Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kde leží pravda

Vo štvrtok večer Scorpius poslušne opustil teplú pohodu spoločenskej miestnosti, aby sa vydal na trest s profesorom Hagridom. Ponáhľal sa dolu schodiskom a dúfal, že Bernard s Adamom mu nie sú v pätách. Keď sa blížil k Veľkej sieni, začul hlasy.

„Vráť ju!“

„Aké je čarovné slovíčko?“ posmievala sa Rachel Zabiniová.

Danny Longbottom zúfalo skákal po niečom v Rachelinej ruke, ale staršie dievča to ľahko udržalo mimo jeho dosahu.

„Prosím,“ prosil Danny. „Ubližuješ jej!“

„Bude syn veľkého statočného chrabromila plačkať?“ posmievala sa mu Rachel.

Z vnútra Rachelinej ruky sa ozvalo žalostné zakvílenie.

„Dolores!“ skríkol Danny.

Scorpius sa rozbehol na Rachel a ani nepomyslel na to, že by vytiahol prútik. Neotočila sa včas, aby ho uvidela, a on do nej tvrdo narazil. Kopla ho do holene, keď padli na zem. Danny so Scorpiusom páčili Rachelinu ruku a snažili sa ju prinútiť, aby uvoľnila Dolores.

„Všetci prestaňte!“ zakričal silný, nahnevaný hlas.

Scorpius pocítil, ako ho schmatla obrovská ruka a odtiahla ho od Rachel, ktorá mala zrejme krvavý nos. Profesor Hagrid jednou rukou zvieral jednu Rachelinu ruku a druhou dosť hrubo držal Scorpiusa za rameno. Na Scorpiusovu úľavu uvidel, že Dolores je bezpečne v Dannyho rukách, oveľa bezpečnejšie, ako sa cítil on v Hagridových.

„Čo som ti hovoril o bitke, Malfoy?“ spýtal sa Hagrid nahnevane.

„Ale ja som musel!“

„Ticho!“ odpovedal Hagrid chrapľavo. Scorpius sa okamžite nahneval, že ho po položení otázky umlčal. Hagrid pozeral zo Scorpiusa na Rachel. „Vy dvaja! Spojiť sa voči ďalšiemu dieťaťu! Som znechutený z vás oboch!“

„Ale Hagrid! Neboli to oni proti mne, boli sme to my proti nej,“ priznal Danny.

Hagrid bol očividne šokovaný. „Danny? Prečo by si niečo také robil?“

Danny sa pozrel na svoje nohy a ochranársky zovrel Dolores. „Ona... ona vzala Dolores a nechcela ju vrátiť. Ubližovala jej!“ vysvetľoval priduseným hlasom.

„To nie je pravda, však Scorpius?“ prerušila ho Rachel. Bolo to po prvý raz, čo si Scorpius pamätal, že sa naňho Rachel Zabiniová pozrela pohľadom pripomínajúcim láskavosť. Zrazu mu napadlo, že ak Rachel pomôže z tejto nepríjemnej situácie, bude mu zaviazaná a bol si celkom istý, že by mu mohla pomôcť aj s niektorými inými problémami.

Scorpius hľadel medzi chlapcom, ktorý ho opustil hneď prvý večer na Rokforte, a dievčaťom, ktoré roky neznášal; napokon sa jeho pohľad zastavil na Dolores a rozhodol sa. „Išiel som na trest a počul som ich. Najprv som nevedel, čo sa deje, ale uvedomil som si, že Rachel ubližuje ropuche, nahneval som sa a snažil som sa ju prinútiť, aby ju pustila, kým jej neublíži ešte viac.“

„Vy malí klamári! Profesor, sú to kamaráti, samozrejme, že budú klamať, aby sa zachránili...“

„Od tej noci, čo sme sem prišli, sa so mnou ani nebavil,“ namietol Scorpius a prižmúril oči.

Danny si našiel zaujímavé miesto na podlahe, na ktoré sa mohol pozerať. Hagrid vyzeral dosť šokovane a odkašľal si. „Tak dobre. Po päť bodov z Bystrohlavu, Slizolinu a ehm, Chrabromilu za bitku.“

Scorpius chcel protestovať, ale Hagrid pokračoval: „Tridsať bodov zo Slizolinu za krutosť a šikanovanie. Päť bodov pre Bystrohlav a Chrabromil za obranu Dolores, tej ropuchy.“

„Ale...“ Rachel sa odmlčala.

„A pohovorím si o tom s profesorkou Sinistrovou,“ dodal Hagrid. „No tak, Malfoy, ešte máš trest.“

Scorpius vyšiel za Hagridom na pozemok. Nebol veľmi rád, že mal trest, nepotešilo ho, ani že mu anulovali body. Na druhej strane predpokladal, že Danny si nepočínal o nič lepšie a Hagrid mal Dannyho naozaj rád. Navyše rozbil Rachel Zabiniovej nos a vlastne mu to prešlo. Možno profesor Hagrid predsa len nebol taký nespravodlivý.

„Hmm, pán profesor?“

„Čo?“ Hagrid stále znel dosť nevrlo.

Scorpius sa snažil nabrať odvahu, aby sa ospravedlnil, namiesto toho sa spýtal: „Čo mám ako trest?“

„Čistiť stajne. Budeš zbierať hnoj od hipogrifov, aby sa ním pohnojili niektoré rastliny profesora Longbottoma.“

„Aha.“

Po niekoľkých ďalších krokoch sa Scorpius spýtal: „Uvidím hipogrify?“

Hagrid sa naňho pred odpoveďou dosť čudne pozrel. „Nie, pre tvoju bezpečnosť budú vo výbehu.“

Scorpiusovi sa nepodarilo zakryť sklamanie.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Hagrid a čudoval sa, prečo je Malfoyov chlapec rozrušený z tejto správy viac ako z odpratávania hnoja.

„Ja... ja som ešte nikdy nevidel hipogrifa,“ vyhŕkol Scorpius. „Mama a otec ich nemajú radi a... a ja som bol len zvedavý.“

„Viem si predstaviť, že tvoj otec nebude mať hipogrify príliš v láske,“ súhlasil Hagrid. „Tam je stajňa. Na jej druhom konci nájdeš lopatu a dva fúriky. Vrátim sa o hodinu.“

Odpratávanie hnoja pre hipogrifa nebolo veľmi zábavné, dokonca ani po tom, čo si zvykol na zápach. Scorpius práve naplnil druhý fúrik, keď sa vrátil Hagrid.

„Tak dobre, už to len odvezieme do skleníka číslo dva a môžeš ísť,“ vysvetlil Hagrid.

Keď tlačili fúriky, Scorpius sa rozhodol, že buď to bude teraz alebo nikdy. „Ospravedlňujem sa za to, čo som povedal, profesor. Nevedel som, že to, čo som vám povedal, bolo... no, neuvedomil som si, čo to... Je mi to ľúto.“

Scorpius sústredil pohľad na cestu pred nimi. Po chvíli si Hagrid odkašľal. „Na to treba veľkého chlapa, aby toto povedal. Ospravedlnenie sa prijíma.“

Skôr než Scorpius stihol odpovedať, zo skleníka číslo dva vyšli profesor Longbottom a Bernard Smith. „Výborne! To by vám malo stačiť na to, aby ste ho zapracovali k mojim rastlinám, pán Smith.“

Scorpius sa neúspešne pokúšal skryť výraz radosti, keď si uvedomil, že Bernardovi dal profesor Longbottom trest a od hnoja ho budú deliť len rukavice; Scorpius dostal aspoň peknú dlhú lopatu. Jeho radosť však trvala krátko, keď uvidel výhražný výraz v Bernardovej tvári.

„Profesor Hagrid? Môžem sa už vrátiť na hrad?“

„Áno, ste prepustený.“

Keď sa Scorpius otočil, Hagrid za ním zavolal. „Ak si ešte stále zvedavý na hipogrify, zastav sa niekedy na budúci týždeň.“

Scorpius sa usmial. „Vďaka! Prídem!“

*

„Hej, Rosie! Teta Hermiona je v Dennom prorokovi!“ zvolal James.

Scorpius si všimol, že James sa na rozdiel od Albusa a Rosie vôbec nehanbil za to, že má slávnych príbuzných. James podal Denný prorok Rosie a ukázal jej článok.

„Čo urobila tvoja mama?“ spýtala sa Shannon, ktorú to očividne zaujímalo.

„Ach, to je len o jej práci. Stanovili termín vypočutia Čarostolca o zákone o domácich škriatkoch alebo o niečom takom. Asi je to naozaj nudné.“

Scorpius rýchlo prelistoval článok.

Madam Weasleyová, známa mnohými zásluhami, ktorými pomohla Harrymu Potterovi poraziť neslávne známeho temného čarodejníka lorda Voldemorta...

...Madam Weasleyová bola od školských čias otvorenou obhajkyňou domácich škriatkov...

Scorpius musel súhlasiť, článok nevyzeral nijako zvlášť zaujímavo.

„Ale naozaj, je hrozné, ako sa mnohí ľudia správajú k domácim škriatkom,“ dodala Rosie.

„Nebola to rodina Malfoyovcov, ktorá týrala domáceho škriatka, s ktorým sa kamarátil Harry Potter?“ spýtal sa Bernard pomerne nahlas.

Potom nastalo nepríjemné ticho. Scorpius ani netušil, že jeho rodina niekedy mala domáceho škriatka. Bol si celkom istý, že ani jeho rodičia, ani starí rodičia sa o tom nikdy nezmienili.

„Neviem a ani nechápem, čo je ti do toho,“ odpovedala Rosie stroho.

Bernard sa tváril dosť zarazene, ale Rosie ešte neskončila. „A navyše, je mi zle z toho, ako o Scorpiusovej rodine hovoríš hrozné veci! Viem, že si ho ohováral za jeho chrbtom, a myslím si, že je to naozaj odporné! Nech už Scorpiusova rodina urobila alebo neurobila čokoľvek, on je oveľa milší ako ty!“

Všetci chrabromilčania ako aj mnohí bifľomorčania pri vedľajšom stole, šokovane mlčky hľadeli. Bernard sa tváril čoraz nepohodlnejšie, ako Rosie pokračovala, a teraz hľadel na svoj tanier, tvár červenú ako repa. James začal tlieskať a po ňom aj Albus a Fred. O chvíľu ho nasledovala väčšina chrabromilčanov.

Rosie aj Scorpius sa začervenali. Otočila sa k Albusovi a Scorpiusovi. „Hm, poďme k jazeru. Vonku je pekný deň.“

Keď odchádzali, Scorpius si všimol, že James, Fred a Gideon kráčajú k Bernardovi, a začul, ako James hovorí: „Nemuseli sme ti už povedať, aby si Scorpiusa nechal na pokoji?“

Keď vyšli von, Rosie zamrmlala: „No, to bolo dosť trápne, však?“

„Len trochu,“ odpovedal Scorpius. „Ale ďakujem vám obom. Tak prečo ideme k jazeru?“

„Pretože o hodinu máme s Albusom navštíviť Hagrida a nechcela som, aby na nás dovtedy všetci pozerali.“

„Aha.“ Scorpius si neuvedomil, že popoludnie strávi sám.

Hádzali žabky po jazere, kým nenastal čas, aby Rosie a Albus odišli k Hagridovi. Scorpius sa rozhodol ísť do knižnice a pracovať na nejakých úlohách. Aj keď Rosiin príhovor a vyhrážky bratrancov mali na Bernarda želaný účinok, Scorpius ho aj tak veľmi nechcel vidieť.

Po niekoľkých hodinách bol Scorpius spokojný so svojou esejou o transfigurácii, určenou pre profesora Hortona. Napísal toho veľa o teórii, ktorá sa skrýva za premenou jednoduchých neživých predmetov na podobné. Stále si však nebol istý, či dokáže správne premeniť zápalku na ihlu. Bol si však celkom istý, že jeho obočie zostane relatívne v bezpečí.

„Ahoj, Scorpius.“

Cítil, ako sa mu postavili chĺpky na krku, keď Rachel vyslovila jeho meno. „Čo chceš?“

Rachel sa trochu uškrnula a falošne sladkým hlasom odpovedala: „Nemusíš byť nezdvorilý. Len som ťa pozdravila.“

„Tak dobre,“ odpovedal. „Ahoj Rachel, čomu vďačím za to potešenie?“

„Kde je tvoja frajerka?“ spýtala sa zľahka.

Scorpius zúžil oči. „Nemám frajerku, takže hádam nikde.“

„To dievča od Weasleyovcov, ktoré dnes na obede urobilo scénu,“ upresnila Rachel.

„To nie je moja frajerka,“ odvetil Scorpius.

„To je od teba múdre, tvoji rodičia by dostali záchvat, keby si mal za frajerku nečistokrvnú,“ odvetila Rachel.

„Nie, to by neurobili!“ odpovedal Scorpius nahnevane.

Rachel sa zasmiala. „Naozaj si myslíš, že mame a otcovi by nevadilo, že je dcérou humusáčky? Najmä tamtej humudáčky!“

„Nie, nemyslím!“

„Naozaj? Myslíš si, že nechcú zachovať svoju rodinu čistú?“ spýtala sa.

„Nie. A čo si myslela tým 'najmä tamtej humusáčky'?“

Rachel sa opäť zasmiala. „Tvoji rodičia ti nič nepovedali?“

Scorpius chcel povedať „povedali“, ale po odhalení, že kedysi mali domáceho škriatka, začínal mať pocit, že všetci vedia o jeho rodine viac ako on.

„Čo vieš?“ spýtal sa opatrne.

„Ach, len to, čo je všeobecne známe,“ odpovedala hodvábne. „A samozrejme to, čo mi povedali moji rodičia.“

„A to je čo?“ vyzvedal Scorpius medzi zubami.

Rachel si ho chvíľu premeriavala. „No, keby som sa chcela dozvedieť viac, asi by som si prečítala toto.“

Keď to vravela, podala mu knihu s názvom Smrťožrúti, ktorí sa vyvliekli, bližší pohľad na Malfoyovcov, ktorú napísala Rita Skeeterová.

„Čo je to?“ spýtal sa zdesene.

„História tvojej rodiny,“ odpovedala Rachel odporne. Prehodila si vlasy cez plece a otočila sa na odchod. „Nikdy ma už nepriveď do problémov s učiteľom, malý Malfoy.“

Scorpius ju sotva počul, pretože s hrôzou hľadel na knihu, ktorú mu nechala. Bola v nej záložka. Premožený zvedavosťou ju otočil na označenú stranu.

Ako je všeobecne známe, Malfoy Manor slúžil ako základňa lorda Voldemorta a jeho najbližších stúpencov. Väzňov držali v tajnej miestnosti v zajatí vyše roka a bez milosti ich mučili, aby získali informácie. Nie je však až tak známe, že tam boli krátko väznení aj Harry Potter, Ronald Weasley a Hermiona Grangerová.

Neslávne známa Bellatrix Lestrangeová (sestra Narcissy) s pomocou Luciusa, Narcissy a Draca použila na Hermionu Grangerovú kliatbu Cruciatus.

Scorpius zaklapol knihu. Jeho otec sledoval, ako Rosiinu mamu mučia, a neurobil nič, aby tomu zabránil, namiesto toho pomohol jej útočníkovi. Už nevedel, čo si má myslieť. Jednoducho si nevedel predstaviť, že by to jeho otec urobil. Musela to byť lož. Až na to, že to bolo vytlačené.

Scorpius si knihu vložil do tašky a vybral sa do Astronomickej veže. Zdalo sa, že má o čom premýšľať.

*

Slnko zapadlo a na oblohe sa začali objavovať hviezdy. Merlinovi sa podarilo nájsť svojho pána, sadol si Scorpiusovi na plece a láskyplne ho ďobkal do ucha. Merlin bol darčekom od jeho otca, ktorý sa prizeral, ako mučia nevinné dievča. Scorpius mal pocit, že v súčasnosti je mučený on. Rachel Zabiniová bola oveľa zručnejšia v ubližovaní ľuďom, než kedy bude Bernard Smith.

„Pozeráte na hviezdy, pán Malfoy?“

Scorpius sa pri zvuku cudzieho hlasu prekvapil. Ešte viac ho prekvapilo, keď zistil, že ten hlas patrí profesorovi Longbottomovi.

„Neboli ste na večeri.“

„Ja... nebol som hladný,“ odpovedal Scorpius.

„Vaši priatelia sa báli. Domnievam sa, že prebieha pátracia akcia Weasleyovcov a Potterovcov.“

„Keď si to prečítajú, nebudú to moji priatelia.“ Hrubo podal knihu profesorovi Longbottomovi.

Neville si povzdychol. „Koľko si z toho prečítal?

„Dosť.“

„Tak potom až príliš veľa. Scorpius, chodil som do školy s tvojím otcom.“

Scorpius prekvapene zdvihol zrak. Profesor Longbottom pokračoval: „On... on vtedy nebol najpríjemnejší človek, ale určite nebol taký zlý, ako ho vykresľuje táto kniha. Nemal by si dôverovať ničomu, čo napísala Rita Skeeterová. Je to typ človeka, ktorý vezme zrnko pravdy a prekrúti ho na niečo škaredé.“

Scorpius sa sotva odvážil dúfať, že kniha je samá lož. „Tá... tá časť, kde je záložka... píše sa tam, že niekomu pomohol ublížiť Rosiinej mame.“

„Jeho tete, Bellatrix Lestrangeovej,“ prerušil ho Neville a jeho hlas bol plný horkosti.

Scorpius sa šokovane pozrel na svojho učiteľa, ale Neville hľadel do diaľky. Po niekoľkých okamihoch opäť prehovoril, ale jeho tón bol opäť vyrovnaný. „V tú noc tam bola moja žena. Vtedy ju už dlho väznili. Keď tam priviedli Harryho, Rona a Hermionu, tvoj otec ich nechcel identifikovať. Hermionu a Rona okamžite spoznal (Harry bol zamaskovaný), ale snažil sa spochybniť, kto sú. Môžem ťa uistiť, že v tú noc nemal šancu Hermionu zachrániť. Bellatrix Lestrangeová...“

Neville sa odmlčal. „To ona mučila Hermionu. Podľa toho, čo som neskôr počul, tvoj otec sa toho nechcel zúčastniť. On a jeho rodičia trpeli za útek väzňov. Voldemort nebol zrovna odpúšťajúci typ.“

„Ale prečo mi to potom otec nepovedal?“

„To naozaj neviem povedať. Napadlo ťa, že rozprávanie o tých udalostiach by preňho mohlo byť bolestivé?“

Scorpius sa pozrel na svoje nohy. „Nie, nenapadlo.“

„Svojho otca poznáš lepšie, než ho kedy spozná tá krava Skeeterová. Radil by som tú knihu spáliť. Domnievam sa, že bude oveľa lepším podpaľačom než materiálom na čítanie.“

Scorpius sa dokázal mierne pousmiať. „Ďakujem, pane.“

„Aha, a ak zistíš, že sa ti vrátila chuť do jedla, navrhujem ti, aby si požiadal pánov Jamesa Pottera a Freda Weasleyho o radu ohľadom jednej šteklivej hrušky.“ Profesor Longbottom naňho mierne žmurkol a odišiel.

Scorpius zostal na pochybách, či je profesor Longbottom celkom pri zmysloch. Netrvalo dlho a našiel Albusa s Rosie.

„Kde si bol?“ dožadovala sa s rukami v bok.

„Musel som premýšľať a stratil som pojem o čase.“

„Aha. Je všetko v poriadku?“ spýtala sa.

„Áno... myslím, že áno.“

„Nechceš ísť preskúmať piate poschodie?“ spýtal sa Albus.

Scorpiusovi sa v žalúdku ozvalo počuteľné dunenie. „Jasné, ale najprv sa musím na niečo opýtať tvojho brata,“ odpovedal Scorpius.

Keď prechádzali portrétovým otvorom, Rosie dodala: „Skoro som zabudla! Hagrid chcel, aby sme ti dali vedieť, že aj ty si na budúci piatok pozvaný na čaj. Bol by ťa pozval už včera večer po škole, ale nevedel, že sme všetci kamaráti. Takže ak máš budúci piatok o druhej čas...“

Scorpius sa usmial. „Jasné! To by bolo skvelé!“

Všimol si, že Bernard píše za neďalekým stolom a tvári sa znechutene nad Hagridovou ponukou, ale tiež milosrdne mlčí. Scorpius sa ponáhľal ku krbu v spoločenskej miestnosti; James a Fred sedeli v pohodlných kreslách s Gideonom.

„Hm... Viem, že to znie hlúpo, ale profesor Longbottom mi povedal, aby som sa ťa opýtal na 'šteklivé hrušky'. Dáva ti to nejaký zmysel?“

Gideon vybuchol smiechom a čoskoro ho nasledovali Fred a James. Scorpius sa cítil ešte hlúpejšie. Na čo sa to profesor Longbottom hral?

„Hádam, že si strýko Neville všimol nejaké chýbajúce jedlo,“ povedal napokon James.

„Máš šťastie, že ti za to nevzal body,“ dodal Arthur, ktorý sedel neďaleko.

„O čom to hovoríte?“ opýtal sa Albus rozhorčene.

James sa obzrel, aby sa uistil, že ostatní študenti ho nemôžu počuť. „Chcete zažiť trochu dobrodružstva?“ spýtal sa s iskrou v oku.