetkým, čo mohol, aby ho potešil, aby bol na neho pyšný. A Lucius neurobil nič, aby ho povzbudil, nič, aby ho podporil, a predsa ho Draco stále miloval. Ten vzťah, ktorý mal so Stevenom, ho nikdy neprestane ohromovať. Steven ho miloval od okamihu, čo pochopil obsah toho citu a Draco pociťoval obrovskú zodpovednosť, aby si uctil tú lásku, aby jednal so svojím synom s láskou a rešpektom, aby ho neodmietol či nesklamal. Hoci od začiatku vedel, že toto bude musieť jednoducho urobiť.

Draco sa pozrel na Hermionu. "Budeš tam?"

"Samozrejme."

Chytil ju za ruku a pohol sa k dverám, potom náhle zastal, otočil sa a objal ju v náručí.

"Nemám potuchy, čo robím," zašepkal jej do ucha, skrz jej husté, nepoddajné vlasy. "Čo ak to pokašlem? Čo ak ma bude nenávidieť?"

Hermiona ho jemne odtlačila a prinútila ho pozrieť sa na ňu. "Počúvaj ma, Draco Malfoy. Po prvé, nebude ťa nenávidieť. Miluje ťa, zbožňuje ťa! Len je len zmätený tým, čo počul a potrebuje od teba počuť pravdu."

"Ale tá pravda -"

"Je zlá, áno. Ale lepšia, oveľa lepšia než mu klamať. Miluje ťa, Draco. Buď úprimný a otvorený a on ti odpustí. Po druhé, možno to pokašleš, ale jediné na čom nakoniec záleží je to, že mu povieš pravdu. Ak bude na teba chvíľu nahnevaný, aspoň si mu povedal pravdu."

Draco tuho zatvoril oči. Vedel, že má pravdu, ale časť z neho sa proste bála toho, čo musel urobiť.

"Pripravoval si sa na túto chvíľu, tuším, od doby, čo si sa dozvedel, že som tehotná. Pôjde ti to dobre, Draco," riekla neústupne.

Sťažka prikývol a spoločne šli dnu a hore po schodoch. Draco pred dverami zaváhal a pozrel sa ešte raz na Hermionu pre opätovné uistenie. Stisla mu ruku a to stačilo.

Steven stále sedel v rohu svojej postele, presne tak, ako ho nechala Hermiona. Len čo ho Draco uvidel, zhlboka sa nadýchol, vystrel sa a šiel k tej posteli.

"Ahoj tam, dieťa," začal.

Steven vzhliadol cez kučery na jeho čele. "Ahoj, tati," povedal placho. Draco sa posadil na opačný roh od Stevena a Hermiona si sadla veľa v svojho syna.

"Steven, povieš mi, čo povedal Corlin?" spýtal sa pokojne Draco.

Steve sa pozrel z Hermiony, ktorá povzbudivo prikývla, na Draca, zreteľne váhajúci.

"Všetko je v poriadku," riekla láskavo Hermiona. "Sľubujem ti, tatino nebude na teba naštvaný."

"Nie, samozrejme, že nie," rýchlo dodal Draco.

Steven sklopil zrak na svoje kolená. "Povedal, že si bol zlý človek a že si rád ubližoval ľuďom."

"To je všetko?" napovedala Hermiona.

Steven pokrútil hlavou.

"Čo ešte, miláčik?" naliehala.

Steven sa pozrel na svoju matku. "On... on povedal, že tatino zvykol... ubližovať ti. A zabíjať ľudí."

Draco zatvoril tuho oči. "Steven, chystám sa ti povedať pravdu. Dokážeš počúvať, kým budem hovoriť? Budeš môj veľký chlapec a budeš mi veriť vo všetkom, čo ti poviem?"

Vážne prikývol.

"Ja... ja som vždy nebol tvojím otcom, vieš. Skôr než si sa narodil, bola to len mama a ja. Pred ňou som bol úplne sám."

"A čo tvoja mama a otec?" spýtal sa Steven.

"Hm... to je komplikované. Mal som svojich rodičov, áno, ale neboli sme tak celkom priateľmi ako sme ty a ja."

"Ach."

"Keď som bol sám na seba, urobil som niekoľko zlých rozhodnutí. Spomínaš si, že si počul o naozaj zlom mužovi z doby predtým než si sa narodil?"

Steve prikývol. "Strýko Harry a strýko Ron sa o ňom občas rozprávajú, keď si myslia, že spíme. Bol to ten najdiabolskejší muž na svete."

"Áno, bol. Volal sa Voldemort." Dokonca po všetkých tých rokoch, čo prešli, všetkom tom dobre vo svete od porážky Voldemorta, stále bolo pre Draca ťažké vysloviť jeho meno. Zastal a pokračoval. "Môj otec... môj otec pre neho pracoval."

Steven zažmurkal. "Prečo?"

"Pretože tvoj starý otec nebol veľmi dobrý človek, Steven. Chcel ubližovať ľuďom, ľuďom, ktorí neboli ako on. Myslel si, že je lepší než väčšina ľudí. Voldemort mu dovolil ubližovať a zabíjať. Spomínaš si, čo vraví Harry? Voldemort chcel vládnuť celému svetu a zabiť každého, kto nemal mágiu."

Stevenove oči sa roztvorili. "Zabiť všetkých muklov? Prečo?"

Draco pokrútil hlavou, ohromený tým, aké odlišné bolo jeho detstvo od detstva jeho syna. V deviatich rokoch už Draco chŕlil väčšinu tých predpojatých blbostí, ktoré počul od svojho otca a veril im. "Nemám pre teba správnu odpoveď, synu. Naozaj neviem prečo. On... on si nemyslel, že nemagickí ľudia si zaslúžia žiť. Ja neviem prečo."

"To znie hrozne. Mám priateľov, ktorí sú muklami, v škole."

"Ja viem a tak by to malo byť," riekla Hermiona, strapatiac Stevenove husté vlasy. "Sme na teba veľmi pyšní." Steven chodil do školy, kde bola väčšina muklov, ale tiež sa tam učila hŕstka čarodejníckych detí, ktorých rodičia chceli, aby zažili viac než len prostú výchovu v škole. Tá škola mala v učiteľskom zbore niekoľko čarodejníc, ktorých prvou láskou bola výchova študentov príliš mladých, aby navštevovali Rokfort.

"Za čo?"

Hermiona sa na pozrela na Draca a venovala mu slabý úsmev. Ich syn nemal potuchy, že na svete boli ľudia, ktorí si mysleli, že by sa nemal priateliť s muklami.

Draco sa zhlboka nadýchol, pripravený pokračovať v tom, čo začal. "Ako som povedal, môj otec pracoval pre toho zlého muža, ale po niekoľkých rokoch môjho otca chytili. Ten zlý muž chcel, aby som pre neho pracoval ja. Vyhrážal sa, že zabije moju matku, ak nebudem."

Steven sa pozrel na Hermionu a Draco si nemohol pomôcť, aby neuvažoval nad tým, čo prechádzalo jeho mysľou, keď to urobil. Premýšľal, možno, ako veľmi on miloval svoju matku a nad tým, čo by on možno urobil, aby ju ochránil?

"Ja... ja som sa rozhodol urobiť to, čo som musel, aby som udržal svoju matku v bezpečí. Každý deň som dokázal myslieť len na to, ako ju udržať v bezpečí."

"Čo si musel urobiť?" spýtal sa šeptom Steven.

Draco sa na neho pozrel. "Mal som... niekoho zabiť."

Steven ťažko prehltol.

"Prosím pochop, boli to zlé časy. Svet, v ktorom žiješ ty, je bezpečný - pre teba, pre tvoju mamu, pre všetkých. Náš... nebol. Nesnažím sa ospravedlniť, čo sa stalo, Steven," riekol Draco, pozrúc sa na Hermionu a zrazu sa cítiac stratený.

Položila ruku na jednu zo Stevenových. "Tvoj otec bol v hroznej pozícii. Nechcel spôsobiť smrť svojej matky a nechcel zabiť."

"Nezabil si?" spýtal sa Steven, znova sa pozrúc na Draca.

"Nie, nezabil. Najprv som si myslel, že to budem schopný urobiť, ale ako plynul rok, uvedomil som, že to nedokážem."

"Takže čo sa stalo?"

Draco pokrútil hlavou. "Nešťastná rada udalostí. Ten muž, čo mal zomrieť, nakoniec skončil mŕtvy, ale nie mojou rukou. Môj... obľúbený učiteľ v skutočnosti uskutočnil ten čin. Zobral ma so sebou znova k tomu zlému mužovi. Bol na mňa veľmi nahnevaný, že som zlyhal. Stále chcel, aby som pre neho pracoval, ale ja som neuspel. Dal mi znova na výber a ja som sa zle rozhodol, Steven. Bol som vydesený. Ten zlý muž mi povedal, že musím zabiť niekoho iného, inak zabije on mňa. Ja som nechcel zomrieť."

Dracovi do očí vbehli horúce slzy a ohromili ho. Podelil sa o tieto detaily len s Hermionou a dokonca vtedy to chcelo roky. Jeho pocity o tom, čo urobil, boli tie veci, ktoré pred ňou zadržiaval najdlhšie, kvôli strachu, že nechať ich vyjsť na povrch by ho nakoniec prinútilo vyrovnať sa s vraždou priateľa jeho vlastnou rukou. Týždne potom, čo to povedal Hermione, boli tými najhoršími, ktoré mal odkedy skončila vojna.

"Takže ja... ja som to urobil, zabil som muža, ktorý bol mojím priateľom a učiteľom," koktal Draco, jeho hrdlo mu pripadalo úzke a zrak sa mu mierne rozmazal. Zatvoril oči, aby si prečistil zrak a pocítil ruku na svojej vlastnej. Bola malá a jemná, a on čakal, že je Hermionina, ale keď otvoril oči, sedel Steven priamo pred ním, smutný, zamyslený výraz na tvári.

"Nebuď smutný, tati," povedal Steven, keď mu poklepal po ruke.

Draco sa usmial na svojho syna a prikývol. "Ďakujem ti." Pozrel sa na Hermionu, aby zistil, že ho sleduje, nerobiac nič so slzami tečúcimi jej po lícach. Kývol na ňu a pozrel sa znova na Stevena. "Pripravený, aby som pokračoval?"

Steven prikývol a zostal blízko svojho otca.

Draco sa zhlboka nadýchol, nie celkom istý, či je pripravený pokračovať. "Po tomto som pracoval pre toho zlého muža... v podstate dva roky. Corlin mal pravdu: ubližoval som ľuďom a zabil som ľudí." Povedal to rýchlo, ako keby to nejako pomohlo dostať sa cez to rýchlejšie. Steven chvíľu na neho hľadel bez výrazu, keď Draco zadržal dych čakajúc na jeho reakciu.

"Prečo?" ozval sa malý hlások.

"Nevedel som, čo iné robiť. Nechcel som zomrieť, takže som sa podriadil jeho príkazom."

Takmer nepostrehnuteľne sa Steven od neho odsunul a to trhalo Dracovo srdce na kúsky. Ako sa mohlo od dieťaťa čakať, že porozumie zložitým pocitom, ktorými Draco prechádzal v čase, keď mu vládol Temný pán? Ako mohol vôbec dúfať, že presvedčí svojho syna, že oľutoval, čo urobil a že teraz bol iným človekom?

"Ty... ty si ubližoval ľuďom," riekol Steven, pozerajúc sa na svoju posteľ.

"Áno, ubližoval." Priznať to svojmu synovi bolo bolestivejšie než čokoľvek, čím Draco prešiel.

"A zabil si ľudí."

"Ja už to viacej nerobím," riekol Draco.

Steven vzhliadol nahor a stretol sa pohľadom svojho otca. "Vždy mi hovoríš, aby som neubližoval, aby som nevrhal kúzla na ľudí, aby som nebol podlý, ale som bol láskavý k zvieratám a ľuďom," povedal žalujúcim hlasom.

"Viem, Steven, a je správne tak robiť. Môj otec mi nikdy tieto veci nepovedal, nikdy mi nepovedal, aby som bol dobrý."

"Ublížil si mame!" zajačal Steven, utečúc od Draca. "Corlin mi to povedal! Musí to byť pravda! Všetko ostatné bolo!"

"Nie," povedal Draco tak rozhodne, že sa Steven vyplašil a zatváril sa vyľakane. "Neublížil som takto tvojej mame. Nikdy som na ňu nepoložil svoju ruku ani na ňu nenamieril svoj prútik."

"Ale on povedal -"

"Ten zlý človek nenávidel ľudí ako tvoja matka, pretože mala mukelských rodičov. Chcel, aby všetci ľudia ako ona zomreli. Ja som nikdy..." Nemohol povedať, že nikdy neublížil Hermiona, pretože vedel, že ublížil, len nie fyzicky.

"Miláčik, tatino ti hovorí pravdu," prerušila Hermiona, pritiahnúc pozornosť oboch, Stevena aj Draca. "Tvoj otec a ja sme neboli v škole priateľmi, a boli sme jeden  k druhému zlí, ale nikdy mi neublížil." Usmiala sa. "V skutočnosti som ho ja raz udrela."

Stevenove oči sa rozšírili. "Prečo?"

"Bol totálny blbec."

"Mami!"

"Bol!" riekla, zasmiala sa napriek slzám v očiach. "Prepáč mi ten slovník. Ale zaslúžil si to. Zlatko, spomínaš si na všetky tie príbehy, čo rozpráva strýko Harry? O tvojom otcovi?"

Steven pomaly prikývol.

"Tie príbehy sú tiež pravdivé. Tvoj otec pracoval s Harrym a so mnou na porážke Voldemorta. Roky neúnavne pracoval na pláne ako privodiť koniec tomu najhoršiemu čarodejníkovi našej doby. Bol veľmi odlišný človek od toho chlapca, čo som poznala v škole."

Steven sa stále tváril nepresvedčene a Draco nemal tušenia, čo viac povedať.

"Spomínaš si, keď si spadol a rozbil si si koleno? Tatino sa o teba postaral. Zdvihol ťa a fúkal studený vzduch na tú boľačku, potom ti to vyliečil, spomínaš si?" riekla Hermiona, skoro prosiac Stevena so slzami v očiach.

"Áno, spomínam si."

"On je stále tvoj otecko. Stále je ten istý človek, ktorý dáva do poriadku tvoje rany, ktorý ťa nesie, keď si príliš unavený, aby si kráčal, číta ti príbehy, keď je čas spať..."

"Steven," povedal Draco potichu, ale vážne. Jeho syn sa na neho pozrel, jeho zelené oči jasné. "Robieval som zlé veci. Ale už viacej nerobím. Teraz som dobrý človek. Tvoja mama by ma neznášala, keby som nebol. Je mi ľúto, že si to musel počuť od Corlina. Mal som v pláne povedať ti to, ale nevedel som, keby by som mal... Je mi ľúto, že tvoj otec má takú hroznú minulosť, minulosť, na ktorú nemôžeš byť pyšný. Snažím sa tráviť každý deň celého tvojho života snahou ti to vynahradiť. Dúfam, že mi budeš schopný odpustiť."

Steven hľadel na Draca po dobu, čo pripadala ako hodiny. "Tvoje tetovanie," povedal nakoniec, nespustiac svoje oči z Dracových.

Draco sklopil zrak na svoju ruku, temné znamenie napoly viditeľné pod jeho vyhrnutým rukávom. Steven sa ho zľahka dotkol. Kým si kedysi myslel, že je parádne a vzrušujúce, teraz naň hľadel ako keby sa bál, že možno páli alebo mu ublíži.

"Čo je s ním?" povedal Draco, hrdlo suché.

"To nie... to nie je len tetovanie, však?"

"Prečo si to myslíš?" spýtala sa Hermiona.

Steven sa pozrel na ňu a potom znova na Draca. "Corlin povedal... povedal, že je to zlé znamenie. Že už to predtým videl."

Draco zaťal zuby a zdržal sa, aby ho premohol hnev. Samozrejme, že to Colin videl: jeho otec mal tým istým znamením označkovanú svoju ruku. Krátko Draco zauvažoval, či Blaise bol niečo podobné ako býval Lucius. Corlin mal určite podobné črty ako mával Draco v jeho veku: obaja boli v podstate násilnícki, bohatí, čistokrvní, s predsudkami...

Draco si vyhrnul zvyšok rukáva a odhalil celé znamenie. "Toto bolo znamenie toho zlého muža, synu. Mohol s nami komunikovať cez toto Znamenie. Bol to tiež znak, ktorý jeho nasledovníci dali na oblohu, keď zabili."

"Ty si to robil tiež, správne?"

"Áno."

Steven sa pozrel na Hermionu.

"Synu, je ešte zopár vecí, ktoré ti potrebujem povedať. Nebol som šťastný. Bol som... na tom v skutočnosti celkom opačne. Bolo mi mizerne. Nemal som radosť z toho, čo som robil, nepáčilo sa mi ubližovať a zabíjať ľudí. Ako som predtým povedal, nevedel som, čo iné robiť, takže som v tom proste pokračoval. Ľutoval som každého jedného človeka, čo som zabil, každú jednu nevinnú osobu, ktorej som ublížil. Nebol som dosť silný, aby som sa postavil Temnému pánovi jediným možným spôsobom, ktorý som poznal a tým bolo vzdorovať mu priamo. Bol mi ma zabil."

Zastal a zhlboka sa nadýchol. "Potom som jednu noc stretol rodičov tvojej mamy a oni mi pomohli uvidieť cestu von, spôsob ako som sa mohol dostať z tej hroznej situácie, do ktorej som sa dostal sám a stále mať šancu na skutočný život. A nielen to, oni ma povzbudzovali, aby som pracoval na jeho zvrhnutí. Prijal som ich šancu a nikdy sa neobzrel späť. Roky som pracoval, ako povedala tvoja matka, na pláne a s jej duchaplnosťou a odhodlaním strýka Harryho sme sa ho my traja zbavili, hoci strýko Harry bol ten, kto ho nakoniec zabil."

Trojica niekoľko okamihov sedela mlčky. Draco sa nemal odvahu pozrieť sa na Stevena zo strachu, čo uvidí v jeho očiach.

Dvere na izbe sa otvorili a Layla opatrne strčila dnu hlavu. "Mami? Emma plače."

Draco sa pozrel na Hermiona, ktorá už vstávala z postele. Pozrela na Draca a potom znova na Stevena. "Idem, Layla."

Keď sa dvere za nimi zavreli, Draco povedal, "chcel by si, aby som odišiel a nechal ťa na chvíľu samého?"

Steven zvažoval odpoveď a potom odvetil, "áno, prosím."

Váhavo, ako keby jeho odchod z izby mohol znamenať koniec vzťahu, ktorý si vybudoval so svojím synom, sa Draco postavil a prešiel k dverám. Keď ich otvoril, našiel Laylu na chodbe stáť ako keby na neho čakala. Niečo napadlo Draca a strčil hlavu späť do Stevenovej izby.

"Hej, Steven," zavolal. Jeho syn vzhliadol nahor. "Nechaj si na to toľko času, čo potrebuješ, ale urob mi láskavosť a nehovor o tomto s tvojou sestrou."

Bez pauzy Steven odpovedal, "nechceš jej to povedať?"

"Áno, chcem, ale nie kým nebude trochu staršia. V poriadku?"

"Dobre, nepoviem jej to." Steven sa odvrátil a Draco zatvoril dvere s pocitom paniky a bezmocnosti.

"Tati, zahráš sa so mnou?" Layla ho s očakávaním sledovala.

Vzdychol si, považujúc za čudne zábavné, že kým jedno dieťa zvažuje, či ho začať alebo nezačať nenávidieť, druhé sa stále chce s ním hrať. "Nechaj ma skontrolovať tvoju mamu a potom sa pôjdeme poprechádzať. Ako to znie?"

"Dobre."

Draco prešiel do Emminej izby, kde našiel Hermionu zaneprázdnenú menením plienok.

"Ako to šlo?" spýtala sa ho. "Si vonku dosť skoro."

"Chcel som mu dať čas byť osamote. Nepotrebuješ niečo?"

Hermiona pokrútila hlavou. "Nie, Emma je skoro naporiadku a potom si chceme prečítať knihu."

"Layla a ja ideme na prechádzku. Nezdá sa, že nakoniec bude pršať."

ooo

"Som na teba pyšná, Draco."

Zatvoril knihu, na ktorú sa nebol schopný sústrediť a odložil ju na stolík vedľa postele. Hermiona sa práve vyštverala do postele a práve sa strkala pod prikrývky, niečo, čo robila každý večer a čo nikdy nezlyhalo, aby to u neho nevyvolalo úsmev na tvári. Ale keď sa na neho pozrela, jeho úsmev sa zmenil na zamračenie.

"Ach? Za ktorú časť? Za neschopnosť povedať nášmu synovi pravdu skôr než ju začul od niekoho iného? Alebo za to, že sa mi podarilo kompletne si ho odcudziť?" Jeho hlas bol preplnený trpkosťou a hnevom na seba samého.

"Draco..."

"Nepozrel sa na mňa ani raz počas večere a odvtedy bol po celý čas vo svojej izbe za zatvorenými dverami."

"Draco, nie," drsne riekla Hermiona, posadiac sa na posteli. "Nemôžeš za toto týrať sám seba! Urobil si to najlepšie, čo si mohol -"

"Nie!" riekol, frustrovaný, keď vstal z postele. Obliekol si župan a prešiel k oknu, jeho ruky prekrížené na hrudi. "Keby som mu bol všetko povedal dokonca včera, bolo by všetko inak. Všetko by teraz bolo iné."

"To nevieš," odvetila Hermiona, keď si pritiahla kolená k hrudi a objala ich rukami. "Steven by možno zareagoval rovnako."

"Videla si ho, Hermiona? On ma nenávidí! Chce byť odo mňa tak ďaleko, ako je možné. Dokonca sa na mňa ani nepozrie."

"Je rozrušený, Draco. Daj mu čas. Je toho veľa, čo treba prijať, veľa, o čom treba premýšľať."

Draco zovrel vlasy v pästiach. "Neviem, čo sa stane ďalej! Čo urobím? Mal by som mu dať priestor? Na ako dlho? Mám sa pokúsiť znova si s ním pohovoriť? Čo poviem? Čo môžem povedať takého, čo som ešte nepovedal?"

"Musíme počkať, láska. Daj mu čas, aby prišiel k tebe."

"Čo ak nepríde?"

"Príde."

Pozrel sa uprene na ňu, oči mu planuli. "Čo ak nepríde?"

Hermiona si vzdychla a potom pokrčila plecami. "Musím veriť, že príde. Steven je dobré dieťa a ty si dobrý otec. Je prirodzené, aby si si s tým robil starosti kvôli vzťahu, ktorý si ty mal so svojím otcom. Ty by si nikdy nebol šiel za ním kvôli nejakému problému, ale ty nie si Lucius a Steven nie je tebou. Ty máš so Stevenom nádherné puto. Verím, že vy dvaja toto prekonáte."

Draco hľadel z okna a po niekoľkých sekundách ho otvoril a zhlboka sa nadýchol vône mora. Vietor vial jeho vlasmi a hviezdy boli ako jasné krištáľové bodky na oblohe. Pripomenulo mu to noc pred mnoho, mnoho rokmi, keď ho Hermiona prvý raz pobozkala. Pri tej spomienke ním prešla vlna pokoja. Pred tým okamihom si netrúfal udržiavať myšlienku, že je niečo s ňou možné a určite si nikdy vo svojich najdivokejších snoch nepredstavoval, že by s ňou mohol zdieľať život.

Vycítil Hermioninu prítomnosť o zlomok sekundy skôr, než ho ovinula rukami. Draco ju potiahol dokola medzi seba a okno a pevne ju objal. Nadýchol sa vône jej vlasov a skoro sa zasmial: voňala po mrkve, ktorú mala Emma na večeru.

"Vôbec si ma nenechal povedať ti, prečo som na teba pyšná," povedala potichu Hermiona.

"Tak vrav."

"Povedal si Stevenovi, že si dobrý človek. Nespomínam si, že by som ťa to počula povedať predtým."

Draco si oprel bradu o jej hlavu. "Nepovedal som."

"Veríš sám sebe, však?" spýtala, pozrúc sa ponad plece na neho.

Neodpovedal hneď. "Áno, väčšinou," nakoniec odvetil. "Samozrejme, dnešok nebol hviezdny príklad. Nič násilné ma nenapadlo skoro trinásť rokov, až kým som nepočul, čo vravel Corlin a nevidel, ako to ovplyvnilo Stevena. Potom som mu chcel vytrhnúť jazyk a prinútiť ho, aby ho zjedol a potom ísť k nemu domov a vykuchať Zabiniho."

"Draco!" riekla Hermiona so šokovaným smiechom.

"Nežartujem! Keď som si uvedomil, kam mieria moje myšlienkové pochody, skoro som sa zasmial, ale bola to tá najmenej zábavná vec na svete. Potom sa tá myšlienka vrátila ako večer pokračoval. Samozrejme, nikdy by som to neurobil.... Myslíš, že by som mal Zabinimu aspoň niečo povedať?"

"Mal si veľmi prirodzenú reakciu: túžbu spôsobiť bolesť niekomu, kto ublížil tvojmu dieťaťu. Myslím, že máš proste širšiu zásobu, z ktorej môžeš vytiahnuť obrázky a predstavy. Ja, napríklad, by som proste myslela na prekliatie toho chlapca a poslala Zabinimi prekliate Vrešťadlo, ktoré by mu znemožnilo niekedy sa znova rozmnožovať."

Draco sa zasmial.

"A nie, naozaj si nemyslím, že by si mal niečo povedať. Čo by si mohol? ´Nehovor svojmu synovi pravdu?´ To je presný opak toho, čo my chceme pre našu rodinu."

Dracov úsmev zbledol. "Povedal by som mu, aby nekazil svoje deti tými hroznými myšlienkami o iných ľuďoch. Nielenže viem, aké je to z prvej ruky, ale nemôžem prísť na dôvod, prečo by Zabini potreboval povedať svojmu synovi niečo o mojom živote a o mne. Asi je nahnevaný na... nuž, na všetko, napriek tomu, že sa z toho dostal ľahko."

"Ty si dostal podstatne viac kladnej pozornosti než on kedy dostal alebo dostane kvôli tomu všetkému, čo si urobil na konci vojny. Ak žiarli, nuž, potom sa nemal stať smrťožrútom."

"Jednako," riekol Draco. "Neviem, či to jednoducho dokážem nechať byť."

"Dokážeš a mal by si," odpovedala Hermiona. "Si dobrý človek, Draco. Oveľa lepší než Zabini. Neklesni na jeho úroveň. To by neskončilo dobre."

Niečo vo vnútri Draca narástlo pri jej slovách a on sa cítil nemožne šťastný a neporaziteľný, ako keby jej viera v neho samotného ho mohla poháňať, aby urobil alebo bol čímkoľvek. "Nie, to by neskončilo," povedal potichu.

Hermiona sa v jeho náručí otočila a pobozkala ho pomaly a sladko. Nechal ju ponúknuť mu duchovnú útechu tak dlho ako mohol zniesť a potom lačne prehĺbil ten bozk, pritiahnúc si ju tesne k seba a vychutnávajúc ten pocit z jej mäkkého, teplého tela opierajúceho sa o neho. Opätovala jeho horlivosť, jej ruky si našli cestu k okraju jeho košele.

Keď začala bozkávať jeho krk, Draco sa oprel do jej dotyku a trhane zašepkal, "povedz mi to ešte raz."

Hermiona zastala a pozrela sa na neho. "Si dobrý človek. Najlepší akého som kedy poznala."

Draco na ňu hľadel niekoľko sekúnd, ohromený mocným pocitom lásky a zbožňovania k svojej manželke a potom ju nadvihol a preniesol ju tou krátkou vzdialenosťou k posteli.

ooo

O dva dni neskôr bol Draco po práci v Šikmej uličke, aby kúpil zopár vecí v lekárni. Hermiona mu dala zoznam prísad, ktoré potrebovala pre jej súčasný výskumný projekt a pre neho bolo ľahšie zohnať ich, než pre ňu zbaliť Emmu a urobiť si výlet.

Stál netrpezlivo v rade, čakajúc, kým osoba pred ním sa rozhodne, či chce austrálske alebo slovenské pijavice. Ale na druhej strane existovali aj brazílske pijavice, ktoré bolo treba zvážiť. Ako tak stál, jeho frustrácia rástla. Ak jej to bude trvať dlhšie, asi nestihne vlak o štvrtej. Vo zvlášť náročných dňoch Draco šiel z Londýna domov vlakom pokiaľ bolo treba, aby si upokojil svoje nervy. Potom vystúpil na ďalšej zastávke a premiestnil sa domov.

Práve keď obchodník vyťahoval sibírske pijavice, Draco mal toho dosť. Vykročil k pultu vedľa tej ženy a povedal, "ak idete variť elixír na potenciu, zoberte brazílske; ak na impotenciu, zoberte austrálske. Inak si ušetrite peniaze a zoberte obyčajné anglické pijavice."

Tá žena sa zdala dosť šokovaná jeho správaním a po nervóznom pohľade na Draca a muža za pultom hanblivo ukázala na austrálske pijavice. Draco sa uškrnul a čakal vedľa nej, kým rýchlo zaplatila tie dva galeóny, 13 siklov za tú vec a potom sa náhlila von z obchodu.

Draco umiestnil svoj tovar na pult a predavač ho bez slova začal nahadzovať.

"Ale, ale, pozrime sa, kto to je," ozval sa posmešný, ťahavý hlas.

Draco sa pomaly otočil a našiel sa tvárou v tvár s reálnym objektom jeho nedávnych násilníckych myšlienok. "Zabini," odsekol, otočiac sa späť k pultu.

"Už som ťa chvíľu nevidel. Čo porábaš v týchto dňoch?" spýtal sa Zabini.

Draco nemal žiadnu túžbu pokračovať v rozhovore so svojím bývalým priateľom a snažil sa poslať obchodníkovi neverbálne náznaky, že by ocenil, keby si mohol pohnúť. "Neveľa," riekol.

Zabini sa posunul tak, aby bol hneď za Dracom a prehovoril tak, aby ho predavač nemohol počuť. "Počul som, že onehdy mali naši chlapci menší spor. Rád som počul, že sa nikto nezranil."

Draco tomu na sekundu neuveril a potom ho napadla veľmi znepokojujúca myšlienka. V priebehu rokov po vojne sa Zabini prejavil ako typ muža, ktorý by urobil čokoľvek, dobré či zlé, aby získal pozornosť čarodejníckeho sveta. Prešiel dvoma hnusnými a veľmi verejnými rozvodmi, daroval obrovskú sumu peňazí na povojnovú charitu a potom o šesť mesiacov vyhlásil bankrot. Jeho posledná manželka bola veľmi krásna čarodejnica s reputáciou nevernice a Zabini pravdepodobne čakal na vhodný okamžik, aby sa s ňou rozišiel. V každom z jeho predchádzajúcich rozchodov bol vyobrazený ako obeť.

Dracovi vrela krv pri tej predstave a zamračil sa na Zabiniho. "Som si istý, že si."

"Možno nabudúce," vrátil Zabini, akákoľvek predstieraná veselosť, ktorú možno mal, úplne odišla, jeho oči temné a nebezpečné.

Bolo celkom možné, že Zabini povedal svojmu synovi o Dracovej minulosti a dal mu konkrétne inštrukcie, aby sa posmieval a podpichoval Stevena Malfoya kedykoľvek, kedy mal šancu až do okamihu, kedy by sa mu Steven oplatil rovnako a začal bitku. Zabini by sa iste postaral, aby sa zdalo nekonečným zástupom reportérom, ktorým by rozprával o tom incidente, že Steven nasledoval v Dracových stopách v sklonoch k násiliu. Potom by sa pokúsil postarať sa o to, aby Dracova povesť, na ktorej tak ťažko pracoval, aby ju obnovil od konca vojny, bola poškvrnená, raz a navždy ukazujúc, že smrťožrút je navždy smrťožrút.

"To by sa ti páčilo, však?" povedal Draco, otočiac tvár k druhému mužovi. "Šanca vidieť moje meno trochu znevážené?"

Zabini sa diabolsky škeril. "Je to len záležitosť času, Malfoy. Každý len čaká so zatajeným dychom, kedy to zvrtáš. Priznávam, dosť si tieto šance za poslednú dobu znížil, ale ľudia ťa poznajú. Poznajú tvojho otca, skade pochádzaš. Ukážeš sa ako sám sebou a to skôr či neskôr."

Draco vedel, že tento rozhovor nikam nepovedie a to rýchlo. Vedel, že by sa mal stiahnuť, zbaliť svoje nákupy a odísť. Keď tak hľadel na arogantný úsmev na Zabiniho tvári, myšlienky na Stevena zaplavili jeho myseľ: nevinná tvár jeho syna, zelené oči a hlava plná kučeravých vlasov... Nič nebolo dosť dôležité, aby to ublížilo jeho synovi.

"Sú to tri galeóny, štyri sikle a dvadsaťtri knutov, pán Malfoy."

Draco sa otočil k predavačovi a vydoloval správne drobné. Ten muž rýchlo zbalil jeho prísady a podal mu ich.

"Vyhni sa môjmu synovi," povedal hrozivo Draco Zabinimu, keď predavač vyprázdnil pult. "A drž ústa svojho syna zatvorené."

"Môže si hovoriť, čo cíti potrebné povedať, Malfoy." Zabini znížil hlas. "Len si spomeň: ja ťa sledujem, čakám, až to zvrtáš a postarám sa, aby o tom vedel celý svet."

Odíď, odíď! tá dobrá časť jeho mozgu na neho kričala, ale jednoducho nebola dosť hlasná, aby ju počul cez hukot vo svojich ušiach.

"Tak isto ako sa staráš, že každý počuje o tom koľkokrát sa to podarilo tebe? Máš Ritu Skeeterovú dostupnú v letaxovej sieti? Ako sa ti darí, že sa zakaždým píše o tvojich špinavých pletkách - nemôžeš byť taký dobrý v posteli - dokonca Skeeterová musí mať svoj štandard."

Nevedel, prečo povedal meno Rity Skeeterovej, prečo vôbec niečo naznačil; len bol taký nahnevaný, že vôbec nemyslel. Ale musel trafiť klinec po hlavičke, pretože Zabini zaťal čeľusť a skôr než si Draco uvedomil, čo sa deje, ležal na podlahe obchodu, čumel do stropu a doslova videl hviezdičky.

Potom bola Zabiniho tvár kúsok od jeho a začalo mu boľavo búšiť v nose. Cítil ako mu niečo teplé steká po tvári a vedel, že to krváca jeho nos. Hlava sa mu krútila a došlo mu, že si udrel hlavu, keď padal a možno mal otras mozgu.

"Ty nevieš nič, Malfoy," zavrčal Zabini. "Drž svoje zradné, muklov milujúce, sebavedomé ústa zavreté. Ak sa tvoj malý nečistokrvný fagan akokoľvek škaredo pozrie na môjho, tvoje meno bude blatom, presne tak ako tvoja odporná chudera, čo máš za manželku."

Napľul Dracovi do tváre a potom odišiel z obchodu skôr, než Draco mohol zareagovať.

ooo

"A ty si ho neudrel?" spýtala sa Hermiona, bežiac prútikom ponad Dracovou hlavou, aby sa uistila, že ten otras úplne zahojila.

"Nie," povedal, držiac si handru na svojom stále krvácajúcom nose.

Hermiona si založila ruky a vážne sa na neho pozrela. "Musel si mu niečo urobiť, keď ťa udrel."

"Povedal som ti! Len som naznačil, že spáva so Skeeterovou a on sa zbláznil! Počítam, že som trafil poriadne blízko k terču, ak nie presne." Striasol sa. "To je odporné. Bola dvakrát tak stará, keď nám bolo štrnásť. Mala by byť... o štyridsať rokov staršia než on!"

Hermiona pokrútila hlavou, výraz hnusu na tvári. "Skoro tridsať, myslím. Spomínam si, že v štvrtom ročníku jej už bolo asi štyridsať."

Dracovou mysľou prebehli nepozvané predstavy tmavého, tajomného Zabiniho prevaľujúceho sa v posteli so zeleným hodvábnymi obliečkami s bledou, blonďavou ženou. Skeeterovej vek bol nadsadený a on pokrútil hlavou, aby sa tých obrázkov zbavil. Jeho pohľad sa stretol s Hermioniným a mohol povedať, že mala rovnaký smer myšlienok ako on. Obaja sa zasmiali a Hermiona obrátila svoju pozornosť k jeho nosu.

"Myslím, že je zlomený," riekol Draco.

Práve vtedy začuli prebrať sa kozub k životu a Steven vykročil so školskou taškou cez plece. Vzhliadol, aby našiel Hermionin prútik namierený na Dracov nos a krvavú handru v Dracovej ruke. Niekoľko sekúnd sa všetci traja na seba pozerali a potom Steven vybehol hore schodmi do svojej izby.

Draco zastenal, keď začul zatresknúť jeho dvere. "Skvelé. Presne to, čo som potreboval, aby videl: dôkaz môjho násilného správania."

"Možno by si si mal s ním pohovoriť," povedala Hermiona, keď mlčky vrhla kúzlo, ktoré mu napravilo nos.

Cítil ako sa šíri teplo z konca jeho nosa k jeho lícam a pocítil slabé zatrasenie, keď kosti vkĺzli späť na miesto. "Ďakujem, láska," riekol, keď sa načiahol a potiahol si nos. "Rovný ako dážď."

Vstal zo stoličky, na ktorej sedel a pozrel sa smerom ku schodom. Nebol si istý, či by mal práve teraz hovoriť so Stevenom alebo počkať, až kým nakoniec príde on k nemu, pretože Hermiona stále trvala na tom, že príde. Po niekoľkých minútach zvažovania si Draco vzdychol, vrhol na Hermionu rezignovaný pohľad a šiel do študovne.

Potom prišla kozubom Layla a Hermiona počúvala, keď spustila o tom, čo sa v ten deň dozvedela v škole.

ooo

Na druhý deň zostal Draco dlhšie v práci a keď sa vrátil domov, bol vyčerpaný. Pobozkal Hermionu na čelo, keď pomáhala Layle s domácou úlohou a šiel von. Stál niekoľko minút na verande, stále v pracovnom oblečení, skôr než zamieril na trávnik pri útese. Dal si dole ťažký vrchný hábit a zložil ho, potom sa posadil na trávu a pritiahol si kolená, voľne ich ovinúc svojimi rukami.

Uvedomil si, že si zamaže nohavice, ale nedbal na to dosť, aby vstal. Slnko na oblohe bolo nad vodou a Draco zatvoril oči, aby sa zhlboka nadýchol rytmu zeme. Vôňa toho mora, zvyk pulzujúcej vody, narážanie do útesu bolo, ako keby zem dýchala. Nešiel ten deň vlakom, keďže chcel byť doma tak skoro, ako mohol, takže bol vďačný, že príroda mala stále ten istý upokojujúci účinok na jeho nervy a odplavila napätie toho dňa.

Steven stále s Dracom neprehovoril ani slovíčko od toho dňa, čo sa mu priznal. Prešli tri dni a Draco bol stále viac a viac zmätený. Jeho myšlienky boli také zamerané na svojho syna, pripravujúc sa na otázky, ktoré sa mohol Steven spýtať, že zisťoval, ako je ťažké sústrediť sa na prácu. Nemohol čítať, ľahko sa stal duchom neprítomný a mal problémy so spánkom.

Draco sa načiahol nahor, rozviazal si kravatu a rozopol vrchný gombík na košeli. Začul ako sa dvere na verande otvorili a zatvorili a pomyslel si, že je to Hermiona, ktorá ho prišla požiadať, aby urobil večeru. Čakal, kedy zavolá, ale namiesto toho začul veľmi tiché, "ahoj, tati."

Zvrtol sa dokola, aby našiel svojho syna stáť na spodnom schode z verandy, ako si hryzie peru. Dracovo srdce sa zúrivo rozbúšilo a pulzovalo ním vzrušenie z obáv.

"Ahoj, synu," riekol.

"Smiem sa k tebe posadiť?"

"Samozrejme," odpovedal Draco, ukazujúc na miesto vedľa neho.

Steven podišiel k nemu a posadil sa, pritiahnúc si k sebe kolená rovnako ako Draco. Niekoľko minút sedeli mlčky, Dracova myseľ najvyššou rýchlosťou uvažovala, čo jeho syn povie alebo sa spýta, a bála sa, že nič už nebude medzi nimi rovnaké. Spomienky na veci, ktoré spolu robili, zaplavili jeho myseľ, ako spolu chodili na prechádzky okolo domu a vždy sa vrátili so zbierkou listov, paličiek či chrobákov, ako spolu hrali metlobal na dvore, ako si spolu čítali na verande. Viac než v čokoľvek iné Draco dúfal, že tieto veci budú pokračovať.

"Dnes som šiel k strýkovi Harrymu," povedal nakoniec Steven.

Dracove oči sa roztvorili prekvapením.

"Mama mi dovolila vymeškať školu."

Draco bol taký ohromený, že neodpovedal. Pretože to, že Hermiona dovolila Stevenovi vymeškať zo školy, bola jedna vec, ale potom ho tiež pustila k Potterovcom.

"Spýtal som sa na teba strýka Harryho," pokračoval Steven.

"Ach."

"Mám rád strýka Harryho. Je zábavný a dovolí mi jesť sušienky pred obedom."

"Nehovor to svojej matke," odpovedal Draco. Možno to bol test, aby zistil, ako bude Draco reagovať, pretože Hermiona zvyčajne nedovolila ich deťom jesť pred jedlom sladkosti. Tiež to mohol byť pre Stevena spôsob, ako zistiť Dracovu reakciu na Harryho ako jediného, kto mu tie sušienky dovolí jesť.

"Máš rád strýka Harryho?"

"Áno, mám. Je to veľmi dobrý človek a priateľ. Bol prvý človek po Hermioniných rodičoch, ktorý mi dal šancu."

"Požiadal som ho, aby mi o tebe porozprával a jeho príbeh bol veľmi podobný maminmu. Bol si v škole hrozný a potom si sa pridal k smrťožrútom."

Draco sa prihrbil pri začutí toho mena z perí jeho dieťaťa a podvedome si pošúchal označenú ruku.

"Nepočul o tebe veľa, okrem správ o tom, čo si urobil," pokračoval Steven. "Neboli to veľmi pekné veci. Ale potom si sa vydal a povedal mu, že chceš pracovať s ním na porážke Voldemorta. Prijal to a vy ste sa nakoniec stali priateľmi, potom veľmi dobrými priateľmi. Správne?"

"Áno."

"Povedal mi, ako veľakrát si mu zachránil život a zranil sa, aby sa on nezranil."

Napriek pocitom, že mu každú chvíľu bude zle, usmial sa. "Tvoja mama sa naučila liečiacu mágiu a môj život zachránila niekoľkokrát."

"Povedal mi, že si nikdy neublížil mame. Okrem toho, keď si ju nechal myslieť si, že jej rodičia sú mŕtvi."

"Jednu vec musíš pochopiť a to, že som neurobil to, čo som urobil, kvôli tvojej matke. Vedel som, že ju môj plán ovplyvní a zmieril som sa s tým. Urobil som to kvôli mne, pretože sa mi hnusil život a práca pre Voldemorta. Po mesiacoch strávených s Harrym a Hermionou, ja... zamiloval som sa do nej, a ona nemohla odolať môjmu ohromujúcemu dôvtipu a dobrému vzhľadu."

Steven sa zamračil. "Myslel som, že ťa pobozkala prvá. Strýko Harry mi to povedal."

Draco sa zachichotal. "Áno, pobozkala.  Využila situáciu a ja som si nemyslel, že si to zaslúžim, ale ona s tým nesúhlasila." Zachichotal sa.  "Vieš, aká je mama, keď ona a ja sa v niečom nezhodneme. Pri Merlinovi, ja tú ženu tak milujem."

Pozrel sa napravo na Stevena a videl, že sa usmieva. Draco sa cítil dobre. Tento rozhovor šiel dobre, a Steven bol veľmi vyspelý, čo nebolo strašne prekvapivé, pretože bol tiež Hermionin syn.

"Vedel som, že tvoj život nebol vždy dobrý," povedal potichu Steven, ako keby sa bál toho, ako bude Draco reagovať.

"Čo tým myslíš?" spýtal sa Draco, cítiac sa trochu prekvapený a mierne nervózny.

Steven sa pomrvil a prekrížil nohy, pozerajúc sa k zemi. "Skôr než ste s mamou dali na vašu izbu umlčovacie kúzlo, keď som bol mladší. Mal si... sny. Počul som ťa kričať niečo... ako ´neublížte jej´ alebo ´nechajte ho ísť´ alebo... horšie veci. Vždy si znel naozaj vystrašene; občas som si myslel, že je niekto v dome.

Ale potom si prestal kričať a po niekoľkých minútach prišla mama do mojej izby, aby ma skontrolovala. Zvyčajne som predstieral, že spím, ale raz ma prichytila hore a povedala mi, že mal práve zlý sen."

Steven zastal. "Mama nikdy nemávala takéto sny."

Draco si pripadal trochu otupený, ohromený Stevenovou vnímavosťou.

"Nie," prosto povedal.

"Stále ich mávaš?"

Draco si vzdychol. "Áno, hoci nie tak často, ako som mával."

"Čo sa ti včera stalo s nosom?" spýtal sa Steven.

"Som rád, že sa pýtaš. Nechcem, aby si si myslel, že chodím von a bijem sa."

"Ty si sa dostal do bitky?" spýtal sa s hrôzou v hlase.

"Tak dajako. Bolo to hlavne slovná bitka, ale povedal som niečo, čo sa tomu druhému chlapíkovi nepáčilo a udrel ma. Nebol som na to pripravený, a určite som mu to chcel vrátiť. Počítam, že je dobré, že ma udrel tak silno a ja som mu to tak nemohol odplatiť."

"Bolelo to?"

"Áno, bolelo, ale už som mal horšie."

"Keď si bol smrťožrútom?"

Draco sa znova prikrčil. "Áno."

"Stále sú smrťožrúti?"

Trvalo niekoľko minút, kým zvážil čo najlepšie odpovedať. "Smrťožrúti pracovali pre Voldemorta a ten je mŕtvy. Ale stále existujú ľudia, ktorí majú tie isté ideály ako mal Voldemort. Stále sú ľudia, ktorí si  myslia, že čarodejníci a čarodejnice by mali mať čistú krv, že ľuďom ako tvoja mama by nemalo byť dovolené učiť sa mágiu."

"Ty si čistokrvný?"

"Áno."

"A ja?"

"Nie, ale na tom nezáleží. Na čom záleží je, či si dobrý čarodejník a nepoužívaš mágiu, aby si ubližoval ľuďom, že prijímaš tých, ktorí sú iní ako ty." Draco sa na Stevena usmial. "O to sa ani v najmenšom nebojím. Ty si už oveľa lepší človek než som bol ja v tvojom veku."

Steven sa zamračil. "Corlin povedal niečo o špinavej krvi. Že som mal špinavú krv."

Draco zaťal zuby a znova si prial, aby bol Zabiniho udrel. "Existuje slovo, ktoré ľudia ako smrťožrúti používali na ľudí ako tvoja matka, ktorá má mukelských rodičov. Poznáš ho?"

"Nie."

"Nechcem počuť ťa ho niekedy povedať, rozumieš? Dokonca ani medzi priateľmi, ani ako žart, ani nijako inak. Sľúb mi to."

"Sľubujem, tati."

"Správne slovo je muklorodení, ale to škaredé slovo je humusáci."

"Humusáci?"

"Áno. Oni nemajú čistú krv, tak ľudia hovoria, že je nečistá, či špinavá."

"Takže Corlin povedal, že ja som humusák?"

"Nie presne... on hovoril o tvojej mame."

Teraz bol na rade Steven, aby sa nahneval. "On urazil mamu? Mal som mu jednu vraziť."

Draco čiastočne súhlasil. "Potrebujem, aby si mi sľúbil ešte niečo iné, Steven, a je to veľmi dôležité. Chcem, aby si sa vyhýbal Corlinovi Zabinimu. Nechcem, aby si vôbec bol v jeho blízkosti. Sľúb mi to."

"Dobre."

"Žiaden boj, hlavne s ním. Sľub mi to."

"Sľubujem, tati."

"Ďakujem ti."

Odchýlili sa od pôvodnej témy a Draco si nebol istý, či sa k nej vrátia. On potreboval vedieť, ako je na tom so Stevenom.

"Tá obloha je naozaj pekná," povedal Steven.

Slnko sa blížilo k horizontu a obloha žiarila odtieňmi ružovej, fialovej, oranžovej a modrej,

"Áno, to je," odpovedal.

"Tati, ohľadne toho všetkého. Ospravedlňujem sa, že som sa ti v poslednej dobe vyhýbal. Mal som toho veľa na premýšľanie."

"Neospravedlňuj sa," rýchlo dodal Draco. "Povedal som ti, aby si si vzal toľko času, koľko potrebuješ."

"Strýko Harry mi pomohol pochopiť veľa o tvojej minulosti. Ty naozaj tak veľa nehovoríš o svojej rodine. Naozaj všetkému nerozumiem, ale viem dosť a poznám ťa celý svoj život. Myslím, že si dobrý otec."

Slzy vbehli Dracovi do očí a zovrelo mu hrdlo. "Ďakujem ti."

"Milujem ťa, tati, a... povedal si, že dúfaš, že ti odpustím. Odpúšťam."

Draco sa pozrel na Stevena, ktorý ho sledoval a prestal bojovať s tými slzami. Načiahol sa a rozstrapatil Stevenove vlasy, potom si pritiahol k sebe do neohrabaného objatia.

"Milujem ťa, Steven. Vždy budem. Mama tiež bude."

Steven v jeho náručí prikývol.

"Tvoje meno... Malfoy... ti asi spôsobí problémy, keď pôjdeš do Rokfortu. Veľa ľudí nerozumie, čo sa stalo a niektorí si naozaj nemyslia, že som sa zmenil, po všetkých tých rokoch. Chcem, aby si bol ten najlepší ako dokážeš byť. Viem, že chceš nás... mňa... urobiť pyšným."

"Dobre, tati."

Draco Stevena pustil a usmial sa na neho. "Chceš mi pomôcť s večerou?" spýtal sa Draco.

"Áno. Pomôžeš mi po večeri s domácou úlohou?"

"Rozhodne. Ach, slnko zapadá."

Draco strčil ruky do vreckách a postavil sa vedľa Stevena, keď slnko konečne kleslo po okraj ich časti zeme. Sledovali ako za krátku chvíľu začalo z oblohy unikať svetlo.

"Nuž, mali by sme začať s večerou," nakoniec povedal Draco. "Poďme." Obaja sa otočili a pohli sa k domu. "Takže na čom dnes večer budeme pracovať?"

"Na matematike. Nechápem ju."

Draco sa zasmial. "Neobviňujem ťa. Budeš hrať na budúci rok futbal? Je to tvoj posledný ročník, vieš."

"Áno, je to zábava. Ale nie tak veľká ako metlobal."

"Samozrejme, že nie," povedal Draco. "Ale rád sa dívam ako hráš. Chceš ísť tento víkend do parku, trénovať?"

"V poriadku."

Dostali sa na verandu a Draco otvoril dvere. Keď zbadal Hermionu, usmial sa a do úsmevu vložil všetko, čo cítil, chcejúc, aby jeho úsmev hovoril za neho. Úsmev mu opätovala, osvetliac izbu a on vedel, že pochopila.

ooo

Poznámka na záver. Názov kapitoly je z ďalšej piesne od Dar Williams, "Oceán".

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 08.02. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: silrien - 21.11. 2016
Ah, to je úžasná povídka a rozhodně se k ní budu vracet. Miluji tohoto Draca. Moc se mi líbil postupný vývoj jejich vztahu. Děkuji za překlad

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Eily - 31.01. 2013
Svět fanfikce mě zjevně nikdy nepřestane udivovat. Vymýšlet takovéhle příběhy, to chce velký talent. A autorka má skvělý cit pro postavy. Trošku mě překvapilo, že si vystřílela munici asi v páté kapitole (myslím tím odhalení Grangerových), protože jsem si říkala, co se asi bude řešit dál. Nicméně to zvládla s přehledem. Na to jak jsou ty kapitoly dlouhé povídka pěkně odsýpala a deleted scenes byly dokonalou třešinkou na dortu. Co by se mi ale líbilo (a nemá to s povídkou moc společného), kdyby autorky použily Rona nějak jinak než jako nevěrníka/žárlivce/hlupáka/zarytého antiDracistu. Ron mi přijde všude zhruba stejný. Nesnáší Malfoye a snaží se ho postupně začít akceptovat. Ach jo. Ale to je jen soukromý postřeh. Musím opět smeknout před tvým překladem, Jimmi. A musím ocenit i betování. Díky za další hezký zážitek. P.S. Ačkoliv (nebo lépe řečeno snad i díky tomu) povídka neobsahovala žádné milostné scény a zůstalo u polibků, byla hrozně romanticky napsaná. Ale není romantika někdy nejhmatatelnější právě v těch malých gestech?

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: AnneMalfoy - 03.07. 2012
Táto poviedka určite chytí za srdce každého, kto ju prečíta. Vlastne .. každého, kto ju čo i len začne čítať, pretože keď raz začneš čítať, neprestaneš. Milujem ju a považujem ju za asi najlepšie dielo z celej HP FanFiction, na ktorú som zatiaľ narazila.   Prvý krát som si ju prečítala zhruba pred polrokom, tu, na hp.kizi .. po jej prečítaní som zostala emocionálne zničená a kým som sa z toho spamätala, trvalo to ďalšie 2 mesiace. Pre takého človeka ako ja, je niečo také menší zabijak. Tak emotívne napísaná, s detailami doladenými do dokonalosti, s pointou .. proste čosi krásne a nádherné. Opisy jednotlivých situácií boli neuveriteľné. Autorka musela mať kopec fantízie. Samotní hlavní hrdinovia .. Draco bol stelesnenou dokonalosťou, príkladom perfektného muža. Kiežby sa niekto taký na svete našiel. Hermiona, jednoznačne hrdinka. Milujem ju vo všetkých poviedkach, ale tu ju zbožňujem najviac. Dokázala Dracovi odpustiť, než sa dozvedela, že on vlastne nič neurobil. A Harry - takéhoto .. chápavého a prispôsobivého Harryho som nevidela v žiadnej poviedke, ktorú som zatiaľ prečítala - a páči sa mi to, pretože takýto by mohol byť Harry v dospelosti.   A teraz ku prekladu .. Ďakujem stokrát, tisíckrát za tento preklad, pretože som si istá, že to nebolo zrovna med lízať. Ďakujem za tú trpezlivosť, ktorúprekladateľka mala, keďže táto poviedka je vážne dlhá, ale myslím, že preklad stál zato, pretože aj po takomto čase sa k nej ľudia stále vracajú.   Geniálna práca!

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Twilly - 29.06. 2012
Postupne sa dostávam ku komentovaniu, ale asi nebudem ten typ, ktorý komentuje každú kapitolu. Vopred sa za to ospravedlňujem, ale nie vždy je to z mojej strany možné. Každopádne, budem sa snažiť okomentovať všetko, čo na mňa nejakým spôsobom zapôsobilo - ako napríklad táto poviedka. Draco Malfoy, ako Kuře Melancholik, ma vzal za srdce už len tým, akým ho autorka urobila. Akoby bol stelesnením samotnej mužskej dokonalosti. Milovať aj zabiť a pri tom toľko dostpelosti... úprimne tlieskam autorke za výkon a prekladateľke za úžasné vychutnanie si poviedky. Well done, dievčatá

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: janka. - 27.03. 2012
velice krásná povídka, přečetla jsem ji už podruhé a ani jednou nelituji, tohle totiž za to stojí

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: klakla - 09.02. 2012
Tak tahle povídka je zatím ta nejelpší, na takové téma, co jsem kdy četla:-) Je v ní absolutně všechno, úžasně podané postavy, že tam není jedíná, která by byla něčím protivná.  Každá kapitolka je zajímavá a člověk je nucený si přečíst další a další:-) A ten překlad, ten tomu jen přidává na dokonalosti. Takže moc děkuji za takovou krásu:-)
Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Jimmi - 09.02. 2012
Ďakujem, komentár po takej dlhej dobe znamená, že to malo zmysel. Naozaj ďakujem

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: teriisek - 30.08. 2011
Nemohla jsem si pomoct a přečetla jsem si tuhle neuvěřitelnou povídku znovu - a je prostě nádherná! Měla jsem strašný problém se od toho odtrhnout, je v ní tolik emocí, tolik života... Děkuju za takové zážitky:)

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: eressiel - 15.05. 2011
Děkuji za překlad téhle nádherné povídky. Patří mezi mé nejoblíbenější. Ještě jednou díky.

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: LilyHP - 06.03. 2011
Táto poviedka je taká moja srdcovka :) Veľmi sa mi páči, prečítala som si ju už štyri krát :) Ďakujem za preklad.

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: buffy11 - 14.02. 2011
Keď som sa prvý krát dostala k tejto poviedke, nečítala som ju. Ani neviem prečo, jednoducho sa mi podarilo ju preskočiť. Ale na druhý krát - to bolo niečo! Všetky chvály tu už boli povedané/napísané, takže čo dodať? Je neskutočne krásna a stálo za to ju preložiť. Všetky tie myšlienky a pocity... Málokedy ma niečo tak rozcitlivie, ale tejto poviedke sa to podarilo. Ďakujem za preklad. Tak, a už sa teším na DS!

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Aha_Lucia - 03.08. 2010
och! neskutočná poviedka, chválim preklad hrozne moc! :)

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Zuzana - 26.03. 2010
Narazila som na ďalší príbeh, ktorý ma úplne uchvátil, nádherný príbeh do ktorého som sa znovu ponorila, žila som v ňom niekoľko dní, vlastne nocí, ten preklad je úžasný, ďakujem zaň.

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: ulli - 13.03. 2010
Moc děkuju za tuto povídku, velmi se mi líbila. Naprostou souhlasím s ostatními, že spojení Draca a Hermiony má velmi mnoho možností. Tato povídka se bude řadit k mým oblíbeným, a znovu musím děkovat za super překlady a výběr příběhů.
Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Jimmi - 13.03. 2010
Ďakujem, už mi to pripadá tak dávno.

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Izzy - 11.01. 2010
Tato povídka je první, kterou jsem na tvé stránce četla a je jedním slovem úchvatná. Úžasný příběh a skvělý překlad. Díky
Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Jimmi - 11.01. 2010
Izzy, strašne moc díky, že si dala vedieť, že si to prečítala a že sa ti to páčilo. Od tejto autorky je tu ešte jedna - Vykúpenie Draca Malfoya. Tá by ťa tiež nemala sklamať.

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Arn Dair - 28.11. 2009
Kazda povidka je svym zpusobem jedinecna. Cim lip je napsana tim vic vas vtahne do deje a nepusti. Vykreslit charakter postav tak, aby nebyl stejny jako uz tisickrat predtim, neni zrovna lehke dilo, ale ne nemozne. S drobnostma, ktere odlisily charaktery postav, ucinila autorka povidku primo magickou. Naplnenou nenavisti, tohou, vasni, laskou, uprimnosti, nejistotou, bolesti a stestim. A kdyz uz jsem si myslela ze je konec, prisel "posledni" epilog, kde bylo krasne podano, ze ne vzdy se minulosti zbavime. Minulost bude Draca a jeho rodinu pronasledovat porad, ale je jen na nem, jaky zpusob si zvoli, aby se tomu postavil. Dracuv plan by se dal popsat jako ryze zmijozelsky. Ucednik prekonal Mistra. Pri cteni povidky se ve me vystridalo tolik pocitu... Kdyz si odmyslime tematiku Hp, neni to zas tak nerealne, o to vice to stahne do deje. (mam na mysli city a ciny) Urcite povidku doporucim a nepochybne si ji prectu znova. Az si budu chtit pripomenout, ze ne vsechno musi zakonite koncit spatne. Jimmy, dekuji za preklad! Si bajecna!!!

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Tru - 24.10. 2009
Chcem sa ospravedlniť, že píšem komentár až teraz, ale nebola som doma,a škola a všetko ale proste som ten koniec zhltla naraz a normálne som plakala. Celá táto poviedka bola prekrásna, kebyže tam je o kúsok viacej harryho, a bližšie popísané tie ich misie, kľudne by sa to mohlo vymeniť za celú sedmičku. Ako čítala som už vela Dramione poviedok, ako posledná na mňa urobila veľký dojem Tymián, ktorý je bezpochyby skvelý, ale toto ... toto bolo proste neskutočné. Všetko tak pekne realistické, hlavne v tom že si neskočili do náručia už v piatom diely, ale ich vztah vznikal pekne postupne. Autorke sa podarilo to čoho sa Rowla bála dotknúť, a to ponúkla nám Draca takeho akého som vždy chcela v knihe mať. Silnú osobnosť, chlapca, ktorý pykal za to že ako veľmi mladý sa musel rozhodnúť tak ako mu bolo prikázané, a nie vlastnou voľbou. v tomto a vlastne v celej sedmičke ma Rowla neskutočne sklamala (najviac ten epilog) ktory som dodnes nevydýchala ... Draco a celý slizolin mali neskutočný potenciál, ktorý ostal žial nevyužitý a popravde pre mňa bol par Draco a Hermiona vždy jasný. Spojiť dva najvačšie protiklady, ... nič proti Ronovi ale on je tak akoby som to ... jednoduchý proste :D ale tuto mi prišiel úplne fajn :-) ale nečakane ma najviac na celej poviedke pobavil Harry-dohadzovačka :D ten bol skvelý. Takže ešte naposledy, veľká pocta autorke, a tebe Jimmi ešte vačšia pocta že si sa vobec do takej dlhej a náročne poviedky pustila, za čo som ti neskutočne vďačná, bolo to krásne. ĎAKUJEM.

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: Maenea - 23.10. 2009
Celá tato povídka je dokonalá. Každý si v ní něco najde, je tu záhada, napětí, akce i romantika (i když to Draco vehementně popírá :-D). Miluju ji, její začátek, průběh, konec (konečně něco, u čeho nekape med po tunách) i vymazané scény. Prostě skvělý výběr a skvělý překlad, Jimmi :-) Moc ti děkuju.

Re: Epilóg II.: Pieseň tohto mesta Od: eternallife - 22.10. 2009
Já vůbec nevim co číct tahle povídka byla opravdu dokanalý dílo autorka je velmi nadaná a nebýt tebe nikdy bych si jí sama asi nepřečetla takže děkuju za tvůj dokonalý překlad Jimmi! Co říct k příběhu je opravdu dokonalý ze začátku velmi temný a napínavý od kapitoly ke kapitole. Zakončení této povídky je opravdu perfektní takže ještě jednou moc děkuju!!!

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: Invisible - 20.10. 2009
Ahoj Jimmi, moc děkuju za krásné chvíle strávené s touto povídkou, kterou jsem si díky tobě mohla vychutnat v češtině. Máš můj neskonalý obdiv, že dokážeš věci dotáhnout do konce i když se zdají sebenekonečnější (doufám, že to dává smysl:ú) A taky děkuju za všechna věnování:) Jsi jednička

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: Neprihlásený - 19.10. 2009
Když jsem viděla epilog v celé jeho délce, udělalo se mi trochu nevolno. Smekám před každým, koho má odvahu se do něčeho takového pustit a speciálně před Jimmi, za to, že tuhle povídku našla, strávila s ní hodiny svého volného času a to všechno jen kvůli nám, kteří by ji v originále ignorovali nebo nedokázali patřičně si vychutnat. Díky moc! A co se týče povídky samotné: WLS je bezpochyby nejlepší Dramione, co jsem kdy četla. Líbí se mi, že autorka "nevysává" předlohu, ale pouze si vypůjčuje charaktery, se kterými dál pracuje. Co se mně týče, povedlo se jí zachovat to, co nám předhodila už Rowlingová, ale v mnoha ohledech zašla ještě dál, aniž by postavy ztratily něco ze svého kouzla. Záplatka je originální a díky propracovanému ději a psychologii postav uvěřitelná. Celá povídka překračuje hranice fanfiction, tak jak si ji představuju já, a nebýt toho, že nápad a postavy už měli svého majitele , měla by Rowlingová silnou konkurenci!;) Osobně bych sedmý díl klidně utla trochu dřív a přeslazený (a z mého pohledu trestuhodně odbytý epilog) s chutí vyměnila za tuhle povídku. :)
Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: wanilka - 19.10. 2009
Když jsem viděla epilog v celé jeho délce, udělalo se mi trochu nevolno. Smekám před každým, koho má odvahu se do něčeho takového pustit a speciálně před Jimmi, za to, že tuhle povídku našla, strávila s ní hodiny svého volného času a to všechno jen kvůli nám, kteří by ji v originále ignorovali nebo nedokázali patřičně si vychutnat. Díky moc! A co se týče povídky samotné: WLS je bezpochyby nejlepší Dramione, co jsem kdy četla. Líbí se mi, že autorka "nevysává" předlohu, ale pouze si vypůjčuje charaktery, se kterými dál pracuje. Co se mně týče, povedlo se jí zachovat to, co nám předhodila už Rowlingová, ale v mnoha ohledech zašla ještě dál, aniž by postavy ztratily něco ze svého kouzla. Záplatka je originální a díky propracovanému ději a psychologii postav uvěřitelná. Celá povídka překračuje hranice fanfiction, tak jak si ji představuju já, a nebýt toho, že nápad a postavy už měli svého majitele , měla by Rowlingová silnou konkurenci!;) Osobně bych sedmý díl klidně utla trochu dřív a přeslazený (a z mého pohledu trestuhodně odbytý epilog) s chutí vyměnila za tuhle povídku. :)
Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: 32jennifer2 - 20.10. 2009
Tak s tým koncom absolúúúútne súhlasím. Pokojne by mohla byť pokračovaním (bez toho šialeného epilógu podľa Rowly) sedmičky...mne osobne by to dávalo lepší zmysel...a bolo by to šokujúce zakončenie série =) a zároveň krásne realistické

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: Teddy - 19.10. 2009
Kdybych nebyla tak strašně unavená, určitě bych vypsala sto řádků chváli a slov hodících se k tomuhle překladu a k téhle části.. Pokud bude ale ještě ten zbytek, omezím se "jen" na: Díky, Jimmi, víš, že tvoje překlady miluju ;) A myslím, že budu muset napsat srdceryvný dopis autorce o tom, jak mi zkazila život, protože pořád myslím jenom na WLS a nemůžu se kvůli tomu učit :D Ještě, než se pustím zpátky k romantismu (:-!), projdu si některý části znovu :) Tohle bylo prostě krásný... Takový rodinný a příjemný... Jako ze života ;) T.

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: beruska1 - 19.10. 2009
krásné, díky bohu že mu odpustil, tím to to tedy končí a ještě tam vypadlo 16stránek? Také se vám to zdá neukončené, jako by měl ještě následovat další příběh :-)

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: HOPE - 19.10. 2009
Další část je krásná, hrozně moc nádherná. Škoda, že ho Draco toho Zabiniho neudřel, zasloužil by si to. Prostě krásná povídka, nemám slov, ale ještě to není poslední kapitola, ne?

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: Kaitlin - 19.10. 2009
Nějak se mi nechce uvěřit tomu, že už je opravdu konec... Tahle povídka byla jedna z mála, kterou jsem ještě četla. Milovala jsem ji, pokaždé jsem se těšila na další kapitolu a najednou nic? Skončila? Popravdě řečeno je tohle jedna z nejhezčích povídek, kterou jsem četla, od ostatních dramione se nějak lišila, nebylo to typické draco/hermiona... Takže bych chtěla moc a moc poděkovat za překlad. Opravdu si toho vážím, bez něj bych tuhle povídku nikdy neobjevila.

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: gama - 19.10. 2009
Velice děkuji za tuhle povídku. Byla to jedna z nejlepších, které jsem tady četla a začala patřit mezi tři mé nejoblíbenější:-) Klobouk dolů přede všemi, kteří se na této povídce podíleli. Ještě jednou díky.

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: 32jennifer2 - 19.10. 2009
Ach, tak nakoniec všetko dobre dopadlo. Myslím, že svoje deti vychovali skvele, vzhľadom na to všetko, čo prežili a čím Draco bol. On nemal žiadne detstvo a vlastne si to vynahradil na svojich deťoch. Som rada, že Steven to pochopil (tá poznámka o tom, že je vyspelý, pretože je Hermionin syn ma pobavila=D) a Dracovi jeho minulosť odpustil. Jimmi, máš pravdu. Táto poviedka je poklad. Dokonca sa mi páči viac ako AFP. Má všetko, čo by mala správna poviedka mať napätie, temnotu, pútavý príbeh, akciu, nebezpečenstvo a lásku a šťastie nakoniec =D...paráda =D dík za venovanie a dopreklad =D úžasnýýýý. už sa neviem dočkať, kedy pribudne na stiahnutie, nech ju mám v PC a môžem si ju čítať dooooookolaaaa =D už sa neviem dočkať ten "ďalšej chuťovky"....=D

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: kometa - 19.10. 2009
Jimmi, měla jsi pravdu, že bude lepší rozdělit epilog na dvě části, abysme si je víc vychutnali. Dopadlo to všechno báječně. Musím říct, že tohla byla jedna z nejlepších povídek, co jsem četla a úplně jsem se do ní zamilovala - díky tvému překladu, byl naprosto skvělý, i když byl někdy z rychlíku, jak jsi psala ;-) Bude se mi po ní stýskat, ale určitě se k ní časem vrátím a užiju si jí celou najednou. Tvůj výběr povídek je super, moc se těším na cokoliv dalšího, co pro nás objevíš. Díky, hvězdo naše jasná :-)

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: cyrus - 18.10. 2009
juuuj jaaaj kraaasa... neviem co ine originalne napisat, vzdy sa opakujem, ale bola to bomba... ocka moje fakt vlhke - jemne dojata... :))) ozaj smutna, ze nieco tak super skoncilo... tak este raz uprimne Dakujem za vsetky kapitoly a venovania, si ozaj skvela Jimmi... tak na zaver ti este prajem vela sily, zdaru, inspiracie a chuti do dalsich prekladov... Dakujem

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: Tez - 18.10. 2009
Je mi až zle ze sebe samotné, že jsem poslední kapitoly nekomentovala...doopravdy mě to moc mrzí a doufám, že se moc nezlobíš. Jinak jsem posledních několik kapitol doopravdy četla se zatajeným dechem. Autorka je profík a ty jsi poklad...Jsem ti nesmírně vděčná za překlad této povídky. Vždy vnesla do těchto posledních několika týdnů světlo a dokázala jsem se u ní naprosto uvolnit. Ještě jednou moc děkuju. Dalo by se říct, žes mi svými dokonalými překlady udržela zdravou mysl a nedovolila, abych se naprosto zbláznila ze školy.

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: Nuviel - 18.10. 2009
Krásný epilog, ani nemám slov. Děkuji za překlad:)

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: Petty002 - 18.10. 2009
Ten epilog byl jednoznačně nádherný!!! Popis Draca jako starostlivého a milujícího otce byl naprosto kouzelný. Tehla povídka byla jednou z nejlepších, kterou jsem četla a tobě Jimmi hrozně moc děkuju za překlad téhle povídky a taky spousty dalších. Byla to naprosto báječná povídka :-))

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: Dessire - 18.10. 2009
Je to uplne uzasne... necakal som dalsi epilog, ale som uprimne rada :) dakujem... Myslim, ze Steven mu odpusti, predsa je Draco jeho otec, a mal by dostat sancu ukazat, ze sa zmenil :)

Re: We Learned the Sea - Epilóg II Od: JSark - 18.10. 2009
Á, strašne krásny koniec, len škoda, že už končíme. :( No neva, budú iné poviedky. :D

:') Celou tuhle kapitolu (ok, část epilogu ;)) jsem četla s otevřenou pusou. Je to krásný... ty děti, ty pocity... Ale je strašně smutný, co mu musel Draco říct... i když to byla pravda... Představa, že je to reálný je děsivá... Nevím, co bych s takovou informací dělala teď, skoro dospělá, natož tak v devíti letech... Bylo to krásně smutný :) Doufám, že to Stenev vezme dobře a nebude se ve škole kamarádit s takovejma zlejma dětma :D Díky, Jimmi, ty to prostě umíš ;) :-* T.

Jé, to bolo krásne. Zabini - no, čo čakať, však? Preklad ako obvykle skvelý. :D

Re: We Learned the Sea - Epilóg II - 1/2 Od: 32jennifer2 - 18.10. 2009
Ach, to bolo krásne. Toho Corlina by som chytila a potriasla krkom...teda....ale myslím, že Draco to nakoniec zvládol celkom dobre. Teraz je a Stevenovi, aby sa rozhodol, čo urobí...dúfam, že Draca nebude odsudzovať... dík za preklad a venovanie =)

Re: We Learned the Sea - Epilóg II - 1/2 Od: eternallife - 18.10. 2009
Páni to bylo něco a to je to teprve půlka. Chudák Draco bohužel toto téme jednou na řadu přijít muselo jsem zvědavá jak se s tim Steven popere. Děkuju za věnování a překlad.

parada Jimmi, skvela praca... uz len "maly" kusok, tak vela zdaru a chuti... no ja som tiez skoro plakala pri tejto casti, ale pri tom co pride teraz som naozaj aj pustila slzu... joooj tesim sa tesim, ale zaroven je to taky zly pocit, ze uz bude po tom, nebudem sa mat na co tesit a tak... Dakujeeem...

Páni! To je opravdu síla! Snad to Steven pochopí, ale ani tak to nebude mít asi později až se bude setkávat s více kouzelnickými dětmi snadné. Nikdo z nich. A už to vypadalo, že budou zažívat jen šťastné chvilky. Tahle povídka je vážně dokonalá po všech stránkách. Děkuji, za úžasný překlad.

Re: We Learned the Sea - Epilóg II - 1/2 Od: beruska1 - 18.10. 2009
áááách, oni mají tři děti teda. To bych do nich neřekla, dvě jo, ale tři už ne. Ten Corlin je teda semetrika... Jistě, že temné znamení už viděl, vždyť jeho otec ho má. Japato, že má Dráček lepší vztah s dcerou než se synem? :-) Těším se na druhou část

Chudáci kluci, to byl krušnej rozhovor... Díky moc, Jimmi :-)

tieto epilogy su proste uzasneeeeee.....uplne suhlasim,ze Rowla nevyuzila potencial Draca.....a ak mam byt uprimna ovela viac sa mi paci dvojica Draco/Hermiona ako Hermiona/Ron......podla mna s Dracom je ovela viac vyrovnana dvojica.........stale nemozem uverit,ze uz len polovica epilogu a je koniec tejto poviedky.....toto bola jednoducho genialna poviedka

Och áno, minulosť nás dobieha míľovými krokmi. Kedy bude druhá časť, druhej časti epilógu? Už nech je koniec a pekne dobrý, inak za seba neručím :D

To bylo tak roztomilý. Chudáček Steven, že se to tak dozvěděl, ale určitě to pochopí. Moc krásný další epilog. Děkuji za překlad a za věnování

Ach, moje nervy. Skoro som plakala! Chudák Draco! Viem si predstaviť, aké muselo byť povedať to synovi. Som zvedavá, ako to dopadne, ale určite dobre. =D Teším sa na poslednú časť. Vďaka za preklad, Jimmi.

Re: We Learned the Sea - Epilóg II - 1/2 Od: Do_MuSh - 18.10. 2009
Bože , to je také zlaté . Steven mu musí odpustit , vždyt je to syn hermiony Grangerové , to ani jinak nejde :) Aler musí to být hodně těžké

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke