Preklady fanfiction Harryho Pottera

Slizolinov odkaz

Draco sa pozrel na Scorpiusa, keď prechádzali opustenou chodbou. „Si v poriadku?“

Scorpius prikývol, hľadel na svoje nohy a bojoval s hrčou, ktorá mu stúpala v hrdle. Stále nemohol uveriť, že jeho najlepšia priateľka je preč. Rosie Weasleyovú spoznal len pred niekoľkými týždňami, ale už teraz bola najlepšou priateľkou, akú kedy mal, a teraz jej niet. Stále si v hlave prehrával ten únos a premýšľal, či mohol urobiť niečo viac, aby tomu zabránil. Keby sa bol naučil viac kúziel...

Draco položil synovi utešujúcu ruku na plece. „Musím s tebou hovoriť osamote.“

Odtiahol Scorpiusa do opustenej triedy, zamkol dvere a na dvere a okná použil kúzlo nevyrušiteľnosti. Potom sa dôverne naklonil a zašepkal: „Počúvaj veľmi pozorne. Viem, že si rozrušený, lebo ti uniesli kamarátku, ale nie som presvedčený, že bola cieľom. Nedáva to zmysel. Sme oveľa bohatší ako Weasleyovci alebo dokonca Potterovci. Ak únoscom išlo o peniaze, mali sa pokúsiť uniesť teba.“

Scorpius začal argumentovať, ale Draco ho prerušil.

„Chcem, aby si bol mimoriadne opatrný. Vyhýbaj sa vychádzaniu von a nikam nechoď sám. Zamestnanci školy zvýšia bezpečnosť, ale chcem vedieť, že neurobíš nič... unáhlené.“

Draco sa na Scorpiusa prenikavo pozrel.

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Scorpius.

„Len... len neopúšťaj školu. Moja ďalšia obava však spočíva v tom, že ak do školy opäť preniknú, zostaneš tu uväznený ako v pasci. Takže ti dávam toto.“

Siahol do svojho habitu a vytiahol zelené vrecúško zo zamatu so zdobeným strieborným „S“ vyšitým na prednej strane. Draco opatrne rozviazal strieborné šnúrky a vytiahol prsteň, ktorý potom podal Scorpiusovi.

„Šperk?“ spýtal sa Scorpius neveriacky.

Draco sa napriek vážnosti situácie usmial. „Nie tak celkom. Je to prsteň slizonského prefekta. Salazar Slizolin sa vždy obával, že muklovia vtrhnú na Rokfort. Pre prefektov svojej fakulty vyrobil prstene, ktoré slúžili na únik z ktorejkoľvek miestnosti v žalároch vrátane slizolinskej spoločenskej miestnosti a spální. Slúži len ako únik zo školy, nedá sa použiť na návrat do nej.“

„Prečo ho stále máš?“ spýtal sa Scorpius a skúmal starý prsteň. Bol to strieborný had so smaragdovým okom, taký, že sa obtáčal okolo prsta nositeľa.

Draco sa zastavil. „Môj posledný rok v škole sa neskončil typickým spôsobom.“

„Ale... Nie som slizolinčan, nemal by som ho mať,“ podotkol Scorpius nepríjemne. Prekvapilo ho, že ho pohltilo objatie.

„Slizolinčania sa o svojich starajú sami. Ja som slizolinčan a ty si môj syn,“ vysvetlil Draco a jeho hlas zhrubol. Po chvíli objatie prerušil a prečistil si hrdlo.

„Poď, ukážem ti, ako to funguje.“

****

„Stále si myslím, že ten slizký gauner s tým má niečo spoločné,“ zavrčal Ron.

Harry sa pokúsil diplomaticky pokrčiť plecami. „No, začneme tým, že tie prútiky zoberieme k Ollivanderovi a uvidíme, čo nám povie. Ak s tým mal Malfoy niečo spoločné, buď nebol prítomný, alebo použil iný prútik.“

„Pravdepodobne to zaňho urobili jeho poskokovia,“ pokračoval Ron. „Do školy sa dostal dosť rýchlo.“

„Ron... možno by si mal ísť s Hermionou a Hugom na Grimmauldovo námestie...“

Ronov pohľad zastavil Harryho uprostred vety. „Rosie je moja dcéra, získam ju späť a potom zahluším toho, kto to urobil.“

Harry prikývol. Veľmi rád by zakrútil krkom každému, kto sa opovážil ublížiť jeho neteri.

*

Scorpius kráčal s otcom až k portrétu Tučnej dámy a potom pokračoval sám do chrabromilskej veže. Keď preliezol otvorom na portrét, nemohol si pomôcť a myslel na zamatové vrecúško, ktoré nosil; stále pochyboval, či by ho mal mať. Jeho otec však na tom trval a ten ho nikdy nesklamal. Scorpius dúfal, že Albus sa už vrátil; naozaj nechcel čeliť všetkým chrabromilčanom sám.

Keď vošiel do spoločenskej miestnosti, srdce sa mu rozbúšilo, keď si uvedomil, že po Albusovi nie je ani stopy. Pri bližšom pohľade si všimol, že v dohľade nie sú žiadni Potterovci, ani Weasleyovci. Zdalo sa však, že zvyšok Chrabromilu je v plnej sile; nebola tu ani jedna voľná stolička, nie že by si Scorpius mal v úmysle sadnúť. Netúžil po ničom inom, len odísť do relatívneho súkromia svojej spálne. Trochu dlhší pohľad po spoločenskej miestnosti potvrdil, že Mike, Nigel, Bernard, Adam a Josh sú prítomní, čo znamenalo, že ak niekto zostal v spálni, bol to Albus, jediný človek na hrade, ktorého by mu práve teraz nevadilo vidieť.

Scorpius urobil len pár krokov ku chlapčenskému schodisku, keď mu cestu zatarasil vysoký šiestak.

„Povieš nám, čo sa stalo?“ žiadal ho starší chlapec.

Scorpius musel natiahnuť krk, aby sa mohol pozrieť pýtajúcemu sa do očí. Skôr než stihol odpovedať, ozvalo sa dievča zo siedmeho ročníka: „Úprimne, Wood! Ako si myslíš, že ti na toto odpovie?“

Otočila sa k Scorpiusovi a prehovorila oveľa pokojnejším hlasom. „Zvolali celú školu, aby sa zhromaždila vo Veľkej sále, a potom nás sem profesor Longbottom všetkých odprevadil. Povedal nám, že došlo k únosu, a potom požiadal všetkých Potterovcov a Weasleyovcov, aby išli s ním, a nechal nás tu všetkých premýšľať, čo sa stalo.“

Tu venovala Woodovi ďalší podráždený pohľad, kým pokračovala: „A niektorí z nás si zrejme myslia, že im to tu profesor Longbottom nechal na povel.“

Wood sa zatváril urazene. „No, ja som prefekt...“

„A hlupák,“ prerušilo ho staršie dievča. Obrátila sa na Scorpiusa. „Mohol by si nám povedať, čo vieš? Čakáme na novinky už vyše dvoch hodín.“

Scorpius prikývol a začal vysvetľovať: „Rosie, Albus a ja sme boli na ceste za profesorom Hagridom, keď nás napadli.“

„To si jediný, kto ušiel?“ spýtal sa prekvapene Yusef.

Skôr než Scorpius stihol odpovedať, skočilo mu do reči dievča z piateho ročníka, ktoré Scorpius niekoľkokrát videl aj s Arthurom Weasleym. „Albus a Rosie neboli obaja unesení, však?“

Dievča s dlhými hnedými vrkočmi a očami dokorán sa spýtalo: „Je profesor Hagrid v poriadku? Nevidela som ho s ostatnými zamestnancami vo Veľkej sále.“

Scorpiusovi sa v hrdle zdvihla hrča, ale nešťastne pokračoval: „Nie, všetci sú v poriadku okrem Rosie. Zasiahla ju kliatba spútania tela a potom ju odniesli nad Zakázaný les.“

Shannon Finneganová ticho zastonala a zakryla si tvár rukami. Cassandra Tulleyová ju utešujúco objala; vyzeralo to, že by sa aj ona mohla rozplakať.

„Neboj sa,“ zamrmlala Cassandra. „Rosiin otec a strýko sú aurori; dostanú ju späť.“ Pozrela na Scorpiusa. „Je to tak?“

Scorpius zalapal po dychu a potom sa odmlčal, kým odpovedal. „Už ju začali hľadať.“

„Majú nejaký nápad, kto to urobil?“ spýtal sa Mike Creevey.

Tentoraz Scorpiusovi ušetril námahu s odpoveďou opäť otvorený portrétový otvor. Na jeho úľavu vošli dovnútra Arthur, Gideon, James, Fred a Albus v sprievode profesora Longbottoma.

„Áno, otec si myslí...“ začal James.

„Domnievam sa, že vyšetrovanie tvojho otca má zostať dôverné,“ prerušil ho profesor Longbottom.

Jamesova tvár sa začervenala. Zamrmlal: „Ehm, otec a strýko Ron majú nejaké nápady.“

„No, môžeme byť vďační, že Albus a Scorpius boli v tom čase s Rosie. Poskytli Harrymu a Ronovi doteraz najlepšie stopy. Nebojte sa, som si istý, že Rosie rýchlo dostanú späť a chytia toho, kto je za to zodpovedný.“

Neville sa obrátil k zvyšku fakulty. „Viem, že tento deň bol pre vás všetkých veľmi náročný. Do školy a na pozemok sme umiestnili dodatočnú ochranu. Kentaurovia láskavo súhlasili, že nás budú informovať o akejkoľvek aktivite v Zakázanom lese, všetci učitelia umiestnili na školu svoje vlastné ochrany a pri vchode do školy boli rozmiestnení aj aurori. Každého z vás však žiadame, aby ste boli mimoriadne opatrní. Hoci sa do školy nikto nemôže dostať, znepokojuje nás predstava, že by študenti mohli byť vylákaní mimo bezpečia areálu. Ak niekto z vás dostane od kohokoľvek, dokonca aj od rodiča, žiadosť o opustenie školy, chcem, aby ste kontaktovali mňa alebo iného zamestnanca. Nie je dôvod na znepokojenie, jednoducho robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme každého z vás udržali v bezpečí.“

Shannon ešte stále fňukala v kúte. Niekoľko prvákov a druhákov vyzeralo vystrašene.

Neville pokračoval miernejším tónom: „Ako som už povedal, viem, že to bolo pre vás všetkých ťažké, a ak by niekto chcel ísť za madam Pomfreyovou alebo sa jednoducho len porozprávať s niektorým zo svojich učiteľov, môžete tak urobiť. Takisto nemusíte mať pocit, že musíte zostať v chrabromilskej veži, v celom hrade ste všetci v bezpečí. Ak sa chce niekto porozprávať, budem vo svojej kancelárii a mám horúce kakao a sušienky.“

****

„Reducto!“ zakričal zúrivý hlas. Dvere do pracovne Luciusa Malfoya sa rozleteli na drobné kúsky. Lucius zdvihol zrak od Vznešenosti prírody a pozrel na votrelca.

„Čo si to urobil?“ zakričal Draco.

„Keďže si to ty, kto mi práve rozbil dvere, mohol by som sa ťa spýtať na to isté, Draco.“

„Kde je? Čo si s ňou urobil?“ zreval Draca a namieril prútikom na otca.

„Čo som komu urobil? A daj to preč, Draco,“ prikázal mu ostrým hlasom.

„Netvár sa, že nevieš, o čom hovorím! Pôjdem za aurormi, ak budem musieť, zašiel si priďaleko! A ak sa to opovážiš skúsiť znova...“

Lucius vrhol na Draca pohľad plný úplného zmätku. „Draco, povieš mi vôbec, z čoho ma obviňuješ?“

„Z nepodareného únosu, ktorého cieľom bol môj syn!“

„ČOŽE?“ zreval Lucius.

„A teraz mi povedz, čo si urobil s tým dievčaťom!“

„So žiadnym dievčaťom som nič neurobil! Neviem, o čom to hovoríš!“

„Draco! Čo si myslíš, že robíš?“ Narcissa vošla do pracovne.

Draco ukázal na otca obviňujúcim prstom. „Tvoj manžel zinscenoval únos. Stále neviem, či išlo o to, aby Scorpiusa skutočne uniesol, alebo aby ma priviedol na mizinu, alebo aby na mňa jednoducho hodil únos iného dieťaťa, aby ste vy dvaja mohli získať môjho syna do opatery, ale mám v úmysle to zistiť,“ vysvetľoval a hlas sa mu triasol od zlosti.

Narcissa zalapala po dychu. „Ako sa opovažuješ povedať také dačo, Draco? Ako ťa vôbec mohlo niečo také napadnúť? Tvoj otec by nikdy neohrozil...“

Draco ju prerušil: „V mojom druhom ročníku otvoril Tajomnú komnatu, je schopný dosť veľa. Vtedy ti o tom povedal? Uvažoval vôbec o nebezpečenstve, ktorému vystavil mňa a všetkých ostatných študentov? Akosi pochybujem, že by sa Bazilišok staral o môj krvný status, keby mi skrížil cestu.“

Narcissa si zahryzla do pery a zovrela ruky, až jej zbeleli kĺby.

Lucius vyštekol: „Nech som predtým robil čokoľvek, tvoja súčasná konšpiračná teória je absurdná! Ja s tým očividne nemám nič spoločné.“

Draco sa prestal ovládať. „Nepredstieraj to predo mnou! Viem, že za tým stojíš ty! Videl som tvoj prútik, majú ho aurori!“

„Nebuď smiešny, môj prútik je tu,“ odpovedal Lucius a vykročil k svojmu stolu. Myknutím otvoril zásuvku a vtedy mu z tváre zmizla farba.