Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 9

Přijď a stiskni mi ruku

Chtěl bych se dotknout života

Není jisté, že rozumím

Té roli, kterou jsem dostal

Sedím a mluvím k Bohu

A on se jen směje mým plánům

Má hlava mluví jazykem

Kterému nerozumím

 Chtěl bych pocítit

Opravdový pocit lásky k domovu, v němž žiji

Protože příliš mnoho života

Proběhlo mými žilami

Promarnilo se

Nechci umřit

Ale nejsem nadšený s osamělým životem

Dříve, než se zamiluji

Chystám se ji opustit

Zděšení ze smrti

To je důvod, proč žiju dál

Dříve, než jsem přijel

Můžu se vidět přicházet

Robbie Williams – Feel

Preklad: http://pohodar.com/preklady/Williams_Feel.htm

Čas si zábavne dokáže robiť srandu z myslí obyčajných smrteľníkov. Sekunda môže pripadať ako hodina a súčasne, hodina ako sekunda. To bol teraz jeden z tých posledných okamihov v Dracovej hlave. Stalo sa niečo, o čom vôbec nikdy ani na sekundu neuvažoval. Ginny prevzala kontrolu a on, Draco Malfoy, s tým nemal problém. Normálne by sa pokúsil byť dominantným mužom, ale teraz sa zdalo, že sa jej podarilo ho prekvapiť. Draco sa nedal prekvapiť často, takže to bol vzácny šok.

Keď zdvihol ruky k miestu, kde jej ruky zovierali jeho tvár, ich pokožky sa zrazili. Trochu sa striasol, jemne dal preč jej ruky a ukončil ten nervózny bozk. To je presne to, čo to bolo, nervózny bozk. Ona bola vystrašená z jeho robenia, v jej činoch nebola vôbec žiadna dôvera a do istej miery ju za to ľutoval. Pretože spočiatku ju považoval za poddajnú a slabú. Svet sa zdal byť krutým miestom, ktorý pridúšal jej svetlo. V tom čase ju považoval za ustráchanú fialku. Ale vzhľadom na toto si bol istý, že sa pred tými rokmi zle rozhodol. Virgínia Weasleyová bola tak oveľa viac než len to a on to nebol schopný vysvetliť. Niečo na nej ho uchvátilo každým možným spôsobom, hoci by to nikdy nepriznal. Ale jeho zvedavosť musela byť potlačená pre ich vlastné dobro. Nič dobré by to neprinieslo, keby niekto zistil, že k nej možno prechováva nejaké city. Keby áno, bola by tá prvá, ktorá by pocítila zlobu čiernej mágie. Ako ten kvet, za ktorý ju považoval, bola by chradla a zahynula.

Keď sa na ňu pozrel, mohol vidieť ten výraz zmätenia a ľútosti. Bolo jasné ako deň, že od neho čakala viac než len pohľad. Prijal to vo svojej mysli a snažil sa vymyslieť niečo, čo urobiť. Jeho tvár ako vždy bola tvárou z kameňa.  Ani o jednu emóciu by sa nepodelil so svetom, pokiaľ zostával po celý čas vyrovnaný.

"Nemala som to urobiť..." zašepkala skoro pre seba. "To... to bolo hlúpe, Virgínia! Na čo si myslela?!" Za touto vetou nasledovalo v tesnom závese zavrčanie a ona sa od neho otočila a hodila sa do malého gauča s mrmlaním, "hlúpa, hlúpa, blbec", stále dookola.

Trochu sa zasmial, pokrútil hlavou a zľahka si pretrel spánky. "Vieš, Weasleyová, prekvapila si ma. Čakal som, že máš vyššiu morálku než pobozkať svojho najhoršieho nepriateľa."

"Drž hubu, Malfoy," zamrmlala nahnevane, jej tvár získavala ten istý odtieň červenej ako jej vlasy. "Proste na to zabudni! Zabudni, že sa to niekedy stalo! Naozaj na toto môžeš zabudnúť! Už ti viacej nepomáham, takže tak!"

Draco od nej očakával, že na neho vyplazí jazyk ako rozmaznané decko, ale to sa nestalo. Ale niečo na tom, ako sa správala, zranilo jeho pýchu. Prečo tak ľutovala jeden malý bozk? Bol si poriadne istý, že neurobil nič, aby vyvolal takú reakciu, "Nuž, kebyže zabudnem, moja veslíčka maličká, potom ako by som ťa týmto mohol vydierať?"

"Och, choď do prdele!" povedala ukrývajúc si tvár pod vlnami červených vlasov.

Pretože už sa dozvedel o Ginninej neľahkej situácii a ako to mohlo byť prospešné pre neho, videl ju inými očami než predtým. Na ich prvom stretnutí ju krátko pobozkal a to stačilo, aby to podnietilo jeho záujem viac, než kam by mal zájsť. Bol zvedavý na to, ako cítila, ako sa pohybovala, na to, ako hovorila. Všetko na nej bolo nové a najprv sa rozhodol pripísať svoju náhlu príťažlivosť na vrub osamelosti. Bol roky odsúdený k samote a konečne bol voľný preskúmať svet, pre ktorý bol mŕtvy. Problém bol, že bol stále mŕtvy a že to znamenalo, že nesmie zanechať žiadne stopy. Ale toto sa ukazovalo ako boj sám o sebe. Chcel znova niečo cítiť. Chcel pre svoju pokožku, aby znova ožila, chcel, aby ním prebehla každá jedna emócia, ktorá nebola nenávisťou. Ale predovšetkým chcel znova žiť. Ginny bola ten človek, pre ktorú bol čímkoľvek a to ju robilo neobyčajnou. Stávalo sa to viac než len jej využívaním, teraz ju ochraňoval.

Kráčajúc ku gauču sa pozeral na tú malú postavu. Načiahol sa prstami, ktoré boli roky odumreté,  a pohladil jej tvár. Možno to nebolo všetko, čo chcel urobiť, ale bolo to niečo. Pripútalo ho to k svetu živých. S nádejou, že jej to ukáže všetko, čo cítil. Ten strach a zmätenie, ktoré v ňom vyvolávala, boli ohromujúce a chcel, aby sa s ním o ne podelila. Už viacej nechcel byť osamelý, ale nechcel sa podeliť o svoj osud.

"Nechystám sa ísť do prdele, Ginny," jemne zašeptal, plne si uvedomujúc, že to je po prvý raz, kedy použil jej meno. "V skutočnosti sa chystám urobiť úplný opak." Pohyboval prstami pomaly nadol jej tvárou a naklonil ju tak, aby sa na neho pozerala.

"Nazval si ma Ginny," povedala v miernom šoku.

"Na teba dobrý postreh," zamrmlal skôr než sa sklonil a pobozkal ju pevne na ústa.

Ako dieťa a mladíkovi chcenie bolo niečo, čo Dracovi nikdy nechýbalo. Chcel všetko, čo nemohol mať a nakoniec to mal svojím vlastným spôsobom. Len neskôr v živote sa mu rozvidnelo, že možno existuje niečo viac než len branie. S tým na mysli sa naučil pravidlá zvádzania a tvrdej práce. Tá prvá obeť jeho novonájdeného šarmu bola Pansy Parkinsonová, ale to bolo príliš ľahké, pretože ona sa nemohla dočkať vliezť s ním do postele. Draco sa tiež naučil niečo o morálke a načúvaniu svojho svedomia namiesto toho, aby ho vyblokoval. Vina bola teraz jeho súčasťou; to bolo niečo, čo definovalo bariéru medzi ním a jeho otcom. Takže, keď mu Narcissa navrhla manželstvo ako nový životný štýl, rozhodol sa uchádzať sa o ruku Pansy. Nemiloval ju; bol príliš chladný, aby miloval. Bolo to skôr vedomím urobiť správnu vec a poprieť to, ako ho svet označkoval. S čím nepočítal, bola jeho vina za klamanie Pansy tesne predtým ako sa dostal k oltáru. Zdrhol odtiaľ ako zbitý pes s chvostom medzi nohami.

Po tomto vstúpilo do jeho života veľa žien, ale žiadna z nich nič neznamenala. Pravdepodobne by si nespomenul na všetky ich mená. Pre neho to bolo len sexuálne povyrazenie si a spôsob, ako sa dostať od jedného dňa k ďalšiemu. Iba keď predstieral svoju smrť, ubral. Ľudia predpokladali, že ženy boli jeho slabosťou a čiastočne mali pravdu. Neboli to ženy samotné, čo bolo jeho slabosťou, ale to, aké city v ňom dokázali vyvolať. Draco sa bál otupenosti z osamelosti a snažil sa jej uniknúť sexom. Pravda bola, že vôbec nikdy nebol zamilovaný do niekoho tak, ako to bývalo vo filmoch či knihách.

Ale niečo na Virgínii Weasleyovej bolo iné. Nútila ho porušovať jeho vlastné pravidlá a nebol si istý, že jej to môže niekedy odpustiť. Jeden nevinný pohľad, namierený na neho, z jej obrovských hnedých očí stačil, aby ho poslal na okraj. Bolo by také ľahké vziať si, čo od nej chcel, ale niečo ho zadržiavalo späť; morálka. Bolo by morálne skazené vziať si dievča, ktoré bolo stále zamilované do Harryho Pottera. Bolo by chybné využiť jej naivitu. Bola by chyba dovoliť, aby začal byť priťahovaný nejakou ženou. Ale všetko toto bolo zbytočné, keď sa jej prsty zovreli na jeho límci a stiahli ho k sebe dole. Prekvapilo ho to množstvo sily, ktoré v sebe mala. V jeho očiach bola porcelánová bábika, ktorá sa ľahko rozbije. Ale napriek tomuto výzoru bol teraz rozkročený nad tými malými dievčenskými bokmi, jeho pery uzamknuté vo vášnivom bozku s jej perami.

Celkovo bola neuveriteľná žena. Možno to bolo tým, ako s ním manipulovala bez toho, aby si to vôbec uvedomovala. Draco zistil, že sa musí namáhať, aby veci nezašli príliš ďaleko. Nechal jednu ruku hladiť jej líce a druhú položil na jej nahú pokožku. Zdalo sa, že má pod tým svetrom na sebe veľa vrstiev, ale bol príliš zaneprázdnený, aby o tom viacej premýšľal. Vedomie, že čoskoro bude musieť prestať skúmať jej ústa a dych robili jeho činy ešte zúrivejšími. Pomaly sa odtiahol od toho živočíšneho bozku a pozeral sa na jej tvár. Jej oči boli voľne zatvorené a na jej perách bol chabý úsmev. V tichu izby jediné, čo sa dalo počuť, bol ich znovuzískavané dýchanie.

Teraz, viac než predtým, vyzerala Ginny ako padnutý anjel.

"Hmmm... " Pomaly začal rukou prechádzať nadol jej telom. "Sme divokí, však?"

"Choď do prdele," zamrmlala Ginny s hravým tónom v hlase.

"Teraz," začal pri plnom vedomí, že bude ľutovať toto rozhodnutie, "uspokoj moju zvedavosť. Čo by si urobila, keby sem práve teraz vošiel Potter a zistil, že sa rozvaľuješ pod jeho najhorším nepriateľom?"

Ginny otvorila oči a trochu sa zamračila. Bola vnímavejšia, než Draco najprv odhadoval a pomyslel si, že ho možno skúšala. Ticho, ktoré predstavovalo jej odpoveď, bolo presne to, čo čakal. Chcel ju prinútiť premýšľať o tom, čo robila a všetkých dôsledkoch. Iste si potom uvedomí, čo je v jej vlastnom záujme. Už viacej nezáležalo na tom, čo Draco cítil, už roky nezáležalo. Všetko to bolo o tom uistiť sa, aby boli ostatní ľudia šťastní a v bezpečí. To sa stalo zmyslom jeho života, ale on to neznášal. Chcel byť ten arogantný protiva z čias svojho detstva. Chcel kričať ako pavián, keď nebolo po jeho. Hoci sa jeho vonkajšia vrstva zmenila, Draco stále pociťoval zlomyseľnosť k iným ľuďom. Zvlášť k Potterovi. Hoci tam bolo viac než len školská rivalita. Bola tu Ginny a to pomyslenie na neho, s jeho rukami na nej, ho nútilo chcieť zvracať.

"Dobre... Skúsme ďalšiu otázku. Čo by si povedala, keby sem vošla tvoja mama, keď si v náručí muža s pochybnými zámermi?" naliehal. "Alebo keby práve teraz vošiel Ron a začal vybíjať zo mňa živú dušu? Pomohla by si jemu alebo mne? A čo ak..."

"Prečo toto robíš?" potichu sa spýtala Ginny, jej oči vytrénované v hľadaní klamstva.

"Musíš o tomto premýšľať," zašepkal, keď metodicky obkresľoval kruhy okolo gombíka na bruchu. "Som nebezpečný muž a nikto ma nemá rád."

"Ja ťa mám rada..." Ginny pustila jeho košeľu a olemovala jeho tvár svojimi rukami. "To sa práve teraz nepočíta?"

"Nemala by si ma mať rada! V tom je ten vtip. Tvoji priatelia majú správne názory tým, že ma z duše nenávidia. Spravil som im v škole zo života peklo a dokonca ani tam to neskončilo."

"Takže chceš, aby som ťa nenávidela, pretože ťa nenávidia moji priatelia?" povedala s pohľadom do jeho očí. Stále sa zdala hľadať nejaký druh emócie. Buď to alebo hľadala odpoveď na nejakú otázku. Draco si nehol istý, ale ten intenzívny pohľad ho začínal znervózňovať. Bude ju musieť prinútiť, aby ho nenávidela.

"Vieš, ako veľa ľuďom som ublížil, Ginny? Uvedomuješ si, čo som zač? Zabíjal som ľudí bez akejkoľvek ľútosti. Zapredal som svoju dušu samotnému diablovi kvôli tomu, aby som v šestnástich potešil svojho otca. Na mojej ruke je znamenie, ktoré ma kontrolovalo po dobu, čo sa zdá rokmi. Ja nie som človek, Ginny, som netvor a čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie." Nemalo to vyznieť v takom ostrom sykote, v akom znelo, ale nemohol si pomôcť. Draco sa nenávidel za tie veci, ktoré v minulosti urobil, ale nič ho nemalo zastaviť pred jeho cieľom. Jediný spôsob ako ochrániť Ginny bolo postarať sa, aby ho nenávidela dosť na to, aby zabudla na to, že mu chce pomôcť.

"Ty mi klameš, Draco," zašepkala potichu. "Viem, že klameš."

Odtlačil sa od nej, postavil sa a pozrel sa na ňu. "Mysli si čo chceš, všetky tieto veci som urobil. Nemal som nikdy na teba naliehať, aby si mi pomohla. Je mi to naozaj ľúto. Nečakaj, že ma znova uvidíš."

A s tým zmizol, zanechajúc za sebou jeho jediné záchranné lano.  Zničujúci žiaľ lomcoval jeho telom.