Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Basket Case

32: Všetko vedie k jednému

Basket Case
Vložené: Jimmi - 15.07. 2022 Téma: Basket Case
Jimmi nám napísal:

Basket Case

Názov: Prípad na odpis

Autor: Va Vonne

Preklad: Jimmi


Z rýchlika, ale akože vážne. 

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola tridsaťjeden:

Všetko vedie k jednému

 

Draco Malfoy si vydýchol, čo mal byť podľa neho konečný vzdych úľavy.

Netušil však, čo všetko - všetko - sa v priebehu dvadsiatich minút pokazí.

Hypotetické hodiny okolo neho tikali, nepočuteľne pre jeho uši a nepozorovane v jeho hlave plnej naivity. Odbíjali ubúdajúce chvíle, ktoré zostávali jeho pokoju; devätnásť minút. Osemnásť.

Vôbec si nevšimol, že to prichádza. Nie, namiesto toho bol Draco Malfoy príliš zaujatý balením, ktoré zostalo na ňom, len čo sa vrátil do izby, ktorá mu kedysi v Hobbsovom ústave patrila. Ešte sa ani nestihol prezliecť, dokonca sa ani nepohol. Sedel na okraji tvrdého matraca, hlavu mal v dlaniach, než sa jediným rýchlym pohybom, ktorý mu rozbúchal srdce a navalil hlavu, zahľadel na miestnosť pred sebou. Bolo to naposledy, čo Draco kedy uvidí interiér Hobbsa, napriek tomu, na čom predtým trval doktor Bowen. Draco to vedel - vedel, že odteraz sa bude snažiť. Hermiona, uvedomil si, mu dala ďalšiu šancu na vykúpenie. A jediné, čo chcel, bolo opäť ju vidieť.

Sedemnásť minút. Sedemnásť minút a on si stále myslel, že všetko bude v poriadku. A v skutočnosti mal len čiastočne pravdu; Voldemorta nevidel už celé hodiny, necítil chlad jeho ľadového dychu v zátylku už takmer celú večnosť. Dokonca sa mu zdalo zvláštne, že sa k nemu zakráda úsvit nového šťastnejšieho veku. Nikdy sa nepovažoval za skutočne schopného dostať sa až do tohto bodu. A predsa nemohol poprieť prirodzené opojenie, ktoré sa ho zmocnilo už len pri pohľade na kôpku oblečenia na posteli. Šestnásť minút.

Bolo to zvláštne, ale na noci, ktoré strávil práve v tejto izbe, ani veľmi nemyslel. Nemyslel ani na tie príšerné nočné mory, do ktorých sa uprostred noci budil. Namiesto toho uvažoval o dobre, ktoré sa prepletalo v spleti všetkého toho škaredého. Pomyslel si na Hermionu a žalúdok mu urobil premet. Pomyslel na začiatok, na to, ako našiel tú hlúpu vysielačku uprostred ulice po prechádzke s Goylom z krčmy domov. Myslel na to, ako stál na moste, pripravený o všetko prísť. Pätnásť minút. Pätnásť skurvených minút a celý svet, ktorý si konečne poskladal, sa opäť zrúti.

Ešte pred všetkými tými mesiacmi, keď stál na moste, si bol istý, že by to dokázal. Keby chcel, dokázal by to všetko ukončiť jediným skokom. Ale bola to Hermiona, ktorá ho zachránila, bola to Hermiona, ktorá mu pomohla. A teraz bol v bode, ktorý znamenal nový začiatok. Draco Malfoy sa zhlboka nadýchol a tiež to považoval za nádych úľavy. Toto bolo, samozrejme, to, čo si myslel, že vždy chcel. Toto bolo, samozrejme, to, o čo sa usiloval od samého začiatku. Toto bolo, samozrejme, to, čo sa za štrnásť minút úplne zvrtne.

Ešte o tom nevedel, ale všetko to balenie a príprava pôjdu do hája. Všetko. Jeho biele  ruky, ktoré pred ním skladali oblečenie, pracovali bez skutočného účelu. Ukladal jeden rukáv cez druhý, opatrne ich vkladal do otvoreného kufra, ktorý spočíval na jeho žalostnom matraci. Ani sa necítil prenasledovaný touto miestnosťou, dokonca ani necítil nepríjemný pocit zo stien, ktoré naňho stále nakúkali. Tentoraz to bol úplne nový pocit; pocit osvieženia a cesty k novému začiatku. Nemusel vôbec na túto izbu myslieť; o pár minút sa mal vrátiť domov. Plánoval sa stretnúť s Hermionu v lese za domom, plánoval si ľahnúť vedľa nej do trávy. A dlhoval jej to, dlhoval jej tak hrozne veľa. A nikdy by nečakal, že bude Hermione Jean Grangerovej niekedy niečo dlžný, ale teraz jej dlhoval všetko.

Rozmýšľal, čo by si jeho staré ja myslelo o tejto chvíli, keby vedelo, že sa blíži. Rozmýšľal, či by skočil z mosta rýchlejšie, keby vtedy vedel, čo ho čaká v budúcnosti. Pretože to bola Hermiona Grangerová, do riti - Hermiona Grangerová, ktorú trápil v škole, ktorej zubom sa posmieval. Bola to humusáčka, priateľka Harryho Pottera a Rona Weasleyho. Bola všetkým, proti čomu sa kedy stál. Ale teraz to bolo iné. Teraz to bolo také iné, pretože našla vysielačku, pretože mu pomohla nezblázniť sa, pretože mu zachránila život nie raz, ale dvakrát.

Trinásť minút. Bol taký nevšímavý, že ani nepočul, ako hodiny tikajú. Dvanásť minút. Jedenásť minút. Desať.

O desať minút Draco Malfoy spochybní každú jednu vec, o ktorej bol doteraz presvedčený. Ale práve teraz na to nemyslel. To, na čo myslel, bola noc, keď ho Hermiona zatiahla k sebe domov. Vtedy bol opitý a bľabotal na ňu hlasom, ktorý bol zúfalý a patetický. Spal u nej na zemi, zobudil sa pri šálke čaju a nevyspatej Hermione, ktorá vyzerala zaujato a, pravda, trochu nahnevane. V tom čase jej dal pekelne zabrať. Presvedčil ju, že sa uprostred dažďa chystá sám odísť, prešiel cez smaragdový trávnik na jej dvore a zmizol v kríkov za ním.

Keď sa s ňou po niekoľkých týždňoch pomeril, ocitli sa pri jazere za jeho domom. Zastihla ho vo vode, plávajúceho na chrbte, a on jej povedal, že sa chce utopiť. Skočila za ním. A potom, keď ju upokojil, pozreli sa na hviezdy a on sa po prvý raz dokázal uvoľniť. Rozprával jej o živote, ktorý prežil na panstve, rozprával jej o telách, o pohreboch, o všetkom. Vedela o tom všetkom, o každom detaile, a on si bol istý, že sa ho vtedy chystá opustiť. Prekvapilo ho, že zostala, prekvapilo ho dokonca aj to, keď mu objala ramená a tak nežne pritisla svoje pery na jeho. A on si spomenul, ako sa odtisol s pocitom tepla, ktorý necítil už bohvie odkedy. Cítil sa správne a zvláštne. Podarilo sa jej ho vystrašiť a rozjasniť súčasne. Deväť minút.

Draco Malfoy si nikdy nemyslel, že sa zamiluje. Draco Malfoy nikdy nemiloval nikoho okrem seba, a to mohol priznať bez väčšej hanby. Pretože, pravdupovediac, okrem matky a otca toho Draco Malfoy nikdy nemal veľa okrem pozemského majetku. A teraz bolo zvláštne milovať niekoho takého ako miloval on. Dodávalo mu to nový pocit odhodlania, pocit sily a možných schopností. A všetko, ako si vtedy myslel, sa nakoniec podarilo... či nie? Všetko sa podarilo a on sa konečne mohol vrátiť domov. Osem minút.

Voldemorta nevidel už niekoľko dní, nepočul ani škrípavý zvuk Nagini. A rozhodne to vyzeralo tak, že svet pre Dracovu kedysi búrlivú existenciu nadobudol úplne nový zmysel. Kúsky sa pozbierali, Draco sa pohol ďalej. A nemohol si pomôcť, ale musel sa posadiť. Zmocnil sa ho úplne nový pocit ohromenia. Toto bolo ono, toto bol koniec tej časti jeho života, ktorú tak veľmi neznášal. Možno sa mu život časom zapáči tak, ako sa mu zapáčila Hermiona. Možno časom už nikdy nebude myslieť na Temného pána, na panstvo ani na Bitku. Sedem minút.

Draco sedel na okraji postele a rukou si prechádzal po svetlých vlasoch. Ihlu od liekov proti bolesti mal stále zabodnutú v predlaktí, ale Malfoy v nej našiel zvláštny pokoj, o ktorom si bol istý, že nie je od drog, ktoré mu kedysi prúdili v tele. A omámený očakávaním si oprel hlavu dozadu a uprene hľadel do stropu. Po perách mu prešiel ľahký úsmev a z hrdla sa mu vydral malý kašeľ jediného šťastného vzlyku. Doktor Bowen a jeho tvrdenia o návrate Draca Malfoya ho nezaujímali. Časom mu to ukáže... časom bude vzdialenou spomienkou a Draco si tým bol istý. Šesť minút.

Nebol si vedomý, že kdesi v sterilne bielom ústave našli na chladnej dlážke cieľ nohy niekoho nového. Netušil ani to, že sa tie kroky kĺzali po dlážke, divoko sa pohybovali po miestnosti, v ktorej sa nachádzal ich majiteľ. Dnešná noc bola tá pravá. Dnešná noc bola tou nocou, pretože to tak muselo byť. Majiteľ krokov si tým bol taký istý. A hoci bol od Dracovej izby v nemocnici vzdialený obzvlášť ďaleko, vytrvalo si razil cestu k dverám. Draco to možno nepredpokladal, ale nový muž  určite áno. Očakával, že to príde, vedel to už celé mesiace.

Všetkých varoval a oni ho za to považovali za blázna. Skončil kvôli tomu v zasranom blázinci. A možno sa vo svojich predpovediach predtým mýlil, ale tentoraz - tentoraz si bol absolútne istý. Vedel to hneď, ako ju uvidel. Tú peknú sestričku s tým malým zlým leskom v oku. Prišla do jeho izby, keď spal, a on jej tvár vídaval vo svojich víziách. Bola preňho bez mena, ale na tom nezáležalo. V okamihu, keď sa nahla dopredu, dal do pohybu svoj plán. Jeho prsty sa rýchlo vynorili. Lačne ju zovrel a vrhol sa po nič netušiacom prútiku v jej ruke. Bojovali spolu niekoľko minút, ale nakoniec zvíťazil. Vo svojich víziách vždy vyhral.

A tak v tichu novo prerobeného azylu tajomný muž zašepkal: "Avada Kedavra," a iskra v jej malých očkách navždy zhasla. Vypustil zo seba vzlyk zúfalstva; netrpela, ale muselo sa to stať. Jedným krokom pomaly prekročil jej chudé a mŕtve telo predtým, ako sa vydal za svojím neodvratným osudom. Dracovi Malfoyovi zostávalo asi päť minút, aby si vychutnal svoju radosť, keď natiahol ruku ku kľučke dverí a jednoducho ňou pootočil.

A celý ten čas si Draco Malfoy myslel, že bude taký šťastný.

Štyri minúty. Štyri minúty a utekajúci šialenec sa dostal na chodbu Hobbsa. Všetko bolo vyleštené a nové. Všetko bolo upravené a prerobené. Nikto si nevšímal pacientov, nikto si nevšímal jeho pohybujúci sa tieň. A hoci videl, ako sa táto chvíľa odohráva miliónkrát vo svojej hlave, naozaj nečakal, že sa to stane tak ľahko. A predsa ho čosi prinútilo ísť dopredu. Bez problémov sa prešmykol okolo izieb ostatných odsúdených spoluväzňov, no tí ho sledovali s vydesenými tvárami, prosili o pomoc, prosili o jednoduchú a ľahkú cestu von.

On však zostal ticho zamyslený, nespúšťal oči z koridoru a rozširujúcej sa chodby pred sebou. Nedokázal vidieť izbu, ktorá patrila Dracovi Malfoyovi, ale jeho sny mu ukázali, kde sa nachádza. A vedel, že je niekde na konci chodby, vedel, že dvere budú odomknuté a že chlapec bude ležať na posteli. Musel to všetko ukončiť a musel to ukončiť dnes v noci. Pretože ak to neurobí, nastane koniec sveta. Ak by to neurobil, jeho život by sa skončil, vesmír by sa rozpadol na chaos a oheň by zapálil jeho zrak.

Dostal dar. Dar zbaviť vesmír odpadu, zla, nepotrebného.

Dostal dar a plánoval ho použiť práve dnes v noci. Nazývali ho bláznom, šialencom - počkajte, kým ho uvidia, keď vráti svetu pokoj a zbaví ho všetkého zla. Počkajte, kým uvidia, čo ich čaká.

Draco Malfoy si ľahol na matrac a zavrel oči. Nezáležalo mu na mužoch, ktorí ho zbili v krčme, ani na predchádzajúcich terapeutických sedeniach s Elaine Galerovou. To všetko už bola minulosť a čoskoro to bude len drobná komplikácia. Goyle mal pravdu, mohol to zvládnuť a on to mal plne v úmysle. Malfoy nechal bosé nohy visieť z kraja postele. Voľnou rukou si prešiel prstami po hrubej jazve, ktorá sa mu tiahla po koži na krku.

Mal veľa jaziev - jeho telo nimi bolo posiate -, ale táto bola možno najväčšia zo všetkých. Bola to jedna z tých, ktoré nemohol ľahko skryť pod oblečením bez šálu, jedna z tých, na ktoré by sa v budúcnosti mohli pýtať jeho mladší príbuzní. Ale niečo na tom, že sa jej teraz dotkol, ho nebolelo. Niečo v tom, že je tam, ho podivne posilňovalo a cítil sa zvláštne spokojný. Prežil toto obdobie svojho života, prežil to najhoršie. A hoci to boli nepochybne tie najhoršie roky v celom jeho živote, pociťoval ohromnú hrdosť.

Zmenil sa vďaka tomu všetkému, stal sa lepším. Už nebol synom smrťožrúta ani nasledovníkom najobávanejšieho človeka v celom čarodejníckom svete. Už nebol malou úbohou rekvizitou, ktorú využívala jeho teta, Pettigrew a Fenrir. Preč boli dni kliatob a prekliatí, preč boli dni izolácie v žalároch. Toto bolo iné, nové, svieže. Toto bol, samozrejme, Draco Malfoy v úplne inom svetle. Nebol jeho otcom, nebol jeho tetou. Nebol smrťožrútom, vrahom ani prekliatym šialencom. A pravda bola taká, že vlastne ani nevedel, čím je, no v jeho nejednoznačnosti nebol strach. Nebol ničím a bol niečím. Mal Hermionu a svoj život. A na tú dobu to bolo všetko, čo potreboval.

Tri minúty. Nepokojné kroky sa ozývali bližšie, neohrabané od predávkovania liekmi na spanie, ktorými ho nemocničný personál upokojoval. Ale tento muž bol húževnatý, tento muž to dokázal vydržať. Tri minúty a nebude to on, kto bude spať, ale niekto iný; niekto zaspí a nikdy, nikdy sa neprebudí.

A roztrasený muž teraz vzlykal, triasol sa od očakávania a strachu a obáv. Toto bol koniec a on to vedel. Toto bolo ono a on sa bál, ale musel to urobiť. A jeho výkriky sa odrážali od čerstvo vymaľovaných stien, zneli mu v hlave a robilo sa mu zle od nevoľnosti a hrôzy. V bielej uniforme vyzeral zvláštne čistý, zápästia mal zjazvené drsnými líniami po spútaní. A vlasy mu na hlave trčali na všetky strany, špinavé od potu, ktorý mu stekal po bledej tvári a miešal sa so slanou vodou, čo mu vytekala z očí.

A Draco Malfoy bol taký pokojný, taký vyrovnaný, taký dôverčivý. Povolil ostražitosť a to naozaj nemal robiť. Dal si načas, aby sa upokojil, keď mal naozaj bez váhania odísť. Ale všetko sa malo stať tak, ako sa stalo, a vzlykajúci muž to od začiatku vedel. Ten muž sa vliekol pozdĺž stien, opieral sa o ne, keď sa približoval. Zostávali dve minúty a on mohol vidieť dvere, ktoré patrili dvadsaťdvaročnému Luciusovmu synovi. Jeho zoslabnuté telo sa nakláňalo k stene Hobbsovho ústavu a špinilo svieže biele steny smrkaním, potom a krvou odporne vyzerajúcej sestry, ktorú len pred chvíľou dorazil.

Volal sa Leroy Beevis a pred týmto Draca Malfoya varoval.

Ešte jedna minúta.

Jedna jediná zostávajúca minúta. Potom ešte šesťdesiat sekúnd, potom päťdesiatdeväť.

Leroyove ruky tlačili jeho telo po chodbe, oči mal zahmlené uslzenými škvrnami, ktoré mu úplne blokovali zrak. Nevidel nič iné okrem dverí a dverí samotných. A vietor ho tlačil dopredu, prinášal ho späť k Dracovi, ktorý bol taký dokonale naivný. Päťdesiatosem.

A Hobbs bol taký tichý, taký pokojný a krištáľovo čistý. Všetko bolo tak verne v jeho prospech, všetko bolo také konkrétne a presné. Vietor z polootvoreného okna na konci chodby Leroyovi šepkal a pobádal ho, aby sa v noci pohol vpred. Štuchal ho na krku, nútil ho, aby mu na pokožke predlaktia pokrytého vyrážkou vstávali chĺpky. Keď Voldemort odišiel, svet sa zbavil diabla, ale Leory Beevis vedel... že démoni ešte stále existujú.

Vietor ho olízal po chrbte, oblizol mu ucho, chytil ho za ruku. V hlave počul vlastné myšlienky tak hlasno, že ich bolo možno aj počuť. "Zbav svet démonov. Zbav svet odpadu." Päťdesiatsedem sekúnd, päťdesiatšesť. Päťdesiatpäť.

Zostávalo ešte päťdesiatštyri sekúnd a Leroy Beevis sa priblížil. Videl biele dvere, ktoré naňho čakali, a vedel, že priamo za nimi leží muž, ktorého túžil vidieť. Ale Draco Malfoy bol stále vo svojom vlastnom malom svete. Neuvedomoval si, že ubiehajúce okamihy sú rozhodujúce, nepočul výkrik spanikáreného sveta okolo seba. Päťdesiattri. Ako sa čas navíjal smerom nadol, Draco Malfoy sa zamyslel nad jazvou na svojom krku a zdvihol z nej pevnú ruku. Oči mal stále zatvorené, ale upokojil si hruď a upravil dych. Chcel objať svoju matku a poďakovať sa otcovi. Chcel už nikdy v živote nevidieť pohár alkoholu. Chcel sa navždy cítiť taký šťastný a optimistický, ako sa cítil v tejto chvíli, a nikdy, nikdy nechcel, aby sa ten pocit skončil.

Päťdesiatdva. Päťdesiat jedna. Päťdesiat.

Leroy Beevis stál so skleslými ramenami a medzi prstami mu trčal prútik zosnulej sestry. Napäl stisk, pozrel na dvere, sledoval, ako sa zväčšujú, ako sa skracuje vzdialenosť medzi ním a samotnou prednou časťou. Teraz sa potácal, ale vzlyky mu spôsobovali bolesť. Nedokázal dýchať, nedokázal v sebe nájsť silu na prípadné zomknutie telesnej konštrukcie. Štyridsaťdeväť, štyridsaťosem, štyridsaťsedem.

A bola pravda, že to chcel. Áno, chcel to - chcel to viac než čokoľvek na svete. Leroy Beevis chcel vidieť, ako z bielej priezračnej tváre Draca Malfoya vyprchá svetlo. Chcel vidieť, ako mu z vrcholu hlavy vyteká husté množstvo lepkavej, horúcej krvi a mieša sa so svetlými blond vlasmi. Chcel počuť chlapcov krik a škrek. A hoci to už počul v snoch, nikdy sa tak veľmi nepripravil na noc očividnej skutočnosti. Nikdy si nepredstavoval, že sa bude tak báť, že bude mať taký strach, že sa bude snažiť vstúpiť. A ruky mal také spotené, že takmer upustil prútik, ktorý nebol jeho vlastný. Jeho postoj bol taký zhrbený, že sa na dlážke pod ním takmer pošmykol. Štyridsaťšesť.

Šialencovi išlo všetko pomaly. Jeho myseľ bežala opatrne, zrak mu osvetľoval len niektoré aspekty reality. Videl mihotanie skiel okien na spálňach ostatných pacientov, sledoval ich tváre, ako ho sledujú, pretkané zvedavosťou. Všetko to robil pre nich, všetko pre ich bezpečnosť a svoju vlastnú. Draco Malfoy bol samotným zlom, ktoré sužovalo čarodejnícky svet. On a jeho otec, jeho matka a ten Gregory Goyle. A keď Dracov plameň uhasí, Leroy si bol istý, že čarodejnícky svet pochopí chybu svojho konania. Nechať Draca odísť z ústavu bolo len komplikáciou, ale jeho smrť im prinesie záchvev novej nádeje. Štyridsaťpäť.

Smrť Draca Malfoya zrodí smrť aj ostatných chorých. Prišli by si po Luciusa a Narcissu, hádal Lerory. Vyviedli by ich z ich domu a zabili by ich skôr, než by sa niekomu inému niečo stalo. A potom by si prišli aj po Gregoryho Goyla. A ich telá by nepochovali - ach nie. Namiesto toho by ich nahádzali jedného na druhého a ich mŕtvoly by spálili. Leroy sa triasol od samej hrôzy, ale musel Draca Malfoya zabiť a musel tomu šialenstvu urobiť koniec. Štyridsaťštyri.

Pri blížiacich sa krokoch k dverám Leroy zvažoval možnosť, že ho svet bude stále považovať za šialenca. Uvedomoval si skutočnosť, že ak by si vzájomne nerozumeli, nechali by ho v Hobbse, už nikdy v živote by neuzrel svetlo sveta. Bolo to však riziko, ktoré bol ochotný podstúpiť, riziko, ktoré bol viac než ochotný podstúpiť. Štyridsaťtri. Štyridsaťdva. Štyridsaťjeden. Ďalších tridsať sekúnd a hodiny jednoducho odbíjali. Počul to, cítil to. Tik, tik, tik.

A pretože Leroy nebol úplný blázon, uvedomoval si, že je viac ako pravdepodobné, že jeho sen o sláve a uznaní nepríde rýchlo. Vždy sa nájdu takí, ktorí budú smútiť za zlým. Vždy sa nájdu takí, ktorí budú trvať na tom, že je blázon. Možno teda strávi večnosť u Hobbsa, ale aspoň vedel, že je v bezpečí. Dvadsaťdeväť.

Zostávalo dvadsaťosem sekúnd a Leroy fyzicky počul, ako mu srdce bije v hrudi. Teraz dvadsaťsedem a bol si istý, že sa prakticky drápe von. Leroyovi bolo jedno, čo s ním potom urobia. Robil to pre vyššie dobro, robil to pre každú jednu tvár, ktorá naňho hľadela cez okienko. Ale teraz bol tak blízko, že si to takmer vedel predstaviť. Teraz bol tak blízko, že si to takmer dokázal skutočne nakresliť. Bola to takmer realita, bolo to takmer uchopiteľné. Zadržal dych, živelne sa dusil vzlykmi. Dvadsaťšesť, dvadsaťpäť.

V tmavej izbe, ktorú Draco zvykol nazývať svojou, si Malfoy prehrabol vlasy rukami. Skĺzol si dlaňami po tvári a nechal lakte zdvihnuté vo vzduchu. Ignoroval šklbnutie hadičky s liekmi, ktorú mal pripevnenú na ruke. Teraz ho to netrápilo. Dvadsaťštyri.

Draco sa s rukami zakrývajúcimi jeho tvár nadýchol. Cítil, ako mu spánkami preteká nával života, a takmer úplne ho to oslabilo jasom. Neuvedomoval si, že mu zostáva asi dvadsaťtri sekúnd, ale namiesto toho myslel na slobodu a príležitosť. Keď mu zostávalo dvadsaťdva sekúnd, myslel na to, že sa pohne, že sa pohne ďalej a že sa posunie vyššie. Ešte dvadsaťjeden sekúnd a myslel na život v okamihu, keď úplne opustí Hobbsa; zasmial sa aj pri pomyslení na to, že sa bude musieť vysporiadať s Hermioniným prekliatym kocúrom Krivonožkou. Bol príliš šťastný, príliš pripravený, príliš nevedomý. Zostávalo mu už len dvadsať sekúnd.

Devätnásť, osemnásť, sedemnásť, šestnásť, pätnásť; všetko teraz prebiehalo príliš rýchlo a Leroy Beevis to cítil. Takmer sa dostal k dverám, zostával mu ešte asi jeden krok, ale nebol si istý, či to dokáže. Napriek tomu sa k tomu pobádal, nastavil nohu dopredu, aby jeho postoj vyšiel úspešne a správne. Nasal obrovské množstvo zatuchnutého vzduchu, bosou nohou pristál na dlážke a s pokrčenými ramenami a pevným stiskom sa postavil pred Dracovo izbu pripomínajúcu väzenie.

"Zostáva štrnásť sekúnd," povedal do prasknutých dverí drsným šepotom, o ktorom vedel, že ho Draco nemôže počuť. "Trinásť. Dvanásť. Jedenásť." Rozmýšľal, čo by chlapec urobil, keby to vedel - rozmýšľal, aké kroky by podnikol, keby vedel, že mu zostáva už len desať sekúnd.

Ale toto bol bod jeho vízie, na ktorom Leory vždy skončil. Nič sa nikdy nepretiahlo dlhšie ako do tohto bodu. Vždy to bolo rovnaké, videl sa tam stáť strnulého pred dverami. Počul Malfoyov ťažký dych, ako ticho čaká. Potom sa scéna rozplynula. Cítil teplo ohňa, videl plamene, ako pred ním stúpajú, ale nič viac. Vždy sa zobudil. Deväť sekúnd.

Zostávalo osem sekúnd a Leroy Beevis zdvihol roztrasenú ruku a roztiahol prsty. Potom ich rozpäl po kľučke dverí nič netušiacej chlapcovej izby.

Zostávalo sedem sekúnd a on sa naposledy nadýchol predpripraveného dychu.

Šesť sekúnd; ešte stále sa triasol umierajúcim zvukom svojich vzlykov, ale o to viac bol na to pripravený.

Päť. Leroy vystrel plecia a naposledy sa obzrel po nemocničnej chodbe.

Vzduch bol čistý, všetko bolo také, ako si pamätal. Videl, že nikto nepredstavuje hrozbu, nikto ani nevedel, že je tam. Osamelosť mu prišla ako ubezpečenie dôvery a s jej nástupom sa cítil o niečo pokojnejší. Štyri.

Nič sa nevymykalo z miery. Všetko bolo dokonalé. Všetko bolo tak, ako má byť. Tri.

Leroy Beevis si konečne napravil stisk. Zadržal dych a zdvihol prútik nahor. Neozbrojený Draco Malfoy naozaj nemal šancu. A ostávali ešte dve sekundy.

V hlbokej noci Leory vykročil vpred. Otvoril dvere Malfoyovej izby a pozrel naňho v tme. Nevydal ani hlások, ani v najmenšom nevyrušil chlapca na posteli. Videl Malfoya s rukami na tvári a s nohami vyloženými pred seba. Videl dlhú hadičku, ako pumpuje lieky do chlapcovho pomliaždeného tela, a využil to ako svoju výhodu.

V tichosti zovrel prútik, keď urobil posledný krok vpred. Myslel na Draca Malfoya, na jeho pohreb a na jeho mŕtvolu šesť stôp hlboko pod zemou. Myslel na rozbité telá, plamene a peklo. Vedel, že Draco Malfoy sa tam čoskoro dostane. Dovolil, aby jeho telom otriasli zimomriavky, a sledoval, ako sa Dracova hruď dvíha a klesá. Beevis sa pohol dopredu, aj ďalší krok, a pripravil sa na zabíjanie.

Jedna.

 

21391

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 32: Všetko vedie k jednému Od: zuzule - 25.07. 2022
A doprdele...

Re: 32: Všetko vedie k jednému Od: Octavie - 21.07. 2022
Krásná kapitola, jako z filmu, který je dobře sestrihany. Přišla mi, jako by ji psal někdo jiný. Jsem napnuta jak ksandy. Díky!

Re: 32: Všetko vedie k jednému Od: Lupina - 17.07. 2022
Hele, on to ten Leroy myslel dobře. Cítil Voldemorta a chtěl svět zbavit jeho přítomnosti. A protože je to blázen, tak vedlejší ztráty byly povoleny. A Hobbsův ústav potřebuje kontrolu jako sůl, když Leroyovi bylo dovoleno zavraždit personál. Vím, že špatné konce bys nepřekládala, ale teď je to sakra napjaté. A Leroy navíc odpočítává Dracovy poslední minuty... Díky, Jimmi.

Re: 32: Všetko vedie k jednému Od: luisakralickova - 15.07. 2022
No tedy, to je mučení. Díky za další nálož adrenalinu.

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )30.07. 2022Epilóg: Tu sme všetci šialení
Va Vonne: ( Jimmi )25.07. 202235. Som kvôli tomu blázon?
Va Vonne: ( Jimmi )24.07. 202234. Peklo
Va Vonne: ( Jimmi )18.07. 202233. Celý svet v plameňoch
Va Vonne: ( Jimmi )15.07. 202232: Všetko vedie k jednému
Va Vonne: ( Jimmi )12.07. 202231. Čo mohlo byť únikom
Va Vonne: ( Jimmi )11.07. 202230. Bláznov smiech
Va Vonne: ( Jimmi )10.07. 202229. Zlaté pole 2/2
Va Vonne: ( Jimmi )08.07. 202229. Zlaté pole 1/2
Va Vonne: ( Jimmi )06.07. 202228: Žiť stabilne
Va Vonne: ( Jimmi )05.07. 202227. Pojednávanie a chyba
Va Vonne: ( Jimmi )01.07. 202226. Po rozpade
Va Vonne: ( Jimmi )30.06. 202225. Démoni
Va Vonne: ( Jimmi )24.06. 202224. A znova späť
Va Vonne: ( Jimmi )20.06. 202223. Skús nedýchať
Va Vonne: ( Jimmi )10.06. 202222. Vitajte v džungli
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 2022Kapitola 21. Aký zvláštny svet
Va Vonne: ( Jimmi )23.05. 202220. Tri hodiny ráno
Va Vonne: ( Jimmi )22.05. 202219. Sladkobôľny súcit
Va Vonne: ( Jimmi )17.05. 202218. Boli sme vojaci
Va Vonne: ( Jimmi )11.03. 202217. Charmless
Va Vonne: ( Jimmi )28.02. 202216. Opätovné stretnutie
Va Vonne: ( Jimmi )25.02. 202215. Očakávanie neočakávaného
Va Vonne: ( Jimmi )08.02. 202214. Vreštiacia kanvica
Va Vonne: ( Jimmi )01.02. 202213. Handrová bábika
Va Vonne: ( Jimmi )15.01. 202212. Opakujúca sa nočná mora
Va Vonne: ( Jimmi )04.01. 202211. Muž v rohu
Va Vonne: ( Jimmi )29.11. 202110. Slabosť
Va Vonne: ( Jimmi )22.11. 202109. Za dobrotu na žobrotu
Va Vonne: ( Jimmi )19.11. 202108: Kde straší
Va Vonne: ( Jimmi )15.11. 202107: Šialenec
Va Vonne: ( Jimmi )12.11. 202106. Záblesk delíria
Va Vonne: ( Jimmi )03.11. 202105. Klamár, klamár
Va Vonne: ( Jimmi )01.11. 202104. Tretia kapitola: Pomaly sa zdvíhať
Va Vonne: ( Jimmi )28.09. 202103. Kapitola druhá: Všetci šialení muži
Va Vonne: ( Jimmi )20.09. 202102. Kapitola prvá: Z uličiek a alejí
Va Vonne: ( Jimmi )30.05. 202101. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )26.05. 2021Úvod k poviedke