Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Rodina jako žádná jiná

53. Od hlavy po päty 2/2

Rodina jako žádná  jiná
Vložené: Jimmi - 21.02. 2022 Téma: Rodina jako žádná jiná
JSark nám napísal:

Preklad: JSark

Kontrola: Jimmi

 

Autorka: Aspen

 

Originál: https://archiveofourown.org/works/11291094/chapters/88898161

 

Banner: solace

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Pokračovanie

****

Harry išiel najprv do svojej izby. Salsa spala vo svojej malej škatuľke, ale dosť ochotne sa obtočila okolo Harryho prstov, keď ju potichu oslovil. O chvíľu ju už schovával do vrecka a budil Rona, ktorý spal s hlavou prikrytou vankúšom. Potom poslal Rona po Hermionu, pretože si nebol istý, či mu jeho postavenie slizolinského prefekta dovolí vystúpiť po dievčenskom schodisku v Chrabromile.

Stretol sa s nimi v odľahlom výklenku so sedadlom pri okne, kde si študenti občas radi čítali, ale častejšie sa tam muchľovali. Ešte predtým, ako prišli, vztýčil svoje najlepšie zaklínadlá na ochranu súkromia, dokonca vylovil z vrecka sladkého hadíka, aby mohol na bežné zaklínadlá navrstviť trochu mágie v parselčine. Keď sa mu však Salsa pri čarovaní motala medzi prstami, začal premýšľať, ako by sa mohol vyhnúť tomu, aby sladkosti na hadí jazyk nepotreboval.

„Takže ... Mám nejaké novinky.“

Hermiona si zakryla ústa a hovorila cez prsty. „O Dracovej mame? Ach, bože. Bude taký rozrušený...“

„O Dracovej mame, ale nie tak, ako si myslíš.“ Harry naozaj nemal najmenšiu predstavu, ako im to povedať. „Nepodliehajte panike, dobre? Ale, ehm, určite zomrie, ak nedostane to špeciálne liečivé kúzlo, a ehm, Snape je jediný, kto ho vie použiť, dlhý príbeh. Ale to liečivé kúzlo je spojené s manželstvom, takže, áno, to je tá dôležitá časť. On sa s ňou ožení.“

„Ožení sa s ňou,“ zopakovala Hermiona pomaly. „Tvoj otec sa ožení s Dracovou matkou?“

Fuj.“

„No, nenechá Draca pozerať sa na jej smrť, ak existuje spôsob, ako sa tomu vyhnúť!“

„Ale vziať si ju?“ Hermiona našpúlila pery. „Čí to bol nápad? Nechajte ma hádať... Narcissy? Pretože to nemohol byť jeho nápad! Nie je zamilovaný do Maury Morrighanovej?“

„V skutočnosti to bol Sirius, kto si uvedomil, že Snape ju môže vyliečiť,“ povedal Harry chladne. „Súvisí to so zložitými postupmi nejakého starého zaklínadla, ktoré jeho rodina často používala. Snape chcel, aby som vám to vysvetlil, aby ste sa nebáli, keď zajtra uvidíte svadobné oznámenie. Pretože ja tu nebudem, aby ste sa ma spýtali. Všetci odchádzame na dovolenku, vrátane Draca.“

„Ty ideš so Snapom na svadobnú cestu,“ vyhlásila Hermiona.

Harry si pomyslel, že sa radšej nebude zaoberať tým, že to vlastne nie sú medové týždne. To bola naozaj Snapeova súkromná záležitosť. Musel si teda niečo vymyslieť. „Áno. Vieš, aby sme sa mohli všetci, vieš, zblížiť.“

„Aby ste sa mohli zblížiť.“

„Mohla by si s tým prestať?“ zasyčal Harry. „Takto ma opakovať?“

„Prestanem, keď povieš niečo menej chabé,“ odsekla Hermiona. „Naposledy som počula, že vôbec nechceš nevlastnú matku. Určite nechceš ju.“

„Takže mám Dracovi povedať, že by si bola radšej, keby zomrela?“ Harrymu vyletela ofina, keď prudko zafučal „Nič z toho sa mi nepáči, ale nemôžem nič namietať. Veď Luna mala pravdu. Ja ho milujem a on miluje ju, takže som jednoducho uviazol. Snape tiež.“

Hermiona sa zamračila. „Predpokladám, že si v tom. Chudák Draco.“

„Bojí sa, že mu to Severus bude mať za zlé,“ zamrmlal Harry. „Ale vieš, Sirius povedal, že Dracovi by sa tá myšlienka mohla páčiť, a ja si myslím, že na istej úrovni áno. Myslím tým, že takto bude mať mamu aj muža, ktorého naozaj považuje za svojho otca. Keď ho len minulý rok rodina zavrhla a on vlastne nikoho nemal.“

„Mal teba,“ povedal Ron. „Chvíľu ti to trvalo, ale potom? Áno. Dokonca si mi povedal, aké je to veľkolepé, že si sa stal bratom.“

„A teraz môžem byť nevlastný syn,“ povedal Harry a trochu sa zachvel. „Už viem, aké to je byť tým, kto v rodine nezapadá, tým, kto tam vlastne nepatrí.“

„Ach, kamarát.“ Ron položil Harrymu ruku okolo pliec a prudko ho stisol zboku. „To nie je to isté. Nikdy ťa tam nechceli. Teraz máš otca, ktorý si ťa skutočne vybral, takže tam, samozrejme, patríš!“

„Všetci traja sú slizolinčania!“

Hermiona a Ron si vymenili pohľad a potom sa rozosmiali.

Harry sa pozrel dolu k svojej hrudi, ale jeho plášť, samozrejme, nemal znak ako školský habit. „Áno, v poriadku. Beriem na vedomie.“ Nejaká jeho časť sa však musela spýtať na zvyšok. „Vy... si naozaj myslíte, že som trochu slizolinčan? Zvyčajne to považujem len za akúsi formalitu.“

„Minulý rok si mi hovoril o tom, že triediaci klobúk povedal, že by sa ti v Slizoline darilo.“ Ron sa usmial. „Nezobral som to až tak dobre. Ale prešli sme tým a vieš čo, Harry? Si v Slizoline skvelý. A tiež v Chrabromile.“

„Vy ste naozaj dobrí priatelia.“

„Áno, a Snape je naozaj dobrý otec a Draco, myslím, že nie je až taký zlý brat. A tá nová vec, s jeho mamou...“ Ron sa zatváril. „To je jednoducho mať rodinu. Veci sa zvrtnú a ty sa musíš skrátka prispôsobiť.“

Hermiona prikývla, hoci sa netvárila veľmi šťastne. Na druhej strane to ani Ron. Skôr to vyzeralo, akoby boli teraz obaja rezignovaní. Ale podporujúci. To bolo asi všetko, čo mohol Harry žiadať.

„Ani dnes nebudem na vyučovaní,“ ponáhľal sa im povedať. „Svadba je dnes ráno. A, ehm, Severus povedal, že vám môžem povedať, prečo si ju berie, ale naozaj by bol radšej, keby sa to nešírilo. Dobre?“

Ron si odfrkol. „Akoby sme sa u neho chceli dostať do nemilosti. Nie, ďakujem. Už som to zažil.“

Harry zdvihol obočie, ale potom si uvedomil, že to je príbeh, ktorý je najlepšie nechať na inokedy. „Uvidíme sa asi o týždeň, myslím.“

„Budem ti robiť poznámky v triede!“ zavolala Hermiona, keď zrušil ochrany súkromia a zamieril späť dolu, kde ho čakal Snape.

****

Keď Harry došiel na kraj spoločenskej miestnosti, Snape bol naklonený dopredu na stoličke a pomalým a tichým hlasom sa rozprával s dievčaťom z prvého ročníka. „A tak,“ hovoril, „preto vám vrelo odporúčam, aby ste si zlepšili výsledky v elixíroch, slečna Dankworthová. A to čo najskôr.“

Dievčatko sa triaslo ako osika, bolo prakticky v slzách. „A- a- ale, a- a- ale, snažím sa zo všetkých síl, pán profesor. Ja sa, ja sa...“

„Žiaľ, obávam sa, že to nič nemení na mojej naliehavej potrebe ingrediencií...“

„Ach, prestaňte, pane,“ povedal Dean a obtrel sa o Harryho, keď prišiel na spodok točitého schodiska. Prišiel rovno k Dankworthovej dievčaťu a potľapkal ju po pleci, čo vyzeralo ako ako utešujúce pohladenie. „Dagmar, on ti naozaj nebude odrezávať prsty na nohách, aby ich použil do Krvavých kozích klobás.“

Naklonila sa k Deanovi a skryla si tvár pred majstrom elixírov, kým zašepkala: „A- a- ako to vieš?“

Dean sa pozrel ponad Dagmarinu hlavu na Snapea. „No, v prvom rade, taký elixír ako krvavé kozie klobásy neexistuje.“

„Čo by slečna Dankworthová vedela, keby sa niekedy obťažovala otvoriť učebnicu elixírov...“

„A po druhé,“ dodal Dean a trochu zvýšil hlas, „tu profesor Snape je Harryho otec. S Harrym si sa stretla, pamätáš? Nuž, odkedy si ho profesor adoptoval, v skutočnosti už k nám chrabromilčanom necíti nenávisť, ale staré zvyky zomierajú ťažko a on jednoducho nedokáže odolať podpichovaniu, však?“

„Pán Thomas!“ vyštekol Snape.

Dean sa len usmial.

„Žiadne strhávanie bodov Chrabromilu,“ povedal Harry skôr, ako Snape stihol nejaké oznámiť.

Snape otočil hlavu k Harryho hlasu a mierne sa zamračil. „To je moja výsada, verím. Rozhodne nie je tvoja.“

„To je síce pravda, ale aj tak to neurobíš.“ Harryho sebadôvera trochu ochabla, keď naňho Snape stále hľadel s prižmúrenými čiernymi očami. „Či hej?“

Muž si nepatrne odfúkol. „No pomohol si mi nazbierať niekoľko fľaštičiek s kvapkami rosy. Predpokladám, že ti dlžím protislužbu.“

Dean sa vzdialil od Dagmar, ktorá sa plnou rýchlosťou rozbehla po najbližšom schodisku. „Ha, kvapky rosy! Vyzerá to tak, že tvojím trestom za to, že si chodil piť do dediny, je, že sa musíš naučiť variť elixír na vytriezvenie, Harry.“

„Áno, vskutku rozumný nápad,“ vytiahol Snape, keď sa jedným plynulým pohybom zdvihol zo stoličky a otočil sa tvárou k synovi. „A ako sa mi hodí, že v najbližších dňoch budem mať možno dostatok voľného času, aby som ťa poučil.“

Dean sa uškrnul, pravdepodobne pri pohľade na Harryho tvár. Potom sa zarazil. „Voľného času, pane?“

„Nehovorím jasne?“ spýtal sa Snape a pozrel ponad svoj dlhý nos spôsobom, ktorý naznačoval, že sa týči nad študentom, s ktorým sa rozpráva. Tento efekt však viac-menej kazil fakt, že Dean bol v tomto období už dosť vysoký. „Ak by ste potrebovali viac informácií, odporúčam vám prečítať si zajtrajšie ranné noviny.“

S tým sa obrátil na Harryho. „Musíme sa venovať iným záležitostiam. Poď so mnou.“

Dean sa trochu usmial. „Buď dobrý!“ zavolal na Harryho, keď odchádzali.

****

„Čo treba urobiť?“ spýtal sa Harry, len čo sa portrét zavrel a nechal ho na chodbe s otcom.

„Nič pozoruhodné. Jednoducho som už nemal záujem vymieňať si uštipačnosti s ponevierajúcimi sa chrabromilčanmi.“

„No, ak si sa chcel ponáhľať von, mohli sme sa vrátiť do tvojich komnát.“

„Radšej by som sa vrátil pešo. Pomaly.“

Áno, to dávalo zmysel. „Keď už sme pri tej uštipačností... je dosť hnusné vyhrážať sa prváčke, že príde o prsty, vieš?“

Snape sa pri chôdzi posmieval. „Povedal som jej, že ich potrebujem na klobásy, zo všetkých vecí. Ako som mohol vedieť, že to bude brať tak vážne?“

Harry si nemohol pomôcť a vzdychol si. „Myslím, že nechápeš, aký si strašidelný pre jedenásťročné dieťa, Severus.“

„A ona vôbec nečíta svoju učebnicu elixírov,“ dodal Snape a nozdry sa mu rozšírili.

„Takže si zaslúži, aby ju terorizovali?“

Snape sa zastavil v polovici schodiska. „Merlin, ty si v týchto dňoch samá výčitka.“

„Prepáč,“ povedal Harry, hoci v skutočnosti len časti z neho to bolo ľúto. „Viem, že dnes na to asi nie je vhodný deň.“

„Vôbec nie je dobrý deň, ale moja vlastná poznámka nebola myslená ako kritika,“ povedal Snape a oprel sa o stenu, aby mohol Harryho pozorne študovať. „Vracia sa to k tomu, čo som povedal o sebadôvere. Tento rok si oveľa schopnejší povedať mi, čo si naozaj myslíš. Nie si ani zďaleka taký ochotný podriadiť svoje skutočné názory v nádeji, že si zaistíš môj súhlas.“

„Áno, to znie ako lepší spôsob.“ Harry pokrútil hlavou. „Nepáči sa mi obraz, ktorý stále maľuješ, Severus. Naozaj som tak zúfalo túžil po rodine? To som len ignoroval všetko tvoje zlé správanie?“

„Nemyslím si, že to bolo tak, nie presne,“ zamrmlal Snape, keď sa odlepil od steny a pokračoval v ich ceste dolu. „Nepovedal by som, že si veci prehliadal. Boli chvíle, keď sme si niečo povedali. Ale napriek tomu si nebol ani zďaleka taký priamočiary vo svojich myšlienkach. Skôr si bol schopný použiť presviedčanie než priamu urážku.“

„Ja som ťa neurážal!“

„Nazval si ma 'hnusným'.“

„No, bol si hnusný.“

„Takže urážka.“

Harry zdvihol obočie. „Naozaj ti to tak veľmi vadilo? Nedokážeš prijať trochu úprimnej kritiky?“

Snapeove rúcho sa trochu rozvlnilo, keď sa naňho počas chôdze otočil. „Úplne ti uniká, o čo mi ide. Hovorím, že tieto zmeny schvaľujem, Harry. Teraz si ku mne menej váhavý a otvorenejší chrabromilčan. Ale to znamená, že si sám sebou, takže to schvaľujem.“

„Naozaj,“ povedal Harry pochybovačne. „Mal Dean pravdu? Už necítiš k Chrabromilu nenávisť ako kedysi?“

„Keby si si to pamätal, vedel by si to.“ Snape si povzdychol. „Povedal som ti, že ťa nemôžem milovať a zároveň nenávidieť tvoju fakultu, nie keď je takou veľkou súčasťou toho, kým si.“

Harry si hrýzol pery. „To je... To som asi nečakal. Chcem povedať, že stále hovoríš o chrabromilčanoch hrozné veci. Ako jesť ich na raňajky.“

„Pán Thomas mal v mnohom pravdu. Staré zvyky umierajú ťažko. Ale myslím, že mi rozumieš, Harry. Mám rád sarkastický humor. Z dobrého dôvodu.“

Harrymu chvíľu trvalo, kým pochopil jeho poslednú poznámku. „Aha. Chceš povedať... ehm...“ Nechcel povedať viac, nie takto na verejnosti. Niežeby tu niekto bol.

Snape švihol prútikom. „Muffliato. Teraz už aj portréty budú počuť len mrmlanie. A áno, mám na mysli dôvod, prečo stále potrebuješ Lillehammer. Okrem iného aj moje detstvo. Tá dobrá doktorka by bezpochyby označila môj jedovatý humor za mechanizmus ako sa vyrovnať so situáciou.“

„Ten máme určite všetci,“ zamrmlal Harry. „Môj by bol, ehm, ja neviem. Naučiť sa pri každej príležitosti tajne vynášať jedlo z kuchyne. A rýchlo utekať od Dudleyho.“

„Ešte niečo?“ spýtal sa Snape, jeho hlas bol tichý.

Áno, samozrejme, boli aj iné veci. Harry by musel byť hlúpy, keby to nevedel. Nechcel o nich hovoriť, a tak len pokrútil hlavou a pokračoval v chôdzi šikmými chodbami vedúcimi do žalárov.

Snape naňho netlačil, hoci asi chcel. Čokoľvek, aby nemyslel na to, čo ho čaká v jeho komnatách.

O niekoľko minút neskôr k nim dorazili.

Snape sa dlho a namáhavo nadýchol a potom gestom naznačil Harrymu, aby vyťukal sekvenciu, ktorá umožní objavenie dverí. Potom s pochmúrnym odhodlaním, ktoré sa mu zračilo v tvári, siahol po kľučke a prekročil prah.

****

„Severus,“ povedal Draco zadychčane vo chvíli, keď ten muž vstúpil do obývačky.

„Áno.“

Harry mal opäť pocit, že jeho otec odpovedá na niečo úplne iné. Potom si všimol, že Draco má na sebe zo všetkých vecí slávnostný habit a jeho topánky sa žiarivo lesknú, akoby ich práve vyleštili. Vedľa prefektského odznaku mal dokonca pripnutý malý modrý kvietok. Nič z toho sa mu za týchto okolností nezdalo vhodné.

„Prečo si tak oblečený?“ zasyčal Harry, keď vykročil vpred. „Toto nie je nič, čo by sa malo oslavovať, a ty to vieš!“

„Nie,“ povedal Snape pomaly, ale ako sa ukázalo, nie preto, aby s Harrym súhlasil. „Tvoj brat má úplnú pravdu. Musím sa postarať o svoj vlastný odev. Máš tu svoj slávnostný habit, Harry? Ak nie, som si istý, že Draco ti môže niečo premeniť.“

Harry zízal, keď Snape kráča chodbou do svojej spálne, a potom sa otočil tvárou k Dracovi. „Nechápem to. Nie je šťastný. Prečo by mu malo záležať na tom, čo má kto na sebe?“

Draco kývol prstom, aby Harryho zavolal do ich spálne. „Nejde o šťastie. Je to prejav úcty k mágii.“

Čarodejnícka kultúra, opäť si domyslel Harry. Alebo možno čistokrvná kultúra. Hoci aj muklovia si manželstvo vážili natoľko, že sa na obrad zvyčajne vyobliekali.

„Viem, že tu nemáš svoj slávnostný habit. Skontroloval som to,“ hovoril Draco. „Tak som si pomyslel, že možno toto?“

Držal v ruke habit ušitý na mieru, ktorý sa veľmi podobal jeho vlastnému.

„To je celkom pôsobivá transfigurácia...“

Draco sa začervenal. „To nie je. Môžem sa pokúsiť niečo ušiť, ak nechceš nosiť môj náhradný habit, ale nikdy som celkom neovládal jemné krajčírske umenie...“

„Nebuď smiešny,“ pokarhal ho Harry, keď opatrne vybral Salsu z vrecka a položil ju na posteľ.

„Je tu to veľké chlpaté stvorenie?“

Harry sa pozrel na Draca, ktorý s odporom pokrútil ústami a hľadel na Salsu. „Je tu niekde nablízku tvoja fretka?“

„Loki je v Slizoline.“

Harry ubezpečil hadíka, že mu nehrozí nebezpečenstvo zjedenia, a sledoval, ako sa zvinul a zatvoril oči. Potom vzal odev, ktorý Draco rozprestrel a navliekol si ho. „Hmm. Tento habit je na mňa trochu dlhý, ale predpokladám, že bude stačiť.“

„Výborne.“ Draco privolal kúsok látky a šikovne ju premenil na kvet, ktorý sa hodil k jeho vlastnému. „Tak. Bude to stačiť?“

Znel znepokojene a Harry pochyboval, že príčinou je naozaj kvalita kvetu. „Bude to fungovať, Draco. Bude.“

„Merlin, dúfam, že áno.“ Keď sa Draco stretol s jeho očami, jeho vlastné strieborné oči vyzerali strašidelne. „Nechcem prísť o svoju matku, Harry. Ale nechcem stratiť ani otca či brata.“

Harry položil druhému chlapcovi ruku na plece. „Nestratíš, sľubujem. Nie je to už jasné? Nikto ťa nenúti, aby si si vybral. Nájdeme spôsob, ako to zvládneme.“

„Ale...“ Draco sa zahryzol do pery tak silno, až mu z malej ranky vytryskla kvapka krvi. „Ako to môže byť naozaj? Nenávidel by som každého, kto by ma nútil oženiť sa proti mojim želaniam! Skôr či neskôr sa na mňa nebude môcť ani pozrieť!“

„Na to je príliš dobrý otec,“ povedal Harry. „Vieš, že je. Sám si mi to povedal.“

To Draca prinútilo usmiať sa, aj keď ten výraz bol trochu pokrivený. „Veľmi vtipné.“

Harry švihol prútikom, aby skontroloval čas. „Je takmer desať. Potrebuješ viac času na, ehm...“

„Dať sa dokopy?“ Draco sa dlho a pomaly nadýchol. „Nie, som pripravený. Mohol by si mi však vyliečiť peru?“

Harry prikývol a použil kúzlo. Keď sa vrátili do obývačky, prišli Dumbledore a Pomfreyová. Harry si všimol, že obaja sú tiež oblečení vo formálnych habitoch. Snape sa objavil o chvíľu neskôr, jeho vlastný habit bol taký tmavomodrý, že vyzeral takmer čierny. Kedykoľvek sa však pohol a zahralo v ňom svetlo, modrý odtieň ožil.

„Pôjdeme?“ spýtal sa a gestom ukázal smerom k Narcisinej ošetrovni.

„Myslel som, že to urobíme tu,“ povedal Draco. „Dám jej životabudič a pomôžem jej s chôdzou. Ak nebude mať dosť síl, potom...“

„Samozrejme, Draco,“ povedal Snape a mierne prikývol.

Harrymu sa zdalo, že trvalo celú večnosť, kým sa Narcissa vynorila, hoci vedel, že uplynuli pravdepodobne len dve minúty. Možno to bolo tým, že nikto nehovoril. Dumbledore hľadel na Snapea a Pomfreyová sa stále pozerala z Harryho na Snapea a na Dumbledora a Harry sa snažil nepozerať vôbec na nikoho.

Napokon sa vzduchom začalo vznášať slabé šumenie hudby. Očividne to bol Dracov nápad. Snape sa však netváril nahnevane, takže to bol možno len ďalší spôsob, ako prejaviť úctu k mágii.

Draco vošiel do zorného uhla s matkou po boku. Nemala už na sebe svoje nemocničné šaty, ale Draco ju aspoň neobliekol celú do bieleho. Narcisine šaty boli lesklé zlaté lemované bledomodrým volánom, ktorý ladil s farbou kvetov Harryho a Draca.

Bolo však ťažké obzerať si jej šaty, pretože na ženu samotnú bol hrozný pohľad. Ťažko sa opierala o Draca, pri chôdzi sa tackala a jej pokožka bola ešte tenšia a sivšia ako deň predtým. A bola kostnatá, tak veľmi kostnatá. Naozaj vyzerala na pokraji smrti a bolo takmer nepochopiteľné, že vôbec stojí na nohách. Alebo dýcha, keď na to príde. Bola prakticky ako mŕtvola. Chodiaca, dýchajúca mŕtvola.

Očividne ju držal pri vedomí len životabudič.

Harry ťažko prehltol. Nechcel, aby si ju Snape vzal, to bola nepochybne pravda. Ale keď ju videl takto... Bolo to priam odporné, čo tá kliatba robila Narcise Malfoyovej, a on sa zrazu hanbil za seba, hanbil sa za to, že si myslel, že je zlá a zaslúžila si to. Nikto si nezaslúžil takto zahnívať zaživa.

Dumbledora musel pohľad na ňu tiež znepokojiť, pretože nestrácal čas a začal obrad. V okamihu, keď Draco položil matkinu ruku na Snapeovu čakajúcu a odstúpil nabok, začal.

„Dámy a páni, zišli sme sa tu dnes, aby sme uznali spojenie dvoch duší,“ slávnostne predniesol a prútik držal rovnobežne s podlahou pred Snapeovými a Narcisinými spojenými rukami. „Ak je tu niekto, kto by mal dôvod namietať proti tomuto spojeniu, nech prehovorí teraz, alebo nech navždy mlčí... V prítomnosti týchto svedkov sa teda pýtam, kto túto ženu vydáva do stavu ctihodného manželstva?“

„Ja,“ povedal Draco ticho a hlas sa mu trochu triasol.

„A kto dáva tohto muža?“

Sakra, pomyslel si Harry. Niekto ho mal varovať. Ale nezostávalo mu nič iné, len povedať: „Ehm, myslím, že ja.“

Dumbledore mu venoval láskavý úsmev. Snape len hľadel priamo pred seba, pery mal zovreté do pochmúrnej línie.

„Ty, Severus Augustus, si berieš Narcissu Aquilu za manželku? Sľubuješ, že ju budeš ctiť a opatrovať v zdraví i chorobe, v bohatstve i chudobe, po všetky dni jej života?“

„Sľubujem,“ povedal Snape tichým hlasom, v ktorom pulzoval zámer.

Slovo „láska“ v sľube nebolo, všimol si Harry. Rozmýšľal, či je to typické pre čarodejnícke svadby, alebo či to Snape dohodol s Dumbledorom, aby mohol svoj sľub myslieť naozaj vážne.

„A ty, Narcissa Aquila, si berieš Severusa Augusta za svojho manžela? Sľubuješ, že ho budeš ctiť a opatrovať v chorobe i zdraví, v bohatstve i chudobe, po všetky dni jeho života?“

Narcissa otvorila ústa, aby odpovedala, v snahe pohla jazykom a perami, ale nevyšiel z nich žiadny zvuk. Harry videl, ako jej Snape mierne stisol ruku, keď Draco urobil polkrok dopredu. „S... sľubujem,“ podarilo sa jej vysloviť, každé slovo s bolestivým chripením.

„Potom mocou, ktorú mi zverila samotná mágia, vás vyhlasujem za spojených na celý život,“ dokončil Dumbledore a mávnutím prútika zasypal dvojicu hviezdičkami, ktoré sa roztočili okolo nich. Na Harryho zdesenie Snape vzal mŕtvolnú Narcissu do náručia, zovrel ju a sklonil hlavu, aby pobozkal nevestu, hoci mu to riaditeľ nepovedal. Ale možno to bolo potrebné, aby sa viazacia mágia ujala.

Trblietky znovu a znovu padali nadol, mizli v kameňoch podlahy, keď sa Snape opäť narovnal a odstúpil od Narcisy, ktorá sa sotva držala na nohách, kým Draco nepriskočil, aby ju podoprel. „Tu máš, mami,“ povedal jemne. „Sadni si, sadni.“

Padla do kresla, ktoré privolal, a zrútila sa, ochabnutá ako handrová bábika, s hlavou neisto zvesenou na jednu stranu.

Severus urobil tri kroky dozadu, zaujal pozíciu vhodnú na čarovanie, ktorú si nacvičil na lúke, a potom trikrát zatočil prútikom, kým vykonal prudký, vertikálny švih. „A capite ad calcem!“

Z konca jeho prútika vytryskla žltá kvapka tekutiny, ktorá sa roztiahla smerom k Narcise, až sa vznášala nad jej hlavou a prudko padala nadol, aby jej pokryla vlasy a potom ramená. Ako obrovský vaječný žĺtok stekala podobná záclone dolu po jej rúchu a všade, kde sa dotkla, ju zafarbila jasným odtieňom slnka. A v tom istom okamihu, ako sa vsiakla do jej oblečenia, zmizla z jej vlasov a pokožky.

Narcissa sa posadila rovno a zažmurkala, otáčala hlavou doľava a doprava a rozhliadala sa, akoby si nebola celkom istá, kde je a čo sa stalo. Ešte predtým, ako Pomfreyová začala vysielať diagnostické kúzla, však Harry spoznal, že protikúzlo zabralo. Mala lepšiu farbu, vlny ružovej a krémovej sa jej vpíjali do pokožky, keď ju Harry pozoroval. Vlasy, ktoré jej predtým viseli v krehkých pramienkoch, im pred očami zhustli a zažiarili, ako žiarivá zlatá kaskáda jemne sa vlniacich prameňov. Keď sa však pokúsila postaviť, mierne sa zapotácala.

„Matka?“ spýtal sa Draco a hlas mu piskľavo poskočil, zatiaľ čo Dumbledore sa spýtal pochmúrnejším tónom: „Poppy?“

Liečiteľka chvíľu pokračovala v čarovaní, obočie sa jej zvraštilo. „Už v nej nie je absolútne žiadna stopa po temnej mágii. Ani žiadny pozostatok kliatby. Dokonca ani úponok.“

„Aha, dobre.“ Draco vzal jednu matkinu ruku do oboch svojich, čo bolo gesto, ktoré Harry videl v posledných dňoch robiť už desiatky ráz. „Rozumieš, matka? Si uzdravená. Teta Bella ťa prekliala, ale teraz si uzdravená.“

Stále sa dosť omámene obzerala. Jej oči boli teraz žiarivo nebesky modré, bielka mali odtieň najčistejšieho snehu, ale boli nesústredené. Bola zmätená.

„Matka?“ spýtal sa Draco znova, tentoraz v tónoch paniky.

„Draco,“ povedal Severus pokojne zo svojej pozície niekoľko metrov od neho. „Daj jej chvíľu. Prešla si strašným utrpením.“

„Vskutku,“ zamrmlala Pomfreyová a prechádzala sa v kruhu okolo Narcisy, keď niečo zakúzlila smerom k nohám a chodidlám. „Kliatba pominula, ale chvíľu potrvá, kým sa tvojej matke vráti plná sila. Jej magické jadro je značne vyčerpané.“ Pozrela na Harryho. „Trvá nejaký čas, kým sa človek úplne zotaví, keď je jeho mágia poškodená.“

Harry sa skoro naježil, ale potom ho napadlo, že možno takto hovorí na riaditeľovu žiadosť. Áno, ak tá žena špehovala pre Voldemorta, nebolo by na škodu rozprávať o Harryho magických zraneniach, predpokladal. Samozrejme, ako poznal Pomfreyovú, mohla sa len správať ako svoje zvyčajné úzkostlivé ja.

„Draco?“ spýtala sa zrazu Narcissa a vlasy jej poletovali v pôvabnom kruhu, keď rýchlo otočila hlavu, aby naňho pozrela. „Ach, Drak! Môj poklad!“

Na Harryho prekvapenie sa jej oči naplnili slzami, ktoré sa prelievali a pomaly sa jej kotúľali po lícach. Dovtedy sa jej pleť úplne zotavila a dala sa opísať len ako broskyňovo-krémová s nádychom ružovej pozdĺž lícnych kostí. So zlatými šatami, ktoré dotvárali obraz, vyzerala ako z rozprávkovej knihy. Možno anjel.

Harry sa takmer zamračil. Nechcel, aby Narcissa Malfoyová bola čo i len trochu taká krásna, ako vždy tvrdil Draco. Ale, do čerta, ona taká bola. Naozaj bola.

Zatvorila oči a takmer ich zovrela, keď sa jej pery skrútili do grimasy. „Bellatrix,“ počul Harry jej ston, slová boli len tenkou nitkou zvuku. „Vädnúca čarodejnica. Moja vlastná sestra...“

„Ale už je po všetkom, matka,“ povedal Draco znepokojene. „Počula si madam Pomfreyovú? Kliatba je preč.“

To ju prinútilo otvoriť oči. Opäť sa rozhliadla, ale tentoraz sústredene a cieľavedome, prehľadávala miestnosť, až jej pohľad spočinul na mužovi, ktorý stál najďalej od nej. Dlhú chvíľu naňho len tak hľadela, jej výraz bol bez akýchkoľvek emócií, hoci líca mala stále mokré od sĺz. A potom sa zdalo, že modrá farba jej očí zmäkla, keď ju Harry pozoroval, a zmenila sa na pastelovejší odtieň, keď sa jej v kútikoch úst objavil slabý náznak úsmevu.

„Áno,“ povedala. „Rozumiem. Všetkému. Ďakujem ti, Severus. Ďakujem.“

Sakra, aj ten jej prekliaty hlas bol krásny.

Snape v odpovedi len naklonil hlavu, tmavé vlasy sa mu pri pohybe mierne zavlnili.

Draco chvíľu čakal, ale keď sa zdalo, že Snape sa nechystá odpovedať nahlas, trochu si odkašľal a začal gestikulovať na ostatných v miestnosti. „Poznáš riaditeľa školy a na madam Pomfreyovú sa pamätáš, myslím, ešte z vlastných školských čias. A toto je môj brat, Harry Potter.“

Narcissa sa usmiala o čosi viac ako predtým, oči jej ešte viac zmäkli, keď sa zhovievavo pozrela na Draca. „Som si toho vedomá, Drak.“ Potom sa obrátila k Harrymu a natiahla jednu štíhlu ruku, keď sa jej pohľad stretol s jeho. Harry takmer ustúpil, ale nie preto, že by sa bál podať jej ruku. Lenže sila jej krásy ho zasiahla priamo do hlavy, keď naňho sústredila všetku svoju pozornosť. Skutočne, bola niečím, čo sa blížilo k oslnivému zjavu. A to aj napriek tomu, že sa teraz o Draca opierala viac ako pred chvíľou; očividne bola stále slabá a krehká. „Rada vás spoznávam, pán Potter.“

Harry jej podal ruku, pričom jedna časť jeho mysle uvažovala, či ju namiesto toho nemá ruku pobozkať. Ale to nebolo na mieste.

„Teraz si sa vydala za nášho otca,“ vyhŕkol Draco. „Som si istý, že si môžeme všetci tykať.“

„Nie, to je v poriadku,“ povedal Harry v rýchlosti. „Radšej by som tvoju matku volal pani Mal...“

Ach, bože. Už ju tak nemohol nazývať, však?

Nevyzerala urazene. Možno jemne pobavene. „Myslím, že Narcissa bude lepšie,“ zašepkala.

„Keď už sme pri tých menách,“ povedal Dumbledore, vytiahol z vrecka rúcha zložený pergamen a zahľadel sa naň cez okuliare. „Zdá sa, že toto je v poriadku. Hoci sa obávam, že viazacia mágia zapísala tvoje meno do certifikátu ako Narcissa Malfoy Snapeová, moja drahá. Dúfam, že ťa to nijako neprekvapí.“

Mierne pokrútila hlavou, hoci pery mala zovreté. „Severus?“

Pokrčil plecami a povedal jej prvé slová od obradu. „Koniec koncov, už viac ako desať rokov si pripútaná k strážnym kúzlam manoru.“

Narcissa sa zachvela. Harry si nebol istý prečo, ale keď prehovorila, bolo jasné, že si spomína na svoje posledné dni tam. „Ten vlkolak sa uzdravil?“

„Áno, vďaka tvojim informáciám,“ povedal Draco s upreným pohľadom na Harryho.

„A... a...“ Keď pokračovala, znelo to, akoby ju slová dusili. „A tvoj otec, Draco? Ten... ten musí byť mŕtvy, myslím. Inak by viazacia mágia nemohla Severusovi poskytnúť moc, aby... aby...“

„Severus je môj otec,“ povedal Draco jemne. „Ale Lucius je mŕtvy, áno.“

V očiach sa jej opäť zaleskli slzy. Harryho v prvom momente napadlo, že je to strašný spôsob, ako sa má žena správať v deň svojej svadby, keď plače nad svojím predchádzajúcim manželom. Potom ho však napadla nová myšlienka. Ani toto manželstvo nebolo z jej rozhodnutia. Aj ona doň bola donútená. Dokonca viac ako Snape.

„Myslela som si, že musí byť,“ povedala Narcissa smutne a v smútku odvrátila od všetkých tvár. „Už dlho som si to myslela.“

Potom na dlhú chvíľu zavládlo ticho. Možno preto, že ani jeden z prítomných jej nedokázal povedať, že mu je ľúto, že Lucius Malfoy je mŕtvy a preč.

Začali sa jej podlamovať nohy, a tak jej Draco pomohol na stoličku. „Sem, sem, matka. Viem, že je to všetko veľmi ťažké, ale všetko bude v poriadku. Uvidíš. Najhoršie je za nami a...“

Snape vydal zvuk, akoby sa dusil.

Draco si povzdychol a začal odznova. „Kliatba sa skončila. A čoskoro budeš mať svoje dieťa, však? Všetko bude nádherné.“

Snapeovi sa podarilo na to posledné slovo nahlas nezareagovať, ale prudko klesol na stoličku v jedálni, chrbát stuhnutý. Harry mal pocit, že v skutočnosti chce zvesiť hlavu do dlaní, ale jeho zmysel pre dekórum ho držal vzpriameného.

„Madam Pomfreyová?“ spýtal sa Draco a jeho hlas bol opäť znepokojený. „Dúfam, že dieťa je v poriadku?“

„Áno, áno. Zdravý, prosperujúci drobček, o tom niet pochýb,“ ubezpečila ho. „Mágia tvojej matky sa vyčerpala do krajnosti, aby udržala kliatbu ďaleko od dieťatka.“

„Tak vidíš? Nádhera,“ zopakoval Draco.

„Gratulujem, Severus,“ povedala madam Pomfreyová formálnym tónom. „Všetko najlepšie, pani Snapeová. Ak by ste mali akékoľvek obavy o svoje zdravie alebo o zdravie dieťaťa, som vzdialená iba na jedno zavolanie cez letax.“

„Ďakujem. Za všetko, čo ste urobili,“ vydýchla Narcissa a hlbšie klesla do plyšového kresla, do ktorého ju Draco usadil.

Pomfreyová prikývla a namiesto letaxu odišla dverami.

Dumbledore si energicky pretrel ruky. „Áno, áno. Gratulujem a prajem všetko najlepšie aj odo mňa...“

„Ach, áno, skoro som zabudol,“ povedal Draco a zrazu siahol do vrecka, aby vytiahol malé zamatové vrecúško, ktoré pri pohybe zacinkalo. Natiahol ho k riaditeľovi. „Za vaše služby pri vedení obradu. Ďakujem.“

„Ach, Draco. To je sotva potrebné...“

Draco zdvihol bradu o nepatrný centimeter. „Trvám na tom.“

„Nie, nie, chlapče, bolo mi potešením...“

„Mne potešením nebolo,“ zavrčal Snape a vyceril zuby. „Vezmi si tie peniaze a skoncujme s touto fraškou rána!“

Narcissa, ako si Harry všimol, sa prudko odtiahla k operadlu stoličky.

„Áno, áno, samozrejme,“ zamrmlal Dumbledore a napokon si vzal ponúknuté vrecúško. „A teraz k iným záležitostiam. Narcissa? Prosím, pozri sa na mňa.“ Počkal, kým jej venoval plnú pozornosť. „Tvoj syn, Draco Alain Gervais Malfoy Snape, vlastní nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na adrese Grimmauldovom námestí číslo dvanásť v Londýne v Anglicku.“

„Britské ostrovy, Európa, svet,“ zamrmlal Snape.

„Chápem, Severus, že si momentálne trochu pod tlakom,“ povedal Dumbledore a len pokrútil hlavou.

„Dotieravý starec...“

Harry si pomyslel, že za daných okolností je to úplne nespravodlivé. Nebolo to tak, že by si Dumbledore vynútil uzavretie manželstva. Hoci možno práve v tom bol celý problém. Snape sa možno snažil nevybíjať si svoju náladu na Dracovi. Alebo na Narcisse, hoci tá za to sotva mohla. Okrem toho, že prišla na Rokfort, predpokladal Harry. Prišla sem len kvôli úteche od Draca, alebo vedela, že Severus dokáže zvrátiť Vädnúcu čarodejnicu? Voldemort jej mohol povedať o Snapeovom dosiahnutí plnoletosti.

Nuž, možno sa Harrymu čoskoro podarí získať od nej nejaké odpovede. Hoci si nebol celkom istý, ako sa má pýtať. Nechcel sa predsa hádať s Dracom. A nechcel dať Narcisse najavo, že sú rozvážni a predpokladajú, že ju sem nastrčil Voldemort.

„Číslo dvanásť,“ povedala Narcissa pomaly. „Panebože. Pamätám si starý dom Blackovcov, samozrejme, že si ho pamätám. Ach, už roky som naň nepomyslela. Myslím, že som dokonca zabudla adresu. Ako si k nemu vôbec prišiel, Draco? Posledným majiteľom bol môj bratranec Sirius a ja som si nemyslela, že si ho niekedy aspoň stretol.“

Harry sa na Draca zahľadel. Radšej by sa o zrkadle nemal zmieňovať, jednoducho radšej nie. Narcissa by sa v takom prípade chcela porozprávať so svojím bratrancom a on na to nemienil použiť svoj posledný úlomok, proste nie. Bez ohľadu na to, aká bola tá žena krásna!

„Sirius bol Harryho krstný otec,“ vysvetlil Draco a mierne prikývol, aby dal najavo, že pochopil Harryho tichý odkaz. „Odkázal Grimmauldovo námestie Harrymu, ktorý ho dal mne.“

„Aha.“ Narcissa sa neisto pozrela smerom k Harrymu. „To bolo... no...“ Znížila hlas do nižšieho rozsahu a naklonila sa k Dracovi. „Naozaj, miláčik. Malfoyovci nikdy neberú charitu. To predsa vieš.“

„Nie, oni svoje deti len vydedia,“ povedal Draco a jeho vlastný tón bol tvrdý. „A ja už nie som Malfoy. Ak je to pre teba neprijateľné, potom si nebudeme rozumieť. Mám ťa rád, matka, ale už nie som ten istý chlapec, akého si pamätáš. A je to aj dobre. Keby som bol, nebol by som Severusovým synom a on by nemal dôvod vziať si ťa.“

„Na môj dušu,“ zamrmlala Narcissa. „V týchto dňoch si dosť divoký, Drak.“

„Na obranu mojej rodiny? Samozrejme, že áno. A oni sú moja rodina, matka. Musíš to pochopiť.“

Sama trochu zdvihla bradu, presne tak, ako to často robil Draco. „Rozumiem inštitúcii manželstva, Draco. Sú teraz aj mojou vlastnou rodinou. „

„Dobre, lebo je to môj brat, a ak sa mu zapáčilo dať mi dom, tak to nebola charita. Bolo to bratstvo!“

„Bolo?“ spýtala sa Narcissa náhle a jej pohľad sa zameral na Harryho.

„Čo?“

Oči sa jej trochu leskli. „Potešilo vás, že ste darovali Dracovi dom?“

„V podstate áno.“ Bol si tým istý, aj keď si to nedokázal vybaviť.

„V tom prípade vám ďakujem, pán Potter. Alebo skôr, Harry.“ Usmiala sa. „Dúfam, že ti poďakoval aj Draco.“

Harrymu bolo jedno, či áno, alebo nie, ale nemalo zmysel to rozoberať. „Samozrejme, že áno.“

„Vskutku dvaja skvelí mladí muži,“ povedal Dumbledore a rozžiaril sa na všetky strany, akoby v miestnosti nebolo šesť druhov napätia v priebehu posledných piatich minútach. „Nuž potom sa rozlúčim. Užite si dovolenku, všetci. Holaha juhú!“

S tým odplával preč.

„Dovolenku?“ spýtala sa Narcissa.

„My všetci?“ dodal Draco.

Severus zastonal a pomaly sa vyštveral na nohy. „Áno, Draco. Myslím, že si všetci potrebujeme oddýchnuť od hradu. Zbaľ si všetko, čo budeš na pár dní potrebovať. Ty tiež, Harry.“ Prešiel cez miestnosť, zastavil sa pri Narcissinej stoličke a potom sa prikrčil, aby sa jej mohol pozrieť do očí. „Prišla si sem takmer bez ničoho, ale nebolo by múdre, aby si sa priblížila k akémukoľvek malfoyovskému majetku, Narcissa.“

Z jej tváre sa vytratila veľká časť farby. „Nie, naozaj nie,“ zašepkala a hlas sa jej zachvel. „Lucius včlenil Temného pána do hlavných ochrán, a dokonca aj do niektorých vedľajších. Tak ma... tak ma chytil vo Francúzsku.“

„Takže sa cítiš dosť silná na to, aby si si premenila, čokoľvek budeš potrebovať? Alebo ti mám pomôcť?“

Harry si pomyslel, že to je trochu priveľa, pretože Draco, samozrejme, mohol urobiť to isté.

„Jednoduchšie šaty na cesty by boli lepšie,“ zamrmlala. „Ak by si bol taký láskavý, Severus. Radšej by som svoju mágiu nenamáhala, kým si poriadne neodpočiniem.“

„Tak dobre.“ Snape sa postavil na nohy a švihol prútikom oblúkom, ktorý premenil Narcisine zlaté šaty na použiteľné obyčajné sivé šaty zakončené čiernym plášťom. Šaty jasne ukazovali jej zväčšené brucho tak, ako to nerobili svadobné šaty, ale plášť vyzeral byť dostatočne objemný, aby zakryl jej pokročilý stav.

Zdvihla tenké, klenuté obočie, očividne pobavená módnym vkusom svojho nového manžela, ale povedala len: „Ďakujem, Severus.“

Snape jej ostro prikývol a potom obrátil pozornosť na svojich synov. „Tak čo? Zbaľte sa.“

Draco so zúženými očami hľadel na Harryho posteľ, keď Harry vstúpil. „Tvoj had sa stratil.“

Harry sa sústredil na bratov prefektský odznak. „Ssssalsa.... Sssalsa....“

Malý had sa vyšplhal po stĺpiku postele, skĺzol na ruku, ktorú Harry držal, a okamžite pokračoval, aby zmizol v jeho rukáve.

Draco sa zatváril, kým jeho črty stratili takmer všetok výraz. „Vedel si to, však? O tom, že pôjdeš do môjho domu?“

„Len od dnešného rána.“ Harry pokrčil plecami.

„Mohol mi to povedať. Je to môj dom...“

„Draco,“ prerušil ho Harry. „Nemáš sa na čo sťažovať. Prečo sa vôbec chceš sťažovať?“

Druhý chlapec zostal stáť a zdalo sa, že o tom naozaj premýšľa. „Asi... možno sa tomu bojím veriť. Čo ak opäť ochorie? Čo ak sa kliatba vráti? Čo ak... no, vieš, čoho sa bojím, keď ide o otca.“

„Všetko bude v poriadku.“

Draco úsečne prikývol a sústredil sa na plnenie vaku vecami, ktoré si chcel vziať so sebou. Harry použil svoju školskú tašku, čo znamenalo, že si nevzal väčšinu kníh. Ale to bolo v poriadku. Aj tak sa chcel sústrediť na to, aby sa zlepšil v čarovaní v parselčine. A ak by naozaj potreboval niektorú zo svojich školských kníh, mohol si ju požičať od Draca, ktorý vyzeral, že si ich berie so sebou veľa.

V okamihu boli späť v obývačke a s očakávaním stáli pri letaxe. Narcissa, ako si Harry všimol, skutočne zaspala v kresle. Po niekoľkých minútach sa k nim pripojil Severus. Prezliekol sa zo slávnostného habitu a bol opäť vo svojom zvyčajnom oblečení.

„Nič si neberiete, pane?“ spýtal sa Harry, keďže po taške alebo kufri s ním nebolo ani stopy.

„Áno, mám to vo vrecku plášťa.“

Harry sa začervenal. Jasné, zmenšovacie kúzlo. No ani Draco na žiadne nepomyslel. Takže to bolo niečo.

Snape podišiel k Narcisse a jemne jej potriasol ramenom, aby ju zobudil. Potom na Harryho prekvapenie natiahol ruku, aby jej pomohol vstať zo stoličky, a držal ju v nej, kým jej pomáhal k letaxu. Potom ju však pustil.

„Musíme premeniť tvojho hada, Harry,“ povedal a vytiahol prútik.

„No dobre.“ Harry opäť zavolal Salsu a požiadal ju, aby sa mu omotala okolo zápästia. Hm. Nepotreboval obraz hada, keďže cítil, ako sa dotýka jeho ruky. Sústredil sa na to, až kým sa neobjavila v zornom poli.

Keď sa had zmenil na strieborný, hadí náramok, všetko mu to pripadalo strašne známe. Ale možno si len spomínal na Vianoce, nie na iné výlety cez letax so Salsou.

„Pôjdeme?“ spýtal sa Severus. „Draco, navrhujem, aby si išiel prvý a overil si, či tvoje ochrany pripustia tvoju matku. Potom nám zavolaj, aby sme vedeli, že je bezpečné, aby prešla.“

Draco prikývol a vykročil cez ohnisko, potom zaváhal. „Je však pre ňu vôbec bezpečné, aby mohla cestovať letaxom? Keď je jej mágia momentálne slabá?“

„Sám ju prevediem,“ ubezpečil ho Severus. „Dobre? Teraz choď.“

Harrymu to pripadalo ako napätých päť minút, kým sa v plameňoch neobjavila Dracova tvár, aby im povedal, že matku nanovo pridal do ochrán, pre prípad, že by staršie kúzla, ktoré by jej umožnili vstup, oslabli.

„Dobre,“ povedal Snape a vzal Narcissu za predlaktie. Tá dosť opatrne vkročila do popola a vyzerala, že je taká vyčerpaná, že sa sotva udrží na nohách. A predsa bola stále krásna, takže to nevyzeralo, že by sa kliatba vrátila. Bola len slabá, ako povedala Pomfreyová. „Nenamáhaj vlastnú mágiu,“ povedal jej Snape potichu, keď držal v zdvihnutej ruke štipku prášku. „Dovoľ si oprieť sa o moju.“

Prikývla a oprela sa o neho.

Harrymu sa podarilo nedať v tvári najavo, ako veľmi sa mu nepáči, keď ich vidí takto blízko.

A potom zmizli v závane zeleného plameňa a Harry zostal sám.

Jedna jeho časť vlastne chcela zostať, aby ju nemusel vidieť, aby na ňu nemusel myslieť. Ale oveľa väčšia časť jeho duše ju chcela mať na očiach a byť tu pre Snapea, keby sa chcel porozprávať.

Harry si s povzdychom pripravil prášok a zaujal svoje miesto v krbe. „Grimmauldovo námestie číslo dvanásť!“

Koniec 53. kapitoly

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 53. Od hlavy po päty 2/2 Od: Jimmi - 21.02. 2022
Musela som si počkať, kým bude táto kapitola vonku, kým som sa pohla k 54, už ju pripravujem. Ako v to, že Narcisssa s tým malým, budú súčasťou Rodiny, som nejako dúfala, ale stále sa bojím, že - aby bol Snape šťastný - tak skončí s Moirou, Narcissa zomrie pri pôrode a Moira si adoptuje všetkých troch. To sa mi vôbec nebude páčiť, neviem prečo, ale Moiru neznášam... NEPREZRÁDZAJ, nechcem to vedieť. Ďakujem, že pokračuješ v preklade. Len škoda, že idú naraz tri podobné Severitusy, ľudia to potom neocenia, čo je to za výkon.
Re: 53. Od hlavy po päty 2/2 Od: JSark - 22.02. 2022
Mauru. Ani mne nie je až tak sympatická, ale tak čo by sme Snapeíkovi nedopriali. Neprezrádzam. :) Neviem, kam až sa dostanem, lebo mi teraz začal semester a jarné práce, takže trávim čas medzi drepením za počítačom a visením na strome. Ale snáď to ešte pár kapitol potiahnem. D. je perfektný a veľmi nápomocný, aj do školy, takže už len za to. :D

Prehľad článkov k tejto téme:

Aspen: ( Jimmi )30.12. 202365. Fešák Harry 2/2
Aspen: ( Jimmi )11.12. 202365. Fešák Harry 1/2
Aspen: ( Jimmi )31.10. 202364. Dobbyho let 2/2
Aspen: ( Jimmi )17.10. 202364. Dobbyho let 1/2
Aspen: ( Jimmi )07.05. 202363. Hermiona 2/2
Aspen: ( Jimmi )01.05. 202363: Hermiona 1/2
Aspen: ( Jimmi )14.04. 202362: Umenie oklamať
Aspen: ( Jimmi )09.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 2/2
Aspen: ( Jimmi )07.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 1/2
Aspen: ( JSark )21.12. 202260. Chyba v našich osudoch 2/2
Aspen: ( JSark )06.09. 202260. Chyba v našich osudoch 1/2
Aspen: ( JSark )22.07. 202259. Domáci škriatkovia a vlkolaci a víchrice, ach jaj!
Aspen: ( JSark )15.05. 202258. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!
sarini: ( JSark )18.04. 202257. Čučoriedky a kumkváty a endívia, ach jaj!
Aspen: ( JSark )14.03. 202256. Ďalšia tapiséria 2/2
Aspen: ( JSark )07.03. 202256. Ďalšia tapiséria 1/2
Aspen: ( JSark )01.03. 202255. V pivnici
Aspen: ( JSark )28.02. 202254. Rodina ako žiadna iná 2/2
Aspen: ( JSark )27.02. 202254: Rodina ako žiadna iná 1/2
Aspen: ( JSark )21.02. 202253. Od hlavy po päty 2/2
Aspen: ( JSark )15.02. 202253. Od hlavy po päty 1/2
Aspen: ( JSark )12.02. 202252. Vyznania lásky 2/2
Aspen: ( JSark )07.02. 202252. Vyznania lásky 1/2
Aspen: ( JSark )31.01. 202251. Sebaovládanie
Aspen: ( Lupina )26.01. 202250. Víc magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202249. Nevítané zprávy
Aspen: ( Lupina )26.01. 202248. Magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202247. Mrhání časem
Aspen: ( Lily of the valley, Janka )26.01. 202246. Prokletá
Aspen: ( Lupina )26.01. 202245. Potrhlá čajová společnost
Aspen: ( Lupina )26.01. 202244. Láska a Lenka
Aspen: ( panacek.provaze )26.01. 202243. Škriatkozmätky
Aspen: ( panacek.provaze )14.07. 201442. Dezert k večeři 2/2
Aspen: ( panacek.provaze )08.07. 201442. Dezert k večeři 1/2
Aspen: ( Clarissa )22.03. 201441. Mezikolejní vztahy 2/2
Aspen: ( Clarissa )27.10. 201341. Mezikolejní vztahy 1/2
Aspen: ( Clarissa )21.04. 201340. Odhalení
Aspen: ( holloway )23.12. 201239. Ukradené polibky
Aspen: ( Jimmi )15.12. 201238. Mapa
Aspen: ( Zelaaa001 )07.12. 201237. Chameleón
Aspen: ( Kaya )30.11. 201236. Lenka?
Aspen: ( Florence )26.11. 201235. Dohoda a návštěva
Aspen: ( Zelaaa001 )06.08. 201234. Nový Rok
Aspen: ( Kaya )05.08. 201233. Nezapomenutelné Vánoce
Aspen: ( Janka )28.07. 201232. Společne
Aspen: ( zelaaa001 )01.02. 201231. Jediné, čo si prajem na Vianoce
Aspen: ( Jimmi )12.01. 201230. Dvere
Aspen: ( Jimmi )18.12. 201129. Medzihra: Scény z bálu
Aspen: ( Jimmi )13.12. 201128. Vianočný bál
Aspen: ( Zelaaa001 )06.12. 201127. Karamelky
Aspen: ( Janka )02.12. 201126. Etika
Aspen: ( Jimmi )19.07. 201125. Ľstivý, lačný Chrabromilčan
Aspen: ( Elza )14.06. 201124. Jak bylo dohodnuto
Aspen: ( Chalibda )21.05. 201123. Deal Breaker
Aspen: ( Tersa )18.03. 201122. ...a její následky
Aspen: ( Janka )21.02. 201121. Pravda...
Aspen: ( Kaya + Tersa )30.01. 201120. Třikrát ne, jednou ano
Aspen: ( Janka )14.12. 201019. Zmijozel
Aspen: ( Janka )20.11. 201018. Ať se ti to líbí nebo ne
Aspen: ( Elza )23.10. 201017. Poprask v Lektvarech
Aspen: ( Elza )25.09. 201016. Milá lékařka
Aspen: ( Katy )11.09. 201015. Špatné plánování
Aspen: ( Elza )17.08. 201014. Nezapomeň na mě
Aspen: ( Elza )10.08. 201013. Nebelvír proti Zmijozelu
Aspen: ( Elza )17.07. 201012. kapitola Milý Draco
Aspen: ( Janka )31.05. 201011. kapitola Avada Kedavra
Aspen: ( Katy )21.04. 201010. kapitola Touhy
Aspen: ( Janka )08.03. 20109. kapitola Maura Morrighanová
Aspen: ( Katy )09.02. 20108. kapitola Bradavický expres
Aspen: ( Janka )06.01. 20107. kapitola 9. ledna 1977
Aspen: ( Katy )22.12. 20096. kapitola Otcové a synové
Aspen: ( Betty )21.12. 20095. Kapitola – Odrazy v zrcadle
Aspen: ( Zrzka, Elza )17.12. 20094. kapitola – Sirius
Aspen: ( Knihovka, Betty, Tersa )09.12. 20093. kapitola - Muž v zrcadle
Aspen: ( Tersa )30.11. 20092. kapitola Úplný Zmijozel
Aspen: ( Zrzka, Umeko )29.11. 20091. kapitola 8. srpen 1997
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )29.12. 2021Úvod k poviedke