Preklady fanfiction Harryho Pottera

Zviazanie voľných koncov

Gilderoy Lockhart odkríval dopredu práve vo chvíli, keď sa Scorpius odvážil opýtať: „Vy ste kto?“

Lockhart sa nad tou nechcenou urážkou zarazil. „Ja,“ zvolal s nádychom vlastnej dôležitosti, „nie som nikto iný ako Gilderoy Lockhart!“

Scorpius bol úplne zmätený; ten muž sa správal, akoby to meno mal poznať. Nemohol si pomôcť a vyhŕkol: „Kto?“

Gilderoy len ťažko skrýval podráždenie. „Gilderoy Lockhart! Nielenže som bol päťkrát po sebe držiteľom ceny Týždenníka čarodejníc za najrozkošnejší úsmev, ale napísal som aj také známe tituly ako napr: Čarovné ja, Rozchod s banší, Putovanie s ghúlmi, Dovolenka s čarodejnicami, Potulky s trollmi, Výpravy s upírmi a Rok Yetiho!“

„Vynechali ste Putovačky s vlkolakmi a Sprievodcu Gilderoya Lockharta o domácich škodcoch,“ dodala Rosie.

„Áno! Ďakujem! Takže nie celá mladá generácia sa stala negramotnou,“ zareagoval Lockhart a naznačil malú poklonu smerom k Rosie, pričom zatočil prútikom. Chvíľkové rozptýlenie bolo všetko, čo obaja aurori potrebovali.

„Expelliarmus!“ zakričali Harry a Ron spoločne. Lockhartov prútik vyletel vysoko do vzduchu a Albusovi sa ho podarilo zachytiť.

Lockhartovi zamrzol úsmev a z tváre mu zmizla farba. „Nuž... neponáhľajme sa... Len som žartoval, keď som povedal, že vám chcem vymazať spomienky...“

„Áno, rovnako ako ste len žartovali, keď ste sa naše spomienky pokúšali vymazať naposledy,“ odsekol Harry. Z jeho prútika vystrelili laná a účinne Lockharta zviazali.

Ron mu venoval pohľad plný číreho odporu a potom sa obrátil na Harryho. „Úžasné. Ten pozlátkový hlupák si dokázal vrátiť pamäť a ešte stále nedokáže vytvorť jednoduché štítové kúzlo.“

Gilderoy sa uškrnul. „To, čo mi chýba v zručnosti obrannej mágie, viac než vynahradzujem svojou vynikajúcou...“

Lockhart nestihol dokončiť chválospev, lebo Ron naňho použil umlčujúce kúzlo. Ron sa pozrel na svojho bývalého učiteľa. „Nezrušíme ho, až kým nepríde čas vypočuť vás.“

„Naozaj by sme mali všetkých odtiaľto dostať,“ dodal Harry a obzeral sa okolo seba, či sa náhodou neobjaví ešte niekto z jeho bývalých učiteľov obrany. Ocitnúť sa tvárou v tvár Dolores Umbridgeovej po všetkom ostatnom, čo sa stalo za posledný týždeň, by bolo jednoducho priveľa.

Ron kývol Harrymu a pritúlil si dcéru k sebe. „Ty zavolaj Čarozásahovku, aby to tu zabezpečila a prehľadala, ja pošlem správu Hermione.“

Patronusy - Harryho jeleň a Ronov teriér - sa švihnutím prútikov rozbehli na plné obrátky. Draco vstal, vzal si prútik a prešiel cez miestnosť k Scorpiusovi, pričom synovi položil ochrannú ruku na plece. „Mali by sme tvojej matke oznámiť, čo sa nám stalo, pravdepodobne sa ide zblázniť.“

Keď sa trochu dal dokopy, obrátil sa k Ronovi a Harrymu. „Kde jej mám povedať, aby sa s nami stretla?“

Harry si upravil okuliare. „Predpokladám, že by ste mali ísť s nami na veliteľstvo aurorov. Očividne však nie ste zatknutí,“ dodal narýchlo.

Draco kývol Harrymu na znak súhlasu a potom sa z jeho prútika vyrútil veľký strieborný vlk a prešiel cez stenu. Ozvali sa praskavé zvuky, keď sa v miestnosti objavila čarodejnícka zásahovka.

„Ani hnúť!“ zakričal mladý člen čarozásahovky a jeho prútik mieril na Draca.

„To je v poriadku, Brocklehurst, Malfoy už nie je podozrivý,“ vysvetľoval Harry rýchlo.

Brocklehurst neochotne sklopil prútik, keď Harry pokračoval v inštrukciách. „Chcem, aby Lockharta, Smitha a Goyla priviedli na výsluch k Ronovi a ku mne. Nechajte ich v oddelených miestnostiach. Takisto chcem, aby ste toto miesto prehľadali zhora nadol. Pán Malfoy, Ron a ja odprevadíme naše deti na veliteľstvo. Ak nás ospravedlníte, naše manželky sa už asi veľmi tešia na deti.“

Členovia zásahovky sa ponáhľali za svojimi úlohami. Harry zdvihol z ohoreného gauča zničený vankúš a zamrmlal: „Portus.“

„Dobre, teraz sa všetci chytia, keď napočítam do troch. Raz, dva, tri!“

Scorpius pocítil, ako sa trhnutím dostáva do neznáma. Po niekoľkých okamihoch sa všetci ocitli v modernej kancelárii. Stáli tam dve ženy s malým chlapcom a dievčatkom. Scorpius spoznal pani Weasleyovú a odhadol, že žena s ryšavými vlasmi musí byť Albusova matka.

„Rosie!“ Hermiona sa vrhla cez celú miestnosť, aby objala svoju dcéru, a po tvári jej stekali slzy. Hugo a Lily pribehli, aby sa pridali k skupinovému objatiu. Scorpius si všimol, že aj pani Potterovej stekali po tvári slzy, keď objímala svojho syna.

„Bola som taká vystrašená, myslela som si, že som ťa stratila!“

Albusovu odpoveď tlmil matkin habit. Keď sa mu podarilo odtiahnuť sa dostatočne ďaleko, aby mohol opäť dýchať, Scorpius ho stále nepočul, pretože vonku sa ozýval poriadny krik.

„Je mi jedno, čo považujete za svoje rozkazy; idem za svojím synom! Máte tri sekundy na to, aby ste mi ustúpili z cesty, než vyhodím do vzduchu vás aj dvere, ktoré blokujete!“

Scorpius s bodnutím radosti spoznal nahnevaný hlas vlastnej matky. Draco sa uškrnul, keď Harrymu poradil: „Ak nechceš, aby tvoj personál poslali k Svätému Mungovi, navrhujem, aby si moju ženu okamžite pustil dnu.“

Harry sa ponáhľal otvoriť dvere, ale tie sa rozleteli, presne ako sľúbila Astória Malfoyová. Strážnik, ktorý mal službu, opatrne vykúkal spod stola.

„Ehm, vďaka, Stan, ale pani Malfoyová má dohodnuté stretnutie,“ vysvetľoval Harry dosť chabo.

Scorpius sa ocitol v objatí a tiež sa rozplakal; Astóriin hnev sa rozplynul do úľavy, keď videla, že jej syn je v bezpečí. Priškrteným hlasom sa spýtala: „Čo sa stalo, drahý? V škole nám povedali, že ťa uniesli...“

„Nebol unesený,“ vysvetlil Draco unavene svojej žene. „Spolu s Potterových chlapcom použili tajný východ zo školy, aby sa pokúsili zachrániť to dievča od Weasleyových.“

„ČOŽE?“ dožadovalo sa niekoľko dospelých v šoku.

„No, tak trochu sme boli unesení,“ dodal Scorpius obranne. Považoval upadnutie do bezvedomia a následné zamknutie v miestnosti za dosť blízke k tomu, aby sa to počítalo ako únos.

„Čo myslíš tým 'tak trochu'?“ spýtala sa ho Astória svojím hlasom – hovoríš nezmysly.

Scorpius a Albus si vymenili pohľady a potom začali všetkým rozprávať, ako sa z trestu dostali do zajatia.

„A potom nás našiel Merlin!“ vysvetlil Scorpius.

„Vás našiel Merlin?“ spýtala sa Ginny úplne zmätene.

„Merlin je jeho sova,“ spresnila Astória.

„Ako vás tam tá sova našla?“ spýtal sa Harry.

„Myslím, že keď sa tunel otvoril, vyliezla z neho kopa hadov a Merlin má hady rád. Pravdepodobne nejakého chytil a potom nás sledoval; keď nás našiel, mal v pazúroch mŕtveho hada.“

„To dáva zmysel,“ dodal Ron. „Čomu však nerozumiem, bolo, prečo ste neposlali list na aurorské oddelenie, alebo dokonca do školy.“

„Nemali sme nič, s čím by sme mohli písať, ani na čo by sme to napísali,“ vysvetlila Rosie. „Scorpius mal ešte prsteň od pána Malfoya a mali sme aj kalich so Smithovým erbom. Mala som ho celý čas, ale nevedela som, že je to Smithov erb; Scorpius ho hneď spoznal a povedal, že ho spozná aj jeho otec. Mali sme niekoľko sviečok, tak sme jednu roztopili, odtlačili kalich a potom sme ju spolu s prsteňom dali Merlinovi, aby ju odniesol pánovi Malfoyovi.“

Draco ju doplnil. „Práve som dostal list od Macmillana, že môjho syna uniesli, keď mi na stole pristála druhá sova s mojím starým prsteňom a kúskom vosku. Scorpius mal pravdu, erb som spoznal okamžite a vedel som, že prsteň znamená, že opustil školu. Poslal som Potterovi a Weasleymu správu a potom som sa premiestnil do Smithovho sídla.“

„Ale ako si vedel, ako sa posiela správa prostredníctvom patronusa?“ spýtal sa Harry.

Prvýkrát, odkedy prišli na aurorské oddelenie, začal Draco strácať pokoj. Hlas sa mu trochu triasol, keď odpovedal: „Strávil som veľa času v domácom väzení s Červochvostom. Už roky vedel, ako Fénixov rád komunikuje, a prezradil to aj smrťožrútom. Požiadal som ho, aby ma to naučil.“

Dracov hlas sa stal drsnejším. „Raz som to matke ukázal, keď som to zvládol. Keď videla, že je to vlk, prinútila ma sľúbiť, že to nikomu inému neukážem. Myslela si, že by nás to mohlo príliš spájať s mojou sesternicou a jej manželstvom s Remusom Lupinom. U Temného pána sme už upadli do nemilosti a nemohli sme si dovoliť upadnúť ešte viac.“

Astória vzala Dracovu ruku do svojej a oči sa jej opäť naplnili slzami. Po niekoľkých okamihoch Hermiona prerušila čoraz nepríjemnejšie ticho. „Bol to pre nás všetkých dlhý deň a ja musím zajtra predstúpiť pred Čarostolec... Čo keby sme sa zajtra večer všetci stretli na večeri a potom nám Harry a Ron povedia, ako sú do toho zapletení Lockhart a Goyle?“

Ron s padnutou sánkou civel na svoju ženu, nemohol uveriť, že práve pozvala Malfoyovcov na večeru. Skôr než stihol zaprotestovať, Ginny vec vyriešila. „Čo keby sme všetkých pozvali na Grimmauldovo námestie? Pošlem po Jamesa. Tam by sme mali byť v bezpečí aj pred Skeeterovou,“ dodala Ginny a zaksichtila sa.

„To je od teba veľmi milé,“ odpovedala Astória. „Budeme veľmi radi. Mám aj nápad, ktorý by mal zabrániť Rite Skeeterovej, aby o tomto písala. Pán Potter, mohla by som s vami prehodiť slovíčko?“