Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

A Fresh Start

16. Spomínanie na staré dobré časy

A Fresh Start
Vložené: Jimmi - 10.10. 2022 Téma: A Fresh Start
Jimmi nám napísal:

Názov: Nový začiatok

Originálny názov: A Fresh Start

Autorka: Hepatia

Originál: nedostupný

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Spomínanie na staré dobré časy  

Keď sa Scorpius nasledujúce ráno prvýkrát zobudil, bol na chvíľu zmätený svojím okolím. Už si zvykol, že keď každé ráno otvoril oči, videl jasne červené a zlaté závesy. Dnes ráno sa však opäť nachádzal vo svojej izbe doma. Pán Potter navrhol, aby sa žiadne z detí nevrátilo na Rokfort, kým nebudú vypočutí všetci podozriví. Zdôraznil, že kým sa informácie nezverejnia, nemá zmysel posielať deti späť len preto, aby sa ich spolužiaci na všetko vypytovali. Scorpius bol celkom rád, keď s tým rodičia súhlasili; už zistil, aké nepríjemné je, keď ho všetci z Chrabromilu vypočúvajú.

Cítil sa úžasne uvoľnene, keď bol doma. Merlin spal na bidielku pri otvorenom okne, všetky knihy, ktoré musel nechať za sebou, boli stále úhľadne usporiadané na poličke pri jeho malom písacom stole a o posteľ sa opieral jeho Blesk, lesknúci sa v slnečnom svetle. Scorpius sa rozhodol, že sa otca opýta, či by si neskôr popoludní nemohli spolu zalietať. Draco večer predtým poslal do kancelárie sovu, v ktorej oznámil, že si berie voľno, aby ho strávil so Scorpiusom. Skôr ako však Scorpius začne lietať, potreboval raňajky. V žalúdku mu hlasno zahučalo na znak súhlasu s týmto plánom.

Scorpius nechal na parapete soví pamlsok, aby ho Merlin našiel, keď sa zobudí. Malá sova si to viac než zaslúžila. Potom sa Scorpius rýchlo vybral do kúpeľne, aby sa umyl, a potom sa zvyčajným spôsobom zošmykol po zábradlí.

Keď vošiel do jedálne, prekvapilo ho, že tam jeho mama nie je. Draco sedel na svojom obvyklom mieste so šálkou kávy v ruke. Vzhliadol od čítania Denného proroka a zoširoka sa usmial. „Dobré ráno.“

„Kde je mama?“ spýtal sa Scorpius a posadil sa pred tanier so slaninou.

Draco sa usmial ako mačka Škľabka a podal Scorpiusovi noviny.

ROSIE WEASLEYOVÁ ZACHRÁNENÁ

od Astórie Greengrassovej

Na obrovskú úľavu jej priateľov a rodiny bola Rosie Weasleyová včera neskoro večer zachránená z rúk únoscov. Známi aurori, Harry Potter a Ron Weasley, vzali za únos Ronovej dcéry do väzby troch mužov. Zachariasa Smitha, Grega Goyla a Gilderoya Lockharta priviedla na aurorské oddelenie včera neskoro večer čarozásahovka. Zatiaľ čo dôvody únosu pána Smitha sa podarilo odhaliť, zatiaľ nie je známe, ako sú doň zapletení pán Lockhart a pán Goyle. Avšak naša reportérka má prisľúbený exkluzívny rozhovor s pánom Lockhartom, ktorý bude k dispozícii v dnešnom vydaní Večerného proroka.

Študenti prvého ročníka Rokfortu, Scorpius Malfoy a Albus Potter (syn Harryho Pottera a bratranec Rosie Weasleyovej), ako prví zistili, že je do únosu zapojený pán Smith. Z novinových výstrižkov Proroka si uvedomili, že ak by čarodejnícky snem prijal zákon o ochrane domácich škriatkov pani Hermiony Weasleyovej, podnik pána Smitha by to finančne zničilo. Vďaka bezpečnému návratu svojej dcéry bude môcť pani Weasleyová pokračovať vo svojom návrhu na ochranu domácich škriatkov, ktorého prvé pojednávanie je naplánované na dnešné popoludnie...

Scorpius pokračoval v čítaní článku. Nikdy predtým sa o matkine články veľmi nezaujímal, keďže väčšina z nich sa týkala najnovších módnych trendov. Dnes však bol celkom hrdý na to, čo napísala.

„Kedy mala mama čas toto napísať?“ spýtal sa, zatiaľ čo si naložil miešané vajíčka.

Draco si pri vysvetľovaní nalial druhú šálku kávy. „Včera večer o tom diskutovala s Potterom, keď ste sa lúčili s priateľmi. Potom zostala hore až do druhej ráno a napísala to. Prorok, samozrejme, len s radosťou ten príbeh prijal, najmä keď bude mať ten exkluzívny rozhovor s Lockhartom.“ Draco sa odmlčal a skontroloval si vreckové hodinky. „Pravdepodobne práve teraz prichádza na ministerstvo.“

****

Astória Malfoyová vystúpila z výťahu na druhom poschodí a kráčala k oddeleniu aurorov, podpätky jej elegantne cvakali na kamennej podlahe. Nemusela dlho čakať, než jej Harry ukázal malú miestnosť so sklom.

Na privítanie jej podal ruku, ktorú Astória zľahka prijala. Po skončení trochu trápnej zdvorilosti si Harry odkašľal a napravil si okuliare. „Som rád, že si tu. Stále sa odmieta rozprávať s mnou či s Ronom, ale myslíme si, že s tebou sa bude rozprávať veľmi rád, najmä ak sa predstavíš ako autorka Týždenníka čarodejníc.“

Astória sa usmiala. „Výborne. Určite sa budem vydávať za fanúšičku. Nemalo by to byť ťažké, moja matka Lockharta roky zbožňovala. Moja sestra Daphne sa chválila, ako jej podpisoval všetky učebnice.“

„Ako ho poznám, pravdepodobne by podpísal aj tie, ktoré nenapísal,“ dodal Ron a prevrátil očami, keď sa k nim pridal.

Astória sa dobromyseľne zasmiala na Ronovom vtipe a zároveň si všimla, že vyzerá aspoň o desať rokov mladšie ako včera večer. Tmavé kruhy, ktoré mal pod očami, ešte celkom nezmizli, ale napätie v postave sa vytratilo. Dodala: „Draco mi tie historky rozprával. Zrejme nikdy nebol takým veľkým fanúšikom Lockharta ako Daphne.“

Harry ju viedol k dverám. „No, je celý tvoj. Budeme ho vonku sledovať a počúvať. Nemá prútik, ale budeme pripravení pre prípad, že by sa stal čo i len trochu agresívnym, hoci si naozaj nemyslím, že je to pravdepodobné.“

„Ďakujem,“ odpovedala Astória a vošla dnu.

Gilderoy Lockhart si takmer okamžite všimol Astóriin vzhľad: značkový habit a doplnky, dokonale nanesený mejkap a upravený účes. Gilderoy okamžite pocítil, že v Astórii Malfoyovej našiel spriaznenú dušu.

„Pán Lockhart!“ Astória sa rozžiarila. „Som taká rada, že vás spoznávam osobne! Volám sa Astória a píšem stĺpček do Týždenníka čarodejníc.“

Gilderoy sa na ňu usmial svojím oceňovaným úsmevom; ak mal o Astórii ešte nejaké pochybnosti, rozplynuli sa, keď počul názov časopisu, pre ktorý pracovala. „Som rád, že vás spoznávam! Prosím, hovorte mi Gilderoy.“

„Ďakujem, Gilderoy.“ Astória si sadla oproti nemu, pričom si z kabelky vytiahla dlhý zvitok pergamenu a ružové Bleskové brko. „Veľmi rada by som s vami urobila rozhovor; myslím, že svet potrebuje poznať príbeh Gilderoya Lockharta.“

Gilderoyova postava sa pri týchto slovách viditeľne zmenila k lepšiemu. Veľmi si želal, aby mu tí neznesiteľní aurori noc predtým dovolili natočiť si vlasy. Lockhart si vystrel ruky doširoka a dúfal, že Astória si všimne jeho úhľadne upravené nechty namiesto nie práve dokonalých vlasov. „V tom prípade je asi mojou povinnosťou vyhovieť. Kde mám začať?“

Skôr než Astória stihla odpovedať, Gilderoy spustil monológ. „Ako väčšina ľudí vie, pred dvadsiatimi piatimi rokmi som práve dokončil písanie literárneho diela Magické ja. Viac ako desať rokov som neúnavne pracoval na tom, aby som naplnil svoje dve tajné ambície: zbaviť svet zla a zároveň uviesť na trh vlastnú značku elixírov na starostlivosť o vlasy.“

Gilderoya opäť trochu rozladila skutočnosť, že jeho vlastné vlasy takýto elixír dosť potrebovali. Napriek tomu pokračoval vo svojom príbehu. „Albus Dumbledore ma poprosil, aby som prijal miesto učiteľa Obrany proti čiernej mágii, a ja som sa rozhodol, že dlhujem ďalšej generácii čarodejníkov, aby som ich naučil, čo sa dá, najmä keď som si uvedomil, že do školy bude chodiť mladý Harry Potter. Očividne potreboval všetku pomoc, ktorú mohol dostať; vlasy toho chlapca boli hotová katastrofa! Snažil sa získať popularitu: veľkolepý vstup do školy, podpisovanie fotografií a podobne. Snažil som sa ho vziať pod svoje krídla, ale sláva plodí zlobu.“

Gilderoy si teatrálne vzdychol. Bleskové brko stále zúrivo čmáralo. Astória sa na chvíľu znepokojila, že by sa pergamen mohol vznietiť. Vzhliadla a uvidela Gilderoya, ako si neprítomne pobrukuje a pritom skúma uvoľnenú niť na rukáve.

„Gilderoy?“ odvážila sa.

Na tvári sa mu okamžite roztiahol márnivý úsmev. „Ahoj, už sme sa stretli? Chceli by ste autogram?“ spýtal sa a hľadal v habite brko.

Astóriu to len na okamih zaskočilo. „Vlastne ma napadlo, či by som s vami nemohla urobiť rozhovor, kým mi dáte autogram; môžete potom použiť moje brko. Asi som sa zabudla predstaviť, volám sa Astória a píšem pre Týždenník čarodejníc.“

Gilderoyov úsmev sa pri týchto slovách rozšíril a Astória si s úľavou všimla, že jeho oči vyzerajú sústredenejšie. „Výborný časopis! Ani nedokážem opísať, aký som poctený, že som bol najmenej päťkrát ocenený cenou za najrozkošnejší úsmev.“

„Áno, to je celkom úspech,“ súhlasila Astória. „Zaujímalo by ma, či to spôsobilo, že niektorý z vašich študentov alebo kolegov na Rokforte na vás, no, žiarlil?“

„No, keď ste to spomenuli, tak áno. Prirodzene, väčšina zamestnancov mi pomerne závidela moje zázračné schopnosti. Spomínam si, že ten Snape, mimochodom, strašný vlasáč, bol dosť vyvedený z miery, keď som mu ponúkol, že mu ukážem, ako sa varí jeden zo špeciálne pripravených elixírov na starostlivosť o vlasy. Naozaj je však zvláštne, že spomínate študentov, pretože bol jeden, ktorý mi nesmierne závidel: Harry Potter.“

Astória zdvihla obočie a predstierala prekvapenie. Gilderoy spokojne pokračoval, posilnený reakciou svojej spoločníčky, ktorej meno si už nevedel vybaviť.

„No a ten Potter, ten naozaj nemal zmysel pre módu. Teda, chápem, že s tou jazvou toho veľa nezmôže, ale vôbec si nečesal vlasy a tie okuliare mu naozaj nič nedarovali. Napriek tomu som sa snažil. Vysvetlil som mu, že rozbiť lietajúce auto namiesto toho, aby sa viezol vlakom, nie je reklama, ktorá by mu pomohla. Každopádne, on a jeho malý kamarát Woozly, alebo ako sa volal, ma koncom roka napadli a ja som stratil pamäť.“

Astória zalapala po dychu a natiahla utešujúcu ruku. „To je pre vás hrozné!“

„Čo ako?“ spýtal sa Gilderoy, modré oči plné zvedavosti.

„Keď ste v dôsledku útoku stratili pamäť,“ odpovedala Astória pomalým, opatrným tónom.

„Ach! Áno, bolo to hrozné! Človek ako ja sa však niečím takým nenechá zastaviť! Po viac než dvadsiatich rokoch u Svätého Munga ma prepustili: úplne som sa vyliečil!“

„To je úžasné,“ odvetila Astória chabo. V duchu si poznamenala, že nasledujúci týždeň urobí reportáž o súčasnom stave systému magickej zdravotnej starostlivosti.

„No, ak to mám zhodnotiť ja, ja som celkom úžasný,“ vysvetlil Lockhart veselo. „Áno, keď ma prepustili, istá milá žena menom Galadriel Dungeonová, alebo tak nejako, mi ponúkla, aby som u nej zostal. Milá žena.“

Astória si nemohla nevšimnúť, že Gilderoy si začína brnkať tú istú melódiu ako predtým.

„Ehm, kde presne pani Dungeonová bývala?“ vyzvedala Astória.

Gilderoy sa prekvapene otočil. „Kto?“

„Tá dáma, u ktorej ste bývali po tom, čo ste odišli zo Svätého Munga,“ pripomenula Astória a snažila sa neškrípať zubami.

„Ach! Dyllis! Krásna žena. Písala mi tie najpôvabnejšie listy.“

„Máte ešte nejaké?“ spýtala sa Astória dychtivo. Dyllis alebo Galadriel, či kto to vlastne bol, musela napísať niečo súvislejšie, než čo sa jej úbohé pero snažilo poskladať.

„Nuž, áno! Ako to už býva, jeden mám pri sebe. Aurori mi ho dovolili ponechať, hoci by som bol radšej, keby mi nechali aj natáčky,“ vysvetlil Gilderoy, pričom si opatrne pohladil vlasy.

„Smiem sa pozrieť?“

„Nie sú to špeciálne natáčky na vlasy. Okrem toho žiadne nemám, aurori mi ich zhabali.“

Astória si zaborila dokonale upravené nechty hlboko do dlane. „Mohla by som teda vidieť ten list?“

Astória bola plne pripravená vážne ublížiť mužovi pred sebou, ak sa opováži opýtať: „Aký list?“ Namiesto toho ju prekvapilo, keď počula, ako zakňučal: „Ale to je môj súkromný list.“

Astóriu v prvom momente napadlo vytrhnúť Gilderoyovi Lockhartovi jeho drahocenné vlasy. Namiesto toho po chvíli premýšľania nenápadne namierila prútik na svoju kabelku a zároveň pokračovala v rozhovore s Lockhartom. „Možno by ste boli ochotný dovoliť mi ho vidieť, keby som vám dokázala nájsť nejaké natáčky na vlasy? Takmer vždy mám nejaké v kabelke...“

„Naozaj?“ zvolal Gilderoy.

„Ach áno,“ klamala Astória. „Človek predsa nikdy nevie, kedy bude mať vlasovú pohotovosť.“

Gilderoy prikývol, pričom natiahol ruku v dychtivom očakávaní sľúbených vlasových doplnkov. Astórii sa uľavilo, keď videla, že rúž a maskaru správne pretransformovala do dvoch natáčok. Potom ich vymenila s Gilderoyom za list. Zatiaľ čo on si nedočkavo schoval vytúžené natáčky do vrecka, ona si rýchlo zapamätala spiatočnú adresu na obálke: Slečna Gladys Gudgeonová,  Hollybrook Lane 17, Devonshire. Dúfajúc, že Gilderoyova pamäť podobná zlatej rybke mu bude aj naďalej zlyhávať, rýchlo zasunula obálku do kabelky. Koniec koncov, ani jeden z nich nešpecifikoval, ako dlho si smie list ponechať, a on mal stále jej premenený mejkap.

Gilderoy si už opäť spokojne pobrukoval. Zdalo sa, že zabudol aj na to, že Astória je stále tu, pretože si z vrecka vytiahol natáčky na vlasy a usilovne si ich vkladal do vlasov. Astória potichu prosila Merlina o trpezlivosť. Potom svoju nepočuteľnú prosbu zmenila a spresnila, že má na mysli Merlina, veľkého čarodejníka, a nie synovu piskľavú sovu. Gilderoy si to nevšimol, pretože momentálne sústredil svoju pozornosť na plynulé pohyby Bleskového brka a s potešením čítal, čo o ňom píše. Astória si to rozmyslela; dokonca by požiadala sovu o pomoc, ak by ju to rýchlejšie dostalo preč od tohto hlupáka.

O takmer dve hodiny neskôr Astória premenila väčšinu obsahu kabelky na natáčky na vlasy, kolínsku vodu, zubnú niť, bielidlo na zuby a pinzetu. Musela obetovať aj svoj hrebeň a pilník na nechty. Mala však pocit, že to stálo za to. Mala svoj príbeh na osemmetrovej rolke pergamenu a bol to celkom dobrý príbeh, ak to mohla sama posúdiť.

Gilderoy jej veselo zamával na rozlúčku. Akosi si spomenul, že Astórii sľúbil autogram, hoci si nevedel spomenúť, kto to bol. Všimol si mierny rumenec v jej lícach, keď jej podpisoval kabelku, a tak mal pocit, že jej urobil dostatočnú radosť, aby sa nemusel príliš trápiť, že zabudol meno svojej známej. O päť minút neskôr si už opäť pre seba pohmkával a usilovne si piloval nechty.

Astória medzitým s vervou používala všetky čistiace kúzla, ktoré jej napadli, v nádeji, že sa jej podarí zachrániť svoju obľúbenú kabelku pred vlastným nikdy neblednúcim atramentom. Trochu ju prekvapilo, keď začula hlas Harryho Pottera. „Moja svokra to dokáže odstrániť, ak to niekto zvládne. Ak chceš, mohol by som jej to vziať, aby sa na to pozrela, a pri večeri ti ju vrátiť.“

Astória sa vďačne usmiala. „To by som naozaj ocenila. Nikdy som nebola veľmi dobrá v kúzlach, mojou silnou stránkou bola vždy transfigurácia. Nanešťastie, tento atrament sa jednoducho nepremení na nič.“

„Nemusíš sa báť. Aurorské oddelenie zaplatí výmenu kabelky a celého jej obsahu,“ informoval ju Harry.

„Aha.“ Astória sa usmiala. „Takže to, že si ju necháš opraviť od svokry, je len spôsob, ako ušetriť vášmu oddeleniu nejaké galeóny.“

„Si si istá, že to tak nechceš nechať?“ spýtal sa Ron. „Veď je na ňom podpis Gilderoya Lockharta. Možno by sme mohli zorganizovať zbierku na predaj pravých autogramov Gilderoya Lockharta.“

Astória sa zamračila, keď sa pozrela na hodinky. „Ak sa má môj príbeh dostať do Večerného proroka, ako som sľúbila, naozaj ho musím odovzdať vydavateľovi. Môžete mi dať do piatej hodiny vedieť, ktoré obvinenia budú vznesené?“

„O obvineniach ťa budeme informovať hneď, ako sa rozhodne,“ odpovedal Harry.

Astória prikývla a začala zväzovať veľký zvitok pergamenu.

„Len tak zo zvedavosti... mohol by som vidieť tvoje poznámky?“ spýtal sa Harry.

Astória mu podala pergamen, ktorý Harry rýchlo prelistoval a nahlas si ho prečítal.

Pánovi Lockhartovi sa lesknú oči, keď hľadá tie správne slová na opísanie svojich mnohých pohrôm... Toto nemôžeš chcieť vytlačiť.“

„Samozrejme, že nie,“ odpovedala Astória. Poklepala prútikom po pergamene a zvolala: „Veritas!“

Harry sa pozrel späť na ten istý riadok, ktorý teraz znel:

Pánovi Lockhartovi sa zaleskli oči, pretože opäť zabudol na otázku, ktorú mu práve položili.

Astória vysvetlila: „Nemohla som mu to veľmi dobre nechať prečítať počas rozhovoru, odmietol by sa so mnou rozprávať. V tom je krása môjho ružového Bleskového brka; poskytuje žiarivý pohľad na môj subjekt a potom jednoduchým zaklínadlom poskytne oveľa pravdivejšiu verziu.“

„Škoda, že Skeeterová nepoužila nejaké z nich,“ zavrčal Ron.

„Nuž, nebudeme ťa už dlhšie zdržiavať,“ dodal Harry, ktorý si všimol, že Astória si opäť kontroluje hodinky. „Nie je sedem hodín príliš skoro na večeru?“ 

„Nie, to je perfektné,“ odpovedala Astória. „Ešte raz vám ďakujem, že ste mi umožnili urobiť rozhovor, uvidíme sa večer! Ach... a mohli by ste sa možno neponáhľať s prepustením môjho svokra? Nesťažovala by som sa, keby sa jeho papiere nesprávne založili...“

****

„Takže ty naozaj nemáš rád pána Pottera ani pána Weasleyho, však?“ spýtal sa Scorpius a pohupoval nohami na konári stromu. Draco súhlasil, že ho zoberie so sebou na let a momentálne sedeli na starej jabloni a pochutnávali si na jej plodoch.

Draco sa nepríjemne posunul. „Dokážeme sa k sebe správať slušne,“ odpovedal diplomaticky.

„Znamená to, že sa stále nenávidíte?“

„Nie, znamená to, že sa nemáme obzvlášť radi.“

„Ale ty máš rád Rosie a Albusa, nie?“ Scorpius sa narýchlo spýtal.

Draco si znova odhryzol z jablka a zamyslene prežúval. „Najdôležitejšia vec, ktorú som sa z vojny naučil, bolo neodsudzovať niekoho kvôli jeho rodine. Rodina je dôležitá, ale to znamená len to, že by si sa mal starať o svoju rodinu. Neznamená to odsudzovať ľudí kvôli tej ich.“

„Takže ich máš rád?“

Draco sa pozrel do synových sivých očí, ktoré akoby zúfalo túžili po súhlase. „Albusa ani Rosie veľmi nepoznám, ale zdá sa, že sú ti celkom verní. Takže aj keď si s ich rodičmi nerozumiem, som rád, že sú tvojimi priateľmi... a áno, môžeš ich pozvať na časť prázdnin.“

Scorpius sa usmial a zahryzol si do jablka. „Bernardovmu otcovi povedali, že mu nedovolia, aby ma zabil. Dokonca sa mu snažili postaviť do cesty,“ dodal.

Dracovi trhol perami malý úsmev, keď potichu zamrmlal: „Chrabromilčania.“

„Čože?“ dožadoval sa Scorpius, jeho čerstvo nadobudnutá chrabromilská hrdosť bola mierne urazená.

„Takže... tá Rosie je len kamarátka?“ spýtal sa Draco a zmenil tému.

****

POZADIE ÚNOSU

od Astórie Greengrassovej

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi bol Gilderoy Lockhart zamestnaný ako učiteľ Obrany proti čiernej mágii na Strednej škole čarodejníckej na Rokforte. Ku koncu školského roka sa pokúsil upraviť spomienky študentov druhého ročníka, Rona Weasleyho a Harryho Pottera, pretože práve zistili, že si vo všetkých svojich vtedy populárnych knihách nárokoval zásluhy za prácu iných. Ako sa ukázalo, jedno z mála kúziel, ktoré pán Lockhart dokázal správne vykonať, bolo pamäťové kúzlo. Nanešťastie pre pána Lockharta si nevšimol, že prútik, ktorý ukradol Ronovi Weasleymu, bol poškodený, a kúzlo sa nevydarilo, čím mu vymazalo veľkú časť vlastnej pamäti a natrvalo poškodilo jeho krátkodobú pamäť.

Pán Lockhart strávil nasledujúcich dvadsaťdva rokov v nemocnici U sv.Munga. Nedávny objav v oblasti elixírov na zlepšenie pamäti umožnil pánovi Lockhartovi obnoviť značnú časť jeho krátkodobej pamäti. Gladys Gudgeonová, fanúšička, ktorá pánovi Lockhartovi písala každý týždeň viac ako dve desaťročia, sa potom ponúkla, že si ho vezme do svojej starostlivosti. Po smrti pani Gudgeonovej už pána Lockharta nikto neupozorňoval na užívanie pamäťových elixírov a jeho stav sa zhoršil. Začal sa bezcieľne túlať a často sa ocitol v krčmách. Treba poznamenať, že alkohol jeho problémy s pamäťou len zhoršoval.

Pred niekoľkými mesiacmi sa pán Lockhart náhodou stretol v Kančej hlave s ďalším zo svojich bývalých študentov, Zachariasom Smithom. Pán Smith práve čítal o návrhu madam Weasleyovej na rozšírenie práv domácich škriatkov a uvedomil si, že ak ho Čarostolec schváli, jeho podnik sa z toho nespamätá. Pán Smith vedel aj o Lockhartovej zručnosti pri vykonávaní pamäťových kúziel a spoločne vymysleli plán pomsty a finančného zisku.

Pán Smith prechovával dlhodobú nevraživosť voči rodine Malfoyovcov a Gregovi Goylovi. Na Grega Goyla pán Smith okamžite uvalil kliatbu Imperius a ten zostal pod jeho kontrolou až do včerajšieho večera. Rýchlo si uvedomil, že uvaliť na člena rodiny Malfoyovcov kliatbu Imperius nezostane bez povšimnutia, takže namiesto toho pán Lockhart ukradol Luciusovi Malfoyovi prútik a potom mu upravil pamäť. Keďže pán Malfoy, aj pán Lockhart sú vysokí, s dlhými blond vlasmi, predpokladalo sa, že ak Lockharta uvidia, pomýlia si ho s pánom Malfoyom a že ho ukradnutý prútik ešte viac usvedčí. Pán Smith použil prútik zosnulej pani Gudgeonovej, ktorá svoj prútik kúpila od zosnulého nemeckého prútikára Gregoroviča, takže ho takmer nebolo možné vystopovať.

Syn pána Smitha, Bernard, zohral nevedomú úlohu pri únose svojej spolužiačky. Pán Smith svojho syna dôrazne nabádal, aby sa spriatelil so slečnou Weasleyovou. Pán Bernard Smith v liste svojmu otcovi spomenul časť rozvrhu slečny Weasleyovej a uviedol mu čas a miesto únosu.

Pán Lockhart obviňoval Rona Weasleyho a Harryho Pottera zo straty pamäti a plánoval použiť svojich päťdesiat percent z výkupného za slečnu Weasleyovú, aby začal nový život v Amerike. Hlavným záujmom pána Smitha pri únose zostávalo zabrániť prijatiu zákona o ochrane domácich škriatkov madam Weasleyovej, ale plánoval použiť svoj podiel z výkupného na začatie nového podnikania v prípade, že návrh prejde aj bez podpory madam Weasleyovej.

Pán Smith bude súdený Čarostolcom a už teraz sa očakáva, že dostane doživotný trest v Azkabane. Aurorské oddelenie súhlasilo, aby sa pán Lockhart stal trvalým chovancom Svätého Munga dovtedy, kým nebude uznaný za vhodného na súdne konanie. Všetky obvinenia proti pánom Goylovi a Malfoyovi boli stiahnuté.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jajuska - 08.04. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: 16. Spomínanie na staré dobré časy (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 14.07. 2023
|
Děkuji za překlad, jsem ráda, že dospěláci zachránili děti a vše se zdá na dobré cestě k uzdravení.

Archivované komentáre


Jediné, co se mi na této povídce moc "nelíbí", je paní Weasleyová :-D. Jinak je to super, Scorpius je k sežrání. A rodiče taky. Ani si nevybavuji, že bych si tohle myslela při čtení knih HP. Děkuji za super překlad, Jimmi!
Ja mám rovnaké pocity. Pri čítaní som sa usmievala ako slniečko a išla spať nad ránom, lebo som to musela doraziť. Pre mňa je najlepšia nasledujúca kapitola (príšerne dlhá), hoci riešenie v epilógu tiež nie je na zahodenie... proste sa mi to páči celé, preto išlo všetko ostatné bokom. Už len dve kapitoly. Ďakujem

Tedy, Astorie je třída. Ten články byly naprosto objektivní, bez zatížení minulostí. A Draco opět řekl Scorpiusovi ta správná slova o kamarádství a rodině. S takovou výchovou prostě nemohl ten malý šikula skončit ve Zmijozelu :-) Moc děkuju za další kapitolu, Jimmi.
Draco je tu veľmi vyzrelý a so správne zrovnanými hodnotami. A ešte prekvapí (poteší). Ale hviezdou epilogu bude niekto iný :) Ďakujem

Astoria je formát - svou práci zvládá naprosto bezvadně :-) Na jejím místě bych asi na drahouška Zlatoslava začala ječet, nebo mu vyrvala pár hrstí vlasů. Je moc dobře, že se všechno vysvětlilo a Lucius je zase bezúhonný občan. Draca a Scorpiuse si představuji, jak sedí na stromě, baští jablka a vedou vážný rozhovor, to je paráda :-D Díky.
Draco je v tejto poviedke fakt super. Ďakujem

Re: 16. Spomínanie na staré dobré časy Od: ostruzinka - 10.10. 2022
Moc pěkně napsané, líbí se mi, že se přenášejí přes nevraživost a půjdou společně na večeři k Potterovým. Jsem zvědavá, jak večeře dopadne.
Také jednoduché to nebude, ešte nie sú všetky postavy na scéne :) Ale stojí za to počkať. Ďakujem

Až se divím, že Astorii ten článek vydali. Ale po válce asi tisk začal vydávat pravdivé informace. Úplně jsem viděla Zlatostlava, jak si namotává vlasy na natáčky :D A Astoriina oběť byla velká, její kosmetika jistě nebyla zrovna nejlevnější, ale přijde mi, že to nervy trpěly mnohem víc. Zlatoslav zůstal idiotem. Ještě že ho zase zavřeli. Draco se mi tu jako otec moc líbí. Děkuju za další kapitolu, Jimmi. Těším se na pokračování.
Mňa najviac pobavila poznámka ohľadne svokra... až teraz ako ti píšem ma napadlo, že to možno bolo preto, aby im nepokazil večeru... na tú sa fakt teším. Ďakujem

Prehľad článkov k tejto téme:

Hepatia: ( Jimmi )23.10. 202218. Kruh sa uzavrel
Hepatia: ( Jimmi )22.10. 2022Kapitola 17. Hádaj, kto príde na večeru 2/2
Hepatia: ( Jimmi )15.10. 2022Hádaj, kto príde na večeru 1/2
Hepatia: ( Jimmi )10.10. 202216. Spomínanie na staré dobré časy
Hepatia: ( Jimmi )07.10. 202215. Zviazanie voľných koncov
Hepatia: ( Jimmi )04.10. 202214. Vyjsť z tieňov
Hepatia: ( Jimmi )03.10. 202213. Záchranári v núdzi
Hepatia: ( Jimmi )02.10. 202212. Hniezdo zmijí
Hepatia: ( Jimmi )30.09. 202211. Slizolinov odkaz
Hepatia: ( Jimmi )27.09. 202210. Rukojemník
Hepatia: ( Jimmi )26.09. 202209. Zaskočení
Hepatia: ( Jimmi )19.09. 202208. Keď ťa berú ako záškodník
Hepatia: ( Jimmi )12.09. 202207. Kde leží pravda
Hepatia: ( Jimmi )05.09. 202206. Každá akcia má...
Hepatia: ( Jimmi )29.08. 202205. Pichnúť do osieho hniezda
Hepatia: ( Jimmi )22.08. 202204. Vidieť veci v inom svetle
Hepatia: ( Jimmi )15.08. 202203. Pýcha a predsudok
Hepatia: ( Jimmi )08.08. 202202. Hriechy otca
Hepatia: ( Jimmi )01.08. 202201. Veľké očakávania
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )13.07. 2022Úvod k poviedke