Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. kapitola

Od srdca k srdcu

Hermiona sedela v Deravom kotlíku, popíjajúc maslový ležiak a bubnovala prstami po doske stola. Práve skončila vyčerpávajúcu sedemhodinovú nočnú zmenu u Sv. Munga a mala sa stretnúť s Ronom na pár drinkov prv, než pôjde domov. Mmm, domov, pomyslela si, ponoriť sa ubolená do teplého, bublinkového kúpeľa.

„Hej, Miona,“ pozdravil ju Ron, pobozkal ju na líce a sadol si na miesto oproti nej. „Vyzeráš vyčerpane.“

„Dlhý deň,“ odvetila unavene. „Tak, čo je to za veľkú novinku?“

Ron sa ošíval na mieste a vyzeral, akoby chcel čoskoro zvracať. „Chystám sa Parv požiadať o ruku,“ vyhŕkol rýchlo.

Hermiona zhíkla, vyskočila zo stoličky a objala ho. „To je úžasné, Ronald! Som tak rada!“ Bola nadšená kvôli Ronovi a jeho dlhoročnej priateľke Parvati Patillovej, že sa rozhodli konečne vziať.

„Hej?“ opýtal sa Ron, vyzerajúc trochu uvoľnene. „Si?“

Hermiona ho pustila, venujúc mu zvedavý pohľad. „Čo myslíš tým ... SI? Čo si čakal?“

„No, nebol som si istý. Chcel som povedať, že ty si nás vždy podporovala, ale mal som obavy ... vieš, pretože naša minulosť ... mohla si byť, ja neviem, nazlostená alebo tak niečo.“

„Samozrejme, že nie, Ron. Som kvôli tebe nadšená. Povedal si to už ostatným?“

„Nie, len tebe. A Patillovým, ale to som ich žiadal o súhlas. Čoskoro to poviem Harrymu a Gin a samozrejme mamke a otcovi. Ale neviem, kedy to poviem ostatným. Budú si zo mňa určite robiť žarty.“

„O to sa neboj. Radi si z teba strieľajú, ale sú to tvoji bratia. Napokon ťa podporia,“ utešovala ho Hermiona.

„Hej, keď sa im minú nápady ako si zo mňa uťahovať,“ povedal Ron mrzuto.

Hermiona sa zasmiala, znova ho objímuc. Nemohla uveriť, ako veľmi jej nezrelý, nemotorný priateľ dospel. Bol síce ešte trochu nezrelý a občas tak nevšímavý, až sa divila, či vôbec vie, čo robil polovicu času, ale bola naňho i tak pyšná. A vedela, že z neho raz bude skvelý manžel a jedného dňa i skvelý otec.

„Pomôžeš mi s kúpou prsteňa, však Mione?“ nádejal sa Ron.

„Samozrejme, Ron. Vieš, akú má veľkosť prsta?“

Ron zvraštil zmäteno tvár. „Oni sú rôzne veľkosti? Myslel som, že je jedna veľkosť pre všetkých.“

„Nie Ron,“ odvetila Hermiona neveriacky. „Musíš zistiť jej veľkosť prsta tým, že vezmeš mierku jedného z jej prsteňov.“

„Mám jej ho vziať z prsta? Ako to spravím, keď nechcem, aby vedela čo robím?“

„Ron, nemusíš jej ho brať z ruky. Úprimne, niekedy premýšľam nad tým, ako je možné, že si taký úspešný Auror. Len vezmi jej šperkovnicu, zmeraj to, a potom vráť späť,“ vysvetlila.

„Och,“ odvetil, uľavene sa dívajúc. „Myslel som, že odo mňa očakávaš, že jej ho stiahnem z prsta, alebo také čosi.“

Hľadela naňho šokovane, neveriac, čo práve povedal. „Och, Bože Ron, pomôžem ti.“

*****

O desať minút neskôr začala Hermiona zbierať svoje veci k odchodu. Ron odišiel o niekoľko minút skôr, odíduc na ministerstvo. Ako kráčala k východu, všimla si v neďalekom boxe známej plavovlasej hlavy.

„Malfoy?“ opýtala sa, priblížiac sa. „Čo tu robíš tak zavčas rána?“

Draco sa otočil, vykoľajený jej prítomnosťou. „Mohol by som sa ťa spýtať to isté, Grangerová.“

„No, stretla som sa Ronom na kus reči, pred návratom domov. Práve som skončila nočnú zmenu u Sv. Munga. A ty?“ opakovala Hermiona.

Takto vyzerá po hodinách strávených s chorými a umierajúcimi? Ne-zasrane-uveriteľné, pomyslel si Draco.

„Draco?“ zvolala Hermiona, mávajúc mu rukou pred tvárou.

Jeho meno vychádzajúce spomedzi jej pier ho vytrhlo z myšlienok a on pozrel späť na jej tvár. „Čo?“ opýtal sa.

„Ja neviem. Proste pôsobíš zvláštne. Tak čo tu robíš tak skoro?“ spýtala sa po tretíkrát.

Draco sa otočil späť k stolu a prezeral si svoj pohárik. Hermiona to vzala ako výzvu, aby sa k nemu pripojila a sadla si na miesto oproti nemu.

„Tak?“ podpichla ho, dívajúc sa naň s očakávaním.

„Práve som Alexa vysadil v škole, jeho prvý školský deň,“ povedal Draco, ostro hľadiac všade, len nie na ňu.

Hermiona sa neúspešne pokúšala skryť úsmev. Ach, aké rozkošné. Už mu chýba Alex. Kedy sa Slizolinský Sexy Boh premenil na sladkého a starostlivého otca? Pozerala sa naňho, premýšľajúc, ako roztomilo vyzerá, keď sa zamračil a poposadol na svojom mieste - bol ako malý chlapec, ktorého opustil najlepší priateľ.

Draco vzhliadol a uvidel Hermionu oplatiac mu pohľad s úsmevom a s rukami na srdci.   

„Fuj, nepozeraj tak na mňa, Grangerová,“ povedal Malfoy, znechutený sám sebou.

Hermiona sa nad tým zasmiala. „Och, to je tak mi...“

„Nevyslov to slovo na ´m´,“ zavrčal Draco s pocitom poníženej mužnosti, keď prehovoril: „Nie je to nič z toho. Som len nahnevaný.“

„Prečo?“ opýtala sa zmätene.

„To nie je tvoja starosť,“ odvetil bridko.

Hermionu zarazil jeho tvrdý tón. Pripomenul jej starého Malfoya. Vstala a vykĺzla z boxu.

„V poriadku, Malfoy,“ hlesla stroho a chcela odísť preč.

Draco ju chytil za zápästie a zastavil ju skôr, ako mohla úplne odísť z boxu. Pozrel na ňu a ostré črty hnevu viac nehyzdili jeho tvár.

„Grangerová, ja som ... proste si sadni, dobre?“ ozval sa, neschopný ospravedlniť sa.

Hermiona sa usadila znova, skúšajúc ignorovať iskrenie, ktoré ňou prebehlo, keď sa dotkli. Sadla si, prekrížila ruky a nohy a zazerala na muža oproti. Draco sa nervózne ošíval, znova raz hľadiac na čokoľvek iné ako na Hermionu. Hermiona sa naklonila dopredu, pretože ju zmiatlo Dracovo správanie.

„Čo sa stalo, Draco?“ spýtala sa vľúdne.

„Keď ti to poviem, prisahaj, že sa nebudeš smiať, alebo sa znovu hlúpo usmievať. A nepoužiješ to slovo na - m, platí? V podstate sa tvár, že nie si dievča, a tak nebudeš robiť čokoľvek dievčenské, dobre?“

„Dobre,“ súhlasila, lebo si túžila vypočuť jeho problém.

Draco si povzdychol a pozrel do prázdneho pohára. „Keď som ho odprevádzal do školy, proste sa rozbehol za kamarátmi. Okamžite. Žiadny bozk ani objatie, vôbec nič. Dokonca sa ani neobzrel. Nevďačný, malý darebák,“ zavrčal.

Hermiona si zahryzla do pery, aby neporušila daný sľub o úsmeve a výkrikoch typu: „Aké sladké!“ Draco na ňu hľadel, pretože veľmi dobre vedel, že myslí na to, čo jej zakázal spraviť.

„Pozri, nie je nevďačný,“ utešovala ho, „je jednoducho nadšený. Alex čakal na tento deň dosť dlho. Hovoril mi o tom mnohokrát, zakaždým, keď sme sa stretli. Stále ťa ľúbi, a keď sa vráti zo školy, som si istá, že ti bude chcieť povedať každučký detail.“

Draco sa nad tým zamračil. „Každučký detail?“ Hermiona prikývla a mierne sa usmiala. „Sakra,“ zavrčal, naraziac hlavou o stôl.

Hermiona sa nad tým zasmiala, potľapkajúc ho upokojujúco po ruke. Vzhliadol a ich oči sa stretli. Odvrátila sa nepohodlne, rýchlo stiahnuc ruku z tej jeho. „Prepáč mi to,“ zamumlala, keď si uvedomila, že svojím táraním mu pokazila náladu.

Idiot, práve si to zničil! Skutočne dojemné, nadával si Draco. „O čom ste hovorili, ty a Weasley?“ opýtal sa, pokúsiac sa prelomiť trápne ticho.

Hermionine oči zažiarili, keď sa k nemu otočila. „Och,“ začala vzrušene. „No, neviem, či som oprávnená povedať to iným, ale Ron sa chystá požiadať Parvati o ruku!“

„Skutočne?“ opýtal sa, zvraštiac obočie. „Ale ja som myslel, že ty a on ste ...“

„Ach, nie,“ odvetila rýchlo, potrasúc dôrazne hlavou. „No, kedysi sme boli, ale on s Parvati sú spolu už niekoľko rokov. Mám z nich naozaj radosť.“

„Skutočne?“ opýtal sa Draco, mierne sa zaškeriac.

„Áno, Malfoy,“ odvetila, zúžiac oči. „Počínaš si dobre, tak to teraz nenič tým, že sa budeš správať ako blbec.“

„Pravda. Takže sa môžem opýtať, čo sa stalo?“

Hermiona naňho podozrievavo pozrela. „Prečo ten náhly záujem o môj milostný život?“

„Čo?“ zvolal obranne. „Nezaujíma ma tvoj milostný život, Grangerová.“

„Och,“ odvetila skepticky. „Takže sa potom zaujímaš o Ronov milostný život?“ opýtala sa a uškrnula sa naňho.

Teraz bol na rade Draco, aby na ňu začal civieť. „Vedieš si dobre, Grangerová. Nenič to teraz tým, že sa budeš chovať ako premúdrená hlupaňa.”

Hermiona sa so smiechom posadila. „Boli sme spolu hneď po vojne a všetci predpokladali, že to dotiahneme až k oltáru, ako Harry a Ginny. Ale nebolo to ... správne. Vyzeralo to nepríjemne a umelo, keď sme boli spolu len preto, že to od nás všetci očakávali, a nie pretože sme sa milovali. Chcem povedať, máme sa radi, ale nie takto. Bolo to vzájomné. Vedeli sme, že si nie sme súdení, tak sme sa rozišli. Naše priateľstvo nebolo nikdy lepšie.“

Draco ticho prikývol a napil sa z pohára doplneného ohnivou whisky.

Hermiona naňho zvedavo pozrela a uvažovala, ako veľmi môže pokúšať jeho dobrú náladu. „Môžem sa ťa spýtať na niečo osobné, Malfoy?“

Prikývol znova a vyzeral znepokojený tým, čo by sa mohla opýtať.

„Prečo si sa oženil s Pansy? Myslím tým, veď vieš, ona je Slizolinčanka a čistokrvná, ale ... ja neviem. Nevyzerá ako tvoj typ.“

Draco sa uškrnul. „Prečo ten náhly záujem o môj milostný život, Grangerová? A ako môžeš vedieť, kto je môj typ?“

„Malfoy,“ povedala Hermiona varovne.

Odložil pohár, pozrel sa na ňu a uškrnul sa. „Bola tehotná, bol som otcom. To je celé,“ povedal po chvíli.

„Och,“ odvetila trochu šokovaná jeho otvorenosťou.

„Ale prečo ste sa presťahovali do Paríža?“

„Kvôli podnikaniu. A tiež som chcel uniknúť pred klebetami. Nechcel som, aby moje dieťa vyrastalo na mieste, ktoré by ním opovrhovalo.“

„Bol si omilostený. A dokonca aj tvoj otec nakoniec napomohol Rádu uspieť,“ oponovala mu Hermiona.

„Záleží na tom?“ opýtal sa Draco a pozrel sa na ňu s vážnym výrazom. „Obaja naši otcovia boli smrťožrúti. Dopekla, ja som bývalý smrťožrút, Grangeorvá. Nechcel som ho vystaviť napospas takému začiatku.“

Hermiona sklopila pohľad na svoje ruky, neuvedomujúc si, aký ťažký život mohol Alex mať, a aký zložitý stále môže byť.

„Ale máš pravdu,“ začal Draco a prerušil niť jej myšlienok. „Nebola môj typ. Príliš rozmaznaná a hlúpa. Hoci moji rodičia nemohli byť šťastnejší. Špeciálne Lucius. Boli príliš nadšený dedičom nesúcim rodové meno. Ako sa našťastie zdá, Alex je po mojej rodine a nie po jej,“ povedal s miernym úsmevom.

Hermiona mu úsmev oplatila. „Takže prikladáš inteligencii dôraz?“ spýtala sa po dlhej odmlke.

„Prečo?“ opýtal sa a úsmev premenil v úškrn. „Zvažuješ, aké máš u mňa šance?“

Hermionin rumenec mohol súperiť s tým Ronovým. „Čo? Nie!“ vykríkla rozhorčene. „Bože, Malfoy, ako môžeš vôbec prejsť dverami s takým veľkým egom?“

Draco sa smial nad skľúčenosťou obvykle vyrovnanej Chrabromilčanky. „Pokoj, Grangerová. Len som žartoval.“

Iba naňho pozerala, keď sa snažila zakryť úsmev a motýľov v jej žalúdku pri zvuku jeho smiechu. Nemyslím si, že som ho niekedy počula to robiť. Nie, vážne nikdy.

Draco na ňu civel, krútiac obsahom pohára pred tým, než ho vypil. Bože, ako môže vyzerať tak roztomilo, aj keď ma zabíja pohľadom? Kurva, som v tom po uši.

Obaja sa prebudili zo zamyslenia, keď Hermiona zívla prikryjúc si ústa rukou. Draco sa pozrel na hodinky a uvedomil si, že mal byť pred pol hodinou v práci. Výhody vlastníka spoločnosti, pomyslel si.

„Predpokladám, že by som mala ísť,“ povedala Hermiona a bola nevysvetliteľne mrzutá, že musí ísť, keď sa len pred hodinou nemohla dočkať návratu domov.

„Jasné, ja tiež,“ pritakal Draco, keď vstával.

„Tak teda veľa šťastia s Alexom,“ riekla a vzhliadla k nemu.

„Keď hovoríme o Alexovi,“ začal Draco náhle, „nemusela si mu dávať taký štedrý darček. To naozaj nebolo potrebné.“  

„Bez obáv,“ tvrdila Hermiona. „Mám tam spoľahlivého priateľa. Pracuje vo výbore metlobalových pravidiel a ako mi povedal - zaťahal za háčiky,“ hlesla s úsmevom.

„Kto?“ opýtal sa Draco a povytiahol obočie.

Zahryzla si do pery s rozpačitým úsmevom. „Percy,“ odvetila, usmiala sa a mávnutím na rozlúčku prešla ku dverám.

Draco sledoval, ako odchádza, pomaly krčiac ramenami v svojom plášti. Zavrel oči, potriasol hlavou a zamieril k baru zaplatiť účet.

Keď sa Hermiona dostala k dverám, zastavila sa a obzrela sa späť za Dracom. Povzdychla si, potom dvere otvorila a nechala sa pohltiť teplým letným dňom.

Ginny mala pravdu. Och, neznášam, keď má Ginny pravdu.