Preklady fanfiction Harryho Pottera

3. kapitola

Hermiona smrteľne zbledla a Harry vyzeral, akoby práve zjedol bravčovinu prešpikovanú červami. Ron sa snažil tváriť, akoby mu to bolo jedno, ale jeho oči hovorili niečo iné. Zúfalo sa snažil prísť na to, o akom tajomstve Blaise vie.

Draco stisol opierky kresla tak silno, až mu zbeleli kĺby na rukách. Od Pansy sa ozvalo malé zafučanie a Neville upustil ďalší pohár. Zdalo sa, že len Ginny sa toto oznámenie nedotklo.

„Prekvapení?“ Blaise sa šibalsky usmial.

„Nie,“ povedal Harry. „Vždy som si myslel, že nemáš žiadny život, a teraz viem, že je to pravda. Špehovať celý rok?“ Zasmial sa, z čoho sa Blaise trochu zamračil. „Aký dôvod - okrem toho, že si totálny blázon - by si mal na to, aby si nás sledoval?“

„Jednoduché, Potter,“ povedal Blaise a potiahol si z cigary. „Peniaze a pomsta.“

„Peniaze?“ Ginny sa spýtala. „Ale veď si bohatý! Načo by ti boli naše peniaze?“

„Oprava, pani Potterová, BÝVAL som bohatý a opäť budem - vďaka vám všetkým!“

„Býval?“ Ron sa spýtal. „Čo sa stalo? Všetky peniaze si prešustroval na lacný chľast a ešte lacnejšie ženy?“

„Nie. Aj keď raz som si vo Winnipegu užil s jednou jednonohou kurvou...“

„Fuj!“ Pansy pokrčila nos. „Len FUJ!“

„Len ma to skoro vyľakalo k smrti. Puk! Umelá noha mi vyletela z ruky, práve keď som sa chystal ukázať jej svoj charakteristický pohyb.“

Harry ho na veľkú radosť všetkých prerušil. „Áno, no akokoľvek zaujímavo znejú tvoje sexkapády s ochrnutými prostitútkami, naozaj by som radšej vedel o tej veci s 'peniazmi a pomstou'.“

Blaise pokrčil plecami. „Ak to chceš.“ Pomaly prešiel k miestu, kde sedel Draco, a vyzeral bledší ako zvyčajne. „Viete, nápad vydierať vás všetkých som dostal od svojho drahého priateľa Draca.“

„Čože?“

„To je veľký šok!“

„Ja som vedel, že s tým má niečo spoločné!“

„Ja s tým nemám nič spoločné!“ vykríkol Draco a vyskočil zo svojho miesta. Pozrel na Blaisa, ktorý sa naňho len usmieval, akoby ho jeho výbuch pobavil.

„Takže si ho nevydieral?“ spýtala sa Hermiona.

„Nie! No áno. Tak trochu!“

„Tak trochu? Buď ho vydieraš alebo nie,“ povedal Harry. „Čo z toho?“

„Fajn! Neznášam toho samoľúbeho bastarda, a keď som zistil tajomstvo, ktoré roky skrýva, rozhodol som sa ho využiť vo svoj prospech!“

Hermiona si uvedomila niečo, čo ostatným nedošlo. „Chceš povedať, že si ho vydieral, aby nás špehoval?“

Draco na ňu bezradne pozrel. Teraz si o ňom mala myslieť, že je bezohľadný odporný hajzlík a nenávidieť ho ešte viac. Sledoval, ako jeho šance u nej vyleteli von oknom. Nepovedal nič a jeho mlčanie bolo dostatočnou odpoveďou pre všetkých.

„Dovoľte mi, aby som si to ujasnila,“ povedala Ginny. „Blaise sa vráti odkiaľkoľvek, kde bol, a ty o ňom len tak náhodou objavíš nejaké hlboké temné tajomstvo; niečo také strašné, že je ochotný premárniť celý rok svojho života špehovaním a zhromažďovaním informácií o nás všetkých, len aby si to nevyzradil?“ neveriacky sa zasmiala. „To musí byť pekelné tajomstvo!“

Blaise vrhol na Draca varovný pohľad. „Áno, dobre,“ povedal v rýchlosti. „Nie sme tu na to, aby sme rozoberali moje tajomstvá. Sme tu, aby sme odhalili vaše!“

„Takže máš v úmysle obrátiť karty proti Malfoyovi?“ zamyslel sa Neville. „To musí znamenať, že aj ty máš naňho nejakú špinu.“

„V skutočnosti mám, a ak tu nebude sedieť a držať hubu, čo sa týka toho, čo o mne vie, všetkým to poviem!“ Blaise sledoval, ako Draco bojuje so svojím rozhodnutím. Vedel, že Malfoy to chce povedať, ale v žiadnom prípade nechcel, aby sa niekto dozvedel, čo skrýva ON.

Blaise sa po rozhodnutí, že Draco bude mlčať, rozhliadol okolo seba. „Kde by sme teraz mali začať?“

Každý človek v miestnosti sklopil zrak a snažil sa tváriť menšie, aby Blaise nezačal s nimi. „Pán Longbottom!“

Neville vyskočil. Tušil, že to bude on, pretože mával smolu.

Blaise pokrútil hlavou a cvakol jazykom, akoby bol sklamaný. „Myslím, že radu školy by veľmi zaujímalo, ako je to s istou vašou študentkou menom Lucinda Maxwellová.“

Neville zdesene pozrel na Blaisa. Ruky sa mu viditeľne triasli a mal výraz niekoho, koho práve udreli do brucha. „To by si neurobil!“

Pansy prižmúrila svoje čierne oči. „Kto je Lucinda Maxwellová a čo presne s ňou má Neville spoločné?“ V jej hlase bol zreteľný žiarlivý tón, ktorý nikomu v miestnosti neunikol.

„Lucinda je zhodou okolností jeho bývalá študentka.“

„Drž zobák, Zabini,“ povedal Neville a zaťal a roztvoril ruky.

„Nie.“ Prechádzal po miestnosti, až kým nestál s rukami na operadle Nevillovho kresla. „Zdá sa, že Longbottom bral od tejto študentky sexuálne služby a na oplátku jej dával výborné známky z herbológie.“

Blaise mal v očiach tvrdý pohľad, ktorý Harrymu pripomínal zlého rotvajlera, ktorého raz videl.

 „To nie je pravda!“ Neville vyskočil zo svojho miesta. Pozrel na Pansy, ktorá si zdesene zakrývala ústa. „Nikdy by som nič také neurobil!“

Hermiona sa okamžite postavila na Nevillovu obranu. „V žiadnom prípade nie je možné, že by niečo také niekedy urobil. No tak! Veď sa tu bavíme o NEVILLOVI!“ Trochu neveriacky sa zasmiala. „Nie je schopný zneužiť študenta, nemá to v povahe.“ 

Blaise pozrel na Draca, ktorý prikývol a luskol prstami. Do miestnosti vošiel domáci škriatok a niesol škatuľu. „Ďakujem,“ povedal a prepustil škriatka. „Nie je to v jeho povahe, čo?“ povedal, vytiahol z manilovej obálky veľkú pohyblivú fotografiu a podržal ju, aby ju všetci videli. „Musím povedať, že je.“

„Do prdele!“ zareagoval Ron. Jeho hlava sa pomaly otočila smerom k Nevillovi. Pozeral naňho, akoby ho nikdy predtým nevidel.

„Neville, je to pravda?“ spýtala sa Hermiona. Nechcela uveriť, že tento človek, s ktorým si bola taká blízka toľké roky, je skutočne schopný urobiť niečo také odporné. „Prosím, povedz mi, že táto fotka je podvrh.“

„Ach, nie je to podvrh, pani Weasleyová. Tým som si istý.“ Posadil sa na kraj pohovky. „Aha, a Longbottom? Ešte jedna vec.“

Neville nespúšťal oči z podlahy, vystrašený z toho, čo by sa mohlo stať ďalej.

„Draco sa chystal všetkým povedať o tom, ako tvoja stará mama zomrela za... povedzme... záhadných okolností? Zdá sa, že v jej tele sa našli malé stopy rôznych jedov - jedov, o ktorých by vedel len bylinkár.“ Dvomi prstami si uhladil fúziky. „Mám tu písomné vyhlásenie očitého svedka, ktorý tvrdí, že ti predal...“

To už bolo na Nevilla priveľa a vybuchol. „Ako sa opovažuješ naznačovať, že som ju zabil?“

„Zabil si?“ spýtal sa Pansy.

Neville sa na ňu zahľadel. „Nemusím tu sedieť a počúvať to!“ Zamieril k dverám. „A nemusí ani nikto z vás!“ Roztvoril dvere a vyrazil na chodbu. „Odchádzam a navrhujem, aby ste všetci urobili to isté.“

Počuli, ako jeho kroky miznú na chodbe, a keď sa ho Blaise nepokúsil zastaviť, všetci vstali a rýchlo ho nasledovali - všetci okrem Draca.

„Čo to, do čerta, robíš?“ spýtal sa Blaisa.

„Uvidíš. Len buď ticho a rob, čo ti poviem. Dočerta, možno mi za to neskôr poďakuješ.“

„Ale všetci odchádzajú!“

„Nie, neodchádzajú.“ Blaise sa na Draca usmial. „Nemôžu.“

***

Vonku v hale Neville ťahal za kľučku a nadával. „Prečo sa tie prekliate dvere neotvoria?“

Ron ho odstrčil z cesty a skúsil to sám. „Zamknuté. Nepohnú sa.“

„Odstúpte,“ povedala Hermiona a vytiahla prútik. „Alohamora!“ Nič sa nestalo. Zmätene sa naň pozrela. „Videli ste, že z môjho prútika vyšlo svetlo?“

„Nie,“ povedala Ginny.

„Skús iné zaklínadlo,“ vyzvala ju Pansy.

„Reducto!“

Stále nič.

„Možno je to tvojím prútikom,“ povedal Harry. „Skúsim to ja.“ Vytiahol ten svoj a namieril ho na ťažké dvere.

„Zbytočne strácaš čas, Potter,“ povedal Blaise, ktorý k nim prichádzal. „Presne o deviatej večer sa všetky dvere, okná a krby samy utesnili.“

Zastavil sa vedľa Hermiony a Ginny. „Ach, a vo chvíli, keď ste prekročili prah, vaše prútiky sa deaktivovali.“ Na ohromenú skupinku vrhol hrdý úsmev. „Vrátime sa do knižnice?“ povedal a objal Ginny a Hermionu. „Ešte je toho toľko, čo treba odhaliť!“

„Nemôžeš nás tu držať ako väzňov!“ Hermiona mu zhodila ruku a ponáhľala sa do knižnice, kde Draco sedel sám a hľadel do krbu.

Pozrel na ňu, keď sa k nemu blížila, a pomyslel si, aká je krásna, keď je naštvaná. Oči jej praskali zúrivosťou a na lícach jej plápolali jasne ružové škvrny. Tak veľmi po nej túžil a urobil by čokoľvek, aby ju mal pre seba, dokonca aj zabil, keby musel.

„Draco Malfoy, okamžite nás odtiaľto pusť!“ Vznášala sa nad ním, tvár mala niekoľko centimetrov od jeho. Ešte nikdy nebola tak blízko pri ňom. Nikdy predtým si nevšimla, aké dlhé má bledé riasy, aké zmyselné a jemné sú jeho pery alebo ako prekliato sexi vonia. Často premýšľala o tom, aké by to bolo byť v jeho blízkosti, a zistila, že je to ešte lepšie, ako si kedy predstavovala!

Skláňala sa nad ním, ruky mala položené na opierkach kresla a hruď sa jej dvíhala. O takejto chvíli sníval už mnohokrát. Keby len okolnosti boli iné. Keby len boli sami a keby len vedela, čo cíti...

Pre Hermionu bolo ťažké odtrhnúť od neho oči. Jeho pery boli tak blízko! Čo by urobil, keby sa k nemu naklonila ešte o kúsok bližšie a pobozkala ho? Škoda, že nikdy nemala odvahu povedať mu, čo cíti. Celé tie roky premýšľala, ako inak by sa mohol jej život vyvinúť, keby mu to nejako dokázala jednoducho povedať! Teraz sa on - a všetci ostatní - mal dozvedieť jej najhlbšie temné tajomstvo. Zúfalo sa snažila dostať z domu, pretože keď sa všetci dozvedia, čo urobila, nevedno, čo Draco urobí.

 „Hermiona?“ zašepkal.

„Áno?“

„Chcem ti niečo povedať.“ Jeho ruka sa zdvihla a končekmi prstov pomaly pohladil jej jemné líce.

Hermiona sa pristihla, že sa k nemu približuje a jej pery sa takmer dotýkajú jeho.

„HEJ! Daj tie svoje odporné ruky preč od mojej ženy, Malfoy!“ zakričal Ron. Harry ho stihol chytiť za ruku skôr, než sa na Draca vrhol.

„Grangerová, ty skurvená štetka!“ povedala Pansy, keď zostala stáť na mieste. „Prestaň sa hádzať na môjho manžela, lebo ťa zabijem!“ Chytila Hermionu za hrsť vlasov, potiahla ju za ne a trhla ňou dozadu. „Draco je môj!“

„Nechaj ma, ty psychopatická mrcha!“ Hermiona sa otočila, pokožka hlavy jej kričala, keď Pansy utiahla svoje zovretie. Zaryla nechty do Pansyiných rúk, až jej tiekla krv, a potom sa zrazu ocitla na zemi. Pansy bola na nej, fackovala ju, škrabala a vytrhávala jej chumáče vlasov.

„Mačací boj!“ zvolal Blaise. „Prineste niekto detský olejček!“

Hermiona chytila Pansy oboma rukami za hlavu a udrela ju do nej tak silno, ako len dokázala. Počula odporné chrupnutie, keď sa Pansy zlomil nos. Vytryskla z neho krv a obidve ich zaliala.

„Au! Ty zasraná kurva!“ vykríkla Pansy a pomstychtivo zaútočila na Hermionu. Udierala do každého centimetra Hermiony, ku ktorému sa dostala, a kričala ako šialená.

Hermione sa podarilo zovrieť nohy okolo Pansyinho pása, pričom jej bolo jedno, že sa jej šaty teraz posunuli tak vysoko, že všetci mohli vidieť jej nohavičky. Prevrátila ju na druhú stranu, objala ju a pridržala jej mávajúce ruky dole. „Ešte raz ma nazvi kurvou alebo štetkou, Pansy, a zabijem ťa!“

„Dobre! Prestaňte!“ Ron chytil Hermionu za lakeť a strhol ju z Pansy. Neville pomohol Pansy na nohy.

„Povedz mi, Draco,“ povedal Blaise a vyfúkol krúžky dymu. „Aké to je, keď sa o teba bijú dve krásne ženy?“ Trochu sa pousmial nad Dracovým očividným nepohodlím. „Nikto by nikdy nepodozrieval Hermionu, že má zálusk na takého zlého génia, ako si ty, však? Pre mňa to bol poriadny šok, to ti môžem povedať!“

Ron zdvihol zrak. „Moja žena nemá na Malfoya zálusk!“

„A ako to môžeš vedieť, Weasley?“ spýtal sa Blaise a prevrátil očami. „Ty nikdy nie si doma, však? Si príliš zaneprázdnený uzatváraním stávok na metlobalové zápasy, však?“ Na tvári sa mu objavil úsmev pripomínajúci hladnú barakudu. „Mal by si tráviť viac času doma a uspokojovať svoju krásnu ženu, namiesto toho, aby si strácal obrovské sumy peňazí, nehovoriac o vlastníctve vášho domu, uzatváraním nekrytých stávok na porazené tímy!“

Hermiona sa rozzúrila. „Ty... ty si prehral dom?“

„On klame!“ Ron sa rázne ohradil.

„Klamem, či nie?“ Blaise podišiel k škatuli a vytiahol formálne vyzerajúcu zbierku papierov. „Tak prečo mám právne dokumenty, v ktorých sa uvádza, že váš dom teraz patrí jednému...“ Zamiešal papiere a hľadal meno. „Ach, tu je! Pánovi menom Tito Strangelli?“

„Daj mi to!“ Hermiona hrubo vytrhla Blaisovi papiere. Prezerala si ich, oči sa jej rozširovali a pery stláčala do čoraz tenšej čiary. „Ronald Weasley!“ vykríkla. „Ako si to mohol urobiť? Kde máme žiť?“ Hodila papiere na zem a postavila sa pred neho, tvárila sa vražedne.

Na Dracovu veľkú radosť udrela Rona po tvári, zvuk sa rozľahol po miestnosti ako výstrel z pištole.

„To ti vôbec nezáleží na mne a na deťoch?“ kričala. „Ty sebecký bastard!“

Blaise sa tváril, akoby Vianoce prišli predčasne. „Počkajte chvíľu, pani Weasleyová. Je toho viac!“

Hermiona sa otočila. „Ešte niečo?“

Blaise vytiahol z náprsného vrecka saka minidiktafón a s diabolským úsmevom stlačil tlačidlo prehrávania.

Počuli muža s talianskym prízvukom, ktorý oslovoval Rona:

„Pán Weasley, do polnoci štvrtého odovzdáte listinu o vlastníctve vášho domu, 500 000 galeónov a obraz Harryho Pottera s autogramom, inak.“

„Inak čo?“ Ron sa spýtal, hlas sa mu trochu triasol. „Čo ak odmietnem?“

V pozadí počuli smiech. „Ak odmietnete, pán Weasley, zabijeme vašu ženu, vaše deti a potom, keď to všetko uvidíte, zabijeme aj vás!“ Talian vrčal ako buldog. „Vyjadril som sa jasne, pán Weasley?“

Teraz zreteľne počuli, ako Ron plače. „Áno!“ „Dám vám všetko, čo budete chcieť. Len ma nezabíjajte!“

Blaise ho s hlasným cvaknutím vypol. „Zaujímavé, že myslel len na to, že zabijú jeho. Vôbec sa nezmienil o tebe ani o vašich deťoch.“

Všetci v miestnosti sa zhrozili. Ron tam len stál a ústa mal otvorené. Zrazu sa otočil k Hermione a padol jej k nohám.

„Prosím, Hermiona! Je mi to ľúto! Nechcel som nič z toho urobiť. Musíš mi odpustiť, prosím!“ Pritisol sa jej k nohám a plakal ako malé dieťa.

Draco bol úplne znechutený. „Prečo by ti vôbec mala odpustiť? To bolo podlé aj na teba, Weasley!“

Ron zdvihol zrak a hľadal Harryho. Harryho, svojho najlepšieho priateľa na celom svete. Ak mu niekto mohol odpustiť, bol to Harry! „Veríš mi, že áno, Harry? Vieš, že som nechcel, aby to zašlo tak ďaleko, však?“ Keď to Harry nevidel tak ako on, Ron sa rozohnil.

„Ako sa opovažujete všetci ma súdiť? Nemáte ani potuchy, čím som si prešiel! Nikto z VÁS nie je čistý a svätý, inak by ste tu dnes večer neboli!“

Harry pokrútil hlavou. „Mám pocit, akoby som ťa ani nepoznal, kamarát. Nemôžem uveriť, že by si vystavil svoju ženu a deti nebezpečenstvu len preto, aby si sa stavil na nejaký hlúpy metlobalový zápas. Ja by som nikdy nič také neurobil.“ S ľútosťou pozrel na Rona. „Teraz si prišiel o všetko. Nikdy ti to neodpustí a ja tiež nie.“

Ginny sa rozplakala. „Ak niekoho miluješ, Ron, nikdy by si neurobil nič, čím by si mu ublížil.“ Chrbtom ruky si utrela tvár posiatu slzami. „Harry by nikdy neurobil to, čo si urobil ty. NIKDY by neurobil nič, čo by poškodilo naše manželstvo - našu rodinu. Príliš nás miluje!“

Blaise nadvihol obočie, akoby chcel povedať: „Ach, skutočne?“.