Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. Začiatok

Veľká sieň bola presiaknutá cencúľmi. Steny boli pokryté lesknúcou sa námrazou. Stoly a podlaha boli ľahko posypané trblietavou vrstvou iskrí. Sudičky (The Weird Sisters) pobrukovali do mikrofónu smutnú, pomalú pieseň. Dievčatá a chlapci sa pomaly knísali na tanečnom parkete. Vianočný ples bol v plnom prúde.

Hermiona Grangerová si tesnejšie pritisla hlavu na hruď Draca Malfoya. Želala si, aby tento okamih trval navždy. Hermiona vedela, že ak ju Harry alebo Ron prichytia pri tanci s Malfoyom, pravdepodobne ho zabijú priamo tam a jeho telo hodia do kuchyne, aby ho ugrilovali na zajtrajší obed. Ale našťastie, Harry a Ron záhadne zmizli, dúfajme, že nie maznať sa do ružových kríkov, pomyslela si Hermiona. Okrem toho, Hermione bolo úplne jedno, či by to Ron videl alebo nie. Ron bol taký egoistický hlupák, že všetko by bolo lepšie, ak by videl tancovať Hermionu so svojim najhorším nepriateľom. A úprimne, kým bol, že robil poznámky o Viktorovi alebo Viktorkovi, ako ho nazval.

Draco Malfoy sa usmial a pritiahol si Hermionu trochu bližšie. Nemal ani tušenie, kto to dievča je, okrem toho, že prišla s Viktorom Krumom. Dosť čudné, keďže on bol silno pripútaný k Hermione Grangerovej, chrabromilskej knihomoľke.  Ale súdiac podľa toho, ako hovorila, bol si istý, že bola buď z Bystrohlavu alebo Slizolinu a bol si istý, že nebola nič menej ako čistokrvná.

CVAK!!

Hermiona a Draco sa odtiahli.

„Ahoj, Her-„ Colin Creevey zapišťal, keď mu Hermionina ruka zakryla ústa. Bola by to úplná katastrofa, keby Malfoy teraz zistil, kým je. Hermiona prechovávala tajnú náklonnosť k Dracovi Malfoyovi už od druhého ročníka, odkedy ju prvý raz nazval humusáčkou. Robilo jej celkom dobre, že mu mohla zabrnkať na citlivú strunu a donútiť ho, aby povedal niečo takéto. A aj keď výraz humusáčka bol naozaj hanlivý, vedela, že to tak nemyslel... koniec koncov, nepoužíval ho často za tie roky.

„Čo tu robíš, Creevey?“ spýtala sa Hermiona, snažiac sa, aby to znelo slizolinsky. Pri pohľade na Colina cez Dracovo rameno silno zavrtela hlavou a dúfala, že Colin pochopí odkaz. „Vianočný ples je len pre štvrté ročníky a vyššie a nemyslím si, že teba, vychrtlého fagana, ktorý píše otravné muklovské výmysly, by pozvalo staršie dievča.“ Hermiona pridala k svojmu neobvyklému správaniu protivný smiech.

 Draco pozorne načúval. Je určite zo Slizolinu, pomyslel si. Len Slizolinčan mohol povedať niečo takéto a pritom necítil žiadne výčitky svedomia.

„ – a chcel som odfotiť Harryho, keď som tu zbadal teba... vás, ľudkovia,“ vysvetľoval Colin.

„V poriadku, Creevey, máš svoju fotku, teraz mi zmizni z dohľadu,“ povedal Draco nedbanlivo. Naklonil sa a zašepkal Colinovi, „Daj mi kópiu tej fotky.“

Draco sa narovnal a tváril sa, že si kontroloval okraj habitu.

„Tak,“ povedal Draco, keď sa otočil späť k Hermione. „Zatancuješ si so mnou ďalší tanec?“

Hermiona pozrela dole. „Prepáč, ale nemôžem. Môj partner sa práve vrátil,“ zamrmlala k svojim topánkam.

„Ach,“ odpovedal Draco. Vo svojom vnútri zabíjal Viktora Kruma za to, že pozval toto dievča na ples. Ako sa Krumovi podarilo dostať ju pod svoj veľký ozrutný orlí nos? To dievča bola zrejme Slizolinčanka, tak ako to, že si ju nevšimol?

„Dobre, ale sľúb mi, že si znovu zatancujeme, ak Krum nebude k dispozícii,“ povedal jemne.  V žiadnom prípade ju nechcel stratiť kvôli Krumovi!

„Sľubujem,“ odpovedala Hermiona s úsmevom. Kto vedel, že by Draco Malfoy mohol byť tak milý?  Nie je milý, pokarhala samú seba za to, že si pomyslela takú absurdnú myšlienku. Je k tebe milý iba preto, lebo si celá vyobliekaná, so skrotenými vlasmi a pretože si myslí, že si Slizolinčanka!

„Ach, Viktor!“ zvolala povrchne. Hermione sa Viktor páčil, ale tajne si myslela, že bol pre ňu trochu príliš neohrabaný. A aj keď to nerada priznávala, Ron mal pravdu. Bratríčkovanie sa s nepriateľom pripadalo... také divné. „Kde si bol?“ Ich hlas zanikli ako Hermiona viedla Viktora ďalej od Draca.

„Draco! Tak tu si!“ Draco zastonal.  Obrovská masa hrozných naberaných ružových šiat sa náhlila k nemu.

„Pansy,“ zareagoval trochu s grimasou, keď po druhý raz zazrel jej otrasné oblečenie.

Pansy naširoko otvorila oči a ani nemrkla so svojim troma vrstvami špirály nanesenými riasami. „Nechceš tancovať?“  Draco hneď na to vyzeral zdesene.

„Eee.. musím ísť na toalety,“ dostal zo seba skôr, než čo najrýchlejšie opustil Veľkú sieň.

Pansy našpúlila ústa. „Och, kruci. Hmm... kde je ten Anthony Goldstein? Anthony! Poď sem, ideme tancovať!“

- - - - - - - -

O hodinu neskôr pristúpila Hermiona znovu k Dracovi, ktorý sa krčil v diskrétnom kúte.

„Tak,“ zašepkala nervózne. „Tá ponuka stále platí?“

Draco vyskočil a hľadel na Hermionu. Potom jeho tvár preťal úsmev. Prestaň sa usmievať! Nakričal na seba. Usmievaš sa viac, než za celý svoj život! Blázon, začni sa škeriť!

Draco sa chladne usmial. „Vždy.“

Hermiona sa opatrne obzrela po Harrym a Ronovi, ale pretože ich nikde nezbadala, s radosťou prijala natiahnutú Dracovu  ruku.

Začala nová pieseň a Hermiona ju spoznala.

„Hej, toto pozn- “, Hermiona rýchlo zakašlala, aby zakryla svoju chybu.

„Si v poriadku? Nepotrebuješ sa napiť?“ spýtal sa Draco.

„Nie, nie, som v poriadku,“ odpovedala Hermiona a veselo sa usmiala, keď si druhú ruku položila na Dracovo rameno. Také zamatovo jemné... ako on, pomyslela si Hermiona s úsmevom.

Ležím v posteli a počúvam tikot hodín

A myslím na teba

Chytená v kruhu zmätkov

Nie je to nič nové

Premietam si teplé noci

Ktoré sú za nami

Kufre spomienok

Čas po čase

„Ako to, že som si ťa nikdy predtým nevšimol?“ spýtal sa Draco nežne, keď sa s Hermionou pomaly pohyboval.

Hermiona rozmýšľala, ako odpovedať a potom opatrne zareagovala, „Možno si ma videl, ale v skutočnosti ... nevidel.“

Na okamih sa Draco zamyslel a potom zamračil. „Tak ako sa voláš?“

„Nepoviem ti to. Musíš na to prísť. Ale dovtedy, môžeš si myslieť, že som Popoluška.“ žmurkla Hermiona. Bola to pocta pre jej obľúbený príbeh z detstva na dobrú noc.

„Dobre, Popoluška, viem, že máš hnedé vlasy a hnedé oči. Si múdra a si Slizolinčanka. Ale to je všetko, čo o tebe viem.“

„Nuž, tieto stopy by ti mali stačiť, aby si zistil, kto som. V tejto škole nie je veľa dievčat, ktoré sú múdre, hnedovlásky a s hnedými očami.“ Hermiona si zakúsla do pery a rozhodla sa nespomenúť časť o Slizoline.

Draco sa rozosmial. „To je pravda. Nie veľa pekných dievčat je múdrych.“ Hermiona si okamžite spomenula na Lavender Brownovú a Parvati Pattilovú a rozosmiala sa. „Mám rád múdre dievča. Dokáže trvať na svojom.“

Ak budeš stratený, obzri sa a nájdeš mňa

Čas po čase

Ak padneš, chytím ťa, budeš to čakať

Čas od času

čas od času

čas od času

Ako pieseň skončila, Hermiona sa neochotne odtiahla od Draca.

„Musím ísť. Je polnoc,“ zašepkala. „Je mi to ľúto.“

„Počkaj!“ Draco zúfalo vykríkol. „Vráť sa!“ Na sekundu to vyzeralo, že jeho tajomné dievča plakalo, keď mu mávalo na rozlúčku. Ale pravdepodobne to bol klam spôsobený svetlom, uvažoval. Prečo by plakala? Môžu sa znovu vidieť.

Hermiona vzlykajúc bežala naprieč Veľkou sieňou. Jej čarovná noc skončila. Zajtra sa zobudí a znovu bude pre Draca knihomoľka Grangerová s neposlušnými vlasmi. A to bolelo.

 Hermiona zastala, keď zbadala spodnú časť obrazu Tučnej panej. Nohy ju automaticky niesli do chrabromilskej veže.

„Rozprávkové svetlá,“ povedala pridusene a zakopla.

„Čo je, moja milá, čo sa deje?“ spýtala sa Tučná pani skôr, než Hermiona za sebou zabuchla. „Prepáč, že sa snažím byť nápomocná!“ prišla tlmená odpoveď.

„Hermiona?“ ozval sa opitý hlas od kozuba.

„Ach, to si ty, Ron,“ povedala Hermiona monotónne, pamätajúc si na hádku, ktorú spolu mali predtým, ako prvý raz tancovala s Dracom.

„Tak? Čo je na mne zlé?“ nahnevane povedal Ron a konce jeho uší sa mu začali červenať. „Nie som dosť dobrý pre teba? Na rozdiel od Viktorka?“

„Nie, Ron, si úplne v poriadku-“ Hermiona začala hovoriť, ale Ron ju prerušil.

„Ach, naozaj? Úplne v poriadku? Predpokladám, že potom Viktorko musí byť neodolateľne dokonalý!“

„Ron, nevolaj ho tak! Toto je všetko kvôli tomu, pretože na neho žiarliš, nie? Žiarliš, Ronald Weasley, že sa mi podarilo získať skvelé pozvanie na ples a tebe ostali len zvyšky!“ Hermiona bola naozaj nahnevaná a jej elegantný účes sa začínal rozpadať.

„Žiarlim? Prečo by som mal žiarliť na egoistu, človeka s krivým nosom a kačacou chôdzou ako on?“

„Pretože je vo všetkom lepší ako ty! Áno, Ron, vždy bol jeden krok pred tebou, však?“ Hermiona nebezpečne zavrčala.

„Nuž-“ Ron začal rozprávať, ale Hermiona ho prerušila, keď kútikom oka zbadala Harryho vstupovať do spoločenskej miestnosti.

„Nuž, či sa ti to páči alebo nie, vieš, na čom si, však?“

„Hej?“ zareval Ron. „A to je?“

„Keď bude nabudúce ples, požiadaj ma skôr než tak spraví niekto iný a nenechávaj si ma ako poslednú možnosť!“ A s tým sa Hermiona zvrtla na podpätku a dupotala hore schodmi do dievčenskej spálne.  Ešte než zabuchla dvere, počula ako Ron prská na Harryho.

„No, dobre – to len dokazuje – úplne chýba podstata-“

Hermiona si povzdychla a hlbšie zaborila do vankúša. Počas jednej noci sa zamilovala do niekoho, kto jej zlomil srdce a mala veľkú výmenu názorov s jedným zo svojich najlepších priateľov. A vrcholom všetkého bolo zistenie, že jedna z jej vzácnych zafírových náušníc chýbala. Bola si istá, že zajtrajšok bude pekelný deň.

- - - - - - - -

Medzitým sa v Slizolinskej spoločenskej miestnosti Draco prechádzal popri kozube. V ruke držal malú zafírovú náušnicu, na ktorú takmer šliapol, keď vybehol z Veľkej siene, aby prenasledoval svoju tajomnú dievčinu. Draco si bol úplne istý, že náušnica patrila jeho tajomnému dievčaťu, jeho Popoluške. Bol rozhodnutý nájsť svoju Popolušku a zistiť, komu zo Slizolinu chýbala zafírová naušnica a zároveň mala hnedé vlasy a oči.

Draco hľadel ako sa Daphne Greegrassová a Theodore Nott vtackali dnu, pričom sa smiali a rozprávali. Zdalo sa, že je Daphne opitá, pretože obyčajne bola zdržanlivým dievčaťom. Theo mal ruku prehodenú okolo jej ramien a zdalo sa, že si vychutnáva ten pocit. Nato si Draco sadol oproti a pretrel si oči. Videl to, čo videl? čudoval sa. Daphne Greengrassová mala na sebe modré šaty a zdalo sa, že jedna z jej zafírových náušníc chýbala. Hnedé vlasy, presne takej farby ako mala jeho Popoluška, jej padali do očí, takže nemohol povedať, či boli hnedé alebo nie. Ale, prízvukoval si Draco, doteraz sa na ňu hodili všetky fyzické vlastnosti. Bola možná pravá láska možná alebo si to len namýšľal?

„Daphne,“ povedal Draco. „Nott.“ Theodore mu so zovretými perami venoval úsmev.

Hnedé oči, sedí. Hnedé vlasy, sedí. Modré šaty, jedna zafírová náušnica, sedí, sedí. Slizolinčanka, sedí, pomyslel si Draco.  Teraz k chýbajúcej stope.

„Daphne,“ začal. „Je toto tvoja náušnica?“ Draco ponúkol malú, ale elegantnú modrú guličku.

A na okamih si pomyslel, že sa Daphne náhle zaleskli oči, ale potom ten pohľad zmizol a Draco sa domnieval, že to musel byť klam spôsobený svetlom.

„Ach, to je! Ako si ju vôbec našiel?“ Daphne si pritisla náušnicu na hruď.

„Mám svoje spôsoby,“ odpovedal Draco uhladene. „Ale viac o tom neskôr. Daphne, budeš mojou priateľkou? Zabudni na Thea a buď so mnou. Si dievča, s ktorým som tancoval pred niekoľkými minútami... len to pripusti.“

Celá slizolinská spoločenská miestnosť stíchla, s výnimkou Pansyinho úzkostlivého výkriku „Nie!“

„Sklapni, Pansy,“ povedal Draco bez toho, aby spustil oči z Daphne. „Tak, budeš moje dievča?“

„Žartuješ? ÁNO!“

Draco sa uškrnul a potom ju pobozkal na pery a cítil sa byť veľmi spokojný sám so sebou. Získal svoju Popolušku a boli si  predurčení na veky vekov. Tak prečo ten bozk chutil tak zle? čudoval sa. Je to asi len preto, že boli na verejnom mieste a Blaise zavíjal ako vlk, usudzoval Draco.

Draco odtrhol svoje pery od Daphniných, aby zasiahol na jeho adresu skôr, než sa vrátil k maznaniu s Daphne „Sklapni, Blaise.“ Nikto si nevšimol Theodora Notta, zabudnutého ako dav jasal nad Dracom, ktorý sa s pocitom zrady na tvári vytratil do chlapčenskej spálne.

0o0

Ginny Weasleyová sa s Nevillom Longbottonom vpotácali do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Do polnoci tancovali všetkými štýlmi a Neville nebol najlepším tanečníkom;  pomerne dosť jej postúpal po nohách.

Ginny sa zrútila do kresla pri kozube a blízko svojej nohy zbadala detskú knižku.

„Popoluška,“ prečítala nahlas a začala čítať, unavenejšie než bola. Pri prezeraní stránok sa spokojne usmiala.

„A žili šťastne až do smrti,“ zamyslela sa Ginny, keď skončila. „Myslím, že dnes v noci sme všetci našli svoj šťastný koniec, nie?“

Netušila, že hlavná knihomoľka v dievčenskej izbe na poschodí plakala nad svojim nešťastným koncom, až kým nezaspala.

Netušila, že iná osoba v slizolinskej spálni prežívala svoj mylný šťastný koniec.

Netušila, že v dnešnú noc nikto nenašiel svoj šťastný koniec.

Ale samozrejme, toto bol Rokfort. Mágia môže všetko napraviť.

... Je to tak?

(pp.. preklad piesne http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=104707&sid )