Preklady fanfiction Harryho Pottera

12. kapitola

Hniezdo zmijí  

Luciusovi Malfoyovi sa triasli ruky, keď s hrôzou hľadel do prázdnej zásuvky stola. „Môj prútik... je preč,“ zašepkal vydeseným hlasom.

„No samozrejme, že je! Už som ti povedal, že ho majú aurori!“ vyštekol Draco. „A teraz, čo si urobil s tým Weasleyových dievčaťom?“

„Žiadnemu Weasleových dievčaťu som nič neurobil!“ zakričal Lucius.

Narcissa úplne zbledla, očami spýtavo blúdila medzi synom a manželom.

Draco mal stále vytasený prútik, ale zo všetkých síl sa snažil ovládnuť svoje emócie. „Nebude trvať dlho, kým aurori zistia, čí prútik sa našiel na mieste činu. Domnievam sa, že ich trochu spomalí fakt, že bol kúpený v Amerike. Teraz bude pre teba ľahšie priznať sa; očakávam, že Ron Weasley ťa zabije sám, ak ťa bude musieť vypátrať, aby našiel svoju dcéru.“

Luciusovi sa na tvári objavil škaredý výraz. „A keď vystopujú môj prútik, ku komu ich t zavedie?“

„Ja som ti ten prútik kúpil, keď ho tebe nikto nechcel predať!“ zreval Draco. Lucius sa zahol pod stôl, ktorý zasiahol prúd červeného svetla.

„Prestaňte s tým! Obaja!“ skríkla Narcissa a mávla na syna vlastným prútikom.

Obaja muži stuhli. Narcissa pokračovala prosebným tónom: „Prosím ťa, Draco, toto je smiešne. Lucius nemohol nič spraviť, bol tu celý deň.“  

„Ty si ho skutočne videla, mami?“

Narcissa si zahryzla do pery.

„To som si myslel. Naozaj čakáš, že uverím, že sa to na mňa nesnaží hodiť, aby mi mohol vziať Scorpiusa?“

Lucius sa chystal niečo povedať, ale Narcissa zdvihla ruku. „To mu nedovolím,“ zašepkala.

Draco a Lucius na ňu neveriacky hľadeli. Narcissa sa triasla, keď sa zhlboka nadýchla. „Ja... ja neviem, čomu mám veriť. Ale, Draco, nedovolím, aby ťa falošne obvinili. Nikdy by som nedovolila, aby ti niekto vzal Scorpiusa... ani... ani Lucius.“

Po lícach sa jej začali kotúľať slzy. „Ak aurori vystopujú ten prútik až k tebe, poviem im, že patril Luciusovi.“

****

Scorpius nasledoval Albusa po chlapčenských schodoch do ich spálne. Scorpius dúfal, že sa s kamarátom porozpráva, ale Albus sa vybral k svojej posteli a zatiahol závesy. Skôr než Scorpius stihol čokoľvek povedať, počul kroky blížiace sa k dverám a rozhodol sa, že zatiahnuť závesy by nemusel byť až taký zlý nápad.

O chvíľu vošli do izby Mike a Josh, zahĺbení do rozhovoru o únose.

„Chcem vedieť, aké stopy dali Albus a Scorpius aurorom,“ zamrmlal Mike.

„Možno to musia držať v tajnosti,“ navrhol Josh.

„Musíte?“ spýtal sa Mike dvojice závesov.

Po niekoľkých sekundách nepríjemného ticha Scorpius zamrmlal: „Ja neviem. Albus?“

„Nech je oficiálne vyhlásenie akékoľvek, zajtra bude v Prorokovi,“ odpovedal Albus otupene. „Tak to býva pri všetkých otcových prípadoch.“

Scorpius sa nijako zvlášť netešil na to, že si zajtra prečíta noviny, ani na to, čo sa tam bude písať o ňom a jeho otcovi.

„Myslíš, že by sa to mohlo dostať do Večerného proroka?“ spýtal sa nedočkavo Mike.

„Možno,“ odpovedal Albus.

„No tak, Mike, myslím, že už mali dosť dlhý deň,“ naznačil Josh.

„Ach, ehm, správne. Prepáčte.“

Albus vydal nesúvislý zvuk, keď Mike a Josh vyšli z miestnosti. Scorpius naďalej ležal v posteli a hľadel do prázdna. Z času na čas počul z Albusovej postele akési zavzdychnutie. Mal podozrenie, že jeho priateľ plače, a rozhodol sa mu dopriať súkromie. Mal pocit, že jemu už nezostali žiadne slzy, akoby z neho všetko vyprchalo. Keďže nemal nič iné na práci, odišiel a našiel si iné miesto, kde by mohol byť sám. Keď prechádzal spoločenskou miestnosťou, veľa hláv sa otočilo, ale Scorpius zamieril rovno k východu.

Keď vyšiel pred chrabromilskú vežu, vlastne ani nevedel, kam chce ísť. Asi po dvadsiatich minútach blúdenia sa ocitol na schodoch do Astronomickej veže. Vonku bolo ešte príliš svetlo na to, aby videl nejaké hviezdy, ale slnko začínalo zapadať. Scorpius si nemohol nespomenúť, ako ho otec prvýkrát zobral pozorovať hviezdy.

Popoludní vzal Draco syna podvečer na trávnatý kopec. Boli to Scorpiusove siedme narodeniny a Draco mu sľúbil, že strávia noc v stane. Opekali si marshmallow nad ohňom a Scorpius si vypýtal rozprávku.

„Vidíš tam tie hviezdy?“ spýtal sa Draco a ukázal na skupinu hviezd.

„Áno,“ odpovedal Scorpius.

„To je tvoje súhvezdie. Je to škorpión, ktorý už tisíce rokov sleduje lovca po oblohe.“ 

„Nikdy ho nechytí?“

„Nie, predpokladám, že je to veľmi odhodlaný škorpión,“ dodal Draco a usmial sa.

„Ako ja?“

„Veľmi podobne ako ty,“ zasmial sa Draco. „Veď si predsa trval na tom, aby sme to ohnisko postavili muklovským spôsobom.“

Scorpius sa usmial. „A dokázali sme to!“

„Áno, po tom, čo sme minuli koľko tých zápaliek?“ Draco súhlasil, že môžu táboriť v muklovskom štýle. Scorpius sa dostal ku knihe o tom, ako nejakí čarodejníci strávili dva týždne táborením ako muklovia, a odvtedy bol posadnutý muklovským táborením.

„Len pár škatuliek. Myslím, že marshmallow tak chutia lepšie,“ dodal Scorpius.

Draco sa zasmial. „To bude tým, že nám pri stavaní stanu, rúbaní dreva a následnom dvojhodinovom pokuse založiť oheň bez kúziel poriadne vytrávilo.“

„Ale bola to zábava,“ namietol Scorpius.

Draco sa na syna usmial. „Áno, určite bola. Len to nehovor starým rodičom.“

„Chodili ste niekedy so starým otcom stanovať po muklovsky?“

Draco si odfrkol. „Nie, určite sme nechodili. Mali sme stan, keď sme išli na majstrovstvá sveta, keď som mal štrnásť, ale to nebolo skutočné stanovanie.“

„Aha.“

Obaja sa niekoľko minút pozerali do plameňov, stratení vo vlastných myšlienkach.

„Takže ty máš nejaké súhvezdie?“ spýtal sa Scorpius.

Draco opäť ukázal nahor. „Vidíš tamto? To je Draco, drak.“

„Drak? Super! Čo robí?“

„Je to cirkumpolár.“

„Cirk-umm-polár,“ odpovedal Scorpius a vyslovil nové slovo.

„Znamená to, že je stále tam,“ vysvetlil Draco. „Väčšina súhvezdí vychádza a zapadá, ale Draco nikdy nezapadne, môžeš ho vidieť celú noc. Keby nebolo takého jasného slnka, mohol by si ho vidieť aj celý deň. Vždy tu bude, rovnako ako tu budem vždy pre teba ja.“

Scorpius zostal, kým slnko nezapadlo, a čakal, kým nebude vidieť dračie súhvezdie. Stále sa obával, čo sa stane s jeho otcom. Zdalo sa, že Rosiin otec a profesor Macmillan ho majú v úmysle zatknúť. Scorpiusovi sa veľmi uľavilo, keď ho otec pred pánom Weasleym zachránil. Pocítil aj nával hrdosti, keď sa jeho otec dobrovoľne ponúkol, že im dá peniaze na výkupné. Bez ohľadu na to, čo kto povedal, Scorpius bol na svojho otca hrdý. Teraz len dúfal, že Rosie bude v poriadku.

Ku Scorpiusovi priletel Merlin a niekoľkokrát naňho žmurkol. Vyše hodiny neprítomne hladil malú sovu a napokon si uvedomil, že sa trasie od zimy. S pocitom stuhnutosti sa vystrel a chcel odísť. Poslednýkrát pohladil Merlina a vydal sa späť do chrabromilskej veže.

„Je po večierke,“ zavrčal profesor Proudfoot.

Scorpius úplne zabudol na čas. „Ja... ja sa ospravedlňujem, pán profesor. Ja len, že...“

„To je v poriadku, Malfoy,“ informoval ho strhaný učiteľ. „Odprevadím ťa späť do tvojej spoločenskej miestnosti, ale nemyslím si, že je čas na odoberanie bodov. Okrem toho, podľa toho, čo som čítal, si odzbrojil aspoň jedného z únoscov.“

„Čo ste čítali?“ spýtal sa Scorpius zmätene.

„Vyšlo to vo Večernom prorokovi,“ vysvetlil profesor Proudfoot. „Očividne to nebol Harry Potter ani Ron Weasley, kto poskytol rozhovor, čo však ponecháva otázku, kto ten príbeh pustil do tlače.“

Scorpius zalapal po dychu.

„Nenaznačoval som, že si to bol ty, Malfoy, nejaký idiotský učiteľ im dal aj iné informácie. Okrem toho si nemal čas poskytovať rozhovory.“

Scorpius premýšľal, či má poukázať na to, že na Astronomickej veži bol najmenej dve hodiny.

Akoby čítal študentove myšlienky, Proudfoot spresnil: „Večerný prorok bol vytlačený asi pred hodinou a pol. Niekto to vypustil do sveta hneď po porade zamestnancov.“

„Máte predstavu kto?“

Proudfoot nad tým chvíľu uvažoval. „Ešte nie, ale očakávam, že nebude veľmi spokojný. Pochybujem, že mu došlo, aký uhol pohľadu chcela reportérka použiť.“

„Aha.“ Scorpius si zahryzol do pery. „Bude kvôli tomu článku pre aurorov ťažšie získať Rosie späť?“ 

Proudfoot chvíľu zvažoval otázku. „Na základe toho článku si nemyslím, že to bude ťažšie. Vysvetľuje sa v ňom, že boli zabavené dva prútiky, ale ten, kto to urobil, to očividne vie sám. Bude to však znamenať, že veľa šialencov a 'znepokojených občanov' bude bez prestania písať na Úrad aurorov svoje teórie o tom, kto za tým všetkým stojí.“

„Hádam je dobre, že ste nás na hodinách naučili to zaklínadlo,“ dodal Scorpius.

„Je to veľmi užitočné kúzlo,“ súhlasil Proudfoot. „Bol by som radšej, keby ste ho nepotrebovali použiť tak skoro.“

„Ja tiež.“

Len čo prišli k portrétu Tučnej dámy, Proudfoot si vzal Scorpiusa bokom. „Všimol som si v triede, že sa kamarátiš s mladším z Potterovcov.“

Scorpius sa pripravil na ďalšie kolo výsluchu.

Proudfoot pokračoval: „Bude teraz potrebovať dobrého priateľa a neber si osobne, ak sa na teba bude hnevať.“

„Ako to myslíte?“

„Ten článok k nemu nebol veľmi milý.“

Skôr než Scorpius stihol položiť ďalšie otázky, jeho učiteľ odišiel. Po vstupe do spoločenskej miestnosti ho všetky myšlienky na slová profesora Proudfoota opustili. Bol tam dav chrabromilčanov a tí tlieskali, jemu.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Scorpius.

Mike vykročil dopredu. „Je to v Prorokovi o tom, ako si odzbrojil jedného z únoscov! Si hrdina!“

Prišiel k nemu Wood, prefekt šiesteho ročníka, a potľapkal ho po chrbte so slovami: „Dnes večer si hrdina chrabromilskej veže!“

„Väčšina prvákov by to nedokázala,“ dodal niekto ďalší.

V snahe uniknúť nechcenej pozornosti sa Scorpius vydal na cestu späť do spální. Chcel sa porozprávať s Albusom, ale závesy boli stále zatiahnuté a v izbe bol aj Josh.

„Práve som dočítal článok v Prorokovi,“ dodal Josh.

„Aha?“

„Už si ho čítal?“

„Ehm, nie.“

„Tu máš,“ odpovedal Josh. „Môžeš si požičať môj výtlačok.“

Scorpius prijal ponúkané noviny a prešiel k svojej posteli, kým sa na ne pozrel.

ÚNOS NA ROKFORTE

Rose Weasleyová, dcéra známych hrdinov Rona a Hermiony Weasleyových, sa stala obeťou únosu. Dnes popoludní ju z Rokfortu uniesli traja smrťožrúti.

Jediné stopy, ktoré má v súčasnosti Úrad aurorov k dispozícii, sú tie, ktoré im poskytol jedenásťročný chlapec, ktorý sa postavil na obranu slečny Weasleyovej. Prítomný bol aj najmladší syn Harryho Pottera, Albus Potter, ktorý sa však neúspešne pokúsil zopakovať otcovo charakteristické kúzlo. Očakáva sa, že pán Potter, šéf Úradu aurorov, ktorý je zároveň strýkom slečny Weasleyovej, vynaloží všetko úsilie, aby prútiky čo najskôr vypátral.

Pán Potter sa odmietol vyjadriť k možnosti, že smrťožrúti budujú novú armádu. Zamestnanec Rokfortu nás však ubezpečil, že bezpečnosť školy už nie je nedostatočná. V súčasnosti členovia personálu vypočúvajú kentaurov...

Scorpius bol príliš znechutený, aby pokračoval v čítaní. Teraz pochopil, čo mal profesor Longbottom na mysli, keď hovoril o tom, ako človek dokáže prekrútiť pravdu na niečo škaredé. Zo zvedavosti skontroloval, kto článok napísal: Rita Skeeterová. Scorpius zhúžval noviny do klbka.

„Hej! To bolo moje!“ zvolal Josh.

„Je to brak!“

„No áno, teraz už je,“ zavrčal Josh.

Scorpius sa necítil na to, aby sa hádal, a znova zatiahol záves, ale trvalo niekoľko hodín, kým sa mu podarilo zaspať.

****

Víkend ubiehal Scorpiusovi strašne pomaly. V Dennom prorokovi sa objavilo množstvo článkov, z ktorých ani jeden nebol ani trochu nápomocný. Drvivá väčšina z nich buď útočila na kompetentnosť pána Pottera a pána Weasleyho, na personál Rokfortu (najmä na profesora Hagrida), alebo na všeobecnú dôveryhodnosť kentaurov. Bolo tam aj niekoľko ďalších narážok na Albusa, ktorý sa nedokázal vyrovnať svojmu otcovi. V jednom obzvlášť zlomyseľnom článku sa o ňom hovorilo ako o „chlapcovi, ktorý nič neurobil“.

Aby toho nebolo málo, tie novinové články stále pozitívne ovplyvňovali Scorpiusovu povesť. Pripadalo mu neuveriteľne ironické, že si tak dlho želal, aby k nemu všetci necítili nenávisť; teraz bol najobľúbenejším prvákom na škole, ale s radosťou by sa vrátil k tomu, že sa ho stránia, ak by to znamenalo bezpečný návrat Rosie a to, že Albus nebude vláčený blatom. V pondelok ráno sa mu splnila polovica želania.

Scorpius si sadol k raňajkám a vycítil, že sa niečo zmenilo. Deti, ktoré sa k nemu deň predtým správali milo, sa už vôbec netvárili priateľsky. Albus, ktorý sa už niekoľko dní takmer s nikým nerozprával, skľúčene hľadel na svoju nedotknutú ovsenú kašu.

„Podáte mi pomarančový džús?“ spýtal sa Scorpius takým ľahkým tónom, ako len dokázal.

Bernard k nemu postrčil džbán a trochu ho vylial na Scorpiusov habit.

„Ups,“ dodal posmešným tónom, keď sa niektoré ostatné deti uškŕňali.

„Nechcel by mi niekto povedať, čo sa deje?“ Scorpius sa nahnevane spýtal.

V odpovedi pred neho položili ďalšieho Denného proroka.

MALFOY ZATKNUTÝ PRE OBVINENIE Z ÚNOSU

Aurori dnes ráno zatkli Luciusa Malfoya po tom, čo vypátrali prútik použitý pri únose Rose Weasleyovej. Dotyčný prútik kúpil Draco Malfoy, Luciusov syn, v Amerike, preto aurorom trvalo tri dni, kým ho vystopovali. Hoci prútik kúpil Draco, jeho matka Narcissa Malfoyová, Luciusova manželka, vypovedala, že je to v skutočnosti prútik jej manžela. U Draca Malfoya sa však našiel list, ktorý poslal jeho syn a v ktorom sa podrobne uvádza, kde sa Rose Weasleyová mala nachádzať v čase únosu.

V súvislosti s únosom dcéry Rona Weasleyho sú v súčasnosti vypočúvaní všetci traja bývalí smrťožrúti, ale zatiaľ bol zatknutý len jeden...

Noviny Scorpiusovi vytrhli skôr, ako si stihol prečítať niečo viac.

Bernard povedal ťahavým hlasom: „Všetkým som vám hovoril, že je to šmejd, však? Keby ma Rosie počúvala, možno by tu ešte bola.“

„Asinusonorous!“

Scorpius si ani nevšimol, že sa Alice Longbottomová blíži k chrabromilskému stolu. Bernard vyzeral úplne ochromený.

„Ako sa to opovažuješ povedať?“ dožadovala sa Alice. „Všetko v Prorokovi sú v poslednom čase nezmysly! Pozri sa, aké hrozné veci napísali o Hagridovi a Albusovi!“

Bernard sa pokúsil prehovoriť na svoju obhajobu, ale zmohol sa len na zahíkanie.

Alica pokračovala: „Môj otec vie, že čokoľvek tá Skeeterová napíše, je čistý jed! Povedal mi, že považuje za hanebné, že jej to vôbec dovolili! Záleží ti vôbec na tom, že Rosie je preč? Alebo len chceš, aby sa Albus a Scorpius cítili ešte horšie?“ Alica sa vzdorovito obrátila k chrabromilskému stolu. „Všetci ste chrabromilčania, mali by ste sa navzájom podporovať, a nie sa správať takto!“

Niekoľko chrabromilčanov sa zatvárilo zahanbene. Scorpius využil príležitosť a pred hodinou elixírov si išiel prezliecť habit. Keď sa ponáhľal von z Veľkej siene, nemohol si nevšimnúť, že Alica a James sa zrejme opäť rozprávajú. Aj keď bežal, Scorpius ledva stihol prísť do učebne elixírov načas.

„Päť bodov z Chrabromilu za meškanie, pán Malfoy.“

„Ale ja som neprišiel neskoro!“

„Ďalších päť bodov za odvrávanie a ďalších päť za to, že ma neoslovujete s náležitou úctou. Chcete, aby to bolo rovných dvadsať?“ spýtal sa profesor Macmillan prísnym hlasom.

„Nie, pane,“ zamrmlal Scorpius rozzúrene.

Albus zdvihol ruku. „Pane! On ale naozaj neprišiel neskoro, do začiatku hodiny zostáva ešte jedna minúta.“

„Fajn,“ odsekol profesor Macmillan. „Len desať bodov z Chrabromilu. A teraz, ak sa už nebude vyrušovať, rád by som pokračoval v hodine.“

Keď dostali pokyny, čo majú variť, Albus sa naklonil a zašepkal: „Čo je s Macmillanom?“

Scorpius pokrčil plecami, rád, že sa s ním Albus aspoň opäť rozpráva. „Neviem. Asi si dnes ráno prečítal Proroka.“

„Je mi ľúto, že vypočúvajú tvoju rodinu,“ zamrmlal Albus.

„Vďaka,“ vzdychol si Scorpius.

Dvojica pracovala niekoľko minút v tichosti a potom Albus omylom zhodil zo stola pohár s nakladanými ropuchami.

„To bude po škole, Malfoy,“ vyštekol profesor Macmillan.

„To nebol on, to som bol ja!“ vybuchol Albus.

„Ak ho chcete vždy tak veľmi kryť, Potter, tak sa dnes večer môžete k nemu pripojiť,“ dodal profesor Macmillan. „Príďte sem presne o šiestej!“

Scorpius nemohol uveriť nespravodlivosti situácie. Aj jeho spolužiaci vyzerali byť šokovaní, ale nikto sa neodvážil ešte viac nahnevať svojho učiteľa. Kritika na adresu profesora Macmillana však bola počas celého obeda pomerne hlasná.

„Nemôžem uveriť, že to urobil!“ zvolal znechutene James, len čo Albus dokončil rozprávanie.

„Mali by ste s tým ísť za profesorom Longbottomom,“ poradil Fred.

„Myslím, že strýko Neville má teraz dosť starostí,“ podotkol Albus nešťastne.

„Áno, včera na seba s Macmillanom na chodbe prakticky kričali. Profesor Proudfoot a strý-Profesor Longbottom obvinili Macmillana, že to on sa rozprával s novinármi,“ vysvetlil James.

„Bol to on?“ spýtal sa Scorpius.

„Pravdepodobne.“ Albus pokrčil plecami. „Vysvetľovalo by to, prečo mal takú zlú náladu.“

„Aspoň si však trest odsedíme spolu,“ podotkol Scorpius. Albusova spoločnosť mu celkom chýbala.

„Áno, len dúfam, že nebudeme musieť niečo pitvať,“ dodal Albus a zaksichtil sa.

„Nejaké skutočné novinky?“ James sa spýtal Freda, ktorý stále čítal svoj výtlačok Proroka.

Fred si povzdychol. „Nie, zazrel som článok s menom 'Weasley', ale je to o tete Hermione, s Rosie to nemá nič spoločné.“

„To je jasné. Sproutová by urobila oznámenie, keby došlo k nejakému pokroku,“ súhlasil James. „Takže... chcete, aby sme pre vás niečo urobili s Macmillanom? Fred a ja máme ešte kopu vecí z obchodu so žartovnými predmetmi a vy budete po škole, čo vám poskytne dokonalé alibi...“

****

Podľa príkazu sa Albus a Scorpius toho večera vybrali do žalárov na trest; profesor Macmillan ich už netrpezlivo čakal.

„Chcem, aby ste roztriedili túto kaďu s nakladanými červoplazmi, dobré dali do pohárov a zlé vyhodili. O niekoľko hodín sa vrátim, aby som skontroloval váš postup. Jednoducho nemám čas dohliadať na každý trest.“ Profesor Macmillan s rozmachom habitu odišiel a zabuchol za sebou dvere.

„Hnus!“ Albusa naplo.

„Naozaj by som si prial, aby sme si vzali rukavice,“ uľavil si Scorpius a opatrne štuchol do nakladaného červoplaza.

„Myslím, že mi bude zle,“ posťažoval sa Albus.

„Myslím, že tento vyzerá ako profesor Macmillan,“ dodal Scorpius a ukázal na očividne zhnitého červoplaza.

Albus si nemohol pomôcť, ale rozosmial sa pri tom. Ukázal na ďalšieho zhnitého: „Tento sa podobá skôr na Bernarda.“

„Teraz sa ho naozaj nechcem dotknúť!“

Albus sa rozhliadol po miestnosti. „Tu! Je tu hromada novín, s nimi môžeme pozbierať aspoň tie zhnité.“ 

Podal Scorpiusovi hŕbu novín. Scorpius začal prekladať noviny, keď si všimol inzerát:

Dom v neporiadku? Nechutná práca pred vami? Nehľadajte ďalej: prenajmite si škriatka!

„Kiežby sme tu teraz mali nejakého domáceho škriatka,“ zamrmlal Albus a tiež si prečítal inzerát. „Naša rodina má Kreachera, ale mama s otcom ho používajú ako rodinného poslíčka; ale v poslednom čase nepríde, keď ho zavolá James alebo ja.“

„Možno by sme si ho mohli prenajať, aby to urobil za nás? Mám dosť vreckového,“ podotkol Scorpius. Ďalej si prezeral inzerát.

Všetci upratovací domoví škriatkovia od Smitha sú dobre vychovaní...

„Hej! Stavím sa, že je to podnik Bernardovej rodiny. Slizký hajzel. Nechcel by som si od neho prenajať domového škriatka,“ zavrčal Scorpius.

„Na tom veľmi nezáleží. Moja teta Hermiona by dostala záchvat, keby sa dozvedela, že sa o tom vôbec bavíme.“

„Prečo?“

„Robí všelijaké veci ohľadom práv domových škriatkov,“ vysvetlil Albus a pokrčil plecami. V jeho rodine už dávno platilo, že teta Hermiona je trochu fanatik, keď ide o domácich škriatkov.

Scorpiusovi sa čosi v hlave rozblikalo. „Je dnešný Prorok v tej hromade?“ spýtal sa zrazu.

A spýtal sa to s takou silou, až Albus pustil červoplaza „profesora Macmillana“ na zem.

„Ehm... možno áno. Je to dôležité?“

„Veľmi!“ zvolal Scorpius. „Rýchlo! Pomôž mi ho nájsť!“

Po niekoľkých minútach prehrabávania sa v papieroch a po tom, čo sa Albusovi takmer urobilo zle, keď sa Scorpius pošmykol na „profesorovi Macmillanovi“, našli tie správne noviny. Scorpius v nich listoval, kým nenašiel požadovaný titulok.

Plány madam Weasleyovej na uvoľnenie z Wizengamotu

Madam Weasleyová kvôli stresu z únosu svojej dcéry oznámila, že sa plánuje uvoľniť z Wizengamotu, a to na neurčito. Jej rozhodnutie odísť v predvečer kontroverzného zákona o domových škriatkoch mnohých prekvapilo. Je otázne, či sa zákon podarí prijať bez silnej podpory madam Weasleyovej...

„Pozri!“ zvolal Scorpius. „Únosca si vybral výkupné na ten istý deň, ako je vypočutie tohto zákona o domových škriatkoch! Preto uniesli Rosie!“

„Ale koho by tak veľmi zaujímal zákon o ochrane domácich škriatkov?“ spýtal sa Albus pochybovačne.

„A čo Smithovci?“ spýtal sa Scorpius a obviňujúco pichol prstom do inzerátu.

Albus sa zatváril pochybovačne. „Pozri, ja viem, že Bernard je hajzel, ale nechápem, ako by s tým mohla mať niečo spoločné jeho rodina.“

„Nesnažil sa Bernard spriateliť s Rosie, odkedy sme sem prišli?“ pripomenul Scorpius. „Stavím sa, že mu rodičia povedali, že musí, aby vedeli, kedy bude Rosie vonku!“

Albus sa stále netváril presvedčivo. „Dobre, no... aj keby nás preto stále otravoval, my sme sa s ním nestretávali. To tebe sme povedali o Hagridovi a viem, že si ten list neposlal dosť skoro na to, aby tvoj otec mohol niečo urobiť,“ dodal narýchlo.

Scorpius o tom chvíľu premýšľal. „Bernard bol pri tom, keď ste ma s Rosie pozvali. A on v tom čase písal list! To musí byť ono! Okrem toho, koľko je tu ešte ďalších miest, kde sa prenajímajú domoví škriatkovia?“

„O žiadnom neviem,“ priznal Albus a začal zdieľať Scorpiusovo nadšenie. „A máš pravdu, výkupné je v ten istý deň ako začiatok vypočúvania... Ach! Bernard sa chválil, že jeho rodina býva na okraji Rokville! A to je smer, ktorým sa vydali únoscovia!“

„Rosie pravdepodobne držia v jeho dome!“ dokončil Scorpius. „Musíme to niekomu povedať, hneď!“ Ponáhľal sa k dverám, len aby zbytočne skrútil kľučku. „Ten idiot nás zamkol!“

„Čože?“

Scorpius ešte niekoľkokrát trhol dverami. „Ten hlúpy tyranský učiteľ nás zamkol! Čo teraz urobíme?“

„Asi musíme počkať, kým sa vráti,“ zastonal Albus.

„Nie! Mohlo by byť neskoro! Musíme ísť zachrániť Rosie sami!“

„A ako to navrhuješ urobiť?“ spýtal sa Albus sarkasticky. „Dvere sú zamknuté.“

„Týmto!“ odpovedal Scorpius víťazoslávne a vytiahol z vrecka zamatové vrecúško.

„Čo je to?“ spýtal sa Albus.

„Dal mi to môj otec. Môžeme sa ním dostať zo školy z ktorejkoľvek časti žalárov. Poď, vyskúšajme to!“

Scorpius si nasadil starodávny prsteň a povedal zvučným hlasom: „Veľký Slizolin, pomôž nám utiecť!“

Obaja chlapci sa nedočkavo obzerali a čakali, že sa niečo stane.

„Možno to funguje len pre slizolinčanov,“ navrhol Albus.

Vtom sa ozval zvuk pohybujúceho sa kameňa a v stene sa otvoril oblúk. Jeho sila takmer zrazila Albusa do vane s červoplazmi a z políc vypadlo niekoľko pohárov, ktorých slizký obsah sa rozprskol na kamennú podlahu.

„No, teraz sa odtiaľto aj tak musíme dostať,“ zažartoval Albus. „V žiadnom prípade sa už k žiadnym slizkým veciam nepriblížim.“

Obaja priatelia prešli oblúkom, vchod sa za nimi uzavrel.

„To neznelo dobre,“ priznal Scorpius.

„Lumos!“ zvolal Albus. Takmer okamžite pustil prútik; boli na začiatku kľukatej kamennej chodby, chodby plnej živých hadov.