Preklady fanfiction Harryho Pottera

Harry Potter a proroctvo troch

Kapitola sedemnásť

Palác

Budova parlamentu, inak známa ako Westminsterský palác, stojí na mieste, kde dal Eduard Vyznávač v prvej polovici jedenásteho storočia postaviť pôvodný palác. V roku 1547 sa kráľovská rezidencia presťahovala do paláca Whitehall, ale lordi naďalej zasadali vo Westminsteri, zatiaľ čo poslanci sa schádzali v kaplnke svätého Štefana. Od týchto prvých čias je Westminsterský palác sídlom anglického parlamentu...

Zápalná bomba zničila Dolnú snemovňu v roku 1941. V roku 1950 bola dokončená rekonštrukcia pôvodného Barryho návrhu budovy, ktorý bol prevzatý z kaplnky svätého Štefana, starého miesta stretnutí komún. Usporiadanie sedadiel v dome pripomína chórové lavice, členovia kabinetu sedia na predných laviciach, zatiaľ čo opoziční starší členovia sedia priamo oproti. Vzdialenosť medzi lavicami vyznačená na podlahe červenými čiarami je presne dva meče dlhá a jednu stopu od seba. Poslanci nesmú tieto čiary prekročiť, čím sa zabezpečuje poriadok v rozpravách.

~ Snemovne parlamentu

#/#/#

„No, nebolo to príjemné?“

Usmievajúca sa profesorka Arabella Figgová sa rozžiarila po veľkej miestnosti na viac ako tri desiatky študentov siedmeho ročníka, z ktorých takmer všetci na ňu uprene hľadeli. „Bola by si taká milá a pozbierala pergameny?“ povedala Mandy Brocklehurstovej, ktorá sedela v prvom rade. Mandy vstala a začala sa predierať radmi lavíc, berúc od spolužiakov krútiace sa pergameny. „Milujem prekvapivé kvízy, však?“ spýtala sa ich profesorka triedy rečnícky, ostrosť v jej hlase Harry spoznal.

Určite jej chýba televízia, ku ktorej by mala sarkastické poznámky.

Asi v dvoch tretinách cesty späť sedel Harry s Ronom a Hermionou; s uspokojením pozrel na svoj pergamen. Kvíz o kliatbach preňho nebol dôvodom na paniku. Ak sa v niečom vyznal, tak to boli kliatby, bolestivé kliatby a vyhýbanie sa bolesti z nich, hoci to už nejaký čas nemusel robiť. Naposledy to potreboval vtedy, keď ho popálili. Prehltol a snažil sa nemyslieť na úbohú Fleur v nemocnici svätého Munga. Bola veľmi čudná, keď ju navštívil. Akoby chcela, aby jej odpustil, že mu ublížila, lebo čaká dieťa. Nemal jej to za zlé. Obviňoval Rogera Daviesa. A trochu aj Draca Malfoya, hoci zo všetkých vecí, ktoré Malfoy urobil, to Harryho nerozrušilo najviac.

Videl, ako Malfoy podáva Mandy pergamen, a na chvíľu sa stretol s jeho pohľadom, kým sa odvrátil. Harry zistil, prečo s nimi Draco Malfoy a Mariah Kirknerová ráno nebehali; namiesto toho, aby s ostatnými obišli metlobalové ihrisko, bežali po ceste do Rokville, čo najďalej mohli zájsť a pritom zostať na území Rokfortu. Zistil to celkom náhodou, keď bol mimoriadne unavený po práci na eseji o elixíroch, ktorá sa natiahla do neskorej noci; dal pokyn Ronovi, aby povedal ostatným, že príde asi o dvadsať minút. Takto odchádzal zo vstupnej siene na metlobalové ihrisko dosť neskoro na to, aby ich videl na rokvillskej ceste, ako bežia späť k hradu, ale boli ešte dobrých päť či desať minút od neho. Nevedel, či si ho všimli, keď stál na schodoch pred hradom, skôr než obišiel ihrisko.

Malfoy sa opieral na stoličke, akoby Harryho usilovne ignoroval; otočil sa, aby niečo povedal Crabbemu a Goylovi, ktorým dal povolenie, aby ho opäť sprevádzali. Na chvíľu sa prilepili na Blaisea Zabiniho, čo Zabiniho mrzelo. Zabini nevyzeral sklamaný, že sa zbavil dvoch zavalitých chlapcov. Neďaleko však bol ďalší chrabromilčan, ktorého Malfoy ťažšie ignoroval.

Neville Longbottom podal Mandy svoj pergamen a nervózne si hrýzol pery, akoby sa ho každú chvíľu chystal vytrhnúť. Veľmi rýchlo však bolo neskoro; Mandy ho strčila k svojej rastúcej hromade a prešla k pár bifľomorčanom, ktorí zvykli sedieť spolu. Harry videl, ako sa Malfoyovi pri pohľade na Nevilla skrivila tvár do úplného odporu, a bol si istý, že sa pred ním skloní, no prekvapilo ho, že Neville namiesto toho zdvihol hlavu a usmial sa ako slniečko na Malfoya, ktorého zamračenie ešte zosilnelo. Zrazu Harry pod šatami počul Sandyho hlas.

„Drak bude konfrontovať Záhradníka.“

 Zazvonilo na obed a takmer štyridsať tínedžerov sa hlučne rozbehlo k východu, čo Harrymu znemožnilo opýtať sa jej, či má ďalšie informácie, a zároveň spôsobilo, že pri dverách do triedy sa okamžite vytvorila zápcha. Harry videl lákavú cestu, ktorou by sa mohol predrať cez dav, ale držal sa vzadu s Ronom a Hermionou, čiastočne preto, lebo Hermiona sa vyhýbala Parvati a Lavender, plus Parvatinej sestre Padme, ktoré boli priamo pred nimi. Harry sa zamračil. Aký zmätok sa z ich siedmeho ročníka vykľul. Spomenul si, ako im Moody po útoku na Tri metly povedal, že sú všetci členmi jednej školy, zjednotení, že si budú vždy navzájom pomáhať. Bol rád, že starý Auror nie je v škole a nevidí, ako roztrieštenými sa chrabromilčania siedmeho ročníka stali.

Keď sa konečne dostali na chodbu, bolo to more čiernych habitov, pretože na chodbu sa nahrnuli aj študenti z Kúziel a Transfigurácie. Harry cítil, ako ho početné telá míňajú; Ron a Hermiona sa opäť pohybovali dosť pokorne a on sa ich neodvážil nechať osamote. Ron ho prosil, aby to nerobil; vždy, keď sa Hermione podarilo dostať Rona osamote, začala argumentovať tým, že je jeho priateľka a on sa s ňou nemôže rozísť. Neskúšala to, keď bol nablízku Harry alebo iní ľudia, takže Ron vyžadoval, aby bol Harry stále s nimi. Harryho to čoraz viac unavovalo.

Ostatní študenti sa náhle zastavili; pred nimi stála pevná stena tiel a Harry sa zamračil na Rona a Hermionu a premýšľal, čo sa deje. Nemusel sa dlho čudovať, keď tichý šum davu preťal lakonický ťahavý hlas:

„Pozrime sa, čo v tebe je, Longbottom. Ten pamäťový elixír už neužívaš. Môžem ti zaručiť, že to nebude ako vtedy, keď si potrápil Pottera. Nie že by som si to neužil.“

Harry presne vedel, o čom Sandy hovorila. Harry, Ron a Hermiona sa predierali davom, ktorý nechal voľný priestor s priemerom asi desať metrov, kde proti sebe stáli Draco Malfoy a Neville Longbottom s vytasenými prútikmi. Neville sa na Malfoya zamračil, už to nebol ten malý chlapec, ktorý v prvom ročníku stratil svoju ropuchu v Rokfortskom exprese. Harryho prekvapilo, ako veľmi sa podobá na svojho otca, hoci tam videl aj Gemmu Longbottomovú.

Neville a Draco okolo seba bojovne krúžili, keď dav začal byť hlučnejší. Na okraji kruhu Seamus Finnigan zavolal: „Vytri s ním podlahu, Nev!“

Niekoľko ďalších študentov hlučne súhlasilo a Dean dodal: „Budeš ľutovať, Malfoy!“

Hermiona sa netrpezlivo zamračila. „Neville!“ zvolala rozhorčene. „Čo si myslíš, že robíš? A ty, Malfoy, veď si prefekt! Obaja okamžite prestaňte!“

Zdalo sa, že Neville ignoruje všetkých - Hermionu aj podporovateľov. Crabbe a Goyle zavrčali na Malfoyovu podporu, ale ten ignoroval aj svojich niekdajších priateľov. Draco Malfoy a Neville Longbottom sa nepozerali na nikoho iného, len na seba navzájom, pomaly krúžili a v rukách s bielymi kĺbmi zvierali prútiky. Harrymu sa postavili chĺpky na zátylku a vo vzduchu zapraskalo, ako sa rozrušením Draca a Nevilla zvýšila úroveň okolitej mágie. Uvažoval, či sa jeden z nich nechystá čarovať bez prútika.

„Čo to má znamenať, Malfoy?“ Neville napokon povedal cez zaťaté zuby, hoci Harry počul, ako sa mu mierne chveje hlas.

„O čo si, do čerta, myslíš, že ide? O Ginny, ty idiot!“ Malfoy si odpľul a pomaly krúžil presne rovnakou rýchlosťou ako Neville. Harry videl, ako Neville prehltol.

„A čo je s Ginny? Toto je verejné miesto; si si istý, že sa chceš zaoberať tým, že si pre ňu nebol dostatočný muž?“

Harry bol šokovaný; z Nevillových úst to znelo tak zvláštne. Premýšľal o dôsledky Nevillových slov. Nie, určite nie...

Draco Malfoy bol slepý od zlosti. „Tracheo suo passus...“ začal bez varovania a namieril prútik Nevillovi na krk.

„Expelliarmus!“ zakričal Harry zakričal a namieril prútik na Malfoya, ktorého cúvlo späť do davu, jeho prútik sa vzniesol do vzduchu a padol do čakajúcej Harryho ruky. Hermiona vedľa neho si úľavou vydýchla. Otočil sa k nej. „Chceš sa postarať o fakultné body, Hermiona?“

Prikývla a pozrela na Malfoya a Nevilla. „Ďakujem ti, Harry. Ale najprv-“ Rozhliadla sa po zhromaždených študentoch. „Rozchod! Skôr než začnem odoberať fakultné body každému, kto ostane zízať!“ varovala. Všade okolo nich sa  rozliehalo šuchotanie nôh, až vo vysokej, ozvenou sa rozliehajúcej chodbe zostali len Harry, Ron, Hermiona, Malfoy a Neville.

Malfoy stál opretý o stenu a pozeral na Nevilla a Harryho. Neville mal v očiach opäť zvláštny pohľad.

„Čo sa deje, Malfoy? Nechceš ísť do súboja bez divákov?“ spýtal sa Neville.

Odpovedal mu zazretím, po ktorom nasledovalo: „Zdá sa, že nemám ani svoj prútik, Longbottom. Ale či už prútik alebo nie, ak sa dozviem, že ste sa s Ginny muchľovali, tak mi pomôž...“

Neville sa zasmial. „Povedala mi, že to tak budeš vnímať.“ Harry sa nemohol ubrániť dojmu, že Neville sa bojí viac, ako dáva najavo. Desilo ho, že mal veľmi blízko k tomu, aby sa pridal k Malfoyovi proti Nevillovi, dvaja proti jednému, a keď Malfoya odzbrojil, musel pozbierať všetku svoju sebakontrolu (plus si pripomenúť, že je hlavný prefekt).

Malfoy pokrútil hlavou. „Neuverím, že by sa znížila tak hlboko. Nie s tebou. Potterovi by som uveril; aby bola s tebou, to by bolo ako nazvať noc dňom a fialovú zelenou. Je to nesprávne.“

Neville sa usmial. „Potom si myslím, že by sme ťa nemali pozývať dnes popoludní do Astronomickej veže na malú šou...“

Malfoy bol zrazu tým najmenším Nevillovým problémom. Ron prešiel cez chodbu a zdvihol Nevilla za prednú časť jeho habitu, buchol ho chrbtom o kamennú stenu, až sa dvere neďalekej triedy zatriasli v ráme. „Ak zistím, že ty a Ginny - že vy dvaja máte...“

Neville zdvihol ruky a chabo sa usmial. „Ron! Ron, starý kamarát! Zabudol som, že si tu. Samozrejme, že sme s Ginny nič nerobili, samozrejme, že nie!“ Zdalo sa, že jeho hlas je o oktávu vyšší ako zvyčajne. Ron sa naňho zahľadel a nepustil ho zo zovretia. Napokon k nemu pristúpila Hermiona.

„Desať bodov z Chrabromilu, Ron!“ povedala ostro. Prekvapene na ňu hľadel, trochu sa upokojil. Pomaly spustil Nevillove nohy na zem a pustil jeho habit. Hermione sa zdalo, že si bolestivo hryzie do jazyka, aby už nič nepovedala.

„Si si istý?“ spýtal sa Ron Nevilla a podozrievavo si ho premeriaval pohľadom. Neville rázne prikývol.

„Pred chvíľou si hovoril niečo iné!“  zakňučal Malfoy.

Neville sa obzeral sem a tam medzi nimi dvoma, očividne rozpoltený medzi tým, či si znepriateliť Ginninho brata, alebo zámerne naťahovať jej bývalého priateľa. „Ehm, teda...“ zakoktal sa.

Harry sa prekvapene obrátil k Ronovi; niečo ho práve zarazilo. „Ron! Takého-takéhoto som ťa ešte nevidel, odkedy si sa vrátil z nemocnice.“

Ron stiahol pery do úškrnu. „Včera večer som prestal brať lieky. Pomáha mi to ovládať môj temperament a iné veci. Ale o týždeň je spln a ja musím znova začať užívať protivlkolačí elixír a tie dva elixíry sa nedajú kombinovať, takže ostatné veci na týždeň vysadím.“

Hermiona naňho hľadela so širokými očami. „Oooh! Tak preto si sa tak správal!“

Ron sa k nej otočil. „Ako?“ Harry však vedel, čo má na mysli. Nevedel však, ako to vyjadriť slovami bez toho, aby svojho najlepšieho priateľa neurazil.

„Ako zasraný zombie, Lasičiak,“ zatiahol Malfoy a očividne necítil žiadne výčitky svedomia, že Rona urazil. „Akoby keby si bol príliš dlho pod Cruciatusom a to, čo ti slúžilo ako mozog, sa zmenilo na kašu...“

Neville sa opäť vrhol do akcie, vyskočil dopredu a jeho prútik nebol ani dva centimetre od hrude Draca Malfoya. „Už ani slovo, Malfoy! Nie, ak vieš, čo je pre teba dobré!“ Jeho hlas bol tichý a nebezpečný a Harry bol šokovaný. Vedel, že by nemal byť; dosť ho rozčúlilo, že teta Marge urazila jeho otca a on ju nechtiac nafúkol. Ak existovalo niečo, čo by bolo lepšou definíciou „zlého správania“ ako netaktné poznámky o niečích mŕtvych alebo večne hospitalizovaných rodičoch, nevedel si na to spomenúť. Harry nikdy predtým nevidel Nevilla tváriť sa vražedne a trochu ho to zarazilo; nikdy si viac neuvedomoval, že obaja jeho rodičia boli aurori.

Draco Malfoy bol neozbrojený; oprel sa o stenu a zdvihol ruky, oči mal dokorán. „Čo to, do čerta...? O čo ti ide, ty somár? Čo som povedal?“ Harry mohol povedať, že je to preňho tá najzvláštnejšia vec na svete, keď sa viditeľne bojí Nevilla Longbottoma.

Harry si uvedomil, že Malfoy nevedel o Nevillových rodičoch. Presunul sa vedľa Nevilla, položil mu ruku na rameno s prútikom a prinútil Nevilla, aby ju spustil. „On to nevie, Nev. Nevie,“ povedal potichu a rukou objal zápästie druhého chlapca.

Neville sa otočil k Harrymu a nechápavo naňho hľadel, akoby ho nepoznal. Keď prázdny výraz opustil Nevillove oči, mal toľko slušnosti, že sa začervenal, keď si vložil prútik späť do habitu. „Prepáč, Harry. Samozrejme, máš pravdu. Ja len - ja mám vždy pocit, že to všetci vedia.“

Draco Malfoy rozhodil rukami. „Čo ja neviem? Že všetci z Chrabromilu sa mali hlásiť u svätého Munga, nielen Weasley? Prepáčte, že vás všetkých sklamem, ale to ja viem.“

Harry musel zrazu Nevilla opäť odstrčiť a prekvapilo ho, koľko námahy ho to stálo; mal pocit, že sa chystá ísť po Malfoyovi holými rukami, a oči mu horeli. „Čo nevieš, Malfoy,“ zasyčal, keď sa naďalej bránil proti Harrymu, „je, že moji rodičia sú posledných šestnásť rokov v nemocnici svätého Munga, pretože smrťožrúti na nich príliš dlho použili Cruciatus a ten im zmenil mozog na kašu, ako ty rád hovoríš.“ K jeho cti treba povedať, že Draco Malfoy vyzeral šokovane a súcitne - na neho.

„Oni sú - oni sú čo?“ zašepkal. „Ježiš, Longbottom. To nemyslíš vážne,“ vydýchol a pokrútil hlavou. Zdalo sa, že prežil prezretie. „To je to, o čom si hovoril, keď sme prišli za tebou do Svätého Munga, Potter? Hovoril si niečo o tom, že Fleur je ako Longbottovci, niečo o tom, že na nich bol dlho nasadený Cruciatus. Nevedel som, o čom hovoríš, ale úprimne povedané, nezaujímalo ma to natoľko, aby som sa pýtal.“

Ron vykročil dopredu. „Keď som bol v nemocnici, stretol som tvoju mamu a otca, Nev. Na tom istom oddelení,“ dodal hanblivo a uši mu trochu zružoveli. „A neboli na tom až tak zle.“ Ron znel, akoby ich stav jemne zľahčoval. „Samozrejme, až na tú vec s pamäťou,“ dodal chabo.

Malfoy sa zamračil. „ Vec s pamäťou?“

Ron prikývol. „Áno. Žiadna krátkodobá pamäť. Párkrát som hral šach s Nevillovým otcom v spoločenskej miestnosti. Každých pár minút som sa musel znova predstavovať; zabudol, kto som, nemyslel si, že ma už niekedy videl. Zbadal šachovnicu, celý prekvapený, že tam je, a povedal: „Musím vystriedať toho, kto hral s tebou, synku. Kto je na rade? Som čierny? A pokračovali sme, urobili jeden alebo dva ťahy a začalo sa to odznova. Párkrát sa rozhodol, že by tam asi nemal sedieť, že niekomu zabral miesto, a potom som tam zostal trčať s napoly dokončenou partiou.“ Pokrčil plecami. „Nebol nezdvorilý, nevedel to.“

Harry bol šokovaný. Ron predtým o stretnutí s Longbottovcami nič nepovedal. Neville však prikývol. „Áno. Preto, odkedy si pamätám, keď ma babička vezme na návštevu a povie im, kto som, hovoria: 'Nie, to nie je Neville; náš chlapec je malý chlapec, nemá ani dva roky. Tak si ma zapamätali. A pre nich - stalo sa to asi pred piatimi minútami. Do konca života to bude vždy päť minút po tom, čo boli napadnutí. Pamätajú si svoj predchádzajúci život a veci ako pravidlá šachu. Ale zakaždým, keď zdvihnú hlavu a všetko sa im zdá byť opäť nové, niekto im musí vysvetliť, kde sú, kto sú ľudia okolo nich a podobné veci.“ Jeho hlas zmäkol; odvrátil sa od nich štyroch, zatiaľ čo Hermiona pristúpila k nemu a jemne mu položila ruku na rameno.

Chvíľu boli ticho, kým Harry povedal: „Prečo vy traja nejdete na obed? Chcem sa porozprávať s Malfoyom.“

Zahľadeli sa naňho, lenže aj Malfoyov výraz bol podfarbený podozrením. Ron zavesil ruku Nevillovi na plecia a začal ho usmerňovať. „Áno, Nev. Myslím, že sa musíme porozprávať o mojej malej sestre.“

Harry videl, ako sa naňho Hermiona zamračila, kým sa otočil a pripojil sa k nim, aby išli do Veľkej siene. Malfoy si Harryho podozrievavo prezeral.

„Nebude ti vadiť, ak si vezmem späť svoj prútik, Potter?“

Harry držal v pravej ruke svoj prútik aj Malfoyov. Podal mu jeho a stále sa navzájom pozorovali a schovali si prútiky do habitov. Harry sa oprel o stenu a prekrížil si ruky.

„Tak čo ťa prinútilo zrazu zaútočiť na Nevilla?“

Malfoy sa zatváril. „Musíš sa pýtať? Bože, neviem, ako môžeš vydržať vidieť ich spolu. A nehovor mi, čo robia vo vašej spoločenskej miestnosti; myslím, že môj žalúdok by to nezniesol. Priznaj si to, Potter - pohľad na Ginny s Longbottomomom sa ti dostáva pod kožu rovnako ako mne.“

Harry od neho odvrátil pohľad, lebo vedel, že v jeho očiach bude vidieť pravdu. „Možno áno,“ pripustil ticho. „Ale ja som si myslel, že si s Mariah. Prečo si robíš starosti s Ginny, keď máš novú priateľku?“

Malfoy si prešiel prstami po vlasoch. „Ja len - to, ako sme sa rozišli - nevšimol som si, že by ti to, že si s Grangerovou, bránilo robiť si starosti, čo robí Ginny, keď ste boli spolu,“ oponoval.

Harry prikývol a priznal to. „To je pravda,“ povedal potichu. „Ale - ja neviem. Videl som ťa s Mariah behať po ceste do Rokville a Crabbe s Goylom sa v poslednom čase zdržiavajú s tebou a ja...“ Zastavil sa, nebol si istý, ako má pokračovať. „Predtým si ich mal za priateľov, ale hovoril si, že si nikdy nemal skutočného priateľa. Myslel som si - no, keď sme obaja dostali od Ginny vynadané, myslím, že okrem Proroctva máme trochu viac spoločného.“

Draco Malfoy sa naňho usmial. „A ty sa mi ponúkaš za kamaráta? Pozrime sa - to by nemalo nič spoločné s istým kúzlom poslušnosti, však? 'Budem najlepším kamarátom Draca Malfoya, aby sa ma nerozhodol zavraždiť.' Nie som hlúpy, Potter. Teraz, keď nie som s Ginny, si myslíš, že budeš mojím spojením s dobráctvom, ktorým je Chrabromil. Hlúposť. Akoby som to potreboval. A ak by som aj cítil potrebu stretávať sa s chrabromilčanom, bol by som radšej, keby to bolo hlavná prefektka ako hlavný prefekt. Aspoň by som sa mal na čo pozerať. A počítam, že s každým dňom, keď ani ty, ani Weasley nebudete súhlasiť s tým, že ju ošukáte - už som spomínal, akí ste úplní idioti?“, možno nakoniec pochopí, že má pred sebou inú, oveľa lepšiu možnosť.

Harry zaťal a uvoľnil päste a zhlboka dýchal, aby si zachoval chladnú hlavu. „Po prvé, Malfoy, takto o Hermione nehovor. Máš priateľku a Mariah by ťa asi poriadne prekliala, keby ťa počula, že to hovoríš. Neviem, prečo ti musím stále opakovať, ako máš byť dobrým priateľom. Je to dosť únavné. Po druhé - ponúkol som sa ti za priateľa, pretože si raz povedal, že potrebuješ skutočného priateľa, a technicky sme už priateľmi boli. Mám na tie časy spomienky v mysľomise a zaujímalo ma, či by si ich nechcel vidieť.“

Malfoy bol šokovaný. „Pomohla ti opatrovateľka Bella - ehm, profesorka Figgová - prelomiť pamäťové kúzla?“

Harry sa zachmúril. „Ehm, nie. Nie tak celkom. Neviem to vysvetliť. A momentálne musíme ísť na obed. Ale - myslel som si, že je najvyšší čas, aby som ti to povedal. Myslel som, že by si to mal vedieť, že by si to mal pochopiť.“

Malfoy naňho prižmúril oči. „Si tajnostkársky, Potter. Ak mi to nechceš ukázať, poďme sa najesť.“

Harry prikývol a zamierili k vstupnej hale. Keď schádzali po širokých mramorových schodoch, Draco Malfoy sa náhle zastavil a spýtal sa: „Mimochodom, ako sa má tvoja teta? Už dlho som ju nevidel pri slizolinskom stole. Je chorá? Ani ma nepožiadala, aby som jej vyvenčil Dunkirka.“

Harry sa zastavil. Malfoyovi to nikto nepovedal. „Ehm, musím ti niečo povedať, Malfoy.“

„Čo?“

„Teta Petúnia odišla.“

„Odišla?“ Zamračil sa. „Ako to myslíš, že odišla?“

„Rozhodla sa odísť z Rokfortu.“

Malfoyovi šokovane klesla sánka. „Nikto mi to nepovedal. Kedy sa to, dočerta, stalo? Vzala so sebou aj psa?“ spýtal sa trochu namyslene.

Harry si vzdychol. „Samozrejme, že si so sebou zobrala psa, ty hlupák. Keď som sa vrátil zo zápasu proti Francúzsku, Dumbledore, McGonagallová a Snape mi to povedali. Tebe to nepovedali, lebo ty nie si jej synovec, ty si jej psovod.“

Malfoy sa naňho zamračil a Harry tie slová okamžite oľutoval. „Škoda, že som nešiel na ten zápas, keď ste boli zdemolovaní Francúzskom! Vidieť, ako prehrávaš, Potter, nie je niečo, čo...“

„-môžeš urobiť kedykoľvek,“ dokončil Harry samoľúbo a prekrížil si ruky.

Došli do Veľkej siene. „Takže,“ povedal Malfoy, „môžem si po obede pozrieť tú vec s mysľomisou?“ spýtal sa. Harry si myslel, že sa snaží pôsobiť nenútene, ale tušil, že mu na tom veľmi záleží.

„Dnes to nie je dobré. Po obede ma čaká premiestňovanie.“

Malfoy sa samoľúbo uškrnul. „Presne tak. Nemáš licenciu. Niekedy inokedy. A zatiaľ, aj keď to nemyslím vážne - povedz Longbottomovi, aby spal s jedným okom otvoreným. Ja musím ísť jesť chrbtom k chrabromilskému stolu, aby som neriskoval, že ich dvoch uvidím spolu a že všetko ošablím.“

Pokračovanie nabudúce