Preklady fanfiction Harryho Pottera

12. kapitola

„Čo tým, do čerta, myslíš, že toto nie je tvoj dom?“ spýtal sa Harry. Ruka sa mu veľmi triasla, takže lúč z baterky sa kýval hore-dole.

„Nie je to môj dom. No mi casa. Non ma maison. Nicht mein Haus,“ odvetil Draco sarkasticky. „Už rozumieš, Potter?“

„Teraz nie je čas na to, aby si bol zasraný chytrák, Malfoy!“ hneval  sa Harry. „Ak to nie je tvoj dom, tak komu patrí?“ Draco sa naňho len uškrnul a Harry zistil, že stráca trpezlivosť.

Harry pristúpil k Dracovi a postavil sa mu tvárou v tvár. „Nezabudni, že mám zbraň, Malfoy.“ Zlomyseľne sa naňho usmial. „Buď mi povieš, čo chcem vedieť, alebo ti ustrelím hlavu.“ Posvietil Dracovi priamo do tváre a voľnou rukou vytiahol pištoľ zo zadnej časti pyžamových nohavíc.

Draco sa ani nepohol, keď mu Harry priložil zbraň k čelu. „Nemyslím si, že by si ma zastrelil, Potter, na to nemáš gule.“ 

„Nepokúšaj ma, ty bastard! Povedz mi, čo o tom všetkom vieš!“ precedil Harry cez zaťaté zuby.

„Po prvé,“ Draco sa nahnevane uškrnul, „prestaň sa so mnou rozprávať, akoby som bol nejaká suka!“ Vytrhol Harrymu z ruky baterku. „Po druhé, myslím, že by si mal prestať otáľať. Buď stlač tú prekliatu spúšť, alebo mi choď z cesty. Ja by som napríklad veľmi rád videl, kam tento tunel vedie! Možno by si tu radšej stál a hádal sa so mnou, namiesto toho, aby si sa snažil nájsť cestu von?“

Hermiona s očami vyplašenými od strachu sa snažila oboch upokojiť. „Harry, prosím ťa, odlož tú zbraň,“ povedala a jemne mu položila ruku na rameno. Pozrel na Draca a pomaly sklonil zbraň. „Som si istá, že Draco je rovnako zmätený a bezradný v tomto dome ako my,“ povedala a pozrela naňho, aby to potvrdila. „Je to tak?“

„To nie je celkom pravda,“ povedal ospravedlňujúco.

„Ako to myslíš?“ spýtala sa Hermiona a podozrievavo prižmúrila oči. „Ty s tými vraždami nemáš nič spoločné, však?“ V očiach jej stáli slzy, pripravené stiecť jej po lícach.

„Samozrejme, že má!“ Ginny povedala. „Zabudla si, kto to je? Prestaň rozmýšľať so svojimi hormónmi a pozri sa naňho, aký naozaj je!“

„A to je aký?“ spýtal sa Draco. „Prosím, pouč ma, ty podvádzajúca cundra!“

„Ako sa opovažuješ s ňou takto hovoriť!“ zakričal Harry. Skočil na Draca, vyrazil mu baterku z ruky a oboch poslal k zemi. Kotúľali sa po zemi, mlátili sa a kričali obscénnosti.

Hermiona podráždene zastonala. „Prestaňte!“ zvolala a snažila sa Draca od Harryho odtrhnúť. „Zomreli tu ľudia alebo ste zabudli?“ Vzala baterku a namierila lúč na Pansyine zuhoľnatené pozostatky. „ Vidíte ju? Niekto jej to urobil. Niekto chorý, kto nás chce očividne jedného po druhom odrovnať. Ak teraz nechcete skončiť mŕtvi ako ona, navrhujem, aby ste hneď prestali s tými malichernými nadávkami a detinskými zápasmi!“ zakričala. „Ak sa odtiaľto chceme dostať živí, musíme odložiť naše rozdiely a spolupracovať. Dospejte, preboha!“

Dvaja zápasiaci muži na zemi na ňu pozreli. Harry pustil hrsť Dracových vlasov, ktorú sa mu snažil vytrhnúť, a Draco zastavil päsť uprostred úderu. Obaja mali na tvárach rovnaké masky strachu a viny.

„Prepáč,“ povedal Harry a vstal.

Draco sa postavil na nohy a automaticky si uhladil rozstrapatené vlasy. „Ak Potter a jeho trochu... krásna manželka,“ vravel Draco a zatváril sa, akoby tie slová samy o sebe nechutnali dobre, „skončia s tým, že ma neprávom obviňujú, fyzicky napádajú a sú jednoducho drzí, veľmi rád vám poviem, čo viem.“ Strieľal po Harrym pohľadom plným čistej nenávisti a Harry mu ho hneď opätoval. „Môžem?“ obrátil sa na Hermionu a naznačil, že by si rád vzal baterku späť.

Podala mu ju a premýšľala, čo to má, preboha, za lubom.

Hermiona, Ginny a Harry sledovali, ako Draco prechádza k zrkadlu. Položil doň ruku a potom sa k nim otočil. „Po ceste vám poviem všetko, čo viem.“

****

Neville otvoril jedno oko. Videl len čistú tmu. „Kde to, dočerta, som?“ čudoval sa. „Som mŕtvy? Nahmatal zem okolo seba, ale nič nenašiel. Keď zdvihol ruky, dotkol sa niečoho pevného nad sebou a spanikáril. „Som mŕtvy! Som v rakve!“ Začal frustrovane kričať, keď zo všetkých síl tlačil nahor a nič sa nepohlo. Udrel si zranenú ruku a vykríkol od bolesti. Uvedomil si, že byť mŕtvy by nemalo bolieť; dospel k záveru, že ho pochovali zaživa.

Nastúpila klaustrofóbia a on sa úplne zbláznil, mlátil nohami a rukami, slzy mu tiekli a telo mu zmáčal pot. Prevrátil sa na bok, noha mu vyliezla spod postele a on sa zarazil - ohromený. Malý kúsok nádeje ho prinútil usmiať sa. Možno predsa len nebol pochovaný zaživa! Zdravou rukou ohmatal prekážku, uvedomil si, že existuje cesta von, a posúval sa po chrbte, až kým sa neuvoľnil.

Postavil sa a nahmatal hornú časť toho, čo ho držalo v zajatí. „Posteľ!“ takmer vykríkol. „Ako som sa, dočerta, dostal pod posteľ?“ Posledné, čo si pamätal, bolo, ako kráčal s Pansy tunelom a zrazu ho niečo veľmi bolelo. „Niekto ma postrelil! Spomínam si!“ Nahmatal si cestu okolo postele, jeho papuče vydávali škrípavé zvuky, keď šliapal na rozbité sklo, ktorým bola posiata podlaha.

Cítil sa viac než len trochu zmätený. Kde boli všetci? Prečo bol úplne sám a pod posteľou, akoby sa pred niečím skrýval? V hlave mu skrsla znepokojujúca myšlienka a napadlo ho, či sú všetci ostatní mŕtvi a on jediný ešte žije. Možno bol sám - sám s vrahom! Srdce sa mu opäť rozbúšilo a on sa potácal tmou, otáčal sa sem a tam, lebo s istotou vedel, že vrah sa naňho každú chvíľu vrhne.

****

Draco viedol, Hermiona mierne za ním, ale stále ho držala za ruku. Ginny kráčala za Hermionou a Harry bol posledný, každých pár sekúnd sa obzrel cez plece, či ich niekto nesleduje.

„Tak nám povedz, Malfoy,“ povedala Ginny, „povedz nám všetko, čo vieš o tom, čo sa tu deje.“

„Nuž, myslím, že sa to všetko začalo na jednom večierku, na ktorom som bol asi pred šiestimi rokmi.“ Draco znova zatriasol zhasínajúcou baterkou, ale tentoraz sa nerozsvietila. „Do prdele!“ povedal. „No dobre. Kde som bol? Ach, áno - na večierku. Tak ako som hovoril, bol som na tom večierku a hľa, uvidel som Blaisa, ako vošiel dnu. Bol veľmi slušne oblečený a správal sa ako nafúkaný osol - ako vždy.“

Draco spomalil tempo, aby stihol vyrozprávať svoj príbeh celý, kým sa dostanú na koniec tunela a pravdepodobne ich prepadne vrah. „Hádzali sme do seba drinky ako šialení a čoskoro sme boli na mol. Začal som mu rozprávať o svojej takzvanej manželke a on začal rozprávať o tom, aký som slaboch a debil, že som nechal svoju ženu, aby mi prerástla cez hlavu.“

Draco nerád rozprával ľuďom čokoľvek o svojom osobnom živote, ale teraz už naozaj nemal na výber. „Podvádzala ma ešte predtým, ako sme sa vzali. Dokonca som ju v rôznych obdobiach pristihol v posteli s rôznymi mužmi, ale  len som povedal ´nevadí´. Blaise si myslel, že som slaboch a že nemám odvahu rozviesť sa s ňou. Mal falošný dojem, že svoju ženu milujem.“ Draco sa zastavil a pozrel na Hermionu. „Veľmi sa mýlil. Zatváral som oči pred jej aférami, lebo mi bolo jedno, čo robí. Bol som zamilovaný do niekoho iného.“

„Áno, my vieme!“ Harry prevrátil očami. „Bol si šialene zaľúbený do Hermiony a s Pansy si sa oženil len preto, že si bol príliš veľký zbabelec, aby si jej povedal, čo cítiš. Povedz nám niečo, čo ešte nevieme!“

Draco netúžil po ničom inom, len Harrymu jednu vlepiť. Zaťal zuby, aby nepovedal niečo dôvtipné; nechcel Hermionu znova naštvať. „Dostávam sa k tomu, Potter,“ povedal čo najpokojnejšie. Pozrel sa na nich, na jedného po druhom, a potom sa otočil a znova sa dal do chôdze. „Povedal, že jej musím ukázať, kde je jej miesto, a dať tej podvádzajúcej mrche trest, ktorý si zaslúži. Potom mi prezradil tajomstvo. Tajomstvo, z ktorého sa aj MNE zdvihol žalúdok.“

„Čo to bolo za tajomstvo?“ spýtala sa Hermiona, nebola si istá, či to chce počuť.

„Trestom pre JEHO podvádzajúcu manželku bolo pripútať ju k posteli, vyhladovať ju, mučiť a potom ju nechať celé týždne len s jeho bláznivou matkou, ktorá sa o ňu starala.“

****

Neville našiel cestu k dverám a vyšiel na chodbu. Urobil niekoľko opatrných krokov vpred a dúfal, že nezakopne o mŕtvolu alebo niečo podobné. Jediným zvukom bol zvuk jeho dychu, jediným pachom bola vôňa... parfumu? Zastavil sa a zmätene očuchával vzduch. Z nejakého dôvodu mu pripomínal Rokfort a voňal po kvetoch.

Počul, ako sa niekde za ním otvorili dvere, a otočil sa. „Kto... kto je tam?“ zašepkal a modlil sa, aby mu nikto neodpovedal. Nastalo len ticho a on sa upokojil a pomyslel si, že to bola len jeho predstavivosť, ktorá si s ním zahrávala. Rozhodol sa pokračovať v pohybe, robil malé kroky, a keď jeho noha narazila len na vzduch, uvedomil si, že je pri schodisku.

Odniekiaľ sa ozval jemný zvonivý smiech. Otočil sa späť a chytil sa za srdce. Stál paralyzovaný na mieste, bál sa pohnúť čo i len svalom. „Je tam niekto?“ spýtal sa do tmy. Vôňa kvetinového parfumu zosilnela a počul kroky, ktoré sa k nemu blížili.

„Ahoj, Neville,“ ozval sa sladký hlas.

„Ja... ja ťa poznám, však?“ povedal Neville a pokúsil sa prižmúriť oči do tmy, aby lepšie videl. Bol si istý, že vie, kto to je, ale čo tu robí?

„Áno, poznáš ma. Poznáš ma veľmi dobre.“ Ozval sa zvláštny zvuk a potom z tmy vyskočilo malé svetlo a osvetlilo známu tvár. „A to je, drahý Neville, problém.“

Svetlo zhaslo a Nevilla, ktorého zaskočili, niečo veľmi tvrdé udrelo do hlavy. Stratil stabilitu, spadol dozadu po schodoch a s odporným žuchnutím dopadol na mramorovú podlahu pod nimi.

„Problém vyriešený!“ povedal vrah so smiechom a hodil tehlu dolu schodmi, kde pristála vedľa Nevillovho skrúteného tela.

****

„Chceš povedať, že ju držal pod zámkom a o hlade, kým on cestoval po svete a veselo sa zabával?“ Harry bol úplne znechutený. „Čo sa jej stalo a čo to má spoločné s tebou a s týmto domom?“

Draco videl v diaľke mihotavé svetlo a vedel, že koniec je blízko. „Povedal som, že mu neverím, a tak ma priviedol do svojho domu - tohto domu -, aby mi ukázal svoju prácičku.“

„Tento dom patrí... patril Zabinimu?“ Ginny sa spýtala. „Videl si ju - jeho ženu? Keď ťa sem priviedol?“

„Áno.“ Draco sa zastavil pri čiastočne otvorených dverách na konci chodby. „Videl som ju a pomohol som jej,“ povedal a zatlačil dvere.