Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 4   

Hortenzie a ruže

„Dobré ráno, slečna Grangerová...“

„Dobrý deň, slečna Grangerová...“

Hermiona sa usmiala na svojich zamestnancov, keď vošla do butiku, ktorý vlastnila spolu s Ginny.

Bola to len jedna z ich mnohých pobočiek v Európe.

Rozhliadla sa okolo seba a nemohla uveriť, že dve zlomené srdcia môžu skutočne viesť k takémuto úspechu.

Nikdy v živote nesnívala o tom, že bude mať vlastný podnik v odevnom a textilnom priemysle. Dokonca si bola istá, že jej starému ja by sa to zdalo veľmi povrchné. Predtým vždy chcela byť liečiteľkou a vždy snívala o tom, že urobí niečo významné a osudové, napríklad objaví nejaký liek na nevyliečiteľnú chorobu alebo možno urobí obrovský objav či teóriu o nejakom fenoméne v oblasti magických tvorov. Ani raz však nesnívala o tom, že sa stane majiteľkou veľmi populárnej módnej značky. Predtým sa móde dokonca ani vôbec nevenovala. Do čerta, dokonca predtým o móde ani nič nevedela.

Je zvláštne, ako sa s vami osud zahrá a ako sa veci môžu stať z určitého dôvodu.

Vojna zničila Ginnyin vzťah s Harrym. Uvedomila si, že po tom všetkom a bez ohľadu na to, ako veľmi by sa snažila hnať sa možnosťami, aby boli spolu, nemohla sa skryť pred skutočnosťou, že Harry Potter bude a vždy bude Harry Potter a ona bude a vždy bude pred svetom na druhom mieste.

Po vojne zostali Ginny aj Hermiona so zlomeným srdcom.

Jedna kvôli realizmu, druhá kvôli hlúposti.

Bolo ironické, ako Hermiona Grangerová, najbystrejšia čarodejnica v ich veku, skutočne podľahla hlúposti.

Doteraz sa pri pomyslení na to cítila veľmi zahanbená.

Bol to aj jeden z hlavných dôvodov, prečo po vojne odišla s Ginny a cestovala. Ginny sa chcela dostať preč a ona tiež. Harry sa ale zapísal do aurorského programu, zatiaľ čo Ron sa pridal k tímu Kudleyovských kanónov. Samozrejme, udržiavali kontakt; len toľko, aby mali útechu, že majú stále jeden druhého, a len toľko, aby zabudli aj na bolesti srdca a trápenia, ktoré im všetko prinieslo.

Tie dva roky cestovania skutočne zmenili Hermionin život k lepšiemu. Aj ona sa trochu uvoľnila a dokonca dovolila Ginny, aby ju upravila. Nemohla uveriť, ako ten jediný deň zmenil takmer všetko.

Úprimne povedané, dovolila Ginny, aby to urobila za ňu, lebo chcela na všetko zabudnúť. Zakaždým, keď sa pozrela do zrkadla, spomenula si len na dievča, ktoré sa hlboko zamilovalo práve do človeka, ktorý si o nej myslel, že je škaredá a bezcenná.

Nemohla si pomôcť, ale považovala to dievča za naozaj hlúpe.

Hermiona Grangerová vedela, že nie je pekná, ale vždy bola hrdá na svoj intelekt, no kvôli nemu si nemohla pomôcť a pochybovala aj o ňom.

Zobral si takmer všetko.

Dokonca sa nestaral ani o to, aby to vynahradil.

Chcela sa dostať preč od toho prázdneho dievčaťa, ktoré tam zanechal.

Tie dva roky cestovania s Ginny však to dievča zmenili nielen fyzicky, ale aj po mnohých iných stránkach týkajúcich sa jej života. Kedysi si myslela, že vďaka knihám už pozná takmer všetko, ale v skutočnosti bol obrovský rozdiel medzi tým, keď človek niečo vie, ako keď to prežíva.

Bolo úžasné, že naučiť sa všetko sama prostredníctvom rôznych ľudí, rôznych kultúr a rôznych miest dokázalo zmierniť únik krvi cez jej zranené srdce. Každý deň bol novou skúsenosťou s jej najlepšou priateľkou. Nachádzali nové priateľstvá s cudzími ľuďmi, nové názory na jednotlivé krajiny, nové lekcie, nové zábavné zážitky a nové... lásky.

Hermiona a Ginny si skutočne sľúbili, že počas tých dvoch rokov cestovania zostanú obe slobodné, aby sa vyhli komplikáciám. Cestovanie začali s dvoma zlomenými srdcami; nechceli ho zakončiť rovnako.

Keď sa však cestovanie skončilo a keď začali prvý semester svojho univerzitného života, Hermiona vedela, že konečne nastal čas nechať to tak.

Samozrejme, mala veľa nápadníkov a obdivovateľov, ale teraz bola múdrejšia a nedovolila, aby jej srdce vládlo nad rozumom.

Sľúbila si, že už nikdy neurobí rovnakú chybu.

Preto odmietala nekončiace sa ponuky na sobáš od svojho dlhoročného priateľa, čo viedlo k ich rozchodu...

„Nie sú krásne, pani Hermiona?“ Safira, Hermionina mladá sekretárka, sa rozžiarila, keď jej šéfka vstúpila do kancelárie.

Tá bola plná nádherných červených a bielych ruží a jej obľúbených kvetov hortenzii, ktoré na jeseň vyzerali ako magické snehové gule. Usmiala sa, keď sa dotkla ich okvetných lístkov s jemnými pastelovými odtieňmi. Mala pocit, akoby sa jej kancelária zrazu premenila na magické romantické miesto, všade boli malé belgické čokoládky v tvare srdiečok, v ktorých boli opäť jej obľúbené.

„Páni! To sa tu práve zastavil Amor?“ vyhlásila Ginny, keď vošla do Hermioninej kancelárie.

Hermiona len pokrčila plecami, pozrela na kyticu kvetov a usmiala sa. Keď si však prečítala odkaz, jej úsmev sa zmenil na nahnevané zazeranie.

„Sú také krásne! Sú od Olivera? Bože, ten chlap sa nikdy nevzdáva, však?“ Ginny sa zasnívane rozžiarila, keď privoňala k ružiam a jednu si hravo priložila k uchu.

„Nie sú od neho,“ odpovedala Hermiona potichu a odtiahla ruku od odkazu a okvetných lístkov, akoby ju pálili.

„Hmmm... Kto je DM?“ Ginny sa zamračila, keď si vzala lístok. „Nie sme v Londýne ani týždeň a ty si si už náhodou našla nového ctiteľa? Zjavne si nezastaviteľná, dievča!“ Ginny sa rozosmiala, keď pred Hermionou dráždivo zamávala odkazom.

„Aspoň nie som ako niekto tu! Nie sme ani týždeň späť a zrazu má nového priateľa.“ Hermiona sa zachichotala, keď sa Ginny pri zmienke o jej novom nápadníkovi začervenala tvár.

„Pre tvoju informáciu, so Seamusom sme si písali už predtým a párkrát ma navštívil aj v Paríži. A nie je to tak, že by bol cudzí alebo niečo podobné. Chodili sme s ním na Rokfort a...“ Ginny sa zrazu zastavila, lebo ju zasiahlo uvedomenie. Oči sa jej vypúlili na odkaz, akoby boli pripravené vyskočiť.

„Panebože...“

Hermiona len prikývla a smutne sa na ňu usmiala.

„A-ako? Kedy? Ach bože. Naozaj neviem, čo mám povedať,“ povedala Ginny a objala svoju priateľku.

„No tak, Gin. Veď nejde o nič vážne alebo či také niečo.“ Hermiona pokrútila hlavou a snažila sa vyzerať v pohode, keď si na stole upravovala niektoré spisy, aby vyzerala zaneprázdnená, alebo skôr aby zakryla, že sa jej trasú ruky.

„Ale Hermiona, ja len...“

„Safira, zlatko, mohla by si, prosím ťa, odniesť všetky tie kvety z mojej kancelárie? Mám veľa práce a ony ma veľmi, ehm, rozptyľujú...“ Hermiona sa na svoju sekretárku jemne usmiala, pričom ignorovala Ginnyin ustaraný pohľad.

„Kam ich mám umiestniť, slečna Hermiona? Vo výklade butiku budú vyzerať naozaj krásne a...“

„NIE!“ vykríkla zrazu Hermiona, čo spôsobilo, že obe dievčatá sa na ňu prekvapene zahľadeli.

Ginny sa tvárila ľútostivo, zatiaľ čo Safira vyzerala vyslovene vystrašene. Jej šéfka bola vždy veľmi milá a nikdy predtým na ňu nekričala.

„Ja... ja sa veľmi ospravedlňujem. Som teraz len trochu vystresovaná. Je mi to ľúto,“ koktala Hermiona a priložila si trasúcu sa ruku na čelo.

„To je v poriadku, Safira, môžeš si s nimi robiť, čo len chceš. Len - no, popros ostatných, aby ich čo najskôr vyniesli z butiku, prosím.“ Ginny sa usmiala na Hermioninu zmätenú sekretárku.

Hermiona si však zrazu preusporiadala veci a bola pripravená odísť.

„Kam ideš?“ Ginny sa spýtala a znepokojene skúmala svoju priateľku.

„Potrebujem sa len nadýchať vzduchu. Keď sa vrátim, nechcem vidieť nijaký dôkaz, že tu tie dary vôbec boli,“ zamrmlala Hermiona a bez ohliadnutia sa narýchlo vyšla z miestnosti.

„Po-povedala som niečo zlé, slečna Ginny?“ znepokojene sa spýtala Safira.

„Nie, to je v poriadku. Len je teraz... trochu vystresovaná, to je všetko...“

****

Theo sa opäť usmieval.

Tentoraz to však bolo len preto, že mu práve prišlo niečo príliš zábavné a vtipné. Vlastne až tak príliš komické, že jednoducho musel schmatnúť knihu a hodiť ju svojmu najlepšiemu priateľovi priamo na hlavu.

„Ah! Do prdele, Theo!“ Draco zasyčal, keď si masíroval hlavu. Bol si istý, že sa mu na nej neskôr objaví obrovská hrča.

„Nemohol som si pomôcť, kamarát. Vyzeráš pateticky.“ Theo sa zasmial a uhol sa, aby sa vyhol kolosálnej knihe v tvrdej väzbe, ktorú po ňom hodil.

„Mohol si po mne hodiť aspoň paperback, vieš! Mohol som dostať vnútorné krvácanie a jednoducho zomrieť od strachu, že si mieril* na moju vlastnú matku!“ zakričal naňho Draco, podráždený skutočnosťou, že Theo dokázal uhnúť pred jeho reflexným hodom stíhača.

„No, pani Malfoyová je veľmi milá dáma,“ Theo naňho doberajúco žmurkol.

Keďže Theo už nemal rodinu, často chodieval a zostával na Malfoy Manore. Dokonca sa zblížil s Dracovou matkou do takej miery, že Draco niekedy na ich vzťah dokonca dosť žiarlil, hoci, úprimne povedané, mu to ani nevadilo. Thea už považoval za svojho brata.

„Čo to, do čerta, vlastne robíš?“ usmial sa Theo, aj keď už vedel, o čo ide.

Domáci škriatok mu povedal, že Draco je vo svojej pracovni, a tak sa rozhodol, že na chvíľu nakukne. Nemohol si pomôcť, ale pobavil ho fakt, že Draco akoby sústredene a zanietene niečo študoval, v čom si bol istý, že sú to spisy, ktoré si práve objednal u ich podriadených... spisy týkajúce sa niektorých faktov o istej kráske...

„Sakra, ty si si naozaj vzal k srdcu moju poznámku, že hodiny tikajú,“ uškrnul sa Theo, keď vytrhol jeden z Dracom skúmaných papierov.

Skôr než však Draco stihol prehovoriť, Theo hodil papier na stôl a zdvihol ruku pred seba, čím naznačil, že ešte neskončil.

„Čo je podľa mňa dobrý nápad, už kvôli tebe... pretože tú poznámku som myslel naozaj vážne,“ pokračoval Theo, takže Draco zavrčal a pozrel naňho, ale len pokračoval v čítaní.

„Čože? Žiadna replika?“ spýtal sa Theo.

Draco sa naňho len uškrnul, v jeho ľadovo sivých očiach sa zračil vševediaci zlý pohľad, ktorý Thea prinútil zamračiť sa a študovať ho ešte zvedavejšie.

„Draco, miláčik, skončila som. Veľmi sa ospravedlňujem, že som ťa nechala čakať, miláčik.“ Pri dverách knižnice sa zrazu objavila Narcissa Malfoyová.

„Ahoj, Theo, zlatko“ usmiala sa na Thea, keď jej pobozkal ruku.

„Vyzeráte úžasne, ako vždy, pani Malfoyová,“ usmial sa na ňu Theo.

„Ach... taký milý, ako vždy,“ oplatila mu úsmev Narcissa.

„Vždy očarujúca,“ zamrmlal Draco, pričom prevrátil očami.

„Kam idete, pani Malfoyová?“ Theo sa sladko spýtal, pričom si Draca nevšímal.

„Aha, dnes ideme s mojím krásnym synom na rande,“ odpovedala Narcissa vzrušene.

„Áno, a mám ju len pre seba, takže ty nemôžeš ísť,“ povedal Draco svojmu priateľovi samoľúbo. Theo nevedel, či hovorí o jeho matke alebo o niekom inom.

„Ale nebuď hrubý, Draco. Neboj sa, drahý, nabudúce môžeš vždy prísť s nami. Dnes mi však Draco sľúbil nejaké prekvapenie a starý dobrý spoločný čas pre matku a syna, no nie je sladký?“ Narcissa sa závratne usmiala, keď pohladila Thea po líci, čím si od Draca vyslúžila zachichotanie.

„Ach, naozaj? Kam vy dvaja idete?“ Theo sa usmial cez zaťaté zuby a zároveň podozrievavo pozrel na Draca, snažiac sa rozlúštiť, čo plánuje tentoraz.

„Vieš, mami, poznám jeden istý butik, ktorý sa ti bude veľmi páčiť...“

****

* hit on  - aj niekoho trafiť aj začať niekoho baliť. Máme niečo podobné – naraziť aj naraziť si alebo rachnúť – rachnúť sa, ale sem sa mi to nehodilo. Stratené v preklade.