Preklady fanfiction Harryho Pottera

18. kapitola Kruh sa uzavrel

Scorpiusovi cesta autom späť na Rokfort ubehla až príliš rýchlo. James sedel vpredu s Teddym, zatiaľ čo on sedel vzadu medzi Rosie a Albusom. Rozprávali mu rodinné historky a Teddy požiadal Scorpiusa, aby im povedal niekoľko svojich vlastných. Scorpius si nemohol pomôcť, ale pomyslel si, že táto cesta na Rokfort sa už viac nemohla líšiť od cesty vlakom, ktorú absolvoval pred necelým mesiacom. Teddy dokonca navrhol, aby sa zastavili v Rokville na obed.

„Len počkaj, keď poviem Fredovi, že som bol v Rokville!“ pochválil sa James. Pozrel sa na Teddyho. „Hej! Ty si plnoletý, takže by si nám mohol kúpiť...“

„Na to ani nemysli,“ prerušil ho Teddy. „Tvoja mama aj stará mama by ma spoločne zabili.“

„Nie, na to ťa majú príliš radi,“ namietol James. „Okrem toho, čo nevedia...“

„Kúpim každému maslový ležiak,“ vyhlásil Teddy diplomaticky.

„To nemusíš robiť...“ začal Scorpius.

„Pšt! Ja som s tým v pohode!“ dodal Albus.

„Samozrejme, že súhlasím! Si môj dávno-stratený-malý-druhostupňový-bratranec, to je to najmenšie, čo môžem urobiť.“

„Vďaka!“ Scorpius si nemohol pomôcť a usmial sa. Celkom sa mu páčilo, že Teddy má preňho prezývku, aj keď bola smiešne dlhá.

„Môžeme potom ísť do Medových labiek?“ spýtala sa Rosie. „Chcem kúpiť niečo pre Shannon; poslala mi naozaj pekný list, v ktorom mi píše, aká je šťastná, že som v bezpečí. Je to moja najobľúbenejšia spolubývajúca a zbiera čokoládové žabky, tak som si myslela, že jej nejaké kúpim a možno aj pár  cukrových pier De Luxe...“

„Všetko, čo ťa poteší,“ odpovedal Teddy.

„Prečo ona dostane všetko, čo chce, a ja si nemôžem dať len jeden malý pohárik ohnivej whisky?“ zakňučal James.

„Pretože,“ vzdychol si Teddy, „ona bola obeťou únosu, zatiaľ čo ty si vyslúžil rekordný počet trestov. Okrem toho, Rosie odo mňa nebude chcieť, aby som pre ňu urobil niečo nezákonné.“

Skôr než James stihol ďalej argumentovať, Teddy ich všetkých zaviedol do Troch metiel. Keď sa ocitli vnútri, James sa zmieril s tým, že sa bude musieť uspokojiť s maslovým ležiakom a sendvičom s hovädzím mäsom.

„Otec tieto neznáša,“ povedala Rosie, pričom pokrčila nos. „Hovorí, že babka Weasleyová ho vždy nútila, aby ich jedol cestou vlakom na Rokfort, ale strýko Harry sa s ním delil.“

„No áno, otec miluje všetky jedlá babky Weasleyovej,“ podotkol James s plnými ústami sendviča.

„Pretože ho teta so strýkom takmer vôbec nekŕmili,“ dodal Albus.

„Strýko Harry bol sirota a vychovávali ho teta so strýkom,“ vysvetlila Rosie Scorpiusovi. „Strýko Harry však o nich takmer nikdy nehovorí. Museli sa k nemu správať dosť hrozne.“

„Stavím sa, že boli ešte prísnejší ako Teddyho stará mama,“ ozval sa James.

„Obaja moji rodičia zahynuli v bitke o Rokfort,“ vysvetlil Teddy. „Vychovávala ma moja stará mama, ale u Harryho a Ginny som bol vždy vítaný. Môj otec a Harryho otec boli v škole priatelia. Otec požiadal Harryho, aby sa stal mojím krstným otcom hneď po mojom narodení.“

„Škoda, že si nechodieval aj ku mne domov,“ vzdychol si Scorpius. „Si môj jediný bratranec.“

„No, rozprával som sa s tvojím otcom a asi sa z času na čas zastavím,“ odpovedal Teddy a žmurkol. „Nepoviem to mojej starej mame, ak to ty nepovieš tej svojej.“ 

„Stále nechápem, ako ste vy dvaja príbuzní,“ vyhŕkol Albus.

„Otcova mama je sestra s Teddyho starou mamou,“ vysvetlil Scorpius. To, čo ho rodičia nenaučili o bitke o Rokfort, mu viac než vynahradili tým, že ho naučili, ako sledovať rodokmeň.

„A ich bratranec Sirius Black je ten, po kom má James svoje druhé meno,“ dodal Teddy.

„A ešte svoju izbu,“ dodal James.

„Takže by to bol môj... strýko z druhého kolena?“ spýtal sa Scorpius a zvraštil obočie.

Teddy pokrčil plecami. „Viem len, že sme s ním obaja príbuzní. Zomrel skôr, ako som sa narodil, ale bol aj veľmi dobrým priateľom môjho otca.“

Teddy si prečistil hrdlo. „Môj otec, Sirius Black, prvý James Potter a ďalší chlapík menom Peter boli na Rokforte najlepšími priateľmi. Volali sa Záškodníci a vytvorili dosť dômyselnú mapu Rokfortu. Strýko Harry mi dal kópiu, keď som bol študentom... ale keďže ja tam už nie som... a vy štyria áno...“

Teddy vytiahol z vrecka svojho habitu ošúchaný kus pergamenu. Albus sa chystal niečo povedať, ale James ho kopol pod stolom.

„Strýko Harry mi povedal, že by mala zostať v rodine, takže Scorpius, zverím ti to, ale viem, že sa budeš deliť s týmito tromi chuligánmi.“

Rosie sa pri tejto poznámke rozhorčene nadurdila.

„S touto počestnou mladou dámou a jej dvoma chuligánskymi bratrancami,“ pozmenil Teddy. „Som si istý, že ti ukážu, ako sa s ňou pracuje, takže poviem len toľko, nech som na vás hrdý.“ Teddy sa na nich všetkých diabolsky usmial.

„Ja... ja si nemôžem vziať niečo, čo patrilo tvojmu otcovi,“ zašomral Scorpius.

„Mám veľa vecí, ktoré patrili jemu a mame. Okrem toho viem, že otec by chcel, aby sa používala,“ argumentoval Teddy. „Už som si s ňou užil sedem rokov zábavy. Teraz je rad na tebe.“

 Scorpius cítil, ako mu v hrdle stúpa hrča, ale podarilo sa mu vykoktať: „Ďakujem.“

„Počkaj, ja som bol už minulý rok na Rokforte, ale mne si mapu nedal!“ vypískol James, očividne urazený.

Teddy sa uškrnul. „Myslím, že máš svoju vlastnú mapu, James Sirius Potter.“

Z Jamesových úst vystrekol maslový ležiak. Rosie si nemohla pomôcť a zachichotala sa nad tým, ako jej bratranca zaskočili. Na druhej strane Albusa to až tak nepobavilo. „Hnus! James, máš to po celom rukáve!“

„Ako si o tom vedel?“ James sa dožadoval, ignorujúc bratovu poznámku.

Teddy sa oprel na stoličke a usmial sa. „Počul som dosť zaujímavý rozhovor medzi tvojimi rodičmi, čo sa týka toho, ako podstrčili falošnú mapu Záškodníkov a ako sa stratila.“

„Podstrčili čo?!“ vykríkol Albus a zabudol na lepkavý rukáv.

„Áno, takže teraz už viem, prečo ma prinútili sľúbiť, že svoju kópiu nedám preč. Moja je presná kópia, ale v tej tvojej veľa vecí chýba.“

„Ale keď si sľúbil, že tú svoju nedáš preč...“ začal Scorpius.

„V tom je tá krása,“ vyhlásil Teddy. „Vieš, sľúbil som, že svoju kópiu nedám žiadnemu Potterovi ani Weasleymu a že 'zostane v rodine', a ako vidíte, tak som to aj urobil! Takže... kto slávnostne prisahá, že sa nemá za lubom nič dobrého?“

„Nebudú sa hnevať, keď zistia, že si mi ju dal?“ spýtal sa Scorpius, stále znepokojený.

„Po prvé, nie je dôvod, aby sa to dozvedeli. Po druhé, neporušil som svoj sľub. Po tretie, čo by na to povedali Námesačník, Červíček, Tichošľap a Dvanástorák?“

Teddyho Lupina privítali štyri rovnaké šibalské úsmevy. Nemohol si pomôcť, ale mal pocit, že jeho rodičia by mali radosť. Koniec koncov, bol to jeho otec, kto dovolil Harrymu, aby si mapu nechal, keď bol ešte študent.

****

O takmer dve hodiny neskôr dorazila malá skupinka k bráne Rokfortu, kde ich privítal profesor Longbottom. Scorpius bol celkom rád, že to nie je pán Seward, pretože všetky ich vrecká boli plné kontrabandu.

„Tak rád vás opäť vidím, pán Lupin!“ zvolal Neville a zároveň mu podal ruku. „Panebože! Aká krásna kytica ruží a trblietavých kvetov! Aj keď ja mám radšej rastliny v kvetináčoch...“

Teddy sa dobromyseľne usmial. Profesor Longbottom vždy patril medzi jeho obľúbených učiteľov, hoci sa o herbológiu veľmi nezaujímal. „Vlastne, pane, toto som chcel dať riaditeľke...“

„Nemusíš ma oslovovať 'pane', aj keď tie kvety nie sú pre mňa,“ odvetil profesor Longbottom vľúdne. „Už nie si môj študent, takže ti bude stačiť obyčajné 'Neville'. Nechám ťa nájsť slečnu Weasleyovú, zatiaľ čo ja odprevadím týchto štyroch späť do chrabromilskej veže.“

„Vďaka, Si... ehm, Neville. Rýchlo, Rosie. Ako vyzerám?“

Rosie ho kriticky skúmala, kým odpovedala. „Myslím, že by si mohol mať trochu viac zelenej farby v očiach, aby ti lepšie ladila s tvojím odevom, a možno aj nejaký melír vo vlasoch...“

„Mám rovný nos?“ spýtal sa Teddy a sústredene zvraštil tvár.

„Áno,“ odpovedala Rosie.

„A moje vlasy a oči sú už tiež v poriadku?“

Rosie si chvíľu hrýzla pery, kým odpovedala: „Vyzeráš celkom dobre.“

James, Albus a Scorpius sa za ňou chichotali. Teddy prevrátil očami a potom zamieril ku bystrohlavskej veži. „Jedného dňa to pochopíte.“

„Mám rovný nos?“ napodobnil ho James.

„Mne sa zdá trochu hrboľatý,“ prisvedčil Albus.

James zatlačil posmešne päsť. „ Ten tvoj ti môžem zrovnať rovnako...“

„Nemyslím si, že to bude potrebné,“ upozornil profesor Longbottom, „ibaže by si sa zajtra večer chcel pridať k svojmu bratovi a pánovi Malfoyovi na treste.“

„ČO?“ vyprskol Albus.

Profesor Longbottom sa pousmial. „Profesor Macmillan ma upozornil, že vy dvaja ste nielenže opustili svoje pôvodné tresty, ale navyše ste vytvorili značný neporiadok a bez dovolenia opustili školský areál.“

„Ale to nie je fér!“ zvolal Scorpius.

„Nebojte sa, pán Malfoy,“ odpovedal profesor Longbottom. „Rozhodol som sa, že vás ďalších dvoch trestov po škole u profesora Macmillana ušetrím.“

Albus sa rozžiaril. „Vďaka!“

„Ešte mi neďakujte,“ odvetil Neville. „Ešte stále si ich musíte odpykať. Keďže však profesor Proudfoot upratal váš neporiadok dole, dohodli sme sa, že si odpykáte trest po škole v Zakázanom lese.“

„Ale neznamená to, že to nakoniec vyjde rovnako?“ spýtala sa Rosie.

Neville sa usmial. „Áno, no, profesor Macmillan nebol veľmi nadšený myšlienkou, že by mal skutočne dohliadať na ďalšie dva chrabromilské tresty. Najmä preto, že profesor Proudfoot mal čo povedať o, ehm, múdrosti toho, že vás dvoch nechal zamknutých samých v miestnosti... No, povedzme, že profesor Macmillan nemal nič proti tomu, aby mi odovzdal opraty.“

Scorpius si pri tejto správe nemohol pomôcť a usmial sa. Nech už si pre nich profesor Longbottom pripravil čokoľvek, nemohlo to byť také zlé, ako by  vybral Macmillan. Bol zvedavý, čo by jeho vedúci fakulty považoval za primeraný trest, a tak sa nemohol nespýtať: „Pane? Čo budeme robiť?“

„To naozaj netuším,“ priznal Neville. „Rozhodol som sa, že vás oboch odovzdám svojej milovanej manželke, ktorá potrebuje pár asistentov, aby jej pomohli s jej výskumom testrálov v lese. Mala by prísť zajtra popoludní a večer môžete začať svoje tresty s ňou.“

„Ale to je výborné!“ zaškriekala Rosie. „Scorpius, nehovoril si predtým, že pani Longbottomová je tvoja obľúbená autorka?  A ešte je aj veľmi milá!“

„Robí naozaj dobré koláčiky!“ súhlasil Albus nadšene. Potom Scorpiusovi zamrmlal do ucha: „Ale jej polievku z náduviek neochutnávaj.“

Rosie svojho bratranca ignorovala. Namiesto toho sa zvedavo pozrela na Nevilla. „Ty si však už vedel, že Scorpius patrí k jej fanúšikom, však?“ 

Zdalo sa, že Neville je hlboko sústredený, pozorne si študoval nechty a potom sa obrátil na Scorpiusa. „Aha, ty si jej fanúšik? Aká rozkošná náhoda! Keďže som však už pridelil tresty... Ale naozaj, ako by som vedel, že čítaš jej knihy?“

Rosie sa vedome usmiala. „Predpokladám, že ti to povedala Alice. Potrebuje pani Longbottomová ešte nejakých dobrovoľníkov? Aby som však bola úprimná, nie som si istá, či by sa mi páčilo byť v blízkosti testrálov, keďže ich nevidím. Okrem toho budem mať asi domáce úlohy...“

Rosie sa zrazu zarazila. „Teraz už musím byť strašne pozadu!“

Neville sa usmial. „Myslím, že môžeme byť rozumní a nechať ťa to dobehnúť. Únos a výkupné sa zdá byť celkom dobrou zámienkou na to, aby si odovzdala pár úloh s oneskorením.“

„Rosie!“ zvolala Shannon a predierala sa portrétovým otvorom.

„Mimochodom, na oslavu tvojho návratu bolo dnes popoludní zrušené vyučovanie. Vo Veľkej sále sa bude konať aj slávnostná hostina. Uvidíme sa tam!“ dodal profesor Longbottom a potom sa otočil a vrátil sa do svojej kancelárie.

Scorpius si nebol istý, či to Rosie stihla všetko počuť, pretože Shannon Finniganová ju takmer zadusila v objatí. Čo ho však šokovalo, bola vlna jasotu a potlesku, keď sa všetci piati dostali do chrabromilskej veže.

Všetci Rosiini chrabromilskí bratranci a sesternice ich čakali v spoločenskej miestnosti spolu s ostatnými študentmi. Deti, ktoré boli na Scorpiusa hrubé, ho teraz potľapkávali po chrbte. Najšokujúcejšie bolo, že dokonca prišiel Adam Jones a zablahoželal mu. Medzitým sa Rosie stratila v hromadnom objatí Weasleyovcov a Potterovcov. Albus bol zaneprázdnený rozprávaním Joshovi Thomasovi a Mikovi Creeveymu o tuneli plnom hadov. Chvíľu trvalo, kým si Scorpius uvedomil, kto na scéne chýba.

„Kde je Bernard?“ spýtal sa potichu Albusa.

Albus pokrčil plecami. Bolo mu celkom jedno, či ešte niekedy uvidí Bernarda Smitha.

„Predpokladám, že sa skrýva,“ navrhol Mike. „Na jeho mieste by som sa skrýval aj ja. Celý ten čas strávil rozprávaním o tom, ako sa Scorpius stane ďalším Temným pánom, a teraz jeho vlastný šupácky otec vykonal pár neodpustiteľných.“

„Áno, odkedy vyšiel ten článok v Prorokovi, vynechal väčšinu hodín,“ vysvetlil Josh.

„Dosť bolo o ňom,“ prerušil ho Albus. „Teraz mi povedzte o tej hostine...“

Scorpius začal mať pocit, že sa zadusí, tak sa rýchlo ospravedlnil a odišiel na jediné miesto na hrade, kde si mohol jednoducho sadnúť a premýšľať. Cestou do Astronomickej veže prešiel okolo dverí nemocničného krídla a nemohol si pomôcť, aby nenahliadol dovnútra. To, čo uvidel, ho zastavilo na mieste.

„Čo sa ti stalo?“ spýtal sa tlmeným hlasom.

Postava ležiaca na posteli sa len ťažko dala označiť za ľudskú. Scorpius si ani nebol istý, či oslovuje chlapca alebo dievča, pretože to vyzeralo skôr ako slimák, ktorému vyrastajú malé chápadlá.

„Šikana,“ odpovedal mu prísny hlas zozadu. Scorpius sa otočil a uvidel madam Pomfreyovú.

„Chudák chlapec sem prišiel takmer na nepoznanie,“ dodala. Potom jej výraz zmäkol. „Ale je od teba pekné, že si ho navštívil. Myslím, že si tu za celý deň určite prvý.“

„Stále nemôžem uveriť, že by toto niekto urobil,“ odvetil Scorpius znechutene a neobťažoval sa zdôrazniť, že tam vlastne nebol na návšteve. Nevidel dôvod, prečo by mal pridávať ďalšiu urážku. „Prečo by bol niekto taký zlý?“

Slimačia tvár akoby sa zvraštila. Madam Pomfreyová si povzdychla: „Predpokladám, že keď sa roznieslo, z čoho obvinili jeho otca, nuž museli nastať nejaké problémy. Napriek tomu si nemyslím, že by toto niekto z učiteľov očakával.“

Scorpius nechápavo hľadel na opuchnutú postavu Bernarda Smitha a zrazu si uvedomil, že toto je pravý dôvod Bernardovej neprítomnosti v chrabromilskej veži. Madam Pomfreyová bola zaneprázdnená odmeriavaním nejakých elixírov a zmenu Scorpiusovho výrazu si nevšimla.

Potom bez toho, aby zdvihla zrak od fľaštičiek, vyhlásila: „Profesor Macmillan mi zabudol priniesť Odvar spľasknutia! Hneď sa vrátim.“ Keď matróna vybehla z miestnosti, Scorpius pocítil, ako sa v ňom zdvihla vlna hnevu. Skutočne mu bolo toho chlapca ľúto, kým nepoznal jeho identitu. Scorpiusovi pod habitom šklbalo prstami a svrbeli ho, aby mohol na Bernardove zranenia pridať tých pár kliatob, ktoré poznal. Koniec koncov, jediný raz, keď bol Scorpius v nemocničnom krídle, to bolo kvôli Bernardovmu šikanovaniu. Bez rozmýšľania vytiahol prútik a namieril ho na slimačiu tvár.

„Len do toho,“ zamrmlal Bernard a pozrel naňho z postele.

Scorpius sa zastavil, rozpoltený medzi túžbou Bernardovi ublížiť a malou, no neodbytnou časťou, ktorá stále pociťovala malé bodnutie ľútosti nad jeho nepriateľom. Aspoň jeho priatelia stáli pri ňom. Rosie bola pripravená brániť ho pred celým svetom, Albus sa postavil proti Jamesovi a pánovi Smithovi, a ešte aj James vyhlásil celému Chrabromilu, že je na Scorpiusovej strane. Bernardov najlepší priateľ Adam Jones ho dokonca ani neprišiel navštíviť. Namiesto toho si užíval chrabromilský večierok.

Napriek tomu, že ho stále napĺňala túžba Bernarda mučiť, Scorpius sa pomaly otočil a kráčal k dverám, rukou pevne zvieral svoj prútik. Pri dverách sa hrdosť poddala a Scorpius sa otočil. „Je to pod moju úroveň,“ zatiahol.

Bernard vydal zo seba zmes odfrknutia a zastonania. Lapajúc po dychu medzi slovami sa posmieval: „Ty sa len... bojíš... že ťa chytia. Nič nie je... pod úrovňou Malfoya.“

Scorpius nemohol uveriť, že po tom všetkom, čo sa stalo, sa Bernard ešte stále pokúša zachovávať zdanie, že Smithovci sú lepší ako Malfoyovci. Bez toho, aby to chcel urobiť, spôsobil, že z hrotu jeho prútika vyletela spŕška červených iskier.

Zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa upokojiť. „Ja by som neobviňoval niekoho za niečo, čo urobil jeho otec.“

„Ja... predpokladám... že... toto je tá... časť... kde hovorím... mi je ľúto.... a ty hovoríš... že všetko, čo si kedy... chcel, bolo... byť priateľom,“ posmieval sa Bernard.

Chladné sivé oči sa stretli s Bernardovými. „Nie, toto je tá časť, keď odchádzam, pretože bez ohľadu na to, čo urobil tvoj otec, ty si stále ten bastard, ktorý mi tu znepríjemnil prvých pár týždňov. Možno si stále myslíš, že moja rodina je horšia ako tvoja, ale ty si pod moju úroveň.“

S tým Scorpius vyšiel z dverí a nezaujímalo ho, čo mu Bernard možno odpovie. Netrvalo dlho a dorazil do Astronomickej veže, kde ho už čakal Merlin. Scorpius bol prekvapený, keď videl, že Merlin nie je sám; Rosie a Albus tam už boli tiež.

„Čo tu robíte?“ spýtal sa Scorpius.

„Zrejme ťa hľadáme,“ odpovedal Albus a prevrátil očami. „Nie je to tak, že by sme sa snažili napredovať v domácich úlohách z astronómie.“

„No, ja potrebujem dobehnúť tie svoje...“ začala Rosie.

„Pomôžem ti s tým, je to ľahké,“ prerušil ju Scorpius. „Ale ako si vedeli, že ma máte hľadať práve tu?“ 

„Sem chodíš vždy, však?“ spýtal sa Albus.

„Aha. Áno, asi áno. Takže... ako ste sa sem dostali ako prví?“

Rosie sa usmiala. „Alica mi pred chvíľou ukázala skratku.“

Albus sa trochu poobzeral okolo seba. „Čo tu vlastne robíš?“

Scorpius cítil, ako mu tvár mierne sčervenala. „No... Niekedy sa rád pozerám na rôzne súhvezdia.“

„Poznáš ich veľa?“ spýtala sa Rosie. „Teda, keď použijem ďalekohľad, dokážem nájsť väčšinu planét, ale veľa skutočných súhvezdí nepoznám. Väčšinou nájdem len Veľký voz a Oriónov pás.“

S úľavou, že ho Rosie nepovažuje za čudného, Scorpius jej a Albusovi rýchlo ukázal niekoľko ďalších súhvezdí. „A toto je Scorpius,“ dodal a ukázal prstom.

„Dostal si meno po nejakej hviezde?“ spýtal sa Albus prekvapene.

„No, áno... Veľa ľudí z mojej rodiny bolo tak pomenovaných,“ vysvetlil Scorpius trochu rozpačito.

„Ktoré hviezdy sú členovia tvojej rodiny?“ spýtala sa Rosie, ktorú to očividne zaujímalo.

„Tamtým smerom je Draco, drak. Môj prastarý otec mal meno Cygnus, labuť,“ odpovedal Scorpius rýchlo. Náhle si spomenul na ich predchádzajúci rozhovor s Teddym a dodal: „A tamto je Sirius, psia hviezda. V lete je naozaj jasná. A najjasnejšia hviezda v súhvezdí Leo, lev, je Regulus.“

„Ten, ktorému patrila moja izba,“ pripomenul Albus, ktorého teraz viac zaujímala extra hodina astronómie.

„A veľmi chrabromilské,“ dodala Rosie. „Myslím tým súhvezdie Leva. Ale nebol Regulus v Slizoline?“

„Myslím, že áno,“ odpovedal Albus. „Som si celkom istý, že to bol Sirius, kto bol v Chrabromile.“

„Ako to, že jeho meno nikdy nepadlo, keď som chcel vedieť, či existovali nejakí dobrí slizolinčania?“ spýtal sa Scorpius trochu rozhorčene.

„Želáš si, aby si bol predsa len v Slizoline?“ spýtala sa Rosie s úsmevom.

Scorpius jej úsmev opätoval. „Nie, myslím, že dokážem žiť s Chrabromilom. Veď to nie je až také zlé.“

„Triedenie sa zdá byť už tak dávno,“ dodala Rosie a zahľadela sa do diaľky.

„Je to len pár týždňov,“ pripomenul Albus. „Len sa mi zdá, že je to dlhšie kvôli všetkým tým trestom, ktoré musíme so Scorpiusom absolvovať. A možno aj preto, že ťa uniesli.“

„Takže... už sme utiekli zo školy, bojovali s temnými čarodejníkmi, mali sme kopu problémov s Macmillanom, museli sme sa vysporiadať s tlačou, prepadli sme kuchyne a teraz máme lepšiu mapu záškodníkov,“ zhrnul Scorpius.

Rosie sa naňho usmiala, modré oči jej žiarili šibalstvom. „A pomyslite si: toto je len začiatok.“

KONIEC