Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Sabotáž

II. časť Druhé šance, tie isté chyby 2/2

Sabotáž
Vložené: Jimmi - 18.03. 2022 Téma: Sabotáž
Jimmi nám napísal:

 


 II. časť  Druhé šance, tie isté chyby


Dokončenie

 

A k dnešným narodeninám vám (nám) prajem, aby sa aspoň trošku lásky z tejto kapitoly prenieslo do vašich reálnych životov. 


Jimmi

 

 



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Aj ja ťa milujem

Zobudí ho zvuk niekoho, kto v kúpeľni na konci chodby zvracia. Pomerne pokojne sa posadí, pretože je to už štvrté ráno za sebou, čo ho takto zobudili, a nenútene prehodí nohy cez okraj postele. Zívne, pretrie si spánok z očí a potom sa postaví. Oblečie si pyžamové nohavice, z komody berie čisté tričko a nesie ho so sebou na chodbu.

Dvere do kúpeľne sú pootvorené len na medzierku a vedie ho svetlo prenikajúce do chodby. Ďalšie zvracanie a ešte väčšie stonanie víta jeho uši, keď s tichým škrípaním zatlačí do dverí.

A tam, sediac v hromádke na podlahe pred záchodom, lakťom opretá o dosku a podopierajúca si hlavu, zatiaľ čo druhú ruku má ochraniteľsky položenú na bruchu, je jeho dvojročná priateľka. Napriek tmavým šmuhám mejkapu pod očami, krvou podliatym očiam, začervenaným lícam kontrastujúcim s bledou, chorľavou pokožkou a chladným potom pozdĺž línie vlasov a v záhybe krku je pre neho krásna.

Pozerá naňho zo svojho miesta na podlahe, vyzerá unavene, vyčerpane a nahnevane. „Nenávidím ťa,“ zamrmle.

On sa usmeje, zo skrinky pod umývadlom vezme žínku a namočí ju do studenej vody. Vyžmýka ju, prejde cez malú miestnosť a sadne si na okraj vane za ňu. Chytí ju za plecia a pritiahne si ju späť medzi nohy, keď zloží handričku a položí jej ju na čelo.

„Kto kedy povedal, že tehotenstvo je najúžasnejšie obdobie tvojho života, nemal toho plné zuby,“ zamrmle a zavrie oči, keď sa o neho oprie.

„No tak, miluješ to,“ uškrnie sa.

Úsmev, ktorý sa jej rozhostí na perách, mu napovedá, že súhlasí.

„Len si pomysli, že asi o päť mesiacov sa to všetko skončí a ty si budeš priať, aby si tento čas mohla vrátiť.“

„Pravdepodobne nie práve tento čas.“

Usmeje sa a posunie sa tak, aby sedel na podlahe za ňou. Objíme ju rukami, pritiahne si ju do náručia a oprie si čelo o jej spánky, pričom ju hladí po hrudi cez tielko. „Smrdíš,“ zašepká.

„Ty si kretén,“ zastoná.

„Milujem ťa.“ Slová mu vyletia z úst ešte skôr, ako si ich premyslí - čo je asi len dobre, pretože na ne myslí už viac ako rok a nemá odvahu ich vysloviť. Oči sa mu rozšíria, zdesený vlastným priznaním, keď cíti, ako sa celé jej telo napne v jeho náručí.

Potom sa naňho pozrie, v hnedých očiach sa jej zalesknú slzy a... ešte niečo. A potom mu prvýkrát v živote niekto iný ako jeho matka povie, že ho miluje. „Aj ja ťa milujem,“ zašepká mu.

A jemu je zrazu jedno, že jej ústa páchnu a chutia ako zvratky; chce ju len pobozkať.

X

Príde do domu skôr ako ostatní, ale nechá dvere otvorené, pretože vie, že nebude trvať dlho, kým všetci prídu. V ľavej ruke má sako. Rukávy bielej košele má vyhrnuté okolo lakťov, prvé dva gombíky rozopnuté a kravatu uvoľnenú.

Scorpius ho privíta ako prvý, vyskočí zo svojho miesta pri jedálenskom stole a nechá zabudnuté raňajky, keď sa vrhne svojím drobným telom do otcovho náručia. „Ahoj, ocko,“ zašepká smutne a zaborí si tvár do Dracovej hrude.

„Ahoj, kamarát,“ zašepká Draco a pohladí ho po chrbte.

Rose si ho všimne vzápätí a vykročí k nemu cez jedáleň. Ľavou rukou pridržiava Scorpiusa, pravú vystiera, aby privítal plačúcu dcéru. „Ocko,“ zakňučí a zaborí si tvár do jeho ramena.

„Ja viem, Rosie,“ vzdychne. Pobozká ju na temeno hlavy a potom Scorpiusa. „Kde je vaša mama?“

„V spálni,“ zamrmle Scorpius.

„Je oblečená a pripravená. Len sa jej nechce ísť,“ povie mu Rose a odtiahne sa, keď si utiera mokré líca.

Draco sa na ňu srdečne usmeje, pobozká ju na čelo a potom položí Scorpiusa späť na nohy na podlahu. „Pôjdem po ňu.“

Vybehne po schodoch, po dvoch, a kráča k spálni. Dvere sú zatvorené, ale nie zamknuté, takže otočí kľučkou a pomaly ich zatlačí. V izbe je tma, až na slnečné svetlo, ktoré sem preniká cez žalúzie.

Leží na prikrývke na svojej strane postele, schúlená do klbka s nohami pritiahnutými k hrudi. Rovnako ako deti je celá oblečená v čiernom - čierne šaty, ktoré jej padajú až po kolená, čierny sveter, dokonca aj čierna čelenka. Ani ho neberie na vedomie, keď vojde do izby a zavrie za sebou dvere.

Ignoruje staré - a nové - spomienky, ktoré naňho útočia, keď prechádza cez miestnosť. Spustí sa na kolená, aby bol na úrovni jej smutných hnedých očí, položí si ľavú ruku na matrac a oprie si bradu o zápästie. Do voľnej ruky vezme jednu z jej rúk a roztržito sa hrá s jej prstami.

„Ahoj,“ zašepká.

„Ahoj,“ zašepká naspäť, hlas má hustý od sĺz.

„Musíme čoskoro odísť,“ povie jej ticho.

Ticho prikývne, keď jej po líci steká osamelá slza. Stále ju chytá za prsty a zdvihne obe ruky, aby si zotrel slzu. Aj keď je preč, naďalej ju hladí po líci.

„Tvoj otec bol dobrý človek,“ zašepká. Z hrdla jej unikne napoly vzlyk - napoly smiech. „Mal všetky dôvody o mne pochybovať, vieš.“

„Ale mýlil sa.“

„Áno, no. On a zvyšok sveta.“

Usmeje sa, líca má začervenané a oči červené. „Myslím, že to bol jediný prípad, keď sa mýlil.“

On jej úsmev opätuje.

Zmení polohu a odfrkne si, keď sa tlačí do sedu. On vstane, posadí sa vedľa nej na posteľ a rukou jej šúcha stehno hore-dolu. Ona si vsunie ľavú ruku medzi jeho rameno a trup, položí si ruku do ohybu jeho lakťa a druhú ruku mu položí na biceps, pričom si oprie bradu o jeho plece. „Ďakujem, že si prišiel.“

„Samozrejme,“ zašepká a položí jej jemný bozk na temeno hlavy.

„Stále nemôžem uveriť, že je preč...“

„Ja viem.“

„Ako sa majú deti?“ spýta sa ticho.

„Sú v poriadku. Myslím, že sa viac boja o teba,“ povie úprimne.

„Budem v poriadku.“

„Ja viem.“ Pozrie sa na ňu zboku, hľadí jej na mihalnice, pretože ona nespúšťa pohľad z podlahy. Pozoruje, ako jej po bledom líci steká slza, a zotrie ju palcom, kým jej položí prsty pod bradu a nakloní jej hlavu tak, aby sa naňho pozerala. Aj keď plače a oplakáva stratu otca, je preňho krásna. „Milujem ťa,“ vyriekne a pritlačí čelo na jej.

Usmeje sa naňho a cudne ho pobozká na pery. „Aj ja ťa milujem,“ naznačí mu ústami.

Vtedy mu z pľúc unikne dych, o ktorom nevedel, že zadržiava. Je to prvýkrát, čo mu povedala, že ho miluje, odkedy sa rozviedli.

X

Návrhy

Tri zo štyroch stien sú natreté svetloružovou farbou, štvrtá s malým okrúhlym oknom uprostred je bielej farby. V ľavom rohu mimo miestnosti je tmavá mahagónová komoda. Pod oknom je vhodný prebaľovací pult s detským ružovým vankúšom a vedľa neho je hojdacie kreslo, ktoré patrilo Hermioninej matke. V pravom rohu je mahagónová detská postieľka so zodpovedajúcim ružovým matracom a prikrývkami.

Po dlhom dni práce na detskej izbe pre Rose je vítaným darom mäkká, jemná ruka, ktorá sa dotýka jeho ramena, keď odstúpi a obdivuje svoju prácu. Pozrie zboku na svoju veľmi sedem mesiacov tehotnú priateľku a hneď si ju pred sebou vezme do náručia. Ticho sa zachichoce, keď sa okolo nej obtočí a ochranársky drží jej bruško. Zaborí si tvár do jej vlasov a vdychuje jemnú vôňu levandule. „Ahoj,“ zašepká.

„Ahoj,“ opätuje mu pozdrav a oprie si hlavu o jeho rameno. „Vyzerá to... vyzerá to úžasne, Draco.“

„Áno? Myslíš, že sa jej to bude páčiť?“ zaujíma sa s nádejou a cez šaty jej pohladí brucho.

„Samozrejme,“ zachichoce sa. „Vieš, keď sa začne skutočne zaujímať.“

„Drž hubu, Mudrlantka,“ zašomre hravo. Ako na zavolanie pocíti pod dlaňou kopanec. A tak ako zakaždým, keď cítil, že jeho dievčatko naň reaguje, aj teraz sa mu zatají dych v hrdle. Je v úžase z tejto malej bytosti.

„Cítiš to? Ona kope za mňa,“ povie mu Hermiona hravo. „Takže otecko, prestaň si robiť srandu z mamičky.“

Usmieva sa, krúti hlavou, keď sa okolo nej otočí a kľakne si pred ňu. Prejde jej rukami po bruchu, potom jej ich položí na boky a dá jej jemný bozk na pupok. „Prepáč mi to, zlatíčko. Otecko si len robí žarty,“ zašepká.

Baby Rose v reakcii opäť kopne.

„Pozná tvoj hlas, otecko,“ zašepká Hermiona.

Usmieva sa na ňu a vidí, ako sa naňho usmieva a v očiach sa jej lesknú slzy. Vlasy má rozstrapatené a kučeravé ako aureolu okolo tváre, pokožka jej doslova žiari a jednoduché malé letné šaty, ktoré má na sebe, dopĺňajú jej tehotenské bruško.

To je ono, rozhodne sa. Toto je tá žena. Toto je jeho život, jeho cieľ, jeho svet. Jeho všetko.

„Vezmi si ma,“ zašepká a uprene na ňu hľadí.

Ona zažmurká a pozrie sa naňho. Potom sa jej oči rozšíria, keď jej jeho žiadosť dôjde. „Čo?“

„Vezmi si ma,“ zopakuje sebaisto.

„Áno,“ zašepká znova a energicky prikývne hlavou, keď jej po lícach skĺznu slzy šťastia.

„Áno?“

Ešte raz prikývne a ako na povel Baby Rose kopne. Hermiona zalapá po dychu a položí si ruky na brucho. „Aj ona s tým súhlasí,“ zachichoce sa.

Draco sa usmeje, položí ruky na Hermionine a pritlačí pery na bruško. „Som veľmi rád, že súhlasíš, bábätko,“ zašepká. Postaví sa na nohy, obtočí ruky okolo jej pása a potom sa pritisne perami na jej. „Som rád, že aj ty súhlasíš.“

„Milujem ťa.“

X

Na dnešku nie je absolútne nič zvláštne. Aspoň zatiaľ nie.

Nie je to sviatok ani narodeniny.

Nie je to pamätný deň.

Nie je to výročie ani promócia.

Nie je to nič iné ako nedeľa. A snáď jediná „výnimočná“ vec na tomto dni - zatiaľ - je skutočnosť, že včera v noci snežilo, čo znamená prvé sneženie v tomto roku.

Ale on sa rozhodne, že dnes je ten deň.

Draco sa pozerá z okna kuchyne a s usmiatymi očami a hrejivým úsmevom sleduje, ako jeho rodina behá po zasneženom dvore a hádže po sebe snehové gule. Scorpius sa vrátil z Rokfortu a Rose prišla na vianočné sviatky z vysokej školy. Hermione sa podarilo vziať si pár týždňov voľna v práci, a hoci si Draco nemohol vziať celé voľno, sem-tam sa mu podarilo získať pár dní.

Jeho rodina. Vždy boli rodina, ale odkedy sa s Hermionou a deťmi presťahovali späť do domu, akoby sa stali ešte väčšou rodinou.

Jemne sa pre seba zasmeje, keď Hermiona kričí na obe deti, aby na ňu prestali útočiť tou bielou hmotou, keď beží späť do domu. O niekoľko sekúnd neskôr sa prirúti zadnými dverami a po celej podlahe za sebou necháva stopy snehu. Líca má začervenané od studeného vzduchu, špičku nosa jasne červenú a vlasy pokryté topiacim sa snehom.

„Plánuješ sa k nám čoskoro pridať?“ zaujímala sa hravo.

„V tej mrazivej zime? Ani náhodou,“ posmeľuje sa a usmieva sa. „Okrem toho sa mi odtiaľto celkom páči pohľad na tvoj zadok v tej lyžiarskej kombinéze.“

„Vonku by bol určite lepší výhľad,“ odpovie a zlomyseľne sa usmeje.

Pousmeje sa a pritiahne si ju do náručia, keď jej dá cudný bozk na mrazivé, popraskané pery. „Ahoj,“ zašepká.

„Ahoj,“ zachichoce sa.

Odtiahne sa a zo zadného vrecka nohavíc vytiahne prsteň. Elegantný strieborný prsteň s malým, jediným diamantom. Jej oči sa rozšíria, keď sústredí pohľad na predmet, ktorý medzi nich prináša. „Našiel som ho. Nevedel som, že ho ešte máš,“ zašepká a palcom prejde po obrúčke hore a dole.

Hnedá sa stretáva so sivou, keď sa naňho pozrie cez mokré, zasnežené mihalnice. „Nedokázala som ho dať preč,“ zašepká naspäť. „Nedokázala som dať teba preč.“

Jeho pohľad sa zastaví a len na sekundu sa sústredí na prsteň, kým sa na ňu pozrie späť. Tentoraz sa jej oči lesknú nevyplakanými slzami. „Vezmi si ma,“ zašepká, jeho hlas je sotva vyšší ako šepot. „Ešte raz.“

Usmeje sa, ale neodpovie.

„Sľúb sa mi. Opäť.“

Sotva zachytí mierne kývnutie jej hlavy, skôr než sa jej pery ocitnú na jeho perách a ruky sa mu obtočia okolo krku.

X

Sľubujem

Ja, Draco Abraxas Malfoy, sľubujem.

Sľubujem, že ťa budem milovať každý deň až do konca nášho života. Sľubujem, že si ťa budem vážiť ako dar pre svet, ktorým si. Sľubujem, že ťa budem ctiť a uctievať ako ženu, matku svojich detí a svoju manželku. Sľubujem, že bez ohľadu na to, aké problémy sa môžu vyskytnúť alebo aké ťažkosti môžeme prežiť, moja láska k tebe nikdy nevyhasne. Sľubujem, že bez ohľadu na to, kam pôjdem alebo ako dlho budem preč, vždy si nájdem cestu späť k tebe. K našej rodine. K nášmu životu.

Sľubujem, že ťa budem chrániť pred všetkým zlom. Sľubujem, že ti poskytnem bezpečie a lásku, teraz aj navždy. Budem tvojou skalou, tvojím ramenom pre plač a tvojím dôverníkom. Budem tvojím útočiskom; tvojím bezpečným prístavom.

Ty si môj život. Si mojou súčasťou - mojou mysľou, telom a dušou. Si miesto, ktoré nazývam domovom. Si moja skala, moje rameno na plač a môj dôverník. Si môj svet, Grangerka. Moja záchranné lano.

Si moja láska, ktorá sa vyskytne raz za život.

 

Ja, Hermiona Jean Grangerová, sľubujem.

Sľubujem, že ťa budem milovať každým vláknom, každou časťou svojej bytosti dnes, zajtra a každý deň do konca nášho života. Sľubujem, že si ťa budem vážiť a ctiť ako otca svojich detí, manžela a lásku svojho života.

Sľubujem, že pri tebe budem stáť v dobrom aj v zlom. Sľubujem, že ťa budem podporovať a milovať vo všetkom, čo budeš robiť, a vo všetkom, čím sa staneš. Sľubujem, že zostanem s tebou bez ohľadu na to, čo sa v našom spoločnom živote stane, a budem ťa bezpodmienečne milovať. Sľubujem, že ťa budem chrániť a udržiavať v bezpečí.

Budem tvojou oporou a tvojím majákom. Budem tvojím dôverníkom, tvojím útočiskom a tvojím únikom.

Si môj život, môj sen a moja skutočnosť. Si moja myseľ, telo a duša. Si môj domov. Tvoje srdce je miesto, kde chcem žiť, teraz a navždy.

X

Si môj život, moja láska, moja prvá a druhá šanca.

Si môj život, moja láska, moja najväčšia chyba a moja druhá šanca.

X

Sľubujem.

 

KONIEC

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: hanka - 26.03. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 25.05. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Ajvanka - 21.07. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: lucky - 23.02. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre


V té "vražedné" smršti mi úplně uniklo toto finále. Konec všemu hraní a předstírání, nakonec všechno skončilo tak, jak si Draco a Rose přáli. Hermiona nejspíš taky, ale u ní a Huga si úplně jistá nejsem. Snad jim tedy ten druhý pokus opravdu vyjde a nebudou se muset uchylovat k zákonu třetice. Díky za sladkou protiváhu zejména Basketu.

och, dobře to dopadlo, chvíli jsem si nebyla jistá chronologii a čekala jsem 3 těhotenství, ale i tak jsem si zavzdychala a jsem štastná, že to dopadlo tak pěkně:-))) a nám všem přeju, ať se téhlo pohody a lásky zrzcadlí v našich životech co nejvíc, máme na to božské právo:-)))

Re: II. časť Druhé šance, tie isté chyby 2/2 Od: luisakralickova - 18.03. 2022
Parádní dáreček, krásně to vyšlo. Skála a přístav - tak to má být;) Děkuji za překlad.

Krásný konec, hlavně kvůli jejich slibům. Teď už by jim to mělo vyjít napořád. Díky.

No teda, moc pěkné!! Díky, Jimmi, a taky doufám, že se kus té lásky přenese i na nás ostatní. Nádhera.

Páni... lepší konec celé sabotáže a nových začátků být nemohl :) Děkuju.

Prehľad článkov k tejto téme: