Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 9

Je po všetkom ale bolesť vo vnútri môjho srdca stále žije

A kto bude ten, ku komu sa budeš dnes v noci túliť namiesto mňa?

A kde si teraz, teraz, keď ťa potrebujem?

Slzy stekajú po mojom vankúši hocikedy, keď odídeš

Vyplačem rieku, ktorá bude o chvíľu tvojím oceánom

Ale nikdy si ma nevidel na dne

V slovách môjho zlomeného srdca

Je to len cit, ktorý ma premáha

Lapená v bolesti, stratená v mojej tuši

Iba ak sa nevrátiš domov

Príď ku mne domov, zlatko

Vieš, že mi na tomto svete nezostal nikto, kto by ma pevne podržal

Asi vieš, že mi na tomto svete nezostal nikto, kto by ma pobozkal na dobrú noc

Na dobrú noc, dobrú noc

Destiny’s Child – Emotion

Preklad: http://www.supermusic.sk

Typický britský zimný deň začal temne a bezútešne. Nebolo tam zaguľatené slnko rozpúšťajúce nočné mory sveta. Neexistovali šťastní ľudia vychádzajúci k svojim autám, ktorí sa nemohli dočkať práce. Bol tam len špinavý nádych chladného vzduchu. Niekto by povedal, že v porovnaní so slnečným ránom bolo škaredo. Ale iní, ktorí by sa na svet okolo nich pozreli za hranicou púhych zmyslov, by spoznali pravdu. Mohla byť krutá zima, ale to, ako sa tráva preplietala zamrznutými kopami, bolo jednoducho jedinečné. Kráčanie po zamrznutej pôde uvoľňovalo uspokojivé chrapčanie, ktoré mohlo priniesť úsmev na tú najstaršiu z tvári. Teplo ľudského dychu chladlo vo vzduchu a formovalo sa do dymovej podoby draka. Zima bola okúzľujúce miesto, kde sa čokoľvek mohlo stať skutočným.

Bol to takýto deň, do ktorého sa Ginny prebudila a nebola ním úplne nadšená. Pravdu povediac bola riadne naštvaná všeobecne na celý svet. Jej myseľ sa krútila od konšpiračných myšlienok na pritĺkanie istej časti tela istej osoby klincami na stenu. Nepatrný krutý úsmev pohrával na jej perách, keď sa pretočila a zvažovala ako presne sa pomstí. Normálne nebolo Ginninou prirodzenosťou chovať sa tak bláznivo, ale na Dracovi Malfoyovi bolo niečo, čo ju do šialenstva privádzalo. Vždy bol v jej myšlienkach a nedávno ju strápnil tým najhorším možným spôsobom. Teraz prahla po jeho krvi a súčasne chcela jeho telo.

Skrútila sa do pevného klbka, pritiahla si prikrývky ešte tuhšie okolo seba a nechala presiaknuť to teplo do svojich kostí. Záhaľčivé rána boli základom pre ženu, ktorá chcela dotiahnuť do konca deň ničnerobenia. Komukoľvek inému to znelo ako bláznovstvo, ale pre Ginny to bolo pravidlo. Niektorí ľudia nechápali, aké v skutočnosti bolo ťažké celý deň nič nerobiť! Zabralo to čas a sebaovládanie, brala ohľad na všetko, čo mala a potrebovala na niekoľko dní. Odpočívanie bolo určite na programe dňa. Nebudú žiadne ďalšie myšlienky na prácu, rodinu, Harryho či Draca.

Problém s týmto pravidlom bol, že nebola schopná prestať na neho myslieť. Pri pokuse dostať ho zo svojej hlavy ho prestala volať inak ako ´on´. Videla v nejakom mukelskom programe, že ak používate mená, potom to robíte osobným. Takže Ginny nemala v pláne použiť jeho meno pokiaľ nebude musieť. Ale to sa nemalo za žiadnych okolností stať. Ten program predpovedal aj toto. Podľa všetkého muži mali monopol na myšlienky ženy a toto samotné bol ďalší dôvod na to ich nenávidieť. Pre rozumnú myseľ to bolo úplne hlúpe, ale pre tie milióny žien, ktoré to sledovali, to bola pravda až do trpkého konca.

Pomaly sa posadila a odtrhla si preč vlasy z tváre, kam sa prilepili. Zastonanie vyšlo z jej pier pri tom znecitlivení jej pravého líca. Vďaka jednému pohľadu do zrkadla pri posteli bola Ginny odmenená srdce lámajúcim pohľadom na svoju tvár. Predklonila sa a uškrnula sa na ten výhľad, čo zbadala. Nielenže mala odtlačky od vankúša vyryté do ružového mäsa jej tváre, ale vyrážka v tvare Everestu bol umiestnená priamo uprostred jej čela. Nahlas zakliala, rúhajúc sa k akémukoľvek bohovi, ktorý mal odvahu načúvať jej v jej spálni. Prečo, keď konečne opustíte peklo dospievania, stále ste prenasledovaní vyrážkami?

Ginny nemala dosť času, aby o veci viacej premýšľala, pretože sa náhle z nižších hlbín domu ozval rinčiaci zvuk. Ďalší vzdych unikol z jej pier a tak rýchlo ako mohla, aby nespadla, vyskočila z postele. Schmatla fialový župan, ktorý odhodila noc predtým a natiahla si ho na obrovské tričko Kudleyovských kanónov a bežala dole schodmi. Problém v tom robiť to tak rýchlo bol v tom, že keď sa dostala na predposledný schod, spadla dozadu a zvyšok sa kĺzala. Pristála na spodku schodov s buchnutím a trhnutím. Ten deň sa postupne stával horším a horším a napriek jej bolesti stále zvonil telefón.

"Do kelu," zamrmlala, keď sa postavila. S jednou rukou pevne na spodku svojej chrbtice popadla ten telefón a priložila si ho k uchu. Okamžite poznala volajúceho. Len jediný človek mohol použiť mukelské zariadenie a pýtať sa stále dokola, či funguje skôr než ho zdvihla. "Ahoj, mami."

"Ach! Ginny, zlatko! Toto funguje? Povedala som Arthurovi, že by bolo ľahšie poslať sovu, ale trval na tom, že je to treba vyskúšať... a nuž, naozaj viem, ako miluješ mukelské modernosti, drahá..." Bol to ten hlas Molly Weasleyovej, do ktorého sa nebolo možné zamiešať. Bez toho, aby musela niečo povedať, Ginny okamžite vedela, že tento hovor znamená povinnosti. "...vieš, čo sa tvojmu otcovi páči, drahá. Vždy chce preskúmať mukelský svet; osobne ho nepovažujem za príťažlivý. Mimochodom drahá, ako sa máš?"

"Ach, vieš... dobre," povedala Ginny, keď jej oči prešli k malému zrkadlu oproti nej na chodbe.

"Áno, áno. Nuž, dnes chcem robiť ovocný koláč s tvarohom a ja s otcom by sme boli radi, keby si prišla a pridala sa k nám. Ron mi vravel, že s Harrym prechádzate búrlivým obdobím, čo je strašná smola, miláčik."

"Nie je to búrlivé obdobie, mami. Rozišli sme sa. Povedala som ti to pred pár týždňami!" odsekla ostro.

"Nuž, vieš, aká si, Ginny, vždy meníš názor z jednej minúty na druhú," trvala na svojom Molly. "Aj tak ťa tu čakáme okolo dvanástej. Dobre?"

"Ja nemôžem..."

"A prečo prepánakráľa nie? Zdá sa, že už viacej nemáš na svoju drahú starú mamu čas! Si presne ako chlapci..." Z druhého konca linky sa ozvalo hlasité a zvučné potiahnutie nosom. Brloh nebol rovnaký, odkedy všetky Mollyne deti odišli svojou vlastnou cestou a Ginny vedela, čo to spôsobuje jej matke. Molly často volala neskoro v noci, pretože nemohla zaspať bez toho, aby vedela, že jej "deti" sú v bezpečí. Ginny tiež vedela, že zo strany jej matky to bolo obľúbené vyvolanie viny a zakaždým zabralo."

"Dobre," povedala Ginny jemne, kým v zrkadle civela na miesto na čele. "Uvidíme sa o dvanástej."

"Vedela som, že ťa uvidím, drahá. Jedlo pre dušu je to, čo potrebuješ! Potom sa uvidíme!" A s tým sa hovor prerušil, zanechajúc Ginny osamotenú s jej myšlienkami na to, ako zakryť tú vyrážku, ktorá bola na jej čele ako neónová reklama.

***

"Čo to máš na sebe?"

To bola veľmi dobrá otázka, pomyslela si Ginny. Jej výber oblečenie nebolo celkom ľahké urobiť. Predovšetkým sa musela zakryť tá vyrážka, čo samo o sebe bol ohromný výkon. Pokúsila sa ju zakryť akože rukou, ale došla k záveru, že to nebude fungovať. Potom si uviazala letnú šálu okolo hlavy na štýl Ramba. To by jej verejnému poníženiu len pridalo. Takže sa Ginny rozhodla pokúsiť sa zakryť ju vrstvou make-upu. Nanešťastie, ten jediný krycí, čo mala, mal tmavý odtieň a keď si ho dala na bledú pokožku, to miesto bolo ešte väčšmi viditeľné. V šialenom besnení ho zotrela a jej čelo nabralo prekliaty odtieň ružovej, ktorá ju prakticky odsúdila k slzám.

V jej svete si drastické časy vyžadujú drastické opatrenia a to bolo to, čo mala v úmysle urobiť. Vzala útokom spálňu, roztvorila prudko šatník a vytiahla odtiaľ škaredú čiernu pletenú vlnenú čiapku. Kúpila si ju pred niekoľkými rokmi, keď prechádzala svojou hippie fázou. Keďže bol šikmého strihu, perfektne sa jej hodila na hlavu, so šiltom znižujúcim sa nad jej čelom a končiacim tesne nad očami. Mala klapky na uši, ktoré sa vtedy dávali dole a uväzovali pod bradou. Namiesto tradičnej bambuľky na vrchu čiapky, mala vrkoč z hustej čiernej vlny. Celkovo to bola dokonalá čiapka, pretože zakrývala tú vyrážku.

Keď sa na ňu pozerala, pripomenulo jej to ten deň, keď si ju pred tými všetkými rokmi kúpila. Bol nenormálne teplý zimný deň a s Harrym už chodili niekoľko mesiacov. Zobral ju v Londýne do malého mukelského obchodu s oblečením a keď ju prvý raz uvidela, zamilovala sa do nej. Harry jej ju s úsmevom kúpil, dokonca napriek tomu, že vedela, že si myslí, že je škaredá. Hoci teraz si ona uvedomovala, že je škaredá. Jediný dôvod, prečo si ju nechala, bolo, že jej pripomínala Harryho. Hoci myšlienky na toto boli zatlačené do ríše minulosti.

Ginny si nasadila čiapku pevne na hlavu a zastrčila dnu všetky vlasy, okrem jedinej červenej kučery pred jej tvárou. Teraz jediné, čo musela urobiť, bolo nájsť oblečenie, ktoré by sedelo k tej čiapke. Prehrabala sa cez všetky svoje šaty a nakoniec vytiahla dlhú čiernu sukňu a čierny sveter s výstrihom, ktorý bol o štyri čísla väčší. Natiahla si to a prezerala sa v zrkadle, a potom pridajúc šál, sa premiestnila do jej skutočného domova. Do Brlohu.

Po príchode bola konfrontovaná touto otázkou a výrazom hrôzy na tvári Molly Weasleyovej. Vždy sa považovala za dobre oblečenú, ale musela súhlasiť so svojou matkou. Čo to mala na sebe? Bolo úžasné, čo dokáže urobiť jedna vyrážka.

"To je môj nový look, mami."

"Ach, dobre. Myslím, že to je naozaj tvoje rozhodnutie... si dosť stará, aby si sa o seba postarala." To, ako to povedala, prinútilo Ginny v duchu si povzdychnúť. Bolo to vyjadrené skôr spôsobom otázky, čo znamenalo, že Molly pochybovala o dcériných schopnostiach postarať sa sama o seba. "Nuž, koláč je na stole. Tvoj otec musel ísť na ministerstvo, takže si to len ty a ja."

Ginny sa posadila za stôl a pozrela sa na tanier pred sebou. Väčšinu času si priala, aby bola znova doma, znova s niekým, kto by sa o ňu staral. Chýbal jej ten zhon života klanu Weasleyovcov a hoci sa snažila, aby jej dom bol viacej ako domov, nedalo sa to porovnať. Ivy Cottage (Brečtanová chalúpka), jej malý domček, jej pripadal ako domov jedine vtedy, keď tam bola jej rodina alebo Harry. Nezdalo sa, že sa niektorá z týchto vecí znova udeje, takže dávala prednosť zahrabať sa v toľkej práci, ako bolo možné. Ale keď teraz sedela tu, cítila, že ju premáha túžba byť znova tým naivným dospievajúcim dievčaťom. Vtedy to nebolo také komplikované, pomyslela si.

"Takže drahá," začala Molly, keď si vzala tanier k stolu, "čo sa deje?"

"Nič sa nedeje, mami. Ja mám len teraz obrovské množstvo práce," povedala s chabým úsmevom. Bolo ťažké snažiť sa byť statočná pred osobou, ktorá ju poznala najlepšie na celom svete. Tá vždy mala spôsob ako nazrieť priamo cez tú masku. "Vôbec nič."

"Pozri, viem, že je to lož, Virgínia Weasleyová," odvetila vážne Molly. "Po prvé, máš na sebe tú hroznú čiapku, ktorú si už roky nemala. Potom to skleslé držanie tela a fakt, že viem, že Harry chce, aby si s ním šla do Číny."

"Ako to vieš?" spýtala sa v úprimnom prekvapení. Bola si poriadne istá, že nepovedala svojej matke o Harryho návrhu. Vtedy si myslela, že matkinou reakciou bude plač alebo bude predpokladať, že s ním chce utiecť. To by ju mohlo zaviesť v jej predstavivosti len dvoma smermi. Molly by to buď považovala za neuveriteľne romantické alebo by nenávidela Harryho za to, že ju o to požiadal.

"Hermiona mi to povedala, keď tu bola s tvojím bratom," riekla Molly so slabým šibalským úsmevom. "Zdá sa, že dosť dobre začínajú vychádzať."

Ginny sa trochu usmiala. "Vždy som vedela, že sa Hermione páči Ron rovnako, ako sa ona páči jemu."

"Ach, nie drahá!" vykríkla Molly. "Hermiona tu bola s Georgeom, nie s Ronom. Zdanlivo pracujú kvôli nej na kúzle, ktoré by mohla použiť, aby chytila Draca Malfoya, ale ja som im na to neskočila ani na chvíľku. Boli hore v jeho starej izbe príliš krátko na to, aké to malo byť komplikované kúzlo."

Ginny si uvedomila, že jej trochu poklesla sánka. Za posledných pár týždňov sa svet okolo nej začal rozpadať. Prišla o priateľa, mala nadbytok práce, spadla do túžby po Dracovi Malfoyovi, musela sa zmieriť s celou kopou kecov od rôznych ľudí a teraz tá romanca, o ktorej si vždy myslela, že sa stane, sa nestane. Ach a na vrchol k tomu všetkému mala na čele vyrážku. Všetko bolo také surrealistické. Ako mohli byť spolu Hermiona a George? Duševný obraz ich dvoch v posteli vyvolal u Ginny triašku a zvraštila nos.

"Rozhodne nechcem hovoriť o ich milostných životoch. Chcem vedieť, čo sa chystáš povedať Harrymu, keď sa vráti po tvoju odpoveď," povedala Molly a prerušila akékoľvek myšlienky, ktoré v tom čase Ginny mala.

"Nie, samozrejme. Nevzdám sa svojej práce a neopustím svoju rodinu kvôli mužovi, ktorého v prvom rade vôbec nenapadlo požiadať ma o to. Bolo treba, aby som ho odmietla, aby uvidel svetlo a naozaj sa ma spýtal! On sa dokonca nechce ani viazať, mami. Čo ak to všetko pôjde zle, kým budem tam vonku a ja zostanem sama, aby som sa o seba postarala?! Takže tá odpoveď, nech je trucovitá... možno... je nie."

"Nuž, ak si si istá. Vieš, že ťa nechcem vidieť odísť, ale chcem, aby si bola šťastná. Takže ak ťa urobí šťastnou, potom sa ťa nechystám zastaviť pred tým, aby sa ti splnilo." Povedala pomaly Molly, s malým smutným úsmevom.

"Nie som si istá, že ma dokáže ešte viacej urobiť šťastnou. Bola som na neho taká nahnevaná za to, čo urobil a tak veľmi som dúfala, že zmení názor... potom keď to urobil, nič som necítila. Necítila som vzrušenie ani radosť... Bolo to také nesprávne," zašepkala Ginny, keď sa pozerala do svojho lona.

"Ginny," potichu riekla Molly, "je v poriadku zmeniť srdce. Zmena nie jej vždy zlá vec, vieš? Občas nás to robí silnejšími a dáva nám to niečo nové. Niečo oveľa väčšie než to, čo sme mali."

Ginny sa pomaly pozrela nahor a zvažovala všetko, čo sa v poslednej dobe stalo. Keď ju pobozkal Harry, bolo to slabé a skoro nudné. Ale keď ju pobozkal Draco, bolo to vzrušujúce a nebezpečné. Chcela viac a pripísala to všetko faktu, že to bolo kvôli tomu, že ho nemohla mať. Vraví sa, že tráva je vždy zelenšia na druhej strane. On ju nemiloval tak, ako ju miloval Harry.

"Mami... myslím, že som asi zamilovaná do niekoho iného. Aspoň mi to tak pripadá," riekla Ginny pomaly a s premýšľavým zamračením.

"Ach?" s úsmevom odvetila Molly. "Poznám ho?"

Pokrútila hlavou a pozrela sa vážne na svoju matku. "Nie som si istá, či ho poznám ja, mami. Myslela som si, že poznám, ale zmýšľala som o ňom zle... ale potom znova vstúpil do môjho života a ja nemôžem prestať na neho myslieť. Stelesňuje pre mňa všetko zlé, a predsa chcem, aby bol pre mňa dobrý."

"On cíti to isté k tebe?"

"Neviem. Pobozkal ma, ale potom mi povedal, že by ma nemal už nikdy znova pobozkať. Myslím, že mi len vyhovel."

"Možno nevyhovel, Ginny. Možno si myslí to isté, čo ty. Možno si myslí, že si pre neho príliš dobrá, aby ťa mal," povedala Molly s chápavým pohľadom, ktorý zväčšil Ginninu zvedavosť. Znelo to skoro, ako keby Molly presne vedela, čo sa deje v jej živote.

"Ale on mi nemôže nič ponúknuť, pretože nič nemá. Čoskoro bude mŕtvy a ja ho nikdy znova neuvidím..." riekla skoro pre seba, "rovnako ako Harryho."

"Je v poriadku zamilovať sa do nesprávnych ľudí, drahá. Niekedy si nemôžeme pomôcť. Myslím tým, že keď som stretla tvojho otca, vedela som, že nebude ten typ muža, ktorého som hľadala ako manžela, ale dostal sa mi pod kožu. Možno bol v tom čase omyl, ale teraz dokonale sedí. Nenájdeš každý deň lásku svojho života."

"Tebe by sa nepáčil. V skutočnosti by si ho asi nenávidela a rovnako by ho nenávideli ostatní."

"Moja matka nenávidela Arthura, ale ja som vedela, že bez neho nedokážem žiť. Ty len musíš urobiť to, čo je pre teba najlepšie a vykašľať sa na to, čo si myslia ostatní. Len pretože si my myslíme, že je to nesprávne, neznamená to, že máme pravdu."

Ginny sa pozrela na svoju matku a zvažovala všetko, čím si musela prejsť. Molly Weasleyová urobila to, po čom ona sama vždy túžila. Našla lásku svojho života, získala rodinu a starala sa o ňu najlepšie ako vedela. Možno toto nebola dokonalosť v každom ohľade, ale záležalo na tom?

"Ale je preč. Ako ho nájdem?" riekla potichu Ginny.

"Si aurorský výskumník, drahá! Dokážeš nájsť čokoľvek, čo chceš. Ak budeš takto uvažovať, budeš čoskoro schopná nájsť jeho a svoj prípad." Povedala Molly s ďalším vševediacim pohľadom.

"Môj prípad?"

"Prečo nie, samozrejme! Draca Malfoya nemôže byť také ťažké nájsť. Len sa musíš porozhliadnuť v dave a toho muža nájdeš."

"Mami...?" spýtavo riekla Ginny. Nebola si celkom istá, čo jej matka naznačovala, ale v každom ohľade to znelo poriadne trefne. Mohla vedieť, že objektom túžby jej dcéry bol Malfoy? Nie... to bolo nemožné. Na druhej strane to zo všetkých uvedených faktov bolo pravdepodobné. Poznala ju najlepšie...

Molly vstala zo stoličky s úsmevom a magicky sa zjavil malý hnedý balíček. "Teraz, drahá, tu je polovica tvarového koláča," riekla, keď ho podávala Ginny. "Nezabudni, že ho nemáš nechať dlho v trúbe, inak sa vysuší. Ach a ak sa chceš zbaviť tej vyrážky, ja by som použila jednoduché kúzlo. Nech robím, čo robím, nedokážem pochopiť, prečo si to ešte neurobila?"

Ginny sa zmätene zamračila, ale postavila sa a zobrala ten balíček. Bola záhada, ako jej matka všetky tieto veci vedela. Možno bola médium... alebo prípad pre psychiatra. V jej hlave to bola ťažká voľba. Zasmiala sa v duchu a tuho svoju matku objala spolu s bozkom na líce.

Akosi sa problémy zdali o toľko ľahšie, keď sa chystala premiestniť domov.

***

Cena mlieka možno nebola tou najzaujímavejšou témou rozhovorov v modernom svete, ale Ginny sa domnievala, že by mala byť. Možno keby sa o cene mlieka diskutovalo viacej, potom by na svete bolo menej útrap. Bol to hlúpy nápad, ale keď kráčala po tej malej mukelskej ceste, nemohla si pomôcť, aby o tom nepremýšľala. Mukelský svet mohol byť taký nudný v porovnaní so svetom mágie. Na druhej strane dokázal byť tragickejší než si kedy dokázala predstaviť a keď zabočila na rohu ulice, stalo sa to ešte jasnejšie.

Taška s mliekom skoro zarachotila k zemi, keď zbadala dav ľudí postávajúcich okolo domčeka oproti jej vlastnému. Jej oči okamžite zaleteli k jej vlastnému malému domu a jej prvé obavy boli, že jej mačka možno nie je v bezpečí. Ale pomaly jej začalo svitať, že ten problém nebol s Ivy Cottage, ale s Holly Cottage, ktorý stál oproti a trochu doľava od jej domu. Zdalo sa, že plamene vlajú z horných poschodí malej budovy a škridlicová strecha, ktorú mal, chránila pred rozšírením. Ginny si nebola celkom istá, čo si myslieť. Srdce jej bilo rýchlejšie a mala nutkanie schmatnúť prútik a všetko to zlepšiť. Ale nemohla, bolo to pravidlo.

Ďalšie požiarnické auto revalo za rohom, tá modrá z jeho svetiel prerezávala mdlú oblohu. Voda už striekala do horných okien a Ginny nemohla dovidieť na koniec ohňa a vody.  Pohla sa vpred a obzrela sa po zhromaždených ľuďoch. Niektorí plakali a pocit hrôzy začal presakovať do jej žalúdka. Niečo sa na tom nezdalo byť v poriadku. Potom jej to došlo; myšlienka, že keby možno v ten deň bola doma, toto by sa možno nestalo. Že by bola možno schopná zavolať záchranku rýchlejšie a zastaviť ten oheň. Potom ju napadla ďalšia hnusná myšlienka. Čo keby toto nebola mukelská situácia? Bola jediná magická bytosť žijúca na tejto malej ulici. Zrýchlila tempo.

"Čo sa stalo?" pýtala sa pani Johanssonová Harriet z pošty.

"Naozaj neviem! Ja som sa... prechádzala... a začula som ten krik... keď som sa pozrela nahor, som si istá, že som mohla vidieť zelenú... ale potom tam boli plamene. Tak veľa plameňov..." riekla Harriet hlasom, ktorý ukazoval jej smútok a šok.

Ginny na toto zmrzla. Zelená... jej žalúdok urobil salto a pokúsila sa zadržať ten odporný pocit, že sa cez ňu prevalí. To nemohlo byť možné? Ron a Hermiona ju varovali, že by sa mohla stať terčom, ale ona to nikdy nepovažovala za pravdivé. Strážila svoj dom s kúzlami a zaklínadlami, ale tie by nikdy nestačili na temnú mágiu. Vôbec nikdy ju nepremýšľala nad tým, že by sa k nej nejako mohli dostať. Znova sa svet zdal surrealistickým. Rýchlo sa otočila a vbehla do svojho domu, zatresknúc za sebou vchodové dvere.

Mala pocit, že sa svet vymyká spod kontroly, keď treskla chrbtom o dvere a klesla k zemi. Jemne položila mlieko na podlahu a prikryla si tvár rukami. Plecia sa jej začali pomaly triasť, keď jej slzy začali stekať dolu tvárou. Bola jej chyba, že sa toto stalo. Zničila niekoho domov a pravdepodobne ich zabila tým, že myslela príliš sama na seba. Zastonanie uniklo z jej pier, keď medzi slzami bojovala o vzduch.

"Virgínia?"

Ginny sa pozrela nahor na týčiacu sa postavu Draca. Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla, než sa vytiahla na nohy a hodila sa mu okolo krku. Keď schovala hlavu do ohybu jeho krku, došlo jej, že je niečo čudne. Jeho ruky ju tesne objímali okolo pásu a bola tam neurčitá vôňa... benzínu.