Preklady fanfiction Harryho Pottera

7. kapitola

„Ty si sa vyspala s mojím otcom?“ Draco sa zatváril vyložene znechutene.

Pansy bola zhrozená, že Blaise prezradil jej tajomstvo. „No...“ Nebola si istá, čo má povedať. „Ale no tak! Pozri sa na toho muža! Je sakramentsky skvelý. Kto by mi mohol vyčítať, že sa s ním chcem vyspať?“ Bola červená a zrazu sa poriadne zapotila. „Veď to aj stálo za to! Je to najlepší milenec, akého som kedy mala.“

„Ale je taký starý!“ namietla Ginny. „Určite Draco...“

Pansy sa na ňu otočila, na tvári sa jej zračil hnev. „Lucius je síce starý, ale stále je to sexi dravec a v posteli je tisíckrát lepší ako Draco!“

„Hej!“ ozval sa Draco. „Ešte som nepočul, že by si sa ty - alebo akákoľvek iná žena - sťažovala!“

„Prosím ťa, Draco!“ Pansy sa máličko zasmiala. „Po prvom roku nášho manželstva som sotva zniesla, keď si sa ma dotýkal. Si mizerný milenec s malým vtákom, ktorému záleží len na tom, aby sa urobil.“ Prevrátila oči. „Navyše ma už nebavilo, že ma uprostred toho všetkého voláš Hermiona!“

Hermiona sa hlboko začervenala a odvrátila zrak k podlahe.

„Musela som ťa stále podvádzať, lebo si ma nikdy neuspokojil,“ pokračovala Pansy. „Odkedy sme sa vzali, spala som so stovkami mužov vrátane Longbottoma, Weasleyho, Zabiniho tamto a tvojho otca!“

„Ja...“ Neville sa oprel o stenu. Bol si istý, že Malfoy ho za to, že sa vyspal s jeho ženou, nakope do prdele. „Malfoy...“

Draco sa na Nevilla pozrel s krivým úsmevom. „Upokoj sa, Longbottom, nechystám sa ťa zabiť.“ Draco vstal zo stoličky a prešiel k Pansy, ktorá sa postavila tvárou k nemu. „Chcem sa rozviesť, ty klamlivá, podvádzajúca štetka.“

„Ani náhodou, Draco!“ Pansy ho štuchla do hrude dlhým červeným nechtom. „Nikdy sa s tebou nerozvediem. Možno som ťa podviedla fyzicky, ale ty ma od začiatku podvádzaš v mysli a v srdci!“ Pozrela na Hermionu. „Aj ja mám city, či si to myslíš alebo nie, Draco. Milovala som ťa a teraz zistím, že si po celý čas miloval Grangerovú? Nedovolím ti, aby si bol slobodný a s ňou... nikdy.“

„Chcem sa rozviesť,“ precedil Draco cez zaťaté zuby.

„Ak si myslíš, že ťa tak ľahko pustím, tak si taký hlúpy, ako Weasley vyzerá!“

„Čo to, dočerta!“ Ron povedal. „Už mám toho plné zuby...“

„Drž hubu, Weasley,“ upozornil ho Draco.

„Mám dôkaz, že si cudzoložnica, Pansy. Súd mi povolí rozvod, a čo je lepšie, postarám sa o to, aby si z mojich peňazí nedostala ani knut!“

„Prečo sa hádate?“ spýtal sa Harry. „Pansy, jednoducho mu ten prekliaty rozvod podpíš. Malfoy daj jej časť svojich peňazí, len aby si ju umlčal, dočerta. Choďte si každý svojou cestou a buďte šťastní, preboha!“

„Dobre si to povedal, Potter,“ povedal Blaise a slabo zatlieskal. „Samozrejme, aby bol Draco šťastný, Hermiona sa bude musieť rozviesť s Weasleym a potom môžu byť jedna malá šťastná rodinka; veď už spolu majú dve deti.“

Ronova tvár sa tak začervenala, až to vyzeralo, že mu vybuchne hlava. „To sa nikdy nestane. Hermiona a ja vyriešime svoje problémy a zostaneme spolu, však, Hermiona?“

Hermiona zdvihla zrak od podlahy a uvidela Ronove prosebné oči. Po tom, čo sa dnes večer dozvedela, s ním naozaj nechcela zostať. Prehral všetky ich peniaze, vyspal sa s Pansy zo všetkých ľudí a ohrozil život jej a detí. Ako mu mohla odpustiť? Potom tu bol fakt, že Draco, muž, ktorého tajne milovala, sa priznal, že ju tiež miluje. Čo mala robiť?

Draco vedel, že Hermiona bojuje so svojím svedomím. Vždy chcela urobiť správnu vec. Sľúbila, že zostane s Weasleym v dobrom aj v zlom, a pravdepodobne ju ubíjalo už len pomyslenie na to, že by nemala dodržať svoje slovo. „Na to teraz nemusí myslieť. Dnes večer tu máme na riešenie naliehavejšie problémy, však?“

Hermiona venovala Dracovi vďačný úsmev a on jej ho opätoval. Ešte nikdy ho nevidela usmievať sa na niekoho tak srdečne a vháňalo jej to slzy do očí. Vtedy sa rozhodla, že chce byť s ním.

„Draco má pravdu,“ povedal Blaise. „Kde som bol, kým ma tak hrubo nevyrušil?“ Zamyslene si pohladil fúzy. „Ach! Áno. Mám pre vás všetkých návrh.“ Usmial sa na nich a jeho šokujúco biele zuby takmer žiarili vo svetle ohňa. „No, vlastne je to skôr vyhrážka.“

„Neviem, koľko toho ešte znesiem,“ povedala Ginny. „Všetky tie šialené tajomstvá a teraz sa vyhrážaš. Nechaj ma hádať,“ predstierala, že je hlboko zamyslená. „Chceš od nás peniaze, inak nás odhalíš ako klamárov, zlodejov, podvodníkov, znásilňovačov a vrahov, ktorí sú zjavne k ničomu?“

„Aký skvelý nápad, pani Potterová!“ Blaise povedal s posmešným údivom. „Práve som sa chystal...“

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a Blaise sa na chvíľu zmätene zastavil. Rozhodol sa, že sa to pokúsi ignorovať. „Každopádne, práve to sa stane. Buď mi zaplatíte, alebo vás odhalím.“

„Ale ja nemám žiadne peniaze, ktoré by som ti mohol dať!“ povedal Ron.

„Potom budeš ty a tvoja žena pre mňa špehovať. Tam vonku je toľko príležitostí na vydieranie!“ Rozžiarene si mädlil ruky. „Napríklad, vedeli ste, že Oliver Wood...“ Tentoraz sa ozvalo oveľa hlasnejšie klopanie a Blaise sa úplne nahnevaný prešuchtal k dverám a otvoril ich.

„Čo je?“ vykríkol na prekvapeného domáceho škriatka, ktorý tam stál a niesol ďalšiu škatuľu.

„Prepáčte, pane,“ zapišťal. „Bolo mi povedané, aby som vám to hneď priniesol dolu.“

„Kto ti to povedal?“ spýtal sa Blaise, ktorému sa triasli ruky, keď sa natiahol po škatuľu.

Domáci škriatok niečo zašepkal a všetci v miestnosti sa napäli, aby počuli, čo to bolo. Blaise zašepkal naspäť, nie však škriatkovi, ale sám sebe.

„Aj hore?“ Bolo všetko, čo ostatní zachytili, kým Blaise prepustil škriatka, zavrel dvere a otočil sa s ešte zmätenejším pohľadom.

„Čo je to?“ spýtal sa Draco, prešiel k nemu a nazrel dovnútra. „Darčeky?“ povedal nedôverčivo. Vytiahol jeden z krabice a prečítal si meno na visačke. „Harry Potter.“

Harry rýchlo chytil darček, ktorý mu Draco hodil. Držal ho v rukách a stále ho otáčal. Bol dosť ťažký, zabalený v tmavofialovom lesklom papieri s pripevnenou saténovou stuhou a mašľou svetlejšej fialovej farby. Harry si všimol na Blaiseovej tvári výraz čistého strachu a uvedomil si, že toto nemal v pláne.

Draco rozdal darčeky. Pre každého z nich bol jeden - okrem Blaisa. Všetky boli zabalené rovnako, hoci boli rôzne veľké a niektoré sa zdali ťažšie ako iné. Draco si sadol na prázdne miesto vedľa Hermiony namiesto toho oproti nej. Jeho prsty sa náhodne dotkli hornej časti jej stehna, keď si sadal, a ona mierne poskočila.

Nikto sa nepohol, aby ich otvoril. Všetci sedeli s nimi na kolenách, akoby čakali na Blaiseove pokyny. Očividne bol z niečoho vystrašený. Mohli to spoznať podľa toho, ako sa neustále pohrával s fúzmi, zbieral si z vesty neexistujúce žmolky a odkašľal si, ale nič nepovedal.

Na Nevilla to bolo priveľa a vyhŕkol: „No, nepovieš nám, aby sme to otvorili?“ 

Blaise pokrčil plecami a snažil sa tváriť, akoby mu to bolo ľahostajné. „Len do toho.“

Draco pomaly odstránil stužku. Bola mäkká a hodvábna a on si nemohol pomôcť, ale predstavoval si, že ju použije na to, aby Hermione priviazal ruky k stĺpiku postele, a potom si prelíže nahor cestičku po jej nahom tele a prinúti ju stonať od túžby. Pre istotu si ju vložil do vrecka a potom sa na ňu pozrel. Nohy, obalené v tých sexi sieťovaných pančuchách, mala prekrížené a noha sa jej pohupovala v nejakom rytme, ktorý počula len ona. Sledoval, ako zvliekla stuhu a mašľu a položila ich na pohovku medzi nich. Draco stužku schmatol a vložil si ju do vrecka spolu s druhou.

„Čo s nimi urobíš?“ Hermiona sa ho s úsmevom spýtala a zdvihla obočie.

„Možno ti to neskôr večer ukážem.“ Natiahol ruku a pohladil ju po líci chrbtom dlane.

„Teším sa na to.“

Na darčeky zabudli, keď sa obaja naklonili, Draco jej jemne položil ruku na krk; Hermiona si ju položila vysoko na jeho nohu. Ich pery boli blízko, tak blízko, že na tvári cítil drobné pramienky jej sladkého dychu.

„Čo to, dočerta, je?“ Po miestnosti sa rozoznel Ronov hlas.

Draco zavrel oči a podráždene si vzdychol. Hermiona si oprela čelo o jeho a usmiala sa. „Nechaj to na Rona, aby ti pokazil túto chvíľu,“ povedala.

„Kto by mi dal pletiarsku ihlicu?“ spýtal sa Ron, vytiahol ju z levanduľového papiera a zdvihol ju. „Veď ja ani neviem pliesť!“

„No ja mám niečo ešte bizarnejšie - tehlu,“ povedal Neville. Otočil ju v rukách, poťažkal jej váhu a potom ju vrátil späť. „Čo si dostal, Harry?“ spýtal sa a položil darček na stôl.

Harry vytiahol z pestrofarebnej škatule veľmi lesklú a mimoriadne ostrú dýku. „Nôž.“ Podržal ju a svetlo ohňa sa zalesklo na oceľovej čepeli. „Neviem, čo s tým mám robiť. Je tu niekde v okolí moriak, ktorého treba narezať?“

„Áno, sedí naľavo od teba,“ povedal Draco a ukázal na Rona.

„Haha, Malfoy. Radšej si dávaj pozor, lebo sa ti môže stať, že sa ti táto pletacia ihlica náhodou zapichne do zadku.“

„Drž sa od môjho zadku ďalej, Weasley. Nestačí ti, že si mi ošukal ženu? Musíš ísť aj po mojom zadku?“ Usmieval sa na Rona, ktorý sa oháňal obrovskou ihlicou a vyzeral, akoby nechcel nič viac, ako ňou Draca zabiť. „Odlož to, než náhodou zakopneš o svoje obrovské nohy a napichneš sa na ňu.“

„Čo to má byť?“ Pansy vytiahla kus klavírneho drôtu a zdvihla ho. Rozhliadla sa okolo seba a hľadala odpovede, ktoré jej nikto nemusel dať.

„Čo máš v škatuli?“ spýtal sa Draco Hermiony.

„Bojím sa to zistiť.“

„Chceš, aby som ti ho otvoril?“ Siahol po nej skôr, ako stihla odpovedať. Odtrhol papier a zdvihol veko. „Čo je to?“ spýtal sa.

Hermiona vzala malý predmet z Dracových prstov a zamračila sa. „Krabička zápaliek z niečoho, čo sa volá 'Hotel Horúce piesky' v Egypte.“ Hermiona ju obrátila a prečítala: „Apartmán na medové týždne.“

Blaise zdvihol hlavu, ale nič nepovedal, namiesto toho zamieril cez izbu k oknu.

„Čo sú to zápalky?“ spýtal sa Draco.

„Vytiahneš jednu, udrieš ňou tu na zadnej strane a ona roznieti oheň.“

„Chytrí muklovia! Čo vymyslia nabudúce?“ Draco vzal zápalkovú krabičku a prezrel si ju. „ Žhavý darček pre žhavú ženu.“ Vrátil jej zápalky, a keď sa po nich natiahla, chytil ju za ruku a pritiahol si ju k sebe. „Zahrávať sa s ohňom je nebezpečné.“

„To je aj zahrávanie sa so mnou.“

„Kto povedal niečo o ZAHRÁVANÍ sa s tebou?“

„Aký záhadný predmet si dostal?“ Hermiona sa spýtala a zrazu si všimla, že všetci na nich hľadia. Vzala Dracov darček a rýchlo ho otvorila. „Panebože!“ vykríkla, „Pištoľ?“

Všetci sa postavili a ponáhľali sa k pohovke.

„Je nabitá?“ spýtal sa Harry.

Hermiona skontrolovala revolver. „Päť ostrých nábojov, jedna prázdna komora.“

„To je také sakramentsky čudné! Prečo by mi niekto chcel dať muklovskú zbraň? Veď ju ani neviem používať!“ Draco si vzal zbraň. „Čo je toto?“ spýtal sa.

„NEDOTÝKAJ SA TOHO!“ zakričali Harry s Hermionou.

Draco vyskočil a pustil zbraň na zem. „Čože? Čo som urobil?“

„To je poistka, Malfoy! Nikdy sa toho nedotýkaj, ak nechceš niekoho zabiť, a keďže nikto v tejto miestnosti nechce zomrieť, navrhujem, aby si ju jednoducho vrátil do škatule.“ Harry sa od strachu chytil za srdce. „Nechceme predsa žiadne nehody, však?“

Draco sa rozhodol, že si revolver radšej vloží do vrecka saka. „Už si všetci rozbalili svoje darčeky?“ spýtal sa a rozhliadol sa okolo seba.

„Všetci okrem Ginny,“ povedal Neville.

„Na čo čakáš? Na to, až Grangerovej narastú prsia?“ spýtala sa Pansy so zlým smiechom. „Budeš čakať celú večnosť.“

„Sklapni, Pansy. Tvoje sú veľké len preto, že ti Longbottom zaplatil za ich magické zväčšenie!“ Draco sa uškrnul. „Áno, viem o tom všetko, netvár sa tak prekvapene.“

„Otvor to, Gin,“ povedal Ron a snažil sa ignorovať hádku, ktorá sa odohrávala vedľa neho.

Ginny, ktorá ešte ani nezačala rozbaľovať svoj darček, váhavo odstránila papier, stuhu a mašle a ako ju všetci pozorovali, zdvihla z papierovej vreckovky malú fľaštičku. Tekutina vnútri bola prudko zelená a mala konzistenciu olivového oleja. Vytiahla zátku a pričuchla k nej. „Smrdí to ako smrť,“ povedala a s odporom pokrčila nos. „Vie niekto, čo to je?“

„Ukáž mi to,“ povedala Hermiona a Ginny jej vložila do ruky malú krištáľovú fľaštičku. „Možno sa mýlim, ale vyzerá a vonia to ako jed z mantikory.“ Podala ju Dracovi, ktorý mal z elixírov vždy najlepšie známky.

„Presne to to je,“ potvrdil a pevne vložil zátku späť. „Kto by ti dal fľaštičku so smrtiacim jedom?“ Rozhliadol sa po Blaiseovi, ktorý sa pozeral z okna na blížiacu sa búrku. Na boku jeho utrápenej tváre sa zablesklo. „Zabini, o čo tu ide?“

Blaise sa pomaly otočil. „Uisťujem ťa, Malfoy, že s tým nemám nič spoločné.“

„Ako to myslíš?“

„Toto nebolo v mojom pláne.“

„Ak si ich teda neposlal ty, tak kto?“

Blaise zatiahol závesy a odvrátil sa od okna. „Čo na tom záleží?“ povedal a prešiel ku krbu. Vzal do ruky kutáč a posúval polená, pričom do vzduchu posielal žeravé uhlíky, ktoré boli našťastie bezpečne za zástenou. Odložil kutáč a venoval im falošný láskyplný úsmev. „A teraz mi povedzte, čo to bude? Dáte mi, čo chcem, alebo ma prinútite, aby som vás odhalil svetu?“

Draco vstal a odvážne podišiel k Blaiseovi. „Nebudem tolerovať, aby ma nútili urobiť niečo, čo nechcem, a oni tiež nie.“ Odvrátil sa od kypiaceho Blaisa a oslovil celú miestnosť. „Navrhujem, aby sme Zabiniho zabili a tak sa tohto vydierača zbavili. Pochováme ho, spálime všetky dôkazy a potom odídeme - jednoduché.“

Blaise vyvalil obrovské oči. „To by si neurobil!“

„Dnes večer si si tu urobil veľa nepriateľov, Zabini. Som si istý, že nejeden z nich by ťa rád zavraždil. Ja viem, že by som to urobil.“ Draco vytiahol z vrecka revolver a namieril ho Blaisovi na hlavu.

Blaise sa už chystal prosiť o život, keď sa ozvalo ďalšie zaklopanie na dvere.

„Otvor,“ povedal Draco po chvíli intenzívneho ticha.

Blaise si s úľavou vzdychol a ponáhľal sa otvoriť dvere. „Čo je zasa?“ spýtal sa škriatka vo fialovom plášti.

„Mám zaviesť hostí do ich izieb.“  .

„Čože?“ zmätene sa spýtal Blaise. Ani toto nemal v pláne a každou sekundou sa čoraz viac desil.

„Izieb? Na prespanie? Na noc?“ Škriatok sa naňho pozeral, akoby sa zbláznil.

„Sprááávne,“ povedal Blaise. „Dnes v noci tu všetci zostaneme a možno si do rána uvedomíte, aká chyba by bola ísť proti mne. Nezabudnite, že mám dôkazy. Nie všetky sa tu dnes večer ukázali. Niektoré sú ukryté tam, kde ich môžem nájsť len ja a ešte jeden človek. Ak by sa mi niečo stalo, táto osoba je poverená vziať tieto dôkazy a všetkých vás odhaliť.“ Snažil sa, aby to vyzeralo, že to všetko je jeho zásluha. Dialo sa niečo čudné, a kým nezistí, čo to je, musel ich presvedčiť, že za všetkým stojí on.

„Teraz vám ukážem vaše izby. Prosím, nasledujte ma.“ Škriatok odišiel a všetci pomaly vychádzali z miestnosti a mierili ku schodom, zatiaľ čo sa blýskalo, hromy duneli a z tmavej nočnej oblohy sa lial dážď.